Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200608
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5618200608.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: R. H., nar. XX.XX.XXXX, a N. H., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov: matka -
Bc. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Y., C. XXX/XX, právne zastúpená spoločnosťou Benkóczki,

Baláž - advokáti s.r.o., so sídlom Bratislava, 29. augusta 36A, a otec - JUDr. Ing. R. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom W., T. H. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Ing. Ivanou Kožákovou, advokátkou so sídlom
N. Y., L. XXXX/XX, za účasti Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš,
Tomášikova 5, Centra pre deti a rodinu Istebné, so sídlom Istebné 258, pracovisko Dolný Kubín a Úradu
komisára pre deti, so sídlom Bratislava, Odborárske námestie 3, IČO: 50 159 399, v štádiu o nariadenie
neodkladného opatrenia, na základe odvolania otca proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č.k. 1P/37/2018-1652 zo dňa 22. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol návrh
otca maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým (otec) žiadal umiestnenie detí do
zariadenia ústavnej starostlivosti.

2. Súd prvej inštancie poukázal na závery znaleckého dokazovania a upriamil pozornosť na
predchádzajúci právny názor odvolacieho súdu, v ktorom bolo uvedené, že direktívne nariadenie
pobytu v zariadení ústavnej starostlivosti, resp. okamžité zverenie do osobnej starostlivosti otca, bez
odporúčanej intenzívnej odbornej intervencie, by bolo iba iluzórne, kontraproduktívne a s vysokou
mierou ohrozujúce vývoj maloletých detí, navyše v rozpore so všeobecným účelom neodkladného
opatrenia. V danom čase za nevyhnutné považoval vytváranie podmienok pre oživenie rodinných

vzťahov medzi maloletými a ich otcom za pomoci odbornej intervencie. Takýto priestor bol pritom
vytvorený už odvolacím súdom nariadeným neodkladným opatrením sp. zn. 6CoPno/1/2021 zo dňa
27.10.2021, kedy bol upravený styk otca s maloletými deťmi.
3. V súvislosti s doteraz prijatými opatreniami a neodkladným opatrením súd prvej inštancie zdôraznil
nevyhnutnosť prehodnotenia, ba až prestavby postoja matky i otca maloletých detí, aby tieto, v procese
snahy o konsolidáciu vzťahov v rodine, neboli pod vplyvom negatívnych, až deštrukčných zásahov

obidvoch rodičov, aby neboli vystavovaní konfliktu lojality a aby bol voči nim uplatňovaný primeraný
edukatívno-protektívny prístup, vďaka ktorému nadobudnú pocit, že vzťah detí s obidvoma rodičmi by
mal byť ten najprirodzenejší a primárny medziľudský vzťah v tejto etape ich života. Tento proces nesmie
byťnarúšanýalibistickýmpostojommatky,neustálesaodvolávajúcimnaodmietaniekontaktumaloletých
detí s otcom, ani nedostatočne citlivým, až mentorským prístupom otca v štádiu, kedy sa ešte nepodarilo
úspešne nadviazať a stabilizovať kontakt s maloletými deťmi, keď tieto ešte len v začiatku procesu

nadväzovania kontaktu boli vystavené otcovmu imperatívnemu prístupu a nevhodne načasovanými
„lekciami“ spoločenského správania, prelínanými zmienkami o platení výživného a pod.4. Okresný súd tiež uviedol, že v danom štádiu sú v platnosti neodkladné opatrenia, na základe ktorých
je upravený styk matky s maloletými deťmi a uložená povinnosť obidvom rodičom podrobovať sa
psychologickému poradenstvu na pracovisku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš,

pričom trvanie tejto povinnosti je podmienené dosiahnutím účelu, do doby nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Zdôraznil, že maloleté deti sú vo veku 13 a 12 rokov, sú to výborní žiaci,
u ktorých neboli matkou, školou, ani okolím avizované výchovné problémy, sú to deti s viacerými
záujmovými aktivitami, ktoré sa v prostredí matky cítia bezpečne, bez ohľadu na mieru a ich schopnosť
objektívne posudzovať vplyv matky na ich výchovu a formovanie osobnosti. Z tohto dôvodu súd prvej

inštancie opäť konštatoval, že otcom navrhovaný postup - odobratie maloletých z výchovného prostredia
matky - by vystavil deti potenciálnemu riziku traumatizácie, s možným ohrozením najmä ich duševného
zdravia. Otec a priori predpokladá, že vyňatím maloletých detí z prostredia matky sa docieli prestavba
postojov voči nemu, deti budú „prevychovávané“ v intenciách názoru otca - podľa jeho predstáv, avšak
otec sa, podľa názoru okresného súdu, nezaoberal ďalšími potenciálnymi, vysoko hroziacimi ujmami na
psychiku maloletých, ak by mali byť umiestnené do ústavného zariadenia.

5. Súd prvej inštancie doplnil, že u maloletých nezistil žiaden z rizikových „markantov“ (vymenovaných
v odseku 26. napadnutého uznesenia), ktoré by odôvodňovali nevyhnutnosť inštitucionalizácie. To čo
maloleté deti postrádajú je adekvátna rodičovská komunikácia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na čo
i len základných otázkach. Podľa názoru okresného súdu je cieľom súdu, za pomoci špecializovaných
pracovísk, dosiahnuť zlepšenie stavu, avšak tento cieľ nebude možné dosiahnuť bez adekvátnej

kooperácie a seriózneho prístupu obidvoch rodičov.
6. Na základe uvedených skutočností okresný súd uzavrel, že návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia je nedôvodný a v danom štádiu aj ako hrubo ohrozujúci záujem maloletých detí.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že

jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené.
8. Odvolateľ sa domnieval, že okresný súd pochybil, keď neodkladne nekonal a nezasiahol do stavu
preukázateľne porušujúceho práva maloletých detí a otca, ako aj stavu závažne ohrozujúceho zdravý
psychický a duševný vývin oboch maloletých detí. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na to, že Úrad
komisára pre deti ako aj kolízny opatrovník sa vyjadrili v zmysle, že všetky doposiaľ učinené snahy

a uložené opatrenia sa míňajú účinku, a riešenia oni sami vzhliadli v dočasnom umiestnení mal. detí
v diagnostickom ústave. Závery znaleckého posudku MUDr. Kollára v nadväznosti na odporúčanie
znalkyne PhDr. Halašovej a vyjadrenia matky na otázky otca na pojednávaní dňa 23.06.2022 viedli otca
k presvedčeniu, že iná cesta ako umiestnenie detí do diagnostického ústavu nevedie.
9. Otec poukázal na to, že súd nie je prítomný na stretnutiach s deťmi, a z tohto dôvodu považoval za

arbitrárne úvahy súdu o jeho necitlivom, mentorskom či imperatívnom prístupe. Súd, ktorý tam nebol
a nemohol vedieť čo sa skutočne odohralo, ani neskúmal skutočnú pravdu a nevykonal jediný dôkaz,
hoci to otec navrhoval. Otec mal za to, že súd mu a jeho deťom už roky nedokáže poskytnúť ochranu,
vo veci nekoná efektívne a ani účelne. Domnieval sa, že deti by mali byť súdom vypočuté, napriek
tomu, že sa v jednej z lekárskych správ uvádza, že sú traumatizované súdnou mocou. Matka dokázala

zmeniť názor detí vo vzťahu k súdu, keď dokázali prísť na súd a slušne komunikovať. Keby matka
chcela, dokázala by zmeniť názor detí aj vo vzťahu k otcovi. V tejto súvislosti otec poukázal na správanie
matky, ktorá sa doteraz nepodriadila žiadnemu pôsobeniu, ktoré by mohlo viesť k zmene jej postoja,
o čom svedčí i jej podanie zo dňa 25.08.2022, v ktorom sa matka opäť vracia a rozoberá ňou tvrdené
útrapy a pocity spred takmer 10-tich rokov. Ani závery dvoch znaleckých posudkov, neboli pre matku

zjavne dostatočne silným impulzom na zmenu vlastných postojov a správania. Taktiež ani neadresné
snahy súdu o prevýchovu rodičov matku k žiadnej zmene postoja neviedli. Úvahy a skutočnosti súdom
uvádzané v bode 25. uznesenia v spojitosti s doposiaľ nevykonaným riadnym a objektívnym vyšetrením
detí a doposiaľ nerealizovanou odbornou intervenciou vo vzťahu k mal. deťom, otec považoval za
dostatočne odôvodňujúce neodkladnú potrebu zásahu do aktuálneho stavu súdom a potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia v znení jeho návrhu.
10. Odvolateľ zdôraznil, že nežiada autoritatívne nútiť deti k zmene ich citovej angažovanosti, naopak
žiada na nevyhnutne potrebný čas deti umiestniť do ústavného zariadenia, kde by bol umiestnený spolu
s nimi aj on a za pomoci intenzívnej odbornej intervencie bola deťom poskytnutá pomoc k zmene ich
postojov za účelom umožnenia im realizácie ich práv a jemu adekvátneho poradenstva ako správne

a vhodne k nim pristupovať. Nesúhlasil s tým, že umiestnenie detí na nevyhnutný čas do ústavného
zariadenia zákonite predstavuje ujmu na psychike maloletých. Jednak uviedol, že on by tam bol s nimi
a práve vybrané zariadenie CDR Poprad je účelovo zriadené na podobnú pomoc deťom a rodinám, aká
je žiadúca a podľa vyjadrení zástupcu ombudsmana majú skúsenosť s podobnými prípadmi, na rozdielod CDR Istebné, ktoré nemá pobytovú formu a nedisponuje ničím iným ako tým, čo tu už bolo uplatnené
a neúčinné.
11. Vo svojich vyjadreniach otec opakovane poukazoval na to, že v konaní má byť zvažovaný súdom

nie len súlad krátkodobého riešenia veci (ponechanie detí u matky, hoci sú diagnostikované vývinové
disharmónie a hrozba rizík nesprávnej výchovy matky) a najlepšieho záujmu maloletých detí, ale aj
otázka, či z dlhodobého hľadiska je takéto riešenie v ich najlepšom záujme, najmä vzhľadom na postoje
matky, ktorých zmena je podľa záverov ZP MUDr. Kollára len iluzórna, ako aj vzhľadom na absenciu
akejkoľvek reflexie matky na závery, najmä čo do nedostatkov vo výchove matky.

12. Za absolútne irelevantné považoval tvrdenie súdu o vytrhnutí detí zo známeho prostredia, keď
poukázal, že matka sa po výmene názorov s jej sestrou mala spolu s deťmi náhle odsťahovať do N. T.,
čim deťom svojvoľne zmenila známe prostredie bez ohľadu na obvyklé väzby a pocit bezpečia. Zároveň
na pojednávaní dňa 23.06.2022 matka uviedla, že deti sa majú zúčastniť počas leta dvoch pobytových
táborov, teda za zrejmé považoval, že deti sú zvyknuté na pobyt aj bez matky a aj mimo svojho známeho
prostredia.

13. Taktiež sa otec nestotožnil s názorom súdu ohľadne porúch správania u mal. detí, keď ich považoval
za rozporné s lekárskymi správami MUDr. W., detského psychiatra, ktorého maloletý N. navštevoval
dlhodobo, pričom jeho psychiatrické problémy mali viesť až k medikamentóznej liečbe antidepresívami
a antipsychotikami.
14. Záverom odvolania otec poukázal na dôvod brániaci predpokladu zmeny vzájomného postoja

rodičov, ktorý vychádzal i zo záveru ZP MUDr. Kollára a to: ...“osobnosť matky je egocentrická s
absentujúcou sebareflexiou, tvrdohlavá, akcentujúca vlastnú pravdu a práva, neochotná meniť svoje
postoje a presvedčenia, prijať odlišné názory, a robiť kompromisy ...bojovne a opozične nastavená...s
paranoidnými tendenciami, zakrývaním a formálnou deklaráciou spolupráce“. Práve tieto črty ju podľa
názoru otca obmedzujú v naplnení najlepšieho záujmu mal. detí, čo súd nesprávne posúdil, keď

vychádzal z presvedčenia, že zmena postoja matky je možná.

15. V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca matka primárne uviedla, že v súčasnosti je v predmetnej
veci v platné uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoPno/1/2021 zo dňa 27.10.2021, ktorým je
upravený styk otca s maloletými deťmi v prvý pracovný pondelok v každom kalendárnom mesiaci bez

prítomnosti matky v mieste sídla Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, za prítomnosti pracovníka referátu. Poukázala na to, že v plnom rozsahu
plní nariadené neodkladné opatrenie, keď napriek počiatočnej neochote detí stretávať sa s otcom,
sa deti s otcom stretli a komunikovali s ním. Jednalo sa o stretnutia zo dňa 02.05.2022 a následne
06.06.2022. Otec sa, podľa vyjadrení matky, na týchto stretnutiach správal nevhodne a necitlivo, čo sa

opätovne prejavilo na zhoršenom vnímaní celej situácie zo strany chlapcov. Otec mal autoritatívne a
agresívne zvyšovať hlas, veľmi nevhodne ju ako matku ponižoval, zhadzoval a osočoval. Popísala aj
priebeh stretnutia zo dňa 06.06.2022, keď rozhovor medzi otcom a chlapcami označila za traumatizujúci.
Tieto dve stretnutia a správanie sa otca na nich, považovala matka za rozporné so sebaprezentáciou
otca na pojednávaniach, resp. v jeho písomných podaniach, v tom zmysle, že otec na jednej strane

formálne prezentuje záujem konať najlepšie pre záujem maloletých detí, na druhej strane ich necitlivo a
autoritatívne konfrontuje s tým, čo chlapci uviedli na súde. Ostatné stretnutie otca s deťmi sa nekonalo
z dôvodov na strane otca, ktorý sa síce ospravedlnil z neúčasti v plánovanom termíne, ktorý mal byť
05.09.2022, avšak na ponuku matky na náhradný termín stretnutia o týždeň neskôr mailom reagoval,
cez p. PhDr. C. R., v ktorom uviedol: „ja nie som taxikár a nebývam za rohom ... takúto ponuku nech

si matka strčí za klobúk“.
16. Matka poukázala na neposkytovanie terapie, ani žiadneho poradenstva za posledných 6 mesiacov
a vyslovila poľutovanie nad tým, že „absurdný“ návrh otca na umiestnenie detí do ústavu na diagnostiku
a prevychovanie je podporovaný tak kolíznym opatrovníkom ako aj zástupcom detského ombudsmana.
Domnievala sa, že obe tieto inštitúcie prehliadajú iné, neinvazívne riešenie a hoci sa matka niekoľkokrát

obrátila so žiadosťou o poradenstvo, akým spôsobom má deti na stretnutie s otcom pripraviť, neeviduje
ani jednu erudovanú radu zo strany ÚPSVaR smerovanú matke, ako s deťmi v tomto smere pracovať,
ako ich efektívne motivovať a vzbudiť záujem o otca, s ktorým nemajú záujem o stretávanie.

17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie

podal oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP), v zákonom stanovenej
lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení
§ 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385
ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) napadnuté uzneseniezrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. V plnej miere je potrebné sa stotožniť s dôsledným/rozsiahlym apelom (predovšetkým bod 3 tohto
odôvodnenia), ktorý súd prvej inštancie smeroval k obom rodičom a v rámci ktorého jednoznačne
pomenovalpríčinudlhoročnýchsúdnychkonanítýkajúcichsamaloletýchdetíH.atoneschopnosťoboch
rodičov (každého v inej miere a z iného dôvodu) uprednostniť skutočný záujem maloletých detí (ktorý
spočíva v potrebe budovania zdravých vzťahov s oboma biologickými rodičmi) pred osobné preferencie.

19. Súčasne náležite okresný súd uviedol, že priestor k dosiahnutiu zlepšenia za pomoci
špecializovaného pracoviska bol naposledy vytvorený/založený rozhodnutím (neodkladným opatrením)
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoPno/1/2021 zo dňa 27.10.2021, kedy bol upravený styk otca s
maloletými deťmi.

20. Následne je však potrebné - s dôrazom na imanentnú vlastnosť inštitútu neodkladného opatrenia,

ktorou je okamžitosť reakcie súdu na bezprostredné skutkové okolnosti - konštatovať, že aktuálne, v
reakcii na výsledky dokazovania v podobe záverov znalca MUDr. Stanislava Kollára, ktoré zazneli na
pojednávaní konanom dňa 08.09.2022, osobitne jeho vyjadrenia, že „u matky bola zistená paranoidná
porucha osobnosti, pričom ide o poruchu trvalú a nemennú. V dôsledku tejto poruchy sa matka správa
tak, aby presadila svoje záujmy, je neústupčivá, neochotná zmeniť svoje postoje a presvedčenia.

Taktiež vyplynuli tendencie k zakrývaniu a formálnej deklarácii spolupráce...znalcom bolo konštatované,
že zlepšenie vzťahov medzi rodičmi považuje za iluzórne...podľa znalca matka nechce, aby boli deti
s otcom. Táto skutočnosť nie je chorobne podmienená, matka si uvedomuje svoje konanie, svoje
konanie ovláda, a akékoľvek konanie je v súlade so zisteniami o jej osobnosti“ je potrebné a dôvodné
konštatovať, že doposiaľ nič z toho, čo sa udialo, z hľadiska terapií, poradenstiev (vrátane odvolacím

súdom naposledy nariadených) nesplnilo svoj účel a podľa jednoznačných záverov znalca k zlepšeniu
zjavne ani nepovedie.
21. Je evidentné, že deti sú dlhodobo vystavené len jednostrannému vplyvu matky, ktorá ich takmer
10 rokov negatívne ovplyvňuje voči ich otcovi. Celé konanie matky má podľa názoru odvolacieho súdu
účelový charakter a to vyhnúť sa akémukoľvek stretávaniu detí s otcom, doslova ide o snahu ho úplne

vytesniť z ich života. Krajský súd pritom nespochybňuje jej citové väzby k mal. deťom, resp. výchovu
po fyziologickej stránke, avšak otázny je dôsledok jej výchovy, keď na deti prenáša svoj záporný vzťah
s otcom maloletých detí, čím ich negatívne ovplyvňuje a v konečnom dôsledku narúša ich integritu a
harmonický vývoj. Toto jej konanie je tak výrazné, že sa dá hovoriť až o vážnom narušení výchovy vo
vzťahu k deťom.

22. Pokiaľ matka uvádza, že jej nebola poskytovaná terapia, ani iné poradenstvo, odvolací súd uvádza,
že v priebehu konania matka opakovane „bojkotovala“ rôzne rodičovské programy, na ktorých sa
nezúčastňovala a prítomnosť mal. detí taktiež nezabezpečovala. V júni 2017 požiadal Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši o pristúpenie k realizácii prípadovej konferencie za

účelom zistenia, ktorý z rodičov je vhodnejším na výchovu mal. detí, ktorá sa však neuskutočnila taktiež
pre odmietavý postoj matky. Matka neposkytovala súčinnosť ani v rámci súdneho konania, napr. na
deň 21.07.2021 bol naplánovaný výsluch maloletých detí, na ktorý ich matka nepriviedla. Z uvedeného
vyplýva skutočný nezáujem matky na riešení danej situácie, na rozdiel od otca, ktorý sa snažil hľadať
cestu k deťom všetkými možnými spôsobmi, avšak neúspešne.

23. Opísané skutkové zistenia skutočne nasvedčujú možnosti vyslovenia kvalifikovanej nespôsobilosti
matky na výchovu detí (súčasťou tejto spôsobilosti je totiž aj akceptovanie úlohy druhého rodiča) a
potencionálne i k tomu, čo navrhuje otec a to mal. deti zbaviť na istý čas (až deštrukčnému) vplyvu matky.
I keď objektívne nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by bol spôsobilý objektívne vylúčiť otca z výchovy

maloletých a zo styku s nimi, odvolací súd aktuálne, vzhľadom na výrazne odmietavý postoj detí k otcovi,
ako možné riešenie vidí aj takéto hraničné rozhodnutie a to dočasné umiestnenie detí do vhodného
zariadenia, v rámci ktorého by začali ako rodina pracovať na obnovení a vytváraní vzťahov a rodinných
väzieb. Nie zanedbateľným je v tejto súvislosti i názor kolízneho opatrovníka, ako i Úradu komisára pre
deti, ktorí subjekty z dôvodu vyčerpania všetkých snáh a opatrení, návrh otca odobrili a podporili.

24. Úlohou okresného súdu bude preto posúdiť možnosť odlúčenia detí od matky a v závislosti od
tohto zistenia vykonať šetrenie, či v kompetencii/spôsobilosti označeného zariadenia - CDR Poprad -
je aj vykonávanie/poskytovanie takejto činnosti/služby a (ak áno) či má voľné kapacity pre prijatie detí
a poskytnutie im takejto formy konkrétnej pomoci a poradenstva, tak aby sa už reálne mohlo s deťmipracovať (za podmienok ktoré nastaví okresný súd) na zmene vnúteného nepriateľského nastavenia
voči otcovi.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.