Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119214124
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5119214124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaTurzuačlenov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyňa: O. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX, F. H., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany,
IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1.
mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie, že úverová zmluva je bez úrokov a bez poplatkov a
o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina,
č. k. 2Csp/100/2019-136 zo dňa 10. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje.

Vo výroku II. a III. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vo výroku I. určil, že úver číslo Úverovej zmluvy
6206025403 zo dňa 18.06.2012 uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez
poplatkov, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni istinu vo výške 1.096,95 eur
zo zmluvy 6206025403 zo dňa 18.06.2012 z titulu bezdôvodného obohatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 9 ods. 2 písm. h), § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z., § 451 ods. 1, 2 OZ, keď dospel k záveru, že úverová zmluva uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.06.2012, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úverový
rámec v sume 800,- eur, je bezúročná a bez poplatkov, keďže zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k absencii
RPMN namietal, že revolvingový úver je dlhodobý opakovateľný a obnoviteľný, uviedol, že tento názor
dodávateľov o nemožnosti vypočítať RPMN vzhľadom na revolvingovú povahu úveru je prekonaný,

pričom poukázal na iné rozhodnutia krajských súdov, podľa ktorých aj pri revolvingovom úvere musí
byť v zmluve uvedený údaj o RPMN. Iné dôvody pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
konštatované žalobkyňou považoval za nedôvodné. Mal preukázané, že žalobkyňa od septembra 2012
do podania žaloby vybrala z karty 3.193,89 eur. Zaplatené platby od septembra 2012 do podania žaloby
predstavovali sumu 4.797,89 eur. Rozdiel je 1.604 eur. Žalobkyňa požadovala zaplatenie finančných
prostriedkov len od decembra 2016 do podania žaloby v decembri 2019, a to vo výške 1.096,95 eur, a
preto žalobe žalobkyne vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom

na plný úspech žalobkyne v spore.

2) Proti tomuto rozsudku, podal v zákonnej lehote, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP
prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok zrušila vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie prípadne, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že
žalobu zamietne. Namietal, že súd absolútne neprihliadol na ním predložené dôkazy ohľadne súhrnnej
výšky čerpania úveru, ktorú žalobkyňa na danej zmluve realizovala, ale pri priznaní bezdôvodného

obohatenia vychádzal výlučne z tvrdenia žalobkyne o čerpaní vo výške 3.193,89 eur. Žalobkyňa
namiesto reálne čerpanej sumy úveru vo výške 3.969,60 eur prezentovala len čerpanie vo výške
3.193,89 eur. Rozsudok preto považoval za predčasný, za nedostatočne a neúplne odôvodnený, a preto
nespĺňajúci kritériá podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. Ohľadom súdom konštatovanej absencie RPMN -
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v úverovej zmluve (pozn. odvolacieho

súdu, súd prvej inštancie konštatoval absenciu náležitosti RPMN podľa ust. § 9 ods. 2 písm. h/ zákona
č. 129/2010 Z. z.) uviedol, že je nevyhnutné zohľadniť, že v prípade žalovanej úverovej zmluvy nešlo o
jednorazové čerpanie hotovostného úveru, ale o revolvingový úver s možnosťou opakovaného čerpania
a dopĺňania. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom
a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, hodnota RPMN nebola v zmysle § 10 ods. 1 písm.
a) podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, preto pre

absenciu tejto náležitosti nie je možné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zotrval
na svojom názore o premlčaní žalovanej pohľadávky a nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia považoval za uplatnený po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, pričom poukázal na iné
rozhodnutia súdov, ktoré sa týkali posudzovania začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby.

3) Žalobkyňa vo vzťahu k odvolaniu žalovaného zotrvala na žalobe a na svojich predošlých tvrdeniach
o absencii zákonom vyžadovaných náležitostiach v zmluve o úvere zo dňa 18.06.2012 s následkom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa ust. § 11 ods. 2 písm. b) a § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010
Z. z. Aj predmetná zmluva musela obsahovať údaj o RPMN, pretože zákon nerozlišuje či sa jedná
o kreditnú kartu, revolvingový úver alebo o spotrebiteľskú zmluvu, pričom poukázala na rozhodnutia

krajských súdov. Uviedla, že úverový rámec predstavoval sumu 800 eur, výbery z karty od septembra
2012 po dátum podania žaloby sumu 3.193,89 eur a zaplatené platby od septembra 2012 po dátum
podania žaloby sumu 4.797,89 eur. Mala za to, že jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1.096,95 eur nie je premlčaný. O tom, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a že môže
súdnou cestou žiadať bezdôvodné obohatenie od žalovaného zistila dňa 24.11.2019 prostredníctvom

Fecebooku od O. G. - predsedu Občianskeho združenia OSPO Martin - Ochrana Spotrebiteľa. Spĺňa
2-ročnú subjektívnu premlčaciu dobu a aj 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu podľa ust. § 107 ods.
1, 2 OZ a má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho od podanej žaloby 3 roky
dozadu zaplatené platby a to od decembra 2016 po podanú žalobu v decembri 2019.

4)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a
vo výrokoch II. a III. ho podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5) Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6) Z obsahu spisového materiálu vyplynulo a odvolací súd mal preukázané, že žalovaný poskytol
žalobkyni ako spotrebiteľke bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom 800,- eur na základe
Úverovej zmluvy 6206025403 zo dňa 18.06.2012. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia správne vychádzal zo zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
dospel síce k správnemu záveru, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN, čo má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, avšak na daný skutkový stav neaplikoval ustanovenia zákona
účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva neobsahuje
údaj o RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. h) zákona

č. 129/2010 Z. z., a preto podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) považoval zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov. V zmysle právnej úpravy účinnej v čase podpisu zmluvy cit. zákon v § 9 ods. 2 písm. j)
ustanovoval ako obligatórnu náležitosť zmluvy údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyo spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov. Zákon nerozlišoval, či táto náležitosť je obligatórna len pre určitý typ úveru, a preto
neobstoja námietky žalovaného, že revolvingový úver je nutné považovať za výnimku, pretože naň

dopadá iný režim posudzovania obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere kvôli jeho
povahe (opakované čerpanie a dopĺňanie cieľovej sumy úverového rámca). Na základe uvedeného
možno konštatovať, že absencia údaju RPMN v úverovej zmluve spôsobila to, že poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona.

7) Odvolací súd sa zaoberal aj ďalšími námietkami žalovaného ohľadom vznesenej námietky premlčania
žalobkyňou uplatneného nároku, a to v subjektívnej premlčacej lehote (ktorú vzniesol už v konaní
pred súdom prvej inštancie) a dospel k záveru, že v tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné,pretožesavosvojomrozhodnutístoutonámietkoužiadnymspôsobomnevysporiadal
a nezaoberal sa zisťovaním skutočností rozhodujúcich z hľadiska určenia začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby (§ 107 ods. 1) a tiež posúdením začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby (§

107 ods. 2 OZ). V tejto súvislosti neunikla pozornosti odvolacieho súdu ani skutočnosť, že súd prvej
inštancie priznal žalobkyni zaplatenie finančných prostriedkov od decembra 2016 do decembra 2019
(t. j. úhradu za 3 roky) aj napriek tomu, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.03.2022 vyplýva, že
žalobkyňa na poznámku zákonného sudcu, že môže žiadať naspäť finančné prostriedky za dva roky,
žiadala zaplatenie finančných prostriedkov za dva roky, a teda požadovala uhradiť sumu 704,84 eur s

úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie sa s týmto dispozičným oprávnením žalobkyne s predmetom
sporu (čiastočným späťvzatím žaloby) žiadnym spôsobom v dôvodoch rozhodnutia nevysporiadal a ani
nevysvetlil, prečo späťvzatie nepripustil a nakoniec v plnom rozsahu vyhovel pôvodne uplatňovanému
nároku žalobkyne. Rovnako tak odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nedáva odpoveď na
argumenty žalovaného ohľadom spornej výšky bezdôvodného obohatenia, keď namietal výšku čerpanej

sumy úveru.

8) Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 2 CSP
tvorí súčasť základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre

jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo
znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

9) Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zistených skutočností odvolací súd

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil a vo vzťahu k
posúdeniu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia dospel k záveru, že súd prvej
inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, z ktorého dôvodu prihliadnuc aj k princípu
dvojinštančnosti súdneho konania, jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby bolo preskúmateľné, a aby

obsahovalo odpovede na všetky relevantné námietky žalovaného vznesené či už v prvoinštančnom,
resp. odvolacom konaní. Pri rozhodovaní o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho
konania v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP.

10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).