Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121427654
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6121427654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: JUDr. Tibor Sanák, so sídlom Nám. SNP 2,
Trnava, IČO: 51 737 035, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E.,
zastúpenému JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, so sídlom Františkánska 5, Trnava, o zaplatenie
2.082,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 1.
februára 2022 č.k. 11C/73/2021-70, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
2.082,63 eur v lehote do 45 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1 a 2, § 488, § 489, § 494, § 724
a § 730 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii,
ako aj § 1 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalobca ako advokát zastupoval žalovaného ako stranu v konaní vedenom pred Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. 11C/35/2015, ktoré konanie bolo právoplatne skončené. Z uvedeného vyplýva, že
žalobcovi ako advokátovi vzniklo právo na odmenu za obstaranie záležitosti, t.j. za zastupovanie žalobcu
vo vyššie uvedenom civilnom sporovom konaní, a to v momente právoplatného skončenia konania.
Pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytovanie úkonov právnej služby, táto v konaní nebola spornou, a
to vo výške 2.082,63 eur (1.997,97 eur ako odmena za 10 úkonov právnej služby + 84,66 eur ako

režijný paušál k nim), ktorá výška vyplýva z uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 11C/35/2015-371
zo dňa 28.04.2021, pričom žalovaný výpočet nespochybnil. Zo všetkého uvedeného vyplýva záver, že
žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 2.082,63 eur. Žalovaný sa bránil tým, že
žalobcovi zaplatil dňa 14.01.2021 sumu 18.500 eur prevodom z účtu svojej manželky; v konaní však
bolo sporným, či v rámci uvedenej sumy bola skutočne zaplatená aj odplata v sume 2.082,63 eur.
Predovšetkým súd poukázal na to, že žalobca v konaní tvrdil (pričom žalovaný jeho skutkové tvrdenia
nepoprel, a preto boli nespornými), že mal voči žalovanému ešte ďalšiu pohľadávku z dôvodu jeho

zastupovania v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9C/191/2005, ktorá mu bola
priznaná v rámci konania vedeného pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 19C/240/2016 a ohľadom
ktorej žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie s tým, že išlo o trovy v sume cca 22.000 eur po
dohode medzi stranami znížené na sumu 18.500 eur. V tejto súvislosti súd poukázal aj na vyjadreniežalovaného zo dňa 01.02.2022, v ktorom žalovaný potvrdil, že v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 19C/240/2016 bol zaviazaný povinnosťou uhradiť trovy konania v sume viac ako 20.000
eur, ktorá suma bola dohodou znížená a žalovaným uhradená v januári 2021. Keďže žalobca mal voči

žalovanému skoršiu pohľadávku vo výške 18.500 eur a neskoršiu pohľadávku vo výške 2.082,63 eur,
pričom žalovaný preukázal, že žalobcovi uhradil sumu 18.500 eur, bolo potrebné dospieť k záveru, že
pohľadávka žalobcu vo výške 2.082,63 eur zostala neuhradená. Okrem toho súd uviedol, že uhradenie
sumy 18.500 eur dňa 14.01.2021 ani nemá časovú súvislosť s pohľadávkou vo výške 2.082,63 eur,
keď uznesenie vyčíslujúce trovy právneho zastúpenia, ako aj e-maily, ktorými si žalobca odplatu v

sume 2.082,63 eur voči žalovanému vyčísloval a uplatňoval, sú neskoršieho dátumu (28.04.2021,
19.05.2021, 22.06.2021). Žalovaný ďalej v konaní tvrdil, že v rámci sumy 18.500 eur mala byť zahrnutá
celková odplata za zastupovanie žalovaného žalobcom ako advokátom vo všetkých súdnych sporoch na
Okresnom súde Trnava, vrátane súdneho sporu, z ktorého si žalobca uplatňuje od žalovaného úhradu
odmeny1.997,97eura84,66eur,stým,žepredvyplatenímsumy18.500eurvjanuári2021ubezpečoval
žalobca žalovaného a jeho manželku, že uhradením sumy 18.500 eur budú vyrovnaní. Pokiaľ žalovaný

tvrdil, že sa strany o odplate za zastupovanie vo všetkých konaniach vedených pred Okresným súdom
Trnava dohodli tak, že budú v celkovej výške 18.500 eur, a že žalobca si voči žalovanému už ďalšie
nároky uplatňovať nebude, bolo povinnosťou žalovaného predložiť alebo označiť dôkaz na preukázanie
tohto skutkového tvrdenia, keďže žalobca uvedené skutkové tvrdenie poprel. Žalovaný však žiaden
dôkaz o takejto dohode nepredložil ani neoznačil, čím neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

Ak žalobca pred začatím konania uviedol, že je mu jedno, či trovy zaplatí F. B. alebo žalovaný, išlo o
ústretový krok žalobcu, ktorý však nespochybňuje nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému v tomto
konaní. Súd poukazuje na to, že žalobca má práve voči žalovanému (nie voči F. B.) nárok na odplatu
zo záväzkového vzťahu zo zmluvy o právnej pomoci, ktorú spolu uzavreli, a tento mu vznikol okamihom
právoplatného skončenia konania sp. zn. 11C/35/2015. Nárok žalovaného voči F. B. na náhradu trov

konania je odlišným nárokom, ktorý vyplýva z procesných ustanovení § 262 a § 255 CSP, pričom účet
žalobcu ako advokáta je v uznesení č.k. 11C/35/2015-371 zo dňa 28.04.2021 uvedený len ako platobné
miesto. Preto v prípade, že by medzičasom žalovaný žalobcovi uhradil odplatu za právne služby na
podklade rozsudku v konaní sp. zn. 11C/73/2021 a následne by bola od F. B. exekučne vymožená
suma 2.082,63 eur na podklade uznesenia o výške náhrady trov konania z konania sp. zn. 11C/35/2015,

nešlo by o duplicitne vymáhanú sumu, keďže žalobca by bol povinný sumu, poukázanú mu na účet,
vydať žalovanému, keďže ide o nárok žalovaného. S poukazom na uvedené preto súd dodal, že na
existenciu nároku žalobcu voči žalovanému nemá žiaden vplyv skutočnosť, že F. B. bola v konaní sp.
zn. 11C/35/2015 zaviazaná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a v rámci nej aj sumu 2.082,63
eur. Podporne súd poukázal napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa

29.06.2010, v ktorom dovolací súdu uviedol, že „z § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. (pozn. súdu:
teraz § 255 ods. 1 a § 263 CSP) vyplýva, že osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť len
účastník konania. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. upravuje tzv. platobné miesto a v konečnom dôsledku
sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet. Zo zákona však
nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na základe dohody s klientom, pričom je

povinný vykonať vyúčtovanie. ....... Ustanovenia § 19 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii (pozn. súdu:
teraz § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii) priznáva advokátovi právo na odmenu. Toto právo
advokátovi však patrí len a len vo vzťahu voči jeho klientovi. Advokát nemá právo na odmenu voči tretej
osobe, či už ďalším účastníkom konania, osobám zúčastneným na konaní alebo voči súdu (v podobe
náhrady trov konaní). ....... Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. nezakladá právo na plnenie v prospech

advokáta účastníka, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania, ale je určením
platobného miesta. Nevyplýva z neho pre advokáta také procesné postavenie, na základe ktorého by
sa on sám vo vlastnom mene mohol domáhať priznania alebo zaplatenia náhrady trov konania. Na
rozdielodnapríkladsúdnehoexekútoravexekučnomkonaní,Občianskysúdnyporiadokaaniinýprávny
predpis advokátovi ako právnemu zástupcovi účastníka konania nikdy a nikde nepriznáva postavenie

účastníka konania ani len vo vzťahu k výroku o trovách konania.“ Keďže žalobca má voči žalovanému
pohľadávku zo zmluvy o právnej pomoci vo výške 2.082,63 eur, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil, súd
ho vo výroku I. rozsudku zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.082,63 eur. S prihliadnutím na výšku istiny,
na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá
CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 45 dní od právoplatnosti rozsudku. Z dôvodu, že uvedená lehota

začne plynúť až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, má žalovaný na plnenie celkom 60 dní, čo
súd považuje za dostatočné. Súd nevyhovel žiadosti žalovaného o možnosť plnenia v splátkach, a to
z nasledovných dôvodov. Žalovaný žiadal o splátky z dôvodu, že v januári 2021 uhradil na trovách
právneho zastupovania sumu 18.500 eur, a preto je pre neho pomerne vysokou finančnou záťažouuhradiť jednorazovo žalovanú sumu v tomto konaní. Žalobca na pojednávaní ohľadom majetkových
pomerov žalovaného uviedol, že manželka žalovaného je zamestnaná v Slovenskej pošte v Bratislave
a žalovaný by mal mať príjem zo zamestnania alebo podnikania v Nemecku, pričom jeho príjem žalobca

odhaduje na 2.500 až 3.500 eur mesačne. Žalobca zároveň poukazoval na to, že žalovaný mal príjem
35.000 eur, ktoré mu žalobca získal od p. E., ktoré mu preukázateľne zaplatila, a z ktorých potom
žalovaný žalobcovi platil 18.500 eur. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola priznaná celá žalovaná istina,
čo znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v

rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom neboli tvrdené
a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď predpokladal, že žalovaný mal dostatok času vyvinúť iniciatívu za účelom začatia exekučného
konania voči žalovanej z konania sp. zn. 11C/35/2015, a keď nezohľadnil povinnosť žalobcu odovzdať
žalovanému ako bývalému klientovi celú dokumentáciu z ukončeného konania a neviazať jej odovzdanie

na úhradu dlžnej sumy. Súčasne podľa odvolateľa došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,
kedy súd neumožnil žalovanému ako spotrebiteľovi, aby v primeranej lehote do ďalšieho pojednávania
mohol podať návrh na exekúciu, a tým by sa žalobca dostal v dohľadnom čase k vyplateným trovám
konania(vrámcináhradytrovkonaniavkonanívedenompodsp.zn.11C/35/2015),anebolobypotrebné
pokračovaťvtomtosúdnomspore.Poukázalnato,žesúdnezohľadnilfakt,žežalovanýpozistení,žebol

vydaný platobný rozkaz v tejto veci, najskôr bol v domnení, že ide o sumu, ktorú už uhradil v rámci platby
právnych služieb pri vyporiadaní BSM. Po oboznámení sa s replikou žalobcu (v ktorej bolo vysvetlené,
že ide o trovy z iného konania) žalovaný prešiel pomerne ťažkým obdobím, v ktorom zvažoval, či bude
iniciovať voči vlastnej dcére F. B. exekúciu. Uviedol, že celé konanie o neúčinnosti právneho úkonu bolo
nápadom jeho bývalej manželky, ktorá k tomu (podpis neúčinnej zmluvy) presvedčila ich spoločnú dcéru

F., ktorú žalovaný nechcel vystaviť ďalšiemu procesu, najmä ak išlo o exekúciu, v ktorej by sa siahlo na
jej majetok. Na druhej strane pokladal za nespravodlivé, aby trovy konania znášal on, ktorý ani len nemal
vedomosť o tom, že bývalá manželka zrealizuje takýto neúčinný prevod, a nemohol tomu nijako zabrániť.
Navyše po tom, čo dospel k rozhodnutiu predsa len iniciovať exekúciu, musel sa dostať na Slovensko
a k exekútorovi, čo vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo úplne jednoduché. Napokon sa s exekútorom

stretol v januári 2022, kedy však exekútor zistil, že žalovaný nedisponuje doložkou vykonateľnosti, a teda
podanie na exekúciu nemohlo byť zrealizované. Pripomenul, že celú dokumentáciu mu mal odovzdať
žalobca, a neviazať ju na splnenie podmienky, že mu ju poskytne, až keď mu uhradí žalovanú sumu. Bol
tohonázoru,žebymaldostaťšancupotom,čodospelkťažkémurozhodnutiupodaťexekúciunavlastnú
dcéru, aj skutočne tento návrh na exekúciu podať. K úhrade odmeny právneho zastupovania v konaní

vedenom pod sp. zn. 11C/35/2015 by sa tak žalobca dostal v „normálnom čase“, nešlo by o dlho trvajúcu
exekúciu. Toto súdne konanie (sp. zn. 11C/73/2021) považoval za nehospodárne, nakoľko v prípade
hore uvedenej exekúcie by sa v ňom duplicitne vymáhala tá istá odmena žalobcu ako advokáta priznaná
v konaní vedenom súdom pod sp. zn. 11C/35/2015 v rámci náhrady trov konania. Navrhol preto, aby bolo
konanie odročené s tým, že mu bude poskytnutá primeraná lehota na podanie návrhu na exekúciu po

tom, čo mu žalobca pošle doložku vykonateľnosti (vo formáte .asice). V prípade, ak by sa súd rozhodol
žalobe vyhovieť, navrhol žalovaný, aby bol zaviazaný k úhrade žalovanej sumy v primeraných splátkach.
Poukázal na to, že v januári 2021 uhradil na trovách právneho zastupovania sumu 18.500 eur, a preto
je pre neho pomerne vysokou finančnou záťažou uhradiť jednorazovo žalovanú sumu v tomto konaní.
Finančne únosnejšie by bolo rozdeliť splácanie sumy do pravidelných mesačných splátok počas obdobia

troch rokov.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd správne rozhodol, keď
zaviazalžalovanéhozaplatiťmusumu2.082,63eur,súdvšakpochybil,keďumožnilžalovanémuzaplatiť
predmetnú sumu v lehote do 45 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie pochybil aj v tom,

že nerozhodol o úrokoch z omeškania v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5%
zo sumy 2.082,63 eur od 03.07.2021 do zaplatenia. Poukázal na to, že na zaplatenie spornej sumy bol
žalovaný vyzvaný e-mailom zo dňa 22.06.2021 s tým, aby túto sumu uhradil do 02.07.2021. Uviedol,
že odvolanie žalovaného nemá reálnu šancu na úspech a zbytočne zaťažuje súdy. Dôvody, na ktoréžalovaný poukazuje v závere svojho odvolania, nie sú skutkovo dané. Nebol najmenší dôvod vychádzať
žalovanému v ústrety, keď si súd musel uvedomiť, že napriek právne jasnej veci žalovaný nechce platiť
a hľadá všetky možné právne zámienky, aby platiť nemusel. V konaní mal súd bezpečne preukázané,

že žalovaný sa doslova topí v peniazoch, keď od pani E. dostal sumu 35.000 eur. Na pojednávanie sa
mu neráčilo prísť z dôvodu pracovnej, resp. podnikateľskej činnosti v Nemecku, kde zarába minimálne
4.000 eur, pričom jeho manželka pracuje v Slovenskej pošte, a. s. a zarába minimálne 1.000 eur.
Žalovaný mohol teda bez toho, aby to nejako ekonomicky pocítil, zaplatiť žalovanú sumu. Súd preukázal
dávku nepredvídateľnosti a mal si uvedomiť, že žalovaný sa bude voči rozsudku brániť, že podá voči

nemu odvolanie. Tým sa doba splatnosti žalovanej sumy predĺži o ďalších 400 až 500 dní. Poukázal
na to, že žalovanému vždy odovzdával počas cca pätnástich rokov zastupovania všetku dokumentáciu
podľa dohovoru e-mailami, mnohé z dokumentácií išli na jeho e-mailovú adresu a zároveň aj na e-
mailovú adresu jeho manželky, takže mal k dispozícii aj uznesenie vo veci 11C/35/2015, vrátane doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti. Predmetné doklady musel žalovaný mať, pretože minimálne dvakrát bol
u žalobcu v kancelárii, kde obsah rozhodnutia prejednávali a on mu podrobne vysvetľoval, akú sumu

trov právneho zastupovania mu má zaplatiť a akú sumu si môže nárokovať voči F. B.. Žalovaný mu však
zdôraznil, že on voči dcére F. B. nebude uplatňovať trovy, ktoré vyplynuli z konania Okresného súdu
Trnava pod sp. zn. 11C/35/2015 vo výške 3.060,13 eur. Z toho logicky vyplynulo, že sumu 2.082,63 eur
bude musieť zaplatiť on sám z vlastného vrecka. Z pohľadu žalobcu je úplne jedno, či žalovaný uplatnil
exekučne svoj nárok voči F. B. alebo nie, pretože z ničoho nevyplýva, že by pohľadávka žalobcu voči

žalovanému bola viazaná na vydobytie jeho nároku voči F. B..

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11C/73/2021 je zaplatenie 2.082,63
eur. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi 2.082,63 eur do 45 dní od právoplatnosti
rozsudku a súčasne bol žalobcovi proti žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.

7. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 psím. f/ CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom
prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti a vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 195 až 210 CSP.

9. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa

právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú,
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

10. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou

vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonanýchdôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

13. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany

sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

14. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi

(I.ÚS 50/2004).

15. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

16. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné

vyhotovenie rozsudku.

17. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď predpokladal, že žalovaný mal dostatok času vyvinúť iniciatívu
za účelom začatia exekučného konania voči žalovanej z konania sp.zn. 11C/35/2015, a keď nezohľadnil

povinnosť žalobcu odovzdať žalovanému ako bývalému klientovi celú dokumentáciu z ukončeného
konania a neviazať jej odovzdanie na úhradu dlžnej sumy.

18. Uvedený odvolací dôvod podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný, pretože súd prvej inštancie
postupoval pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP, zobral do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli

z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, pričom v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti nie je logický rozpor. V tomto smere nemožno súdu
vyčítať žiadne pochybenia. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 12.) uviedol, na

základe čoho dospel k záveru, že žalovaný mal dostatok času vyvinúť iniciatívu za účelom začatia
exekučného konania. Rovnako poukázal na to, že žalovaný mal dostatok času, aby si sám, bez
pomoci žalobcu, zabezpečil zo súdu doložku vykonateľnosti. Uvedené závery súdu prvej inštancie
považuje odvolací súd za logické, súd odôvodnil svoj postup a jeho záverom nemožno nič vytknúť
a v podrobnostiach na ne odvolací súd odkazuje.

19. Podľa odvolateľa napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré
videl v tom, že mu súd neumožnil ako spotrebiteľovi primeranú lehotu do ďalšieho pojednávania, v ktorejmohol žalovaný podať návrh na exekúciu, a tým by sa žalobca dostal v dohľadnom čase k vyplateným
trovám konania a nebolo by potrebné pokračovať v tomto súdnom konaní.

20. Ako je uvedené vyššie, odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd prvej
inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

21. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ nenamieta aplikáciu nesprávnej právnej normy na zistený

skutkový stav, ale skôr nesprávny procesný postup, znemožňujúci, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b/ CSP).

22. Postup súdu, ktorým sa znemožní strane sporu realizácia procesných práv, ktoré jej Civilný
sporový poriadok priznáva, je relevantný vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska

zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi),
a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania
všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci.Procesnoprávnyrámecpredstavujúpredovšetkýmprincípyriadnehoaspravodlivéhoprocesuako
vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. O naplnenie

uvedeného odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
javí ako nespravodlivé.

23. Uvedený odvolací dôvod nebol daný, keď prvoinštančný súd odôvodnil, prečo nepovažoval za

dôvodné odročiť pojednávanie, a prečo považoval za potrebné vec prejednať, pričom postup súdu
považuje odvolací súd za zákonný a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
(bod 12.).

24. Súd prvej inštancie odôvodnil, prečo považoval za dôvodné určiť dlhšiu lehotu na plnenie a súčasne

nesplnenie dôvodov na umožnenie plnenia v splátkach, pričom uvedené závery považuje odvolací súd
za správne a v podrobnostiach na ne odkazuje (body 35.-38.).

25. K námietke žalobcu, že mu súd prvej inštancie opomenul priznať úrok z omeškania vo výške 5% zo
sumy 2.082,63 eur od 3.7.2021 do zaplatenia odvolací súd udáva, že žalobca sa žalobou – návrhom na

vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia len sumy 2.082,63 eur, a preto bol súd viazaný jeho
žalobným návrhom, a nemohol mu priznať i úroky z omeškania, ktoré v žalobnom návrhu nepožadoval
(§ 216 ods. 1 CSP).

26. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď

i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,
ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď prvoinštančný súd správne o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej

správnosti potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradutrov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).