Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718204037
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6718204037.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: O. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
R. XXX/X, XXX XX C., zastúpeného: I. C., J.., so sídlom F.. J. XX, XXX XX W., proti žalovanej: L. U., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX C., zastúpenej: D.. R. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F.
XXXX/XX, XXX XX W., korešpondenčná adresa: E. U. XX, XXX XX A., o návrhu na vyporiadanie BSM,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 24. 11. 2021, č. k.: 8C/17/2018 -
461, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd určuje, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

pripadajú žalobcovi do výlučného vlastníctva v podiele 1/1:
- nehnuteľnosti vedené Okresným úradom C. - katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v katastrálnom
území C., obci C., okres C., zapísaných na LV č. XXXX, pozemok, parc. registra C parc. č. XXXX o
výmere XX m2 vedená ako zastavené plochy a nádvoria, stavba - garáž so súpisným č. XXXX postavená
na parcele XXXX v hodnote 6.150,- EUR,
- motorové vozidlo I. I evidenčné číslo: C. XXXAV, WIN: V v hodnote 6.187,- EUR

- obchodný podiel v spoločnosti U J. O.: XXXXXXXX so sídlom R. XXX/X, XXX XX C. v hodnote 1.500,-
EUR
- finančné prostriedky - úspory v hodnote 5.894,13 EUR
II. Žalovanej z vecí, ktoré mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov do výlučného vlastníctva súd
prikazuje:
- byt vedený Okresným úradom C. - katastrálnym odborom, nachádzajúci sa v katastrálnom území C.,

obec C., okres C., zapísaný na LV č. XXXX a to trojizbový byt č. X nachádzajúci sa na 2. poschodí vo
vchode č. X bytového domu so súpisným číslom XXX na ulici R. v C., pričom bytový dom, v ktorom
sa byt nachádza je postavený na pozemku parcela registra C parc. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel
patriaci k bytu o veľkosti XXXX/XXXXXX (k celku) na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu v hodnote 55.700,- EUR
- motorové vozidlo R., evidenčné číslo: C. XXXAF, WIN: Q v hodnote 1.000,- EUR

- finančné prostriedky - úspory na účtoch žalovanej v hodnote 6.767,83 EUR
III. Žalovaná je povinná na úplné finančné vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zaplatiť žalobcovi sumu 11.768,35 EUR a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
2. Žalobca sa žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej BSM)
tak, že z vecí patriacich do BSM žiadal prikázať do svojho vlastníctva garáž, motorové vozidlo značka

I. obchodný podiel v spoločnosti U finančné prostriedky - úspory 5.894,13 EUR, trojizbový byt v C..Do výlučného vlastníctva žalovanej žiadal prikázať motorové vozidlo značka škoda a úspory v hodnote
6.767,83 EUR.
3. Žalovaná na začiatku súdneho konania súhlasila s navrhnutým rozdelením vecí, avšak v závere

konania zmenila názor tak, že žiadala, aby trojizbový byt v C. po prikázaný do jej výlučného vlastníctva
s poukazom na to, že už disponuje finančnými prostriedkami, z ktorých môže žalobcu na vyrovnanie
podielu vyplatiť.
4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 11 Pc/12/2017 dňa 7. 7. 2017, následne ustálil hodnotu vecí

tvoriacich masu BSM, u oboch strán neakceptoval nimi vynaložené finančné prostriedky z výlučného
majetku na spoločný, okrem sumy 10.100 EUR, ktorú zohľadnil v prospech žalovanej, pričom táto
suma prestavuje hodnotu členského podielu, ktorý vynaložila ešte pred uzavretím manželstva so
žalobcom, získala vyššie uvedený trojizbový byt ako členka družstva do užívania, pričom následne
počas manželstva so žalobcom súhlasila, aby pri prevode vlastníctva družstevného bytu sa stal
spoluvlastníkom v režime BSM aj žalobca. Pri rozhodovaní prihliadol na nesporné skutočnosti medzi

stranami sporu, ako aj výsledok znaleckých dokazovaní ohľadom ceny jednotlivých vecí. Pri spornej
položke vo vzťahu k bytu dospel k záveru, že je spravodlivé, aby tento bol pridelený do vlastníctva
žalovanej z dôvodu, že členkou družstva pred uzavretím manželstva so žalobcom bola výlučne ona, ona
sa pričinila o nadobudnutie bytu a len v dôsledku dobrej vôle pri uzavretí kúpnej zmluvy ako kupujúceho
uviedla aj žalobcu. Žalobcovi prikázal do vlastníctva veci v hodnote 19.731,13 EUR, žalovanej veci

v hodnote 63.476,83 EUR. Na základe uvedeného celková suma majetku patriaceho do BSM je vo
výške 83.198,96 EUR, potom podiely bývalých manželov v zmysle Občianskeho zákonníka sú rovnaké,
potom 1/2 predstavuje 41.599,48 EUR a keďže žalovanej boli prikázané do výlučného vlastníctva veci
v hodnote 63.467,83 EUR, po odpočítaní polovice vyporiadaného BSM nadobudla veci v hodnote
vyššej o 21.868,35 EUR, ktoré by mala žalovaná žalobcovi vyplatiť. Nakoľko do BSM vniesla majetok

predstavujúci členský podiel v bytovom družstve vo výške 10.100 EUR, túto sumu od vyššie uvedenej
sumy odpočítal a táto vo výške 11.768,35 EUR prestavuje sumu, ktorú uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi.
Vo veci aplikoval § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3 a § 150 Občianskeho zákonníka.
5. Proti rozsudku sa odvolal žalobca, a to proti výrokom I., II. a III. Žiadal rozsudok v napadnutej časti
zmeniť tak, že byt v hodnote 55.700 EUR súd prikáže do jeho výlučného vlastníctva a zaviaže ho zaplatiť

žalovanej na úplné finančné vyrovnanie sumu 43.931,65 EUR. Odvolanie odôvodnil s poukazom na §
365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP.
6. Poukázal na to, že počas súdneho sporu, resp. aj pred tým, ako spor začal, medzi stranami nikdy
nebol sporný spôsob vyporiadania, teda ktorá vec má byť prikázaná ktorému z bývalých manželov. Z
písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 15. 10. 2018 vyplynulo, že súhlasí s prikázaním bytu v C. do

jeho výlučného vlastníctva, pričom žiadal, aby jej žalobca z titulu vyporiadania vyplatil sumu 34.250
EUR. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 4. 1. 2019 na tomto názore zotrvala, žiadala však vyplatiť
38.000 EUR a byt s garážou žiadala v jednej polovici prikázať spoločnému synovi O. U.. Preto legitímne
očakával, že v prikázanom byte bude môcť ďalej žiť a bývať a žalovanej vyplatí konkrétnu sumu. Má
sestru O. J., ktorá dlhodobo žije v zahraničí a v C. vlastní dvojizbový byt, ktorý mal možnosť užívať.

Vzhľadom na priebeh súdneho sporu, nakoľko ani on ani jeho sestra nemali pre daný náhradný byt
využitie, pristúpili k jeho predaju a tento bol dňa 30. 1. 2019 predaný. Žalovaná si zabezpečila vlastné
bývanie, keď uzavrela zmluvu s mestom C. dňa 30. 5. 2018 a za výhodných podmienok dostala do nájmu
trojizbový byt. Zdôraznil, že žaloba bola podaná dňa 4. 7. 2018, nič nenasvedčovalo zmene postojov u
žalovanej, ktorá svoj postoj k vyporiadaniu pred rozhodnutím vo veci samej zmenila. Najskôr podaním

zo dňa 12. 7. 2021 navrhla, aby súd byt do vyporiadania nezahrnul, na pojednávaní dňa 26. 10. 2021
v rámci záverečného prednesu prvýkrát predniesla požiadavku, aby súd prikázal byt do jej vlastníctva,
súd návrhu vyhovel. Pre neho bolo takéto rozhodnutie prekvapivé, neočakával ho vzhľadom na priebeh
konaniaavykonanédokazovanie.Zdôraznil,žecivilnýsporovýporiadokstojínazásadepredvídateľnosti
rozhodnutí súdov a strany by nemali byť zaskočené postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom

právnom postupe, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho plavidlami.
7. Záver súdu o tom, že žalovaná ako jediná členka bytového družstva sa pričinila o získanie bytu,
považoval za nesprávne a nespravodlivé. Namietal, že súd podľa § 151 ods. 1 CSP na zmenu
skutkových tvrdení žalovanej nemal vôbec prihliadnuť. Skutkové tvrdenia žalovaná mala predložiť
skôr. Žalovaná predniesla svoj návrh na prikázanie bytu do jej výlučného vlastníctva až v rámci tzv.

záverečného prednesu. Súd na zmenu skutkových tvrdení žalovanej v otázke prikázania bytu nemal
vôbec prihliadať, išlo o odklonom od predchádzajúcich skutkových tvrdení žalovanej, tieto žalovaná
nepredniesla včas, nekonala tak starostlivo so zreteľom na stav konania a zmenu predniesla až v rámci
záverečnej reči, teda v časti konania, kde je to procesne neprípustné. Právnu skutočnosť považoval zainú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, čím je daný odvolací dôvod podľa §
265 ods. 1 písm. d) CSP. Zároveň namietal, že na zmenu skutkových tvrdení žalovanej nemal možnosť
primerane reagovať, čím je daný odvolací dôvod podľa § 265 ods. 1 písm. a) CSP.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne z dôvodu hmotnoprávneho posúdenia s
poukazom na ust. § 150 OZ. Podľa neho je vecou úvahy súdu, aké riešenie zvolí, ktorému z manželov
konkrétnu vec prikáže, táto úvaha však musí byť riadne odôvodnená a musí vychádzať z právne
významných skutočností. Je pravdou, že sporný byt bol pôvodne družstevným bytom a členom družstva
pred uzavretím manželstva bola výlučne žalovaná. Žalobca sa stal vlastníkom bytu aj z vôle žalovanej,

ktorá mala možnosť ho sama nadobudnúť bez ohľadu na pôvod peňažných prostriedkov, ktoré by na
kúpu vynaložila. Členstvo žalovanej v družstve súd zohľadnil ako jej vnos do BSM vo výške 10.100 EUR.
Toto pričinenie žalovanej bolo zohľadnené práve danou sumou. Manželstvo uzavreli dňa 18. 11. 1989 a
byt nadobudli zmluvou o prevode zo dňa 14. 2. 2013, teda minimálne 14 rokov v nájme spoločne splácali
anuitu. Správne, spravodlivé a zákonné rozhodnutie v otázke prikázania bytu nemožno založiť len na
tom, kto bol členom družstva pred uzavretím manželstva, rozhodnutie musí vykazovať logickú a funkčnú

zhodu s priebehom konania a musí zohľadňovať závery, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd
vôbec nezohľadnil skutkové tvrdenia strán, nezohľadnil účelné využitie veci, nevyriešenú bytovú otázku
na strane žalobcu a vyriešenú na strane žalovanej, ako aj schopnosti strán sumu z titulu vyrovnania
druhej strane zaplatiť riadne a včas. Zároveň poukázal na to, že byt a garáž, hoci ide o samostatné
nehnuteľnosti, tvoria jeden celok. Garáž sa nachádza sa v bezprostrednej blízkosti bytu, vždy sa užívala

s bytom. Nadobudnutie garáže bez bytu nemá praktický význam, rovnako ako nemá praktický význam
nadobudnutie bytu bez garáže. Súd príliš veľký význam priradil jednej skutočnosti, ostatné nie menej
významné skutočnosti akoby neexistovali.
9. Po zohľadnení z celého priebehu sporu a vykonaného dokazovania sú argumenty, aby bol byt
prikázaný do jeho vlastníctva, silnejšie. Zmenu postoja žalovanej v otázke vyporiadania subjektívne

vníma ako priek, keďže prikázaním bytu do vlastníctva žalovanej sa žalobca pri riešení vlastnej bytovej
otázky dostal do nezávideniahodnej situácie.
10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1

písm. c) CSP a podľa § 391 ods.1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom; c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal

navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je síce vo výroku I.
a II. správne a odvolací súd sa stotožňuje s daným rozhodnutím ako aj jeho dôvodmi týkajúcimi sa danej
časti, poukazuje však na to, že i keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero
výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tomu - ktorému účastníkovi konania a o tom, či a čo má

jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný
celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich
nové práva. Ak účastník konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM
(či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 212 ods. 2 písm. d/
O. s. p. viazaný rozsahom odvolania (teraz § 379 písm. d) CSP, pozn. odvolacieho súdu). V takom

prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene
právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p., teraz § 367 ods. 2 CSP, pozn. odvolacieho súdu); odvolací súd musí
vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci
samej). Pokiaľ odvolací súd na základe odvolania podaného „len proti niektorej časti“ rozsudku súdu
prvého stupňa o vyporiadaní BSM pristúpi k zmene napadnutého rozhodnutia vo veci samej iba „v tejto

časti“, nepostupuje správne. Z povahy rozhodnutia o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí
pri zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia vec preskúmať v celom rozsahu a v celom rozsahu o
nej aj rozhodnúť. viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spisová značka Cdo/343/2014, zo dňa
14.04.2016.
14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo strán sporu trvalo od 18. 11. 1989 do 7. 7.

2017, kedy bolo právoplatne rozvedené. Okresný súd správne ustálil masu BSM, ktorej rozsah žalobca v
odvolaní nenamieta. Medzi stranami neboli sporné ani ceny jednotlivých vecí. Spornou otázkou zostalo,
komu má byť pridelený trojizbový byt, pričom žalobca sa s záverom vysloveným prvoinštančným súdomnestotožnil.Podľajehonázorubytmalbyťprikázanýdojehovýlučnéhovlastníctvaspovinnosťouvyplatiť
žalovanú.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na okresný súd dňa 6. 7. 2018. Je pravdou,

že spočiatku žalovaná nežiadala, aby byt pripadol do jej výlučného vlastníctva. Avšak vzhľadom na
rozhodnutieII.ÚS591/2014namietala,žebytnepatrídoBSM,tzn.,žepredpokladala,žebytzostanevjej
vlastníctve.Nemožnoztohovyvodiťzáver,žebyžalovanásúhlasilastým,abybytpripadoldovlastníctva
žalobcu. Pokiaľ tak urobila pred začatím sporu, resp. v jeho úvode, neznamená to, že nemohla svoj
postoj zmeniť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sa nemohol vyjadriť k zmenenému postoju, urobil tak vo svojom

vyjadrení zo dňa 17. 8. 2021, kde uviedol, že pri zohľadnení hodnoty členského podielu 10.100 EUR
žalovaná nebude ukrátená a bude vyplatená. Žalobca už tu tvrdil, že žalovaná má vlastné bývanie,
žalobca ho nemá, preto žiadal byt prikázať do jeho vlastníctva. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
31. 8. 2021, na ktorom bol prítomný žalobca aj jeho právny zástupca, taktiež žalovaná a jej právna
zástupkyňa, zástupkyňa žalovanej uviedla, že pre žalovanú je dôležité, že pred uzavretím manželstva na
základe dohody s bývalým manželom sa stala výlučnou členkou bytového družstva a mala by byť jeho

vlastníčkou. Už na tomto pojednávaní žalobca bol konfrontovaný opätovne s názorom žalovanej, že byt
patrí výlučne jej. Následne pojednávanie prebehlo dňa 26. 10. 2021, pričom zo zápisnice o pojednávaní
vyplýva, že právny zástupca žalobcu uviedol: „Jej postoj sa však diametrálne zmenil a to podaním, ktoré
zaslala súdu, jedná sa o podanie zo dňa 12. júla 2021, kedy teda prvýkrát vzniesla požiadavku, aby byt
bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva“. Zástupkyňa žalovanej až následne súdu predniesla v súlade

s § 182 CSP záverečnú reč, kde potvrdila, že žalovaná od počiatku nemala záujem o prikázanie bytu
z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, čo bolo dôvodom, aby požiadala o pridelenie mestského
nájomného bytu. Poukázala na plynutie času, kedy rodina žalovanej spojila finančné prostriedky, aby
žalovaná mohla žalobcu vyplatiť. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu, že v prípade žalovanej by išlo
o náhlu zmenu postoja, ku ktorej sa nemal možnosť vyjadriť. Ako je vyššie uvedené, k zmenenému

názoru sa vyjadril, argumentoval, pričom minimálne od 17. 8. 2021 mu táto zmena postoja bola známa.
V prípade vyporiadania BSM nie je kogentne stanovené, že by strana sporu nemohla zmeniť svoj názor.
Žalovaná vychádzala z predpokladu, že byt nepatrí do BSM, teda včas dala najavo, že o byt má záujem
a následne v dôsledku vyhodnotenia prípadného neúspechu pri podaní žaloby žiadala daný byt prikázať
do jej vlastníctva.

16. Subjektívne legitímne očakávanie žalobcu, že v spornom byte bude naďalej bývať, pre rozhodnutie
súdu nie je podstatné. Nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že žalobca býval v dvojizbovom byte v C.,
ktorý patril jeho sestre, teda mal zabezpečené bývanie, naviac, mohol by sa stať vlastníkom daného
bytu, pretože z dokazovania vyplynulo, že tento byt sa rozhodli predať 30. 1. 2019 ako nepotrebný v čase
prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM. Žalobca by mal takto zabezpečené bývanie, žalovaná

by ho vyplatila, pričom z týchto prostriedkov, prípadne doplatku zaplatil kúpnu cenu sestre. V odvolaní
žalobca uvádza, že tento byt nemal využitie. Žalobca na základe vlastných úvah, resp. počiatočného
postoja žalovanej dospel k záveru, že byt bude prikázaný jemu. Subjektívne očakávanie je len názorom,
komu by mal byť byt pridelený, čo však nezaručuje, že súd pri vyporiadaní BSM musí rozhodnúť podľa
očakávania strany sporu. S týmto úzko súvisí výklad ust. § 151 ods. 1 a § 153 ods. 1 CSP. V danom

prípade zo strany žalovanej nedošlo k zmene skutkových tvrdení. Prejav žalovanej, že žiada prikázať byt
dosvojhovlastníctva,niejeskutkovýmtvrdením,alejeprejavomjejvôle,akonaložiťsmasouBSM,resp.
jej obranou k tvrdeniam žalobcu. Žalovaná pravdivo a úplne uviedla podstatné rozhodujúce skutkové
tvrdenia, medzi ktoré patrí napr. tvrdenie, že na základe dohody s bývalým manželom sa stala jedinou
členkou družstva. Jej tvrdenie bolo preukázané. Zmena postoja žalovanej vo vzťahu k tomu, komu má

byť pridelený, nepredstavuje skutkové tvrdenie. Z tohto dôvodu súd mohol prihliadať na prejavenú vôľu
žalovanej. Ak obaja bývalí manželia majú záujem o pridelenie tej-ktorej veci, je na súde, aby rozhodol,
komu vec prikáže do výlučného vlastníctva. Na strane žalovanej nedošlo k zmene skutkových tvrdení,
tie na strane žalovanej boli stále rovnaké, žalovaná len zmenila názor vo vzťahu k prikázaniu danej veci,
čo zákonom nie je vylúčené. Nemožno akceptovať ani názor o tom, že žalobca subjektívne neočakával,

že by byt mohol byť pridelený do vlastníctva žalovanej. K zmene názoru žalovanej nedošlo tak, ako to
žalobca uvádza, ale v dostatočnom čase, kedy mohol žalobca reagovať, pričom aj reagoval.
17. Žalobca v odvolaní akceptuje § 150 OZ, z ktorého nevyplývajú presné kritériá pre rozhodovanie o
tom,ktorýzbývalýchmanželovktorúvecnadobudnedovýlučnéhovlastníctva.Rozhodnutiejezávisléod
úvahy súdu. V tejto súvislosti namietal, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, s čím sa odvolací

súd nestotožňuje, pretože vo svojom rozhodnutí okresný súd konkrétne a riadne uviedol, na základe
akých úvah rozhodol o prikázaní spornej veci do vlastníctva žalovanej, keď za podstatnú skutočnosť
považoval to, kto a akým spôsobom sa o nadobudnutie bytu pričinil, prihliadol na dobrú vôľu žalovanej,
ktorá spoluvlastníkom bytu urobila žalobcu, hoci nemusela. Žalobca sa žiadnym spôsobom nepričinilo nadobudnutie bytu. Ak by žalovaná nebola členkou družstva a výlučnou užívateľkou, nevzniklo by
jej právo na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobcovi takéto právo nevzniklo. Žalobca by sa teda žiadnym
spôsobom nemohol stať spoluvlastníkom daného bytu. Okresný súd správne tieto okolnosti vyhodnotil

a aj odvolací súd považuje za spravodlivé, aby byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej.
Inak povedané, žalovaná mala pred uzavretím manželstva so žalobcom zabezpečené bývanie, žalobca
toto získal len odvodene na základe práva žalovanej. Keby súd vyhovel žalobcovi, nastal by stav, kedy
žalovaná, ktorá sama mala zabezpečené bývanie, uzavretím manželstva a následne rozvodom o toto
právo prišla. Ak by manželstvo neuzavrela, nemala by starosti s bývaním. Daným rozhodnutím nastal

stav, ktorý je spravodlivý, kedy právo na byt sa žalovanej navracia a žalobca sa dostáva do situácie, ktorá
bola pred uzavretím manželstva, teda že na daný byt nemal žiaden nárok. Rozdiel je v tom, že žalobkyňa
na základe svojho rozhodnutia urobiť žalobcu spoluvlastníkom bytu je zaťažená povinnosťou vyplatiť ho
z bytu, hoci na jeho nadobudnutí sa nijako nepodieľal. Tiež treba prihliadnuť na to, že žalovaná je len
v nájme, ktoré nepredstavuje v danom prípade istotu trvalého bývania. Argument, že žalovaná už má
bývanie a on nie, v rámci kontextu vlastníctva bytu a nájmu neobstojí aj v súvislosti s vyššie uvedenou

argumentáciou ohľadom pričinenia sa o nadobudnutie bytu. Žalobca neposkytol žiadny lepší argument,
prečo práve on sa má stať vlastníkom bytu. Argumenty, ktoré uvádza, súd nepovažuje sa silnejšie.
Odvolací súd považuje prikázanie bytu žalovanej za spravodlivé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
ktoré vyšli najavo. Žalobca bližšie neuviedol, ako mal súd prihliadnuť na účelné využitie veci. Odvolací
súd dopĺňa, že žalovaná byt získala v rámci vyporiadania z bývalého manželstva.

18. Nie je zrejmé, na základe čoho žalobca usúdil, že súd nezohľadnil schopnosť žalovanej ho vyplatiť
na vyrovnanie podielu, keď práve zmena postoja žalovanej vyplynula z dohody rodiny, detí, o tom, že
jej poskytnú finančné prostriedky.
19. K účelnosti využitia vecí odvolací súd uvádza, že je zrejme pravda, že byt sa ľahšie predáva s
garážou, čo navyšuje cenu, nakoľko však žalobca chcel riešiť svoju bytovú otázku, nie je daný argument

relevantný, keďže s bytom nechcel obchodovať. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že súd pri
vyporiadaní BSM by mal postupovať tak, aby výška sumy pripadajúca na vyplatenie bola čo najnižšia,
teda veci rozdeliť pomerne tak, aby boli podľa možnosti hodnoty, ktoré bývalí manželia nadobudnú,
rovnaké. Ak by súd prikázal byt do vlastníctva žalobcu, ako aj garáž, žalovaná by dostala veci v
hodnote 7.767,83 EUR a žalobca v hodnote 75.431,13 EUR s povinnosťou výplaty 38.881,65 EUR

(žalobca nesprávne vypočítal danú sumu, podobne ako aj súd). Žalobca by získal všetky nehnuteľnosti,
žalovaná žiadnu. Nakoľko žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla, prikázanie garáže do
jeho vlastníctva je správne, pretože vec bude účelne využitá.
20. Účelom rozhodnutia o vyporiadaní BSM nie je primárne riešiť otázku zabezpečenia bývania bývalých
manželov, ale spravodlivé a zákonné rozdelenie spoločne nadobudnutých vecí a hodnôt. Po vyporiadaní

je vecou každého, ako si bude bývanie zabezpečovať, pričom v prípade, že byt je prikázaný druhému
manželovi, táto hodnota sa premieta do vyporiadania a pokiaľ nie je krytá inými vecami vyššej hodnoty, či
inými nehnuteľnosťami, zohľadňuje sa v povinnosti vyrovnania podielu, ktorý je zaviazaný druhý manžel
vyplatiť. Odvolací súd nepovažuje za dostatočný argument žalobcu, že žalovaná má zabezpečené
bývanie, pretože toto má dočasný charakter, resp. vo vzťahu k vlastníctvu bytu ide o nepomer hodnôt

a práva na bývanie.
21. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd aplikoval § 150 OZ. Žalobca v
odvolaní,okreminého,uviedol,žepodávaodvolanieajdovýrokuIII.anamietahmotnoprávneposúdenie
v zmysle daného ustanovenia. Hoci žalobca vo svojom odvolaní konkrétne nenamietal správnosť sumy,
ktorú mu má žalovaná vyplatiť, nakoľko jeho odvolanie smerovalo k tomu, aby bol zaviazaný on na

vyplatenie žalovanej, ide o závislý výrok, ktorý odvolací súd taktiež preskúmal. Odvolací súd zistil, že
síce okresný súd v odôvodnení uviedol výpočet ako aj úvahu, ako k výsledku dospel, avšak tento nie
je správny a ukracuje žalobcu na sume, ktorá mu má byť žalovanou vyplatená z dôvodu nesprávnej
aplikácie hmotnoprávneho ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka.
22. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z

manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

23. V danom prípade súd neaplikuje ustanovenie o tom, že je potrebné prihliadať na potreby maloletých
detí, pretože takéto už nie sú, taktiež sa nepoužije v tejto súvislosti časť poslednej vety. V zostatku
súd aplikuje dané ustanovenie, keď musí rešpektovať, že podiely oboch manželov sú rovnaké, nakoľko
nebol zistený dôvod na zmenu pomeru, súd správne prihliadol na to, čo žalovaná vynaložila na spoločnýmajetok (členský podiel 10.100 EUR), ako aj na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie
spoločných vecí, čo okresný súd správne zohľadnil vo vzťahu k nadobudnutiu družstevného bytu.
24. Správna aplikácia právnej normy predpokladá, že súd ju správne vyloží a použije. Aplikácia právnej

normy vo svojej základnej podstate spočíva v prenášaní zákonných ustanovení (právnych noriem,
právnych viet) na konkrétnu životnú situáciu. V danom prípade okresný súd síce správne zvolil právnu
normu (§ 150 OZ), správne interpretoval, avšak ju nesprávne aplikoval. Pre správne a spravodlivé
vyporiadanie hodnôt strana sporu je podstatné, aby sa im dostali všetky hodnoty, na ktoré majú nárok
v zmysle citovaného ustanovenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva určitý postup, ktorým sa okresný

súd riadil, tento však nezodpovedá citovanému ustanoveniu, rozhodovacej praxi ani judikatúre, čo
spôsobuje aj vadu nedostatku odôvodnenia a nemožnosti preskúmania rozhodnutia. Z odôvodnenia je
zrejmé,žeabsentujesprávnaterminológia,ktorájeprirozhodovanídanýchvecírelevantnáajudikovaná.
25. Pri výpočte je súd povinný zistiť všetky aktíva, ktoré patria do BSM, do nich sa radia veci (hnuteľné
nehnuteľné), spoločné pohľadávky, vklady a to, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučný
majetok.

26. Povinnosťou súdu je však aj zisťovať pasíva, ktorými sú dlhy, ako aj to, čo bolo z výlučného majetku
použité v na spoločný majetok.
27. Súd následne pri výpočte musí vychádzať z tzv. čistej hodnoty BSM (ČID), tzn., že od aktív musí
odpočítať pasíva. Z tejto hodnoty sa vypočíta ideálny podiel (IP, ČID:2). Z odôvodnenia okresného súdu
je zrejmé, že takto nepostupoval, pretože pasíva neodpočítal od aktív, čo v konečnom dôsledku malo

podstatný vplyv na správnosť výpočtu, predovšetkým na konečnú sumu, ktorú je treba na vyrovnanie
podielu vyplatiť. Je nepochybné, že žalovaná bola zaviazaná na menšiu výplatu žalobcu, ako mala byť.
28. Pri výpočte treba vychádzať z toho, čo má ten ktorý z bývalých manželov dostať. Každý musí
dostať ideálny podiel a finančné prostriedky vynaložené zo svojho výlučného majetku na spoločný
majetok ako aj dlhy, ku ktorým bude rozhodnutím zaviazaný. Zároveň súd musí vypočítať, čo ktorý z

bývalých manželov dostane, teda veci, pohľadávky, vklady ako aj to, čo dostal zo spoločného majetku
na jeho výlučné. Rozdiel medzi hodnotami (čo dostal a má dostať) predstavuje sumu, ktorá pripadá
na vyplatenie. Okresný súd bude v ďalšom konaní správne aplikovať danú právnu a následne vo veci
rozhodne s tým, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľné v súlade z vyššie uvedeným
postupom a správnou aplikáciou právnej normy.

29. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.