Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 3. október 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612010259
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7612010259.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému W.. I. Q.
pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005, o
odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/65/2012 zo dňa 30.
6. 2020, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 4. októbra 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. l písm. b/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 5T/65/2012 zo dňa 30. 6. 2020 podľa § 285 písm. c/

Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005, na tom
skutkovom základe, že

v dňoch 14.-15. decembra 2004 v Prakovciach, okres Gelnica v spoločnosti Praktis s.r.o. Prakovce,
ako jej konateľ v priebehu vykonávania kontroly investičných dokladov za obdobie rokov 2000-2004

pracovníkomFondunárodnéhomajetkuSlovenskejrepubliky,sekciesledovaniapohľadávok,zameranej
na plnenie záväzku Praktisu s.r.o. v zmysle zmluvy o predaji časti podniku č. 637/1994 zo dňa
29.9.1994 č.l.V, bod 1. a jej dodatku č. 4 zo dňa 28.11.2002 čl. III., bod 7, a č.l. V, bod 6, 7 v
úmysle nezaplatenia nepreinvestovanej sumy, sankcie, úrokov z nepreinvestovanej sumy a úrokov z
omeškania úrokov, predložil fiktívne doklady o vynaložených investíciách za obdobie rokov 2000-2004,
pozostávajúcich z hláseniek skončených výkonov výroby zápustiek, mzdových listov a zoznamy

investícií zo 17.1.2001, 27.2.2002, 12.3.2002, 31.3.2004 a 1.12.2004, obsahujúce zoznam investičných
nákladov v časti týkajúcich sa zápustiek, ktoré v skutočnosti preinvestované neboli, pretože v tomto
období spoločnosť Praktis s.r.o. zápustky nevyrábala, čím dosiahol od Fondu národného majetku SR
v Bratislave 17.12.2004 uznanie investícií ku škode Fondu národného majetku Slovenskej republiky v
Bratislave vo výške 7.873 522,-Sk (202.925,82 €),

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodenú stranu MH C. a.s., P. cesta XXX, J., W.: XXXXXXXX
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa

30. 6. 2020. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu čo do viny je nesprávne a
jeho odôvodnenie je nepresvedčivé, neúplné, v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku,po nesprávnom vyhodnotení získaných dôkazov a teda aj v rozpore s jednou zo základných zásad
trestnéhokonaniaupravenouvustanovení§2ods.12Trestnéhoporiadku,zásadouvoľnéhohodnotenia
dôkazov. Rozhodnutie súdu je i v rozpore so skutkovým stavom veci zisteným už v prípravnom konaní a

potvrdenom na hlavnom pojednávaní, preto je jeho rozhodnutie nespravodlivé. Pomerne dlhá doba od
podania obžaloby do rozhodnutia súdu a množstvo hlavných pojednávaní navonok vzbudzuje dojem, že
v danom prípade sa jedná o skutkovo a právne náročnú vec. V skutočnosti však jej podstata spočívala
v zistení a rozhodnutí o tom, či v kritickom čase spoločnosť PRAKTIS zápustky vyrábala, alebo nie a či
obžalovaný predložil fiktívne doklady predstavujúce investície na ich výrobu, ktoré doklady obžalovaný

predložil pri kontrole pracovníkovi Fondu národného majetku. Prokurátor v tejto súvislosti poukazuje na
výpovede svedkov vypočutých v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní, z ktorých nikto výrobu
zápustiek nepotvrdil, pričom o vyrábaní fiktívnych dokladov majúcich preukázať ich výrobu v podstate
zhodne vypovedali svedkovia E. i E.. Prokurátor v záverečnej reči poukázal i na výpovede svedkov G.,
K., C., J., J., B., N., N., G. z ktorých ani jeden nepotvrdil výrobu zápustiek v inkriminovanom období. Súd
nemal dôvod spochybňovať znalecký posudok, keďže znalec trval na svojich záveroch, že zápustky v

sledovanom období vyrobené neboli. Súd nemal relevantný dôvod diskvalifikovať výpoveď jedného z
najdôležitejších osôb spoločnosti PRAKTIS s.r.o., a to M. O. iba pre to, že bol v minulosti odsúdený,
keďže jeho výpoveď bola presvedčivá a logicky zapadala do dôkaznej situácie, ktorú súd nesprávne
vyhodnotil. Drobné odchýlky vo výpovediach svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní oproti ich
výpovediam v prípravnom konaní neboli tak rozsiahle, keďže v podstate svedkovia na svojich tvrdeniach

zotrvali, pričom treba zohľadniť i časový odstup od výpovedi v prípravnom konaní do výpovedi na
hlavnom pojednávaní. Nesprávnosť vyhodnotenia skutkového zistenia spočíva v tom, že súd uveril iba
jednej osobe, teda obžalovanému, že zápustky sa v inkriminovanom čase vyrábali a spochybnil všetky
ostatné dôkazy, či už výpovede svedkov alebo znalecký posudok, ktoré preukazovali opak. Obžalovaný
mal motív oklamať pracovníka Fondu národného majetku, ktorý spočíval v nesplnení záväzkov, teda

nezaplatení nepreinvestovanej sumy, pri ktorom sa dopustil podvodného konania predstierajú okolnosti,
ktoré boli v rozpore so skutočnosťou, práve spôsobom popísanom v skutku obžaloby.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že s jeho dôvodmi nesúhlasí.
Rozsudok považuje za správny a zákonný, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozsudku. Jeho vina nebola preukázaná ani prostredníctvom pomerne rozsiahleho dokazovania
vykonaného v rámci prípravného konania, ako aj v rámci hlavných pojednávaní a zastáva názor,

že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky zákonom ustanovené požiadavky. Súd prvého stupňa sa
pomerne rozsiahlym spôsobom vyjadril k vykonaným dôkazom a predniesol aj myšlienky, ktorými
sa pri posudzovaní a hodnotení jednotlivých dôkazov riadil. Správne podrobil výpovede svedkov M.
O. a W. D., ktoré boli podľa jeho názoru ťažiskovými dôkazmi obžaloby, hodnoteniu vo vzťahu k
ostatným vykonaným dôkazom a ďalším zisteným skutočnostiam, pričom dospel k záveru o pochybnosti

a nedôveryhodnosti týchto dôkazov. Rovnako hodnotením záverov znaleckých posudkov č. 18/2005 a
1/2006 vypracovaných znalcom W.. V. I. Q.. dospel k správnemu záveru. Vo vzťahu k týmto znaleckým
posudkom uviedol, že už v rámci prípravného konania mal pochybnosti o správnosti týchto znaleckých
posudkov, čo aj opakovane uvádzal orgánom činným v trestnom konaní. V rámci prípravného konania
viackrát navrhoval vypracovať kontrolný znalecký posudok, nakoľko ani opakovanými výsluchmi znalca

W.. V. I. Q.. neboli pochybnosti o správnosti ním vypracovaných znaleckých posudkov odstránené.
Pochybnosti o správnosti znaleckých posudkov sa neodstránili ani v priebehu výsluchu znalca W.. V. I.
Q.. na hlavnom pojednávaní. Práve naopak, výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní sa pochybnosti
o správnosti znaleckých posudkov ešte znásobili, pretože znalec postupoval pri vypracovaní znaleckých
posudkov nesprávne, neuskutočnil meranie predmetných zápustiek v zmysle jednotlivých príslušných

výkresov, nedokázal ich riadne identifikovať, a rovnako ani fyzicky neobhliadol všetky ním posudzované
zápustky. Pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z komplexného posúdenia všetkých vykonaných
dôkazov a pri ich hodnotení ich posudzoval samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom
dospel k správnym skutkovým zisteniam. Jeho tvrdenie bolo podporené radom viacerých na seba
nadväzujúcich dôkazov v podobe svedeckých výpovedí, listinných dôkazov, ako aj ďalších skutočností,

ktoré sa objavili v rámci trestného konania.

Má zato, že obžaloba nemá úplnú predstavu o procese priebehu predmetnej privatizácie. Poukázal
na skutočnosť, že v prípade, ak dva subjekty spolu obchodujú a vzájomne si vyrábajú tovary, jepomerne bežným javom, že pri úhrade kúpnej ceny dochádza k započítaniu. Pokiaľ ide o investície,
tak spoločnosť PRAKTIS, s.r.o. mohla investovať buď nákupom nástrojov alebo ich vlastnou výrobou.
Zastáva jednoznačný názor, že nemal žiadnu motiváciu spáchať skutok, ktorý mu obžaloba kladie

za vinu. Opätovne poukázal na skutočnosť, že spoločnosť PRAKTIS, s.r.o. disponovala nehmotným
majetkom v takom rozsahu, že v prípade, ak by neboli v rámci kontroly Fondu národného majetku
niektoré hmotné investície uznané, tak by ich spoločnosť PRAKTIS, s.r.o. vedela nahradiť týmto
nehmotným majetkom. Poukázal nato, že absentuje preukázanie zavinenia ako vnútorného psychického
vzťahu páchateľa k objektívnym znakom trestného činu, pričom zavinenie sa musí vzťahovať na

objekt trestného činu, objektívnu stránku trestného činu, všeobecne priťažujúce a obzvlášť priťažujúce
okolnosti a protiprávnosť trestného činu. Pokiaľ ide o skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, tak v tomto
prípade musí ísť o úmyselné zavinenie, ktoré vyžaduje existenciu aj intelektuálnej, aj vôľovej zložky.
Rovnako sa obžalobe nepodarilo preukázať ani objektívnu stránku trestného činu podvodu, nakoľko z
vykonaného dokazovania nie je možné bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že by naplnil skutkovú
vetu trestného činu podvodu. S týmto záverom sa stotožnil aj súd prvého stupňa, ktorý ho v rámci zásady

„in dubio pro reo“ oslobodil spod obžaloby.

Na základe vyššie uvedených skutočností zastáva jednoznačný názor, že rozsudok je správny a
zákonný,pričomsavplnomrozsahustotožňujeajsodôvodnenímrozsudkuapretonavrhol,abyodvolací
súd v súlade s ustanovením § 319 Tr. por. odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky navrhnuté dôkazy procesne zákonným spôsobom
a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný. Svoje oslobodzujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že spochybnil výpoveď svedka M. O.
st., M. O. ml., svedkyne E., ako aj závery znaleckého posudku vypracovaného W.. I. a na základe

ostatných vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že by obžalovaný bol predložil fiktívne doklady o výrobe zápustiek v rámci investičných nákladov pre
Fond národného majetku, preto súd v rámci zásady „in dubio pro reo“ obžalovaného spod obžaloby
oslobodil a poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku najprv vyslovuje hodnotenia jednotlivých dôkazov a svoje
úvahy ohľadom hláseniek skončených výkonov a mzdových listov, ktoré podrobuje istým úvahám,
avšak z textu nie je zrejmé k akým záverom a na základe akých svojich úvah dospieva a aký bol
jeho myšlienkový postup. Uvedené sa týka aj zvyšnej časti odôvodnenia rozsudku, keď okresný
súd začne rozvíjať hodnotenie istých skutočností vyplývajúcich z vykonaných dôkazov a následne

vyslovuje hodnotiace závery bez toho, aby bolo zrejmé, na základe akých úvah dospel k vysloveným
záverom. V dôsledku uvedeného nie je možné preskúmať správnosť jeho úvah, teda na základe akých
argumentov si osvojuje jednotlivé skutočnosti a na základe čoho dospieva k určitým skutkovým záverom.
Z odôvodnenia rozsudku musí byť v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. zrejmé akými úvahami sa súd spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Okresný súd opomenul venovať

náležitú pozornosť dôkazom, na ktoré upozornil aj prokurátor vo svojom odvolaní a ktoré vyznievajú v
neprospech obžalovaného ohľadom tej skutočnosti, či sa v danej spoločnosti v inkriminovanom čase
vyrábali zápustky tak, ako o tom svedčia doklady predložené FNM. Uvedené dôkazy je potrebné tiež
vyhodnotiť jednotlivo, ako aj v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi a následne vyhodnotiť celé
vykonané dokazovanie nezaujato a nestranne, pričom je potrebné sa riadne vysporiadať so všetkými

dôkazmi, svedčiacimi tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného a na základe vlastných úvah
sformulovať závery, ktoré budú základom pre právne posúdenie zisteného skutkového stavu. V tejto
chvíli nie je možné vecne preskúmať napadnuté rozhodnutie, nakoľko okresný súd svojim hodnotením
neobsiahol celú šírku vykonaného dokazovania a teda jeho skutkové zistenia a závery, ako aj právne
posúdenie je predčasné hodnotiť, pretože sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi. Z uvedeného dôvodu

krajský súd nie je schopný preskúmať správnosť napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd konštatuje nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení
napadnutého rozsudku, nakoľko sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnýmipre rozhodnutie, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho sa napadnuté rozhodnutie
okresného súdu javí byť ako predčasné.

Preto krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

V danej veci bude potrebné vyhodnotiť vykonané dôkazy v celej jeho šírke, teda aj v zmysle vyššie

uvedených výhrad okresného prokurátora, najmä pokiaľ ide o výpovede svedkov: G., K., C., J., J.,
B., N., N. a G., ktorí nepotvrdili výrobu zápustiek, ako aj vo vzťahu ku všetkým ostatným okolnostiam
významných pre rozhodnutie a znova rozhodnúť v danej veci. Až na základe takéhoto dôslednejšieho
a detailnejšieho vyhodnotenia vykonaného dokazovania bude možné vo veci zákonne a spravodlivo
rozhodnúť, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v danej chvíli nemožno vysloviť žiadny záver o tom,
či úvahy okresného súdu sú alebo nie sú správne, pretože rozsudok nie je dostatočne odôvodnený

na to, aby bol vecne nepreskúmateľný. V tomto zmysle odvolací súd nevyslovuje zámerne žiadny
hodnotiaci úsudok, vec sa vracia na nové rozhodnutie súdu, aby tento na základe voľného hodnotenia
dôkazov nestranne a nezaujato objektívne vyhodnotil všetky dôkazy a sám vo veci rozhodol, za
plného rešpektovania jeho vlastných úvah a sudcovskej nezávislosti, pričom je potrebné podať
vyčerpávajúcejšie odôvodnenie.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia v pomere
hlasov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.