Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215203320
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1215203320.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a z členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej, v spore žalobkyne: Slovenská technická
univerzita v Bratislave, so sídlom Vazovova 5, Bratislava, IČO: 00 397 687, právne zast.: Krivak & Co,
s.r.o., so sídlom Gajova 13, Bratislava, proti žalovanému (navrhovateľovi obnovy konania): IRASON,
spol. s r.o., so sídlom Koreňová 26, IČO: 35 793 091, právne zast.: JUDr. Daniel Pavelka, advokát,

so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o povolenie obnovy konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II č. k. 15 C 73/2015-297 zo dňa 01.06.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.06.2022, č. k. 15C
73/2015-297, v napadnutom II. výroku m e n í , tak že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd
prvej inštancie rozhodne o ich výške.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 15 C 73/2015-297, zo dňa 01.06.2022, konanie zastavil (výrok I.)
a sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2.Svojerozhodnutieodôvodnilsúdprvejinštancietým,žeuznesenímč.k. 15C/73/2015-291,zo
dňa 19.11.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2021, prerušil konanie v zmysle § 163 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“). Strany sporu
nepodali návrh na pokračovanie v konaní v zákonom stanovenej lehote a súd prvej inštancie preto v
zmysle § 163 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol v zmysle § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zastavenie konania zavinili
obe strany, nakoľko ani jedna zo strán nenavrhla pokračovanie v konaní, preto súd nepriznal nárok na
náhradu trov žiadnej zo strán.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania podala odvolanie žalobkyňa,
ktorá poukázala na odvolací dôvod podľa § 365 písm. h) C.s.p. a navrhla, aby odvolací súd uznesenie

o zastavení konania v časti výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobkyni prizná náhradu trov
konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. V podanom odvolaní žalobkyňa namietala,
žetobolprávežalovaný,ktorýpodalnávrhnaobnovukonania,apretožalobkyňanemaladôvodpodávať
návrh na pokračovanie v konaní a v konaní pokračovať. Žalobkyňa poukazuje aj na svoje vyjadrenia v
konaní o obnove pôvodného konania a uvádza, že návrh žalovaného na obnovu pôvodného konania
je zjavne neopodstatnený. Žalovaný svojím konaním zavinil vznik trov právneho zastúpenia, ktoré

žalobkyni v tomto konaní vznikli v súvislosti s bránením právoplatne jej priznaného práva rozsudkom.
Keďže žalovaný inicioval začatie konania o obnove pôvodného konania a tvrdil, že pôvodné konanietrpí vadou, pre ktorú musí byť obnovené, mohol podať návrh na pokračovanie v konaní po tom, ako
bolo konanie o obnovu pôvodného konania prerušené a dožadovať sa riadneho prejednania veci.
Žalovaný však v stanovenej šesťmesačnej lehote tak neurobil, preto súd konanie o obnovu pôvodného

konania podľa § 163 ods. 2 C.s.p. zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobkyňa nestotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie, že nastali dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nepriznal náhradu
trov konania ani jednej zo strán sporu. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ani jedna zo strán
nepodala v zákonom stanovenej lehote návrh na pokračovanie v konaní. Žalobkyňa však nemala záujem
o pokračovanie v konaní, pretože rozsudok vydaný v pôvodnom konaní považuje za správny a dôvody

obnovy pôvodného konania za špekulatívne. Žalobkyňa má za to, že vznik trov konania a trov právneho
zastúpenia zavinil v celom rozsahu žalovaný, preto má byť žalobkyni priznané právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % podľa § 256 C.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na vec aplikoval ustanovenia § 257 C.s.p., hoci neexistujú
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať náhradu trov konania žiadnej
zo sporových strán. Fakt, že žalobkyňa nepodala návrh na pokračovanie v konaní nemôže byť dôvodom

osobitného zreteľa, pre ktorý by jej nemala byť priznaná náhrada trov konania.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne
i formálne správne. Poukazuje na to, že žalobkyňa súhlasila s prerušením konania a v šesťmesačnej
lehote nepožiadala o pokračovanie v konaní, a preto súd konanie zastavil. Na základe uvedeného žiada,

aby odvolanie žalobkyne proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania bolo zamietnuté.

5. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že súhlas s prerušením
konania vyjadrila z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní, keďže očakávala zmierlivé vyriešenie
veci. K dohode o urovnaní medzi žalobkyňou a žalovaným však nedošlo. Nebolo v záujme žalobkyne,

abypodávalanávrhnapokračovanievkonaníoobnovekonania,pretožetotokonanieiniciovalžalovaný.
Podľa žalobkyne je rozsudok vydaný v pôvodnom konaní správny a dôvody obnovy pôvodného konania
sú špekulatívne.

6. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods.

1 Civilného sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené
zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
je dôvodné a napadnutý výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania je potrebné zmeniť (§ 388
C.s.p.).

7. Podaným odvolaním sa žalobkyňa domáhala priznania náhrady trov prvoinštančného konania v
rozsahu 100 %, nakoľko podľa jej názoru, súd prvej inštancie nesprávne posúdil jej nárok na náhradu
trov konania, keď pri určovaní nároku v zmysle § 257 C.s.p. vzal do úvahy dôvody osobitného zreteľa,
čo odôvodnil tým, že z dôvodu, že ani jedna zo sporových strán nenavrhla pokračovanie v súdnom

konaní, tak možno zavinenie na zastavení konania pričítať obom sporovým stranám, a preto nárok na
ich náhradu nepriznal ani jednej sporovej strane.

6. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. Podstatným pre rozhodnutie o
trovách konania je v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p., je zistenie, ktorá strana procesne zavinila zastavenie

konania. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na zastavení konania sa v
prejednávanej veci podieľali obe strany. Je pravdou, že návrh na pokračovanie v konaní mohla podať aj
žalobkyňa, táto však nemala na to žiaden rozumný dôvod. Žalovaný bol ten, ktorý sa žalobou o obnovu
konania domáhal svojho nároku, preto jeho konanie smerovalo k dosiahnutiu výsledku v jeho prospech.
Mohlo sa tak stať na základe mimosúdnej dohody (k uzavretiu ktorej neprišlo) alebo pokračovaním v

konaní. Keďže žalovaný (ako navrhovateľ obnovy konania) nenavrhol, aby súd v konaní pokračoval,
procesne zavinil zastavenie tohto konania, pričom na strane žalobkyne neexistuje žiadne zavinenie.
To, že zákon umožňuje aj žalobkyni podať návrh na pokračovanie v konaní, nemožno považovať za
jej zavinenie, ak túto možnosť nevyužije, hlavne za stavu, keď disponuje právoplatným rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava II č. k. 15 C 18/2004-110, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2014,

vydanom v pôvodom konaní (ktorého obnovy sa domáhal navrhovateľ obnovy konania), ktoré bolo
vydané v jej prospech a ktoré považuje za správne. Procesne aktívny v danom prípade musí byť
predovšetkýmžalovaný,ktorýiniciovalvzniksporuapodalnávrhnaobnovukonania(por.uzn.Krajského
súdu Banská Bystrica zo dňa 14.10.2020, sp. zn. 15 Co 78/2020).7. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto v zmysle
§ 388 C.s.p. zmenil napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného, ako

stranu sporu, ktorá zavinila zastavenie konania, na nahradenie trov prvoinštančného konania žalobkyni
v rozsahu 100 % s poukazom na § 256 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

8. Keďže prvý výrok predmetného uznesenia (výrok o zastavení konania) nebol odvolaním napadnutý,

tento nadobudol právoplatnosť.

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1,
v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v predmetnom odvolacom konaní úspešná,
a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).