Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414209638
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1414209638.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcov: 1/ O.. J. T., nar. XX.X.XXXX, H. X,
T., zastúpenej advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou, Trnavská cesta 104, Bratislava, 2/ E. T.Č., nar.
XX.X.XXXX, H. X, T., zastúpeného O.. J. T., nar. XX.X.XXXX, H. X, T., 3/ U. A. U., nar. XX.X.XXXX, H. X,
T., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/

A, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. U., nar. X.X.XXXX, U. XX, T., zastúpenému advokátom JUDr. Jánom
Ščurym, Za kasárňou 1, Bratislava, o vydanie hnuteľných vecí, o späťvzatí žaloby žalobcami 1/ a 2/ po
vydaní rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 24C/157/2014-293, zo dňa 10.10.2017, v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 24C/157/2014-354, zo dňa 23.2.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby žalobcami 1/ a 2/; rozsudok Okresného súdu Bratislava IV
č. k. 24C/157/2014-293, zo dňa 10.10.2017 v časti zamietajúcej žalobu žalobcov 1/ a 2/ a vo výroku,

ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania z
r u š u j e a konanie o žalobe žalobcov 1/ a 2/ zastavuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 24C/157/2014-293, zo dňa 10.10.2017, žalobu žalobcov 1/ až 3/

zamietol, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa 1/.

3. Žalobkyňa 1/ (po podaní odvolania) a žalobca 2/ (skôr, ako rozhodnutie voči nemu nadobudlo

právoplatnosť), podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 12.11.2020 vzali žalobu späť
a žiadali konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnili tým, že od podania žaloby už uplynul čas a
snažia sa vyriešiť si osobný život; s poukazom na okolnosti, ktoré ich viedli k podaniu žaloby (najmä tú
skutočnosť, že boli žalovaným vyhodení z domu, kde ostali všetky ich veci), ako aj postoj žalovaného
v konaní, žiadali o zohľadnenie tejto skutočnosti tak, že súd žiadnej zo strán neprizná náhradu trov
konania.

4. Podľa § 370 ods. 1, ods. 2 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

5. Nakoľko v predmetnom spore žalobcovia 1/ a 2/ vzali žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a žalovaný proti späťvzatiu žaloby žalobcami 1/ a 2/nemalnámietky(§157ods.2C.s.p.),odvolacísúdvzmyslecitovanéhoustanoveniapripustilspäťvzatie
žaloby žalobcami 1/ a 2/, rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej žalobu žalobcov 1/ a 2/
zrušil a konanie o žalobe žalobcov 1/ a 2/ zastavil.

6. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 256 ods. 1 C. s.
p. podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane, pričom vychádzal z toho, že v prípade zastavenia konania, platí pre priznanie náhrady trov
konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Jej podstatou je to, že trovy konania nahrádza

ten, kto zavinil ich vznik. Legislatívne je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v §
256 C. s. p. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania je skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim z procesného

práva, je potrebné túto otázku posudzovať z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k
požiadavkám žalobcu, t. j. z procesného hľadiska; ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného
nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by žalobca bol v konaní vo veci samej úspešný alebo nie.
Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska
zavinila zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou
domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby; iba ak je dôvodom späťvzatia žaloby podanej
dôvodnesprávaniežalovanéhovsúladesožalobnoupožiadavkou,trebadospieťkzáveru,žezastavenie
konania zavinil žalovaný.

7. V prejednávanej veci žalobcovia 1/ a 2/ zobrali žalobu späť z dôvodu uplynutia času a tiež z dôvodu, že
si chcú vyriešiť svoj osobný život. Je teda zrejmé, že k späťvzatiu žaloby nedošlo v reakcii na správanie
sa žalovaného k požiadavkám žalobcov 1/ a 2/; procesné zavinenie na zastavení konania tak nemožno
pričítať žalovanému ale žalobcom 1/ a 2/.

8. Pokiaľ žalobcovia žiadali, aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania a to vzhľadom na
okolnosti,ktoréichviedlikpodaniužaloby(najmätúskutočnosť,žeboližalovanýmvyhodenízdomu,kde
ostali všetky ich veci), ako aj postoj žalovaného v konaní, odvolací súd uvádza, že len výnimočne nemusí
súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa moderačného ustanovenia
§ 257 C. s. p. podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne súd náhradu trov

konanianeprizná.Zdikcieuvedenéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žeideoustanovenievýnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Úvaha súdu,
že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej právnej veci.

9. Ustanovenie § 257 C. s. p. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C. s. p. sú napr. tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.,

avšak za každých okolností je potrebné okolnosti oprávňujúce použitie moderačného ustanovenia
hodnotiť reštriktívne, nie jednotlivo ale vo vzájomných súvislostiach celej prejednávanej veci. Predmetné
ustanovenie kladie aj naďalej dôraz na výnimočnosti jeho aplikácie, čím zreteľne pripomína, že
akákoľvek z vyššie zistených okolností sa musí vymykať z bežnej súdnej praxe a kazuistiky ustanovení
o náhrade trov konania.

10.Súčasnehodnozdôrazniť,žeustanovenia§257C.s.p.neslúžianitomu,abyzmierňovalomajetkové
rozdiely medzi procesnými stranami; dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 C. s. p. preto nemôže
spočívať iba v tom, že priznanie náhrady trov konania by jednej sporovej strane privodilo väčšiu ujmu
ako strane druhej, ale slúži na riešenie situácií, v ktorých je nespravodlivé aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy znášal náhradu trov konania,

ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Takéto rozhodnutie sa preto bude javiť ako spravodlivé najmä
s ohľadom na existenciu okolností súvisiacich s predprocesným štádiom sporu, správaním sa strán v
tomto štádiu, príp. osobitnými okolnosťami uplatnenia nároku.11. V nadväznosti na uvedené interpretačné východiská odvolací súd dospel k záveru, že žalobcami
1/ a 2/ uvádzané skutočnosti nezakladajú dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by bol zároveň tak
výnimočný, aby súd mohol rozhodnúť o náhrade trov konania za použitia § 257 C. s. p. A pretože

žalobcovia 1/ a 2/ nesú plnú procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, odvolací súd rozhodol o
trovách konania tak, že žalovanému priznal proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov konania.

12. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby žalobcom 3/, o tomto odvolací súd nerozhodoval, nakoľko k späťvzatiu
žaloby žalobcom 3/ došlo potom, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo voči žalobcovi 3/

právoplatnosť. V prejednávanej veci sa totižto nejedná o nerozlučné spoločenstvo, teda také procesné
spoločenstvo, kde procesný úkon jedného z nerozlučných spoločníkov platí aj pre ostatných, ale o
samostatné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti, každý koná sám za seba a
súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne (§ 76 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).