Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/87/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204225
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1219204225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: O. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava,Vazovova7/a,Bratislava,dieťarodičov-matky:J.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomT.XX/C,
D., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ivanom Bojnom, so sídlom Polianky 7G, Bratislava, IČO: 30793106
a otca: X.. K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, toho času W. XXX/XX, D., zastúpeného
advokátomJUDr.LadislavomSčurym,sosídlomMierova1725,Čadca,IČO:33916071,oúpravuvýkonu
rodičovských práv a povinností a o zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca a matky proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 49P/122/2019-367, zo dňa 16.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch I.,, II., IV., V., VI., a IX. p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom, zo dňa 16.10.2020, č. k. 49P/122/2019-367, vo výroku I.
zveril maloleté dieťa O. D., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. II. Určil,
že maloleté dieťa bude s výnimkou letných, veľkonočných, vianočných sviatkov v starostlivosti otca
v nepárnom kalendárnom týždni od stredy od 12.30 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa
do 08.00 hod. a v párnom kalendárnom týždni vo štvrtok od 12.30 hod. do 19.00 hod., počas letných

prázdnin každý kalendárny rok vždy od 01.07. od 09.00 hod. do 08.07. do 19.00 hod., od 15.07. od 09.00
hod. do 22.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., počas veľkonočných
prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v čase od štvrtka predchádzajúcemu Veľkonočnému piatku od
14.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., počas vianočných prázdnin a sviatkov v párnom
kalendárnom roku od 23.12. od 14.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku
od 27.12. od 10.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod. V ostatnom čase bude maloleté
dieťa v starostlivosti matky. Rozhodol, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa počas

úpravy starostlivosti v bežnom týždni je predškolské, resp. školské zariadenie, ktoré maloleté dieťa
navštevuje, miestom odovzdania vo štvrtok v párnom kalendárnom týždni je bydlisko maloletého dieťaťa
určené dohodou rodičov,TV., D. a počas sviatkov a prázdnin miesto bydliska maloletého dieťaťa určené
dohodu rodičov - T. XX/C, D.. Určil, že ten z rodičov, ktorý má dieťa aktuálne v starostlivosti je povinný
telefonicky kontaktovať druhého rodiča a umožniť mu kontakt maloletého dieťaťa s druhým rodičom, a
to vždy v stredu o 19.30 hod. Každý z rodičov je povinný v lehote 5 dní od doručenia rozsudku oznámiť
druhému rodičovi telefónne číslo, na ktoré je možné ho kontaktovať. III. Oboch rodičov oprávnil maloleté

dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. IV. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
O. D., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 250 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k
rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku v časti týkajúcej sa zverenia maloletého dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti. V. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej O. D., nar.XX.XX.XXXX výživným vo výške 350 eur mesačne za obdobie od 09.08.2019 do času právoplatnosti
výroku rozsudku v časti týkajúcej sa zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc vykonateľnosťou rozsudku v časti bodu V.. VI.

Zročné výživné na maloletú O. D., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 09.08.2019 do 31.10.2020 vo výške
2.612,48 eur zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od vykonateľnosti rozsudku v časti bodu V.. VII. Vo zvyšnej
časti návrh matky zamietol. VIII. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. IX. Počnúc právoplatnosťou
rozsudku o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zrušil neodkladné opatrenie
nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k. 49P/178/2018-64 zo dňa 06.12.2018 v spojení

z uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/213/2019-105 zo dňa 15.07.2019. X. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 24 ods. 2, 4, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2,
4, 5, 6, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, článku 18 Dohovoru o právach
dieťaťa a § 335 ods. 3 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Návrh matky

a návrh otca na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletej, ktorá je vo veku cca 5 a pol roka, pochádza
z mimomanželského vzťahu svojich rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti vyhodnotil ako sčasti
opodstatnený. Konštatoval, že otec navrhoval zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti v
týždňových intervaloch, matka navrhovala zverenie do jej výlučnej starostlivosti a úpravu styku s otcom.
Ak sa rodičia nevenovali pojmovému označeniu striedavá osobná starostlivosť a výlučná starostlivosť,

dokázali sa vo vymedzení rozsahu starostlivosti priblížiť a až na malú odchýlku zhodnúť na tom, že
otec by zabezpečoval starostlivosť o maloletú v nepárnom kalendárnom týždni od stredy do pondelka
párneho kalendárneho týždňa (kedy by dieťa prespávalo z nedele na pondelok v Bratislave). Odlišný
pohľad mali rodičia na párny kalendárny týždeň, kde matka navrhovala pobyt maloletej u otca vo štvrtok
bez prespatia a otec navrhoval prespatie dcéry u neho zo štvrtka na piatok. V priebehu konania došlo

medzi rodičmi k vyvrcholeniu ich vzájomnej animozity, podporovanej aj presadzujúcim sa správaním
právnychzástupcov,aakákoľvekdohodamedzirodičmibolavylúčená.Prirozhodovaníozverenívzaldo
úvahy najmä naplnenie potrieb maloletej v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený
jej spokojný a bezpečný harmonický vývin. Vychádzal aj z postoja rodičov a ich vôli dohodnúť sa o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k spoločnej dcére. Nestotožnil sa s tvrdeniami otca, že

matka maloletú nezákonne presťahovala bez jeho súhlasu, keď otec sám potvrdil, že bydlisko maloletej
na T. akceptoval. Nesúhlasil s obvineniami otca vo vzťahu k bráneniu mu v styku s maloletou, pretože
matka nemala záujem vylúčiť otca zo starostlivosti o dcéru, žiadala o rešpektovanie aktuálnych potrieb
maloletej a snažila sa hľadať prieniky v predstavách ohľadom starostlivosti o ňu. Za vhodné považoval
usmernenie kolízneho opatrovníka o empatickom prístupe k maloletej a rešpektovaní jej prežívania.

Mal za to, že za situácie, kedy dieťa niekedy nie je "vo vyhovujúcej psychickej kondícii", nie je nutné
pripisovať tento stav na vrub matke a hrubo ju napádať. Námietky otca, že je čas rozšíriť jeho styk s
dcérou určený neodkladným opatrením zohľadnil, avšak nestotožnil sa s názorom o potrebe rozšírenia
do režimu týždňovej striedavej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní vychádzal z rozsahu rodičmi
pôvodne dohodnutej starostlivosti o maloletú, podľa ktorej otec bude zabezpečovať starostlivosť v

nepárnom kalendárnom týždni od stredy od 12.30 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa do
08.00 hod. a v párnom kalendárnom týždni vo štvrtok od 12.30 hod. do 19.00 hod.. Návrhu matky na
úpravu režimu starostlivosti o maloletú rozdielne do času, kým navštevuje materskú školu a do
budúcna,momentomjejnástupudoškoly,nevyhovelpoukazujúcnato,že prirozhodovanísúdvychádza
zo skutkových okolností existujúcich v čase rozhodnutia, keďže v prípade zmeny pomerov je možná

zmena rozhodnutia. Pri rozdielnom postoji rodičov k párnemu kalendárnemu týždňu a voľbe prespávania
dieťaťa zo štvrtka na piatok verzus úprave kontaktu otca s maloletou bez prespatia, zohľadnil námietky
matky, že maloletej režim styku podľa nastavenia neodkladného opatrenia veľmi nevyhovuje, čo potvrdil
aj otec. Konštatoval, že maloletá si pri rodičoch prešla turbulentným obdobím a napriek snahám súdu, v
správaní rodičov nič nenasvedčuje tomu, že ak títo razantne nezmenia svoj prístup, dôjde pre maloletú

k výrazným zmenám. Považoval za dôležité zachovať dostatočný kontakt dieťaťa s oboma rodičmi,
pričom maloletej nechcel príliš zasiahnuť do stabilného režimu. Určený rozsah starostlivosti o maloletú v
dvojtýždňovom horizonte predstavuje pomer 5:9 v prospech matky, čo možno jednoznačne subsumovať
pod nerovnomernú striedavú osobnú starostlivosť. Pri úprave režimu starostlivosti o maloletú počas
veľkonočných a vianočných prázdnin prihliadol na zhodu rodičov a tieto prázdniny rozdelil rovnomerne

pre každého z nich. Na argumenty matky k úprave počas letných prázdnin o tom, že maloletá má záujem
zúčastniťsa tanečnéhotábora,neprihliadal,nakoľkonevzhliadolžiadnylogickýdôvod,prečobyobdobie
voľnosti a dovoleniek nemohlo dieťa prežiť rovnomerne s oboma rodičmi. Výkon starostlivosti otca o
maloletú v čase letných prázdnin upravil na každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod. do 08.07.do 19.00 hod., od 15.07. od 09.00 hod. do 22.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do
19.00 hod. prihliadajúc na to, ide obdobie väčšej voľnosti, bez každodenných povinností, v ktorom bude
poskytnutý priestor pre rozvíjanie vzájomných vzťahov a väzieb dieťaťa s každým z rodičov. Miestom

odovzdania a prevzatia maloletej počas úpravy starostlivosti v bežnom týždni určil predškolské, resp.
školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje, miestom odovzdania vo štvrtok v párnom kalendárnom
týždni a počas sviatkov a prázdnin určil bydlisko maloletej, na ktorom sa rodičia dohodli. Konštatoval,
že obaja rodičia si vo vzájomnej zhode upravili aj zabezpečenie kontaktu dieťaťa s druhým rodičom s
umožnením telefonického kontaktu vždy v stredu o 19.30 hod.. Apeloval na rodičov, aby vystúpili zo

svojich egoistických postojov, boli viac tolerantní a uvedomili si, že aj druhý rodič to s dcérou myslí
dobre, napriek tomu, že má iné prejavy a spôsoby. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
považovalzanajlepšiuvoľbuavzáujmedieťaťa,najmäkvôlizachovaniuplnohodnotnéhovzťahudieťaťa
k obom rodičom aj po zrušení spoločnej domácnosti s prihliadnutím na to, že v tomto prípade nebol
problémom vo vzťahu dieťaťa k otcovi alebo matke. Rodičom dal do pozornosti, aby sa do budúcna
pokúsili o spoluprácu a vytvorenie vzájomne sa rešpektujúceho prostredia, kedy sa otec nebude k matke

správať neúctivo a s výsmechom ako predvádzal počas pojednávaní a navzájom sa rodičia nebudú
častovať žiadnymi invektívami. Oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,
pretože obaja sú nositeľmi tohto práva s tým, že v bežných veciach môže každý z nich rozhodovať
samostatne a v iných než bežných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť.

3. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa
zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni
svojichrodičovavychádzalzpotriebmaloletéhodieťaťa,zmožností,schopnostíamajetkovýchpomerov
rodičov. Uviedol, že pri určení výživného je vodiacou zásadou na strane povinného rodiča miera jeho
schopnosti, možnosti a majetkových pomerov, pričom za schopnosti rodiča treba považovať jeho reálny

zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento treba pri posudzovaní ďalej modifikovať
možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami
podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor,
prax, skúsenosti v odbore atď.). Zohľadnil aj pomer starostlivosti oboch rodičov, ktorý zverením maloletej
do striedavej osobnej starostlivosti bude v dvojtýždňovom intervale 5:9 "v prospech matky". Výživné

určil rozdielne za obdobie od podania návrhu matky do času právoplatnosti výroku o zverení dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti vo výške 350 eur mesačne a počnúc právoplatnosťou výroku o zverení
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti vo výške 250 eur mesačne prihliadajúc na rozdielnu mieru
starostlivosti rodičov o maloletú a iné skutkové okolnosti podmieňujúce určenie výživného. Výživné
navrhované matkou považoval za nadhodnotené a nezodpovedajúce miere osobnej starostlivosti oboch

rodičov a výživné navrhované otcom vo výške 150 eur vyhodnotil ako podhodnotené a absolútne
nezodpovedajúce majetkovým pomerom otca. Mal preukázané, že obaja rodičia sú zamestnaní, príjem
matky sa pohybuje v priemere okolo 1.600 eur netto (podľa výpisov z podnikateľského účtu v roku
2020 to bolo od 1.500 do 2.200 eur brutto - t.j. bez odpočítania nákladov, odvodov a dane), mesačný
príjem otca činí 2.250 eur netto. Prihliadol na skutočnosť, že matka v júni 2020 uzavrela manželstvo,

má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére O. na ktorej výživu prispieva sumou 150 eur mesačne,
otec nemá ďalšie maloleté dieťa. Vzal v úvahu, že obaja rodičia majú porovnateľné náklady na bývanie.
Mal preukázané, že maloletá navštevuje predškolské zariadenie, okrem častejšej chorobnosti nemá iné
zdravotné problémy, jej mesačné náklady matka vyčíslila sumou od 400 eur do 700 eur. Uzavrel, že za
situácie, kedy sa otec bude podieľať na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v režime nerovnomernej

striedavej osobnej starostlivosti (5:9), a výkone starostlivosti o maloletú jej bude poskytovať bývanie,
stravu, zabezpečovať voľnočasové aktivity, je matkou navrhované výživné neprimerané. Pri určovaní
bežných nákladov na bývanie prihliadol iba na pomer nákladov matky vo výške 2/3 (v kalendárnom
mesiaci zabezpečuje matka starostlivosť cca v 2/3 a otec v 1/3). Uviedol, že suma výživného určená
počnúc právoplatnosťou striedavej osobnej starostlivosti vo výške 250 eur zohľadňuje tri faktory, a to

v mesačnom horizonte rozdiel v rozsahu osobnej starostlivosti cca 10 dní v prospech matky, čomu
zodpovedá suma cca.100 eur (pomerná časť nákladov na bývanie a stravu, kde súd zobral do úvahy aj
skutočnosť, že matka v júni 2020 uzavrela manželstvo a na nákladoch na bývanie sa spolupodieľa aj
manžel matky), časť nákladov na bežné poplatky pre dieťa v materskej škole, platba záujmového krúžku,
občasné mimoriadne náklady vo výške cca 50 eur a zvyšná suma 100 eur predstavuje zohľadnenie

rozdielnej životnej úrovne otca, ktorého príjem je cca o 600 eur vyšší a vzal v úvahu i ďalšiu vyživovaciu
povinnosť matky. Sumu výživného určenú za prvé obdobie t.j. od podania návrhu od 09.08.2019 do času
právoplatnosti rozsudku v časti zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti vo výške 350 eur
mesačne, navýšil o sumu 100 eur s prihliadnutím na inú mieru osobnej starostlivosti otca o maloletúa priemerné náklady matky v danom období, ktoré boli vyššie. Poznamenal, že aj keby náklady na
maloleté dieťa neboli vyššie, výživné za toto obdobie odôvodňujú aj majetkové pomery otca, ktorý
má jedinú vyživovaciu povinnosť a nadštandardný príjem. Vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako

aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality,
prihliadajúcnaodôvodnenépotrebymaloletéhodieťaťa,počastrvanianerovnomernejstriedavejosobnej
starostlivosti a pri výrazne rozdielnom príjme rodičov považoval určené výživné vo výške 350 eur a 250
eur za absolútne primerané, odzrkadľujúce možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca ako finančne
zdatnejšieho rodiča. Vo zvyšnej časti návrhy oboch rodičov zamietol. Zročné výživné na maloletú určil

za obdobie od 09.08.2019 do 31.10.2020 vo výške 2.612,48 eur a ocovi uložil povinnosť toto zaplatiť
do 30 dní od vykonateľnosti rozsudku v časti bodu V. výrokovej časti rozsudku. Zročné výživné ustálil
nasledovne: 350 eur x 14 mesiacov + pomerná časť z výživného za mesiac august 2019 - t.j. od
09.08.2019(350eur/31dníx23dní),čo predstavujesumu4.900eur+pomernáčasť259,67eur.Zročné
výživné za obdobie od podania návrhu do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom rozhodoval o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností vyčíslil sumou spolu 5.159,67 eur. Od tejto sumy odpočítal

sumy vyčíslené otcom doposiaľ platené v celkovej výške 2.547,19 eur. Uvedená suma pozostáva
zo sumy 1.190 eur ako platby výživného. Otec navrhoval započítať tieto platby vo výške 1.290 eur,
súd však platbu 100 eur zaplatenú mimo obdobia, za ktoré určoval výživné, nezohľadnil v odpočítaní
od zročného výživného. Ďalej otcovi započítal platby 744,55 eur (úhrada školného), 312,64 eur (za
stravu v materskej škole) a 300 eur (školský príspevok). Matka zápočet platieb odsúhlasila. Od zročného

výživného neodpočítaval otcom navrhované platby na poistku dieťaťa vo výške 153,55 eur, na sporenie
pre maloletú vo výške 1.240 eur a sumu 167,08 eur za platbu liekov pre dieťa. Vo vzťahu k otcom platenej
poistke bez súhlasu matky, poukázal na to, že v prípade poistného plnenia toto bude poukázané priamo
otcovi (čo uviedol sám otec) a nemožno hovoriť o platbe výživného, ktoré by malo byť odpočítané z
výživného. V prípade sporenia pre maloletú, mal za zrejmé, že ide o sporiaci účet, ktorý maloletej založil

otec, ktorý je jediným disponentom s uvedeným účtom ( uvedenú skutočnosť rovnako ako pri platbe
poistky potvrdil sám otec), pričom tiež nejde o výživné. Poukázal na to, že otec ako disponent môže
kedykoľvek sporiaci účet zrušiť a finančné prostriedky z neho vybrať. K platbám za lieky uviedol, že
ak otec v priebehu viac ako roka zaplatil drobné platby za bežné lieky pre dieťa (v priemere cca 11
eur mesačne), čo ani riadne preukázal, nemožno hovoriť o platbách výživného. Pokiaľ ide o bežné

náklady na maloletú na potraviny, lieky, darčeky a oblečenie v čase, keď je maloletá v starostlivosti otca
poznamenal, že túto skutočnosť zohľadnil pri určení výšky výživného s tým, že ak by otec tieto veci
nezabezpečoval, vznikli by dôvody pre určenie vyššieho výživného. Z uvedeného dôvodu bežné plnenia,
ktoré otec vo vzťahu k dcére uskutočňuje počas výkonu jeho osobnej starostlivosti neodpočítal. od
zročného výživného. Vo zvyšnej časti návrhy oboch rodičov zamietol. Počnúc právoplatnosťou rozsudku

vo výroku zverení v súlade s ust. § 355 CMP zrušil nariadené neodkladné opatrenie. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti výrokom rozsudku IV., V. a VI. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhol určiť výživné na maloletú vo výške 150 eur

aj na obdobie zročného výživného, pričom celkovú sumu zročného výživného žiadal určiť ako bežné
výživné v sume 100 eur mesačne a 50 eur na tvorbu úspor na sporiaci účet maloletej zriadený oboma
rodičmi s tým, že s úsporami budú disponovať obaja rodičia až po schválení súdom. Žiadal, aby mu
súd umožnil zročné výživné splácať formou splátok po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným.
Alternatívne, ak by súd nevyhovel jeho odvolaciemu návrhu, navrhol uložiť povinnosť matke z výživného

250 eur mesačne vkladať sumu 100 eur na nový sporiaci účet maloletej. Uviedol, že voči výrokom I.,
II., III. , VII., IX. a X. rozsudku sa vzdal práva podať odvolanie, pretože matka sa na pojednávaní dňa
21.10.2020 vzdala práva podať odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku. Odvolanie odôvodnil ust. §
365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu, že matka
necelý deň pred súdnym pojednávaním poslala prostredníctvom jej právneho zástupcu na súd e-mail, v

ktorom ho očiernila ničím nepodloženými klamstvami. Neskoré odoslanie e-mailu vraj bolo zapríčinené
technickými problémami, čo spôsobilo, že nedostal na pojednávaní priestor sa k tomu vyjadriť a tiež
nemal možnosť predniesť záverečnú reč. Nesúhlasil so záverom súdu, že sa jednalo o spor o výživnom,
pretože mal záujem najmä o rozšírenie styku s maloletou zmenou z tri a pol dňa na päť dní starostlivosti
počas dvoch týždňov a aby mohol s maloletou tráviť najbližšie sviatky a prázdniny. Namietal, že súd

nevzal do úvahy príjem matky z mimopracovných aktivít a skutočnosť, že matka žiadnym spôsobom
nepreukázala výšku príjmu zo svojho podnikania. Vyslovil domnienku, že matkou doložené výdavky
mohli byť fiktívne, keďže neboli zdokladované, pričom v tabuľke výdavkov vyhotovenej matkou nie sú
uvedené mesiace november a december 2020, ale navyše sú pridané mesiace jún a júl 2019 vrátaneplatieb za dovolenky v Chorvátsku a Egypte. Poukázal na to, že z predložených dokladov je zrejmé,
že po odrátaní položiek na voľný čas, oblečenie, bývanie (vrátane hypotekárneho a spotrebného úveru
a poistenia domácnosti), lieky, hračky, náušnice (tieto kúpil otec) a drogériu vyplýva, že náklady na

maloletú predstavujú v priemere 165 eur mesačne. Z uvedeného dôvodu považoval určené výživné
za neadekvátne, keďže suma 350 eur prevyšuje mesačné náklady na maloletú a nie je v prospech
maloletej, ale v prospech matky. Namietal, že súd nezohľadnil, že matka takmer rok pred podaním
návrhužilavspoločnejdomácnostisterajšímmanželom,spoločnesapodieľaliajnavšetkýchvýdavkoch
maloletej, pričom do nákladov maloletej matka započítavala aj splátky hypotéky a úveru. Mal za to, že

súd nezohľadnil, že čistý príjem matky a jej manžela je o 1.000 eur vyšší ako jeho príjem. Zároveň
spochybnil príjem matky z dôvodu, že má aj iný príjem, vzhľadom na jej ďalší účet, je spoločníčkou
Občianskeho združenia Fialový mak, s.r.o., z ktorej spoločnosti príjem nemusí zdaňovať, pričom matka
dva mesiace pred pojednávaním dala toto občianske združenie do likvidácie. Nesúhlasil so závermi
súdu, ktorý paušalizoval výšku výživného a nezohľadnil, že starostlivosť o maloletú rozdelil v pomere
2/3 a 1/3. Namietal nesprávny výpočet pomeru dní v starostlivosti každého z rodičov. Mal za to, že

súd v rozpore s vykonaným dokazovaním vychádzal z príspevkov v škole a poplatky na mimoškolské
aktivity maloletej stanovil sumou 50 eur mesačne, pričom tieto platil otec. Paušalizovaná sumu 100 eur
mesačne predstavujúca životnú úroveň otca neobstojí, nakoľko matka je vydatá, jej životná úroveň je
vyššia pri dvoch príjmoch do domácnosti a majetkové pomery v jej domácnosti sú zjavne na vysokej
úrovni. Uviedol, že súd prvej inštancie pri určení zročného výživného mal prihliadať len na preukázané

náklady, pričom nezohľadnil, že maloletej zabezpečoval voľnočasové aktivity, oblečenie, lieky a uhrádzal
úrazovú poistku a sporenie, hoci sa jedná o bežné náklady. Namietal, že súd nebral do úvahy príspevky,
ktoré poskytuje svojmu otcovi umiestnenému v DSS (nakoľko nemá postačujúci dôchodok, na príspevku
sa podieľa aj jeho matka a sestra), avšak výživné platené matkou na jej staršiu dcéru vo výške 150
eur mesačne (dobrovoľne zvýšené) zohľadnil. Toto konanie matky považoval za účelové, pretože si ním

umelo zvyšovala náklady. Nesúhlasil s názorom súdu, ktorý nezohľadnil ním hradené náklady na lieky
maloletej, napriek tomu, že tieto platby realizoval vo výške 167 eur, lieky kupoval bez receptu len pre
dieťa,blokyznákupovsineodkladá. Zdôraznil,žemaloletejplatípoistkuodjejnarodeniaadovekutroch
rokov platil všetky jej výdavky. Matka doposiaľ maloletej nezaložila ani úrazové poistenie, pričom ona je
s manželom poistená v rámci jednej zmluvy, mesačná platba činí 132 eur, čo považuje za nadštandard.

Nesúhlasil s názorom, že sporenie maloletej môže kedykoľvek zrušiť, pretože jeho zrušením by musel
zaplatiť vysoký sankčný poplatok. Sporiaci účet maloletej nemieni rušiť, naďalej bude prispievať na
tento účet. Popísal okolnosti ukončenia spolužitia rodičov a zabezpečenia starostlivosti o maloletú a
domácnosť v čase ich spolužitia. Mal za to, že matka s ním zotrvala vo vzťahu len kvôli financiám.
O maloletú sa staral od narodenia a matke počas tehotenstva zabezpečoval komplexnú starostlivosť

o všetkých členov rodiny. Podľa tvrdenia otca, matka vyrobila svojím neuváženým podnikaním dlhy,
žiadala ho, aby predal dom a vyplatil jej dlh, na čo nepristúpil. Matke požičal finančné prostriedky
potrebné na kúpu výbavy k podnikaniu, na organizovanie festivalu, na kúpu technických prostriedkov,
ktoré mu nevrátila. Tiež jej prispieval na splátky pôžičky od jej matky na kúpu pozemku a na účet jej
pravidelne posielal 570 eur mesačne (posledný rok 370 eur) na chod domácnosti. Mal za to, že matka

si niekoľko mesiacov hľadala prácu, avšak len formálne bez skutočného záujmu zamestnať sa v meste
Bánovce nad Bebravou alebo v okolí, pričom po rozvode manželstva nadväzovala rôzne krátkodobé
známosti. Uviedol, že matke predal byt za 1 eur (trhová cena bytu činila 35.000 eur) v Bánovciach
s dohodou, že byt mu prepíše na neho za tú istú sumu. Po tom ,,ako matku poslal z domu preč“ a
nesúhlasil s jej návrhom, že sa vráti do spoločnej domácnosti, mu žiadne peniaze ani spomínaný byt

nevrátila, čím ho počas spolužitia pripravila o sumu 50.000 eur. Vo vzťahu ku zmene trvalého pobytu
maloletej zdôraznil, že matka mu danú zmenu neoznámila, čím si nesplnila informačnú povinnosť. Súdu
vytýkal, že pri určení výšky výživného nezohľadnil časť na tvorbu úspor a pokiaľ dospel k záveru o
rozdielnej životnej úrovni rodičov, túto paušalizovanú sumu mohol vyčleniť na tvorbu úspor, pretože u
maloletejjepredpoklad štúdianavysokejškole.Zotrvalnanávrhupsychiatrickyvyšetriťmatku znalcom,

dôvodiac podozrením, že táto trpí duševnou poruchou, resp. chorobou prejavujúcou sa zmenou jej
postojov (napr. privolanie policajnej hliadky matkou k rodinnému domu otca, pričom nehľadela na dcéru
a možné následky). Uviedol, že matka sa formou sms komunikácie vyjadrila, že mu spraví peklo a
obvinila ho paranoidnými predstavami. Matka mala kontaktovať prostredníctvom e-mailu známeho otca,
ktorého opísala ako psychicky chorého a nebezpečného človeka pre spoločnosť, aby prestal ju aj dcéru

prenasledovať a vyhľadávať, čo sa vôbec nedialo. Mal za to, že navrhované znalecké dokazovanie
by ho uistilo, že nie je ohrozený duševný vývin maloletej. Podľa jeho mienky, matka vykazuje známky
psychickýchporúch,ktorésičloveksámnepripúšťa.Psychickémuvyšetreniubysanebránilanion,akby
to protistrana požadovala. V závere uviedol, že s matkou uzavrel dohodu formou sms správ, nakoľko tútodohodu poprela, zaslal svoje vyjadrenia spolu s dôkazmi Okresnému súdu Bratislava II. e-mailom dňa
21.9.2020, ktoré však súd v odôvodnení rozhodnutia nespomenul. Tiež nedostal priestor na vyjadrenie
u vyšetrovateľa PZ SR, ktorý ho len telefonicky kontaktoval v čase podania trestného oznámenia matkou

na neho a ktorému prízvukoval existenciu dohody rodičov formou sms správy s konkrétnym dátumom,
čo je možné potvrdiť v zvukovom zázname.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV., V. VI. a IX. podala odvolanie matka
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Pre prípad, ak by odvolací súd dospel k záveru, že

ďalšie dokazovanie vo veci nie je potrebné, navrhla maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti, určiť
styk otca s maloletou na každý druhý týždeň s ukončením v nedeľu o 18.00 hod.. Alternatívne výrokom
zabezpečiť, že maloletá bude z nedele na pondelok prespávať v Bratislave a súčasne upraviť povinnosť
otca odovzdať maloletú v prípade neprítomnosti matky, napr. z pracovných dôvodov, jej manželovi,
keďže otec takéto odovzdávanie odmieta. Zároveň žiadala upraviť výšku výživného, ktorú ponechala na
úvahesúduvzmyslenamietanýchskutočností,vrátanezohľadneniatvorbyúspor.Vprípade,akodvolací

súd dospeje k názoru, že vykonanie ňou navrhovaných prípadne aj iných dôkazov by bolo pre riadne
zistenie skutkového stavu nevyhnutné a presahuje rámec odvolacieho konania, žiadala napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365
ods. 1 písm. e), f), h) CSP a § 62 CMP. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie nesprávne interpretoval zákonnú

normu upravujúcu striedavú osobnú starostlivosť, neskúmal relevantným spôsobom záujem maloletého
dieťaťa, uspokojil sa len s protichodnými výpoveďami rodičov a nedostatočným zisťovaním skutkového
stavu kolíznym opatrovníkom. Vyslovila názor, že dané rozhodnutie vzbudzuje dojem, že súd sa snažil
určením striedavej osobnej starostlivosti vychovávať rodičov tak, aby začali spolu komunikovať, o čo
sa aj matka pokúsila, avšak bezúspešne. Mala za to, že podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej

osobnej starostlivosti neboli naplnené v dôsledku dlhodobých konfliktov medzi rodičmi spôsobovaných
nevraživosťou otca voči nej, pričom v dôsledku nesúladu postojov rodičov býva maloletá často chorá
(lekárska správa MUDr. Tamary Martinkovič). Namietala, že túto okolnosť súd nevzal do úvahy a
nevyžiadal si ani správy od lekárky v zmysle jej návrhu. Uviedla, že maloletá je vystresovaná otcom,
ktorý nepretržite slovne na matku útočí, spochybňuje ju pred maloletou, zámerne jej podsúva jeho

subjektívne krivdy, ktoré jej maloletá po víkende s otcom opakuje, a musí sa zaoberať osočovaním otca
voči matke. Nesúhlasila so striedavou starostlivosťou o maloletú poukazujúc na podmienky tejto formy
starostlivosti a odbornú literatúra venujúcu sa danej tematike. Uviedla, že z vykonaného dokazovania
a obsahu spisu je zrejmé ako rodičia odlišne riešia situácie, keď matka sa pokúša hľadať najlepší
záujem dieťaťa a bola ochotná pristúpiť na viaceré navrhované kompromisy, napriek tomu, že otec ju

neustále osočuje, očierňuje a vykresľuje ako psychicky chorú. Týmto správaním dáva otec maloletej
signál, že mu nezáleží na dobrých vzťahoch rodičov spoločného dieťaťa. Otec v rozpore s uznesením
súdu maloletú odvliekol v čase, kedy sa mala zdržovať u matky na víkend do Prus, kde má trvalý
pobyt a maloletú jej odmietol vydať, napriek asistencie polície. Vyslovila presvedčenie, že vzťahy rodičov
sú vážne narušené a konanie otca je opakom snáh o dohodu a nastavenie vzájomného rešpektu,

pričom k naštartovaniu normálnej komunikácie nepomohli ani psychologické sedenia, ktoré navrhla.
Nespochybnila vzájomný vzťah medzi otcom a maloletou, ktorá je však silnejšie neviazaná na matku,
čo je dané historicky. Od narodenia stará o všetky záležitosti maloletej a zverením do jej starostlivosti
nebude vystavená zbytočnému psychickému tlaku a napätá atmosféra sa uvoľní. Striedavá starostlivosť
znamenázákladprejejbudúcerozširovanie,sčímvzhľadomnaosobnosťotca,nesúhlasí.Poukázalana

to, že otec sa počas celého konania v rámci dôkazov nezameral na preukazovanie vhodnosti striedavej
starostlivosti a záujmu dieťaťa, ale ťažiskom jeho podaní boli peniaze. Zdôraznila, že o maloletú sa
vzorne stará, s manželom jej vybavili štátnu materskú školu, kde je spokojná a šťastná, kúpili byt
v Bratislave, poskytli je stabilné zázemie, vlastnú izbu, ktorá bude spĺňať požiadavky na jej vývin s
poukazom na blížiaci sa nástup na povinnú školskú dochádzku. Maloletá má vynikajúci vzťah s jej

manželom,navštevujesúkromnútanečnúškoludvakráttýždenne,zakúpilijejpotrebnéškolsképomôcky
a pomôcky na voľnočasové aktivity, dbajú na jej stabilný režim, venujú sa jej, trávia spolu čas ako rodina.
Otec dieťaťa sa s týmto nevie zmieriť a vyvoláva konflikty. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove a ďalšie rozhodnutia súdov zaoberajúce sa striedavou starostlivosťou rodičov o maloleté dieťa
a uznávajúce, že schopnosť rodičov dohodnúť sa, je predpokladom úspešného fungovania striedavej

starostlivosti súdu. Dala do pozornosti, že pri neakceptovaní striedavej osobnej starostlivosti jedným
z rodičov je nevyhnutné zohľadniť záujem dieťaťa, ktoré treba vypočuť, prípadne súdy štandardne
nariaďujú aj znalecké dokazovanie. Otec s ňou nie je schopný komunikovať bez urážok a spoločne sa
nedokážu zhodnúť ani na bežných veciach týkajúcich sa maloletej. Namietala, že súd neskúmal dôležitéfakty, akými sú dlhodobé spory medzi rodičmi, ktoré majú vplyv na maloletú a jej zdravotný a psychický
stav, o čom informovala aj pediatrička na spoločnom stretnutí. Súd nevzal do úvahy, že otec každý
druhý týždeň cestuje s maloletou do obce Prusy vzdialenej 150 km od Bratislavy, čo sa maloletej nepáči,

nebaví ju to a je z toho unavená. Otec má zázemie v obci Prusy a v Bratislave sa nezdržiava nepretržite
celý mesiac, nedokáže byť, v prípade nutnosti, matke oporou v otázke zabezpečenia starostlivosti o
maloletú, napr. v čase akútneho ochorenia. Nemá v úmysle brániť otcovi v styku s maloletou a napriek
správaniu otca súhlasila s rozšírením styku, no nepovažuje za vhodné zveriť maloletú do striedavej
starostlivosti rodičov majúc za to, že daná forma starostlivosti je v tomto prípade kontraproduktívna a

len prehĺbi konfliktné situácie. Poukázala na to, že ani snaha súdu v rámci Cohemskej praxe neviedla
k dohode rodičov, ktorí sú v absolútnom nesúlade v otázke výchovy a starostlivosti o maloletú, ktorá má
vytvorené podmienky u matky na plnohodnotný vývoj a adaptáciu v škole. Namietala, že súd ignoroval
jej tvrdenia o problémoch s odovzdávaním maloletej, ktorá nechce chodiť k otcovi na dlhšie mimo
svojho domova. Zisťovanie názoru maloletej považovala za tendenčné a jednostranné z dôvodu, že súd
nevypočul maloletú osobne a uspokojil sa s jej výsluchom vykonaným kolíznym opatrovníkom v byte

otca. Dala do pozornosti, že aj z predloženej správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že sám priznal, že s
maloletou v byte matky nekomunikoval. Otázky kladené maloletej kolíznym opatrovníkom považovala za
nezmyselné a vyslovila domnienku, že kolízny opatrovník pravdepodobne nemá skúsenosť s mentalitou,
pamäťovými schopnosťami a rečovými prejavmi päťročného dieťaťa. Pripustila, že s maloletou sa
rozprávala o návšteve kolízneho opatrovníka, pretože je neustále konfrontovaná jej neochotou ísť na

dlhšie k otcovi. Na odporúčanie psychologičky maloletú nabáda k tomu, aby povedala svoje postoje a
názory. Ak kolízny opatrovník vylučuje manipuláciu maloletej je rozporné, prečo zvýrazňuje odpoveď,
ktorá sa manipulatívna zdá. Odmietla akúkoľvek manipuláciu maloletej z jej strany, preto navrhla aj
výsluch jej manžela za účelom potvrdenia, že maloletú na styk s otcom pozitívne motivuje. Za súdom
nepovšimnuté považovala vyjadrenie maloletej, že mama jej dovolí zostať s otcom dlhšie, ktorá odpoveď

nasvedčuje tomu, že otcovi v styku nebráni a dokazuje nevhodnosť položených otázok, ktorých rozpor
nebol odstránený ani vysvetlený. Uviedla, že v správe kolízneho opatrovníka absentuje záznam o
tom, čo maloletá vyjadrila a ako sa vyjadrila v neprítomnosti otca, aké otázky jej boli kladené, čo vrhá
na správu negatívne svetlo, keďže táto sa nejaví ako vyvážená a nestranná. Poukázala na to, že
kolízny opatrovník sa uspokojil s výsluchom maloletej v domácnosti otca a matke nenavrhol iný termín

výsluchu v záujme vyváženosti správy. Týmto postupom nebolo naplnené riadne zisťovanie záujmu
maloletej, ktorý postup nevytkol kolíznemu opatrovníkovi ani súd. Poukázala na konštatovanie kolízneho
opatrovníka, že striedavá osobná starostlivosť by mohla fungovať, avšak nevysvetlil, v čom vidí jej
prínos pre maloletú, aké úvahy ho k takýmto záverom viedli a z akých skutočností vychádza, ktorú
argumentáciu prevzal aj súd. Kolízny opatrovník nevyvinul snahu o preverenie skutočností tvrdených

matkou, na rozdiel od dôrazu na preverenie skutočností tvrdených otcom. Namietala, že súd nezohľadnil
a neskúmal silnú citovú väzbu maloletej k matke, pričom nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je
závažným zásahom, ktorý musí mať podklad v zmene pomerov, pričom od narodenia sa o maloletú
starala práve matka. Súd nevysvetlil, v čom sa mali zásadným pomerom zmeniť pomery na strane
maloletej. Poprela, že by pre maloletú bola prirodzeným prostredím domácnosť otca, v ktorej bola

vypočutá. Vyslovila pochybnosti, že otec býva v prenajatom byte, dieťa sa tam zdržuje približne 4
mesiace a nemá tam vlastnú izbu. S poukazom na ust. 24 ods. 4 Zákona o rodine, je toho názoru, že v
situácii ich rodiny nemôže byť striedavá osobná starostlivosť úspešná a poškodí maloletú, ktorá bude
vystavovaná stresom z dlhého a ním neželaného odlúčenia od matky. Upriamila pozornosť na odlišné
postoje rodičov k liečeniu dieťaťa, výchovným metódam, na ktoré súd neprihliadal. V takomto odlišnom

prostredí by maloletá nemohla mať zabezpečený stabilný vývoj, bola by neustále presúvaná medzi
dvomi odlišnými svetmi, hodnotami a postojmi. Otec v konaní svoje dôkazy nesmeroval k preukazovaniu
vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, túto len žiadal a argumentoval tým, že s ním maloletá chcela
tráviť viac času, čo potvrdzuje fakt, že mu v konaní išlo o peniaze. Namietala, že nastavený rozsah
starostlivosti rodičov o maloletú počas bežného roka a letných prázdnin nezodpovedá želaniu maloletej

a jej skorému nástupu na povinnú školskú dochádzku, keď má mať zabezpečený stabilný režim s
prenocovaním z nedele na pondelok v domácom prostredí v mieste trvalého pobytu, zabezpečenú rannú
hygienu a prípravu na ďalší školský týždeň. Zotrvala na návrhu o ukončení styku v nedeľu o 18.00
hod. Z psychologického hľadiska považovala za vhodné, aby mala maloletá stabilne vybudovaný režim,
pričom je potrebné si uvedomiť, že v utorok bude musieť so sebou zobrať z domu kompletne školské

vybavenie na štyri vyučovacie dni. Skutočnosť, že otec jej po styku nevracia veci, vzbudzuje pochybnosti
o fungovaní dieťaťa v školskom režime. Namietala, že súd nezohľadnil, že celá starostlivosť o maloletú,
najmä v zimnom období, kedy bývala častejšie chorá, spočívala výlučne na jej pleciach. Uviedla, že súd
nezohľadnil jej žiadosť, aby otec zabezpečil, že dieťa bude prespávať z nedele na pondelok v Bratislavea nie v Prusoch, v dôsledku čoho by bolo nútené každý druhý pondelok cestovať 150 km v skorých
ranných hodinách. Súd neprihliadal ani na to, že maloletá má sestru a rozdelenie leta na rovnaký
pomer medzi rodičmi by sťažilo možnosť udržiavania riadneho kontaktu medzi súrodencami žijúcimi

v rozličných mestách. Nastavený rozsah starostlivosti o maloletú počas letných prázdnin považovala
za neprimeraný, keďže doposiaľ mal otec maloletú v lete počas 1,5 až dva týždne. Zhodnotila, že súd
nesprávne a neúplne zistil skutkový stav tým, že sa nezaoberal oprávnenými námietkami matky ohľadne
takto upraveného styku, nedostatočne zistil skutkový stav, o ktorý oprel svoje rozhodnutie. Určenú
výšku výživného považovala za neprimerane nízku, pretože súd nesprávne ustálil rozdiel v príjmoch

rodičov, nezohľadnil rozdiel v ich životnej úrovni a ani sumy, ktoré otec od 01.09.2020 v dôsledku
nástupu maloletej na predškolskú dochádzku ušetril a nepremietol ich do výživného. Namietala, že
súd nezohľadnil, že počas pandemického obdobia zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú aj v
čase, kedy mala táto byť inak v predškolskom zariadení, a vznikli jej dodatočné náklady, na ktorých sa
otec nepodieľal, hoci ušetril na stravnom platenom predškolskému zariadeniu. Nesúhlasila so záverom,
že obaja rodičia sa podieľali na nákladoch na maloletú rovnako. Mala za to, rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď napriek nadpriemerným zárobkovým
pomerom otca a pri nízkom výživnom, ktoré určil, nepostupoval podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, a
otcovi neurčil povinnosť prispievať na tvorbu úspor pre maloletú, hoci ide o jej odôvodnenú potrebu.
Namietala, že súd s jej návrhom na tvorbu úspor nevysporiadal a nepostupoval v súlade s citovaným
ustanovením zákona. Mala za to, že ňou navrhované výživné, vzhľadom na výšku príjmu otca, nemožno

považovať za neprimerané. Je ochotná dohodnúť sa na výživnom vo výške 350 eur a akceptuje, ak časť
výživného bude poukazovaná na úspory maloletej. Uviedla, že náklady otca nerozporovala s výnimkou
výdavkov na sporenie. Bola pripravená náklady maloletej zdokladovať, čo však súd nepovažoval za
potrebné, čím by preukázala, že platby za oblečenie a lieky hradila v prevažnej miere ona. Namietala,
že súd nesprávne interpretoval, že zárobok otca je o cca 600 eur vyšší oproti nej. Jej daňový základ za

rok 2019 činil 9.136,86 eur, čomu zodpovedá mesačný netto príjem 1.089 eur. V dôsledku koronakrízy
v roku 2020 jej netto príjem činil 940 eur, pričom súd príjem otca zadefinoval 2.259,84 eur netto.
Uviedla, že ak by súd ustálil určenú výšku výživného súdom prvej inštancie za správnu, navrhla prikázať
určitú sumu hradiť maloletej na tvorbu úspor. Tento záver považovala za odôvodnený o to viac, že
otec maloletej úspory doteraz tvorí. Upozornila, že otcovi klesli náklady na maloletú od 01.09.2020 o

cca 140 eur, avšak súd počnúc dňom právoplatnosti rozsudku výživné znížil o 100 eur. Takýto postup
považovala za rozporný s tým, že maloletá od septembra 2021 nastúpi na základnú školu, teda nastane
u nej zmena pomerov odôvodňujúca zmenu výšky výživného a nutnosť podania nového návrhu, čím sa
budú konflikty medzi rodičmi len prehlbovať. Za nesprávny považovala záver, že otec maloletej platil
stravné od augusta 2019 do septembra 2020, vzhľadom na pobyt dieťaťa v domácom prostredí z dôvodu

pandémie COVID-19. Namietala, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako dospel súd k záveru o
dôvodnosti zníženia výživného o 100 eur (pomerná časť nákladov na stravu a ošatenie) a nezohľadnil
jej náklady na oblečenie, ktorej maloletej zabezpečuje prevažne ona. Namietala, že súd určil nižšie
výživné ako bol pripravený platiť otec a určil ho na spodnej hranici odporúčania kolízneho opatrovníka.
Poznamenala, že výrok IX. rozsudku napadla len v súvislosti s napadnutím výroku I., ktorý sa viaže k

zrušenie neodkladného opatrenia o zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Žiadala, aby odvolací
súd vykonal ňou navrhnuté dôkazy, ktoré odmietol vykonať súd prvej inštancie, a to výsluch jej manžela,
zaistenie správy alebo výsluch detskej lekárky maloletej. Keďže kolízny opatrovník neobhajoval práva
maloletej navrhla, aby táto bola vypočutá za účasti detského psychológa alebo aby bolo nariadené vo
veci znalecké dokazovanie, ktorým by sa zistili skutočné postoje maloletej a preverila by sa vhodnosť

striedavej starostlivosti z pohľadu jej oprávneného záujmu.

6. Otec vo vyjadrení odvolaniu matky považoval tvrdenia matky za zavádzajúce. Dal do pozornosti,
že pediatrička MUDr. Tamara Martinkovič sa síce vyjadrila, že maloletá môže mať niekedy vyvolané
choroby z psychického stresu, ale nie vinou otca, ako sa to snažila prezentovať matka. Z jeho strany

nie je voči matke žiadna nevraživosť, je rád, že vzťah ukončili, pričom matka sa cez túto skutočnosť
nevie preniesť. Poukázal na to, že situáciu riešili za pomoci psychologičky, ktorá na reakcie matky
uviedla, že ak má záujem sa baviť len o výživnom a o starostlivosti nie, tak sedenia nemajú význam.
Poprel, že by matku osočoval a vulgárne sa voči nej vyjadroval, s matkou komunikuje len ohľadom
vecí týkajúcich sa maloletej. Matka ho neustále obviňuje, hoci nemá žiadne dôkazy a zneužíva pritom

maloletú, aby dosiahla svoje záujmy. Poukázal na emailovú a sms komunikáciu rodičov, v ktorej ho
matka neustále osočuje, spochybňuje a bežne nadáva pred maloletou na jeho rodinu. Matka nemá
záujem o slušnú komunikáciu a nechce, aby sa o maloletú staral aj otec, čo vníma ako pomstu voči
jeho osobe zo strany matky, maloletú manipuluje proti nemu. Za klamstvo označil výpoveď matky napolícii dňa 25.6.2020, pri podaní ďalšieho trestného oznámenia na jeho osobu, a keďže jej podanie
nebolo preukázané (bolo zavádzajúce), trestné oznámenie bolo zamietnuté. Matka dňa 03.12.2020, po
vyhlásení rozsudku, znova porušila platné uznesenie Krajského súdu Bratislava a nevydala mu maloletú

dôvodiac tým, že nechce k nemu ísť, že sa ho bojí. Matka mu prestala zdvíhať telefón a prostredníctvom
sms správy ho vyzývala na porozumenie a normálnu komunikáciu. So žiadosťou o pomoc kontaktoval aj
kolízneho opatrovníka, avšak matka naďalej ignorovala uznesenie súdu a dcéru mu vydala až na druhý
deň ráno. Keďže uvedené sa nestalo prvýkrát, žiadal o striedavú osobnú starostlivosť na každý nepárny
týždeň nepretržite od utorka do pondelka párneho týždňa, keďže matka nesúhlasila s pomerom dní 7:7.

Na jeho návrhy v otázke zverenia aj výživného matka reagovala obmedzovala s jedinou podmienkou
a to nadhodnoteným výživným. Poznamenal, že tiež vybavoval dcére štátnu materskú školu. Vyjadril
nespokojnosť s tým, že maloletá často užíva lieky, ktoré matka veľakrát vybavila len telefonicky cez
vtedajšiu doktorku, jej kamarátku, v Bánovciach nad Bebravou bez návštevy lekárky. Zdôraznil, že nikdy
neporušil predpísanú liečbu maloletej a ani personál materskej školy, ktorú maloletá navštevuje, nikdy
nevyslovil, že by zdravotnú starostlivosť o maloletú zanedbával a do zariadenia by ju odovzdal chorú.

Poprel, že by sa v Bratislave zdržiaval len sporadicky v čase jeho služieb, pretože tieto vykonával
počas koronakrízy. Prácu vykonáva každý deň v priebehu pracovného týždňa a svoj pracovný čas si
vie flexibilne zariadiť s ohľadom na potreby maloletej. Zdôraznil, že ako otec bol neutrálny, maloletej
nepovedal o návšteve kolízneho opatrovníka, aby ju neovplyvnil a aby bola spontánna. Naopak maloletá
bola ovplyvňovaná práve matkou, ktorá ju na rozhovor pripravovala ako vyplýva z obsahu pohovoru

s maloletou. Je zjavné, že matka maloletú spovedala, ohľadom otázok kolízneho opatrovníka a jej
odpovedí, nakoľko vo svojom vyjadrení na súde opísala rozhovor maloletej s kolíznym opatrovníkom.
K námietkam matky, že maloletá nebola vypočutá v domácom prostredí uviedol, že maloletá má v jeho
byte vlastnú izbu a sama uviedla, že v byte sa jej páči. Nepovažoval za dôvodné opakovať výsluch
maloletej a týmto ju vystavovať stresovej situácii, pretože v prvom rade rodičia by sa mali dohodnúť.

Zdôraznil, že kolízny opatrovník má dlhoročnú prax v tomto odbore, preto nerozumie, prečo matka
takýmto dehonestujúcim spôsobom znevažuje jeho odbornú prácu. Ak má matka výhrady k tomu, že
maloletá bola vypočutá v jeho byte, dal do pozornosti snahu kolízneho opatrovníka, vypočuť dieťa aj
v byte matky. Z vykonaného pohovoru s maloletou vyplynulo, že má s oboma rodičmi pekný vzťah.
Návrhom na striedavú starostlivosť k maloletému dieťaťu nie je predmetom skúmania ako sa rodičia voči

sebe správajú, ale ide o záujem dieťaťa a rodiča. Nerozumie dôvodom, prečo ho matka chce obmedziť
v kontakte s maloletou, keď má vo vzťahu k maloletej rovnaké práva, s maloletou má pekný vzťah, má
záujem, aby bola šťastná a prežila spokojné detstvo plné zážitkov s oboma rodičmi. Matka nerešpektuje,
že maloletá chce tráviť voľný čas aj so svojim otcom. Odvolanie matka podala zámerne, pretože podal
voči nej návrh na zaplatenie sumy 10.000 eur, ktoré mu nebola ochotná vrátiť. Keďže matka sa odvolania

voči rozsudku vzdala, navrhol ho odmietnuť ako nedôvodné. K nesúhlasu matky s cestovaním maloletej
poukázal na cestovanie matky s maloletou vo veku polroka, každý druhý týždeň denne z Nitry do
Bánoviec nad Bebravou. Zotrval na rozhodnutí o výkone starostlivosti o maloletú počas letných prázdnin,
pretože inak si nevie naplánovať dovolenku s maloletou a tráviť s ňou čas, na ktorý sa teší. K príjmom
matky uviedol, že na pojednávaní sama potvrdila, že má aj iné príjmy z organizovania rôznych akcií,

moderovania, ktoré nepredložila. Nerozumie o akom poklese výživného matka hovorí, keďže doposiaľ
nebolo výživné súdom stanovené a vyživovaciu povinnosť si dobrovoľne plnil. V ostatnom sa pridržiaval
svojich tvrdení.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu označila tvrdenia

otca o jej vzdaní sa práva podať odvolania proti rozsudku za nepravdivé, špekulatívne a účelové,
pretože po pojednávaní sa obe strany vyjadrili, že podajú odvolanie. Ak by otec chcel dosiahnuť
právoplatnosť rozsudku, mal ju možnosť kontaktovať s takýmto návrhom, avšak nemal záujem sa
dohodnúť a odvolania sa odmietol vzdať. Napriek tomu, že súd vyhovel návrhu otca, bola pripravená sa
vzdať odvolania voči rozsudku v záujme konečného usporiadania konfliktu, čo nasvedčuje aj tomu, že

jej nešlo v spore o peniaze. Za absurdné považovala tvrdenia otca, že jeho záujmom bolo len rozšírenie
kontaktu. Zdôraznila, že výdavky na maloletú preukázala, pričom práve otec odmietal dokladovať
príjem a výdavky, a aj v odvolaní uviedol, že bloky nepovažoval za relevantné a neodkladal si
ich. Otec sa ju snažil vykresliť v negatívnom svetle a vyvolať dojem, že si výdavky umelo navyšuje.
Vyjadrila presvedčenie, že ak by súd považoval spôsob preukazovania nákladov za nejasný alebo

nedostatočný, vyzval by ju na doplnenie. Zdôraznila, že náklady na maloletú a domácnosť riadne
vyčíslená a súdu predložila vo vyhotovenej tabuľke. Uviedla, že súd pri rozhodovaní prihliadal aj na to,
že jej manžel sa podieľal na výdavkoch pre maloletú. Poukázala na náklady otca spočívajúce v platbách
za bývanie v byte a v obci Prusy, splátky hypotéky a spotrebného úveru. Poprela, že by mala príjmyz Občianskeho združenia Fialkový mak, toto združenie nemalo príjmy, ktoré by podliehali zdaňovaniu,
preto nebolo potrebné podávať daňové priznanie. Združenie nedala do likvidácie, o tomto rozhodlo valné
zhromaždenie združenia, kde má rovnako jeden hlas ako každý iný člen. Združenie od jeho založenia

v roku 2017 nemá žiadne príjmy a keďže dlhodobo nevyvíjalo žiadnu činnosť, bolo neekonomické
udržiavať ho pri živote. Za absurdné označila tvrdenia, že reálne náklady na päťročné dieťa dosahujú
165 eur mesačne, o týchto nákladoch si vie súd z dostupných údajov urobiť obraz. K sporeniu a
poisteniu maloletej zotrvala na svojich vyjadreniach. Skonštatovala, že otec neustále prednáša veci z
minulosti nepatriace do tohto konania, čim len prehlbuje rodičovský konflikt, čo malo negatívny vplyv

na maloletú. Je pre ňu nepochopiteľné, ako mohol súd zveriť maloletú do striedavej starostlivosti v
situácii permanentnej nenávisti. Ozrejmila, že od odchodu zo spoločnej domácnosti počúvala len
o osočovaní, zneužívaní súdov na dosiahnutie vlastných najmä finančných cieľov, bez akýchkoľvek
dôkazov. K vyriešeniu danej situácie neprispeli ani sedenia u psychologičky Mgr. Tkáčovej v rámci
interdisciplinárnej spolupráce, keď aj tam sa otec nedokázal preniesť cez minulosť a svoj subjektívny
pocit krivdy, v dôsledku čoho ju neustále osočoval. Na vyrovnanie sa s minulosťou jej postačovalo, že

každý má na veci svoj názor a jej jediným prianím bolo a je, aby ju otec sústavne nedehonestoval a
mohli tak byť dobrými rodičmi ich spoločnej dcéry. K tvrdeniam otca ohľadom jej kontaktovania otcovho
známeho S. K. uviedla, že v záujme ochrany svojej dcéry oslovila dotyčného pána emailom, v ktorom
vyjadrila nesúhlas s jeho stretnutiami s maloletou. S uvedeným oboznámila kolízneho opatrovníka aj
otca, ktorý svojím postojom ju opäť uistil v tom, že ich výchovné metódy sú diametrálne odlišné a

vzájomné vzťahy sú na bode mrazu, že neexistuje ani najmenšia zhoda a len z princípu neprestane
vyvolávať konflikty. Upozornila na situáciu, keď jej otec prednedávnom odmietol poskytnúť informácie o
jeho zdravotnom stave, o pozitívnom teste na COVID-19 a v čase, keď čakal na výsledok PCR testu, si
vzalmaloletúksebe.Zhodnotila,žeotecumelovyvolávalkonfliktypredmaloletou,čodokazujenapríklad
aj incident, kedy odmietol odovzdať maloletú manželovi matky, napriek tomu, že chcela za ním ísť,

manžel matky bol matkou na prevzatie dieťaťa splnomocnený a otec o tom, že matka nebude môcť
prísť, vedel. Za potrebné považovala uviesť, že otec inicioval na Slovenskej advokátskej komore voči
právnemu zástupcovi matky disciplinárne konanie z dôvodu, že právny zástupca vysvetlil na želanie
matky niektoré skutočnosti v čase, keď sa matka snažila hľadať kompromisné riešenia. Mala za to, že
toto zistenie podporilo jej názor, že otec nezniesol iný názor a veci riešil len konfliktnými spôsobmi.

Upozornila, že otec napriek vykonateľnosti rozsudku vo výroku o výživnom neuhradil výživné určené
súdom, čo tiež svedčí o nerešpektovaní nielen matky, ale aj súdov a právnych predpisov. V ostatnom
sa pridržiavala svojich vyjadrení.

8. Matka vo vyjadrení zo dňa 20.01.2021 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu poukázala

na to, že vzhľadom na neustále protichodné vyjadrenia rodičov, sa otcovi vyjadrila, že maloletá
by mala začať navštevovať detského psychológa, s čím otec nesúhlasil. Vo vzťahu k znaleckému
dokazovaniu uviedla, že v záujme maloletej preferuje radšej krátkodobé nepríjemné skúmanie, ktoré
prispeje k poznaniu stavu veci, ako dlhotrvajúci život v rodičovskom konflikte. Vyslovila názor, že otec
s vypočutím maloletej a návštevami u detského psychológa nesúhlasí z dôvodu obavy, že by sa jej

tvrdenia preukázali ako objektívne pravdivé. Poukázala na správanie otca, ktorý jej odmietol uviesť
informácie ohľadom dovolenky s maloletou (dátum odletu, hotel a pod. a mesto, v ktorom sa budú
zdržiavať), odmietol prispievať na iné náklady maloletej (oblečenie, hračky, výlety z materskej školy),
okrem polovice školného (cca 200 eur), opakovane robil problémy pri odovzdaní maloletej jej manželovi.
Otcom popísané neodovzdanie maloletej dňa 03.12.2020 označila za zavádzajúce. Maloletá je na ňu

naviazaná, na styk sa pripravovala, ale pretože ju boleli ďasná, otca kontaktovala s tým, že dieťa odmieta
ísť večer s otcom, keďže mali cestovať do obce Prusy. Maloletá sama otcovi do telefónu povedala,
že chce zostať doma, čo otec nepočúval, pre dieťa prišiel a nasilu, napriek jej plaču, ju chcel odviezť.
Následne kontaktovala kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol, aby matka otcovi poskytla náhradný termín
stretnutia. Otec napriek jej žiadostiam, začal situáciu hrotiť, čo preukazuje jeho nedostatočnú empatiu k

maloletej a racionálne správanie a schopnosť ústretovosti. Matka sa v celom konaní snažila na osobné
invektívy otca nereagovať, čo bolo možné vidieť z celej komunikácie. Uviedla, že maloletá prirodzene
požaduje, aby jej názory tlmočila matka, pretože je preň bezpečnejšie z psychologického hľadiska, že
nemusíísťdokonfrontácie. Maloletásamaotcoviuviedla,žechceunehoprespať3-4dnianemázáujem
o cestovanie do Prus. Otec s maloletou prespal v Bratislava od 2.1. do 4.1.2021, z čoho mala veľkú

radosť a žiadala od otca aj ďalší najbližší víkend, čo zamietol. Maloletá bola z toho smutná. Otec odmieta
počúvať nielen matku, ale aj maloletú a prianie dieťaťa nerešpektuje. Ponuku o postaranie sa o maloletú
v čase jej ochorenia otec vykreslil len ako polovičnú pravdu a zabudol, že maloletá počas jari 2021
mala inú lekárku v Bratislave, kde s ňou odmietol zostať. Vzhľadom na slabšiu imunitu maloletej vočiniektorým typom ochorení, dostupnosť na ponuku zdravotnej starostlivosti v mieste jej trvalého bydliska,
odmietla. Ak by otec chcel pomôcť a bol ochotný zostať v Bratislave, umožnila by mu využiť OČR, aby
sa mohol o dcéru starať. Uviedla, že nepovažuje prespávanie maloletej v manželskej posteli s otcom

za vhodné. Poprela tvrdenia otca, ktorými ju spochybňuje, snaží sa vyvolať dojem, že je zlou matkou a
neumožňovala mu styk s maloletou. K výživnému uviedla, že bude akceptovať akékoľvek rozhodnutie
súdu, avšak vzhľadom na nadštandardné zárobkové pomery otca, považovala za primerané učiť otcovi
výživné aj na tvorbu úspor. Mala za to, že výživné vo výške 250 eur je akceptovateľné aj pri zmene
rozsahu styku, ktorý by sa viac približoval aj jej predstavám s ohľadom na záujem dieťaťa. V ostatnom

zotrvala na argumentoch uvedených vo svojich predchádzajúcich podaniach.

9. Otec vo vyjadrení zo dňa 21.01.2021 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu považoval
vyjadrenia matky za rozporné a zavádzajúce. Pokiaľ matka poukazuje na to, že súd jeho návrhu vyhovel,
uviedol, že žiadal o zverenie maloletej od utorka, a hľadal kompromis, pričom súd rozhodol inak. Matka
celú vinu a nezmyselnosť sporu obracia proti nemu a nemá význam na jej argumenty reagovať. Ak matka

tvrdí, že z občianskeho združenia nemá príjem zavádza, pretože v minulosti mu rozprávala o ziskoch
z tohto združenia s dodatkom, že to nemusí zdaňovať. Poukázal na to, že matka súhlasí, aby časť
zameškaného výživného bola určená na úspory, avšak odvolanie nepodala. Namietal, že súd nevykonal
dôkazy vo vzťahu k zisťovaniu účtov matky. Zdôraznil, že po nadobudnutí výroku vykonateľnosti o
zameškanom výživnom, toto zaplatil najskôr sumou 1.000 eur a následne druhou splátkou ho doplatil do

sumy 2.612,48 eur (doložil doklad o platbách), pričom matka rozsudok nerešpektuje a neplní si časť o
povinnosti telefonicky ho kontaktovať každú stredu. Uviedol, že školné vo výške 90 eur neustále hradil,
pričom po nástupe maloletej do l. ročníka základnej školy sa školné neplatí a matka dostane dotáciu od
štátu v sume 100 eur. Matkine argumenty ohľadom navýšenia nákladov na maloletú v školskom veku
považoval za bezpredmetné s poukazom na ním doložené všetky výdavky na maloletú. Skonštatoval,

že matka zaťahuje maloletú do tohto sporu, keď jej povedala, že otec neposiela žiadne peniaze, čím
ho očiernila, pritom by nemala s maloletou riešiť finančné záležitosti rodičov. Vyjadril názor, že striedavá
starostlivosť je v záujme maloletej nevyhnutná a mala by byt' ešte v širšom styku, aby ukázal dcére aj inú
stránku rodičovského prístupu. Keďže matka sa odvolala voči výroku II. rozsudku, žiadal, aby odvolací
súd prehodnotil otázku starostlivosti o maloletú tak, že otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú

od stredy nepárneho týždňa do utorka párneho týždňa, ktorý návrh predniesol aj na pojednávaní s
tým, že párne štvrtky by sa vynechali, čím by sa predišlo možným konfliktným situáciám v budúcnosti,
a čo by bolo jednoznačne v záujme maloletej. Poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý po
návštevách maloletej zhodnotil, že je vhodné rozšíriť styk otca s maloletou, ktorý súd navýšil len o jeden
deň oproti neodkladnému opatreniu. Informácie matky k osobe JG. považoval za nepravdivé a súčasne

vytýkal matke jej stretnutia v prítomnosti maloletej s osobami s drogovou minulosťou. Vo vyjadrení zo
dňa 18.02.201 poukázal na rozpor v tvrdeniach matky, keď na jednej strane by bola ochotná umožniť
mu kontakt s maloletou aj mimo vyhradený čas a na druhej strane vyhodnotila striedavú starostlivosť
ako nevhodnú. Vypočúvanie maloletej a znalecké dokazovania považoval za absolútne nevhodné, ktoré
by mohlo na maloletej zanechať trvalé následky. Vo vyjadrení zo dňa 08.04.2021 upozornil, že matka

naďalej nerešpektuje rozhodnutie súdu a neumožňuje mu styk s maloletou. Poukázal na prebiehajúce
konanie o výkon rozhodnutia vedené na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn 59Em/3/2019. Keďže
v párne štvrtky dochádza pri preberaní maloletej k problémom, nemá záujem na tom, aby matka v
budúcnosti vyvolávala stresy maloletej, preto nesúhlasil s preberaním maloletej vo štvrtok. Vyjadril sa,
že súdny spis sp. zn. 59Em/3/2019 žiadal pripojiť už pred prvým pojednávaním a to z dôvodu jeho snahy

podrobnejšieho vyjadrenia sa ku klamstvám matky, k čomu však nedošlo. Bol toho názoru, že matka
klamala súdu, keď tvrdila, že otec nijako nepodložil svoje tvrdenia ohľadom dohody s matkou. Mal za
to, že úprava styku vo štvrtok by nebola vhodná najmä s ohľadom na školskú dochádzku maloletej, a
v nadväznosti na uvedené požiadal odvolací súd o styk s maloletou tak, ako to žiadal na pojednávaní
a to nepretržite 6 dní bez prerušenia od utorka do pondelka, prípadne od stredy do utorka s tým, že

by mu bolo umožnené preberať a odovzdávať maloletú v školskom zariadení, čím by nedochádzalo k
preberaniu maloletej od matky. Takéto rozhodnutie by bolo v najlepšom záujme maloletej s poukazom
aj na čl. 5 Zákona o rodine. Vo vyjadrení zo dňa 15.06.2021 poukázal na to, že matka napriek tomu, že
jej platí výživné na maloletú vo výške 250 eur mesačne, tejto neplatí stravné v škole. Zdôraznil, že ani
počas spolužitia rodičov matka neplatila žiadne výdavky maloletej na materskú školu a nezaujímalo ju,

že má nedoplatky na strave. Ako vyplýva z e-mailu zo dňa 04.05.2021 o nedoplatky na strave maloletej
sa matka nezaujímala a spoliehala sa na neho.10. Matka vo vyjadrení zo dňa 25.06.2021 poukázala na štýl komunikácie otca, z ktorej je zrejmé, že
striedavá osobná starostlivosť by nemohla fungovať. Mala za to, že dohoda ohľadne platenia stravného
bola medzi rodičmi taká, že stravné spolu so školným mal platiť otec, čo aj nakoniec sám tvrdil. Otec ju

o zmene svojho postoja neinformoval, takže je logické, že toto brala ako samozrejmosť, keďže dovtedy
s platbami otec nemal žiaden problém. Uviedla, že s uhrádzaním stravného nemá problém, dlžnú sumu
obratom uhradila. Z otcovej strany pravidelne dochádzalo k zmenám jej programu, ako napr. v čase
naplánovaného Veľkonočného pondelka, o čom otca informovala vopred cez sms aj email, avšak ten
napriek tomu, že mu umožnila posunúť čas odovzdávania maloletej na neskorší, nebol ho schopný

dodržať dôvodiac, že sa mu pokazilo auto. Otcovi vytkla, že jej v tom čase nezdvíhal mobilný telefón,
neodpovedal jej na správy, v ktorých ho vyzývala, aby jej oznámil predpokladaný čas príchodu, pretože
majú iný program, ktorý nie je možné v tak krátkom čase zrušiť alebo meniť. Podotkla, že nešlo o
ojedinelý prípad zo strany otca.

11. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a odvolaniu otca nevyjadril.

12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca

a odvolanie matky nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie a vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch matkou a otcom. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a poukazuje
naň.

14. V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd primárne
prihliada na najlepší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností

prejednávaného prípadu dospel k záveru, že nie je dôvodná zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie v
napadnutej časti o zverení maloletej. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil vec komplexne s ohľadom
na záujem dieťaťa, jeho pozitívny vzťah k rodičom a rešpektovanie role druhého rodiča v živote
maloletého dieťaťa.

15. Odvolací súd v danom prípade po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a odvolacími
dôvodmi matky k napadnutému výroku o zverení maloletej dospel v zhode s názorom súdu prvej
inštancie k záveru, že nariadená striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov o maloletú je v jej
záujme. V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že rodičovské
práva a povinnosti, ktoré sú povinní vykonávať obaja rodičia v záujme maloletého dieťaťa, prináležia

rovnako obom rodičom. K inštitútu striedavej osobnej starostlivosti je treba uviesť, že pri jej nariaďovaní
je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa,
až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre
rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových
možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových

vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami
rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na
úrovni záležitostí dieťaťa a pod.. V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutočný stav vyplývajúci
z vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru o tom, že striedavá osobná starostlivosť v
rozsahu určenom súdom prvej inštancie je v záujme maloletej, ktorá bude mať tým možnosť úplne

prirodzene rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom a tráviť čas s každým z nich v zodpovedajúcej miere.
Správne súd prvej inštancie postupoval pri hľadaní prienikov a riešení najvhodnejšieho nastavenia
starostlivosti o maloletú aj s ohľadom na návrhy toho ktorého rodiča. Určenie výkonu starostlivosti o
maloletú zo strany otca v rozsahu od stredy do pondelka rána a v nasledujúcom týždni vo štvrtok,
aj odvolací súd považoval za primerané a zodpovedajúce veku maloletej, jej vzťahu s otcom a právu

dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a pravidelný kontakt s nimi. Argumenty matky
o naviazanosti maloletej na ňu nepovažoval odvolací súd za dôvodné, pretože samotná matka potvrdila,
že maloletá sa v domácnosti otca cíti dobre, teší sa na otca, s ktorým má vytvorený vzťah. Pokiaľ
matka akceptuje styk otca s maloletou od štvrtka do pondelka rána, ani odvolací súd nevidí dôvod naredukovanie času určeného otcovi pri výkone starostlivosti o maloletú. Zákon o rodine v ust. § 24 ods.
4 upravuje podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov, pričom dané
ustanovenie nevylučuje formu tejto starostlivosti aj v inom režime, t.j. v skrátenom režime starostlivosti zo

strany jedného rodiča. Je potrebné vziať v úvahu návrhy matky na úpravu styku otca s maloletou, ktoré
nenasvedčujú tomu, že by zo strany otca nebola starostlivosť o maloletú zabezpečovaná riadne. Na
námietky matky vo vzťahu k zisťovaniu názoru maloletej odvolací súd neprihliadal. Súd prvej inštancie
postupoval v konaní v súlade s ust. § 38 ods. 1 CMP, keď názor maloletej zisťoval prostredníctvom
kolízneho opatrovníka. Skutočnosť, že maloletá bola vypočutá, resp. snahou kolízneho opatrovníka bolo

vypočuť ju v domácnostiach oboch rodičov je nesporná. Pokiaľ maloletá prezentovala svoj názor len
v domácnosti otca a u matky bola zdržanlivá, z jej vyjadrenia jednoznačne vyplýva pozitívny vzťah
k otcovi, záujem u neho prespávať štyri noci a prejavená radosť zo stretnutí s ním. Odvolací súd
nespochybňuje, že maloletá je vo veku, kedy dokáže vyjadriť svoje pocity a priania, pričom vyjadrenie
dieťaťa nie je jediným dôkazom v konaní, z ktorého možno vyvodiť závery pre rozhodnutie. Názor
maloletého dieťaťa je samozrejme potrebné vziať v úvahu, avšak zároveň treba zohľadniť aj ďalšie

dôkazy vykonané v konaní a vyjadrenia rodičov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj vyjadrenie
maloletej vo vzťahu k jej nezáujmu u otca prespávať zo štvrtka na piatok. Pokiaľ matka namieta
nekompetentnosť kolízneho opatrovníka pri výsluchu maloletej, nesprávne kladenie otázok dieťaťu
a neobjektívnosť ním vypracovanej správy o výsluchu maloletej, odvolací súd udáva, že pracovníci
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sú odborne fundovaní na vykonanie výsluchov maloletých detí a

tento prispôsobujú ich veku, preto niet dôvodu spochybňovať činnosť kolízneho opatrovníka. Rovnako
argument, že len v domácom prostredí matky je vhodný výsluch dieťaťa neobstojí, pretože maloletá
je doma u každého z rodičov. Pokiaľ matka namieta, že maloletá sa nástupom do školy bude musieť
pripravovať na vyučovanie, prenášať si školské pomôcky, pričom nie je pre ňu vhodné, aby cestovala
z nedele na pondelok zo vzdialenosti 150 km, a dôvodí tým, že otec sa nepravidelne zdržiava v

Bratislave, odvolací súd na dané námietky neprihliadal. Je nesporné, že nástupom do základnej školy
sa potreby maloletého dieťaťa menia, avšak je pochopiteľné, že obaja rodičia sa režimu a potrebám
maloletej prispôsobia a budú nápomocní pri jej príprave na vyučovanie a zachovaní režimu, ktoré si
dieťa v školskom veku vyžaduje. Je povinnosťou oboch rodičov dozrieť na prípravu dieťaťa do školy,
preto aj zo strany otca sa očakáva súčinnosť a zabezpečenie dozoru pri plnení školských povinností

maloletej a jej odovzdanie na vyučovanie včas a zodpovedne. V súvislosti s namietanou konfliktnou
komunikáciou rodičov odvolací súd udáva, že obsah pripojených listín, sms a emailovej komunikácie
rodičov potvrdzuje, že táto nie je medzi nimi korektná, pričom nie vždy ide o útoky len zo strany
otca. Otázka neschopnosti rodičov spolu komunikovať nie je však dôvodom zmeny napadnutého
rozsudku v zmysle návrhu matky. Skutočnosť, že rodičia sa navzájom osočujú a pri odovzdaní maloletej

druhému rodičovi na styk dochádza k problémom, je síce zjavná, avšak daný problém sa neodstráni len
zmenou rozhodnutia v otázke starostlivosti o maloletú, pretože ku konfliktom rodičov by pravdepodobne
dochádzalo aj pri bežnej úprave styku. Je preto vecou rodičov, aby obaja vynaložili maximálne úsilie
a komunikovali spolu korektne, v prospech a záujme maloletej, vytvorili jej priaznivé podmienky pri
prechode do druhej domácnosti a preberaní. Len rodičia sú zodpovední za zdravý vývin maloletého

dieťaťa a ich zodpovedný a empatický prístup zabezpečí maloletej, že bude vyrastať šťastná a spokojná.
Na námietky matky vo vzťahu k bytovým podmienkam otca, odvolací súd neprihliadal, berúc do úvahy
vykonané šetrenie kolíznym opatrovníkom v domácnosti otca so záverom, že má vytvorené vhodné
podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú. Pokiaľ matka poukazuje na jej snahy zabezpečiť
potreby maloletej a pozitívny vzťah maloletej k jej manželovi, s ktorým sa spoločne o ňu starajú, odvolací

súd uvedené nespochybňuje, avšak dáva do pozornosti, že v prvom rade rodič má povinnosť a právo
postarať sa o svoje maloleté dieťa, venovať sa mu a tráviť s ním čas v primeranom rozsahu. K
argumentom matky, že pre maloletú je náročné a nekomfortné pravidelné cestovanie s otcom do obce
Prusy, odvolací súd udáva, že samotná matka potvrdila, že otec cestuje každý druhý víkend, teda
nejde o cesty realizované vždy v čase, kedy bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Napokon

treba uviesť, že v súvislosti s plnením školskej dochádzky maloletej, bude nutné aj zo strany otca
prispôsobiť harmonogram a program potrebám dieťaťa, ktoré v pracovný deň si vyžaduje dostatok
spánku a nevytváranie stresových situácií. Nebolo možné vyhovieť odvolaciemu návrhu matky, ktorým
žiadala rozhodnutím zabezpečiť, aby otec neprespával s maloletou v Prusoch z nedele na pondelok,
keď takúto povinnosť nie je možné uložiť súdnym rozhodnutím, ktorý výrok by bol nevykonateľný.

Tiež nebolo dôvodné vyhovieť návrhu matky uložením povinnosti otcovi odovzdať po styku maloletú
manželovi matky. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ má maloletá pekný vzťah s
manželom matky, a matka otca požiada o jej odovzdanie manželovi, ktorý jej pomáha, je v záujme
maloletej,abyajotecdanýstavrešpektoval.Odvolacísúduzatvára,ževprejednávanejveciideoprípad,v ktorom majú rodičia (pri rozvíjaní schopnosti vzájomne komunikovať v záujme maloletej) a maloletá
predpoklady pre realizovanie striedavej osobnej starostlivosti v nerovnomerných intervaloch striedania
tak, ako upravil súd prvej inštancie. V konaní bolo preukázané, že obaja rodičia majú podmienky k

zabezpečeniu starostlivosti o maloletú, ktorá je má rada obidvoch rodičov a v domácnosti obidvoch
rodičov sa cíti dobre. Z okolností prípadu i s prihliadnutím k námietkam matky prezentovaným už v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie nie je možné vyvodiť, že nariadenie striedavej osobnej
starostlivosti by nebolo v záujme a v prospech maloletej. K námietkam matky, že zdravotnú starostlivosť
zabezpečuje maloletej len ona, odvolací súd upozorňuje, že maloletú v bežných veciach zastupujú obaja

rodičia, preto v prípade ochorenia, ktorýkoľvek z rodičov má právo a povinnosť maloletú sprevádzať
k lekárke a druhého rodiča o návšteve lekára a predpísanej liečbe informovať. Pokiaľ matka namieta
súdom prvej inštancie nastavený výkon osobnej starostlivosti o maloletú otcom v čase letných prázdnin,
odvolací súd na jej námietky neprihliadal dospejúc k záveru, že súd prvej inštancie aj v tejto časti
rozhodol správne. Čas letných prázdnin poskytuje priestor dieťaťu absolvovať s rodičom program a
tráviť s ním dovolenku. Určený rozsah starostlivosti otca o maloletú v letnom období zodpovedá veku

maloletej a jej potrebám. Nemožno akceptovať ani výhrady matky vo vzťahu k súrodencovi maloletej
a ich spoločne organizovanému času, vzhľadom na právo maloletej tráviť čas aj so svojim druhým
rodičom. Napriek tomu, že otec odvolanie voči výroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie nepodal
a v rámci svojich vyjadrení v odvolacom konaní navrhoval rozšíriť výkon jeho starostlivosti o maloletú
na počet dní nepretržite šesť a súčasne zrušením výkonu starostlivosti vo štvrtok v párnom týždni,

odvolací súd udáva, že určený rozsah striedavej starostlivosti vychádza z vykonaného dokazovania,
sleduje záujem maloletej a predĺženie pobytu u otca o ďalší deň by bolo, aj s ohľadom na názor dieťaťa,
už kontraproduktívne. Keďže súd prvej inštancie rozhodol správne o zverení maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov v režime upravenom v napadnutom rozsahu, rovnako správe zamietol
návrh otca vo zvyšku týkajúcej sa zverenia maloletej do striedavej starostlivosti rodičov v rovnakom

rozsahu s poukazom na vyššie uvedené dôvody.

16. Súd prvej inštancie postupoval pri určení výšky výživného na maloletú v súlade s ust. § 62 a nasl.
Zákona o rodine, vo veci vykonal potrebné dokazovanie aj v časti určenia výšky výživného na maloleté
dieťa, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené

žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o
výške stanoveného výživného na dieťa v dvoch etapách, a to od podania návrhu do právoplatnosti
rozsudku vo výroku o zverení a od právoplatnosti rozsudku v tomto výroku. Postup súdu prvej inštancie
bol vecne správny, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na
určenie výšky výživného na maloleté dieťa zo strany otca z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa,

príjmu rodičov, ich majetkových pomerov, ako aj schopností a možností rodičov. Pod odôvodnenými
potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa týkajúcich sa stravovania,
ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky.
Pokiaľideoodôvodnenévýdavkynamaloletédieťatietopredstavujúplatbyzastravu,hygienu,ošatenie,
ktorých úhradu rodič nie je povinný preukazovať, pretože súd vychádza zo všeobecných cien tovarov

primeraných veku dieťaťa. Uvedenú sumu je možné vyčísliť orientačne s prihliadnutím na vek a potreby
dieťaťa. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd pri rozhodovaní vychádzal z matkou vyčíslených
nákladov na maloletú v priemere mesačne 400 a 700 eur, ktoré predstavovali výdavky na stravu vo
výške 130 eur, oblečenie 50 eur až 130 eur, hygienické potreby cca 16 eur, lieky v priemere 10 eur,
voľnočasové aktivity 27 eur, hračky 44 eur. Do nákladov maloletého dieťaťa je potrebné započítať aj

náklady na bývanie, ktoré v danom prípade predstavujú 78 eur mesačne pri prepočte 3 osôb bývajúcich v
jednej domácnosti. Odvolací súd udáva, že do nákladov na bývanie pre maloleté dieťa súd nezapočítava
splátky hypotéky a úverov, pretože daný výdavok je výdavkom matky. Je teda zjavné, že výška nákladov
na maloletú predstavovala mesačne sumu 284, ku ktorým treba zahrnúť aj poplatky za materskú školu
140 eur a ďalšie aktivity dieťaťa vrátane dovoleniek pri zohľadnení rozdielneho príjmu rodičov, ktorý bol

v tomto prípade preukázaný. Ustálená výška mesačných platieb na maloletú činí v konečnom dôsledku
sumu 424 eur len vo vzťahu k pravidelným mesačným platbám. Správne súd prvej inštancie zohľadnil i
príjem, schopnosti, životnú úroveň rodičov a podiel výkonu osobnej starostlivosti každého z rodičov o
maloletú v tom ktorom období. Odvolací súd neprihliadal na námietky rodičov vo vzťahu k nesprávnemu
posúdeniu výšky ich príjmov, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva preukázaný príjem

otca vo výške cca 2.250 eur mesačne a z matkou predložených výpisov z podnikateľského účtu príjem
matky v rozpätí od 1.500 až 2.200 eur mesačne brutto (z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
je zjavné, že vychádzal z príjmu matky v priemere mesačne 1.600 eur mesačne netto). Rozdiel v
príjme rodičov bolo preto potrebné zohľadniť aj vo výške výživného na maloletú. Pokiaľ otec vyslovilpochybnosti o príjme matky dôvodiac tým, že nedoložila príjem z občianskeho združenia, odvolací
súd udáva, že matka svoj zárobok riadne preukázala daňovými priznaniami za celé sporné obdobie.
Ak teda matka podávala daňové priznanie, je zrejmé, že údaje v ňom uvedené predstavovali výšku jej

kompletného príjmu. Ďalším faktorom pri určení výživného je zohľadnenie ďalšej vyživovacej povinnosti
na strane matky, teda platené výživné vo výške 150 eur mesačne. V súvislosti s námietkami otca,
že na jeho strane súd nevzal do úvahy príspevok, ktorý poskytuje svojmu rodičovi (platba za pobyt v
DSS) odvolací súd udáva, že výživné na maloleté dieťa je prvoradou povinnosťou rodičia a prednostnú
pohľadávkou, pričom v konaní bolo preukázané, že otcovi jeho príjem dovoľuje platiť súdom určené

výživné na maloletú pri jeho výdavkoch súvisiacich s úhradami poplatkov za dve domácnosti, splátkami
úveru a príspevkami svojmu otcovi. Pokiaľ rodičia splácajú úvery a pôžičky, treba uviesť, že čerpanie
úverovapôžičieknemôžebyťvneprospechdieťaťa,keďževýživnémáprednosťpredakýmikoľvekinými
pohľadávkami.Vovzťahukposúdeniuživotnejúrovnerodičov,odvolacísúdudáva,žedomácnosťmatky
je zabezpečená príjmami dvomi, t.j. aj príjmom manžela matky, ktorý sa podieľa na nákladoch na bývanie
a bežných výdavkoch domácnosti, čo súd zohľadnil. Uvedené však neznamená, že príjem manžela

matky by znižoval povinnosť otca ako rodiča platiť výživné na maloletú v primeranej a zodpovedajúcej
výška. Na námietky otca, že do troch rokov veku dieťaťa zabezpečil maloletej všetky potreby odvolací
súd neprihliadal, pretože ide o realizáciu plnení pred podaním návrhu matky na určenie výživného.
Pokiaľ ide o platby zo strany otca za poistenie a sporenie maloletej, odvolací súd sa stotožňuje so
závermi súdu prvej inštancie a na tieto poukazuje. Čo sa týka otcom namietaného konania matky

v súvislosti s dlhmi a predajom nehnuteľností, na tieto odvolacie súd neprihliadal, pretože vzájomné
vyporiadanie sa rodičov, prípadne poskytované pôžičky, môžu byť predmetom iného konania. Nemožno
súhlasiť ani s názorom otca, že výdavky na maloletú po odpočítaní stravy, bývania, liekov, úverov,
pôžičiek a hračiek predstavujú sumu 167 eur, keďže daná suma je s poukazom na ustálené náklady na
maloletú zjavne neprimeraná. V kontexte všetkých uvedených skutočností súd prvej inštancie správne

určil výživné za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku vo výroku o zverení maloletej
do striedavej starostlivosti oboch rodičov vo výške 350 eur mesačne, ktorá suma zohľadňuje náklady na
odôvodnenépotrebymaloletej,výškupríjmukaždéhozrodičov,ichpomery,ďalšiuvyživovaciupovinnosť
a podiel starostlivosti rodičov o maloletú, ktorý bol nesporne v uvedenom období vyšší zo strany matky.
V súvislosti s určením výživného za obdobie od právoplatnosti rozsudku vo výroku o zverení maloletej

do striedavej osobnej starostlivosti rodičov odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie
o primeranosti výšky výživného na maloletú v sume 250 eur mesačne, ktorá odzrkadľuje výkon osobnej
starostlivosti otca o maloletú, teda dĺžku doby, počas ktorej sa bude o maloletú starať otec. Z uvedeného
dôvodu preto nemožno akceptovať argumenty matky o znížení výživného na maloletú. Výživné za
obdobie výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletú vychádza z rozdielu príjmov oboch rodičov

s prihliadnutím na ich výdavky a na možnosti otca, ktorý tiež v čase výkonu osobnej starostlivosti o
maloletú bude hradiť jej náklady na stravu, hygienické potreby, ošatenie, bývanie, voľnočasové aktivity
maloletej a zdravotnú starostlivosť vrátane úhrady liekov v prípade ochorenia maloletej. Skutočnosť
že počas pandemického obdobia sa starala o maloletú matka, keďže materská škola bola zatvorená,
nie je dôvodom pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ matka namieta, že nástupom maloletej na

základnú školu dochádza k navýšeniu jej nákladov, odvolací súd na jej námietku neprihliadal, nakoľko
určené výživné počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o striedavej osobnej starostlivosti o maloletú,
je v rozsahu, ktorý zodpovedá školskému veku dieťaťa (na 1.stupni). V tejto súvislosti je významný
fakt, že maloletá je zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tzn. treba prihliadať
na podiel starostlivosti otca o ňu. Je potrebné zdôrazniť, že náklady na predškolské zariadenie sa

menia na náklady na zabezpečenie potrieb súvisiacich s nástupom do školy a pobytom v školskom
zariadení. Skutočnosť, že matka čerpala v určitom období OČR a zaoberala sa budúcim podnikaním nie
je dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku v časti o výživnom, nakoľko ide o krátke časové obdobie,
pričom výška výživného je zodpovedajúca príjmu otca a jeho pomerom. Pokiaľ otec poukazoval
na potrebu skúmania stavu na účtoch matky, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by na strane

matky boli finančné možnosti a príjmy dosahujúce nadštandard. Správne súd prvej inštancie zohľadnil i
majetkové pomery rodičov, vlastníctvo hnuteľného či nehnuteľného majetku, a po vyčíslení a preukázaní
nákladov otca a jeho výdavkov dospel k záveru, že určená výška výživného vychádza aj zo životnej
úrovne otca, ktorého možnosti sú v porovnaní s matkou väčšie a finančný príjem podstatne priaznivejší.
Odvolací súd považoval určenú výšku výživného v sume 300 eur mesačne a dôvody rozhodnutia súdu

prvej inštancie za správne. V danom prípade obaja rodičia žiadali, aby súd určil výživné na maloletú aj
titulom tvorby úspor. Odvolací súd s poukazom na ust. § 63 odsek 3 Zákona o rodine udáva, že v konaní
neboli preukázané také nadštandardné majetkové pomery otca (ani tak vysoko nadštandardný príjem),ktoré by odôvodňovali uloženie tvoriť úspory autoritatívnym rozhodnutím súdu. Naviac je zjavné, že otec
maloletej úspory tvorí a sám prezentoval, že ich zrušenie by bolo nevýhodné a toto ani nemieni urobiť.

17. Správne rozhodol súd prvej inštancie, keď otca zaviazal zaplatiť zročné výživné na maloletú v
celkovej výške 2.612.48 eur do 30 dní od vykonateľnosti rozsudku v časti bodu V. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením vzťahujúcim sa k tejto
časti, keď súd zohľadnil v zročnom výživnom platby realizované otcom, do ktorých správne nezahrnul
sporenie a poistenie. Nebolo možné ani vyhovieť návrh otca na splátky zročného výživného s poukazom

na výšku jeho príjmu a spotrebný charakter výživného.

18. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie (výrok I a II.) zveril maloletú do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov počnúc dňom právoplatnosti rozsudku v týchto výrokoch zrušil
neodkladné opatrenie nariadené uznesením okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/178/2018-64 zo
dňa 06.12.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/213/2019-105 zo

dňa 15.07.2019. Daný postup je súladný s ust. § 363 CMP, podľa ktorého súd môže aj bez návrhu
zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo
nariadené. Z logiky veci a rozhodnutia súdu vo výroku o zverení a styku vyplýva potreba tohto postupu.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel návrhom na doplnenie

dokazovania výsluchom manžela matky, nariadením znaleckého dokazovania, zabezpečením správy
od pediatričky, resp. jej výsluchom a zisťovaním príjmov matky z dôvodu, že výsledky vykonaného
dokazovania postačovali pre rozhodnutie vo veci. Doplnenie dokazovania považoval odvolací súd za
nadbytočné a nehospodárne.

20. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkami otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces,
ktoré odôvodnil tým, že mu nebolo doručené podanie matky zo dňa 05.10.2020, nemal možnosť sa
s ním oboznámiť, reagovať naň a nebol mu poskytnutý priestor na vyjadrenie sa v rámci záverečnej
reči pred vyhlásením rozsudku. Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že dané
námietky otca nie sú dôvodné. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že na ostatnom pojednávaní

pred súdom prvej inštancie konanom dňa 16.10.2020 súd priamo na pojednávaní doručil právnemu
zástupcovi otca podanie matky z 05.10.2020, umožnil mu oboznámiť sa s obsahom tohto podania,
pričomprávnyzástupcaotcanapojednávanípotvrdilprevzatiepodania,oboznámeniesasním,nežiadal
o odročenie pojednávania a k podaniu sa mal možnosť vyjadriť. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo
zápisnice z pojednávania, z ktorej je rovnako zrejmé, že účastníkom bol poskytnutý aj priestor vyjadriť sa

pred rozhodnutím v záverečnej reči, ktorý právny zástupca otca využil a svoju záverečnú reč predniesol.
Keďže námietka otca o porušení práva na spravodlivý proces nebola dôvodná, nebol potrebný ani
postup podľa § 388 CSP. Odvolací súd neprihliadal ani na námietku otca týkajúcu sa vzdania sa
odvolania voči rozsudku matkou, pretože z obsahu zápisnice z pojednávania, na ktorom súd prvej
inštancie vyhlásil rozsudok, nevyplýva, že by sa matka odvolania vzdala a prejav svojej vôle podpísala

do zápisnice.

21. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní

na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanievecinazákladespisovejdokumentácie;účastníci,predovšetkýmodvolatelia,aninevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti

Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

22. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd v súlade s ust. § 387
ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdil, pretože je správne.

23. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP s použitím
ustanovenia § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolaciehokonania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia §
57 CMP.

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).