Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kotrčová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/32/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202135
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5816202135.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Miroslava Jamricha, v právnej veci navrhovateľa - manžela a
otcamaloletého:C.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomL.,Y.č.XXXX/XX,právnezastúpený:Advokátska
kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, proti
manželke a matke maloletého: I. C., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Y. č. XXXX/XX, právne
zastúpená: JUDr. Adriana Paneková, advokátka, L., C. G.. XXXX, v konaní o rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie manželky a matky
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/57/2016-55 zo dňa 26. januára 2017, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil matke maloletého C. C., nar. XX.XX.XXXX
platiť na jeho výživu sumou 80,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku prvoinštančného súdu
vo výroku o rozvode manželstva rodičov maloletého, p o t v r d z u j e .
V ostatnej časti, odvolaním účastníkov nenapadnutej, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n
e d o t k n u t ý .
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd manželstvo C. C., nar. XX.XX.XXXX a I. C., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 13.05.1995 v P., zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Tvrdošín
vo zväzku 6, ročník 1995, na strane 11, pod poradovým číslom 22, rozviedol, zveril maloletého C. C., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca s právom oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať
jeho majetok. Matke uložil platiť na jeho výživu sumou 80,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v
mesiacivopredkrukámotcamaloletéhopočnúcprávoplatnosťouvýrokurozsudkuorozvodemanželstva
rodičov maloletého. Konanie vo vzťahu k P. C., nar. XX.XX.XXXX zastavil. Žiadnemu z účastníkov nárok
na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, čo do výroku o povinnosti matky platiť výživné, doručila v
zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Vytýkala prvoinštančnému súdu, že svoje rozhodnutie o
výškevýživnéhonedostatočnýmspôsobomodôvodnil.Všeobecneuviedol,žepriurčenívýškyvýživného
vychádzal z príjmových možností, schopností matky a že suma 80,- eur má zohľadňovať jej príjem. Z
uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, ako určené výživné 80,- eur zohľadňuje príjem matky, ktorý je vo
výške približne 380,- eur mesačne a v prípade nejakých zdravotných problémov a jej práceneschopnosti
je ešte nižší. Pokiaľ uviedla na pojednávaní, že svojmu priateľovi na chod domácnosti prispieva sumou
50,- eur a deťom takisto sumou 50,- eur mesačne, upresnila, že sa tak stalo po pre ňu nepríjemnom
výsluchu, ktorý sa týkal rozpadnutého vzťahu s manželom, bola rozrušená, nevedela hneď reagovať navšetky otázky súdu, nevedela sa rozpamätať na všetky výdavky, ktoré má súdu uviesť. Upresnila, že
svojmu priateľovi momentálne prispieva na domácnosť sumou 70,- eur mesačne, nakoľko sa u neho
zdržiava dlhodobejšie. Nákupmi drogérie (hygiena, čistiace prostriedky), potravinami prispieva pre deti
približne sumou 60,- eur mesačne, na lekársku starostlivosť pre deti míňa 20,- eur mesačne. Okrem toho
deťom dáva a rozdeľuje takmer všetky stravné lístky, ktoré dostáva v práci a obedy si platí hotovosťou.
Ak ju deti požiadajú o nejaký peniaz, podľa možností im dá. Nedisponuje vysokým platom, čo je zrejmé
aj jej deťom, oni túto skutočnosť chápu. Snaží sa ísť s deťmi aj do reštaurácie, aby si utužili vzájomné
vzťahy, za mesiac minie približne ďalších 20,- eur. Na seba míňa okolo 50,- eur, na drogériu, hygienu a
lieky do 30,- eur. Do práce dochádza, preto míňa na cestovné okolo 30,- eur. Priateľovi prispieva sumou
40,- eur na auto. Za mobil platí približne 36,- eur. Zriadila účet v prospech dcéry S., na ktorý prispieva aj
pre dcéru P. sumou 50,- eur. Jedna z dcér teraz maturuje, požiadala ju, aby jej pomohla s posedením po
písomných maturitách, na čo jej prispela približne 30,- eur. Z uvedeného vyplýva, že súd nedostatočne
odôvodnilsvojerozhodnutieohľadnevýškyvýživného,nezohľadniljejmajetkovýpríjemaanijejvýdavky,
nesprávne určil výšku výživného, na platenie ktorého jej nevychádzajú peniaze. Zotrvala na tvrdení, že
majetkové pomery, schopnosti, možnosti jej umožňujú platiť výživné na maloletého C. maximálne sumou
40,- eur, pričom už i táto suma je pre ňu likvidačná. Žiadala preto rozhodnutie prvoinštančného súdu vo
výroku o výživnom zmeniť tak, aby jej súd uložil platiť na výživu maloletého C. sumou 40,- eur mesačne
k rukám otca.
3. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že zníženie výživného na sumu 40,- eur mesačne nie
je v záujme maloletého, navštevuje strednú školu, súd určil výživné z príjmových možností matky, kde
boli zohľadnené výdavky matky, aké uviedla počas dokazovania na súdnom pojednávaní. Odporučil
rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako správny potvrdiť.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súdom určená suma 80,- eur mesačne vychádza
z reálne zistených majetkových pomerov oboch účastníkov tiež z hľadiska potrieb maloletého. Zastal
názor, že prvoinštančný súd dostatočne pri rozhodovaní zohľadnil príjem, výdavky matky, pričom
priznané výživné zodpovedá aktuálnym potrebám maloletého. Tvrdenia matky o tom, že jej schopnosti,
možnosti neumožňujú platiť výživné v súdom stanovenej výške a že uvedená suma je pre ňu likvidačná,
označil za účelové a nepravdivé. Taktiež žiadal rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako
správny potvrdiť.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 až §
67 CMP a rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o povinnosti matky platiť výživné ako správny
potvrdil. V ostatnej časti, odvolaním účastníkov nenapadnutej, ponechal rozsudok prvoinštančného súdu
nedotknutý.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo
veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam. Sumu určeného výživného v
prospech maloletého stanovil vo výške, ktorá zodpovedá tak schopnostiam, možnostiam matky, ako i
odôvodneným potrebám dieťaťa.
7. K odvolacím dôvodom matky odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že i keď výška výživného
výslovne v zákone stanovená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným
má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by
rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Tomu zodpovedajú i kritériá pre určenie
výšky výživného, ktorými sú jednak schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča, ako
i odôvodnené potreby dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sa odvíjajú predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, nadania s tým, že sa zohľadňujú predovšetkým náklady slúžiace na uspokojenie
výživného v pravom slova zmysle, akými sú oblečenie, obutie, strava, zabezpečenie bývania, v závislosti
od veku dieťaťa i úhrada športových, kultúrnych, spoločenských potrieb tak, aby sa prostredníctvom
stanoveného výživného zabezpečila primeraná úroveň zodpovedajúca úrovni detí jeho veku.
8. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že maloletý C. C. sa narodil XX.XX.XXXX, a teda ku
dňu rozhodovania dosiahol 17 rokov, čo znamená, že sa jedná o mladého muža na prahu dospelosti, u
ktorého je potrebné automaticky zvažovať vyššie nároky tak na výživné v pravom slova zmysle, ako i na
úhradu športových, príp. spoločenských potrieb s tým, že mimo zabezpečenia stravy, oblečenia, obutia,bývania, drogérie ako stredoškolákovi vznikajú i náklady súvisiace s návštevou školy, zabezpečením
školských pomôcok, potrieb, rôznych exkurzií, výletov a pod.
9. Matka maloletého na jednej strane vo svojom odvolaní poukazuje na výdavky, ktoré jej vznikajú
príspevkami na domácnosť a automobil svojmu priateľovi, na druhej strane sa jej zdá suma výživného
80,- eur mesačne na 17-ročného chlapca neúmerne vysoká, a to i napriek tomu, že ako matka by
sama v prvom rade mala vedieť odhadnúť, aké náklady s výživou dieťaťa v tomto veku vznikajú. Je
pekné, pokiaľ skutočne prispieva deťom na stravu, drogériu, rozdeľuje im stravné lístky a zriadila účet
v prospech dcéry S. a P.. Na druhej strane si však musí uvedomiť, že jej vzniká vyživovacia povinnosť
i k maloletému C., ktorý ako študent je výživou odkázaný na svojich rodičov. Sama si musí preto svoje
výdavky prerozdeliť takým spôsobom, aby bola schopná takúto sumu výživného v prospech C. platiť.
Prvoinštančným súdom stanovená suma 80,- eur mesačne je i z pohľadu odvolacieho súdu sumou
minimálnou, akou môže matka maloletého aspoň čiastočne prispieť na úhradu jeho potrieb, ktorá sa už
i vzhľadom na vek maloletého C., na to, že je žiakom strednej školy a takisto mu vznikajú náklady i na
stužkovú, príp. iné školou organizované podujatia, javí ako nedostatočná.
10. Za rozporuplné odvolací súd považoval tvrdenie matky, že na jednej strane dochádza do
zamestnania, na cestovné vynakladá okolo 30,- eur, na druhej strane prispieva sumou 40,- eur na auto
priateľovi. Jednak takto tvrdené výdavky ničím nepodložila (cestovné lístky, príp. upresnenie trasy z
bydliska matky do zamestnania), avšak ani bližšie nezdôvodnila, z akého dôvodu priateľovi prispieva
ešte na auto. Na jednej strane matka v odvolaní tvrdí, že suma 80,- eur mesačne v prospech 17-
ročného syna je pre ňu likvidačná, na druhej strane prispieva svojmu priateľovi na bývanie a auto celkovo
ňou tvrdenou sumou 110,- eur mesačne, bez toho, aby bližšie osvetlila odkázanosť priateľa na ňou
poskytované finančné príspevky (výška príjmu priateľa, zdravotný stav a pod.).
11. Pokiaľ v podanom odvolaní matka poukazuje na svoj príjem, ktorý je na úrovni minimálnej mzdy,
je potrebné uviesť, že pri určení výšky výživného sa nevychádza čisto iba z reálne dosahovaného
príjmu povinného rodiča, ale z jeho schopností, možností dosahovať taký príjem, ktorý zodpovedá
jeho kvalifikácii, dosiahnutému vzdelaniu, zdravotnému stavu a pod. Nemožno dieťaťu uprieť právo na
výživné vo vzťahu k rodičovi len z toho dôvodu, že rodič sám dosahuje príjem, z ktorého sotva uhradí
vlastné potreby. V takom prípade je potrebné, aby rodič zvažoval iné zárobkové možnosti, príp. možnosť
privyrobiť si brigádnicky a tak vylepšiť svoj príjem a zabezpečiť dieťaťu primeranú životnú úroveň.
12. V nadväznosti na uvedené, po zohľadnení všetkých skutočností, ktoré z výsledkov vykonaného
dokazovania vyplynuli, odvolací súd sa stotožnil s výškou stanoveného výživného zo strany
prvoinštančného súdu a jeho rozhodnutie v napadnutom výroku ako správne potvrdil. Vo výrokoch, ktoré
odvolaním účastníkov napadnuté neboli, ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.
13. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s tým, že vzhľadom
na charakter a odvolaním vymedzený predmet odvolacieho konania si každý z účastníkov hradí vlastné
trovy konania sám.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.