Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/90/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419204742
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4419204742.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobkyne: M.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K.,
A. XXXX/XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, proti žalovaným: 1) T.. P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. - G. M., P. XXX/XX, 2) B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., G. Z. XXX/XX, 3) B. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I., G. Z. XXX/XX, 4) M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. XXXX/XX, všetci právne zastúpení:
Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 35 906
464, o odstránenie stavby, uloženie povinnosti zdržať sa obťažovania susedov tienením a náhradu

nemajetkovej ujmy a o vzájomnej žalobe žalovaných, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 9C/57/2019-419 z 31. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ až 4/ voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 9C/57/2019-419 z 31. mája 2021 rozhodol tak, že: I.
Súd žalobu zamieta. II. Žalovaným v 1. až 4. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % voči žalobkyni. III. Súd vzájomnú žalobu žalovaných v 1. až 4. rade zo dňa 07.12.2020 zamieta. IV.
Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným v 1. až 4. rade.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 123, § 127
ods. 1, § 417 ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou

doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2019 prostredníctvom právneho zástupcu domáhala od
žalovaných, eventuálnym petitom, aby žalovaní v 1. až 4. rade boli povinní na vlastné náklady odstrániť
stavbuprístreškupostavenéhonaparc.registra„C“č.983/2ovýmere600m2,druhpozemku:zastavané
plochy a nádvoria, kat. územie I., zapísaný na LV č. XXX do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Okrem toho sa domáhala, aby súd žalovaných zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkynináhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,vovýške30.000eurdo15dníododňaprávoplatnosti
rozhodnutia. V prípade úspechu sa domáhala nároku na náhradu trov konania voči všetkým žalovaným

s povinnosťou spoločne a nerozdielne. V prípade, ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú
dané dôvody odstránenia stavby prístrešku s poukazom na ustanovenie § 417 odsek 2 OZ, navrhla,
aby súd rozhodol tak, že žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní zdržať sa obťažovania žalobkyne tienením
nad mieru primeranú pomerom spôsobovaným stavbou prístrešku postaveného na parc. registra „C“ č.983/2 o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, kat. územie I., zapísaný na LV č.
XXX do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okrem toho sa domáhala, aby súd žalovaných zaviazal k
povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške

50.000 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V prípade úspechu sa domáhala nároku na
náhradu trov konania voči všetkým žalovaným s povinnosťou spoločne a nerozdielne.

4. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - dom súp. č. XXX
nachádzajúcisavkat.územíI.,postavenýnaparc.registra„C“č.985/1ovýmere812m2,druhpozemku:

zastavané plochy a nádvoria, všetko zapísané na LV č. XXX. V predmetnom dome trvalo žije jej brat B.
K., ktorý je tiež podielovým spoluvlastníkom k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/3 k celku, a ktorý
žije v predmetnom dome spolu s manželkou. Okrem toho ďalšou podielovou spoluvlastníčkou k tejto
nehnuteľnosti je M.. E. C., rod. K., bytom Z. L. XXX, v podiele 1/3 k celku. Žalovaní sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa v kat. území I., postavený na parc.
registra „C“ č. 983/2, o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, všetko zapísané na

LV č. XXX. Rodinné domy, súp. č. XXX a č. XXX sú vzájomne susediace. V roku 2012 žalovaní na svojom
pozemku,avšakbezprostrednevedľarodinnéhodomupostaviliPrístrešok-altánok,ktorýmtakmerspája
rodinný dom súp. č. XXX a rodinný dom súp. č. XXX. Žalobkyňa žalobu po právnej stránke odôvodnila
s poukazom na ust. § 415 a § 417 odsek 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. § 6 odsek
1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti

o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách
na stavby užívané osobami s obmedzenými schopnosťami pohybu a orientácie s tým, že žalobkyňa
bola presvedčená o tom, že prístrešok žalovaných nespĺňa všetky požiadavky vyplývajúce z vyššie
uvedenej Vyhlášky, a preto si dala v roku 2015 vypracovať Ing. Miroslavom Smatanom, znalcom v
odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností a pozemné stavby, Odborné stanovisko,

či Prístrešok spĺňa požiadavky podľa Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. a znalec v posudku uviedol,
že Prístrešok technické požiadavky podľa Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nespĺňa, lebo je kritické požiarne
ohrozenie, ktoré nevyhovuje požiadavkám STN 92 0201-4. Okrem toho si žalobkyňa dala v roku 2018
v spoločnosti PROLUSTOP, s. r. o. vypracovať stanovisko špecialistu požiarnej ochrany k osadeniu
prístrešku k jestvujúcemu rodinnému domu. Špecialista požiarnej ochrany v stanovisku konštatoval,

že nakoľko odstupová vzdialenosť od jestvujúceho prístrešku zasahuje do jestvujúceho rodinného
domu na par. č. 985/1, je potrebné prehodnotiť umiestnenie prístrešku, odstrániť prístrešok, alebo z
hľadiska požiarnej ochrany vyriešiť tak, aby svojim požiarne nebezpečným priestorom nezasahoval
do susedného rodinného domu. V prípade požiaru hrozí bezprostredné nebezpečenstvo prenesenia
požiaru. S poukazom na tieto dva posudky podľa žalobkyne bezpečnosť a jej život, ako aj ďalších osôb

bývajúcich v rodinnom dome súp. č. XXX sú vážne ohrozované, možnosťou vzniku požiaru, pričom
hrozba rozšírenia požiaru je vážna. Podľa jej názoru hrozba požiaru je o to závažnejšia, že najmä
žalovaný v 1. rade v Prístrešku griluje a Prístrešok je postavený len 2,5 metra od plynovej prípojky a je
v rozpore so Zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike ust. § 79 odsek 2 písm. a), keď vzdialenosť na každú
stranu od osi plynovodu, alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je 4 metre

pre plynovod, s menovitou svetlosťou do 200 mm. Okrem toho žalobkyňa dôvodila tým, že prístrešok
nadmieru primeraný pomerom obťažuje vlastníkov rodinného domu súp. č. XXX tienením, čo potvrdzuje
záver posúdenia vplyvu stavby Prístrešku na preslnenie okolitých objektov, vypracovaný spoločnosťou
PROJARTPLUS,s.r.o.vmarci2014.Zpredmetnéhoposudkujezrejmé,ževpriamejpríčinnejsúvislosti
s postavením Prístrešku došlo v obytnej miestnosti ( ktorú obýva žalobkyňa) v rodinnom dome súp.

č. XXX k úbytku preslnenia o 91,4 %. V dôsledku takmer nulového preslnenia obytnej miestnosti, z
dôvodu, že v miestnosti je neustále vlhko, čo podľa žalobkyne jej znemožňuje riadne využívanie obytnej
miestnosti, žalobkyňa tak v dome nemá vytvorený súkromný priestor, ktorý by mohla využívať výlučne
ona. Na základe týchto skutočností žalobkyňa ustúpila zo svojho pôvodného úmyslu presťahovať sa do
predmetného domu a dožiť v dome a s poukazom na dlhotrvajúce zásahy, ktoré znemožňujú žalobkyni

riadne užívanie predmetnej nehnuteľnosti, a ktoré intenzívne zasahujú do práva na ochranu života a
zdravia, do práva na súkromie, žalobkyňa si uplatnila voči žalovaným aj náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, podľa ust. § 11 a § 13 odsek 1, 2 OZ.

5. Žalovaní sa vyjadrili k žalobe elektronickým podaním doručeným súdu dňa 02.01.2020

prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhli žalobu zamietnuť, a v prípade úspechu priznať
nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalobkyni. Uviedli, že v období od roku 2012 do
2015 bolo zo strany príslušných stavebných orgánov na podnet žalobkyne vykonaných množstvo
kontrol súladu Prístrešku s príslušnými právnymi predpismi. Výsledkom každého z týchto konaní bolorozhodnutie, ktorým príslušný orgán konštatoval, že Prístrešok je v súlade s príslušnými právnymi
predpismi a bol zhotovený na základe kladného oznámenie Obce I., ako vecne a miestne príslušného
stavebného úradu. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Nitre v rozsudku zo dňa 08.07.2014 č. k.

15S/71/2013-80 v konaní o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, v ktorom
žalobkyňa vystupovala ako žalobkyňa v 3. rade. Krajský súd v Nitre uviedol, že žalobcovia v konaní
nepredložili žiaden relevantný dôkaz, že by Prístrešok nespĺňal podmienky drobnej stavby podľa
stavebného zákona, alebo že mal Prístrešok vplyv a ochranu zdravia a životného prostredia. Čo sa
týka požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zo strany žalobkyne, dôkazná povinnosť

zaťažuje v tomto smere žalobkyňu, ktorá musí preukázať existenciu a závažnosť nemajetkovej ujmy a
tiež príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných a vznikom nemajetkovej ujmy. Žalovaní mali za to,
že žalobca v konaní dosiaľ neuniesol dôkazné bremeno. Boli toho názoru, že k vzniku nemajetkovej
ujmy nedošlo, a že neexistuje príčinná súvislosť medzi stavbou Prístrešku a vznikom nemajetkovej
ujmy žalobkyne. Ďalším elektronickým podaním zo dňa 29.01.2020 sa žalovaní rozsiahlejšie vyjadrili k
žalobe, kde poukázali na to, že pokiaľ by súd vyhovel žalobe žalobkyni s poukazom na ust. § 127 a

ust. § 417 odsek 2 OZ, tak čo sa týka ust. § 127 odsek 1 OZ, vyššie citované ustanovenie vymedzuje
neprípustný výkon vlastníckeho práva v rámci susedských práv v tzv. generálnej klauzule, a to dvoma
podmienkami, z ktorých musí byť aspoň jedna splnená: 1) obťažovaním iného nadmieru primeraným
pomerom, alebo 2) vážnym ohrozovaním výkonu práv iného. Čo sa týka ust. § 417 odsek 2 OZ, žalovaní
poukázali na to, že v prípade vážneho ohrozenia vzniku škody dáva Občiansky zákonník ohrozenému k

dispozícii osobitnú možnosť domáhať sa, aby súd uložil tretej osobe opatrenia na jej odvrátenie. Škoda
však v tomto prípade musí byť protiprávna, teda nesmie ísť o ujmu, ktorú je ohrozený povinný znášať.
Zároveň predpokladom pre vyvodenie zodpovednosti na vznik škody je preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Žalovaní
uviedli, že žalobkyňa existenciu akéhokoľvek vážneho ohrozenia alebo hroziacu škodu nepreukázala.

Poukázali na to, že Vyhláška č. 532/2002 Z. z. MŽP SR neustanovuje vzdialenosť, ktorá musí byť
dodržaná v prípade drobných stavieb. Vyhláška ustanovuje iba povinné vzdialenosti, ktoré musia byť
dodržané v prípade odstupov medzi rodinnými domami. Žalovaný v 1. rade ohlásil dňa 16.08.2012
uskutočnenie drobnej stavby „Prístrešok“. Obec I., ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad oznámil
žalovanému v 1. rade Opatrením zo dňa 24.08.2012, že k uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky.

Prístrešok preto podľa názoru žalovaných spĺňa definíciu drobnej stavby v súlade s ust. § 139b odsek 6
Zák. č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a preto Obci I. ako stavebnému úradu
postačovali iba ohlásenie žalovaného v 1. rade v súlade s ust. § 55 odsek 2 písm. b) Stavebného zákona.
Pred uskutočnením stavby Prístrešku si žalovaný v 1. rade vyžiadal súhlas od spoluvlastníka rodinného
domu žalobkyne, pána B. K. z dôvodu, že mal vedomosti, že práve on trvalo býva v predmetnom dome

so svojou manželkou. Pán B. K. žalovanému v 1. rade dal súhlas so stavbou prístrešku, čo sama
potvrdila žalobkyňa vo svojom liste zo dňa 24.01.2013. Voči Oznámeniu Obce I. o povolení drobnej
stavby na podnet žalobkyne podala Okresná prokuratúra Nové Zámky protest dňa 11.01.2013 a na
základe tejto skutočnosti Obec I. Rozhodnutím zo dňa 06.02.2013, zrušila Opatrenie zo dňa 24.08.2012
a následne Obec I. vyzvala dňa 09.04.2013 žalovaného v 1. rade, aby doplnil podanie o jednoduchý

situačný výkres v dvoch vyhotoveniach, ktorý obsahuje vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku,
vrátane odstupov od hraníc so susednými pozemkami a od susedných stavieb. Dňa 14.02.2013 bol
Obcou I., T.. O. E., Orgánom štátneho stavebného dohľadu vykonaný štátny stavebný dohľad, ktorého
záverom bolo, že prístrešok spĺňa podmienky drobnej stavby podľa stavebného zákona. Následne Obec
I. ako príslušný stavebný úrad opätovne Oznámením k ohláseniu zo dňa 10.05.2013 povolila drobnú

stavbu Prístrešku. Žalovaní majú za to, že Prístrešok bol na základe týchto skutočností postavený v
súlade s príslušnými právnymi predpismi na základe kladného oznámenia Obce I., ktorá uviedla, že
nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby a s uvedeným konštatovaním sa stotožnila aj Slovenská
stavebná inšpekcia, inšpektorát Nitra, keď po vykonanej miestnej obhliadke dňa 25.11.2013 uviedla,
že drobná stavba - Prístrešok bola zhotovená na základe kladného vyjadrenia k Ohláseniu drobnej

stavby, vydaného Obcou I.. Žalovaní v tomto vyjadrení uviedli, že od tohto okamihu žalobkyňa podávala
množstvo irelevantných a nekompetentných podnetov, žiadostí a oznámení na rôzne orgány, súdy,
inštitúcie a ani v jednom prípade nebolo vyhovené jej zámeru, naopak, všetky inštitúcie konštatovali
súlad Prístrešku s príslušnými právnymi predpismi.

6. K Odbornému stanovisku znalca Ing. Miroslava Smatanu uviedli, že v stanovisku znalca nie je
uvedené, na základe akej konkrétnej dokumentácie je toto stanovisko vypracované. Vzhľadom na
skutočnosť, že objednávateľom bola žalobkyňa, tvorili podklady výlučne dokumenty predložené ňou,
a preto žalovaní mali za to, že stanovisko nie je vyhotovené na základe objektívnych a úplnýchinformácií a ani jeden zo žalovaných nebol prizvaný k vyjadreniu sa ohľadom stanoviska znalca.
Namietali, že znalec v stanovisku neuvádza, na základe akých výpočtov, dokumentov, či konkrétnych
zistení dospel k záveru, že požiarne ohrozenie nevyhovuje platným požiadavkám STN 92 0201-4.

Z tohto dôvodu poukázali na to, že toto stanovisko znalca nie je pre účely tohto súdneho konania
použiteľné. Okrem toho bolo vypracované v roku 2015, a preto podľa ich názoru je neaktuálne a
nereflektuje súčasný skutkový a právny stav. K stanovisku špecialistu požiarnej ochrany „Požiarno-
bezpečnostné riešenie“ od spoločnosti PROLUSTOP, s. r. o., uviedli, že z tohto stanoviska nie je
zrejmé, na základe akých konkrétnych podkladov bola táto správa vypracovaná a mali za to, že

relevantné právne predpisy neukladajú stavebníkovi drobnej stavby povinnosť vypracovania akejkoľvek
protipožiarnej dokumentácie. Takúto dokumentáciu od žalovaného v 1. rade nevyžadoval ani stavebný
úrad a ani žiaden z orgánov vykonávajúcich kontroly Prístrešku. K plynovej prípojke žalovaní uviedli,
že Prístrešok je postavený 2,5 m od plynovej prípojky, a že nesúhlasia s tvrdením žalobkyne o tom, že
„vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského
zariadenia je 4 m pre plynovod, s menovitou svetlosťou do 200 mm“, lebo podľa vedomostí žalovaných

sa prípojka na hlavný rozvod plynu nachádza pri ceste, čo je viac ako 10 m od Prístrešku. Tvrdili,
že z ich strany nebolo stavbou Prístrešku porušené ochranné pásmo plynovodu. Žalovaní sú toho
názoru, že prevedenie plynoinštalácie tak, ako to má susediaci rodinný dom, ktorého je žalobkyňa
podielovou spoluvlastníčkou, a ktorú fotodokumentáciu o tejto plynoinštalácii predložila žalobkyňa, nie
je v súlade s technickou správou k plynoinštalácii rodinného domu, lebo plynové potrubia na dome pána

K. sú vedené po plote, ktorý oddeľuje oba pozemky a nie po budove rodinného domu pána K. tak,
ako je to uvedené v predmetnej technickej správe. Preto žalovaní uviedli, že pokiaľ je plynoinštalácia
rodinného domu žalobkyne v rozpore s predloženou technickou správou, prípadné ohrozenie života a
zdravia žalobkyne, na ktoré neustále žalobkyňa poukazuje, nevyvoláva Prístrešok žalovaných, ale práve
nevhodná plynoinštalácia rodinného domu žalobkyne.

7. K sprievodnej správe spoločnosti PROJART PLUS s. r. o. žalovaní uviedli, že žalobkyňa účelovo
predložila súdu len záver tejto Sprievodnej správy č. 101/14, lebo kompletná správa spoločnosti
posudzuje aj preslnenie posudzovaného bodu pred realizáciou prístrešku, kde je uvedené, že
„posudzovaný bod A (okno izby žalobkyne, smerujúce do dvora žalovaných) nevykazuje preslnenie v

období od 01. marca do 31. októbra, čo nevyhovuje STN 73 4301 o minimálnych požiadavkách na
preslnenie bytu, a to najmenej 1,5 hodiny denne. Nakoľko posudzovaný rodinný dom obsahuje aj iné
obytné miestnosti, vyhovuje tento byt ale požiadavke minimálneho 3-hodinového času preslnenia bytu,
ktorý má najviac jednu obytnú miestnosť“. Mali za to, že podľa predmetnej správy posudzovaný bod
A vykazuje preslnenie dňa 21. júna v dĺžke 1,75 hodiny za deň, čo tiež ale nevyhovuje STN 76 4301,

nakoľko posudzovaný rodinný dom obsahuje aj iné obytné miestnosti, vyhovuje ale tento byt požiadavke
minimálne 3-hodinového času preslnenia bytu, ktorý má najviac jednu obytnú miestnosť. Okrem toho
táto správa posudzuje preslnenie bodu A po realizácii Prístrešku a záverom posúdenia je, že „pre 1.
marec (platí aj pre 31. október) sa aj po realizácii Prístrešku preslnenie nezmení, keďže po realizácii
Prístrešku bod A nevykazuje preslnenie v období od 01. marca do 31. októbra, čo nevyhovuje STN

73 4301. Oproti stavu pred realizáciou Prístrešku sa čas preslnenia bodu A aj po realizácii Prístrešku
nezmení a bude nulové“. Na základe tohto posudku žalovaní dospeli k záveru, že tvrdenie žalobkyne o
tom, že Prístrešok nad mieru primeranú pomerom obťažuje vlastníkov rodinného domu so súp. č. XXX,
a to tienením, sa nezakladá na pravde. Obytná miestnosť žalobkyne nevykazovala znaky preslnenia v
súlade s technickou normou STN 73 4301 ani pred stavbou Prístrešku, a to najmä z dôvodu jej orientácie

na sever.

8. K náhrade nemajetkovej ujmy žalovaní uviedli, že žalobkyňa je 1/3 podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. registra „C“ č. 985/1 kat. územia
I., obec I. s tým, že v rodinnom dome nebýva, zdržiava sa v ňom len príležitostne a sama žalobkyňa

potvrdila, že v dome žije jej brat B. s manželkou. Z tohto dôvodu žalovaní spochybňujú aktívnu
vecnú legitimáciu žalobkyne na akúkoľvek náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že je len tretinovým
vlastníkom domu a aktívne vecne legitimovaní by mali byť predovšetkým trvalí obyvatelia domu so súp.
č. XXX resp. všetci podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti a tí žalobu nepodali. Dôkazné
bremeno v konaní týkajúce sa nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zaťažuje predovšetkým žalobkyňu,

ktorá musí preukázať vznik nemajetkovej ujmy a tiež, že jej náhrada musí byť primeraná utrpenej ujme.
Okrem toho musí preukázať, že konaním žalovaných došlo k zásahu do jej práv a k vzniku nejakej ujmy.9. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaných elektronickým podaním prostredníctvom právneho
zástupcu doručeným súdu dňa 30.03.2020, v ktorom uviedla, že skutočnosť, že právne predpisy
nepožadujú od stavebníka predloženie protipožiarnej dokumentácie, lebo sa jedná o ohlásenie drobnej

stavby ešte neznamená, že stavebník nie je povinný dodržiavať protipožiarne predpisy. To isté podľa jej
názoru platí aj vo vzťahu k preslneniu okolitých objektov. Čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 15S/71/2013, súd v ňom neposudzoval legálnosť stavby z pohľadu protipožiarnych predpisov,
ale riešil otázku, či Prístrešok je alebo nie je drobnou stavbou. Čo sa týka vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
žalobkyňa mala za to, že sa na ňu táto vyhláška nevzťahuje, čo sa týka nedodržania vzdialenosti 2 m

stavby domu od spoločných hraníc pozemkov, lebo vyhláška nadobudla účinnosť 01.12.2002 t. j. v čase,
kedy oba rodinné domy boli niekoľko desiatok rokov postavené.

10. K odbornému stanovisku T.. M. A. a špecialistu požiarnej ochrany PROLUSTOP, s. r. o. žalobkyňa
mala za to, že z oboch stanovísk vyplýva, že Prístrešok nie je postavený v súlade s protipožiarnymi
predpismi. Vo vzťahu k svetlo-technickému posudku vyhotoveného spoločnosťou PROJART PLUS, s. r.

o. sa podľa žalobkyne jednoznačne konštatuje, že preslnenie predmetnej obytnej miestnosti nevyhovuje
technickej norme STN 73 4301, a preto tvrdenie žalovaných nemá oporu v norme STN 73 4301. V
rámci dokazovania navrhla vypočuť T.. Q.. P. Z., ktorý vypracoval posudok za spoločnosť PROJART
s. r. o., okrem toho navrhla aj vypočuť svedka B. K.. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, nesúhlasila žalobkyňa s názorom žalovaných, že nemá aktívnu vecnú legitimáciu, lebo

vzhľadom na dlhotrvajúce zásahy, ktoré jej znemožňujú riadne užívanie vlastníckeho práva, a ktoré
intenzívne zasahujú do práva na ochranu života a zdravia, je presvedčená o existencii závažnej ujmy.

11. Žalovaní sa vyjadrili k vyjadreniu žalobkyne podaním zo dňa 04.05.2020 a uviedli, že zotrvávajú
na všetkých svojich doterajších tvrdeniach uvedených vo vyjadrení zo dňa 29.01.2020 a k dodržaniu

protipožiarnych predpisov zo strany žalovaných uviedli, že zastávajú názor, že z ich strany dodržali
všetky relevantné právne predpisy súvisiace s protipožiarnou ochranou. Pod Prístreškom nevykonávajú
aktivity spojené s otvoreným ohňom a ani pod ním neskladujú akékoľvek horľavé látky. Prístrešok
sa rozhodli umiestniť tak, aby okrem rekreačnej funkcie plnil aj funkciu ochrannú a zabraňoval
prípadnejeróziischodiskaumiestnenéhopredvchodomdoichrodinnéhodomu,vprípadenepriaznivých

poveternostných podmienok. Okrem toho podľa ust. § 25 odsek 4 Zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane
pred požiarmi v znení neskorších predpisov sa Štátny požiarny dozor podľa odseku 1 písm. b)
a c) nevykonáva na jednoduchých stavbách a drobných stavbách podľa ust. § 139b Stavebného
zákona. Žalovaní zastávali názor, že nakoľko vypracovanie protipožiarnej dokumentácie k drobnej
stavbe Prístrešku nevyžadoval stavebný úrad, ani žiadny z orgánov vykonávajúcich kontroly Prístrešku,

dokonca ani Krajský súd v Nitre v uvádzanom konaní sp. zn. 15S/71/2013, lebo všetky tieto orgány
považovali Prístrešok za súladný s protipožiarnymi predpismi.

12. Ohľadom rozsudku Krajského súdu Nitra zo dňa 08.07.2014 sp. zn. 15S/71/2013 zastávali ten
názor, že v súlade s predmetným rozhodnutím ako aj závermi všetkých kontrol vykonaných príslušnými

štátnymi orgánmi, bol konštatovaný súlad Prístrešku s relevantnými právnymi predpismi, na čo poukázal
vo svojom odôvodnení rozsudok sp. zn. 15S/71/2013, preto považujú žalobu žalobkyne za nedôvodnú
a nemajúcu oporu v právnych predpisoch. K neštandardným rozmerom okna na dome žalobkyne a jeho
umiestnenia poukázali na to, že v prípade žalobkyne sa jedná o neštandardné rozmery okna s ohľadom
na skutočnosť, že výhľad z neho je smerovaný priamo na pozemok žalovaných, a že rodinný dom

žalobcu je postavený takmer na hranici pozemkov strán sporu. Takéto konanie žalobkyne nepovažovali
žalovaní v súlade s dobrými mravmi, lebo okno žalobkyne je spôsobilé narúšať právo žalovaných na
ich súkromie podľa ust. § 127 odsek 1 OZ. K Odbornému stanovisku T.. M. A., k stanovisku spoločnosti
PROLUSTOP, s. r. o. a k Sprievodnej správe spoločnosti PROJART PLUS, s. r. o. žalovaní zastávali ten
názor, že Ing. Miroslav Smatana ako znalec sám uviedol v odbornom stanovisku, že nebol na mieste

samom, posudok vypracoval iba z predloženej dokumentácie od žalobkyne, a preto toto stanovisko
nie je vypracované na základe objektívne zistených skutočností, okrem iného aj obhliadkou Prístrešku,
ale bolo vyhotovené na základe neznámej, žalobkyňou vyselektovanej dokumentácie a informácií. V
predmetnom stanovisku nie sú uvádzané výpočty, na základe ktorých znalec konštatoval, že je požiarne
ohrozenie. K stanovisku spoločnosti PROLUSTOP s. r. o. žalovaní uviedli, že toto je neúplné, lebo nie je

zrejmé na základe akých konkrétnych podkladov je toto stanovisko vypracované. K sprievodnej správe
spoločnosti PROJART PLUS s. r. o. ohľadom názoru žalobkyne, že nemá oporu v norme STN 73 4301
tvrdenie, že: „Nakoľko posudzovaný rodinný dom obsahuje aj iné obytné miestnosti, vyhovuje tento
byt ale požiadavke minimálneho 3-hodinového času preslnenia bytu, ktorý má najviac jednu obytnúmiestnosť“, s tým, že podľa žalovaných ide o tvrdenie uvádzané spoločnosťou priamo v predmetnej
správe. Zo správy vyplýva aj skutočnosť, že izba žalobkyne nespĺňa kritériá normy STN 73 4301 ani
pred realizáciou Prístrešku. Žalovaní navrhovali žalobkyni zabezpečenie inštalácie svetlobodu nad izbu

žalobkyne na ich náklady, ktorého inštalácia by zabezpečila presvetlenie v dostatočnom množstve a
žalobkyňa s tým nesúhlasila.

13. K náhrade nemajetkovej ujmy uviedli, že odkazujú na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 29.01.2020
a k vzniku nemajetkovej ujmy musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú: existencia zásahu,

ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, a ktorý spočíva v porušení alebo ohrození
osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálne integrite, zásah musí byť neoprávnený, a musí byť daný
kauzálny nexus medzi existenciou zásahu a neoprávnenosťou zásahu. Mali za to, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala žiadnym spôsobom, že došlo k zásahu do jej práv a k vzniku akejkoľvek nemajetkovej
ujmy, v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaní nesúhlasili s návrhom žalobkyne na výsluch
svedka, jej brata pána B., vzhľadom na jej príbuzenský vzťah žalobkyne k svedkovi.

14. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 07.12.2020 sa vzájomnou
žalobou domáhali, aby súd žalobu žalobkyne zamietol, a aby súd zaviazal žalobkyňu k povinnosti
strpieť uskutočnenie stavby protipožiarneho oplotenia na pozemky parcely registra „C“ parc. č. 983/2
s výmerou 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, okres Nové Zámky, obec I., kat.

územie I., evidovaný na LV č. XXX, vedený Okresným úradom G. J., katastrálny odbor, ktorého
vlastníkmi sú žalovaní, a to v blízkosti spoločnej hranice s pozemkom parcely registra „C“ parc. č.
985/1 s výmerou 812 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, okres Nové Zámky, obec I.,
kat. územie I., evidovaný na LV č. XXX, vedený Okresným úradom G. J., katastrálny odbor, ktorého
podielovým spoluvlastníkom je žalobkyňa. V prípade úspechu navrhli, aby súd žalovaným priznal nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni. Vzájomnú žalobu odôvodnili tým, že na
pojednávaní konanom dňa 21.09.2020 bol vypočutý svedok T.. M. Z., bytom L. XXX, Z., ktorý vykonáva
činnosť špecialistu protipožiarnej ochrany, a ktorý sa vyjadril na tomto pojednávaní, že protipožiarna
stena, alebo murovaná stena pri Prístrešku by riešila určitým spôsobom situáciu, čo sa týka požiarno-
bezpečnostnej vzdialenosti, lebo v norme je určené, čo môže byť v požiarno-nebezpečnom priestore,

a pokiaľ je strecha domu pani žalobkyne vo výške 2,60 m tak aj tento plot alebo stena by mali byť
v tejto výške. Za druhú možnosť riešenia veci považoval odstránenie Prístrešku. Žalovaní preto za
najvhodnejšie riešenie považovali stavbu oplotenia z protipožiarneho materiálu, nakoľko podľa zásady
proporcionality odstránenie prístrešku žalovaných nie je účelné a nadmieru primeranú pomerom by
zasahovalo do ich vlastníckych práv. Preto touto žalobou navrhli, aby súd uložil žalobkyni povinnosť

strpieť uskutočnenie stavby protipožiarneho oplotenia. Okrem toho poukázali na to, že plynoinštalácia
rodinného domu žalobkyne je v rozpore s odsúhlaseným plánom plynoinštalácie rodinného domu, lebo
na pojednávaní žalobkyňa predložila dôkaz „Plynoinštalácia rodinného domu - B. K., I., č. d. XXX“,
z ktorej je evidentné, že v rámci plynoinštalácie má byť nízkotlakový rozvod plynu vedený v zemi a
následne po stene rodinného domu žalobcu na konzolách vo výške 600 mm nad veľké UT a zároveň

má byť plynoinštalácia osadená odsávačom pár. Okrem toho je v tomto listinnom dôkaze konštatované,
že „potrubie vedené v zemi bude z trubiek polyetylénových, potrubie vedené voľno po budove bude z
trubiek čiernych“. Z fotografií, ktoré predložila žalobkyňa vyplýva, že plynové potrubie je vedené približne
50 cm od steny rodinného domu žalobkyne.

15. Z týchto dôvodov žalovaní považovali za potrebné uskutočnenie drobnej stavby - protipožiarneho
oplotenia za účelom ochrany svojich životov a majetku pre prípad explózie nevhodne vykonanej
plynoinštalácie na rodinnom dome žalobkyne. Okrem toho navrhli, že stavbu protipožiarneho oplotenia
sami zabezpečia vrátane finančných nákladov na predmetnú stavbu ako aj zabezpečenia príslušného
ohlásenia drobnej stavby.

16. Žalobkyňa sa vyjadrila písomne k vzájomnej žalobe žalovaných prostredníctvom právneho zástupcu
zo dňa 16.12.2020 a uviedla, že nesúhlasí so vzájomnou žalobou v celom rozsahu, navrhuje ju
zamietnuť, lebo stavba betónového oplotenia protipožiarneho o výške 2,60 m znemožní žalobkyni riadne
užívanie domu a znehodnotí celú domovú nehnuteľnosť. Žalobkyňa v celom rozsahu popiera tvrdenie

žalovaných, k nesprávne osadenej plynoinštalácii, ktorá nemá byť vykonaná v súlade s dokumentáciou
plynoinštalácie rodinného domu a tiež nesúhlasila s tým, že by táto plynoinštalácia nebola vôbec
skolaudovaná. Žalobkyňa dôvodila tým, že v konaní predložila dokumentáciu k plynoinštalácii, z ktorej
je zrejmé, že vybudovanie plynoinštalácie bolo riadne schválené. Žalobkyňa mala za to, že výstavbaprotipožiarneho betónového plota o výške 2,60 m nezabezpečí účelné využívanie pozemkov a stavieb
žalobkyne a žalovaných a preto navrhla vzájomnú žalobu žalovaných zamietnuť.

17. Žalovaní sa písomne vyjadrili dňa 22.02.2021 k podaniu žalobkyne zo dňa 02.02.2021. Poukázali
na to, že tvrdenia žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom podaní zo dňa 02.02.2021 obviňujú žalovaného v
1. rade z údajnej likvidácie žalobkyninho povolania a poslania ako lekárky, fabuluje o akejsi spolupráci
prezidenta Slovenskej lekárskej komory so žalovaným v 1. rade, o akomsi spolčení Krajského súdu
v Nitre, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva, Národnej kriminálnej agentúry a

mnohýchďalšíchosôbainštitúciíscieľomokradnutiažalobkyniojejmajetokanapomáhaniažalovaného
v 1. rade. Okrem toho žalobkyňa označuje žalovaného v 1. rade za duševne chorú osobu, ktorej relaxu a
oddychu musia všetci vyhovieť. Právneho zástupcu žalovaných žalobkyňa označuje za sfanatizovaného
advokáta, ktorý si musí uctievať modlu z dreva žalovaných. Žalobkyňa obviňuje žalovaných a ich
právneho zástupcu z neustáleho klamania súdu. Žalovaní považujú tieto tvrdenia žalobkyne za závažné
obvinenia, ktoré výrazne zasahujú do práv na ochranu osobnosti, najmä občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti žalovaných. Žalovaní tieto tvrdenia a obvinenia žalobkyni dôrazne odmietajú. Čo sa týka
plynoinštalácie rodinného domu žalobkyne, naďalej žalovaní zastávali ten názor, že bola postavená v
priamom rozpore s projektom plynoinštalácie. Podľa projektu mala byť plynoinštalácie vedená po fasáde
domu žalobkyne, namiesto toho je plynové potrubie vedené vo vzduchu popri spoločnom plote a pol
metra od domu žalobkyne. Svojvoľne postavené plynové vedenie na spoločnom pozemku považujú

žalovaný dôvodne za hrozbu.

18.Súdprvejinštancievykonaldokazovanieazistilskutkovýaprávnystavveci,podľaktoréhožalobkyňa
je podielovou spoluvlastníčkou k domovej nehnuteľnosti, ktorá je susediacou s pozemkom žalovaných
a je evidovaná a zapísaná na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, na LV č. XXX,

kat. územia I., obec I., okres G. J., ako rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. registra „C“,
evidovaný na kat. mape č. 985/1 vo výmere 812 m2, v podiele 1/3 k celku a ďalšími dvoma podielovými
spoluvlastníkmi sú brat žalobkyne B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. domu XXX v podiele 1/3 k
celku a sestra žalobkyne, M.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. L. č. XXX v podiele 1/3 k celku. Z
listu vlastníctva č. XXX kat. územia I., obec I., okres G. J. súd zistil, že žalovaní v 1. až 4. rade sú

podielovými spoluvlastníkmi susediacej nehnuteľnosti a to rodinného domu so súp. č. XXX, postavený
na parc. registra „C“, evidované na kat. mape č. 983/2 vo výmere 600 m2 s tým, že žalovaní v 1., 3.
a 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi k domovej nehnuteľnosti v podiele 1/8 k celku a žalovaná v
2. rade v podiele 5/8 k celku. Z Odborného stanoviska č. 51/2015 zo dňa 17.11.2015 znalca v odbore
Stavebníctvo, Ing. Miroslava Smatanu súd zistil, že úlohou znalca bolo špecifikovať, či sú pri realizácii

predmetnej drobnej stavby - Prístrešku v susedstve na parc. č. 985/1, na ktorej stojí rodinný dom
so súp. č. XXX k. ú. I. splnené požiadavky Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu, najmä však ust. § 6. V závere tohto posudku znalec uviedol, že z dostupnej
dokumentácie je zrejmé, že povinnými technickými požiadavkami na výstavbu sa nikto nezaoberal a
kritické je požiarne ohrozenie, ktoré nevyhovuje platným požiadavkám STN 92 0201 - 4. Uviedol, že

výpočet v zmysle STN 92 0201-4 sa v dokumentácii nenachádza. Čo sa týka odstupových vzdialeností,
znalec uviedol, že obe stavby majú čiastočne otvorené požiarne plochy, Prístrešok preto, že nemá
obvodový múr a rodinný dom preto, že nemá drevený krov. Vzhľadom na uvádzanú výšku Prístrešku
2,7 - 3,7 m je požiarne otvorená plocha 14,5 m2. Konštatoval, že čo sa týka odstupovej vzdialenosti
nebola splnená požiadavka preskúmania z hľadiska požiarnej bezpečnosti a nie je splnená požiadavka

minimálne odstupovej vzdialenosti. Nie sú kryté požiarne riziká, vyplývajúce zo susedstva stavby
Prístrešku a rodinného domu so súp. č. XXX. Z Posudku spoločnosti PROLUSTOP s. r. o. z 21.01.2018
týkajúceho sa požiarno-bezpečnostného riešenia, stanoviska špecialistu PO k osadeniu Prístrešku k
jestvujúcemu rodinnému domu, ktorý vypracoval T.. M. Z., projektant požiarnej ochrany je uvedené, že
Prístrešok je už vybudovaný bez príslušného povolenia (stavebného povolenia alebo ohlásenia drobnej

stavby). V posudku je konštatované, že Prístrešok je umiestnený cca 1,26 m od jestvujúceho rodinného
domu, ktorý je vybudovaný z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou minimálne 30
minút. Odstupové vzdialenosti pre posudzovaný objekt Prístrešku sú určené v zmysle STN 92 0201-4.
Nakoľko jestvujúci Prístrešok je vybudovaný z konštrukčných prvkov druhu D3 - drevené konštrukcie
bez požiarnej odolnosti, jedná sa o 100 % požiarne otvorené plochy. V závere posudku je uvedené,

že nakoľko odstupová vzdialenosť od jestvujúceho prístrešku zasahuje do rodinného domu na par.
č. 985/1 je potrebné prehodnotiť umiestnenie jestvujúceho Prístrešku, odstrániť Prístrešok alebo ho z
hľadiska požiarnej ochrany vyriešiť tak, aby svojím požiarne nebezpečným priestorom nezasahoval do
susedného rodinného domu. V prípade vzniku požiaru hrozí bezprostredné nebezpečenstvo preneseniapožiaru zo strechy na strechu resp. z objektu Prístrešku na objekt rodinného domu na parc. č. 985/1
alebo opačne. Zo Sprievodnej správy spoločnosti PROJART PLUS, s. r. o. z marca 2014 pre DIAGRAM
ZATIENENIA - 49° s. z. š. pre 1. marec a pre 21. jún, Vplyv novostavby Prístrešku na preslnenie okolitých

objektov súd zistil, že preslnenie jestvujúcej obytnej miestnosti rodinného domu v obci I. osadeného
na parc. č. 985/1 - súp. č. XXX nevyhovovalo ani pred realizáciou Prístrešku k rodinnému domu súp.
č. XXX a to v zmysle STN 73 4301 o minimálnych požiadavkách na preslnenie bytu. Posudzovaná
obytná miestnosť však vykazovala dosť značné preslnenie v letných mesiacoch. Po realizácii Prístrešku
k rodinnému domu súp. č. XXX sa preslneniu posudzovanej obytnej miestnosti v rodinnom dome súp. č.

XXX v letných mesiacoch prakticky úplne zabránilo. Dokazuje to úbytok preslnenia o 91,4 % v najdlhší
deň v roku (21. jún). Posúdenie preslnenia k 1. marcu posudzovaného bodu, teda izby v rodinnom dome
žalobkyne z bodu 4 Posudku vyplýva, že pre 1. marec a zároveň aj pre 31. október aj po realizácii
navrhovaného Prístrešku k rodinnému domu súp. č. XXX na parc. č. 983/2 sa nezmení. Posudzovaný
bod, teda izba žalobkyne po realizácii Prístrešku k rodinnému domu súp. č. XXX nevykazuje preslnenie
v období od 1. marca do 31. októbra, čo nevyhovuje STN 73 4301 o minimálnych požiadavkách na

preslneniebytuatonajmenej1,5hoddenne.Oprotisúčasnémustavusačaspreslneniaposudzovaného
bodu aj po realizácii Prístrešku nezmení a bude nulové. Nakoľko posudzovaný dom obsahuje aj iné
obytné miestnosti, vyhovuje tento byt ale požiadavke minimálne 3-hodinového času preslnenia bytu,
ktorý má najviac jednu obytnú miestnosť. Preslnenie izby žalobkyne sa dňa 21. júna po realizácii
navrhovaného Prístrešku k rodinnému domu súp. č. XXX na parc. č. 983/2 zmení z dôvodu, že izba

žalobkyne po realizácii Prístrešku vykazuje preslnenie dňa 21. júna, a to v čase od 07.10 hod do 07.25
hod, čo ale nevyhovuje STN 73 4301 o minimálnych požiadavkách na preslnenie bytu a to najmenej
1,5 hod denne. Oproti súčasnému stavu bude čas preslnenia izby žalobkyne po realizácii Prístrešku k
rodinnému domu súp. č. XXX o 1,60 hod denne menej, čo predstavuje úbytok preslnenia daného bodu
pre 21. jún o približne 91,4 % za deň.

19. Z Ohlásenia drobnej stavby, stavebných úprav, udržiavacích prác podľa ust. § 57 Zák. č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) súd zistil, že žalovaný v
1. rade dňa 12.07.2012 týmto ohlásil Stavebnému úradu Obec I. stavbu Prístrešku s účelom stavby
oddych, rekreácia, zatienenie plochy pri rozsahu stavby: rozpätia stĺpov 4x5,4 metra, výška od 2,7 do

3,7 metra (šikmá strecha na jednu stranu), stavebný materiál drevo, krytina plech, odkvap plech. Drobná
stavba bude plniť doplnkovú funkciu k rodinnému domu. Stavba sa má realizovať na pozemku: 983/2
kat. územia I., zapísané na LV č. XXX, vlastníkmi pozemkov sú žalovaní v 1. až 4. rade. Súčasťou tohto
ohlásenia drobnej stavby boli: LV č. XXX kat. územia I., súhlas s drobnou stavbou vlastníkov pozemku -
žalovaných, prehlásenie stavebného dozoru pána E. Z., bytom Z., že bude vykonávať stavebný dozor na

stavbe Prístrešku a že spĺňa odborné vzdelanie v zmysle ust. § 44 Stavebného zákona, priložené bolo
aj Vysvedčenie o maturitnej skúške stavebného dozoru pána E. Z., Osvedčenie o vykonaní odbornej
skúšky pána E. Z. ako stavbyvedúceho s odborným zameraním Pozemné stavby - jednoduché stavby,
ktoré vydala Slovenská komora stavebných inžinierov, kópia katastrálnej mapy, kde sú vyznačené v
teréne susediace pozemky vo vlastníctve žalobkyne a žalovaných, stručný nákres Prístrešku, overený

stavebným úradom. Z Oznámenia Obce I. k Ohláseniu drobnej stavby zo dňa 24.08.2012, adresovaného
žalovanému v 1. rade súd zistil, že Obec I. podľa ust. § 57 odsek 2 Stavebného zákona nemá námietky
k uskutočneniu drobnej stavby „Prístrešok“ na pozemku parc. č. 983/2 kat. územia I., obec I.. Z listu zo
dňa 24.01.2013, ktorý adresovala žalobkyňa žalovanej v 2. rade súd zistil, že žalobkyňa nebola proti
tomu, aby žalovaní postavili vo svojom dvore Prístrešok, iba by chcela, aby Prístrešok stál na takom

mieste, aby jeho odstup od domu žalobkyne bol v súlade so Stavebným zákonom. Zároveň žalobkyňa
upozornila žalovanú v 2. rade, že právnik jej odporučil podať podnet na Prokuratúru k prešetreniu tejto
veci, hlavne, či odstup Prístrešku žalovaných od domu žalobkyne je v súlade so Stavebným zákonom.
Napokon žalobkyňa konštatovala, že prešetrením Prokuratúry sa zistilo, že umiestnenie stavby nie je
v súlade so Stavebným zákonom, a že boli porušené podmienky pri Ohlásení drobnej stavby obci

I.. Žalobkyňa považovala dvor vo vlastníctve žalovaných, teda miesto, kde sa Prístrešok postavil, za
najzraniteľnejšie miesto pre dom žalobkyne, pre nebezpečenstvo požiaru, zatienenia okna jej izby a
otvorených pivničných dvoch okien, kde sa nachádzajú dva plynové kotle.

20. Z Protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 11.01.2013 súd zistil, že

predmetným Protestom Okresná prokuratúra Nové Zámky zrušila napadnuté Opatrenie Obce I., ktorým
oznámila stavebníkovi T.. P. G., že nemá námietky voči uskutočneniu drobnej stavby - Prístrešok s
odôvodnením, že postupom stavebného úradu pri vydaní uvedeného Opatrenia bol porušený zákon,
a to ust. § 3 odsek 1, odsek 5, odsek 7 Zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov vspojení s ust. § 140 Stavebného zákona, ust. § 63 Stavebného zákona a § 5 odsek 2 písm. b) Vyhlášky k
ohláseniu drobnej stavby. Okresná prokuratúra poukázala na to, že posúdenie drobnej stavby Prístrešku
v podobe ohlásenia a jeho príloh, v stanovenom rozsahu vyžaduje, aby obsahovala všetky stanovené

náležitosti vrátane presného umiestnenia stavby, a že na jeho základe môže stavebný úrad zaujať
stanovisko, buď že Ohlásenie postačuje, alebo je nutné stavebné povolenie. V danej veci jednoduchý
situačný výkres pripojený k Ohláseniu stavebníka T.. P. G. neobsahoval v rozpore s ust. § 5 odsek 2
písm. b) Vyhlášky vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku, vrátane odstupov od susedných stavieb
a z administratívneho spisu stavebného úradu nevyplýva, že by za účelom jeho zistenia vykonal úrad

miestne zisťovanie, resp. iný úkon. Vydaním Protestu napadnutého opatrenia bol preto porušený zákon,
keď v konaní o ohlásení drobnej stavby stavebný úrad vyslovil súhlas s takouto stavbou bez toho, aby
bolo postupované v súlade s vyššie citovanými právnymi normami.

21. Z Rozhodnutia Obce I. zo dňa 06.02.2013 súd zistil, že ako vecne a miestne príslušný Stavebný
úrad zrušil Opatrenie vydané Obcou I. pod č. 2012/808 - 02 - T dňa 24.08.2012, ktorým podľa ust. § 57

odsek 2 SZ oznámila stavebníkovi Ing. P. G., bytom I., že proti uskutočneniu drobnej stavby „Prístrešok“
na pozemku parc. č. 983/2,kat. územia I., obec I., nemá námietky. Z Oznámenia o vykonaní Štátneho
stavebného dohľadu Obce I. zo dňa 06.02.2013 súd zistil, že obec oznámila, že pracovník stavebného
úradu, poverený výkonom štátneho stavebného dohľadu - T.. O. E., na základe poverenia starostu Obce
I., T. Y. W., vykoná štátny stavebný dohľad na stavbe „Prístrešok“ stojacej na pozemku 983/2 v kat. území

I.,obecI.,stavebníkomktorejjeT..P.G.,bytomI..Bolooznámené,žeŠtátnystavebnýdohľadsavykoná,
v zmysle ust. § 98 Stavebného zákona na základe oznámenia vlastníkov susednej nehnuteľnosti, že
sa uvedená stavba nezrealizovala v zmysle Ohlásenia drobnej stavby, dňa 14.02.2013 o 13.30 hod so
zrazom v mieste stavby s tým, že účasť stavebníka na tomto konaní je nutná. Zo Zápisnice Obce I. -
Štátneho stavebného dohľadu zo dňa 14.02.2013 súd zistil, že bol prítomný stavebník - žalovaný v 1.

rade a s výsledkom kontroly, že stavba „Prístrešku“ spĺňa podmienky „Drobnej stavby“ v zmysle ust.
§ 139b odsek 6 Stavebného zákona, a že rozmery prístrešku sú cca 4,6 m x 5,4 m a max výšky 4,4
metra. Osadenie prístrešku je 0,4 m od hranice susedného pozemku a 1 m od susedného rodinného
domu (parc. č. 985/1). K tomuto bola priložená kópia situačného nákresu Prístrešku, čo sa týka osadenia
drevených stĺpov prístrešku.

22. Z Oznámenia Obce I. zo dňa 10.05.2013 č. 2012/808 - 07- T súd zistil, že Obec I. ako príslušný
stavebný úrad nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby „Prístrešku“ na pozemku parc. č. 983/2
kat. území I., obec I., keď na základe výzvy zo dňa 09.04.2013 stavebník doplnil dňa 02.05.2013 podanie
o situačný nákres. Zo Záznamu Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorátu Nitra zo dňa 27.11.2013

a najmä jeho záveru súd zistil, že pri výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu uskutočneného
poverenými zamestnancami Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorátu Nitra v rozsahu podľa ust. §
98 odsek 2 písm. a) Stavebného zákona, bolo zistené, že drobná stavba Prístrešok na pozemku parc.
č. 983/2 kat. územia I., bola zhotovená na základe kladného vyjadrenia k Ohláseniu drobnej stavby
vydaného Obcou I., dňa 26.09.2013

23. Z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Nitre 15S/71/2013-80 zo dňa 08.07.2014 súd zistil, že
žalobažalobcov-podielovýchspoluvlastníkovknehnuteľnostivpodielovomspoluvlastníctvežalobkyne,
jej brata a sestry, proti žalovaným Obce I., za účasti T.. P. G. o ochranu pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy, žalobu zamietol a žalobcom náhradu trov konania nepriznal, keď dospel k

záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd poukázal na to, že žalobcovia v konaní nepredložili žiaden
relevantný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že realizovaná stavba presahuje rozlohu 25 m2, a teda, že
nespĺňa podmienky drobnej stavby podľa ust. § 139b odsek 6 písm. a) Stavebného zákona. Pokiaľ
sa týka vplyvu tejto drobnej stavby na ochranu zdravia a životného prostredia, súd poukázal na
znenie ust. § 43b odsek 4 písm. a) až f) Stavebného zákona, avšak žalobcovia v konaní nepreukázali

žiadnu skutočnosť súvisiacu s prítomnosťou znečisťujúcich látok, nebezpečných látok alebo plynov,
nebezpečného žiarenia, znečistenia vôd, alebo pôdy, nedostatočného zneškodňovania odpadových
vôd, prípadne výskyt vlhkosti v stavebných konštrukciách. Súd preto dospel k záveru, že predmetné
oznámenie o povolení drobnej stavby bolo v súlade s ust. § 57 odsek 2 Stavebného zákona, a týmto
oznámením nedošlo zo strany žalovaného k ukráteniu žalobcov na ich právach a právom chránených

záujmov. Predmetné oznámenie teda nemožno považovať za nezákonné.

24. Z Oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti Okresného úradu Nitra zo dňa 09.09.2013 súd zistil,
že žalobkyňa podala na tento úrad sťažnosť, ktorou sa sťažovala na porušenie právnych predpisovvo veci drobnej stavby - „Altánok“ stavebníka T.. P. G. a Obvodný úrad v závere konštatoval, že v
konaniach podľa Stavebného zákona nemá stavebník, ale ani stavebný úrad povinnosť požadovať
súhlas vlastníkov susedných nehnuteľností s realizáciou stavby, a že na základe zistených skutočností

nebolo v konaní stavebného úradu zistené žiadne porušenie zákonov, ani ich vykonávacích predpisov
a preto úrad konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky (žalobkyne) bola neopodstatnená. Z odpovede
Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky Nitra, zo dňa 06.06.2014 súd zistil, že tento
úrad odpovedal žalobkyni ako sťažovateľke ohľadom žiadosti o opätovné prešetrenie stavebnej veci
stavebného úradu I. - stavba „Prístrešok“, v ktorom okrem iného žiadala sťažovateľka o vyjadrenie, či

je stavba prístrešku legálnou stavbou, tento úrad v závere konštatoval, že drobná stavba „Prístrešok“
stavebníka T.. P. G. je stavbou legálnou, postavenou v zmysle príslušných ustanovení Stavebného
zákona, postavenou na pozemku v jeho vlastníctve, ktorá nezasahuje do vlastníckych práv žalobkyne.
Konštatoval aj skutočnosť, že vo veci nebolo uskutočnené stavebné konanie, stavebný úrad nemusel na
predmetnú drobnú stavbu vydať stavebné povolenie, ani nemal zákonom uloženú povinnosť oznamovať
žalobkyni svoje úkony v predmetnej veci.

25. Z odpovede Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky Nitra zo dňa 02.11.2015 súd
zistil, že úrad odpovedal na podnet a doklady podané žalobkyňou vo veci drobnej stavby „Prístrešku“
stavebníka T.. P. G. s tým, že na predmetnej drobnej stavbe bol vykonaný Štátny stavebný dohľad
Slovenskou stavebnou inšpekciou, Inšpektorátom Nitra, ktorým bolo zistené, že stavba je zrealizovaná

v súlade s overenou dokumentáciou zaslanou stavebníkovi spolu s „Oznámením“. Predmetnú drobnú
stavbu stavebník zrealizoval v dobrej viere na základe Ohlásenia drobnej stavby a Oznámenia
stavebnémuúradu,žeprotijejuskutočneniunemánámietky.ZodpovedeOkresnéhoúraduNitra,odboru
výstavby a bytovej politiky Nitra zo dňa 16.12.2015 súd zistil, že úrad opätovne odpovedal na sťažnosť
a námietky žalobkyne voči drobnej stavbe Prístrešku žalovaného, kde jednoznačne uviedol žalobkyni,

že vzhľadom ku skutočnosti, že na uvedenú stavbu bolo v zmysle ust. § 55 a § 57 SZ prijaté ohlásenie
a príslušný stavebný úrad Obec I. vydal k Oznámeniu „listom“ kladné stanovisko, že proti uskutočneniu
stavby nemá námietky, takéto oznámenie nie je v kompetencii Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a
bytovej politiky, zmeniť ani zrušiť. Okrem toho bola žalobkyňa upozornená týmto orgánom aj na to, že jej
problémy ohľadne presvetlenia obytnej miestnosti, prípadne poškodzovania jej stavby snehom, vodami

a pod. je možné doriešiť len v zmysle ust. § 127 OZ na príslušnom súde. Z postúpenia sťažnosti Krajskej
prokuratúry Nitra zo dňa 23.10.2015 súd zistil, že žalobkyňa podala Generálnej prokuratúre SR podania,
z obsahu ktorých namieta vybavenie veci prokuratúrou, postup Stavebného úradu obce I. pri povoľovaní
ohlásenia stavby „Prístrešok“ stavebníka T.. P. G.. Krajská prokuratúra poukázala na to, že z obsahu
podaní žalobkyne vyplývajú niektoré okolnosti užívania drobnej stavby, ktoré je nevyhnutné preveriť s

tým, že po rozhodnutí súdu prokuratúra nepreskúmava zákonnosť súdom preskúmaných rozhodnutí
a na prešetrenie uvádzaných okolností ohľadom užívania drobnej stavby z podávaných sťažností je
potrebná odbornosť v stavebníctve.

26. Z odpovede Generálnej prokuratúry SR Bratislava zo dňa 22.12.2015 súd zistil, že Generálna

prokuratúra SR posúdila podnet žalobkyne v súvislosti s preskúmaním postupu Stavebného úradu Obce
I. v súvislosti s vydaním jeho opatrenia dňa 10.05.2013, ktorým bol stavebníkovi, žalovanému v 1. rade
oznámené, že proti uskutočňovaniu drobnej stavby „Prístrešku“ kat. územia obce I., nemá námietky
a Generálna prokuratúra SR po ich preskúmaní zistila, že žalobkyňa, teda sťažovateľka v podaniach,
ktoré adresovala Okresnej prokuratúre vo vzťahu k preskúmavanej problematike neuviedla žiadne nové

skutočnosti, s ktorými by sa už konajúci prokurátor vo svojich vybaveniach nevysporiadal. Z odpovede
Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nových Zámkoch zo dňa 04.01.2017 súd
zistil, že tento orgán sa k Ohláseniu drobných stavieb nevyjadruje podľa ust. § 25 odsek 4 Zák. č.
314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, to však neznamená, že investor
stavby nemal za povinnosť spracovať riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v zmysle ust. § 14

odsek 1 Zák. č. 314/2001 Z. z. špecialistom PO na túto stavbu Prístrešku, čo malo byť súčasťou
celkovej projektovej dokumentácie stavby. S poukazom na vyššie uvedené, preto tento úrad odporučil
stavebnému úradu, aby zvážil možnosť dať spracovať investorovi stavby dokumentáciu - riešenie
protipožiarnej bezpečnosti stavby, prostredníctvom špecialistu PO.

27. Z rozhodnutia OR PZ odbor kriminálnej polície Nitra vo veci ČVS: ORP-789/2-VYS-NR-2015HR
zo dňa 25.06.2015 súd zistil, že OR PZ v Nitre uznesením odmietol oznámenie žalobkyne vo veci
trestného oznámenia podľa ust. § 197 odsek 1 písm. d) Tr. por. smerujúcu na organizovanú skupinu
zamestnancov Okresného úradu Nitra , odbor výstavby a bytovej politiky, T.. W., bývalého starostu U.I., T.. E., zamestnanca Okresného stavebného úradu Šurany a T.. G., bytom I. XXX, že tieto osoby
nevyhodnotili umiestnenie a účel užívania drobnej stavby prístrešku za účelom relax a oddych, čo
zo stavebného zákona o drobných stavbách bolo ich povinnosťou, protizákonným spôsobom povolili

stavebníkovi T.. G. na jeho legálnom pozemku proti vôli žalobkyni stavbu altánku, nakoľko nie je dôvod
na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa ust. § 197 odsek 2 Tr. poriadku.

28. Z vyrozumenia MV SR Prezídia Policajného zboru NAKA zo dňa 30.03.2016 súd zistil, že žalobkyňa
aj na tento orgán podala podnet na prešetrenie ohľadom stavby Prístrešku žalovaného a Národná

kriminálna agentúra v Bratislave vyrozumela žalobkyňu s tým, že vo veci jej podania konali a rozhodli
príslušné štátne orgány tak v rovine správno-právnej ako aj v rovine trestnoprávnej. Žalobkyni bolo
oznámené, že NAKA je špecializovaný útvar Policajného zboru na vyšetrovanie trestných činov, ktoré
sú v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu podľa ust. § 14 Tr. poriadku a z podania žalobkyne
nevyplýva, že v uvedenej veci by mohlo ísť o prípad, o ktorom je príslušný konať tento orgán. Z odpovede
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25.10.2015 súd zistil, že ministerstvo

odpovedalo ohľadom podania žalobkyne, kde jej bolo jednoznačne oznámené, že porušenia základných
práv sú v zmysle zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky oprávnené preskúmavať len súdy
SR. Z odpovede Kancelárie prezidenta SR zo dňa 16.02.2016 súd zistil, že žalobkyni bolo oznámené,
že právomoci Prezidenta republiky vymedzené v Ústave SR, ani právomoci jeho kancelárie neumožňujú
konať v danej veci priamo, ani vstupovať do pôsobnosti iných, vecne príslušných orgánov, prípadne

prešetrovať ich postupy, teda ani nezávislých súdnych inštitúcií.

29. Z Uznesenia Ústavného súdu SR spisovej značky II Us 349/2015-16 súd prvej inštancie zistil, že
sťažnosť M. B. K. a M.. V. B. bola odmietnutá, ako podaná oneskorene, proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 15S/71/2013. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sťažovatelia podali

sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku Krajského súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť až
02.02.2015 t. j. zjavne až po uplynutí lehoty ustanovenej v ust. § 53 odsek 3 Zákona o Ústavnom
súde, keď sťažnosť možno podať v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámením
opatreniaaleboupovedomeniaoinomzásahu.ZoSťažnostič.13316/16zodňa19.05.2019adresovanej
žalobkyňou na Európsky súd pre ľudské práva súd zistil, že Európsky súd pre ľudské práva v konaní

pred samosudcom preskúmal uvedenú sťažnosť žalobkyne medzi 28.04.2016 a 12.05.2016 a rozhodol
vyhlásiť ju za neprijateľnú. Po zohľadnení všetkých dokumentov a informácií, ktoré mal súd k dispozícii
a v rozsahu v akom namietané skutočnosti sú v jeho právomoci, súd dospel k záveru, že podmienky
prijateľnosti stanovené v čl. 34 a 35 Dohovoru neboli splnené.

30. Zo Záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu, ktorý vykonali poverení zamestnanci
OkresnéhoúraduNitra,odboruvýstavbyabytovejpolitikydňa07.12.2015súdzistil,žestavbaPrístrešku
žalovaného v 1. rade je zrealizovaná v súlade s predloženou dokumentáciou a je drobnou stavbou o
rozmeroch cca 4,10 m x 5,40 m. Štátny stavebný dohľad konštatoval v závere, že stavba „Prístrešok“
je drobnou stavbou, nepodlieha stavebnému konaniu, ani kolaudačnému konaniu, a preto nie je možné

jednoznačne definovať, na aký účel sa má používať. Zo Zápisnice zo zmierovacieho konania vo veci
stavby - Altánok, majiteľ T.. G. a sťažovateľ M.. V. B. a spol. súd zistil, že sa konalo zmierovacie konanie
na základe žiadosti žalobkyne o odstránenie altánku majiteľa - žalovaného v 1. rade, kde starosta
obce predložil návrh ku zmiereniu, kde navrhol, aby žalovaní skrátili altánok po hranu nosnej stropovej
konštrukcie, čím sa posunie žľab o cca 20 cm a vytvorí sa tým pozdĺžny otvor na prepad snehu, ešte

pred bočnou hranicou susediacich pozemkov, K. - vykonajú výmenu terajšieho okna za nové, otváravo-
sklopné s nepriehľadným sklom, s výškou max. 60 cm a vyhotovia úpravu plynoinštalácie tak, aby spĺňali
prevádzkové predpisy a obec odkúpi vybúrané okno v dohodnutej cene.

31. Zo Zabezpečenia protipožiarnej bezpečnosti jednoduchých a drobných stavieb pri výkone verejnej

správy, na úseku verejného rozhodovania a stavebného poriadku stavebným úradom MV SR, Prezídia
Hasičského a záchranného zboru z augusta 2018 súd zistil, že výkon štátneho požiarneho dozoru
posudzovaním projektovej dokumentácie z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti a posudzovania stavieb
z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie
v rozsahu konaní podľa Stavebného zákona sa podľa ust. § 25 odsek 4 Zákona o ochrane pred požiarmi,

nevzťahuje na jednoduché a drobné stavby definované v ust. § 139b Stavebného zákona. K ohlásenej
drobnej stavbe je stavebník povinný v súlade s ust. § 5 Vyhlášky MžP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona priložiť jednoduchý situačný výkres a jednoduchý
technický opis stavby.32. Z farebných a čiernobielych fotografií ako aj situačných plánov ohľadom stavby Prístrešku
jednoznačne vidieť, ako je umiestnený Prístrešok - altánok na pozemku vo vlastníctve žalovaných, akým

spôsobomsúvedenéplynovépotrubianaplotepozemkužalobkyne,akojevzdialenýaltánokžalovaných
od pozemku žalobkyne. Na projekte Prístrešku sú presne zobrazené výmery a vzdialenosti altánku.
Z farebných fotografií jednoznačne vidieť aj osadenie okna žalobkyne na severnej strane domovej
nehnuteľnosti s priamym výhľadom do dvora žalovaných a do Prístrešku - altánku. V Prístrešku je
vidieť, že sa nachádza lavica, stôl, na seba poukladaná zámková dlažba a z ďalšej strany altánku,

hojdacia lavica. Z ďalšej fotografie je evidentné žlto namaľované vedenie plynového potrubia na plote
žalobkyne,ktorýplotjepostavenýzpletivaajevedenýnahranicidvochpozemkov.ZoSprávyTechnickej
inšpekcie, a. s. Bratislava súd zistil, že vyššie uvedená spoločnosť je obchodnou spoločnosťou a
oznámila žalobkyni, že s ohľadom na skutočnosť, že nie je súčasťou štruktúr verejnej správy, nie je
ani oprávnená iniciatívne preverovať činnosť orgánov verejnej správy, vyjadrovať sa k ich postupom
resp. preverovať posudky znalcov z odboru Stavebníctvo. O prípadnom odstránení stavby môže v

zásade rozhodnúť príslušný súd na základe podanej žaloby. Zo Žiadosti o hospodársku úpravu strechy
Prístrešku - altánku svedka B. K. zo dňa 03.09.2020 adresovanú stavebnému úradu Obce I. súd zistil, že
podielový spoluvlastník B. K. k domovej nehnuteľnosti so súp. č. XXX kat. územia I. požiadal príslušný
stavebný úrad o hospodársku úpravu strechy Prístrešku podľa ust. 88 odsek 1 písm. a) z dôvodu
závadnej stavby ohrozujúcej zdravie a život, a to jej umiestnením voči dvom rodinným domom oproti

sebe a dotknutých trubiek plynovej prípojky a to aj vtedy, keď s tým stavebník a majiteľ dotknutého
altánku nesúhlasí. Žiadal, aby príslušný stavebný úrad vydal príkaz žalovanej v 2. rade o hospodársku
úpravu strechy jej altánku, lebo je majoritným spoluvlastníkom rodinného domu a má v ňom trvalý pobyt.
Z Výzvy na doplnenie podania Obce I. zo dňa 03.11.2020, ktorá výzva bola adresovaná žalovanému
v 1. rade súd zistil, že čo sa týka jeho písomného ohlásenia drobnej stavby „PLOT“ pre rodinný dom

par. č. 983/2 kat. územia I., obec I. mu stavebný úrad oznámil, že jeho podanie neobsahuje dostatočné
podklady k vydaniu súhlasu, a preto ho stavebný úrad touto výzvou požiadal o doplnenie podania,
a to o vypracovanie jednoduchého situačného výkresu s náležitosťami podľa ust. § 5 odsek 2 písm.
b) Vyhlášky 453/2000 Z. z. o posúdenie, že navrhovaný plot nebude mať žiadny negatívny vplyv na
susedný objekt rodinného domu a doklad o vzdelaní projektanta. Z Písomného nesúhlasu žalobkyne

s postavením železobetónového protipožiarneho múru, ktorý písomný súhlas adresovala žalobkyňa
súdu, súd zistil, že žalobkyňa nesúhlasila s vybudovaním železobetónového plotu. Zo Správy o odbornej
skúškeplynovéhozariadeniapodľaust.§13Vyhlášky508/2009Z.z.súdzistil,žerevíznytechnik,pánZ.
J., dňa 19.06.2019 vykonal odbornú skúšku plynového zariadenia v domovej nehnuteľnosti žalobkyne,
kdebolokonštatované,žeuchytenieaukotvenievedeniaplynovoduvyhovujevyššieuvedenejVyhláške.

Z Odpovede Obce I. - stavebného úradu zo dňa 31.03.2021 súd zistil, že stavebný úrad oznámil súdu,
že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v 1. rade nedoplnil podanie ohľadom ohlásenia drobnej stavby
„PLOT“ na pozemku parc. č. 983/2 v kat. území Obce I., príslušný stavebný úrad podľa ust. § 117 odsek
1 Stavebného zákona uvedenú stavbu nepovolila. Takisto nevyhovela žiadosti o hospodársku úpravu
strechy žalobkyne, týkajúcej sa skrátenia strechy Prístrešku na pozemku T.. P. G., bytom I..

33. Súd prvej inštancie poukazujúc na Čl. 20 Ústavy SR, poukázal na to, že bolo potrebné žalobu
žalobkyne a vzájomnú žalobu žalovaných ako nedôvodné, zamietn6uť. Občiansky zákonník rozoznáva
tri základné všeobecné prostriedky ochrany vlastníckeho práva. Ustanovenie § 4 Občianskeho
zákonníka vymedzuje orgán, na ktorom sa možno domáhať ochrany, pokiaľ takýto orgán neexistuje,

je ním súd. Ďalším prostriedkom je predbežná ochrana obcou v súlade s ustanovením § 5 prvá
veta Občianskeho zákonníka. Uplatnenie tohto prostriedku ochrany nevylučuje možnosť simultánne
uplatňovať nárok na ochranu prostredníctvom súdu a tretím prostriedkom ochrany vlastníckeho práva
je vymedzený v ustanovení § 6 Občianskeho zákonníka a ide o inštitút svojpomoci. Tento inštitút resp.
ustanovenie § 6 OZ vymedzuje základné podmienky, ktoré je nevyhnutné naplniť pri uplatňovaní tohto

prostriedku ochrany. Sú nimi: neoprávnenosť zásahu, t. j. zásah musí reálne hroziť alebo už k nemu
prišlo, primeranosť spôsobu, ktorým sa odvracia zásah, a to najmä so zreteľom na jeho intenzitu,
svojpomoc môže realizovať len ten, koho práva sú ohrozené. V ustanovení § 127 OZ ide v podstate
o právnu úpravu susedských vzťahov, ktoré vznikajú predovšetkým medzi vlastníkmi susediacich
nehnuteľností. Ťažisko právnej úpravy týchto vzťahov je vo všeobecne formulovanom obmedzení

vlastníckeho práva, ktoré spočíva v tom, že vlastník každej veci, hnuteľnej i nehnuteľnej sa musí zdržať
všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon
jeho práv. Pojmy „nad mieru primeranú pomerom“ a „vážne ohrozenie výkonu práva“ treba vykladať
objektívne. Treba tiež dbať na to, aby sám dovolávajúci sa ochrany práva neporušoval prípadne ajnezneužívalsvojeprávonaúkorvýkonuprávasvojhosuseda.Vtýchprípadoch,keďzásahneprekračuje
mieruprimeranúpomerom,nejdeoneprimeranýzásah,protiktorémubybolomožnédovolaťsaúspešne
súdnej ochrany. Nepodstatné zásahy, ktoré vyplývajú z bežného správania sa vlastníkov veci susedia

sú povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných resp. hnuteľných vecí.
O neoprávnený zásah nepôjde ani vtedy, ak výkon vlastníckeho práva je v súlade s platnými predpismi,
napr. ak sa výkon práva opiera o povolenie príslušného orgánu a ak uskutočňovaný výkon práva z
rámca úradne povolenej činnosti nevybočuje. Oprávnený, dožadujúci sa súdnej ochrany podľa § 127
odsek 1 OZ môže sa dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených

zásahov presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Rušiteľ po vydaní
súdneho rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá, aby sa zdržal konkrétneho obťažovania žalobcu alebo
vážneho ohrozovania výkonu jeho práv, si má sám zvoliť opatrenie, ktorým odstráni vzniknutý závadný
stav. Susedské práva sú premietnutím zásady, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 odsek 1 OZ).

34. Neprípustný výkon vlastníckeho práva v rámci susedských práv je vymedzený v § 127 odsek 1 OZ v
tzv. generálnej klauzule dvoma skutkovými okolnosťami, a to: obťažovaním iného nad mieru primeranú
pomerom a vážnym ohrozovaním výkonu práv iného. Obťažovanie je neprípustné len, ak je nad mieru
primeranú pomerom. Otázka miery primeranosti pomerom sa však pri posudzovaní vážneho ohrozenia

výkonu práv neskúma.

35. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a to z nasledovných
dôvodov. Žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadne vážne ohrozenie, na základe ktorého by bolo
potrebné jej nároku vyhovieť. Je potrebné uviesť, že pod obťažovaním možno rozumieť sťažovanie a

znepríjemňovanie výkonu práv iného, zatiaľ čo ohrozovanie výkonu práv sa týka samotnej podstaty
tohto výkonu zo strany iného alebo jeho majetku. Obťažovanie je neprípustné len, ak je nad mieru
primeranú pomerom. Táto primeranosť sa posudzuje ku konkrétnym pomerom, miestu a času, pričom
treba zohľadňovať okrem iného aj umiestnenie nehnuteľnosti. V zmysle ust. 127 odsek 1 OZ prichádza
doúvahylentakéobťažovanie,ktoréjevrozporesprávom.Podľanázorusúdu,žalobkyňanepreukázala

v tomto konaní, že sú splnené požiadavky podľa tohto zákonného ustanovenia a taktiež nepreukázala,
že by boli splnené zákonné podmienky ust. § 417 odsek 2 OZ. V tomto prípade vážneho ohrozenia
vzniku škody dáva Občiansky zákonník ohrozenému k dispozícii osobitnú možnosť domáhať sa, aby
súd uložil tretej osobe opatrenia na jej odvrátenie. Škoda, ktorá vznikla v danom prípade, musí byť
protiprávna, teda nesmie ísť o ujmu, ktorú je ohrozený povinný znášať. Zároveň je potrebné ust. §

417 odsek 2 OZ uviesť, že sa nedá domáhať zdržania sa činnosti, ktorá bola úradne povolená a je
vykonávaná v súlade s úradným povolením. Okrem toho je potrebné, aby pre vyvodenie zodpovednosti
za vznik škody žalobkyňa preukázala porušenie právnej povinnosť, vznik škody a príčinnej súvislosti
medzikonanímaleboopomenutím,tedaporušenímprávnejpovinnostianásledkom,vzniknutouškodou.
Vzniknutá škoda musí byť bez pochybností spôsobená práve porušením právnej povinnosti škodcom

vzhľadom na skutočnosť, že škoda ani porušenie povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu
a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nie len tvrdená, domnelá, ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje v danom prípade žalobkyňu. Vzťah medzi príčinou a
následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

36. V konaní bolo preukázané, že strany sporu sú bezprostrednými susedmi, lebo žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/3 z celku k domovej nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade
Nové Zámky, katastrálnom odbore, na LV č. XXX, kat. územia I., obec I., k parcele registra „C“ evidovanej
na mape č. 985/1 vo výmere 812 m2, dom so súp. č. XXX, pričom žalobu sa rozhodla podať iba ona,

ostatní dvaja podieloví spoluvlastníci nie a žalovaní v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
susediacej nehnuteľnosti, rodinného domu so súp. č. XXX postaveným na parc. registra „C“, evidovanej
na mape č. 983/2, vo výmere 600 m2 s tým, že žalovaní v 1., 3. a 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
v podiele 1/8 k celku a žalovaná v 2. rade v podiele 5/8 k celku a s tým, že žalobu podali všetci
podieloví spoluvlastníci. Vo dvore žalovaných je postavený Prístrešok - altánok, ktorý žalovaní využívajú

na oddych a relax a žalobkyňa má na domovej nehnuteľnosti okno situované do dvora žalovaných s
priamym výhľadom na Prístrešok. Existenciu akéhokoľvek vážneho ohrozenia alebo hroziacu škodu
žalobkyňa nepreukázala. Namietala, že Prístrešok môže spôsobiť požiar, že spôsobuje zatienenie jej
izby, v ktorej sa príležitostne zdržuje a od postavenia Prístrešku sa tam už vôbec nezdržuje, namietala,že pri stavbe Prístrešku nebola dodržaná vyhláška č. 532/2002 Ministerstva životného prostredia SR,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, lebo nebola
dodržaná vzdialenosť v prípade odstupov medzi rodinnými domami.

37. V konaní bolo bezosporu preukázané, že žalovaný v 1. rade ohlásil na vecne a miestne príslušnom
stavebnom úrade - Obecnom úrade I. dňa 16.08.2012 uskutočnenie resp. Ohlásenie drobnej stavby
„Prístrešok“, s účelom stavby pre oddych, rekreáciu o rozmeroch stavby 4 x 5,4 metra a s výškou od
2,7 do 3,7 metra, so šikmou strechou na jednu stranu, stavebný materiál uviedol drevo, krytinu - plech,

odkvap - plech, drobná stavba mala plniť doplnkovú funkciu k rodinnému domu. Stavebný úrad oznámil
žalovanému v 1. rade Opatrením zo dňa 24.08.2012 č. 2012/808 - 02-T, že k uskutočneniu drobnej
stavby nemá námietky s tým, že Prístrešok spĺňa definíciu drobnej stavby v súlade s ust. § 139b odsek
6 Zák. č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov, z čoho vyvodiac stavebnému úradu postačovalo iba ohlásenie žalovaného
v 1. rade s drobnou stavbou, v súlade s ust. § 55 odsek 2 písm. b) Stavebného zákona. Napriek

skutočnosti, že ohlásenie drobnej stavby podľa v tom čase platných právnych predpisov nevyžadovali
súhlas vlastníka susednej stavby, v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade si tento súhlas od
vlastníka susediacej stavby, pána B. K. vyžiadal, a v konaní bolo potvrdené svedkom pánom K., že
mu tento súhlas dal s tým, že v tom čase žalovaný v 1. rade nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, lebo vedel, že v predmetnom dome trvale býva

pán K. s manželkou. V konaní však bolo preukázané, že súhlas k stavbe Prístrešku dala aj žalobkyňa,
ktorá sa v nehnuteľnosti zdržiavala sporadicky, najmä v období, keď jej syn staval nehnuteľnosť a svedok
K. vo svojej výpovedi uviedol, že už dlhšiu dobu, teda odkedy je postavený Prístrešok, žalobkyňa do tejto
nehnuteľnosti nechodí ani v nej neprespáva, lebo sa bojí, a na návštevu k svedkovi - bratovi chodí iba
raz ročne, v nehnuteľnosti neprespí, a po návšteve, ten istý deň odchádza domov. Svedok pred súdom

uviedol, že nezhody po postavení Prístrešku žalovaným, medzi ním a žalovaným nastali, keď začali
padať prvé snehové lavíny zo strechy Prístrešku aj napriek skutočnosti, že svedok má vedomosti o tom,
že žalovaný namontoval na strechu zachytávače snehu a umiestnil tam dosku, čím zabránil prieniku
svetla a podľa názoru svedka znížil priestor na manipuláciu s nehnuteľnosťou žalobkyne a svedka,
pričom spadnutý sneh nespôsobil na nehnuteľnosti žalobkyne žiadnu škodu.

38. V konaní bolo preukázané, že na námietky žalobkyne ohľadom Ohlásenia drobnej stavby Prístrešku
žalovaného v 1. rade realizovala Okresná prokuratúra Nové Zámky proti Ohláseniu drobnej stavby,
Stavebného úradu I., Protest, dňa 11.01.2013, na základe ktorého zrušila napadnuté Opatrenie Obce I.,
lebo postupom Stavebného úradu pri vydaní uvedeného Opatrenia bol porušený zákon, a to konkrétne

ust. § 3 odsek 1, 5, 7 Zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 140
Stavebného zákona ust. § 63 Stavebného zákona a ust. § 5 odsek 2, písm. b) Vyhlášky k ohláseniu
drobnej stavby. Poukázala najmä na to, že k Oznámeniu ohlásenia drobnej stavby nebol žalovaným
1. rade priložený situačný výkres s vyznačením umiestnenia stavby na pozemku, vrátane odstupov
od susedných stavieb. Po doplnení žalovaným v 1. rade o situačný výkres a všetky náležitosti, ktoré

Protest prokurátora vyžadoval, Stavebný úrad najprv svojim rozhodnutím zo dňa 06.02.2013 zrušil
Opatrenie vydané Obcou I. pod č. 2012/808-02-T dňa 24.08.2012 a následne po doplnení žalovaným
v 1. rade o situačný výkres opäť dňa 10.05.2013 Stavebný úrad - Obec I. rozhodol Oznámením, že
nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby Prístrešku na pozemku parc. č. 983/2, kat. územia I.,
obec I., keď stavebník dňa 02.05.2013 doplnil svoje podanie o situačný nákres a zároveň Stavebný úrad

Oznámením o vykonaní Štátneho stavebného dohľadu Obce I. zo dňa 06.02.2013 vykonal pracovníkom
Štátneho stavebného dohľadu T.. O. E. stavebný dohľad na stavbe - Prístrešok a vykonanou kontrolou
podľa Zápisnice zo dňa 14.02.2013 bolo preukázané, že stavba „Prístrešku“ spĺňa podmienky „Drobnej
stavby“ v zmysel ust. § 139b, odsek 6 Stavebného zákona, a že rozmery prístrešku sú 4,6 x 5,4
metra s max. výškou 4,4 metra a Prístrešok je osadený 0,4 metra od hranice susedného pozemku a

1 meter od susedného rodinného domu. Na základe týchto rozhodnutí Stavebného úradu je možné
jednoznačne konštatovať v konaní, že žalovaný v 1. rade preukázal, že Prístrešok bol postavený v
súlade s príslušnými právnymi predpismi na základe kladného Oznámenia Obce I. ako miestne a vecne
príslušného stavebného úradu, že nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby. Uvedené žalovaný v
1. rade preukázal aj konštatovaním a listinným dôkazom zo Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorát

Nitra zo dňa 27.11.2013, keď v závere Záznamu z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu po
vykonanej miestnej obhliadke dňa 25.11.2013 Inšpektorát Nitra zistil, že drobná stavba - Prístrešok
bola zhotovená na základe kladného vyjadrenia k Ohláseniu drobnej stavby vydaného Obcou I.. Potom,
ako žalovaný v 1. rade postavil predmetný prístrešok, ale aj pred postavením Prístrešku, potom akožalovaný v 1. rade mal k dispozícii riadne povolenie od príslušného stavebného úradu v súlade s
platnými právnymi predpismi, žalobkyňa začala podávať na rôzne inštitúcie, ako aj na Krajský súd v Nitre
námietky,sťažnosti,rôznepodania,ktorýmisasťažovalaanamietalapostaveniePrístreškužalovanýmv

1. rade a žiadala od týchto rôznych orgánov a inštitúcií, aby svojimi rozhodnutiami rozhodli, že nepovolia
stavbu Prístrešku, následne, aby rozhodli o zrušení resp. odstránení stavby Prístrešku. Ani v jednom
z tých sťažností, podaní, námietok žalobkyne, ktoré súd podrobne oboznámil v bode 13 odôvodnenia
rozsudku nebolo žalobkyni ani v jednom prípade vyhovené naopak, jednotlivými orgánmi, inštitúciami
bolo odpovedané žalobkyni v tom smere, že Prístrešok je postavený v súlade s platnými právnymi

predpismi a žiadne konanie nepreukázalo, že by akýmkoľvek spôsobom zasahoval do práv tretích osôb.
Konkrétne v tomto smere súd poukazuje na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.
15S/71/2013 zo dňa 08.07.2014, podľa ktorého sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozhodnutie,
ktorým uloží žalovanému, obci I. povinnosť obnoviť stav pred nezákonným zásahom, Oznámením o
povolení drobnej stavby zo dňa 14.05.2013, a ktorým rozsudkom Krajský súd v Nitre žalobu žalobkyne
zamietol, poukázal a konštatoval v tomto rozhodnutí, že žalobcovia nepredložili žiaden relevantný dôkaz

preukazujúci skutočnosť, že Prístrešok presahuje 25 m2 a teda, že nespĺňa podmienky drobnej stavby
podľa ust. §139b odsek 6 písm. a) Stavebného zákona. Uvedené potvrdil aj stavebný dozor, ktorý
realizoval stavbu Prístrešku pán E. Z., ale aj Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý
niekoľkokrát odpovedal a vyjadroval sa k sťažnostiam žalobkyne na porušenie právnych predpisov vo
veci drobnej stavby Prístrešku žalovaného. V odpovediach na tieto sťažnosti Okresný úrad Nitra, odbor

výstavby a bytovej politiky Nitra uviedol žalobkyni, že vo veci nebolo uskutočnené stavebné konanie,
a preto stavebný úrad nemal povinnosť na predmetnú drobnú stavbu vydať stavebné povolenie a ani
nemal zákonnú povinnosť oznamovať žalobkyni svoje úkony v predmetnej veci. Krajský súd v Nitre
vo svojom odôvodnení rozsudku poukázal tiež na skutočnosť, že žalobcovia v konaní nepreukázali
žiadnu skutočnosť súvisiacu s prítomnosťou znečisťujúcich látok, nebezpečných látok alebo plynov,

nebezpečného žiarenia, znečistenia vôd alebo pôdy, nedostatočného zneškodňovania odpadových vôd,
prípadne výskyt vlhkosti v stavebných konštrukciách, naopak súd uviedol, že stavebník pri realizácii
drobnejstavbypreukázal,žeaplikovalsystémodvoduvodyakoajsystémzabezpečujúcizosuvsnehuzo
strechy prístrešku. Krajský súd v Nitre konštatoval a dospel k záveru, že Oznámenie o povolení drobnej
stavby zo dňa 14.05.2013 č. 2012/808-09-T je v súlade s ust. § 57 odsek 2 Stavebného zákona, a že

týmto oznámením nedošlo zo strany Obce I. k ukráteniu žalobcov na ich právach a právom chránených
záujmoch, a preto ho nemožno považovať za nezákonné.

39. S poukazom na všetky odpovede orgánov, inštitúcií, súdu na sťažnosti a námietky žalobkyne
ohľadom skutočnosti, že drobná stavba Prístrešku nebola podľa názoru žalobkyne postavená v súlade

so Stavebným zákonom a ani ohlásená ako drobná stavba, boli vyvrátené a naopak bolo konštatované,
že Ohlásenie drobnej stavby Prístrešku bolo postavené v súlade so Stavebným zákonom, je potom
potrebné konštatovať, že pokiaľ je stavba postavená v súlade so stavebnými predpismi, nemožno
ňou vzniknuté tienenie považovať za obťažovanie podľa ust. § 127 odsek 1 OZ. V tejto súvislosti súd
poukazuje na stanovisko NS SR z 23.05.1985 sp. zn. Cpj 67/84, v ktorom uvádza, že „pri rozhodovaní

o tom, či vlastník (užívateľ) susediaceho pozemku sa má určitého výkonu vlastníckeho (užívacieho)
práva zdržať, alebo naopak, či má niečo trpieť, treba predovšetkým zisťovať, či ide o výkon vlastníckeho
(užívacieho) práva v súlade s platnými predpismi. Ak sa vytýkaný výkon vlastníckeho (užívacieho)
práva opiera o povolenie, ktoré bolo vlastníkovi (užívateľovi) vydané príslušným orgánom, bude na
mieste považovať tento výkon vlastníckeho práva za opodstatnený. Ak došlo k zmene pomerov, ktorá by

prípadne mohla odôvodňovať zmenu vyneseného administratívneho rozhodnutia, bude treba dosiahnuť
nápravu v konaní pred správnym orgánom“. Z fotografií, ktoré do spisu predložila žalobkyňa je možné
jednoznačne vyvodiť, že dom žalobkyne nespĺňa podmienky umiestnenia stavby na pozemku stanovené
podľa ust. § 6 odsek 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. MžP SR, lebo vzdialenosť rodinných domov od
spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre a ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou

voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov. Táto vzdialenosť 2 metrov
dodržaná nie je zo strany nehnuteľnosti žalobkyne, lebo dom žalobkyne je zhruba 40 - 50 cm od hranice
pozemkov, čo konštatoval aj stavebný úrad. Okrem toho súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že tým, že
žalobkyňa má okno na nehnuteľnosti situované do dvora žalovaných, zasahuje im do práva na súkromie.

40. S poukazom na vyššie uvedené je možné jednoznačne konštatovať, že nie je možné považovať
stavbu Prístrešku za konanie žalovaných v rozpore s právom, lebo bol postavený v súlade s príslušnými
stavebnými predpismi, na základe kladného oznámenia Obce I. zo dňa 10.05.2013 ako vecne a
miestne príslušného stavebného úradu, záverom kontrol vykonaných príslušnými štátnymi orgánmi akoaj rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/71/2013-80 zo dňa 08.07.2014 bolo vždy konštatovanie, že
Prístrešok je v súlade s príslušnými stavebnými a ďalšími súvisiacimi predpismi, že žiadnym spôsobom
nezasahuje do vlastníckych práv žalobkyne, lebo nezasahuje do jej pozemku. Uvedené, potvrdil vo

svojej výpovedi aj svedok T.. Y. W., bývalý starosta Obce I., ktorý uviedol, že žalovaný v 1. rade
postupoval v súlade so Stavebným zákonom, keď oznámil obci I. ako stavebnému úradu drobnú stavbu
Prístrešok, a tiež uviedol, že medzi susedmi neboli žiadne nedorozumenia ohľadom drobnej stavby,
iba vtedy, keď vstúpila do toho sestra pána K. žalobkyňa, ktorá sa neustále na niečo sťažovala, lebo
stále jej niečo vadilo. Aby sa odstránili nedorozumenia medzi susedmi navrhol im svedok zmierovacie

konanie, kde presne stanovil, čo je potrebné urobiť za účelom odstránenia nedostatkov, ktoré namietala
žalobkyňa, s tým, že čo mala splniť žalobkyňa, to splnené nebolo.

41. Žalobkyňa sa domáhala odstránenia Prístrešku žalovaných s poukazom na ustanovenie § 417
ods. 2 OZ, a to z dôvodu údajnej existencie vážnej hrozby vzniku požiaru, ktorý by z dôvodu
nedodržania odstupovej vzdialenosti Prístrešku od rodinného domu žalobkyne vážne ohrozil aj jej

rodinný dom. Potom ako právny zástupca žalobkyne na poslednom pojednávaní v závere trval na
zásadnom odstránení stavby Prístrešku s odôvodnením, že z výpovede svedka T.. Z. vyplynulo, že
Prístrešok nespĺňa požiadavky z hľadiska požiarnej bezpečnosti, lebo odstupová vzdialenosť Prístrešku
od domu žalobkyne nie je postačujúca, a že postavením Prístrešku došlo k významnému zníženiu
preslnenia nehnuteľnosti žalobkyne, súd zastáva ten právny názor a záver, že Občiansky zákonník

v tomto ustanovení jednoznačne hovorí o tom, že poskytuje ochranu iba proti hroziacej škode, a to
škode vážnej, teda proti hroziacej ujme na zdraví alebo majetku. Pokiaľ žalobkyňa opiera svoj právny
nárok o odstránenie Prístrešku, a to z dôvodu údajnej existencie vážnej hrozby vzniku požiaru, tak
ide o jediný zákonný základ, o ktorý žalobkyňa opiera svoj nárok o odstránenie Prístrešku. Súd môže
nariadiť a rozhodnúť o odstránení stavby len v prípade, ak by mal v konaní preukázané, že došlo

k naplneniu podmienok normovaných práve výlučne v ust. § 417 odsek 2 OZ. V danom prípade
žalobkyňa nepreukázala žiadne vážne ohrozenie ani vznik hroziacej škody. V priebehu dokazovania
v konaní nebol žalobkyňou produkovaný žiaden dôkaz preukazujúci hroziacu ujmu na zdraví alebo
majetku žalobcu prístreškom žalovaných. Aj s poukazom na rozhodnutie NS ČR zo dňa 10.01.2011
sp. zn. 22Cdo/3968/2009, ktorý uviedol, že „je potrebné dodať, že žalobe opierajúcej sa o ust. § 417

OZ nemožno vyhovieť, pokiaľ žalobca nepreukáže, že mu hrozí vážna škoda, nestačí teda preukázať
ohrozenie škodou, nielen vážnou, musí ísť tiež o ohrozenie aktuálne a skutočne hroziace“, je potrebné
poukázať aj na závery stanoviska NS SR zo dňa 27.06.1972 sp. zn. Cpj 59/71 uverejneného v Sbírce
soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, v časti vydania 9 ročník 1972, str. 484 pod. č. Rc
65/1972, v ktorom NS SR na strane 6 uviedol, že „žalobou podľa ust. § 417 OZ možno sa domáhať iba

zákazu zásahov, ktoré ešte len hrozia.

42. Žalobkyňa v konaní žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázala, že by existencia vážneho
ohrozenia spôsobená stavbou Prístrešku žalovaných skutočne existovala. Nepredložila žiadny dôkaz
preukazujúci hroziacu ujmu na zdraví alebo majetku žalovaných. V tomto smere neuniesla dôkazné

bremeno. Čo sa týka výpovede T.. M. Z. na pojednávaní konanom dňa 21.09.2020 navrhol dva spôsoby
riešenia predmetného sporu a to buď odstrániť stavbu Prístrešku, alebo vybudovať protipožiarny plot
resp. plot z protipožiarneho materiálu s tým, že nestretol sa vo svojej praxi s tým, že pre nedodržanie
odstupovej vzdialenosti by malo dôjsť k odstráneniu drobnej stavby. Potvrdil súdu, že v čase, keď
žalovaný žiadal Obec I. o Ohlásenie drobnej stavby, nebolo potrebné predložiť k takémuto ohláseniu

požiarnobezpečnostné riešenie. V súčasnosti, spätne 3 roky už takéto požiarnobezpečnostné vyjadrenia
a posudky sú žiadané aj k drobným stavbám. Okrem toho potvrdil súdu, že ohľadom vypracovania
odborného posudku spoločnosti PROLUSTOP, s. r. o., ho požiadala žalobkyňa s tým, že nebol na mieste
samom na obhliadke Prístrešku a všetky podklady k vypracovaniu odborného posudku mu zaslala
žalobkyňa v digitálnej podobe, čo postačovalo svedkovi k vypracovaniu posudku. Svedok potvrdil, že nie

je znalcom ale projektantom požiarnej ochrany a v tomto smere aj podniká. Poukázal na to, že čo sa týka
Prístrešku, ide o stavbu postavenú z dreva a stavbu, ktorá je otvorená požiaru, lebo tam nie je žiadna
záchytná stena, ktorá by požiar udržala. Svedok nemal vedomosti ani o tom, či stavba bola vykonaná
na základe Ohlásenia drobnej stavby alebo bez stavebného povolenia. Poukázal na to, že protipožiarna
stena alebo murovaná stena by riešila určitým spôsobom situáciu, čo sa týka požiarnobezpečnostnej

vzdialenosti. Svedok navrhol aj také riešenie, že pokiaľ by žalovaný skrátil Prístrešok tak, že krátku
stenu 2,7 m do dvora žalovaných a 3,4 m smerom k pani žalobkyni, tak Prístrešok žalovaných by
mal končiť 3,4 metra od domu pani žalobkyne, potom by plot s protipožiarnou ochranou nemusel byť.
Okno pani žalobkyne nemá vplyv na riešenie Prístrešku. Tiež potvrdil súdu, že nemá vedomosť o tom,že by Prístrešky stavené z dreva horeli, keď sú blízko postavené, v úzkom priestore medzi dvoma
nehnuteľnosťami, na malom pozemku.

43. Čo sa týka Slovenskej technickej normy STN 92 0201-2 a vzhľadom na vyjadrenie
požiarnobezpečnostné riešenie - stanovisko špecialistu PO k osadeniu Prístrešku vypracovanom
spoločnosťou PROLUSTOP s. r. o., kde sa uvádza na str. 2, že „objekt je posudzovaný z hľadiska
protipožiarnej bezpečnosti v zmysle Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické
požiadavky na požiarnu bezpečnosť, pri výstavbe a pri používaní stavieb v znení neskorších predpisov

v nadväznosti na vyššie citovanú normu sa na str. 21 v bode 4, 5 uvádza, že „požiadavky na stavebné
konštrukcie sa neurčujú pre drobné stavby“, pričom poznámka pod čiarou odkazuje na ust. § 139b odsek
6 Stavebného zákona, a teda v jeho projekte nemuseli a nemali byť určené požiadavky na konštrukcie,
preto súd zastáva ten názor, že pri projekte drobnej stavby neexistovala pre žalovaných ani povinnosť
stanoviť požiarnu odolnosť obvodových stien, nosných konštrukcií, nosnej konštrukcie strechy, vrátane
strešného plášťa. Okrem toho, že nie sú dané požiadavky kladené pri drobnej stavbe na stavebné

konštrukcie, ktorými sú obvodové steny nosné konštrukcie a podobne, neurčujú sa ani požiadavky na
odstupovévzdialenosti.Jepotrebnéuviesť,žeodstupovévzdialenostisavzmyslenormySTN920201-2
pre drobné stavby nevyžadujú. Z tohto je možné vyvodiť, že názor, stanovisko alebo podmienky, ktoré
prezentoval T. na pojednávaní sa na daný prípad neaplikujú, a sú pre toto konanie irelevantné. Doposiaľ
žalobkyňa nepreukázala v konaní, že by žalovaní pri užívaní Prístrešku spôsobili akýkoľvek požiar,

resp. náznak požiaru, resp. akýmkoľvek spôsobom by vážne ohrozili stavbu nehnuteľnosti žalobkyne
a žalobkyňa sa domáha odstránenia Prístrešku žalovaných iba na základe ust. § 417 odsek 2 OZ.
Pre aplikáciu tohto ustanovenia musí byť splnený predpoklad existencie vážneho zhrozenia ktorý musí
preukázať žalobkyňa. Opatrenia, ktoré by súd uložil za účelom odvrátenia hroziacej škody musia byť
vhodné a primerané. Podľa vykonaného dokazovania v tomto konaní predpoklady pre aplikáciu ust. §

417 odsek 2 OZ splnené neboli a hrozba reálneho, vážneho ohrozenia tiež nebola preukázaná a súd
má za to, že odstránenie Prístrešku žalovaných by bolo v rozpore so zásadou proporcionality a nie je
možné považovať odstránenie Prístrešku za vhodné a primerané opatrenie, keďže by neprimeraným
spôsobom zasiahlo do vlastníckych práv žalovaných. Žalovaní vynaložili značné finančné prostriedky
na výstavbu prístrešku a len z dôvodu obavy žalobkyne, ktorá si niečo predstavuje, že by sa mohlo

stať, ale správanie žalovaných a využívanie Prístrešku, k tomu nič nepreukazuje a ktoré sa žiadnym
spôsobom nenaplnili a nikdy nestali a už viac rokov týmto svojim správaním šikanuje svojich susedov
stavbou Prístrešku je absolútne neprimerané a takejto žalobe nie je možné vyhovieť.

44. Z dokumentu MV SR Prezídia Hasičského a záchranného zboru: „Zabezpečenie protipožiarnej

bezpečnosti jednoduchých a drobných stavieb pri výkone verejnej správy na úseku územného
rozhodovania a stavebného poriadku stavebným úradom“, vyplýva, že ak má príslušný stavebný úrad
pochybnosti o tom, či navrhovaná drobná stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na stavby,
môže stavebný úrad určiť, že drobná stavba sa zrealizuje len na základe stavebného povolenia. V
takom prípade je potrebné spracovať projektovú dokumentáciu stavby, ktorej súčasťou je aj riešenie

protipožiarnej bezpečnosti stavby. Keď Obec I., ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad povolila
stavbu Prístrešku a nemala námietky k uskutočneniu drobnej stavby, súd má za to, že prístrešok bol
postavený v súlade s príslušnými právnymi predpismi v tom čase platnými a nevzbudil pri posudzovaní
príslušnej dokumentácie pochybnosti o tom, že by nebol v nesúlade s protipožiarnymi predpismi.

45. Čo sa týka námietky žalobkyne, že Prístrešok jej spôsobuje tienenie izby, v ktorej sa ona zdržiava
pokiaľ je v nehnuteľnosti a z tohto dôvodu si dala vypracovať sprievodnú správu od spol. PROJART
PLUS s. r. o. v marci 2014 s tým, že podľa názoru žalobkyne je z posudku zrejmé, že v priamej
príčinnej súvislosti s postavením Prístrešku došlo v obytnej miestnosti k úbytku preslnenia o 91,4 %,
tak z kompletnej správy tejto spoločnosti je možné konštatovať, že preslnenie izby žalobkyne pred

realizáciou Prístrešku nevykazoval preslnenie v období od 1. marca do 31. októbra, čo nevyhovuje
norme STN 73 4301 o minimálnych požiadavkách na preslnenie bytu a to najmenej 1,5 hodiny denne.
Nakoľko posudzovaný rodinný dom obsahuje aj iné obytné miestnosti, vyhovuje tento byt ale požiadavke
minimálneho3-hodinovéhočasupreslneniabytu,ktorýmánajviac1obytnúmiestnosť.Podľapredmetnej
správy posudzovaný izba žalobkyne vykazuje preslnenie dňa 21. júna v dĺžke 1,75 hod za deň, čo

tiež nevyhovuje STN 76 4301. Nakoľko posudzovaný rodinný dom obsahuje aj iné obytné miestnosti,
vyhovuje tento byt ale požiadavke min. 3-hodinového času preslnenia bytu, ktorý má najviac jednu
obytnú miestnosť. Predmetná správa ďalej posudzuje aj preslnenie bodu, izby žalobkyne aj po realizácii
Prístrešku. Záverom tohto posúdenia bolo, že pre 1. marec, čo platí aj pre 31. október sa aj po realizáciiPrístrešku preslnenie nezmenilo, lebo po realizácii Prístrešku izba žalobkyne nevykazuje preslnenie
v období od 1. marca do 31. októbra čo nevyhovuje STN 73 4301. Oproti stavu pred realizáciou
Prístrešku sa čas preslnenia izby žalobkyne aj po realizácii Prístrešku nezmení a bude nulové. Preto

žalobkyňou namietaný úbytok preslnenia obytnej miestnosti o 91,4 % prestavuje celkové zníženie doby
preslnenia izby žalobkyne o 1,6 hodiny denne menej, avšak len pre 21. jún. Na základe tohto posudku je
potom možné konštatovať, že tvrdenie žalobkyne, že Prístrešok nadmieru primeranú pomerom obťažuje
vlastníkov rodinného domu so súp. č. XXX tienením, sa nezakladá na pravde. Obytná miestnosť
žalobkyne nevykazovala znaky preslnenia v súlade s technickou normou STN 73 4301 ani pred stavbou

Prístrešku, a to najmä z dôvodu jej orientácie na sever. Stavbou Prístrešku sa preslnenie predmetnej
obytnej miestnosti žalobkyne nezmenilo v období od 1. marca do 31. októbra.

46. Ohľadom Odborného stanoviska znalca T.. M. A., ktorý dňa 17.11.2015 vypracoval znalecký úkon č.
51/2015 na objednávku žalobkyne, a ktorého úlohou bolo zistiť, či pri realizácii Prístrešku boli splnené
požiadavky Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, a to

najmä ust. § 6 nie je uvedené, na základe akej konkrétnej dokumentácie je toto stanovisko vypracované
a vzhľadom na skutočnosť, čo sa potvrdilo v priebehu konania, že objednávateľom tohto znaleckého
úkonu bola iba žalobkyňa, tvorili podklady k nemu výlučne iba dokumenty, ktoré predložila žalobkyňa.
Znalecsámpotvrdzujevposudku,ženamiestesamomnebol,apretoprivypracovanístanoviskavyberal
len podmienky, ktoré sú mu zrejmé z predloženej dokumentácie. Je potrebné uviesť, že znalec neuvádza

vo svojom posudku, na základe akých výpočtov, či konkrétnych zistení dospel k záveru že požiarne
ohrozenie nevyhovuje platným požiadavkám STN 92 0201-4. Okrem toho žalobkyňa v konaní uviedla,
že z predmetného stanoviska vyplýva skutočnosť, že Prístrešok technické požiadavky podľa Vyhlášky
532/2002 Z. z. ust. § 6 nespĺňa, avšak toto stanovisko znalca sa v posudku nenachádza. S poukazom
na nekonkrétnosť, nejednoznačnosť vysvetlenia znalcom, že malo dôjsť k porušeniu pri realizácii

predmetnej stavby podľa Vyhlášky 532/2002 Z. z. nebolo zistené, tak toto stanovisko pre účely súdneho
konania súd považoval za nepoužiteľné, nepreukazujúce žiadne podstatné okolnosti a priamo hroziacu
škodu, pre ktorú by mal byť Prístrešok žalovaných odstránený. Žalobkyňa navrhla v konaní vykonať
dôkaz a to obhliadku Prístrešku, súd tento návrh zamietol uznesením na pojednávaní s poukazom na to,
žemaldostatokdôkazovotom,akovyzeráajeumiestnenýPrístrešok,zfotodokumentácie,zsituačného

nákresu, z projektu. Takýto dôkaz vyhodnotil ako nadbytočný.

47. Čo sa týka námietky žalobkyne, že hrozba požiaru je vážne hroziacou hrozbou, lebo plynové
potrubie zo strany nehnuteľnosti žalobkyne je osadené na plote medzi hranicami pozemkov, a že
Prístrešok je postavený 2,5 m od plynovej prípojky, žalovaný v 1. rade uviedol, že prípojka na hlavný

rozvod plynu žalobkyne sa nachádza pri ceste, čo je viac ako 10 metrov od Prístrešku. Zo strany
žalovaných potom z tohto dôvodu nebolo porušené stavbou Prístrešku ochranné pásmo plynovodu. Zo
zápisnice o zmierovacom konaní Obce I. vo veci stavby Prístrešku zo dňa 10.02.2017 bolo uvedené,
že „K. vyhotovia úpravu plynoinštalácie, aby spĺňali prevádzkové predpisy“. K technickej správe k
plynoinštalácii rodinného domu sa uvádza, že potrubie vedené v zemi bude z trubiek polyetylénových,

potrubie vedené voľno po budove bude z trubiek čiernych. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že
prevedenie plynoinštalácie tak, ako je možné vidieť na fotodokumentácii predloženej žalobkyňou, nie je
v súlade s technickou správou, ktorá konštatuje, že plynové potrubia sú vedené po plote, ktorý oddeľuje
oba pozemky a nie po budove domu žalobkyne. Napriek skutočnosti, že revízny technik konštatoval
Správou o odbornej skúške plynového zariadenia zo dňa 19.06.2019 podľa ust. § 13 Vyhlášky 508/2009

Z. z., že ukotvenie a uchytenie plynovodu vyhovuje tejto Vyhláške súd jednoznačne zastáva názor, že
plynoinštalácia rodinného domu žalobkyne nespĺňa požiadavky uvedené v technickej správe. Skôr je
možné konštatovať, že práve nevhodná plynoinštalácia rodinného domu žalobkyne môže spôsobovať
vážne ohrozenie výbuchu alebo požiaru.

48. Čo sa týka návrhu žalobkyne, ktorým si uplatnila, v prípade vyhovenia jej nároku náhrady
nemajetkovejujmy,jepotrebnéuviesť,žepokiaľsúdžalobuzamietol,lebožalobkyňažiadnymspôsobom
nepreukázala, že konaním žalovaných došlo k zásahu do jej práv a k vzniku nejakej ujmy a naviac
nepreukázala kauzálny nexus medzi jej nemajetkovou ujmou a konaním žalovaným, tak nebolo
možné o žiadnej náhrade nemajetkovej ujmy rozhodnúť. Žalobkyňa na vyhovenie nároku na priznanie

akejkoľvek nemajetkovej ujmy nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, lebo je len podielovou
spoluvlastníčkou k domovej nehnuteľnosti v podiele 1/3 k celku, a preto ňou navrhovaná výška finančnej
ujmy je neúmerná a nepreukázaná, lebo v rodinnom dome sa zdržiava len príležitostne, neprespáva a
nezdržuje sa v ňom trvalo, keď v konaní bolo preukázané, že reálne v ňom bývajú manželia K., teda bratžalobkyne s manželkou, ktorý je tiež podielovým spoluvlastníkov v podiele 1/3 k celku. Ak by aj nejaká
nemajetková ujmy bola vznikla, bolo potrebné, aby sa jej domáhali všetci traja podieloví spoluvlastníci.
Okrem toho priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 odsek 1, 2 OZ je možné len v prípade,

ak žalobca unesie dôkaznú povinnosť vrátane dôkazného bremena na preukázanie, že neoprávneným
zásahom žalovaného došlo k zníženiu jeho cti, dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere.
Žiadne takéto skutočnosti v konaní preukázané neboli a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani
bremeno tvrdenia, lebo k zásahu do jej ľudskej dôstojnosti ani do práva na súkromie, nedošlo. Tiež nie je
splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi údajnou ujmou žalobkyne a konaním žalovaných. Z týchto

dôvodov žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

49. O nároku žalovaných o vzájomnej žalobe zo dňa 07.12.2020, ktorou sa domáhali, aby žalobkyňa
bola povinná strpieť uskutočnenie stavby protipožiarneho oplatenia na pozemku parcely reg. „C“ parc.
č. 983/2 s výmerou 600 m2, evidovaný na LV č. XXX, ktorého vlastníkmi sú žalovaní, a to v blízkosti
spoločnej hranice s pozemkom parcely reg. „C“ parc. č. 985/1 s výmerou 812 m2, evidovaný na LV č.

XXX, ktorého podielovým spoluvlastníkom je žalobca, súd aj tento návrh zamietol, lebo ho vyhodnotil
ako nedôvodný, keď podľa ustanovenia § 127 ods. 2 OZ, „ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému
využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného
úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.“ Podmienkami, ktoré sú potrebné na
uloženie povinnosti vlastníkovi pozemku oplotiť si pozemok sú: a) potrebnosť oplotenia, b) ak to nebráni

účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, c) zistenie stanoviska príslušného stavebného
úradu. Žalovaný v 1. rade podal dňa 14.10.2020 na Obec I. Ohlásenie drobnej stavby „PLOT“ o dĺžke
29 m, výške 1,8 do 2,8 m s betónovým základom, podľa odporúčania T.. Z. na pojednávaní, čím by
vytvoril a vybudoval protipožiarne oplotenie, z odôvodnením, že žalobkyňa odmieta zmierlivé riešenie
vzniknutého sporu a nesúhlasí so stavbou oplotenia z protipožiarneho materiálu. Obec I. výzvou na

doplneniepodaniazodňa03.11.2020,vyzvalžalovanéhov1.rade,abydoplnilOhláseniedrobnejstavby.
“PLOT“, predložením jednoduchého situačného výkresu s náležitosťami podľa § 5 odsek 2 písmeno
b vyhlášky č. 453/2000 Z. z., posúdením, že navrhovaný plot nebude mať žiadny negatívny vplyv na
susedný objekt rodinného domu, a doklad o vzdelaní projektanta. Súd výzvou zo dňa 24.03.2021 vyzval
Obec I. - stavebný úrad, aby v lehote 7 dní oznámil súdu, či žalovaní v 1. rade doplnil svoje podanie

ohľadom Oznámenia drobnej stavby „PLOT“ a či Obec I. vydal povolenie na ohlásenie drobnej stavby,
a či Obec I., vyhovela žiadosti pána B. K., zo dňa 03.09.2020 o hospodársku úpravu strechy Prístrešku
- altánku, na pozemku žalovaného v 1. rade, týkajúcu sa skrátenia strechy. Obec I.. oznámila súdu
podanímzodňa31.03.2021,žežalovanémuv1.radenepovoliladrobnústavbu„PLOT“anevyhovelaani
žiadosti pána B. K. na hospodársku úpravu strechy, týkajúcu sa skrátenia strechy Prístrešku. Na základe

týchto dôkazov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené a dané podmienky na vyhovenie
vzájomnej žalobe žalovaných, lebo Obec I. - ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad nepovolil
žalovanému v 1. rade drobnú stavbu „PLOT“, čím nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 127
ods. 2 OZ (zistenie stanoviska stavebného úradu), lebo Stavebný úrad stavbu protipožiarneho oplotenia
nepovolil a zároveň nevyhovel ani žiadosti pána K. o skrátenie strechy Prístrešku. Z tohto vyplýva jediný

záver, že drobná stavby Prístrešku - Altánok, žalovaných je postavený v súlade so Stavebným zákonom,
plní svoju funkciu, pre ktorú bol postavený, teda oddych a relax a touto funkciou neohrozuje život a
majetok žalobkyne, ktorá v dome , v ktorom je podielovou spoluvlastníčkou trvale ani nebýva, ani sa tam
nezdržuje, lebo býva a trvalo žije v O.. V konaní nepreukázala žiadnu hrozbu požiarom a ani výbuchom
plynu,lebožalovanínevyvíjajútakúčinnosťvPrístrešku,ktorýmbyohrozovaliživotamajetokžalobkyne.

Žalovaní naopak preukázali ústretovosť a mali záujem spor vyriešiť zmierom, ale zo strany žalobkyne
takáto ochota nebola produkovaná. Pokiaľ Stavebný úrad nepovolil drobnú stavbu „PLOTU“ žalovaných,
súd nemohol vyhovieť vzájomnej žalobe žalovaných, keď bez platného povolenia stavebného úradu nie
je možné drobnú stavbu vykonať a ani vyhovieť takto koncipovanej vzájomnej žalobe, lebo by to bolo
v rozpore so Stavebným zákonom, zároveň nepatrí do právomoci súdu v občianskoprávnom konaní

skúmať prečo Stavebný úrad nepovolil drobnú stavbu žalovaným.

50. O trovách konania v časti žaloby žalobkyne, II. výroku, súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal
ich žalovaným v 1. až 4. rade voči žalobkyni v rozsahu 100 %, lebo boli plne úspešní v tejto časti konania
podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením

podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

51. O trovách konania v časti vzájomnej žaloby žalovaných v 1. až 4. rade IV. výroku, súd rozhodol podľa
ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobkyni voči žalovaným v 1. až 4. rade v rozsahu 100 %, lebo bola plneúspešná v tejto časti konania podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

52. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku I. a II. podala žalobkyňa včas odvolanie. Uviedla, že
nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že stavbu prístrešku nemožno považovať za rozpornú
s právom. Poukázala na § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
Poukázalatiežna§6ods.1vyhláškyministerstvaživotnéhoprostrediaSlovenskejrepublikyč.532/2002
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a

o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie, pričom vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti.
Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či obec I. skúmala stavbu z hľadiska protipožiarnych
predpisov a čo bolo predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Nitre. Žalovaní v priebehu
konania uviedli, že stavebníkovi právne predpisy pri drobnej stavbe neukladajú povinnosť vypracovať
protipožiarnu dokumentáciu. Krajský súd v Nitre, ktorý zamietol správnu žalobu žalobkyne v rozhodnutí

neposudzovallegálnostistavbyzpohľaduprotipožiarnychpredpisov.Žalobkyňaďalejuviedla,ženapriek
tomu, že v roku 2012 nebolo povinnosťou stavebníka pri drobných stavbách predkladať stavebnému
úradu protipožiarnu dokumentáciu, nemožno ignorovať povinnosť fyzickej osoby ustanovenej zákonom
č. 314/2001 Z. z.. To, že Obec I. súhlasila so stavbou drobné stavby neznamená, že žalovaní nemali
a nemajú povinnosť dodržiavať protipožiarnu povinnosť. Poukázala na záver súdu ohľadne podmienok

umiestnenia jej stavby na pozemku, pretože vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre, resp. 7 metrov pokiaľ išlo o situáciu, ak rodinné domy
vytvárajú medzi sebou veľký priestor. Súd takto ignoroval skutočnosť, že dom žalobkyne bol postavený
v päťdesiatych rokoch 20. storočia a dom žalovaných v sedemdesiatych rokoch. V čase, keď bol dom
žalobkyne postavený, predmetné okno nebolo situované do dvora žalovaných, keďže dom žalovaných

bol postavený 20 až 30 rokov neskôr.
53. Žalobkyňa ďalej v odvolaní konštatovala, že možnosť súdnej ingerencie uložením konkrétnej
zakročovacej povinnosti je podmienená vážnosťou ohrozenia. Vážnosť ohrozenia bolo potrebné vnímať
v dvoch smeroch. Po prvé muselo ísť o nebezpečenstvo, ktoré možno nie je bezprostredné, ale
hrozba jeho realizácie je vážna. Vážnosť hrozby sa žiada posudzovať aj vo vzťahu k očakávanej

dobe trvania súdneho konania. Je nemysliteľné, aby zákon nárok vo veci samej podmieňoval takou
požiadavkou nebezpečenstva, ktorá sa naplní ešte počas konania. Hrozba vážneho ohrozenia musí
existovať v čase rozhodovania súdu. Ak hrozí ujma bezprostredne, je priestor pre návrh na vydanie
a nariadenie predbežného opatrenia. Hrozbu vyplývajúcu z porušovania protipožiarnych predpisov
považuje žalobkyňa za vždy vážnu a hroziacu škodu, ktorá je vždy citeľná. Súd sa nezaoberal správne

slovenskou technickou normou STN 92020-2, pretože dospel k záveru, že drobné stavby nevyžadujú
dodržiavanie odstupových vzdialeností. Súd aplikoval nesprávnu technickú normu, pretože odstupové
vzdialenosti upravuje norma STN 920201-4.
54. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením súdu, že odstránenie prístrešku žalovaných by bolo v rozpore
so zásadou proporcionality, pretože by sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do ich vlastníckych práv.

Podľa názoru žalobkyne z hľadiska proporcionality musí mať prednosť ochrana života a zdravia pred
vlastníckymi právami žalovaných. Súd zamietol aj návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pričom na dôvody zamietnutia žaloby v tejto časti reagovali vyššie. Žalobkyňa poukázala na výpoveď
svedka K., ktorý vypovedal, že odvtedy ako došlo k postaveniu prístrešku, žalobkyňa chodí do domu
raz ročne bez prespania, po celý čas je nervózna, a ak príde na návštevu, hneď uteká preč. V závere

poukázala na § 77 ods. 1 CSP, pričom konštatovala nesprávnosť záveru súdu o tom, že ak by aj nejaká
nemajetková ujma bola vznikla, bolo potrebné, aby sa jej domáhali všetci traja podieloví spoluvlastníci.
Nezakladá sa nerozlučné procesné spoločenstvo, ale jedná sa o prípad samostatného práva. Žalobkyňa
navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
55. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrili tak, že prístrešok žalovaných je drobnou stavbou

v zmysle § 139b ods. 7 písm. a) zákona č. 50/1976 zbierky o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku. Pri projekte drobnej stavby podľa STN 920201-2 neexistuje pre žalovaných povinnosť
stanoviť požiarnu odolnosť obvodových stien, nosných konštrukcií, nosnej konštrukcie strechy vrátane
strešného plášťa. Neurčujú sa ani požiadavky na odstupové vzdialenosti. V danom prípade by sa
už jednalo o stanovovanie požiadaviek pre stavebné konštrukcie, čo neboli žalovaní ako stavebník

povinní uskutočniť. Totožné závery potvrdil aj svedok T. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
21.09.2020, keď uviedol, že pri ohlasovaní uskutočňovania drobné stavby nebolo potrebné predložiť
k tomuto ohláseniu požiarnobezpečnostné riešenie. Nemal vedomosť o tom, že by prístrešky stavané
z dreva horeli, keď sú blízko postavené, v úzkom priestore medzi dvoma nehnuteľnosťami. V zmysledokumentu o zabezpečovaní protipožiarnej bezpečnosti jednoduchých a drobných stavieb z augusta
2018, ktoré vydalo Ministerstvo vnútra SR, Prezídium hasičského a záchranného zboru v prípade, ak
by príslušný stavebný úrad mal pochybnosti o tom, či navrhovaná drobná stavba spĺňa všeobecné

technické požiadavky na stavby, môže stavebný úrad určiť, že drobná stavba sa zrealizuje len na
základe stavebného povolenia. Pretože obec I., ako príslušný stavebný úrad povolila stavbu prístrešku
a nemala námietky k uskutočneniu drobnej stavby, je zrejmé, že prístrešok je postavený v súlade s
príslušnými právnymi predpismi. Žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na ustanovenie § 6 ods. 1
vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktoré malo byť porušené stavbou prístrešku žalovaných. Súd ale uviedol

na strane 32 svojho rozsudku, že z odborného stanoviska znalca T.. M. A. nevyplýva, že by prístrešok
nespĺňal technické požiadavky podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z., žalobca porušenie vyhlášky práve z
tohtoodbornéhostanoviskavyvodzoval.Takýzáversavšakvdanomodbornomstanoviskunenachádza.
56. Žalovaní poukázali na odvolanie žalobkyne s tým, že táto vo vzťahu k svojmu rodinnému domu
uviedla, že tento bol postavený v päťdesiatych rokoch 20. storočia, pričom v tom čase nebola platná
a účinná vyhláška ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z., ktorá stanovuje odstupové

vzdialenosti od rodinných domov. Žalobkyňa sa teda po svojom odvolaní na jednej strane dožaduje
retroaktívneho prístupu vo vzťahu k posudzovaniu prístrešku z hľadiska protipožiarnych predpisov, keď
v čase ohlásenia stavby prístrešku žiadna takáto povinnosť žalovaným nevyplývala a vypracovanie
protipožiarnej dokumentácie k drobným stavbám nebolo v danom čase povinné pre drobné stavby z
hľadiska príslušných právnych predpisov.

57. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 21.11.2020 poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republikyzodňa10.01.2011,22Cdo/3968/2009,vktoromvovzťahukpreukazovaniuexistencievážneho
ohrozenia podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo potrebné okrem preukázania ohrozenia
škodou preukázať, že hrozí vážna škoda. Musí ísť taktiež o ohrozenie aktuálne a skutočne hroziace.
Poukázali aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.06.1972 Cpj 59/71,

ktoré vo svojom obsahu konštatovalo, že v prípadoch, ak sa napádaný výkon vlastníckeho práva
opieral o povolenie, ktoré bolo vlastníkovi udelené príslušným orgánom (stavebné povolenie, schválenie
hygienika, povolenie prevádzky a podobne), bude namieste, ak od vydania tohto povolenia nedošlo
ku zmene pomerov, považovať napádaný výkon vlastníckeho práva za oprávnený. Ak došlo ku zmene
pomerov, ktorá by prípadne mohla odôvodňovať zmenu vydaného administratívneho rozhodnutia, bude

treba dosiahnuť nápravu v správnom konaní. Žalobca nepreukázal, žeby existencia vážneho ohrozenia
spôsobeného prístreškom žalovaných skutočne existovala. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
58. Žalovaný vo vzťahu k Slovenskej technickej norme STN 920201-2 uviedli, že zmysle uvedenej
STN normy nie sú odstupové vzdialenosti pre drobné stavby vyžadované. Pre drobné stavby sa takéto
podmienkyneuvádzajú.Potomjelogické,žeodstupovévzdialenostipredrobnéstavbynebudúurčované

ani podľa STN 920201-4. Pripustením argumentácie žalobcu by dospeli k záveru, že dané normy si
vzájomne priamo odporujú, čo je zrejme nelogický výklad.
59. Pokiaľ išlo o otázku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaní uviedli, že žalobkyňa neuniesla
v danom konaní dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným neoprávneným zásahom žalovaných.
60. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa tak, že podmienky umiestnenia stavby v priestore z

hľadiska požiarnej bezpečnosti upravuje STN 920201- 4. Účelom STN 92020-2 je požiarna bezpečnosť
samotnej stavby, a účelom STN 92020-4 je požiarna bezpečnosť okolitých stavieb. Svedok T.. M.
Z. konštatoval, že protipožiarne predpisy pri stavbe prístrešku neboli dodržané, a pokiaľ žalovaný
poukazuje na rozhodnutie kontrolných orgánov, ani jeden kontrolný orgán nepreskúmaval plnenie
povinností na úseku protipožiarnej bezpečnosti. Žalobca sa nedožaduje retroaktívneho prístupu vo

vzťahu k posudzovaniu prístrešku, keď v čase ohlásenia stavby prístrešku žiadna takáto povinnosť
žalovaným nevyplývala a vypracovanie protipožiarnej dokumentácie k drobným stavbám nebolo v
danom čase povinné, pričom poukázal na § 14 ods. 1 písm. a) zákona číslo 314/2001 Z. z., v zmysle
ktorého ustanovenia je fyzická osoba povinná zabezpečiť, aby sa pri uskutočňovaní stavieb a pri
ich užívaní ako aj zmene užívaní stavby riešili a dodržiavali požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť

stavby. Bolo irelevantné, že v roku 2012, v čase stavby prístrešku, nebolo povinnosťou stavebníkov
drobných stavieb predkladať stavebnému úradu protipožiarnu dokumentáciu, respektíve stavebné úrady
pri drobných stavbách nemali povinnosť skúmať protipožiarnu bezpečnosť. Hrozba vyplývajúca z
porušovania protipožiarnych predpisov je vždy vážna a hroziaca škoda je vždy citeľná.
61. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej

len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§
359, § 362 ods. 1 CSP), a že spĺňa náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté
rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 zapoužitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), pričom dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo čo do výroku I. a II. a odôvodnenia vecne správne, preto

ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Výroky III. a IV. napadnutého rozsudku dotknuté odvolaním neboli.
62. Odvolací súd preskúmavajúc podané odvolanie žalobkyne dospel k záveru, že v rozsahu odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, pričom prvoinštančný súd sa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vysporiadal s nosnými argumentami správne. Odvolací súd nebude opakovať
všetku argumentáciu prvoinštančného súdu, pričom na ňu odkazuje.

63. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
64.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
65. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že žalobkyňa sa pôvodne

žalobou domáhala dvoch procesných nárokov, a to odstránenia prístrešku žalovaných, resp. povinnosti
žalovaných zdržať sa obťažovania žalobkyne tienením nad mieru primeranú pomerom a taktiež žiadala
priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch.
66. Podstatnými tvrdeniami, ktoré smerovali k uplatnenému procesnému nároku spočívajúcemu
v odstránení prístrešku žalovaných bolo, že neboli dodržané bezpečnostné predpisy na úseku

protipožiarnejochrany(tieneboliskúmanévrámciadministratívnychkonaníaprístrešokichaninespĺňa)
a taktiež, že existuje riziko, pretože žalovaní pod prístreškom grilujú (a z toho plynie riziko vážneho
ohrozenia), a k eventuálnemu petitu smerovali tvrdenia, že predmetný prístrešok zasahuje do práv
žalobkyne tienením. Podstatnými dôvodmi odvolania žalobkyne teda zostali argumenty týkajúce sa
protipožiarnej ochrany a nemajetkovej ujmy, pričom odvolacie dôvody sa netýkali otázky (ne)správnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne susedských zásahov spočívajúcich v tienení nad mieru
primeranú pomerom (§ 127 OZ).
67. Žalobkyňa okrem argumentácie uvedenej v žalobe v priebehu konania uviedla, že ona nedala
súhlas stavebnému úradu obci I. k povoleniu stavby tohto prístrešku a nemá ani súkromie, pretože
žalovaní majú osadený prístrešok na jeden meter od postele žalobkyne od jej okna. Žalovaný 1/ okrem

iného v priebehu konania uviedol, že predtým ako podal príslušnému stavebnému úradu ohlásenie
drobnej stavby, vyžiadal si súhlas od suseda pána B. K., ktorý mu súhlas dal ústne. Bolo realizované
aj zmierovacie konanie na podnet žalobkyne, starosta obce navrhol riešenie, pričom žalobkyňa ani jej
brat s návrhom nesúhlasili.
68. Odvolací súd vo vzťahu k prejednávanému prípadu a vzhľadom na odvolacie dôvody smerujúce k

potrebe posudzovať otázku, či žalovaný porušil právne predpisy a bolo na mieste vyhovieť žalobkyni v
žalobe o odstránenie prístrešku v širších súvislostiach uvádza, že občiansky zákonník v ustanoveniach
§ 119 až 121 výslovne delí veci na hnuteľné a veci nehnuteľné. Podľa § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťami
sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pozemky sú vždy nehnuteľnými vecami.
Občiansky zákonník určuje pojem „stavba“ ako občianskoprávny inštitút. Nie všetky stavby v zmysle

ustanovení OZ sú nehnuteľnosťami. Zákon za nehnuteľnosť považuje iba stavbu spojenú so zemou
pevným základom, t. j. spôsobom upevnenia podľa § 43 písm. a/ stavebného zákona. Pojem stavba
pre účely výkonu štátnej správy a pre potreby obce, ako stavebného úradu však vymedzuje stavebný
zákon (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ďalej len SZ) v ustanovení
§ 43, kde je zakotvená definícia pojmu stavba. Z pohľadu požiadaviek na stavby, tieto určuje §

43d stavebného zákona a ustanovenie § 43e SZ upravuje tzv. všeobecné technické požiadavky na
výstavbu. Na tieto ustanovenia nadväzuje vyhláška č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách
na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č.
532/2002 Z. z.“). Podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní územnoplánovacích

podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní,
kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby.
69. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
70. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

71. Podľa Čl. 46 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.72. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetná žaloba obsahovala tvrdenia a dôvody, o
ktoré opierala žalobkyňa svoje procesné nároky uplatnené vo všeobecnom súdnom konaní, ktoré boli
čiastočne z hľadiska ich vecnej pôsobnosti spôsobilé založiť povinnosť všeobecného súdu rozhodovať

o uplatnených procesných nárokoch, avšak je potrebné povedať, že podľa názoru odvolacieho súdu
časť z nich, spôsobom a obsahom akým boli uplatnené v tomto konaní mali, a aj boli zahrnuté v
administratívno-právnom konaní pred stavebným úradom, ktorého pôsobnosť preneseného výkonu
štátnej správy realizovala Obec I..
73. Je treba povedať, že normy v právnom poriadku regulujúce otázky stavebného konania sú primárne

zverené iným orgánom ako súdu. Ide o otázky týkajúce sa stavebnotechnických požiadaviek na stavbu,
technické zariadenia stavby a úžitkové vlastnosti stavieb. Tieto sú upravené v stavebnom zákone a
v druhej časti vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a patria sem: Základné požiadavky na stavbu: mechanická
odolnosť a stabilita, požiarna bezpečnosť, hygiena, ochrana zdravia a životného prostredia, bezpečnosť
stavby pri užívaní, ochrana pred hlukom a vibráciami, energetická úspornosť a tepelná ochrana. Podľa
§ 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba

podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Toto ustanovenie zakotvuje
všeobecnúzásadu,žekaždástavbapredzačatímjejrealizáciemusíbyťpredmetomposúdeniaorgánom
štátnej správy. Preto zákon vymedzuje povinnosť, že stavby a ich zmeny, ako aj udržiavacie práce na
stavbách sa môžu vykonávať len na základe stavebného povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu.
V prípade pochybností, či sa jedná o stavbu, je potrebné vychádzať z definície pojmu „stavba“ uvedenej

v § 43 zákona a je plne v kompetencii stavebného úradu posúdiť, či toto ustanovenie možno aplikovať.
74. Odvolací súd poukazuje na ust. § 55 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, v zmysle ktorého ohlásenie
stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré
nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Ohlásenie stavebnému úradu znamená, že stavebník je
povinný uskutočnenie stavieb vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Stavebný úrad má povinnosť

práva a záujmy osôb účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Okrem uvedeného má povinnosť poskytovať účastníkom konania, zúčastneným osobám a
iným osobám, ktorých sa konanie týka, pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu, zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Na ohlásenie zákon nepredpisuje projektovú dokumentáciu, ale žiadateľ musí

pripojiť jednoduchý situačný výkres a jednoduchý technický opis stavby alebo stavebných prác.
75. Odvolací súd konštatuje, že zákon k ohláseniu drobnej stavby vyžaduje pripojenie dokladov,
ktorými sa preukazuje vlastnícke alebo iné právo k pozemku, jednoduchý situačný výkres v dvoch
vyhotoveniach,ktorýobsahuje-vyznačenieumiestneniastavbynapozemkuvrátaneodstupovodhraníc
so susednými pozemkami a od susedných stavieb a - stavebné riešenie stavby, jednoduchý technický

opis stavby, rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých
orgánov štátnej správy (pozri § 126 a 140a zákona).
76. V takomto postupe podľa zákona je zahrnutá aj otázka posudzovania rôznych otázok súvisiacich so
stavbou a stavebným konaním, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o postup v riadnom stavebnom konaní,
výsledkom ktorého je stavebné povolenie, alebo či ide o ohlásenie, ktorého výsledkom je oznámenie

stavebného úradu. Nemožno si predstaviť situáciu, že by nepredloženie projektu požiarnej bezpečnosti
v rámci stavebného konania (ktoré bolo príslušným orgánom odobrené) bolo dôvodom pre odstránenie
stavby v rámci postupu pred všeobecným civilným súdom. Bez ohľadu na to, či v čase ohlasovania
stavby povinnosť predložiť projekt požiarnobezpečnostný vyplývala priamo zo zákona alebo nie, nie
je možné presunúť ťažisko posudzovania splnenia podmienok, ktoré patria do pôsobnosti stavebného

úradu na všeobecný súd so žiadosťou o odstránenie stavby. Odvolací súd uvedené uvádza vo vzťahu
k tým tvrdeniam žalobkyne, ktoré svoj procesný nárok odvodzovali z tvrdení o nesplnení povinnosti
predloženia protipožiarneho projektu, resp. nesplnenia podmienok protipožiarnych opatrení vzhľadom
na odstup prístrešku od pozemku a domu žalobkyne.
77. Z obsahu skutkových zistení prvoinštančného súdu vyplýva, že v predmetnej veci bolo pôvodné

oznámenie stavebného úradu napadnuté protestom prokurátora, ktoré vrátilo proces ohlasovania do
pôvodnej fázy, pričom výsledkom bolo nové oznámenie stavebného úradu. Uvedené prvoinštančný súd
zistil z protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 11.01.2013. Zistil, že predmetným
protestom prokuratúra zrušila napadnuté Opatrenie Obce I., ktorým oznámila stavebníkovi T.. P. G., že
nemá námietky voči uskutočneniu drobnej stavby - Prístrešok s odôvodnením, že postupom stavebného

úradu pri vydaní uvedeného Opatrenia bol porušený zákon, a to ust. § 3 odsek 1, odsek 5, odsek 7
zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 140 Stavebného zákona,
ust. § 63 Stavebného zákona a § 5 odsek 2 písm. b/ Vyhlášky k ohláseniu drobnej stavby. Okresná
prokuratúra poukázala na to, že posúdenie drobnej stavby Prístrešku v podobe ohlásenia a jehopríloh, v stanovenom rozsahu vyžaduje, aby obsahovala všetky stanovené náležitosti vrátane presného
umiestnenia stavby, a že na jeho základe môže stavebný úrad zaujať stanovisko, buď že Ohlásenie
postačuje, alebo je nutné stavebné povolenie. V danej veci jednoduchý situačný výkres pripojený k

Ohláseniu stavebníka T.. P. G. neobsahoval v rozpore s ust. § 5 odsek 2 písm. b/ Vyhlášky vyznačenie
umiestnenia stavby na pozemku, vrátane odstupov od susedných stavieb a z administratívneho spisu
stavebného úradu nevyplýva, že by za účelom jeho zistenia vykonal úrad miestne zisťovanie, resp. iný
úkon.
78. Odvolací súd ďalej konštatuje, že na základe ohlásenia obec (ako stavebný úrad) skúma, či ide

o drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 a §
139b SZ, či ich realizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo iných práv a právom chránených
záujmov iných osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú porušené všeobecne záväzné
právne predpisy. Prihliada pritom najmä na umiestnenie, stavebnotechnické vyhotovenie, účel užívania
stavby a jej vplyv na životné prostredie, pričom vychádza najmä z ustanovení vyhlášky č. 532/2002 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Podľa týchto

pravidiel obec ako stavebný úrad a zároveň ako správny orgán je povinný postupovať v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi, chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka.
79. Odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd neposudzuje otázku správnosti postupu orgánu štátnej

správy alebo orgánu územnej samosprávy s preneseným výkonom štátnej správy v merite veci.
Pri vyhodnocovaní otázky, či stavebný úrad realizoval svoju kompetenciu v súlade so zákonmi a
podzákonnými normami, je treba vychádzať z predpokladu správnosti postupu správneho orgánu,
stavebného úradu, v tomto prípade obce, až kým sa nepreukáže opak v predpísanom konaní. Písomné
oznámenie stavebného úradu v zmysle § 57 ods. 2 SZ nie je správnym rozhodnutím, nemožno sa

proti nemu odvolať a nemožno ním stavebníkovi ukladať podmienky alebo povinnosti. To tiež znamená,
že obec ako stavebný úrad nemôže sama z vlastného podnetu zrušiť toto oznámenie a to ani svojím
rozhodnutím. V prípade, ak sa zistí, že oznámenie obce je vzhľadom na nesprávne posúdenie veci
vadné, možno toto oznámenie zrušiť, resp. napadnúť, postupom podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o
prokuratúre. V zmysle § 20 zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Orgánmi verejnej
správy sa rozumejú jednak orgány štátnej správy, ale aj orgány územnej samosprávy, t. j. obce.
80. Ak v tomto prípade bola súčasťou posudzovania rozhodujúcich otázok stavebného úradu aj otázka
požiarnych predpisov (v súlade s vyhláškou), bez ohľadu na skutočnosť, či išlo o stavebné konanie
alebo ohlasovanie a tiež, kde bude stavba umiestnená, potom bolo treba vychádzať z predpokladu, že

obec ako stavebný úrad mala vedomosť o predmete výstavby, podmienkaxh protipožiarnej ochrany a
umiestnenia stavby, ktoré boli oznámením stavebného úradu „odobrené“.
81. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred všeobecným súdom nemožno žiadať odstránenie
stavby za situácie, že táto bola realizovaná v súlade s postupmi, ktoré vyžaduje zákon a na takúto
stavbu bol udelený súhlas. Žalobkyňa v konaní nepreukázala a ani netvrdila, že stavba bola realizovaná

v rozpore s ohlásením, alebo že neskôr nastala zmena v rozpore s pôvodným ohlásením na stavebnom
úrade. Ak by mali žalovaní povinnosť spracovať riešenie protipožiarnej bezpečnosti v zmysle zákona
č. 314/2001 Z. z. a túto povinnosť nesplnili, nie je možné žiadať odstránenie stavby pred všeobecným
súdom podľa § 417 ods. 2 OZ za situácie, že žalobca domáhajúci sa odstránenia stavby alebo jej časti
nepreukázal vážnosť ohrozenia, prameniaceho z ďalších okolností. Ak by existovalo vážne požiarne

ohrozenie,spojenénapr.:suskladnenímdrevenýchkvádrov(bezichzmontovaniadopodobyprístrešku)
v blízkosti susednej nehnuteľnosti, za existencie iných napr. nebezpečných činností (otvorený oheň a
pod.), bolo by možné v rámci predchádzania škodám dožadovať sa primeraných opatrení, ktoré by
hrozbu vážnej škody odvrátili. Za situácie, že prístrešok bol postavený po splnení povinnosti ohlásiť
stavbu, je nutné sa domáhať odstránenia stavby, resp. nápravy nesprávneho postupu na príslušnom

orgáne (uvedené zahŕňa tiež postup pred súdom v správnom súdnictve).
82. Ak žalovaní nedodržiavajú, tak ako to tvrdila žalobkyňa, povinnosti vyplývajúce zo zákona č.
314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, v takom prípade je možné príslušnému orgánu takéto
porušovania povinnosti nahlásiť. V prípade, ak žalovaní vážnym spôsobom ohrozujú žalobkyňu inými
činnosťami žalovaných, potom je možné po preukázaní vážneho ohrozenia domáhať sa uloženia

vhodných a primeraných opatrení. V tomto prípade odvolací súd, a to sa vracia k pôvodným tvrdeniam
žalobkyne, ktoré vecne založili právomoc všeobecného súdu rozhodovať o realizácii vhodných a
primeraných opatrení podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa ďalších činností, ktoré
boli žalobkyňou okrajovo spomenuté a to, tvrdeného grilovania „v prístrešku“, konštatuje, že súd prvejinštancie zistil správne, že žalobkyňa nepreukázala existenciu vážneho ohrozenia, ktoré by umožňovalo
súdu realizovať širšiu kompetenciu pri predchádzaní škodám tak, ako ju žalobkyňa žiadala, preto nebolo
možné žalobkyni vyhovieť.

83. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok (v napadnutom
rozsahu) bol vecne správny, a preto ho postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Uvedený záver o
správnosti a potvrdení napadnutého rozsudku sa týka aj rozhodnutia o platení a náhrade trov konania.

84. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ až 4/, ako úspešným v odvolacom konaní voči žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
85. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods. 2 CSP).