Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822200044
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3822200044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu G. W., narodeného XX.XX.XXXX,
bytom O. XXXX/XX, K., právne zastúpeného advokátkou V.. R. I., so sídlom J. XX, K., proti žalovanému
V. Z., narodenému XX.XX.XXXX, bytom B. XX/X, K., t. č. bytom G. XXX/XX, I. B., o zaplatenie 2 800,-
eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 5C/1/2022-39 zo dňa 9. mája
2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 2 800,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 02.12.2020 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% (výrok II.). Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 657 a § 517 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný si

od žalobcu dňa 02.12.2019 požičal sumu 2 800,- eur, ktorú sa zaviazal splatiť jednorazovo najneskôr
do 01.12.2020. K úhrade pôžičky nedošlo ani sčasti. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný
poskytnutie sumy 2 800,- eur v konaní poprel a tvrdil, že mu zo strany žalobcu bola poskytnutá suma
800,- eur, ktorú mu potom žalobca zrážal z platu, avšak ku týmto tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy,
tieto ani nenavrhol a pojednávania sa nezúčastnil, pričom žalobca jeho tvrdenia poprel, zotrval na tom,
že žalovanému požičal sumu 2 800,- eur v hotovosti a predložil o tom listinný dôkaz-písomnú zmluvu o
pôžičke zo dňa 02.12.2019 podpísanú oboma stranami sporu. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca

v konaní preukázal hodnovernosť svojich tvrdení, obrana žalovaného zostala len v rovine jeho tvrdenia
bez akéhokoľvek dôkazu, žalobca jeho tvrdenia popieral, preto súd považoval tvrdenia žalobcu za
hodnovernejšie a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu. Nakoľko žalovaný
dlžnú sumu nevrátil riadne a včas, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej
sumy podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky,
t. j. od 02.12.2020, ktorý bol 5 % ročne, a v ktorej výške si ho žalobca voči žalovanému aj uplatnil. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej ,,CSP“) tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s
vyjadrením žalobcu, nakoľko sa nezakladá na pravde. Navrhol ako svedkov F. Z. a S. N.. Ďalej uviedol,
že keby sa dajú spraviť výpisy GPS ich čísiel telefónov, tak sa zistí že žalobca klame, keďže pre neho

pracovali od 7:00-15:00-17:00 hod. v žilinskom a martinskom okrese a 90% jázd bolo na O. T. modrej
farby, ktorá je písaná na W. B.. Na výzvu súdu smerujúcu k odstráneniu vád podaného odvolania,
žalovaný uviedol, že nikdy nežiadal a neprijal sumu uvedenú od žalobcu, ktorý sa k jeho údajom dostal
spôsobom, že ho prihlásil ako zamestnanca a pracoval pre neho už od júla 2019 do decembra, potom
skončilapracovalabývalspriateľkouvB.,kdeprerábaljejbyt.Podľajehonázorunevedel,žehožalobca

v januári prihlásil ako zamestnanca a zistil to až keď mu poslal papier na daňové priznanie. Taktiež
zistil, že je dlžný na poistnom za obdobie od augusta 2019. Poprel, že by od žalobcu prijal požadovanú
sumu, ani len v splátkach. Nikdy nepodpísal žiadnu zmluvu so žalobcom. Uviedol, že od roku 2019
má vyhlásený osobný bankrot. Uviedol, že rozsudok napáda v plnom rozsahu. Mrzí ho, že sa nemohol
dostaviť na pojednávanie, ale žalobca si asi myslel že žalovaný sa nedostane k „papierom“ zo súdu.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním, v ktorom uviedol, že žalovaný
bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, doručenie predvolania má vykázané, súdom bol o
všetkých svojich právach riadne poučený, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť ani
neospravedlnil, a preto neobstojí jeho konštatovanie, že sa nemohol dostaviť, pretože sa nezdržuje
na trvalom bydlisku. Uviedol, že žalovanému bol doručený platobný rozkaz, na ktorý aj včas reagoval

a návrhy na vykonanie dokazovania (výsluch svedkov), ktoré by dokazovali jeho tvrdenia, vo svojom
písomnom podaní nenavrhol. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré žalovaný v odpore uviedol a tieto sa opakujú aj v odvolaní. Má za to, že žalovaný
sa opakovane bráni výlučne účelovo, osočovaním žalobcu, z dôvodu, že sa chce vyhnúť splneniu svojej
povinnosti vrátiť žalobcovi požičanú sumu, svoje tvrdenia nepodporil žiadnym relevantným dôkazom, to,

že má viac dlhov dokazuje skutočnosť, že bol v oddlžovacom konaní a tvrdenia, že používal motorové
vozidlo žalobcu na cestách nedokazuje žiadnu príčinnú súvislosť s pôžičkou vo výške 2 800,- eur. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil a žalobcovi
priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním, v ktorom uviedol, že trvá na tom, že
sumu 2 800,- eur mu žalobca nikdy nedal a on nie je jediný prípad žalobcovho podvodu. Má za to, že
žalobca sumu 800,- eur sfalšoval na 2 800,- eur. Uviedol, že S. N. je svedok, ktorý dokáže, že chodili
pracovať do žilinského kraja so žalobcom a dochádzali z K.. Zdôraznil, že žalobca žiada o vrátenie
peňazí, ktoré je vymyslené, nikdy sa nestalo a nikdy ho o takú sumu nežiadal.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že v písomných
podaniach žalovaného sú nezrovnalosti, keď na jednej strane poukazuje na to, že je nepravdivé tvrdenie
žalobcu, že má žalovaný dlhy, a že mal platiť rôzne veci, ale na druhej strane potvrdzuje, že od r. 2019
má vyhlásený bankrot, že najskôr uvádza, že si požičal sumu 800,- eur a žiadnu zmluvu nepodpísal,

neskôr však tvrdil, že žalobca sumu 800,- eur údajne sfalšoval na 2 800,- eur, pričom zo zmluvy o pôžičke
však jednoznačne vyplýva, že sa jedná o pôžičku vo výške 2 800,- eur, ktorá je uvedená aj slovne , a
teda k žiadnemu sfalšovaniu dôjsť nemohlo. Podľa jeho názoru, ak by aj súd mal vypočúvať žalovaným
navrhnutých svedkov, títo by sa k okolnostiam poskytnutia pôžičky nemohli vôbec vyjadriť, pretože pri
tom neboli prítomní. Opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil

a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej

inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie
a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:8. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Pri zisťovaní skutkového
stavu súd vychádza zo skutkových tvrdení procesných strán. Stranu zaťažuje bremeno tvrdenia.

Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech
v spore.

9. Vychádzajúc z čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov

súdu. V zmysle § 149 až § 154 CSP strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie
dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami sporu
uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
10. Z uvedeného vyplýva, že medzi základné povinnosti strán sporu teda patrí v konaní povinnosť
tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkazná povinnosť, ktoré si však strany musia splniť do určitého okamihu

konania /do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania konajúcim súdom/.

11. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný ku svojim tvrdeniam, ktorými spochybňoval
žalobcom uplatnený nárok, nepredložil žiadne dôkazy a ani ich vykonanie nenavrhol. Pokiaľ žalovaný
poprel nárok žalobcu tvrdením, že k pôžičke peňazí v sume 2 800,- eur od žalobcu nedošlo, žalovaného

zaťažovala dôkazná povinnosť spočívajúca v povinnosti navrhnúť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie o
neexistencii pôžičky. Žalovaný do vyhlásenia dokazovania za skončené uznesením zo dňa 09.05.2022
žiadne návrhy na vykonanie dokazovania neuplatnil (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa
09.05.2022), dôvodne preto súd prvej inštancie žalobnému nároku vyhovel.

12. Pokiaľ žalovaný mienil navrhnúť ako dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, spochybňujúce uplatnený
nárokžalobcu,výsluchsvedkovuvádzanýchvodvolaní,bolpovinný tentonávrhpredniesťdovyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie, o čom bol súdom prvej inštancie písomne
poučený. Keďže to však urobil až v odvolacom konaní, jedná sa o tzv. novoty v odvolacom konaní.

13. Opravný prostriedok s právom tzv. novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy,
čo znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli doteraz použité, ale len vtedy ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§
366 CSP/. Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP
pre použitie novoty zo strany žalovaného v odvolacom konaní. Novo použité skutkové
tvrdenia žalovaného sa netýkajú procesných podmienok /medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu,

príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky
právoplatnerozhodnutejveci(reiiudicatae),spôsobilosťstranysamostatnekonaťpredsúdom(procesná
spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani
o situáciu, kedy ich žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /
navrhnúť výsluch svedkov mohol už v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže títo mu v tom čase

boli známi/.

14. Z uvedeného dôvodu, keď neboli zistené podmienky na pripustenie novôt v odvolacom
konaní, odvolací súd na návrh žalovaného na výsluch svedkov pri svojom rozhodovaní neprihliadal.

15. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že žalovaný, napriek tomu, že bol na pojednávanie
na súde prvej inštancie riadne a včas predvolaný a bol o všetkých svojich právach riadne poučený, sa
na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť ani neospravedlnil.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako

vecne správny.17. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto má v súlade s ustanoveniami §
396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP voči neúspešnému odvolateľovi (žalovanému) nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).