Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215205657
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8215205657.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcov: 1/ L.. X. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. XXX, XXX XX P., 2/ P.. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX P., obaja právne
zastúpení advokátom JUDr. František Komka, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovaným:
1/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX K., 2/ U. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XX, XXX XX K., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Jozef Stašák, so sídlom Andraščíková 3, 085
01 Bardejov, o strpenie práva prechodu vyplývajúceho z vecného bremena, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 3C/369/2015-125 zo dňa 06. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho
a dovolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaní v 1. a 2. rade sú z titulu vecného bremena in rem povinní strpieť právo prechodu žalobcov
v 1. a 2. rade peši, osobným motorovým vozidlom a nákladným motorovým vozidlom po parcele N. č.

XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX zapísanej na LV č. XXX vedenom pre katastrálne
územie F. k domu súpisné číslo XX postavenému na parcele N. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX mX a priľahlým parcelám N. č. XX - záhrady o výmere XX m2, č. XX - záhrady o výmere
XXX m2, č. XX - záhrady o výmere X XXX m2, č. XX - záhrady o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané
na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie F..

Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva spoločne a nerozdielne voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 80 písm. b), c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
platný a účinný v čase podania žaloby, § 137, § 216 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 257 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 132a ods. 1, 2, § 135a ods. 1 (teraz § 134 ods. 1), 4 (teraz
obdobne § 134 ods. 3), § 135b ods. 1 (teraz obdobne § 151n ods. 1), 2 (teraz obdobne § 151n ods. 3),

§ 135c ods. 1 (teraz obdobne § 151o ods. 1), 3 (teraz obdobne § 151n ods. 2), 4 (teraz obdobne § 151p
ods. 1), 6 (teraz obdobne § 151p ods. 1), § 865 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991.3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že všetky doteraz vykonané znalecké skúmania k otázke
vlastníctva parcely C KN č. XX v predošlých konaniach jednoznačne dospeli k záveru, že uvedená
parcela bola využívaná ako spoločná prístupová cesta, aj pre parcely vo vlastníctve súčasných žalobcov.

Bolo preukázané, že právo prechodu cez predmetnú parcelu bolo právnymi predchodcami žalobcov
využívané minimálne od 50-tych rokov, kedy postavili na parcele C KN č. XX dom, preto najmenej
po dobu troch desaťročí boli právny predchodcovia žalobcov opodstatnene presvedčení, že im právo
prechádzať po parcele C KN č. XX patrí, pretože iný prístup k ich nehnuteľnostiam nebol možný a do
roku XXXX nebol ani prístup z cesty ohradený, tak nemohli mať dôvodné pochybnosti, či im takéto

právo patrí. Uzavrel, že toto právo držali žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia oprávnene, svojim
obsahom zodpovedalo vecnému bremenu k cudzej veci majúceho charakter vecného bremena, a preto
im toto právo riadne vzniklo. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu.

4. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadli žalovaní formálne citujúc všetky odvolacie dôvody
uvedené v § 365 ods. 1, ods. 2 C.s.p. Z obsahu odvolania vyplýva, že namietajú nepreskúmateľnosť

rozsudku, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Ich odvolacie námietky
možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) výtka súdu prvej inštancie, že žalobu posúdil ako žalobu
na plnenie, aj keď ju žalobcovia označili, ako určovaciu žalobu; (ii) námietka, že súd prvej inštancie
nerešpektoval práve účinky starších rozsudok OS BJ sp. zn. 6C/518/84 v spojení s rozsudkom KS KE,
sp. zn. 18Co/85/85, OS BJ, sp. zn. 8C/242/86 v spojení s rozsudkom KS KE, sp. zn. 18Co/127/86, OS

BJ, sp. zn. 3C/185/06 v spojení s rozsudkom KS PO, sp. zn. 7C/86/12 v otázke vzniku a existencie
práva prechodu žalobcov cez pozemok W. (iii) názor, že nikdy neexistoval nadobúdací titul, z ktorého by
mohli právni predchodcovia žalobcov vyvodzovať svoju dobrú vieru v tom, že pozemok EN 30 užívajú
vykonávajúc právo zodpovedajúce vecnému bremenu; (iv) názor, že žalobcovia majú aj iný prístup ku
svojim pozemkom, a to cez pozemky ich susedov, a nie je problém tento prístup upraviť do žiadúcej

podoby a (v) názor, že ak súd už zriadil vecné bremeno, mal určiť i náhradu za jeho zriadenie, a to i bez
návrhu. Na základe toho žalovaní navrhli rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a uplatnili trovy konania.

5. Žalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnili trovy konania
majúc za to, že odvolanie žalovaných je iba zopakovanie ich doterajších tvrdení, s ktorými sa súd prvej

inštancie primeraným spôsobom vysporiadal.

6. Žalovaní následne vo svojom vyjadrení zotrvali na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených.
Žalobcovia potom mali za to, že opäť ide iba o opakovanie skutočností, ktoré boli žalovanými
produkované v priebehu celého konania.

7. O uvedenom odvolaní odvolací súd rozhodol svojim rozsudkom č.k. 19Co/150/2018-205 zo
dňa 25.06.2019 tak, že prvým výrokom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a druhým výrokom
priznal žalobcom voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Po
preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že

súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil
a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukázal. Pokiaľ ide
o vec samu, odvolací súd konštatoval, že žalovaní v odvolacom konaní nevzniesli žiadne nové námietky

(okrem námietky náhrady za vecné bremeno), s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci
aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým
stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia s dôvetkom, že v prejednávanej
veci nešlo o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda v danom

prípade nešlo ani o obmedzenie vlastníctva žalovaných vo verejnom záujme, ktoré by malo byť potom
kompenzované náhradou.

8. Voči predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní, o ktorom rozhodol Najvyšší
súd SR svojim uznesením sp. zn. 4Cdo/278/2020 zo dňa 29.06.2022 tak, že rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že uznesením sp. zn. 1Nc/45/2012 zo dňa
08.10.2012 v spore vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7Co/68/2012 a na Okresnom
súde Bardejov pod sp. zn. 3C/185/2006 konštatoval, že vzťah sudkyne JUDr. T. X. k žalobcovi 1/
je relevantný, preto ju vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Preto táto dovolaním namietanásudkyňa z objektívneho hľadiska neposkytovala dostatočné záruky pre jej nezaujatosť. Naopak sudkyňa
L.. K. F. bola predmetným uznesením vylúčená z dôvodu, že v danej veci rozhodovala na súde nižšieho
stupňa, preto v dovolacím súdom posudzovanej veci nebola splnená podmienka pre jej vylúčenie.

9. Dňom 31.08.2022 sudkyňa JUDr. K. F. skončila výkon funkcie sudcu a sudkyňa L.. T. X. bola následne
uznesením predsedníčky Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1SprV/33/2022 z 12.09.2022 vylúčená z
prejdnávania a rozhodovania tohto sporu. V zmysle pravidiel prerozdeľovania vecí zastupovania bod
5.1., bod 5.5. Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2022 a jeho Dodatku č. 8 z 15.08.2022,

účinného od 01.09.2022 článok I., bod 4.1. písm. c/ bola vec prejdnaná a rozhodnutá v senáte zloženom
ako je uvedený v záhlaví tohto rozsudku.

10. Podaním zo dňa 05.09.2022 právny zástupca žalovaných oznámil, že žalobcovia predali
nehnuteľnosti, ktoré boli ich vlastníctvom, čo vyplýva aj z LV č. XXX, k.ú. F., okres V., ktoré pripojil v
prílohe podania. Novými vlastníkmi pozemkov a stavby sú manželia U. B. a Y. B..

11. Podaním zo dňa 19.09.2022 právny zástupca žalobcov uviedol, že medzičasom do rozhodnutia
dovolacieho súdu došlo zo strany žalobcov k prevodu vlastníckeho práva na ďalšie osoby - U. B. a Y.
B., o čom svedčí aj aktuálny LV č. XXX, k.ú. F.. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby do konania na ich
strane pristúpil ďalší subjekt v zmysle § 79 Civilného sporového poriadku, a to manželia U. a Y. B..

12. Odvolací súd sa najprv zaoberal návrhom žalobcov na pristúpenie ďalších subjektov do konania. O
uvedenom návrhu bolo rozhodnuté uznesením, č.k. 12Co/35/2022-339 zo dňa 18.10.2022 tak, že návrh
žalobcov na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalobcov bol zamietnutý, opierajúc sa
jednak o chýbajúci súhlas tých, ktorí mali do konania pristúpiť (§ 79 C.s.p.), ako i o ust. § 378 ods.

2 C.s.p., ktoré pristúpenie subjektov v odvolacom konaní vylučuje. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.11.2022 a vykonateľnosť dňa 14.11.2022.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), potom opätovne preskúmal

napadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúcev zmyslezásadvyplývajúcichz ustanovenia
§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na svojej úradnej tabuli a na svojej webovej stránke najmenej
5 dní vopred (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne
nesprávne, čím boli splnené podmienky pre jeho zmenu podľa § 388 C.s.p.

14. ? Vzhľadom na vyššie popísané, odvolací súd skôr ako sa začal opätovne zaoberať obsahom
podaného odvolania zo strany žalovaných skúmal, či žalobcom v súdenom spore naďalej svedči aktívna
vecná legitimácia, vyriešenie otázky ktorej je vecou právnou, nie skutkovou.

15. Podľa § 151n ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
v znení účinnom v čase prevodu nehnuteľností, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

16. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana (žalobca) je

subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, teda je aktívne vecne legitimovaný a druhá
sporová strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný.

17. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/192/2004 vo vzťahu k vecnej legitimácii uviedol
nasledovné: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-

právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom)
alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca
v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom

konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že jenositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,

o ktorú v konaní ide.“

18. Z predloženého LV č. XXX, k.ú. F., okres V. vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností, ktorých sa týka
predmetné konanie o strpenie práva prechodu z vecného bremena, t.j. parc. č. XX - zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. XX, XX, XX, XX - záhrady a rodinného domu súp. č. XX sú U. B. a Y. B., a to na

základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

19. Z ustanovenia § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka účinnom v čase prevodu nehnuteľností,
explicitne vyplýva, že pri vecných bremenách spojených s vlastníctvom nehnuteľnosti tieto prechodom
ani prevodom na iného vlastníka nehnuteľnosti nezanikajú, ale trvajú naďalej. Ak napríklad zomrie
vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom, zaťažuje rovnaké vecné bremeno aj jeho dediča;

to isté platí aj pri prevode zaťaženej nehnuteľnosti. Aj v prípade, že s vlastníctvom veci je spojené
oprávnenie z vecného bremena, platí, že so zmenou vlastníctva prechádza na nového vlastníka aj
toto oprávnenie. Práva a povinnosti z vecného bremena však nie sú prevoditeľné samostatne, bez
súčasného prevodu nehnuteľnosti vecným bremenom zaťaženej či z vecného bremena oprávnenej.
Takýto prevod nie je prípustný.

20. V predmetnom prípade sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovaným strpieť právo
prechodu v rámci vecného bremena in rem vo vzťahu k nimi špecifikovaným nehnuteľnostiam.
Predmetom tohto konania tak bolo vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktoré prešlo zo
žalobcov na ich právnych nástupcov U. B. a Y. B., keďže títo sa stali novými vlastníkmi nehnuteľností, na

ktoré sa toto vecné bremeno viaže. Na základe uvedeného tak možno dospieť k záveru, že žalobcovia už
nie sú subjektmi hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (právo prechodu), ale týmito novými
subjektmi hmotnoprávneho oprávnenia sú už U. a Y. B., teda žalobcovia už nie sú nositeľmi aktívnej
vecnej legitimácie, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.

21. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol.

22. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté
podľa § 453 ods. 3, § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným

žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom v plnom rozsahu. O
výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 C.s.p.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).