Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120249599
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:6120249599.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: SIZO stav s. r. o., so sídlom Športová
772/28, 941 23 Andovce, IČO: 51 271 575, zastúpený: JUDr. Marcel Habrman, advokát so sídlom
Tajovského 12, 940 76 Nové Zámky, proti žalovanému: I. R., nar. XX. XX. XXXX, samostatne zárobkovo
činná osoba podnikajúca pod obchodným menom: Pavol Kuruc - IZOKOM, s miestom podnikania:

Jarková 9885/51, 940 02 Nové Zámky, IČO: 32 799 802, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta
Suchanová, s. r. o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 53 344 294, o zaplatenie 30
825,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 5Cb/77/2020 - 172 zo dňa 02. 12. 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Cb/77/2020 - 182
zo dňa 21. 12. 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/77/2020 - 172 zo dňa 02. 12.

2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Cb/77/2020 - 182 zo dňa 21. 12. 2021 a vec v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 30 825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 30
825,38 eura od 22. 08. 2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok),

vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému,
a to v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 1 a ods. 2, § 324 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1,
ods. 2, § 369c ods. 1, § 536 ods. 1, ods. 2, § 544 ods. 1, § 560 ods. 1 až ods. 4 Obchodného zákonníka
a v časti trov konania s poukazom na § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“). Uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
30 825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019
do zaplatenia. Písomným podaním ešte v rámci upomínacieho konania upravil výšku uplatňovaného
úroku z omeškania na 14 % ročne. Predmetné podanie súd v upomínacom konaní akceptoval a vo veci
vydal dňa 19. 05. 2020 platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30
825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019 do

zaplatenia a náhradu trov konania. Z dôvodu podaného odporu žalovaným bola vec na základe návrhu
žalobcu postúpená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.
z. v spojení s ustanovením § 13 CSP.

3.Vykonanýmdokazovanímmalsúdprvejinštanciezapreukázané,žežalobcaakozhotoviteľažalovaný
ako objednávateľ uzatvorili dňa 16. 02. 2019 písomnú zmluvu o dielo č. 1/2019, ktorú súd právne

posudzoval podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmet zmluvy bol špecifikovaný
v čl. II zmluvy s názvom ,,W. R. v J. E. - E. Y.“. Predmetom plnenia žalobcu mali byť: pokrývačsképráce - demontáž strešnej krytiny, montáž novej strešnej krytiny, demontáž latovania, montáž latovania,
demontáž pôvodnej plechovej krytiny, demontáž plneného debnenia z dosiek, demontáž poškodených
častí strešného krovu, montáž nových častí strešného krovu, montáž kontralatovania a fólie, montáž

strešnej keramickej krytiny Creaton Bobrovka s komplet doplnkami a montáž odvetrávacích prvkov
škridle Creaton, dodanie a montáž spojovacieho materiálu. Cena za dielo bola dohodnutá v čl. IV zmluvy
a táto bola splatná v dvoch etapách. Prvá časť v sume 20 000 eur bola splatná do 15. 03. 2019
(táto bola fakturovaná faktúrou splatnou 22. 03. 2019 a bola žalovaným uhradená) a zostatok ceny
diela žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 190100011, splatnou 15. 07. 2019, ktorú žalovaný

neuhradil, keďže spochybňuje nárok žalobcu. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela z 21. 08. 2019
vyplýva, že dielo žalovaný prevzal s drobnými nedorobkami s tým, že rozsah diela bol v tomto zápise
uvedenývovýmere1438,59m2acelkovácenadielabolauvedenávovýške50825,38eura.Vzápisesa
neuvádza, že by bolo dodané niečo iné, ako si objednal, ako ani to, že žalovaný by mal k dielu, spôsobu
jeho realizácie nejaké výhrady, resp. že nebola dodaná a realizovaná tá strešná krytina, ktorá bola
zmluvnými stranami dojednaná a nacenená. Napriek tomu, že žalovaný dielo prevzal a toto následne

v pozícii dodávateľa odovzdal jeho objednávateľovi - B. F., E. Y., odmietol žalobcovi (subdodávateľovi)
uhradiť zvyšok dohodnutej ceny diela. V rámci obrany žalovaný poukazoval na nezrovnalosti uvedené v
zápise o odovzdaní a prevzatí diela, kde je uvedený dátum odovzdania staveniska 28. 06. 2019, termín
dokončenia prác 28. 06. 2019, dátum skutočného začatia prác 20. 02. 2019 a termín dokončenia prác
28. 06. 2019, ktoré skutočnosti nekorešpondujú so zmluvou o dielo a aj nezrovnalosti týkajúce sa faktúry

a fakturácie. Ďalej žalovaný namietal aj cenu za vykonané dielo, keďže podľa neho bola cena diela
dohodnutá v zmysle čl. IV. bod 1 ústnou dohodou vo výške 35,33 eura za 1 m2 ako cena predbežná
s tým, že bolo dohodnuté dvojité kladenie strešnej krytiny v rozsahu ceny 35,33 eura/1 m2 bez DPH
a v skutočnosti došlo len k jednoduchému kladeniu, jednovrstvovému, kde sa cena pohybuje max. v
rozsahu 16 až 17 eur/1 m2 bez DPH.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný v konaní relevantným a hodnoverným spôsobom
nespochybnil, že zmluva bola uzavretá, že dielo bolo vykonané, a že bola dohoda o cene. Tvrdenie
žalovaného, že žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny uvedenej v zmluve, ale v nižšej sume
zodpovedajúcej cene 16 až 17 eur za m2 za jednovrstvové kladenie, súd prvej inštancie neakceptoval,

pretože strany sporu si v platne uzatvorenej písomnej zmluve dohodli podstatné náležitosti zmluvy o
dielo, a to predmet plnenia a cenu diela. Bol toho názoru, že predmet plnenia bol dohodnutý dostatočne.
Z výsluchu strán a svedka vyplynulo, že od počiatku bolo zmluvným stranám zrejmé, že žalobca je v
pozícii subdodávateľa, že dielo bolo realizované pre E. Y., voči ktorému bol však dodávateľom žalovaný.
Je preto logické, že žalobca ako subdodávateľ mal dodať žalovanému to, čo bol ako dodávateľ povinný

dodať E. Y.. Žiadna zo strán konania nespochybnila, že dielo bolo vykonaného presne v súlade s tým,
čo si biskupský úrad objednal u žalovaného. Nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že bol uvedený do
omylu,lebopodľazmluvymumalabyťdodanákrytinasdvojvrstvovýchkladením(t.j.vovyššejhodnote),
ale nakoniec mu bola dodaná taká krytina, ktorá bola síce plne v súlade s tým, čo mal dodať podľa
projektovej dokumentácie biskupskému úradu, ale v nižšej hodnote. Uvedené tvrdenie žalovaného súd

vyhodnotil ako účelové. Podľa názoru súdu žalovaný nemohol byť zo strany žalobcu nijako uvedený do
omylu.Jenelogické,abyočakávalpodľatejtozmluvy,žemubudezostranysubdodávateľadodanéniečo
iné, ako to, čo mal dodať ďalej. Keďže dohoda o cene je vecou dohody zmluvných strán, nie je zrejmé,
prečo žalovaný až po vykonaní diela začal jeho cenu namietať. Bolo povinnosťou žalovaného si pred
uzavretím zmluvy overiť, či cena strešnej krytiny, ktorá mala byť podľa projektovej dokumentácie dodaná

biskupskému úradu, a ktorá potom logicky bola predmetom jeho zmluvného vzťahu so subdodávateľom,
je primeraná, adekvátna. Že to zistil až neskôr, nemôže byť v súčasnosti na ťarchu žalobcu, pretože
dohoda o cene bola súčasťou písomnej zmluvy. Okrem toho žalovaný len tvrdil, že dohoda o cene sa
týkala iného typu krytiny, resp. iného spôsobu jej kladenia. Žalobca tieto tvrdenia poprel a žalovaný
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že to bolo tak, ako tvrdí. Súd prvej inštancie preto dospel

k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na doplatenie ceny diela tak, ako si ho uplatnil v tomto konaní.
Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej
sumy nevznikol, prípadne, že by zanikol. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
na úhradu istiny 30 825,38 eura.

5. Žalobca si okrem žalovanej istiny uplatnil aj v zmluve dohodnuté úroky z omeškania pôvodne vo výške
0,05 % denne. Neskôr v rámci upomínacieho konania výšku úroku upravil na 14 % ročne, ktoré podanie
bolo čiastočným späťvzatím žaloby v časti úroku z omeškania, ku ktorému došlo ešte pred vydaním
platobného rozkazu, o ktorom čiastočnom späťvzatí súd nerozhoduje. Výška úroku z omeškania 14 %ročne neodporuje písomnej dohode strán o úroku z omeškania, podľa ktorej mali strany sporu dohodnutý
úrok z omeškania vyšší, a to 0,05 % denne (18,25 % ročne). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj
úrok z omeškania, a to v ním uplatnenej výške 14 % ročne. V danom prípade si žalobca uplatňoval úrok

z omeškania od 16. 07. 2019, avšak podľa čl. III. zmluvy sa povinnosť zaplatiť cenu diela viazala aj na
jeho odovzdanie, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania od 22. 08. 2019, t. j.
odo dňa nasledujúceho po odovzdaní a vo zvyšku, t. j. úroku z omeškania za dni od 16. 07. 2019 do
21. 08. 2019 žalobu zamietol.

6. Ohľadne námietok žalovaného týkajúcich sa nezrovnalostí niektorých dátumov v zápise o odovzdaní
diela a toho, že faktúra a fakturácia pôsobia zmätočne, súd prvej inštancie uviedol, že ide o nedôvodné
námietky, nemajúce žiaden vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela.
Rovnako tvrdenie žalovaného, že ešte v mesiaci december, t. j. pred uzavretím písomnej zmluvy o dielo,
niečo žalobcovi zaplatil, vyhodnotil súd ako nedôvodné. K tvrdeniu, že zaplatil v decembri, žalovaný
nepreukázal žiadne prepojenie, súvis jeho úhrady s písomnou zmluvou o dielo uzavretou neskôr.

Pokiaľ to malo byť čiastočné plnenie v zmysle písomnej zmluvy o dielo, mal si vymieniť, aby to bolo
zakomponované do písomnej zmluvy. Súd prvej inštancie nepristúpil ani k znaleckému dokazovaniu
navrhnutého žalovaným, keďže skutkový stav považoval za dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci.
Žalobca preukázal nárok na doplatenie dohodnutej ceny diela, preto nebol dôvod zisťovať inú cenu diela.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný takmer
v celom rozsahu a neúspešný len v nepatrnej časti úroku z omeškania, priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie
z dôvodov § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil. Uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 02. 12. 2021 vyhlásil
rozsudok, ktorým vo výroku I. uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 30 825,38 eura s úrokom
z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 30 825,38 eura od 22. 08. 2019 do zaplatenia, a to

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Následne opravným uznesením zo dňa 21. 12. 2021 I.
výrok vyhláseného a napísaného rozsudku zmenil na 14 % ročný úrok z omeškania zo sumy 30 825,38
eura od 22. 08. 2019 do zaplatenia s odôvodnením, že pri vyhlasovaní rozsudku došlo k chybe, zrejmej
nesprávnosti, keď v I. výroku rozsudku súd uviedol úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne. Je pravda,
že žalobca si pôvodne okrem žalovanej istiny uplatnil aj zmluvne dohodnuté úroky z omeškania vo

výške 0,05 % denne, neskôr však v rámci upomínacieho konania výšku úroku upravil na 14 % ročne,
ktoré podanie bolo akceptované ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania, ku ktorému
došlo ešte pred vydaním platobného rozkazu, o ktorom čiastočnom späťvzatí súd v upomínacom konaní
nerozhodoval. Preto bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz len v rozsahu nároku žalobcu po
tomto čiastočnom späťvzatí. Uvedené konštatovanie a odôvodnenie súdu nemá oporu v zákone, či už v

CSP, príp. v zákone o upomínacom konaní. Žalovaný je toho názoru, že v rámci upomínacieho konania
žalobca nemohol zmeniť žalobu (§ 15 ods. 4 písm. g/) a pokiaľ by podanie žalobcu malo smerovať k
úprave výšky úroku na 14 % ročne, tento návrh mal v zmysle § 15 ods. 5 zákona o upomínacom konaní
posúdiť súd, ktorému bola vec postúpená, alebo ktorý pokračuje v konaní. Návrh na zmenu žaloby v
časti úroku z omeškania nebol žalovanému doručený, žalovaný nemá ani vedomosť o tom, že by bol

predložený súdu, a preto súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby vykonával
prináležiace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Súd prvej inštancie nad rámec akéhokoľvek dokazovania vydal opravné uznesenie, ktoré je v rozpore s
§ 15 zákona o upomínacom konaní, ako aj v rozpore s § 219 a nasl. CSP, kedy zákonným následkom
vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným výrokom. Tento výrok už sám nemôže zmeniť a

v písomnom vyhotovení musí byť znenie výroku zhodné s vyhláseným výrokom a prípadnú chybu v
písaní, počítaní, alebo inú nesprávnosť súd môže opraviť dodatočne osobitným opravným uznesením.
V danom prípade však nešlo o zrejmú nesprávnosť v zmysle § 224 CSP, keďže predmetom opravy
môžu byť len také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo písomnom vyhotovení
rozsudku, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní. Právny pojem „iná

nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné ho vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej
povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej
či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala, alebo vyhotovovala, a ktoré sú úplne zjavné.
Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd, avšak nieje možné týmto spôsobom opraviť vecnú vadu žaloby, o ktorej súd rozhodol. Nie je v zásade možné
opravným uznesením odstraňovať taký nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil nesprávnosť
v rozsudku. Pokiaľ žalobca v danom prípade menil žalobu podľa § 15 ods. 4 písm. g/ zákona o

upomínacom konaní, počas tohto konania sa na takúto zmenu žaloby neprihliadalo a nemalo prihliadať
a so zmenou žaloby sa mal vysporiadať súd prvej inštancie v riadnom konaní po zrušení vydaného
platobného rozkazu v dôsledku podania odporu. Súd prvej inštancie sa s takýmto návrhom nezaoberal
(pokiaľ bol takýto návrh na zmenu žaloby podaný), nevysporiadal sa s takouto zmenou žaloby, pričom
takúto zmenu žaloby v písomnom vyhotovení ani nedoručil a žalovaný sa preto nemohol k tejto časti

žaloby vyjadriť, a teda bola porušená zásada kontradiktórnosti konania v neprospech žalovaného.
Postupom súdu prvej boli porušené aj ustanovenia § 139 CSP, kedy žalobca počas konania môže
so súhlasom súdu meniť žalobu, pričom o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na
pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne
po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal jeho argumentmi v časti zmluvy

o dielo, ktoré sa týkali ceny diela a platobných vzťahov (čl. 4 zmluvy o dielo č. 1/2019 zo dňa 16. 02.
2019) a ani námietkami, že cena sa týkala iného druhu predmetu diela než v skutočnosti bol predmet
vykonaný, že zmluva o dielo a cena mala byť pre druh krytiny, pre ktorý sa vyžaduje iné kladenie, teda
iný technologický a stavebný postup ako ten, ktorý bol v skutočnosti zhotovený žalobcom. Rovnako sa
nezaoberal argumentáciou, že na základe zálohovej faktúry pod č. 180800010 zo dňa 18. 12. 2018

so splatnosťou 21. 12. 2018 na sumu 42 171,75 eura, prišlo k úhrade sumy 42 171,75 eura, ktorá
zahŕňala nákup materiálu, ako aj práce súvisiace s rekonštrukciou strešnej krytiny kláštora v J. E.. Na
preukázanie tvrdení o hodnote vykonaných prác navrhol vykonať a doplniť dokazovanie, ktoré odôvodnil
aj podaním zo dňa 26. 10. 2021, avšak súd tomuto návrhu nevenoval pozornosť a uviedol len, že
dokazovanie nebude vykonané, nakoľko súd mal dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo

veci. Nezaoberal sa ani obranou žalovaného, že v mesiaci december žalovaný zaplatil nielen za krytinu,
ale aj za práce, ktoré mali byť vykonané na obnove kláštora v sume 42 171,75 eura, pričom len uviedol,
že táto námietka je nedôvodná, keďže nepreukázal žiadne prepojenie a súvis tejto úhrady s písomnou
zmluvou o dielo uzavretou neskôr. S uvedeným záverom nesúhlasil, keďže žalobca na pojednávaní dňa
28. 09. 2021 prostredníctvom konateľky a aj svedka P. N. nespochybnil, že projektovú dokumentáciu k

rekonštrukčným prácam na obnove strechy kláštora v J. E. mal k dispozícii v roku 2018, že túto krytinu
objednával skôr, a že ide o totožnosť predmetu diela so zmluvou o dielo z februára 2019. Konateľka
žalobcu Ing. C. N. na pojednávaní dňa 28. 09. 2021 na otázku, prečo je v zálohovej faktúre z roku 2018
uvedené, že sa jedná aj o zálohu za práce, uviedla: „V čase, keď sme vystavovali zálohovú faktúru sme
ešte nevedeli, koľko bude cena prác a koľko cena materiálu. Žalovaný túto zálohovú faktúru uhradil a my

smebolipodľadaňovýchpredpisovnáslednedo15dnípovinnívystaviťriadnufaktúru.“Naďalšiuotázku,
odkiaľ vedel žalobca aká krytina tam pôjde, keď zmluva na práce bola podpísaná až vo februári 2019,
konateľka žalobcu uviedla: „Ústne sme sa dohodli, aká krytina tam pôjde.“ C. N. na pojednávaní dňa 28.
09. 2021 uviedol, že osobne objednával krytinu na základe výkresov strechy, ktoré mal od žalovaného,
a ktoré mu boli dodané ešte v mesiaci 11/2018 alebo 12/2018. Nezrovnalosti ohľadne tvrdení žalobcu a

svedka N. boli v tom, či stavebný denník bol vedený a kde sa nachádza. Na základe uvedeného možno
jednoznačne konštatovať, že súvis so zálohovou faktúrou z roku 2018, z ktorej žalovaný zaplatil 42
171,75 eura a následne so zmluvou o dielo z februára 2019 bol preukázaný, a že ide o tú istú stavbu,
resp. ten istý predmet rekonštrukčných prác strechy na kláštore v J. E..
Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o dielo v čl. 4 obsahovala konkrétnu cenu za dielo podľa

čl. 2 tejto zmluvy, a teda ju uznal v rozsahu 35,33 eura za 1 m2 bez DPH, takýto záver nemá oporu ani
v zmluve o dielo, kde je uvedené v bode 2, že táto cena je dohodnutá ako predbežná a nie ako pevná
cena 35,33 eura za 1 m2, zvlášť, keď sa vzťahovala na strešnú krytinu, pri ktorej sa vyžadovalo kladenie
dvojité (montáž strešnej keramickej krytiny Creaton Bobrovka) a nie zabudovanie a osadenie strešnej
krytiny podľa projektovej dokumentácie Creaton Bobrovka profil 181, ťahaná drážková so segmentovým

rezom a vlnitým povrchom, ktorá si vyžadovala len jednovrstvové kladenie (menej kusov na 1 m2 a aj
menej práce).
Postup súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalobcovi žalovanú sumu z titulu zmluvy o dielo, nie je v súlade
s dobrými mravmi a žalobca by sa bezdôvodne obohatil priznaným nárokom. Počas celého konania
žalovaný namietal výšku ceny diela a pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok s poukazom na danú zmluvu o

dielo, týka sa iného predmetu plnenia, než aký bol v skutočnosti vykonaný.
Žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne a neodôvodnené, keďže vec
bolo potrebné posúdiť aj z iného hľadiska ako iba z formálno-právneho. Súd sa nevysporiadal s
argumentáciou žalovaného, či nárok žalobcu je v súlade s obsahovou náplňou zmluvy o dielo,obchodnými zvyklosťami a zásadou poctivého obchodného styku. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje
riadne odôvodnenie, ktoré je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný,
pričom súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil a svoje rozhodnutie správne a dostatočne
odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pri vyhlasovaní rozsudku došlo
k chybe - zrejmej nesprávnosti, keď v prvom výroku rozsudku súd uviedol úrok z omeškania vo výške
0,05 % denne. Túto chybu súd opravil uznesením č. k. 5Cb/77/2020 - 182 zo dňa 21. 12. 2021. V tejto
súvislosti poukázal na to, že listom zo dňa 10. 03. 2020 bol Okresným súdom Banská Bystrica vyzvaný,

aby sa v lehote 5 pracovných dní od doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu
v časti, ktorej sa rozpor netýka, t. j. s vydaním platobného rozkazu s tým, že úroky z omeškania budú
v súlade s § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. v spojitosti s § 3 ods. 6 písm. a/ zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, maximálne vo výške 14 % ročne. Žalobca podaním zo dňa 13. 03.
2020 oznámil súdu, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorá nie je v rozpore s právnymi

predpismi, a ktorej sa rozpor netýka. S poukazom na uvedené bola ešte v rámci upomínacieho konania
upravená výška úroku na 14 % ročne. V zmysle § 8 ods. 1 zákona o upomínacom konaní bolo podanie
žalobcu zo dňa 13. 03. 2020 vyhodnotené ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania. K
tomuto podaniu došlo ešte pred vydaním platobného rozkazu a z uvedeného dôvodu bol v upomínacom
konaní vydaný platobný rozkaz len v rozsahu nároku žalobcu po čiastočnom späťvzatí. V danom prípade

nedošlo počas konania k zmene žaloby a predmetom konania bol nárok žalobcu na úrok z omeškania
vo výške 14 % ročne. Súd pri vyhlásení rozsudku len omylom uviedol, že úrok z omeškania priznáva vo
výške 0,05 % denne. Tento omyl si sudkyňa uvedomila bezprostredne po vyhlásení rozsudku. Keďže
z jej strany išlo len o zrejmú nesprávnosť pri vyhlasovaní rozhodnutia, súd túto nesprávnosť odstránil
opravným uznesením.

Žalobca sa stotožnil s názorom súdu, že zmluva o dielo bola uzavretá v písomnej forme a bola uzavretá
platne. Predmet plnenia bol dohodnutý dostatočne tak, aby bolo žalobcovi ako dodávateľovi zrejmé, čo
si žalovaný ako objednávateľ u žalobcu ako subdodávateľa objednal. Žalobca bol subdodávateľ a dielo,
ktoré ako subdodávku dodal žalovanému, tento odovzdal ako dodávateľ E. Y.. Žalovaný nemohol byť zo
strany žalobcu nijako uvedený do omylu. Je nelogické, aby žalovaný očakával, že mu bude zo strany

subdodávateľa dodané niečo iné, ako to, čo mal on dodať ďalej. Z argumentácie súdu prvej inštancie
vyplýva, že cena za dielo bola jednoznačne dojednaná a žalobca má za to, že nebolo potrebné vykonať a
dopĺňať dokazovanie ohľadom hodnoty vykonaných prác znaleckým dokazovaním tak, ako to navrhoval
žalovaný.
Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj námietku žalovaného týkajúcu sa faktúry

žalobcu vystavenej v decembri 2018 ako nedôvodnú, keďže žalovaný nepreukázal súvis s písomnou
zmluvou uhradenou neskôr. Táto faktúra sa týkala dodania materiálu - strešnej krytiny na stavbu,
písomná zmluva o dielo a samotný dlh žalovaného v tomto konaní sa týka dodania prác. V písomnej
zmluve o dielo sa úhrada zálohy za vykonané práce nespomína, okrem toho právna zástupkyňa
žalovaného na pojednávaní dňa 27. 05. 2021 vo svojom prednese uviedla: „Krytina bola žalovaným

uhradená ešte v decembri v roku 2018 na základe fa č. ... Tu je potrebné uviesť, že predmetná zálohová
faktúra bola vystavená ako záloha na nákup materiálu...“ Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie právnej
zástupkyne žalovaného, že žalovaný pravdepodobne z optimalizačných dôvodov dojednal so žalobcom
úpravu faktúry čo do rozsahu predmetu plnenia, na samotné zmluvné dojednanie potvrdené prednesom
právnej zástupkyne nemá vplyv, že predmetom decembrovej fakturácie pred podpisom písomnej zmluvy

o dielo bolo len dodanie strešnej krytiny. Iný argument s prihliadnutím na to, že pri zmene obsahu
plneniazvymenenejfaktúrybynedošlozároveňajkzmenevýškyfakturovanejcenyvzhľadomnarozsah
realizovaných prác podľa neskoršej zmluvy o dielo, ani neprichádza do úvahy.
Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že cena za dielo nie je v súlade s dobrými mravmi. Nie je
pravdou, že si žalobca uplatňuje nárok, ktorý sa týka iného predmetu plnenia, než aký bol v skutočnosti

vykonaný. Cena za dielo nebola dohodnutá za dvojité kladenie strešnej krytiny. Cena za dielo bola
jednoznačne dohodnutá v zmluve o dielo. Povinnosť dvojitého kladenia strešnej krytiny nevyplýva
zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a ani zo zmluvy medzi žalovaným a B. F., E. Y.. E. Y.
strechu prevzalo, jej vyhotovenie nenamietalo a cenu za dielo vrátane diela, ktoré vykonával žalobca,žalovanému bez výhrad uhradilo. Tieto závery potvrdzujú nielen výsluch svedka P. N. a žalobcu, ale
vyplývajú aj aj zo samotného výsluchu žalovaného. Okrem toho svedok N. súdu ozrejmil, že cena
nezahŕňala len samotnú montáž strešnej krytiny, ale aj demontáž starej krytiny a opravy poškodených

častí krovu.

10. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Nesúhlasil s názorom
žalobcu, že po podaní návrhu v upomínacom konaní a listu súdu zo dňa 10. 03. 2020 žalobca
elektronickým podaním zo dňa 13. 03. 2020 oznámil súdu, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v

časti, ktorá nie je v rozpore s právnymi predpismi, a ktorej sa rozpor netýka. V § 8 zákona č. 307/2016
Z. z. o upomínacom konaní je uvedené, že o tomto následku súd strany upovedomí. Podľa názoru
žalovaného žalobca menil žalobu podľa § 15 ods. 4 písm. g/ cit. zákona, keďže o postupe podľa § 8 ods.
1 posledná veta žalovaný nebol upovedomený.

11. Žalobca v odvolacej duplike opakovane uviedol, že počas konania nedošlo k zmene žaloby a jeho

predmetom bol nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 14 % ročne. Pri vyhlásení rozsudku došlo
k omylu a súd zrejmú nesprávnosť opravil opravným uznesením.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia zistil, že vydaný rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

15. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov,
ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby
v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v

časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie
sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí.

16. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

17. Podľa § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

18. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom
uvedenie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a možnosti exekúcie.

19. Podľa § 219 ods. 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

20. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci
upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 30 825,38 eura
s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 10. 03. 2020 žiadal žalobcu, aby

sa v lehote 5 pracovných dní od jej doručenia vyjadril, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti,
ktorej sa rozpor netýka, t. j. s vydaním platobného rozkazu podľa uplatnenia žalobcom s tým, že úroky
z omeškania budú v súlade s § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. v spojitosti s § 3 ods. 6 písm.
a/ zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, t. j. maximálne vo výške 14 % ročne. V predmetnejvýzve bol žalobca súdom upovedomený, že v prípade, ak uvedie, že súhlasí s vydaním platobného
rozkazu v časti, ktorá nie je v rozpore s právnymi predpismi, platí, že návrh bol vo zvyšnej časti vzatý
späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. V opačnom prípade súd návrh odmietne. Žalobca na výzvu

súdu uviedol, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka.
Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19. 05. 2020 platobný rozkaz č. k. 14Up/285/2020, ktorým uložil
žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 30 825,38
eura, úrok z omeškania 14 % ročne zo sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019 do zaplatenia alebo v tej
istej lehote podať odpor a zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške

2 651,83 eura, a to prostredníctvom jeho zástupcu v konaní. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v
zákonnej lehote odpor a dňa 28. 10. 2020 bola vec postúpená Okresnému súdu Nové Zámky ako súdu
miestne príslušnému na jej prejednanie z dôvodu, že žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného podal
návrh na pokračovanie v konaní.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 02. 12. 2021, na
ktorom vyhlásil rozsudok v tomto znení:

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi30825,38eurasúrokomzomeškaniavovýške0,05%dennezo
sumy 30 825,38 eura od 22. 08. 2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100 %.
Po vypracovaní písomného vyhotovenia rozsudku súd vydal dňa 21. 12. 2021 opravné uznesenie č. k.

5Cb/77/2020 - 182, ktorým: „opravil I. výrok rozsudku sp. zn. 5Cb/77/2020-172 zo dňa 2. 12. 2021 a to
v časti výšky úroku z omeškania tak, že správne mal I. výrok rozsudku znieť nasledovne: I. Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 30 825,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 30
825,38 eur od 22. 8. 2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Vykonanie
opravy súd odôvodnil tým, že žalobca si pôvodne okrem žalovanej istiny uplatnil aj v zmluve dohodnuté

úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne. Neskôr v rámci upomínacieho konania výšku úroku upravil
na 14 % ročne. T. j. podanie žalobcu v upomínacom konaní, v rámci ktorého upravil výšku úroku na
14 % ročne, bolo akceptované ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania, ku ktorému
došlo ešte pred vydaním platobného rozkazu, o ktorom čiastočnom späťvzatí súd v upomínacom konaní
nerozhodoval. Preto bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz len v rozsahu nároku žalobcu

po tomto čiastočnom späťvzatí. T. j. aj v platobnom rozkaze bol úrok z omeškania priznaný vo výške
14 % ročne a na tejto výške úroku z omeškania sa nič nezmenilo ani po tom, ako došlo k zrušeniu
platobného rozkazu v dôsledku podaného odporu. Je teda zrejmé, že predmetom konania po postúpení
veci prvoinštančnému súdu bol nárok žalobcu na úrok z omeškania len vo výške 14 % ročne, uvedené
nebolo v konaní sporné. Súd však pri vyhlásení rozsudku omylom tento vyhlásil tak, že úrok z omeškania

priznal vo výške 0,05 % denne. Tento omyl, zrejmú chybu, si sudkyňa uvedomila bezprostredne po
vyhlásení rozsudku, a keďže išlo z jej strany o zrejmú nesprávnosť pri vyhlasovaní rozhodnutia, nakoľko
v čase vyhlasovania rozhodnutia bol predmetom konania úrok z omeškania 14 % ročne a nie 0,05 %
denne (18,25 % ročne), súd uvedenú zrejmú nesprávnosť opravil týmto opravným uznesením.

22. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že sa súd prvej inštancie
pri vypracovaní písomného vyhotovenia rozsudku, ktoré v časti úroku z omeškania nekorešpondovalo
s jeho vyhláseným znením, dopustil pochybenia, ktoré nemohlo byť zhojené vydaním opravného
uznesenia. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom sporu bol pôvodne nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 30 825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 30 825,38 eura od 16.

07. 2019 do zaplatenia, ktorý si žalobca uplatňoval od žalovaného v rámci upomínacieho konania s tým,
že na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica súhlasil s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa
rozpor netýka, t. j. v časti istiny 30 825,38 eura a v časti úroku z omeškania vo výške 14 % ročne zo
sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019 do zaplatenia. Súhlas žalobcu s vydaním platobného rozkazu v
tomto rozsahu mal za následok späťvzatie žaloby v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania

a zastavenie konania v tejto časti. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že uvedený následok
nastáva priamo zo zákona (§ 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní), nemá charakter
zmeny žaloby, a preto o ňom nie je potrebné procesne rozhodnúť. Predmetom sporu tak zostal len nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 30 825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 16. 07. 2019
do zaplatenia a nie pôvodne uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne. S prihliadnutím

na odvolacie dôvody žalovaného si odvolací súd vypočul aj nahrávku vyhláseného rozsudku, z ktorej
vyplýva, že úrok z omeškania bol súdom priznaný vo výške 0,05 % denne zo sumy 30 825,38 eura od
22. 08. 2019 do zaplatenia, avšak v rámci ústneho odôvodnenia vydaného rozhodnutia nebol bližšie
konkretizovaný ani čo do pôvodne uplatnenej výšky a ani v rozsahu, ktorý bol v tom čase predmetomkonania. Z ústneho prejavu konajúcej sudkyne nemožno bez ďalšieho usúdiť, že si svoj omyl uvedomila
bezprostredne po vyhlásení rozsudku, keďže úrok z omeškania priznaný v rámci I. výroku ani len stručne
nezdôvodnila. Z takto prejavenej vôle nebolo poznateľné, že pri vyhlásení rozsudku došlo k nesprávnosti

týkajúcej sa výšky úroku z omeškania, a preto v jeho písomnom vyhotovení mal byť tento zdôvodnený
vo výške, v akej bol súdom aj priznaný. Podľa § 219 ods. 4 CSP totiž platí, že len čo súd vyhlási
rozsudok, je ním viazaný a oprava opísanej nesprávnosti, resp. „omylu“, ktorá nie je v kontexte zistených
skutočností ani chybou v písaní či počítaní a ani inou zrejmou nesprávnosťou, nemôže byť zhojená
vydaním opravného uznesenia podľa § 224 CSP. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolanie žalovaného v

tejtočastizadôvodné(ďalšímiodvolacímidôvodmisasprihliadnutímnacharakterzistenéhopochybenia
vecne nezaoberal) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391
ods. 1 CSP).

23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne nariadi vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá

právnych zástupcov obidvoch sporových strán a v prípade, že na tomto pojednávaní vyhlási rozsudok,
tento odôvodní v súlade s jeho vyhláseným znením, majúc na zreteli okrem iných relevantných
skutočností aj to, že predmetom konania v časti príslušenstva žalovanej pohľadávky je tohto času úrok
z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019 do zaplatenia. V novom
rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP).

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.