Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410215243
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1410215243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: U.. I. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. B. U./XX, I., zast.: JUDr. Anna Orthová, advokátka, so sídlom Koceľova č. 17, Bratislava,
proti žalovanej: U.. P. G., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. S. č. 5, I., zast.: JUDr. Zdeněk Poštulka, hosťujúci
euroadvokát s miestom výkonu advokácie v Českej Třebovej 2, ul. U Javorky 976, Česká republika,
adresa na doručovanie: Plecho & Partners s. r. o., so sídlom Ivánska cesta 15, Bratislava, o náhradu
škody spôsobenej úmyselným konaním, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV č. k. 7C 122/2010-349 zo dňa 02.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7C 122/2010-349 zo dňa
02.07.2018 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 7C 122/2010 - 349 zo dňa 02.07.2018 zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 7.609,37 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 13.12.2010 do

zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 55,86 %. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovanej k zaplateniu náhrady za spotrebované
energie v rodinnom dome s príslušenstvom, titulom neuhradených faktúr za spotrebovanú energiu v
sume 9.764,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené

rozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVč.k.9C38/2002-23právoplatnýmdňa24.4.2003.Žalobcabol
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu okr. Bratislava IV, obec D. ves, katastrálne územie
D. K., parc. č. XXXX, o výmere 214 m2, B. B. X/XX, uvedenej na LV č. XXXX. Po rozvode manželstva
žalobca niekoľko krát vyzval žalovanú aj prostredníctvom vtedajšej právnej zástupkyne JUDr. D. P., aby
sa vysťahovala z predmetného rodinného domu, alebo aby uzatvorila nájomnú zmluvu a platila nájomné
za užívanie bytových a nebytových priestorov v predmetnom rodinnom dome
žalobcu, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve a aby súčasne hradila náklady za spotrebované energie.

Žalovaná v predmetnom dome bývala, podnikala (vykonávala účtovníctvo a inú ekonomickú činnosť).
Celková obytná plocha rodinného domu je cca 220 m2. V dome bývali so žalovanou ich dve dcéry,
pričom žalobca dom od rozvodu manželstva neužíval. Vzhľadom na možnosti konfliktov a napádania
žalovanou, žalobca býval v byte svojej terajšej manželky alebo v dielni. Žalovaná nezaplatila účty zaelektrinu a ostatné platby. Pretože zmluvným partnerom pre dodávateľov energií, ostatných správcov
daní a poplatkov, všetky nezaplatené účty a upomienky, riešil to žalobca ako a majiteľ nehnuteľnosti. V
prípade, ak by platby neuhradil, reálne hrozilo odpojenie od siete (čo sa už aj stalo) a exekúcie, keďže

žalovaná odmietla zaplatiť úhradu za spotrebovanú elektrinu v celkovej sume 9.764,- Eur. Žalovaná
spotrebu elektriny uznala, svoj dlh svojím podpisom aj potvrdila a trvala na preskúšaní elektromeru,
za čo žalobca uhradil sumu 165,- Eur. Z uvedeného dôvodu a z dôvodu akútnej hrozby
exekúcie žalobca podal žalobu na súd. Žalovaná odmietla podpísať dohodu o nájme a ignorovala snahy
žalobcu vec riešiť, dom užívala bez právneho dôvodu, čím sa neoprávnene obohatila na úkor žalobcu.

Poukázal na ust. § 107 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie NS SR sp. zn. lCdo 10/2008 s tým, že
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto subjektívna premlčacia lehota je
limitovaná objektívnou premlčacou dobou a najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Nakoľko na pojednávaní konanom dňa 13.2.2014 žalobca do Zápisnice pred súdom uviedol, že berie

žalobu v časti istiny 2.154,63 Eur späť a žiadal konanie v uvedenej časti zastaviť, súd prvej inštancie
uznesením č. k. 7C 122/2010 - 186 zo dňa 13.2.2014 konanie v časti istiny 2.154,63 Eur zastavil.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 9.11.2011 doručeným súdu dňa 11.11.2011
a žiadala z dôvodu premlčania uplatneného nároku (2 - ročná premlčacia lehota) žalobu v celom rozsahu

zamietnuť. Potvrdila, že sa žalobca zdržoval po rozvode manželstva vo svojej novej domácnosti, ale
využíval dielňu a jeho spotrebu je možné určiť odhadom na 5 % - 10 % z celkovej spotreby. Počas
leta 2010 vymenil žalobca na rodinnom dome zámok a za jeho prítomnosti si žalovaná mohla odniesť
svoje osobné veci. Začiatkom roku 2010 žalobca priniesol faktúru na zaplatenie sumy 5.644,77 Eur za
spotrebovanúelektrickúenergiu.Sumužalovanáneuhradila,nakoľkotonebolovjejmožnostiach,hrozilo

odpojenie elektrickej energie v zimnom období, pričom mala žalovaná pochybnosti o bezzávadnosti
elektromeru. Žalobca odmietol faktúru uhradiť a dohodli sa, že žalobca bude reklamovať elektromer,
žalovaná podpíše uznanie dlhu a žalobca ju bude o výsledku reklamácie informovať. Vo vyjadrení toto
konanie žalovaná označila ako konanie v tiesni, v snahe zabrániť odpojeniu elektrickej energie, pričom
keď žalobca sám dohodu nedodržal, podľa jej názoru sa dohody dovolávať nemôže. K odpojeniu od

elektrickej energie došlo dňa 22.2.2010 a dom bol odpojený až do vysťahovania sa žalovanej a jej dcér
z domu, pričom riešila žalovaná zdroj energie cez susedov elektrickým predlžovacím káblom.
4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7C/122/2010 - 194 zo dňa 06.03.2014 a
zaviazal žalovanú k zaplateniu 7.609,37 Eur s príslušenstvom a uznesením č. k. 7C/122/2010 - 224
zo dňa 27.05.2014 žalovanej oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov nepriznal. Krajský súd v

Bratislave uznesením č. k. 14Co/651/2014 - 248, 14Co /652/2014 zo dňa 27.09.2017 právoplatným dňa
08.11.2017 rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7C/122/2010 - 194 zo dňa 06.03.2014 zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uznesenie č. k. 7C/122/2010 - 224 zo dňa 27.05.2014
potvrdil. Odvolací súd okrem iného uviedol, že po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvej
inštancie, skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, ako aj odvolacích námietok

žalovanej, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je predčasný a nepreskúmateľný. Súd
sa v rozsudku dostatočne nevyporiadal so závažnou obranou žalovanej, ktorá spochybňuje jej pasívnu
legitimáciu vo vzťahu k celému žalovanému nároku, výšku istiny a príslušenstva, na zaplatenie ktorej
žalovanú zaviazal, a aj čiastočné premlčanie nároku zo žalovanej pohľadávky.

5. Po opätovnom vykonaní dokazovania, mal súd prvej inštancie preukázaný skutkový stav, v zmysle
ktorého manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C
38/2002 - 23 zo dňa 4.2.2003, právoplatným dňa 24.4.2003. Z jednotlivých
výpovedí strán sporu nesporne bolo preukázané, že žalobca dom od rozvodu manželstva neužíval t.
j. odo dňa 4.2.2003, pričom žalovaná a dve dcéry strán sporu v dome bývali do 15.7.2010. Dcéry boli

v čase podpisu uznania dlhu plnoleté (t. j. dňa 11.2.2010 P. XX rokov, U. XX rokov), pričom žalobca
nemal s dcérami a ani s bývalou manželkou nájomnú zmluvu resp. dohodu, že mu budú platiť úhrady za
služby spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti (t. j. v danom prípade za spotrebovanú elektrickú
energiu). V dome v rozhodnom čase bývali so žalovanou ich dve dcéry: U. G. nar. X.X.XXXX a P. G. nar.
XX.X.XXXX,pričomžalobcadomodrozvodumanželstvaneužívalt.j.ododňa4.2.2003. Zlistinného

dôkazu „POTVRDENIE“ zo dňa 3.2.2010 vyplýva, že žalovaná písomne potvrdila, že v rodinnom dome
na Dlhých B. U./XX, spotrebovala za rok 2009 elektrickú energiu v hodnote 5.644,77 Eur (fa od
ZSE Energia VS 7010279191) a zaviazala sa ju v plnej výške v čo najkratšom čase uhradiť. Zároveňžiadala žalobcu, aby dal skontrolovať v ZS Energia elektromer kvôli správnosti merania a náklady s tým
spojené v plnej výške uhradí. Rukou dopísaný text a podpis je zo dňa 11.02.2010.

6. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 107 ods. 1, ods. 2, § 415,§ 420 ods. 1,
§ 451 ods. 1 ods. 2, § 558, § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7. Uznanie dlhu dňa 11.02.2010 podpísala žalovaná a svedkyňa (dcéra) P. G. (táto skutočnosť nesporne

vyplýva z listinného dôkazu ako aj z výsluchu svedkyne P. G. a strán sporu). K vznesenej námietke
žalovanej,žedokladpodpísalavčasovejtiesni,súdprvejinštancieuvádza,žezobsahu„POTVRDENIA“
z 03.02.2010 a následne aj zo samotného času - dátumu podpisu a to dňa 11.02.2010 vyplýva, že
žalobca pripravil strojom predpísané znenie o spotrebe energie v hodnote 5.644,77 Eur s poukazom na
Fa od ZSE a. s. VS: 7010279191 s tým, že žalovaná si vzala s poukazom na vyznačené dátumy čas
na rozmyslenie po dobu 9 dní a na deviaty deň vlastnoručne na toto „potvrdenie zo dňa 03.2.02010“

napísala text, ktorý aj dňa 11.02.2010 podpísala. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na námietku
tiesne vznesenú žalovanou neprihliadol. Z obsahu predmetného listinného dôkazu - potvrdenia, ktorý
je označený ako uznanie dlhu, vyplýva obsah, ktorý je jasný, určitý a zrozumiteľný, s vyčíslením
dlžnej sumy, variabilného symbolu, identifikácie faktúry (ust. § 558 Občianskeho zákonníka). Vystavené
predmetné faktúry boli adresované na adresu: B. diely III/15, I., kde bývala žalovaná (určitý čas tam

podnikala - predložený živnostenský list). V predmetnom dome žalovaná kúrila v rozhodnom čase
elektrinou (takýto spôsob vykurovania si žalovaná zvolila sama, bez dohody so žalobcom resp. oboma
dcérami). Žalovaná si dala dňa 07.02.2008 namontovať zakúpený elektrický bojler do rodinného domu
žalobcu (ústredné kúrenie bolo do toho času zabezpečované prostredníctvom kotla na tuhé palivo) čo
bolo preukázané z listinného dôkazu Faktúra zo dňa 07.02.2008. Z uvedeného úmyselného

konania mal súd prvej inštancie ustálenú pasívnu legitimáciu žalovanej v tomto konaní, a preto nevzal
do úvahy vek (plnoletosť) dcér strán sporu. Predmetom sporu je pohľadávka za obdobie odo dňa
01.01.2008 do 31.12.2008 v sume 74,34 Eur, za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009, vo výške
6.004,49 Eur, za obdobie od 01.01.2010 do 17.02.2010 vo výške 720,49 Eur, t. j. spolu suma 6.799,32
Eur a zároveň suma vo výške 810,05 Eur (ako to vyplýva z Dohody o uznaní dlhu z 02.11.2010, kde

suma istiny bola 6.161,49 Eur a suma úroku z omeškania vyčíslená elektrárňami za oneskorenú úhradu
bola 810,05 Eur). Uvedenú sumu platil žalobca v splátkach (písomné vyhotovenie bolo založené do
súdneho spisu na pojednávaní spolu s platbami do elektrárne, uvedenými v tabuľke). Nesporne bolo
preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetného rodinného domu ul. B. diely U./XX v I.,
pričomvrozhodnomobdobípredmetnúnehnuteľnosťvýlučneužívalažalovaná sdcérami.Žalobcasav

predmetnom dome v rozhodnom období (od rozvodu manželstva do júla 2010) nezdržiaval, nebýval tam.
Uvedená spotreba elektrickej energie bola službou spojenou s užívaním nehnuteľnosti t. j. domácnosťou
žalovanej. Bolo nesporné, že v rozhodnom čase v predmetnom rodinnom dome žalobcu
bývala žalovaná spolu so spoločnými dcérami strán sporu. Z dôvodu výlučného konania žalovanej
napriek výslovnému nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu) súd prvej inštancie pasívnu legitimáciu

v spore ustálil len vo vzťahu k žalovanej nakoľko výlučne žalovaná a to svojvoľne a bez súhlasu
žalobcu a oboch ich spoločných dcér vymenila elektrický bojler, konala tak na vlastnú zodpovednosť,
v dôsledku tohto jej konania sa zvýšila spotreba elektriny za teplú vodu a kúrenie (čo bolo potvrdené
aj samotnou ohliadkou - ohliadka je zachytená v registri ako aj fotografické zábery 3 kotlov). Žalobca,
aj keď mal na adrese sporného domu aj sídlo podnikania, v dome nebýval v

rozhodnom období a spotreba za údajné príležitostné nabíjanie batérie do nákladného auta nebola
preukázaná žiadnym dôkazom, súd prvej inštancie poukazuje aj na neurčitú a rozpačitú výpoveď
svedkyne P. G., ktorá uviedla, že videla napájanie elektrického káblu a jeho ťahanie cez ulicu otcom
(žalobcom) svedkyňa dva - tri razy, ale čas si nepamätala a svedkyňa G. U. vypovedala, že videla,
že otec natiahol kábel z garáže oproti do záhrady, nefrézoval a nezváral, vyslovila domnienku, či si

otec nenabíjal nákladiak, ale už sa nepamätala, ako často tam otec chodil. Z výpovede svedkýň a
ich domnienok (čo žalobca popieral) sa nedala ustáliť konkrétna „údajná spotreba elektrickej energie“
žalobcom, ktorá by mala výrazný vplyv na výšku vystavených faktúr za spotrebu elektrickej energie. Z
listinného dokladu „Oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 26.2.2010“ vyplýva, že ZSE Energia a.
s. v zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny z dôvodu neuhradenia

záväzkov, odstúpila od zmluvy so žalobcom. Žalovaná suma 7.609,37 Eur pozostáva výlučne zo sumy
7.609,37 Eur (faktúry za spotrebu elektriny v období od 1.1.2008 do 17.2.2010 = súčet spolu 6.799,32
Eur a zo sumy 810,05 Eur titulom úrokov z omeškania z dôvodu neplatenia faktúr (nakoľko sa žalovaná
so žalobcom nedohodla a žalobca ako vlastník nehnuteľnosti mal povinnosť uhradiť faktúry ZSE, tútoúhradu zavineným konaním žalovanej vykonal oneskorene) a týmto vznikla žalobcovi škoda 810,05,-
Eur zavinená konaním žalovanej (faktúry chodili na adresu odberného miesta, žalovaná na odbernom
mieste bývala a preberala poštu, pričom hradila len niektoré faktúry podľa vlastného uváženia). V žalobe

uplatnená pohľadávka nebola splatná viac ako 2 roky pred podaním žaloby, nakoľko na pojednávaní
konanom dňa 13.2.2014 žalobca vzal žalobu späť v premlčanej časti istiny 2.154,63 Eur súd prvej
inštancie na vznesenú námietku premlčania neprihliadol. K žalovanou vznesenej námietke premlčania,
súd prvej inštancie poukazuje na ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V danom prípade sa rieši spotreba elektrickej energie za obdobie od
1.1.2008 do 17.2.2010, pričom žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 13.12.2010, a Uznanie
dlhu dňa 11.2.2010 podpísala samotná žalovaná a dcéra - svedkyňa P. G.. Dlhodobé ignorovanie
zákonnej povinnosti platiť za užívanie cudzej veci a služieb s tým spojených t.j. za elektrickú energiu
(v tomto prípade predmetnej nehnuteľnosti) sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na
získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Žalovaná ako to vyplýva z obsahu súdneho

spisu ( z priložených dôkazov a samotnej výpovede žalovanej), si bola po celú dobu vedomá, že
užíva cudziu vec, bola povinná postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými
mravmi. Vzhľadom na uvedené sa vzniknuté bezdôvodné obohatenie žalovanej považuje za úmyselné,
pri ktorom platí 10 ročná objektívna premlčacia doba. Keďže premlčacia doba bola zachovaná, súd
prvej inštancie žalobu považuje dňa 13.12.2010 za včas podanú. Žalovaná svojim konaním spôsobila

žalobcovi aj škodu, ktorá bola vyčíslená na sumu 810,05,Eur (t. j. suma úrokov, ktoré musel žalobca
zaplatiť ZSE a. s. z dôvodu, že bol s ním dohodnutý splátkový kalendár, nakoľko ani žalobca nemal
finančnú hotovosť tak isto ako žalovaná, aby mohol vyplatiť celú sumu za spotrebovanú elektrickú
energiu naraz). Potvrdením ZSE a. s. zo dňa 07.01.2014 bolo potvrdené, že suma 6.161,49 Eur bola
uhradená žalobcom pričom odberné miesto I. XXX, bolo chybné, jednalo sa za miesto spotreby: B. B.

U./XX, I.. S poukazom na ustálený skutkový stav súd prvej inštancie žalobe vyhovel, a zaviazal žalovanú
k zaplateniu dlžnej sumy za spotrebovanú elektrickú energiu v rodinnom dome žalobcu 6.799,32,- Eur
a na zaplatenie úroku z omeškania za oneskorenie s platbami pre ZSE a. s. za obdobie odo dňa
01.01.2008 do 17.02.2010 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, s poukazom na skutočnosť, že
uznesením č. k. 7C 122/2010 - 186 zo dňa 13.2.2014 súd prvej inštancie konanie v časti istiny 2.154,63

Eur zastavil (9.764 Eur - 2.154,63 Eur). Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania súd
prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Úroky z omeškania

možno priznať od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku
pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia a podľa ustanovenia
§ 563 Občianskeho zákonníka je možné vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné
obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr,
treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe

však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému.
Žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia prvýkrát pri doručení „POTVRDENIA“
zo dňa 03.02.2010 a najneskôr pri podpise žalovanou a to dňa 11.02.2010. S poukazom na uvedené súd
prvej inštancie zaviazal žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo
dňa 13.12.2010, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prejednávanej veci súd prvej

inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorého čistý
pomer úspechu vo veci bol 77,93 % (7.609.37 Eur) a úspech žalovanej 22,07 % (zastavené konanie v
premlčanej časti 2.154,63 Eur), a priznal nárok na náhradu trov konania 55,86% podľa pomeru úspechu
(77,93 % - 22,07 %) s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná, ktorá
nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, poukázala na odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom
rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100 %. V podanom
odvolaní žalovaná namietala, že súd porušil ustanovenie § 391 ods. 2 CSP, keď sa neriadil právnym

názorom a pokynmi odvolacieho súdu uvedenými v bode 8 zrušovacieho uznesenia Krajského súdu v
Bratislave. Ďalej súd rozhodoval iba na základe tvrdení žalobcu bez dôkazov a rezignoval na dôkazný
princíp, na ktorom je procesné právo založené. Tvrdenia žalobcu mechanicky a nekriticky prebral a tak
nezabezpečil vyvážený prístup k obom stranám konania a tým právo žalovanej na spravodlivý proces.Súd sa nevysporiadal s obranou žalovanej. Súd prvej inštancie žalobe plne vyhovel a napriek inému
názoru Krajského súdu v Bratislave svoje rozhodnutie založil na skutkovom závere, že elektrickú energiu
spotrebovala žalovaná tým, že bez súhlasu žalobcu v dome nechala nainštalovať elektrický bojler, a tak

zmenila vykurovacie médium z pevných palív na vykurovanie elektrickým bojlerom. Súd nepostrehol, že
žalobca zmenil svoje tvrdenie ohľadne zdroja zvýšenej spotreby a súd na svojom rozhodnutí týkajúceho
sa bojlera zotrval, aj keď bojler už nikto zo strán sporu za hlavný zdroj zvýšenej spotreby elektrickej
energie neoznačoval a toto netvrdil. V otázke pasívnej legitimácie bolo preukázané, že na spotrebe
sa podieľali celkovo štyri osoby a odvolací súd doslova naznačil, že pokiaľ žalobca nepreukáže, že

by sa dcéry nepodieľali na spotrebách v dome a tým nevznikalo aj im bezdôvodné obohatenie, tak
nemôže obstáť žaloba založená iba na výlučnej pasívnej legitimácii žalovanej. Keďže teda v dome
spotrebovávali energiu aj dcéry, tak pasívna legitimácia patrí aj im. Ak sa súd týmto neriadil, rozhodol
v rozpore s hmotným právom. Odvolací súd uložil zohľadniť obranu žalovanej v tom smere, že aj sám
žalobca na základe svedeckých výpovedí dcér v dome nabíjal batérie do nákladných áut a pod. a
toto premietnuť do svojho rozhodnutia, pokiaľ sa táto okolnosť ďalším dokazovaním nevyvráti. Žiadne

ďalšie dôkazy tu vykonané neboli a súd tak nesplnil záväzný pokyn odvolacieho súdu a jeho právny
názor nerešpektoval, čo je neprehliadateľná procesná vada. Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd podiel
na spotrebe samotného žalobcu ustálil odhadom na 5 %. Na základe doplneného dokazovania sa
nepodarilo bezpečne preukázať, že by príčinou navýšenej spotreby bol bojler, prípadne kto za túto
spotrebu zodpovedá. Pokiaľ takúto dôkaznú situáciu okresný súd hodnotil inak, ide o hodnotenie, ktoré

oporu v realizovaných dôkazoch nemá a tým je napadnuté rozhodnutie vadné. Dôkazne nepodložené
tvrdenia žalobcu nie sú postačujúce a pokiaľ súd založil svoje rozhodnutie iba na tvrdeniach žalobcu, tak
pochybil a nerešpektoval záväzný pokyn Krajského súdu, že musí vychádzať z dôkazov. Podľa názoru
žalovanej, čo sa premlčania týka, žalobca vedel po celé toto obdobie (od 01.01.2008 do 17.02.2010),
že žalovaná a jeho vlastné dcéry v dome žijú a elektrickú energiu v dome spotrebovávajú. Na tejto

jeho vedomosti stojí počiatok a plynutie premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Počiatok plynutia premlčacej lehoty nie je viazaný ani na vedomosti o výške bezdôvodného obohatenia,
ani na faktúry dodávateľa. Nič také zo zákona nevyplýva. Pokiaľ súd priznal žalobcovi napriek námietke
premlčania cenu spotrebovanej energie aj za obdobie od 01.01.2008 do 12.12.2008, tak rozhodol v
rozporeshmotnýmprávom.Krajskýsúdvosvojomuzneseníjasnevysvetlil,žejetutrebaaplikovať§107

ods. 1 Občianskeho zákonníka o dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá čiastočne uplynula.
Okresný súd sa tomuto ustanoveniu zámerne vyhol a poukazoval iba na § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a pracoval iba s 10 ročnou premlčacou lehotou. Ani úvaha súdu o úmyselnom bezdôvodnom
obohatení neodpovedá širokej judikatúre, keď po rozvode manželstva zostane jeden z manželov bývať
v dome vo vlastníctve druhého manžela. Takéto bývanie je po práve, dokiaľ nebude manželovi s deťmi

zaistené náhradné bývanie, o čo sa žalobca nikdy ani nepokúsil. Ďalej žalovaná namietala, že krajský
súd uložil súdu vysporiadať sa v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka s okolnosťou, že žalovaná s
dcérou P. uznali čiastočne premlčaný dlh, o čom v čase uznania vedomosť nemali a preto uznanie
nemá podľa tohto zákonného ustanovenia právne následky. S týmto sa súd riadne nevysporiadal, a ani
to neriešil, keď mal za to, že je tu 10 ročná premlčacia lehota a subjektívnu premlčaciu lehotu mylne

neaplikoval. Žalobca prišiel po toľkých rokoch vedenia sporu s novým prekvapivým tvrdením, že dcéra
P.,ktoráuznávacíprejavsignovala,totourobilaibaakosvedokanieakosvojvlastnýuznávacíprejav.Ide
o účelové tvrdenie žalobcu, pretože na uznaní dcéra P. ako svedok označená nie je, ani nič nevyplynulo
z jej výsluchu. Čo sa týka škody 810,05 Eur, tak ide o majetkovú sankciu, ktorú musel žalobca zaplatiť
za nesplnenie svojich záväzkov voči svojmu zmluvnému partnerovi, a toto nie je možné prenášať na

žalovanú, pretože konanie žalovanej nie je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom týchto majetkových
sankcií, ale iba v nepriamej. Zákon v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne vymedzuje, aké
sú zákonné dôsledky neplnenia dlhu a čo môže veriteľ požadovať. Zákon takto priznáva žalobcovi voči
pasívne legitimovaným subjektom iba úroky z omeškania a nič iné. Pokiaľ súd za omeškanie s vydaním
bezdôvodného obohatenia ako peňažného dlhu priznal okrem úrokov z omeškania ešte ďalšie nároky,

tak toto nemá v zákone oporu a rozsudok odporuje hmotnému právu. Záverom žalovaná uvádza, že
podľa jej názoru sa nepodarilo bezpečne preukázať prečo došlo k tak dramatickému navýšeniu spotreby
elektrickej energie, resp. či vôbec došlo k navýšeniu jej spotreby alebo išlo iba o vadu elektromera.
Žalovaná si je vedomá, že jej povinnosťou je uhradiť žalobcovi elektrickú energiu, ktorú skutočne
spotrebovala. Pokiaľ sú ale dôvodné pochybnosti o správnosti nameraných hodnôt, poprípade ide o

dôsledok technických závad na rozvodoch v dome, za čo zodpovedá žalobca tak nemôže súhlasiť, aby
toto sama znášala.9. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca, ktorý uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny. K pasívnej vecnej legitimácii uviedol, že
bola to žalovaná, ktorá svoj dlh voči žalobcovi uznala čo do základu a výšky. Bola to žalovaná, ktorá

dala do rodinného domu na adrese B. diely U./XX v I. namontovať elektrický bojler. Preto pasívna
legitimácia svedčí jej a s týmto názorom súdu prvej inštancie sa plne žalobca stotožňuje. Žalovaná
ďalej v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie mal vykonať iné dôkazy, sama však žiadne dôkazy
nepredložila a neoznačila. Žalobca poukázal na § 153 ods. 1 CSP, ak teda strana sporu žiadny dôkaz
neoznačí, súd ho nevykoná. Žalovaná nepreukázala, že by žalobca elektrinu v predmetnom rodinnom

dome v rozhodnom období spotrebovával. Táto skutočnosť nevyplynula ani zo svedeckých výpovedí
dcér sporových strán. K namietanému premlčaniu žalobca uvádza, že až po vystavení zúčtovacej faktúry
za spotrebu elektrickej energie bolo možné naozaj s istotou určiť výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré
na strane žalovanej vzniklo, nie skôr. Preto až po obdržaní zúčtovacej faktúry za spotrebu elektrickej
energie mohol žalobca zistiť, že sa žalobkyňa na jeho úkor obohatila a v akej výške. V tejto súvislosti sa
žiada podotknúť, že žalovaná svojim uznávacím prejavom zachyteným v Potvrdení zo dňa 11.02.2010

uznala tento záväzok, čo do základu a výšky a boli tým naplnené podmienky pre uznanie dlhu. Žalovaná
sa s odstupom času v odvolaní snaží navodiť dojem, že dcéra sporových strán P. G., ktorá ako svedok
tento dokument podpísala tiež, bola vlastne tiež osobou, ktorá záväzok uznáva čo do základu a výšky
napriek tomu, že z textu to nevyplýva a je tam len žalovaná uvedená ako uznávajúca osoba. Je pravdou,
že žalovaná požadovala vykonanie kontroly elektromeru, nikde v texte však neuviedla akým spôsobom.

Západoslovenská distribučná, a. s. svojim listom zo dňa 07.03.2018 potvrdila, že kontrolu elektromeru
vykonala a zistila, že registruje správne. Skutočnosť, že žalobca musel uhradiť sumu vo výške 810,05
Eurakoúrokyzomeškaniazaoneskorenúúhradunákladovzaspotrebuelektrickejenergienaodbernom
mieste B. diely U./XX v I. vyplýva z Dohody o uznaní dlhu z 02.11.2010. Ak by žalovaná svoj náklad za
spotrebu elektrickej energie uhradila riadne a včas, nemusel by žalobca žiadne úroky z omeškania platiť.

A to je vlastne jasne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou. Z
dôvodov uvedených vyššie, preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

10. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadrila žalovaná, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,

ktorá uviedla, že žalobca sa zaoberá prevažne právnou problematikou a skutkovú stránku veci opomína,
avšak táto je spolu s nesprávnymi závermi súdu prvej inštancie podstatná, pretože z nesprávnych
skutkových záverov potom rezultujú aj nesprávne závery právne. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pasívne
legitimovaníniesútí,ktorívjehodomenajehoúkorelektrinuspotrebovali,aletí,ktorídlhuznali,resp.kto
nechal v dome inštalovať elektrický bojler, tak toto dikcii zákona nekorešponduje. Samotnou inštaláciou

bojlera, ani uznaním dlhu k spotrebe elektrickej energie na úkor žalobcu nedošlo. Nejde o primárnu
príčinubezdôvodnéhoobohatenia.Pokiaľžalobcavytýkažalovanej,žeza8rokovnedoložilaanenavrhla
dôkazy o tom, že nový bojler bol úspornejší, než ten nefunkčný starý a že nešlo o žiadnu zmenu
vykurovacieho zdroja, tak s týmto žalovaná nesúhlasí. V spise je založená technická dokumentácia
nového bojlera a napr. v podaní zo dňa 24.03.2014 žalovaná navrhla dôkaz nielen konštatovaním

parametrov bojlera, ale aj výsluch svedkýň - dcér k vykurovaciemu zdroju ústredného kúrenia. Z
predlženej dokumentácie nového bojlera je zrejmé, že sa jednalo o bojler kombinovaný, ktorý počas
vykurovaciehoobdobiazohrievavoduodrozvodovústrednéhokúreniaanievýlučneelektricky.Žalovaná
ďalej zotrváva aj na svojej námietke premlčania.

11. K vyjadreniu žalovanej sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že platí všetko, čo doteraz tvrdil.
Všetky dôležité fakty a skutočnosti hlavne technického rázu boli dôkladne objasnené súdom. Bojler
elektrinu spotrebováva a z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalovaná v snahe vyhnúť sa nákupu a
používaniu tuhého paliva, v dome kúrila aj elektrickými špirálami, ktoré majú omnoho vyšší príkon a ich
spotreba elektrickej energie je ďaleko vyššia ako spotreba bojleru. Vzhľadom na uvedené a dokázané

skutočnosti, žiada o potvrdenie napadnutého rozsudku.

12. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 21.05.2021 právny zástupca žalovanej doložil znalecký
posudok znalca U.. S. A., ktorý má preukázať, že súd prvej inštancie pochybil v jeho skutkovom závere,
že žalovaná zmenila systém vykurovania na elektrický, keď inštalovala elektrický bojler na ohrievanie

teplej vody na použitie do kúpeľne.

13. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonnépodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.12.2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany

sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3,
§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení
a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim
pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli
skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne

existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.
14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 7.609,37 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 13.12.2010 do zaplatenia a na
to nadväzujúci výrok o náhrade trov konania je vecne a právne správny, je výsledkom
vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľka v
odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je
súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

15. Žalovaná v odvolaní zopakovala skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale
nepreukázané. V podanom odvolaní žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym

názorom vyjadreným odvolacím súdom v skoršom zrušujúcom rozhodnutí a že sa nevysporiadal s
námietkami žalovanej. S touto námietkou odvolací súd nesúhlasí, nakoľko z rozhodnutia súdu prvej
inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho
vyvodil správne skutkové závery, vec posúdil správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky
náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V rozsudku dal súd prvej inštancie jasnú a

presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo žalobe žalobcu vyhovel. Dôkazy hodnotil v súlade s
ustanovením § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

16. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako

aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa
nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo a8/2008).

17. Odvolací súd uvádza, že v predmetnom prípade nebolo sporné, že manželstvo strán sporu
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C 38/2002 - 23 zo dňa 4.2.2003,
právoplatným dňa 24.4.2003. Z jednotlivých výpovedí strán sporu nesporne bolo preukázané, že
žalobca dom (v tom čase v jeho výlučnom vlastníctve) od rozvodu manželstva neužíval t. j. odo

dňa.4.2.2003, pričom žalovaná a dve dcéry strán sporu v dome bývali do 15.7.2010. Z listinného dôkazu
„POTVRDENIE“ zo dňa 3.2.2010 vyplýva, že žalovaná písomne potvrdila, že v rodinnom dome na B.
B. U./XX, spotrebovala za rok 2009 elektrickú energiu v hodnote 5.644,77 Eur (fa od ZSE Energia VS:
7010279191) a zaviazala sa ju v plnej výške v čo najkratšom čase uhradiť. Zároveň žiadala žalobcu,
aby dal skontrolovať v ZS Energia elektromer kvôli správnosti merania a náklady s tým spojené v plnej

výške uhradí. Rukou dopísaný text a podpis je zo dňa 11.02.2010.

18.Žalovanávpodanomodvolanínamietalasvojupasívnuvecnúlegitimáciutým,žetvrdila,žeokremnej
v predmetnom rodinnom dome v rozhodnom období žili aj dcéry strán sporu, ktoré tak isto spotrebovávali
elektrickú energiu, a preto by mali byť taktiež pasívne vecne legitimované v danom spore. Súd prvej

inštancie ustálil, že pasívne vecne legitimovanou je výlučne žalovaná, nakoľko práve ona a to svojvoľne
a bez súhlasu žalobcu vymenila elektrický bojler, konala tak na vlastnú zodpovednosť, a v dôsledku
tohto jej konania sa zvýšila spotreba elektriny za teplú vodu a kúrenie.19. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z
ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku aj keď k tomu malo v súlade s právo

dôjsť, teda obohatený. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalovaná užívala po rozvode
manželstva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu bez platne uzavretej nájomnej zmluvy, resp. akejkoľvek
dohody so žalobcom a za toto užívanie neplatila nájomné, resp. iné plnenie (ako napr. za spotrebovanú
elektrickú energiu), preto jej v predmetnom spore svedčí pasívna vecná legitimácia. Ak aj žalovaná
namietala, že v predmetnej nehnuteľnosti okrem nej žili aj dve plnoleté dcéry strán sporu, ktoré mali

byť taktiež pasívne legitimovanými subjektmi, tak odvolací súd uvádza, že takéto tvrdenie žalovanej je
bezpredmetné.Žalobcažiadalvydaniebezdôvodnéhoobohateniaodžalovanejadôvodnosťjehožaloby
bola preukázaná, preto takáto námietka žalovanej neobstojí. Navyše v súdnom konaní bolo preukázané,
že to bola práve žalovaná, ktorá dala bez súhlasu žalobcu, resp. ich dcér namontovať elektrický bojler,
preto si musela byť vedomá, že môže znášať následky za takéto svoje konanie.

20. Ďalej žalovaná v podanom odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie sa neriadil záväznými
pokynmi odvolacieho súdu, ani v otázke, že má vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie, že žalobca
nespotrebovával elektrickú energiu dobíjaním bateriek do auta a navrhla, aby odvolací súd podiel
žalobcu ustálil odhadom na 5% zo žalovanej sumy. K tomuto odvolací súd poukazuje na záver súdu
prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje, že z výpovedí svedkýň - dcér strán sporu nebolo jasne

preukázané, že by aj žalobca spotrebovával elektrickú energiu v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá by
mala výrazný vplyv na výšku vystavených faktúr za spotrebovanú elektrickú energiu. Navyše z takto
formulovaných svedeckých výpovedí, by sa nedala ustáliť konkrétna údajná spotreba elektrickej energie
žalobcom. Preto ak aj žalovaná navrhuje ustálenie spotreby žalobcom odhadom na 5%, tento jej návrh
je nekonkrétny a bez náležitého preukázania opodstatnenosti z jej strany.

21. Žalovaná taktiež nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nevzhliadol k nej vznesenej
námietke premlčania. Tvrdila, že na vedomosti žalobcu stojí počiatok a plynutie premlčacej lehoty
podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Počiatok plynutia premlčacej lehoty nie je viazaný ani na
vedomosti o výške bezdôvodného obohatenia, ani na faktúry dodávateľa. Nič také zo zákona nevyplýva.

Pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi napriek námietke premlčania cenu spotrebovanej energie
aj za obdobie od 01.01.2008 do 12.12.2008, tak rozhodol v rozpore s hmotným právom. Odvolací súd
vo svojom uznesení jasne vysvetlil, že je tu treba aplikovať § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka o
dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá čiastočne uplynula. Okresný súd sa tomuto ustanoveniu
zámerne vyhol a poukazoval iba na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pracoval iba s 10 ročnou

premlčacou lehotou. Ani úvaha súdu prvej inštancie o úmyselnom bezdôvodnom obohatení neodpovedá
širokej judikatúre, keď po rozvode manželstva zostane jeden z manželov bývať v dome vo vlastníctve
druhého manžela. Takéto bývanie je po práve, dokiaľ nebude manželovi s deťmi zaistené náhradné
bývanie, o čo sa žalobca nikdy ani nepokúsil.

22. K tejto námietke žalovanej odvolací súd uvádza, že v prvom rade zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva, že je povinnosťou manžela zaistiť náhradné bývanie pre druhého manžela,
ktorý doteraz žil v nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve jedného z nich. Toto tvrdenie žalovanej
považuje odvolací súd za účelové. Bolo výlučne dobrou vôľou žalobcu, že žalovanú spolu s ich
spoločnýmiplnoletýmidcéraminechalžiťvnehnuteľnosti,ktorábolavjehovýlučnomvlastníctve,čovšak

neznemená, že žalovaná mala nárok na užívanie predmetnej nehnuteľnosti bez adekvátnej náhrady,
resp. bez platenia poplatkov spojených s užívaním nehnuteľnosti.

23. Ak žalovaná tvrdí, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi napriek námietke premlčania cenu
spotrebovanej energie aj za obdobie od 01.01.2008 do 12.12.2008, tak rozhodol v rozpore s hmotným

právom, tak takéto jej tvrdenie, vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo dňa 11.02.2010
k uznaniu dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, je taktiež irelevantné.

24. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o

tom, že: k bezdôvodnému obohateniu došlo, kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaná mala vedomosť,
že predmetná nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorý bol v zmluvnom vzťahu s
dodávateľom elektrickej energie a žalovaná túto nehnuteľnosť v rozhodnom období užívala. Samotná
žalovanávpodanomodvolaníuviedla,žesijevedomájejpovinnostiuhradiťžalobcovielektrickúenergiu,ktorú skutočne spotrebovala, namietala však jej výšku. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne, a
až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia
lehota začína plynúť od dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Uznanie dlhu je úzko späté s

inštitútom premlčania (§ 100 - 114 Občianskeho zákonníka). Platným uznaním dlhu dochádza podľa
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka k pretrhnutiu (prerušeniu), resp. k založeniu premlčacej doby a
zároveň k jej prolongácii na desať rokov. Uznanie splatného dlhu má tak za účinok založenie plynutia
novej premlčacej lehoty. K založeniu novej premlčacej lehoty dochádza aj v prípade, že predmetný dlh
bol v čase uznania už premlčaný. Inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, však v

prípade už premlčaného dlhu zakladá jeho právne účinky, len za predpokladu, že ten, kto dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní.

25. Ak žalovaná namietala, že nemala (spolu s dcérou) v čase uznania vedomosť o jeho premlčaní, tak
odvolací súd uvádza, že žalovaná toto svoje tvrdenie nepodložila žiadnymi dôkazmi, preto ani na túto
námietku žalovanej odvolací súd neprihliadol.

26. Navyše žalovaná v podanom odvolaní tvrdí, že jej dcéra P. G. svojím podpisom na dokumente
„POTVRDENIE“ zo dňa 3.2.2010, rukou dopísaný text a podpis žalovanej (a dcéry L. G.) je zo dňa
11.02.2010, taktiež uznala dlh žalobcu. Odvolací súd uvádza, že z textu, resp. obsahu predmetného
dokumentu nevyplýva a je tam len žalovaná uvedená ako uznávajúca osoba, ktorá dlh uznala. Podpis

dcéry L. G. možno preto zhodne s tvrdením žalobcu považovať len ako podpis svedka, bez jej zaviazania
k určitému plneniu.

27. Taktiež žalovaná namietala, že suma 810,05 Eur nie je v priamej príčinnej súvislosti s konaním
žalovanej, ale ide o sankciu žalobcu od dodávateľa elektrickej energie, preto za túto nezodpovedá

žalovaná a nemôže byť zaviazaná na jej zaplatenie. V tejto otázke odvolací súd poukazuje na vyjadrenie
žalobcu v zmysle ktorého skutočnosť, že žalobca musel uhradiť sumu vo výške 810,05 Eur ako úroky
z omeškania za oneskorenú úhradu nákladov za spotrebu elektrickej energie na odbernom mieste B.
diely U./XX v I. vyplýva z Dohody o uznaní dlhu z 02.11.2010. Ak by žalovaná svoj náklad za spotrebu
elektrickej energie uhradila riadne a včas, nemusel by žalobca žiadne úroky z omeškania platiť. A to

jasne preukazuje príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou.

28.Nazákladevyššieuvedenéhosaodvolacísúdstotožnilsnázoromsúduprvejinštancie,ktorývyhovel
žalobe žalobcu a zaviazal žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy za spotrebovanú elektrickú energiu v
rodinnom dome spolu s úrokmi z omeškania.

29. Žalovaná na podporu svojich tvrdení dňa 21.05.2021 doložila znalecký posudok znalca U.. S. A.,
ktorý má preukázať, že súd prvej inštancie pochybil v jeho skutkovom závere, že žalovaná zmenila
systém vykurovania na elektrický, keď inštalovala elektrický bojler na ohrievanie teplej vody na použitie
do kúpeľne. Na tento dôkaz odvolací súd s poukazom na § 366 CSP neprihliadal.

30. Žalovaná namietala aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, tento dopadá na všetky
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody,
avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia

vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez
jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s
existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Odvolací súd uvádza, že zo strany súdu prvej inštancie k
žiadnemu takémuto pochybeniu nedošlo.

31. Odvolací súd k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (t.
j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktorésúd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo

ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel
k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno
vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

32. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tento odvolací

dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový
stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento
nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod
nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych
skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne

závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci
vecne správne.

33. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil.
Nakoľko ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé

vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so
skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

34. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti

potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým
a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným

a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

35. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami

sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

36. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie

veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§
432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).