Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611205117
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1611205117.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. X., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, N. a 2/ W. X., I.. X.X.XXXX, G. Z. N. XX, N., obaja zast.: JUDr. Ľubica
Sopková, advokátka, so sídlom Pribinova 3, 901 01 Malacky, proti žalovanej: M. B., nar. 2X.X.XXXX,
G. Z. W. I.W. XXXX/XX, W., zastúpená: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, so sídlom Záhorácka

5478/15B, 901 01 Malacky, o zaplatenie náhrady škody vo výške 13 178,02 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23.1.2014, č. k. 4C/41/2011-213,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanúzaplatiťžalobcom1/a2/sumuvovýške

13 178,02 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.1.2011 do zaplatenia (výrok I), zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 5 211,69 eur (výrok II) a zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobkyni 1/ náhradu trov konania vo výške 2 040,43 eur (výrok III).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 373,
§ 436 ods. 1 písm. a), § 436 ods. 4, § 536 ods. 1, § 560 ods. 1, § 564 zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobcovia so žalovanou uzatvorili zmluvu
o dielo, na základe ktorej mala žalovaná vykonať prestavbu rodinného domu v N. Č.. XX v podielovom
spoluvlastníctvežalobcov.Vzmluveodieloboldohodnutýrozsahprác,ktorébolináslednešpecifikované
v predfaktúre odborných a pomocných stavebných prác spolu s materiálom. Súd prvej inštancie mal za
nesporné, že bolo dohodnuté omietnutie stien v rozsahu 394 m2 za dohodnutú cenu 4 969,79 eur, ktorú

žalobcovia aj uhradili a prerobenie elektrických rozvodov za dohodnutú cenu 829,85 eur. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že omietky a elektroinštalácia nebola vykonaná žalovanou, resp. tieto
práce boli vykonané nekvalitne, neboli dokončené v dohodnutom rozsahu, preto žalobcovia nedostatky
na vykonanom diele reklamovali a žiadali o ich odstránenie. Nakoľko žalovaná vady neodstránila,
objednali si dokončenie rekonštrukcie rodinného domu u iných dodávateľov. Súd prvej inštancie ustálil,
že žalovaná spôsobila svojim konaním žalobcom škodu vo výške 10 854,45 eur (1 460,26 eur + 5 632,44

eur + 1 026,12 eur + 346,80 eur + 113,56 eur + 2 162,76 eur). Vychádzajúc z toho, že žalobcovia
uhradili žalovanej aj sumu vo výške 2 323,57 eur za vybudovanie krbu, ktorý žalovaná nevybudovala,
súd prvej inštancie posúdil toto plnenie, ako plnenie bez právneho dôvodu a uložil žalovanej sumu 2
323,57 eur vydať žalobcom.

3.Akodôvodnýposúdilsúdprvejinštancieajnárokžalobcovnazaplatenieúrokovzomeškaniadôvodiac

tým, že žalovaná žalobcom spôsobila škodu a nevydala im bezdôvodné obohatenie, čím sa dostala doomeškania. Žalovanú zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy
od 11.1.2011, t.j. od doby, kedy bol žalobcom poskytnutý bankou úver, do zaplatenia.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a v konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 5 211,69 eur. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov právneho
zastúpenia žalobcov súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov(ďalej len „vyhláška“) a priznal žalobcom nárok na zaplatenie odmeny

za 18 úkonov právnej služby, a to 1 x á 278,14 eur ( prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 16.5.2011),
16 x á 287,14 eur ( písomné podanie na súd - žaloba, účasť na pojednávaní dňa 19.9.2012, účasť
na pojednávaní dňa 15.10.2012, písomné podanie na súd zo dňa 22.10.2012, účasť na pojednávaní
dňa 26.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 21.1.2013, účasť na pojednávaní dňa 25.2.2013, ďalšia
porada s klientom dňa 26.8.2013, účasť na pojednávaní dňa 26.8.2013, účasť na pojednávaní dňa
20.9.2013, písomné vyjadrenie zo dňa 20.9.2013 k vykonanému dokazovaniu, účasť na pojednávaní

dňa 21.10.2013, ďalšia porada s klientom dňa 25.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 26.11.2013, ďalšia
porada s klientom dňa 22.1.2014, účasť na pojednávaní dňa 23.1.2014) 1x á 191,43 eur (ďalšia porada
s klientom v trvaní 1,5 hod.) a režijný paušál 1x á 6,95 eur, 1x á 7,41 eur, 5x á 7,63 eur, 9 x á 7,81
eur, 2x á 8,04 eur.

5. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni 1/ podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania
potrebných pre účelné uplatňovanie jej práva vychádzajúc z toho, že súčasné bydlisko žalobkyne 1/ je
O.Á. Z., mesto Y.. Trovy konania pozostávali z cestovného medzi mestami Londýn a Bratislava a späť
celkom v sume 1 249,33 eur, a to dňa 22.9.2012 (59,98 GBP za letenku a 6 GBP za autobus = 81,72
eur), dňa 14.10.2012 (51,99 GBP za letenku a 14 GBP za autobus = 81,82 eur), dňa 25.11.2012( 71,28

GBP za letenku a 14 GBP za autobus = 105,12 eur), dňa 24.2.2013 (126,13 GBP za letenku a 36 GBP
za autobus = 188,07 eur), dňa 28.4.2013 ( 78,97 GBP za letenku a 15,99 GBP za autobus = 112,43
eur), dňa 18.6.2013 ( 103,98 GBP za letenku = 122,14 eur), dňa 25.8.2013 (108,09 GBP za letenku a
44,50 GBP za autobus = 178,59 eur), dňa 18.9.2013 (146,48 GBP za letenku a 32,80 GBP za vlak =
213,41 eur), dňa 25.11.2013 (71,34 GBP za letenku a 14,99 GBP za autobus = 102 eur), dňa 22.1.2014

(54,03 GBP za letenku = 64,63 eur). Žalobkyni 1/ priznal aj náhradu za zaplatený súdny poplatok v
sume 790,50 eur.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac
ustanovením § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový

stav, pretože nevykonal všetky dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa jej názoru súd prvej inštancie
pochybil, keď predčasne a nedôsledne vyhodnotil, že rekonštrukcia bola vykonaná nekvalitne, resp.
nebola vykonaná najmä v rozsahu omietok a elektroinštalácie vôbec v dohodnutom rozsahu. Tento

záver nezodpovedá dôkazom predloženým v spore, najmä zmluve o dielo, v ktorej bol dohodnutý istý
rozsah prác. Podľa jej vyjadrenia všetky dohodnuté práce boli dokončené a odovzdané žalobcom dňa
8.4.2009, o čom svedčí písomné prehlásenie žalobkyne 1/, že ukončenie diela bolo odovzdané a
je spokojná s odvedenou prácou. Pokiaľ žalobkyňa 1/ reklamovala popraskané omietky, tieto práce
neboli predmetom diela. Namietala aj nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, nakoľko

išlo o nároky podľa Obchodného zákonníka, keďže žalobcovia uplatňovali svoje nároky ako nároky
z nedokončených prác a nároky z titulu reklamácie, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci
nezohľadnil. Mala za to, že na odborné posúdenie vykonania diela, jeho rozsahu, nedostatkov, resp.
nedorobkov malo byť nariadené znalecké dokazovanie, ktoré by jasne zodpovedalo, či došlo ku škode a
v akej výške. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec neskúmal, či došlo zo strany žalobcov

kzákonnémupostupunauplatnenieškody,neurčilbezpochybnostívýškuškodyarozsahzodpovednosti
žalobkyne 1/ a tieto skutočnosti dôsledne nevyhodnotil, len sa bez ďalšieho stotožnil s výškou nároku
uplatňovaného žalobcami. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovanej vyjadrili podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
28.7.2014 a uviedli, že sa v celom rozsahu stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Mali za
to, že súd prvej inštancie sa zaoberal skutkovo i právne relevantnými skutočnosťami, vo veci vykonal
rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého vykonal všetky navrhované dôkazy. Dokazovaním súdu prvejinštancie bolo preukázané, že strany medzi sebou uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej si
objednali rekonštrukciu svojho rodinného domu a dohodli sa na druhu a rozsahu prác. Žalovaná svoj
záväzok nesplnila, nakoľko rekonštrukcia bola vykonaná s vadami a niektoré rekonštrukčné práce neboli

dokončené, prípadne neboli vykonané vôbec. Po tom, ako vady reklamovali, žalovaná sa dohodla na
odstránení vád, ktoré mala uhradiť poisťovňa KOOPERATIVA, a.s. Po prešetrení škodovej udalosti
poisťovňa oznámila, že škodu nepreplatí, nakoľko sa jedná o zle vykonanú prácu, ktorá nie je krytá
poistením. Následne bola žalovaná viackrát vyzvaná na odstránenie vád a nedostatkov a na dokončenie
objednaných prác, k čomu nedošlo. Z uvedeného dôvodu boli nútení na vlastné náklady vzniknuté vady

a nedostatky odstrániť a dať si vyhotoviť vyhovujúci krb, pričom za týmto účelom si boli nútení zobrať
aj úver. Tvrdenia žalovanej o vykonaní prác bez vád a následnom prejavení spokojnosti sa nezakladajú
na pravde, čo bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané svedeckými výpoveďami ako aj
listinnýmidôkazmi.Dieloneboloodovzdanéaniriadne,anivčasaanivdohodnutomvyhotoveníakvalite,
odovzdávací protokol nebol podpísaný po vykonaní prác a dielo nebolo odovzdané na stavenisku. Na
základe uvedených skutočností žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“). O odvolaní žalovanej rozhodoval po nadobudnutí

účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“ ).

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania

si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej je podané dôvodné.

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli

v neprospech strany.

12. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 23.3.2009 bola medzi
žalobkyňou 1/ ako objednávateľom a žalovanou ako podnikateľkou podnikajúcou pod obchodným
menom M. B. - Stavebná firma W., IČO: 44451644, so sídlom Mierové námestie 2545/12, 901 01

Malacky (podnikateľský subjekt ukončil činnosť k 7.4.2010) ako zhotoviteľom, uzavretá Zmluva o dielo
(ďalej len „Zmluva o dielo“) podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. V čl. II bode 1 Zmluvy
o dielo si strany dohodli predmet zmluvy ako : rekonštrukčné práce, rekonštrukcia kúpeľne, výmena
radiátorov, demontáž a montáž krbu bez vložky, spolu s materiálom. Medzi stranami nebolo sporné,
že k špecifikácii prác došlo ústne, pričom tieto práce boli položkovito uvedené v predfaktúre, ktorá

tvorila dodatok k Zmluve o dielo. Cena za dielo bola v predfaktúre uvedená vo výške 15 977,95 eur a
uhradená bola vo výške 15 961,70 eur. Z obsahu spisu ( čl. 52 súdneho spisu) vyplýva, že dňa 8.4.2009
žalobkyňa 1/ podpísala vyhlásenie, ktorého obsahom bolo, že je ukončená rekonštrukcia a odovzdanie
stavebného diela a žalobkyňa 1/ v ňom deklarovala spokojnosť s odvedenou prácou. Listom zo dňa
8.8.2009 požiadala žalobkyňa 1/ žalovanú o oznámenie termínu odstránenia závad vykonaných pri

rekonštrukcii rodinného domu v Kostolišti a zároveň požiadala o predloženie ocenenia stavebných prác
z 21. a 27. marca 2009. Následne listom zo dňa 24.9.2009 žalobkyňa 1/ opätovne požiadala žalovanú
o odstránenie závad do 10 dní alebo o vrátenie peňazí v hodnote 7 000 eur a úhradu náhrady škody za
zmiznutý majetok v hodnote 2 000 eur. Dňa 2.10.2009 podpísala žalovaná dohodu o odstránení závad,
ktorej predmetom bolo vyhlásenie, že dňa 2.10.2009 bola zrealizovaná obhliadka vzniknutých závad na

rodinnom dome v N., ktorými sú čiastočná oprava elektriky, oprava krbu, drobná oprava sieťkovaných
stien. Na základe písomnej urgencie reklamácie zo dňa 10.11.2009 žalobkyňa 1/ prostredníctvom
právnej zástupkyne špecifikovala vady diela, a to konkrétne nekvalitné vnútorné sieťky v interiéri domu,
ktoré požadovala opraviť, demontáž a montáž krboviska v hale uvedenej v položke 3 predfaktúry, ktorýje vyhotovený nakrivo, bez klapky a s použitím nevyhovujúceho materiálu, pričom tento požadovala
dokončiť s použitím vyhovujúceho materiálu, ďalej požadovala doplniť chýbajúce hlavice na radiátoroch,
reklamovala odvoz starého nábytku a ostatných vecí z celého domu, za ktorú bola účtovaná suma spolu

suma 1 327,75 eur, a to z dôvodu neprimeranosti výšky ceny a žiadala o podrobné vyúčtovanie osobnej
a nákladnej dopravy v položke 11. Zároveň v položke 10 predfaktúry reklamovala prerobenie elektriky
v kúpeľni a prerobenie elektrických zásuviek a rozvodných elektrických krabíc v celom dome, nakoľko
tieto práce neboli vykonané v celom rozsahu. V závere listu žalobkyňa 1/ uviedla, že trvá na dokončení
prác, ktoré neboli vykonané vôbec, resp. boli vykonané čiastočne a na odstránení týchto vád v lehote

14 dní odo dňa prevzatia predmetnej urgencie. Nakoľko žalovaná neodstránila žalobkyňou 1/ uvádzané
vady, pristúpila žalobkyňa 1/ k odstráneniu závad a nedorobkov sama a iným dodávateľov uhradila za
vykonané práce celkom sumu 13 178,02 eur. Na základe poslednej výzvy pred podaním žaloby zo
dňa 20.7.2010 žalobkyňa 1/ opätovne vyzvala žalovanú na dokončenie objednaných prác a odstránenie
reklamovaných závad najneskôr do 15.8.2010 a dňa 10.6.2011 doručila žalobu na súd prvej inštancie.

13. Na základe návrhu žalobcov zo dňa 22.10.2012 súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.10.2012,
č.k. 4C/41/2011-76 pripustil, aby do konania na strane žalobcu vstúpil aj žalobca 2/, vzhľadom k
skutočnosti, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bolo dielo vykonané a kde mala byť spôsobená
škoda.

14. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

15. Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec
v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a
účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

23. Podľa § 504 Občianskeho zákonníka, nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za
vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť.
Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak
v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

24. Podľa § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec
užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy.Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia
toho, čo chýba.

25. Podľa § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia
plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak
scudziteľ nepreukáže opak.

26. Podľa § 510 Občianskeho zákonníka, uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok

na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

27. K odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení
účinnom do 30.6.2016 (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej

stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. K námietke odvolateľky,
že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že uvedené
odvolacie dôvody boli naplnené.

28. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom uplatneného nároku žalobcov bol nárok
na náhradu škody voči žalovanej. Žalobným návrhom žalobcovia vymedzili nárok, ktorý sa v konaní
voči žalovanej uplatňuje. Súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd),
preto strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože
právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby

uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti
možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito

skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a
je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav
dopadajú. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ žalobcovia v žalobe, ako aj v priebehu konania uviedli, že
sa domáhajú náhrady škody, pričom škodu vyčíslili a uviedli aj skutkové tvrdenia, z ktorých podľa ich
názoru došlo k vzniku škody, súd prvého stupňa mal skutkové tvrdenia žalobcov podriadiť pod konkrétne

hmotnoprávne ustanovenie, pričom tým, ako žalobcovia návrh právne posúdili, nebol viazaný.

29. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno konštatovať, že súd prvej inštancie
v otázke právneho posúdenia veci aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka majúc za to, že
účastníci uzatvorili Zmluvu o dielo podľa ust. Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 262 Obchodného

zákonníka dáva možnosť stranám konkrétneho záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že na ich vzťah
sa bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka, a to aj v prípadoch, keď v zmysle Obchodného
zákonníka tento vzťah nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka. Z obsahu spisu je však
zrejmé, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o dielo vystupovala ako zhotoviteľ, t.j. ako osoba, ktorá
konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa 1/ vystupovala ako spotrebiteľ, t.j. ako osoba,

ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom
k uvedenému bolo potrebné Zmluvu o dielo považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú.
Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax považuje obdobné právne vzťahy vzhľadom na vzťah
medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické
občianskoprávne (spotrebiteľské) vzťahy. Preto je v plnom súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa

požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, bola
aplikovaná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku. Možno
tak prijať záver, že na Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalovanou a žalobkyňou 1/ sa majú prednostne
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj v otázke uplatnenia práv zodpovednosti za vady anáhrady škody. Súd prvej inštancie preto nesprávne vec právne posúdil, keď na vzťah medzi žalovanou
a žalobcami aplikoval normy Obchodného zákonníka a neaplikoval príslušné normy Občianskeho
zákonníka.

30. Na základe súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu je preto vyvoditeľné, že žalobcovia
si žalobou uplatňujú nároky z vád vykonaného diela v súlade s § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka
na základe toho, že žalovaná porušila svoju povinnosť vykonať dielo v štandardnej kvalite. Je zároveň
zrejmé, že iná škoda, ako vadné plnenie, ktoré bolo vykonané na základe zmluvy o dielo, žalobcom

nevznikla. Možno preto konštatovať pochybenie súdu prvej inštancie, keď žalobcom priznal nárok z
titulu náhrady škody. Vznik zodpovednosti za vady predpokladá prenechanie veci, ktorá bola predmetom
zmluvy inému za odplatu. Záväzok zo zodpovednosti za vady vzniká, ak existuje platný záväzkový
právny vzťah, vec bola prenechaná inému na základe odplatnej zmluvy, bola porušená povinnosť
splniť záväzok riadne, a teda došlo k vadnému plneniu. Plnenie je vadné, ak vec nemá štandardné
vlastnosti, t.j. obvyklé, ktoré sa pri ňom všeobecne predpokladajú. Nadobúdateľ je povinný vadu

vytknúť u scudziteľa bez zbytočného odkladu (t.j. čo najskôr), len čo mal možnosť si vec prezrieť.
Vytknutie vady ako jednostranný právny úkon sa musí urobiť vždy výslovne, keďže vadu je treba presne
označiť, prípadne uviesť bližšie, v čom vada veci spočíva alebo ako sa prejavuje. Pokiaľ má vec
vadu odstrániteľnú, je nadobúdateľ oprávnený požadovať opravu veci alebo primeranú zľavu z ceny. V
ustanovení § 510 Občiansky zákonník uvádza, že je potrebné odlíšiť práva zo zodpovednosti za vady

od práv zo zodpovednosti za škodu. Predmetné rozlíšenie je dôležité v prípade súbehu nárokov, pretože
vadným plnením môže byť spôsobená nadobúdateľovi aj škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku
alebo v ušlom zisku. Škodou je pritom ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, t.j. majetková
ujma spočívajúca nie vo vadnosti samotného predmetu kúpy, ale v znehodnotení tejto či inej veci v
dôsledku vadného plnenia, iba škoda, ktorá vznikla z vady, je odškodniteľná v rámci náhrady škody.

Nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti za vady, sa nemožno domáhať z titulu náhrady
škody (Ro NS ČR z 30.8.2005, sp. zn. 25 Cdo 1612/2004).

31. Odvolací súd konštatuje nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti, ktorou priznal žalobcom nárok na náhradu škody v sume 10 854,45 eur. Dajúc do

pozornosti, že žalobcami tvrdená a súdom prvej inštancie priznaná výška škody pozostávala z prác
zrealizovaných inými dodávateľmi, ktoré však boli vykonané v inom rozsahu ako boli dohodnuté so
žalovanou v Zmluve o dielo a z dôvodu vád reklamovaných žalobcami. Pri zohľadnení výsledkov
vykonaného dokazovania a zistení, že v Zmluve o dielo boli dohodnuté rekonštrukčné práce,
rekonštrukcia kúpeľne, výmena radiátorov, demontáž a montáž krbu bez vložky, spolu s materiálom,

možnouviesť,ževýškaškodyuplatňovanážalobcami vkonaní,ktorejdôvodnosťpreukazovaliúhradami
za vykonanie prác inými dodávateľmi v plnej miere nekorešponduje s pôvodne dohodnutým rozsahom
prác podľa Zmluvy o dielo, nakoľko práce zrealizované inými dodávateľmi boli vykonané v inom
rozsahu (úpravy povrchov stien, nanesenie vápennosádrovej omietky, opravy okenných a dverných
otvorov, vyrovnania podláh, vybúrania osadeného krbu, vyvložkovania a domurovania komínu, stavby

nového komínu, montáže sadrokartónov, opravy elektoinštalácie, vrátane prípravných prác, prenájmu
odvlhčovacieho prístroja, odvozu a likvidácie odpadu). Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s tým,
či žalobcami uhradený poplatok a provízia za poskytnutie hypotekárneho úveru, ktorý si v rámci nároku
na náhradu škody voči žalovanej uplatnili, možno bez ďalšieho považovať za dôvodný. Z odôvodnenia
napadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancieniejezrejmýmakosavysporiadalsotázkouodovzdaniaa

prevzatia diela podľa Zmluvy o dielo ani s tým, aké nároky žalobkyňa uplatnila v súvislosti s reklamáciou
vadného diela a či bol zachovaný zákonný postup.

32. Za arbitrárne možno považovať aj závery súdu prvej inštancie, ktorými dospel k záveru, že na strane
žalovanej došlo bez právneho dôvodu k bezdôvodnému obohateniu v sume 2 323,57 eur. Ustanovenie

odseku 2 citovaného § 451 Občianskeho zákonníka vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie ako
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Závery súdu prvej inštancie, že žalobcovia žalovanej plnili bez právneho dôvodu sú v rozpore
so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 5

tretí odsek uviedol: „v Zmluve o dielo bol dohodnutý rámcovo rozsah dohodnutých stavebných prác
tak, že pôjde o rekonštrukčné práce, rekonštrukciu kúpeľne, výmeru radiátorov, demontáž a montáž
krbu bez vložky spolu s materiálom a kanalizácia výkop a nový rozvod a oprava“ ako aj v rozpore
s vykonaným dokazovaním. Odvolací súd poukazuje na výsluch svedka X. Z., ktorý uviedol, že krbvyhotovený žalovanou nebol spôsobilý užívania, nebolo mu možné vystaviť revíznu správu a v prípade
jeho užívania hrozilo nebezpečenstvo vzniku požiaru. Svedok uviedol, že pri realizácii nového krbu
nebolo možné použiť nijaký materiál z pôvodného krbu, nakoľko tento materiál bol nevyhovujúci. Možno

tak ustáliť, že právnym titulom na zaplatenie nákladov za vyhotovenie krbu bola od začiatku zmluva o
dielo, ktorá bola uzatvorená medzi žalovanou a žalobkyňou 1/, ktorá nebola ani zrušená a ani sa od
nej platne neodstúpilo. Na základe uvedených skutočností preto nemohlo dôjsť na strane žalovanej k
bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na judikatúru
všeobecných súdov, podľa ktorej uspokojenia, ktoré možno dosiahnuť uplatnením nárokov z vady

diela, sa nemožno domáhať cestou bezdôvodného obohatenia (Ro NS ČR z 3.4.2001, sp. zn. 29 Cdo
1180/2000).

33. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil aj v časti priznania úrokov z omeškania, keď žalovanej uložil povinnosť zaplatiť úroky z
omeškania odo dňa poskytnutia úveru bankou žalobcom. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia

povinností zaplatiť peňažný dlh podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka je vznik omeškania spojený
s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda, kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba
zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovo právneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne
vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa
môže požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu už skôr, za kvalifikovanú

výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína prvý deň potom, čo bola žaloba žalovanému
doručená. Z uvedeného je zrejmé, že posúdenie otázky okamihu splatnosti pohľadávky žalobcov podľa
prvoinštančného súdu nie je správne.

34. I v prípade, ak by bolo dôvodným na právny vzťah medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou aplikovať ust.

Obchodného zákonníka, ani v takom prípade nemožno považovať právne závery súdu prvej inštancie za
správne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých záverov a vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná zavinila žalobcom 1/ a 2/ vznik škody. Odvolací
súd poukazuje na to, že Obchodný zákonník v § 436 odseku 4 popri nárokoch z vád tovaru dáva
kupujúcemu aj právo na náhradu škody. Ustanovenie § 440 Obchodného zákonníka dopĺňa právnu

úpravu týkajúcu sa náhrady škody. Pokiaľ ide o náhradu škody, rozumie sa ňou prípad, kedy ujma
spôsobená zhotoviteľom (kupujúcim) vadným plnením nebola celkom vysporiadaná nárokmi z vád.
Dôležité je v danom prípade ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré vyslovuje striktnú
zásadu, podľa ktorej uspokojenie, ktoré môže objednávateľ (kupujúci) dosiahnuť uplatnením niektorého
z nárokov z vád nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady

škody, resp. bezdôvodného obohatenia.

35. Možno tak konštatovať, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup nie je v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania a skutkových zistení súdu, ale tiež z

hľadiska prijatých právnych záverov i napriek tomu, že odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň
aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v (prípadnom) odvolacom konaní (z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.9.2011, č.k. 3Cdo 96/2011). Vydanie zmätočného
rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto
rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé

súdne konanie.

36. Odvolací súd poukazuje na princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi civilné sporové konanie,
vyjadrujúce vzájomnú náväznosť i prepojenosť odvolacieho konania s konaním
uskutočneným pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného plynú zásadné medze v tom, že rozhodnutiu

vydanému v odvolacom konaní musí predchádzať náležité konanie pred súdom prvej inštancie, pretože
až jeho naplnením sa môže vytvoriť priestor pre účinné uplatnenie účelu, ktorý zákon sleduje v prípade
opravného (odvolacieho) konania. Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a
právnych pochybení súdom prvej inštancie za predpokladu, že boli rozpoznateľne (zrozumiteľne)
prezentované. K naplneniu tejto úlohy je potrebné najskôr zistiť ako súd prvej inštancie ustálil skutkový

stav veci a ako ju právne posúdil. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným
a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej súdom vyššieho stupňa. Výsledky
prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavanéhorozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok, tzn. že preskúmavané rozhodnutie musí spĺňať
požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti).

37. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 ods.1 písm. b), c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu na
zmluvnývzťahmedzistranamiaplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníka,dôsledneprávneposúdiť,
či žalobcovia žalovanej vytkli vady v zákonnej lehote ( § 504 Občianskeho zákonníka), posúdiť či

sa jednalo o vady odstrániteľné alebo neodstániteľné, a či je dôvodným priznať žalobcom nárok na
primerané zníženie ceny a v akom rozsahu a opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite
právne zdôvodniť. Súd prvej inštancie je povinný vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti
vyhodnotiť, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia vypracovať tak, aby zodpovedal ust.
§ 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. musí v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nárokov uplatnených žalobcom, riadiac sa

právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí (§ 391 ods.2 C.s.p.).

38. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§
396 ods.3 C.s.p.).

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).