Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221200967
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8221200967.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: O.-T., A. so sídlom E. X, XXX XX
O., T.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Jaroščák, ml., advokátom so sídlom Radničné
námestie33,08501Bardejov,IČO:35370556,protižalovaným:1/B.P.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
E. XXX, XXX XX P., právne zastúpená: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01

Košice, IČO: 36 856 967, 2/ W. A. so sídlom J. 1, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., so sídlom Sabinovská 12, 821 02 Bratislava, IČO: 47 245
751, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu
Bardejov č.k. 6C 16/2021 - 535 zo dňa 08.06.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie so spresnením, že zabezpečovacie opatrenie bude trvať do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 6C 16/2021.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 1/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
rozhodol takto:

„ N a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na majetok žalovanej v 1. rade: B.
P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX P. - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území:
E.,obec:E.,okresE.,zapísanévkatastrinehnuteľnostiU.úraduK.-katastrálnyodbor,naLVč.XXXato:
- pozemok - parcela C KN XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele C KN XXX/X, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané pod B X B. P., rod. C. v podiele 1/1, a to za účelom

zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 347.520,24 € s príslušenstvom priznanej Rozsudkom
Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: 3C/88/2012-264 zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.:
23Co/53/2018-290 zo dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.4.2019 a vykonateľnosť
dňa 09.04.2019 voči T.. M. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P., ktorá pohľadávka
je vymáhaná v exekučnom konaní prostredníctvom súdneho exekútora M.. N. Y., sp. zn.: XXX EX XXX/

XXXX.“

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods.
1, § 343 ods. 1, 2, 3 a § 344 CSP, pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je podaný dôvodne. Z rozhodnutia Okresného súdu Bardejov v dedičskej veci po poručiteľovi
B. zistil, že bola schválená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi

pozostalou manželkou a dedičmi, ktorej predmetom bol obchodný podiel obchodnej spoločnosti, podielna byte ako aj iných hodnotách, kedy dedičstvo nadobudla žalovaná 1/ bez povinnosti vyplatiť finančnú
náhradu ostatným dedičom.

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovanej, teda dom a pozemok v
obci E. spĺňal zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska spôsobilého
predmetu záložného práva a z hľadiska toho, že žalobca osvedčil potreby nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia s poukazom na právoplatný rozsudok, ktorým mu bol priznaný nárok na peňažné plnenie vo
výške 347.520,24 Eur, pričom tento záväzok nebol splnený a je predmetom exekúcie. Žalovaná 1/ je

vedená ako vlastník týchto nehnuteľností na základe darovacej zmluvy, pričom jednalo sa neštandardný
prevod nehnuteľností, ku ktorému došlo v období, ktoré je rozhodujúce pre započítanie v dedičskom
konaní. Zároveň súd prvej inštancie mal osvedčenú aj zásadu proporcionality, teda jej dodržanie,
kedy v zmysle údajov o hodnote nehnuteľností a o výške pohľadávky žalobcu tento pomer nepôsobí
neproporcionálne. Poukázal na to, že jedná sa o neobvyklé úkony dlžníkovi spriaznených osôb, teda
žalovanej 1/, keďže v dedičskom konaní neboli na strane aktív spomenuté nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v obci E., kedy túto nehnuteľnosť poručiteľ B. P. mal v bezpodielovom spoluvlastníctve od roku
XXXX až do XX.XX.XXXX, kedy poručiteľ so svojou manželkou ako darcovia darovali nehnuteľnosť.
Táto zmluva bola uzavretá poručiteľom tesne pred jeho smrťou a následne dva dni po jeho smrti
bola táto nehnuteľnosť prevedená darovacou zmluvou opätovne na žalovanú 1/ do jej výlučného
vlastníctva, čo spolu s prevodom nehnuteľnosti, a to bytu v K. dostatočne preukazuje potrebu vydania

zabezpečovacieho opatrenia.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie je možné vydať aj voči tretej osobe,
pričom aj keď predmetná nehnuteľnosť je nehnuteľnosťou, na ktorú bolo zriadené záložné právo v inom
konaní, táto skutočnosť nebráni súdu nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj v tomto konaní, nakoľko sa

jedná o inú pohľadávku od inej osoby.

5. O trovách konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd nerozhodoval samostatne,
nakoľko takéto rozhodnutie bolo vydané v rámci konania vo veci samej.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovanej 1/ s poukazom
na ustanovenia § 365 ods.1 písm. a/, f/ a h/ CSP. Poukázala na skutočnosť, že žalobca sa domáha
obmedzenia dispozície vlastníckeho práva žalovanej nad rámec zákona, nakoľko v dedičskom konaní
bola uzavretá medzi pozostalou manželkou a dedičmi dohoda, že podiel poručiteľa patrí pozostalej
manželke poručiteľa. Žalobca sa snaží navodiť dojem, že syn žalovanej T. M. P. prenechal svoj zákonný

podiel po poručiteľovi v rozsahu 1/3, no žalobca nemôže návrhom na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia obmedziť polovicu podielu z BSM žalovanej a 1/3 z druhej polovice podielu nehnuteľností,
nakoľko tieto jej patria zo zákona. Zároveň platí zásada zmluvnej voľnosti, podľa ktorej sa poručitelia
ako rodinní príslušníci môžu dohodnúť podľa svojej vôle ako si dedičstvo medzi sebou rozdelia a na
základe takejto dohody sa výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností stala žalovaná. Pokiaľ

poručiteľ mal manželku a dve deti, potom je každý z nich oprávnený dediť v rozsahu 1/3 s tým, že
dedičstvo neodmietli. Následne súd schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej T.. M.
P. nenadobudol žiadny podiel z dedičstva z dôvodu, že sa jednalo o dedičstvo predĺžené. Na základe
uvedeného žalovaná bola dobromyseľná pri prevode nehnuteľností, ktoré takto získala s poukazom na
rozhodnutie príslušného súdu konajúceho prostredníctvom súdneho komisára, pričom toto rozhodnutie

bolo právoplatné. Žalovaná nemohla vedieť, že voči nej sa budú viesť viaceré súdne konania vo vzťahu
k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla v dedičskom konaní. V danej veci vzhľadom na vymedzenie petitu
zabezpečovacieho opatrenia je takýto petit nevykonateľný rovnako ako aj petit samotnej žaloby a neboli
splnené procesné podmienky v zmysle § 161 ods. 1 CSP. V dedičskej veci je príslušný na konanie
Okresný súd Bardejov, ktorý poveril súdneho komisára, a to príslušného notára. Preto konajúci súd nie

je oprávnený preskúmavať a rozhodnúť o zrušení právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bardejov,
respektíve ním povereného notára. Takúto kompetenciu má len notár. Zároveň žalobca neobjasnil a
nekonkretizoval akými úkonmi už došlo k ukráteniu majetku dlžníka a neobjasnil príčinnú súvislosť medzi
odporovateľným právnym úkonom a ukrátením jeho pohľadávky. Zároveň neboli splnené podmienky, a
to osvedčené základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana a nebolo preukázané to, či takýto zásah je primeraný. Z týchto dôvodov s poukazom na zistený
skutkový stav súd vyvodil nesprávny právny záver a vydal zabezpečovacie opatrenie. Pre jeho vydanie
neboli splnené procesné podmienky, žalovaná konala dobromyseľne a nebola dostatočne osvedčená
potreba nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.7. Žalobca vo svojej replike k podanému odvolaniu žalovanej 1/ uviedol, že popiera skutkové tvrdenia
žalovanej 1/ uvedené v jej odvolaní. Zdôraznil, že žalovaná len opakuje svoju argumentáciu, ktorú už

v konaní predniesla a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že bez akýchkoľvek pochybností
sú splnené všetky podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Argumentácia žalovanej 1/
bola v celom rozsahu vyvrátená už v prvom rozhodnutí o vydaní zabezpečovacieho opatrenia zo dňa
24.04.2021, ktoré bolo potvrdené aj uznesením odvolacieho súdu pod sp.zn. 9Co 37/2021 zo dňa
29.09.2021. Poukázal na bod 15 odôvodnenia odvolacieho súdu týkajúci sa zásady proporcionality,

ktorý vyvracia tvrdenia žalovanej 1/. Poukázal na skutočnosť, že oproti stavu kedy bolo vydané prvé
zabezpečovacieopatrenievovzťahukdruhejnehnuteľnosti,čoboloprávoplatnepotvrdenéajodvolacím
súdom, nedošlo k zmene situácie, je dôvodné napadnuté uznesenie potvrdiť v celom rozsahu ako vecne
správne.

8. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní neboli predložené.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ nie

je dôvodné.

10. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo upravené v § 343 a § 344 CSP, pričom
je nutné aplikovať primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Podľa § 343 ods. 3 CSP,
výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym

rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred
začatím konania, v priebehu konania alebo po jeho skončení.

12. Dôvodom na jeho nariadenie je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením

záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia
exekúcie zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé
odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby)
mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne
sadomôcťnútenéhosplneniauloženejpovinnosti,aleboprinajmenšomkpodstatnémusťaženiuprístupu

k uplatneniu takejto možnosti.

13. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania, ako je
tomu v konaní vo veci samej, keďže v tomto štádiu konania nie je na vykonanie rozsiahleho dokazovania
časový priestor (§ 328 ods. 2 v spojení s § 344 CSP). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javia v čase rozhodovania ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však
strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv
a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho
rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie,

že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.14. Nariadením zabezpečovacieho opatrenie nebude neprimerane zasiahnuté do práv žalovanej,
nakoľko s výkonom záložného práva môže žalobca začať až vtedy, ak bude pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím.

15. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide (rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III.
ÚS 473/2017). Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Cdo205/2009 z 29. júna 2010 „Aktívnou

vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo
na náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na
podanie predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne
legitimovaný.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 191/2018 z 13. novembra

2018).

16. Pokiaľ žalovaná 1/ nadobudla nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníkom by sa za riadneho chodu
veci, teda za predpokladu prejednania dedičstva v dedičskom konaní a nadobudnutia dedičstva podľa
zákonných dedičských podielov bol stal aj T. M. P. a následne takáto dohoda bola predmetom

odporovateľnosti je zrejmé, že žalovanej 1/ svedčí pasívna vecná legitimácia.

17. Zároveň odvolací súd k odvolacím námietkam, že pri riadnom chode veci by T.. M. P. mal nárok len na
1/3 z podielu svojho otca, a preto je obmedzenie na takýto rozsah nedôvodné uvádza, že táto námietka
neobstojí v konaní, nakoľko toto zabezpečovacie opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo

veci samej a až po právoplatnom skončení veci samej možno pristúpiť k výkonu záložného práva. Vo
veci samej už súd prvej inštancie určil, že právny úkon dlžníka T.. M. P. spočívajúci v uzatvorení dohody
dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorými prenechal svoj zákonný dedičský podiel v rozsahu 1/3 je voči
žalobcovi právne neúčinný. Je teda zrejmé, že argumenty, ktoré predkladá žalovaná 1/ sú nedôvodné,
nakoľko predmetné zabezpečovacie opatrenie, ktoré bude trvať do právoplatného skončenia vo veci

samej slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Odvolací súd sa zaoberal touto námietkou aj z hľadiska dodržania princípu proporcionality, pričom pri
porovnaní výšky záväzku T.. M. P., kedy len istina tvorí cca 347.000,- Eur a hodnotu nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom zabezpečovacieho opatrenia, ktorá bola deklarovaná vo vzťahu k tomuto rodinnému
domu je možné dospieť k záveru, že takéto zabezpečovacie opatrenie nie je v rozpore s princípom

proporcionality.

18. Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s námietkou dobromyseľnosti žalovanej 1/, kedy ako poukázal súd
prvej inštancie v odôvodnení v bode 17 druhej časti, samotné úkony, a to darovacia zmluva uzatvorená
tesne pred smrťou poručiteľa a následne spätný prevod na žalovanú 1/ pri už existujúcom záväzku M.

P. voči žalobcovi, kedy nadobudol rozsudok vykonateľnosť 09.04.2019 a následne tieto prevody boli v
roku 2020 podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vylučujú dobromyseľnosť žalovanej 1/, ktorá je v
blízkom príbuzenskom vzťahu k dlžníkovi žalobcu.19. Pokiaľ sa týka námietky nesplnenia procesných podmienok preto, aby vo veci konal Okresný súd
v Bardejove s tým, že takéto rozhodnutie môže byť vydané len cestou súdneho komisára povereného
na prejednanie dedičstva, ani s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil, pričom poukazuje aj

na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co 32/2022, ktorý konal o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu proti žalovanej 1/, ale od nadobúdateľa ďalších nehnuteľností,
kedy v zmysle judikatúry vyšších súdov je takáto námietka vyvrátená.

20. Veriteľ môže odporovať každému právnemu úkonu dlžníka, ktorým sa ukracuje uspokojenie jeho

vymáhateľnej pohľadávky a ktorý dlžník urobil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Je nepochybné, že
takýmtoprávnymúkonommôžebyťajdohodaovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,
nakoľko po jej uzavretí alebo ak sa týka nehnuteľnosti, po jej účinnosti nemôže veriteľ dosiahnuť
bez pomoci odporovacej žaloby uspokojenie svojej pohľadávky z majetku, ktorý pripadol manželovi
(bývalému manželovi) dlžníka (Pozri aj NS ČR 21Cdo/2791/99).

21. Je ústavne akceptovateľný právny záver, že dohode o vyporiadaní BSM schválenej súdnym
zmierom, možno úspešne odporovať, nakoľko sa táto dohoda považuje za hmotnoprávny úkon a
navyše ide o dvojstranný právny úkon (nález Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. I. ÚS
260/2019, zdroj: ustavnysud.sk; tvorba analytickej právnej vety: ustavnysud.sk). Uvedené nepochybne
platí obdobne aj pre odporovateľnosť dedičskej dohody.

22. Pokiaľ teda je zrejmé, že možno odporovať aj dohode dedičov, je na konanie príslušný súd prvého
stupňa, ktorý je miestne príslušný.

23. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu

konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť
rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie.
Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak
striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností

dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené
platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020, zdroj a
analytická právna veta: ustavnysud.sk).

24.Žalobcapreukázalexistenciuzákladnýchpredpokladovprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,
t.j. vysokú pravdepodobnosť existencie pohľadávky voči žalovanej a obavu z ohrozenia exekúcie, ktorá
je daná tým, že na majetok žalobcu bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie v inom konaní. Žalovaná
v odvolaní na svoju obranu neosvedčila skutočnosti, kvôli ktorým by sa nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia javilo byť nedôvodné a jej argumenty nemali potenciál zmeniť objasnenie veci, ku ktorému
dospel okresný súd.

25. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

26. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie stotožňujúc s vecnými argumentmi

odôvodnenia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi bol priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej 1/ v rozsahu 100%.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).