Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. september 2021

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Csp/95/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620203044
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2021:4620203044.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTopoľčanysamosudcomMariánomMokošomvprávnejvecižalobcu:IntrumSlovakias.r.o.,

Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX,
zastúpený JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o. so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47
445 092, o zaplatenie 1 685,66 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1303,74 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
1607,78 eura od 21. 06. 2020 do 18. 12. 2020, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1497,05
eura od 19. 12. 2020 do 14. 04. 2021, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1384,04 eura od 15.

04. 2021 do 09. 06. 2021, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1303,74 eura od 10. 06. 2021
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie sumy 381,92 eura s úrokmi z omeškania súd konanie zastavuje.

III. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1607,78 eura od
27. 04. 2018 do 20. 06. 2020 zamieta.

IV. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 90%, o ktorej
rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1./Žalobca(žalobupodávalaVÚBa.s.Bratislava,avšakvdôsledkupostúpeniapohľadávkysúdrozhodol
o vstupe nového žalobcu do konania uznesením zo dňa 09.08.2021) sa podanou žalobou domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 1 685,66 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 27.04.2018 do
zaplateniazdôvodu,žemubolapostúpenápohľadávkaprotižalovanémunazákladezmluvyopostúpení
pohľadávok ku dňu 20.05.2021 uzavretej s VÚB a.s., ktorá uzatvorila dňa 23.06.2016 so žalovaným

zmluvu o spotrebiteľskom úvere (zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 7166428/49918816, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3 100 eur, pričom žalovaný si nesplnil
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a preto došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru dňom
19.04.2018.Predprvýmpojednávanímžalobcazobralžalobuspäťvčastiozaplateniesumy304,04eura
z dôvodu, že žalovaný dňa 18.12.2020 uhradil sumu 110,73 eura, dňa 14.04.2021 sumu 113,01 eura
a dňa 05.06.2021 sumu 80,30 eura. Zároveň žalobca zobral žalobu späť aj v časti uplatnenej náhrady
nákladov v sume 77,88 eura a teda celkovo zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 381,92 eura

spolu s úrokmi z omeškania.

2./ Žalovanývosvojompísomnomvyjadreníkžalobe(č.l.43)žiadalžalobuvcelomrozsahuzamietnuťs
tým,žepodľanehožalobcaneuviedol,akýmspôsobombolaoverenábonitaklientapriuzatváranízmluvya poukazoval na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj
ustanovenie§11ods. 2,podľaktoréhojepotrebnépovažovaťúverzabezúročnýabezpoplatkov.Okrem
toho namietal vymáhanie nákladov v sume 77,88 eura, ktoré žalobca nepreukázal a taktiež namietal

splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. V ďalšom podaní zo dňa 29.04.2021
(č.l. 85) uvádzal žalovaný, že žalobcovi zaplatil sumu 144,03 eura dňa 13.04.2021 a preto by v tejto
časti mal žalobu zobrať späť.

3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný dňa

23.06.2016 uzavrel s VÚB a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere (zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky)
č. 0049918816 evidovanej u veriteľa pod č. 7166428, na základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 3 100 eur pri mesačnej splátke 98,41 eura s tým, že mal žalovaný zaplatiť
48 splátok a celková čiastka, ktorú mal zaplatiť predstavovala 4 723,68 eura. Termín konečnej splatnosti
úveru bol dňa 20.06.2020, ročná úroková sadzba predstavovala 24,90% a RPMN tiež 24,90%, keď
najvyššia prípustná výška odplaty v tom čase bola 24,92%. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný

do 30.09.2020 na splátkach zaplatil spolu 2 565,14 eura, pričom celkovo mala byť na istine zaplatená
suma 4 172,92 eura na nákladoch spojených s úverom suma 77,088 eura.

4./ Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.02.2018 (č.l. 19pv) oznámila VÚB a.s. žalovanému, že k
uvedenému dňu eviduje nedoplatok na splátkach vo výške 324 eur a požiadala žalovaného o úhradu

tejtosumybezodkladnesupozornením,žeakdo05.04.2018nedôjdekúhradesplátkysplatnejvmesiaci
12/2017, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Uvedená upomienka bola doručená žalovanému dňa
06.03.2018. Následne listom zo dňa 21.04.2018 (č.l. 20pv) VÚB a.s. oznámila žalovanému, že jeho dlh
z úverovej zmluvy č. 49918816 sa stal splatným v celom rozsahu a dlžná čiastka predstavuje 2 495,82
eura, pričom ho vyzvala na úhradu tejto sumy. Doklad o doručení oznámenia o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru však žalobca súdu nepredložil.

5./ Listom zo dňa 25.05.2021 (č.l. 163) VÚB a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky zo
zmluvy uzavretej dňa 23.06.2016 pod č. 7166428.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch nabývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení účinnom do 31.12.2016, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.
Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

6./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 1 685,66

eura s príslušenstvom je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že právny predchodca
žalobcu so žalovaným dňa 23.06.2016 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu
bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3 100 eur. Pri uzatváraní zmluvy boli zo strany
veriteľa zisťované pomery žalovaného, keď v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere sa uvádza jeho
rodinný stav, pracovné zaradenie (starobný dôchodca), príjem (dôchodok vo výške 520 eur), počet

vyživovaných osôb, mesačné finančné výdavky na iné úvery alebo hypotéky a taktiež iné mesačné
výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón), vyčíslené na sumu 200 eur. Pred uzatvorením
zmluvy žalovaný predložil svoj občiansky preukaz a taktiež rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške
jeho dôchodku podpísal doklad o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, v
ktorom sú uvedené všetky potrebné základné informácie ohľadne požadovaného úveru. Vzhľadom na

tieto zistené údaje pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné konštatovať, že veriteľ si
splnil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a v tom prípade nie je možné s poukazom na § 11 ods. 2
citovanéhozákonakonštatovať,žebyneboloprávnenývyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplateniespotrebiteľského úveru prípadne že by sa úver mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. Údaje
uvedené v § 11 ods. 2 obsahuje zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaný síce namietal, že pred
uzavretím zmluvy nebola overená jeho bonita, avšak vôbec vo svojom vyjadrení nešpecifikoval, ktoré

podmienky neboli pred uzavretím zmluvy skúmané a čo by malo spôsobiť hrubé porušenie povinnosti zo
strany veriteľa a preto súd jeho námietky v tomto smere považoval za právne irelevantné. Povinnosťou
žalovaného bolo preukázať svoje tvrdenia o nedostatočnom overení bonity klienta, avšak v tomto
smere žalovaný neuviedol žiadne dôkazy a jeho námietka bola iba všeobecná bez uvedenia konkrétnych
skutočností. Rovnako tak nebolo potrebné bližšie skúmať jeho námietku o nedostatočnom preukázaní

nákladov v sume 77,88 eura, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal podanou žalobou, pretože v tejto
časti zobral žalobu žalobca späť ešte pred prvým pojednávaním.

7./ Žalovaný taktiež namietal, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ, nakoľko žalobca nepredložil doručenku o oznámení vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru.

8./ S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľskom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy
ide o spor s ochranou slabšej strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné

postupy od všeobecného sporového konania. Zákonodarca vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá
podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený
zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov,
pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale
môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako

objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu, vylučujú uplatnenie
prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konanie. Z tohto pohľadu spotrebiteľ
môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 295 CSP, súd môže vykonať aj dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará

alebo zabezpečí taký dôkaz (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/75/2017 zo dňa 19.04.2018).

9./ Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou ku dňu 20.05.2021):
"Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie

ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá

pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom."

10./ Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (v tomto
smere súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019, sp.zn.
7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 a sp.zn. 1Cdo/136/2019 zo dňa 26.02.2020 podrobne sa zaoberajúcimi
splnením podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky uvedených v ustanovení § 92 ods. 8zákona o bankách a následnej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ). Napokon
špeciálna úprava v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo
v rozhodnutí určené.

11./ Na základe uvedeného bolo potrebné vychádzať z toho, že proces postúpenia pohľadávky zo
strany veriteľa, ktorým je banka, je nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky,
odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa.
Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§
92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. "zosplatnenie" celého dlhu), ak dovtedy
ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú
pohľadávku postúpiť inému subjektu. Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť

len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný
termín splatnosti dlhu (s rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť
jednostranný právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za
vyššie uvedených podmienok.

12./ V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo
spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť
právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
(ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu
počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa,
keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď
má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota
môže teda najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo

splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Občiansky zákonník
je v ustanovení § 565 v porovnaní s ustanovením § 53 ods. 9 nejednoznačný, pretože posledná veta
§ 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ
(dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s uzákonenou 3-mesačnou
lehotou v § 53 ods. 9. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách

použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

13./ V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom vyplýva, že veriteľ - dodávateľ

- uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné predpoklady
postúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná. V konaní bolo
preukázané, že banka výzvou zo dňa 28.02.2018 (č.l. 19pv) oznámila žalovanému, že je v omeškaní
so splácaním splátky splatnej v mesiaci 12/2017 vo výške 324 eur a zároveň ho upozornila, že
ak dlžnú sumu neuhradí bezodkladne, tak veriteľ je oprávnený úver zosplatniť. Následne listom zo

dňa 21.04.2018 (č.l. 20pv) banka oznámila žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, avšak
neuviedla pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky splatnej určitého dňa vyhlasuje predčasnú splatnosť
úveru (§ 37 ods. 1 OZ). Keďže pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v
celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho
úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie

konkrétnej splátky v dohodnutej lehote so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu, tak je potrebné skúmať, či
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ dostatočne
určité a teda či je platným právnym úkonom a je potrebné skúmať aj predchádzajúci proces týkajúci saupozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods.
9 OZ.

14./ Žalobcavkonanínepreukázal,ževyhlásenieokamžitejsplatnostiúveruboložalovanémudoručené.
Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.04.2018 nemožno považovať za platný
právnyúkonprejehoneurčitosť,nakoľkotiežznehoniejezrejmé,vdôsledkučohodošlozostranybanky
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, i keď v tomto oznámení sa uvádza, že žalovaný neuhradil
dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke, ale neuvádza sa, s ktorou splátkou a

odkedy bol žalovaný v omeškaní a preto tento právny úkon je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1
OZ neplatný. Súd síce na základe predložených dokladov dospel k záveru, že vyhlásenie o okamžitej
splatnosti úveru nie je platné, avšak na druhej strane je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že
podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere termíne konečnej splatnosti úveru nastal dňom 20.06.2020 a
teda uvedeným dňom mal žalovaný splatiť celý úver, k čomu však nedošlo a žaloba na zaplatenie
zvyšku úverovej istiny bola na súde podaná dňa 26.11.2020 a až po podaní žaloby došlo k postúpeniu

pohľadávky na žalobcu. Napriek tomu, že súd vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru považoval za
neplatné, tak ku dňu podaniu žaloby na súd mal byť zo strany žalovaného zaplatený celý úver a preto
žalobanazaplateniezvyškuúveruboladôvodnáaarovnakotakvsúladesozákonomboloajpostúpenie
pohľadávky na žalobcu, ktoré bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dňa 25.05.2021.

15./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 685,66 eura spolu s úrokmi z omeškania,
avšak pred prvým pojednávaním zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 381,92 eura s úrokmi z
omeškania z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby zaplatil 3 splátky spolu vo výške 304,04 eura (dňa
18.12.2020 v sume 110,73 eura, dňa 14.04.2021 v sume 113,01 eura a dňa 05.06.2021 v sume 80,30
eura) a okrem toho žalobca netrval na zaplatení sumy 77,88 eura z titulu náhrady nákladov a preto

súd v časti o zaplatenie sumy 381,92 eura s úrokmi z omeškania konanie zastavil podľa § 145 ods. 2
a § 146 ods. 1 CSP. Žalovaný síce v podaní zo dňa 29.04.2021 (č.l. 85) uvádzal, že vykonal úhradu vo
výške 144,03 eura dňa 13.04.2021, avšak z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že táto úhrada bola
vykonaná zrejme na iný úver (VS 60259393), ktorý je predmetom konania tunajšieho súdu vo veci sp.zn.
8Csp/96/2020 a preto súd pri svojom rozhodovaní na uvedenú úhradu nemohol prihliadať. Rovnako tak

žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že dňa 17.12.2020 uhradil ďalšiu platbu vo výške 141,12 eura (č.l.
75) a o tomto nepredložil žiaden doklad.

16./ Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 381,92 eura predmetom konania zostalo
zaplatenie sumy 1 303,74 eura s úrokmi z omeškania, pričom súd v tejto časti považoval žalobu za

dôvodnú, nakoľko žalobca mal podľa prehľadu splátok a úhrad na istine zaplatiť 4 172,92 eura a do
podania žaloby na súd celkovo zaplatil sumu 2 565,14 eura a následne v priebehu konania sumu 304,04
eura a po odrátaní uvedených úhrad, výška nedoplatku na istine predstavuje sumu 1 303,74eura. Z
uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 303,74 eura s 5% ročným
úrokom z omeškania od 21.06.2020 pri zohľadnení splátok uhradených v dňoch 18.12.2020, 14.04.2021

a 05.06.2021 podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR. Č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaný
sa dostal do omeškania s úhradou zvyšku istiny a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Žalobca
síce požadoval úroky z omeškania od 27.04.2018 z dôvodu, že dňom 21.04.2018 došlo k vyhláseniu
okamžitej splatnosti úveru a žalovaného vyzýval na zaplatenie dlhu, avšak súd vyhlásenie okamžitej
splatnosti úveru považoval za neplatný právny úkon a okrem toho, žalobca nepreukázal, že uvedené

oznámenie bolo doručované žalovanému a preto podľa názoru súdu bolo možné žalobcovi priznať úroky
z omeškania až do 21.06.2020, keďže termín konečnej splatnosti úveru bol dňa 20.06.2020 a pokiaľ
k uvedenému dátumu nedošlo k zaplateniu zvyšku pohľadávky na úvere, tak žalovaný sa dostal do
meškania odo dňa 21.06.2020 a z toho dôvodu súd nemohol priznať žalobcovi úroky z omeškania zo
sumy1607,78euraod27.04.2018do20.06.2020avtejtočastižalobuakonedôvodnúzamietolapriznal

žalobcovi úroky z omeškania až od 21.06.2020.

17./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 tak, že náhradu trov konania pomerne
rozdelil podľa úspechu sporových strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 95% (jeho nárok
bol dôvodný do výšky 1 607,78 eura z pôvodne uplatňovanej pohľadávky v sume 1 685,66 eura, keď

žalovaný až po podaní žaloby uhradil ďalšie splátky vo výške 304,04 eura) a žalovaný do výšky 5%
(žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 77,88 eura bez uvedenia dôvodu) a preto čistý
úspech žalobcu je 90% (95% - 5%), ktorému bola náhrada trov konania priznaná v tejto výške. Podľa §262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).