Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2022

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Er/1411/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222513
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2022:4412222513.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., so sídlom Kpt.
Nálepku 20, Michalovce, IČO: 36 579 459, právne zastúpeného: JUDr. Blanka Nagyová, advokátka, so
sídlom Štúrova 44, Košice, proti povinnému: AMC-Eniel s.r.o., so sídlom J. Kráľa 79/7, Palárikovo, IČO:
44 268 815, o sťažnosti oprávneného, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 5Er/1411/2012-18 zo

dňa 21.06.2016 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 08.10.2012 tunajší súd po preskúmaní žiadosti súdnej exekútorky o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie a priloženého exekučného titulu, poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku
Mgr. Marcelu Zummerovú, Exekútorský úrad so sídlom Kpt. Nálepku 22, Michalovce (ďalej len „súdny
exekútor“).

2. Dňa 16.06.2014 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie
zo dňa 03.06.2014. V návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený uviedol, že od súdneho exekútora
obdržaloznámenieonemajetnostipovinného,pretosúdnehoexekútorapožiadalourýchlenézastavenie
exekúcie.
3. Okresný súd Nové Zámky Uznesením sp. zn. 5Er/1411/2012-18 zo dňa 21.06.2016 rozhodol prvým
výrokom uznesenia o zastavení exekúcie a druhým výrokom uznesenia zaviazal oprávneného na

zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 221,63 eur.
4. Dňa 29.07.2016 doručil oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť proti
Uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/1411/2012-18 zo dňa 21.06.2016.
5. V sťažnosti proti Uzneseniu Okresného súdu Nové zámky sp. zn. 5Er/1411/2012-18 zo dňa
21.06.2016 oprávnený uviedol, že podáva sťažnosť proti druhému výroku uznesenia podľa § 239 ods. 1
CSP a zároveň návrh na opravu odôvodnenia citovaného uznesenia v súlade s § 224 CSP v spojení s §

234 ods. 2 CSP a navrhuje, aby sudca súdu prvej inštancie uznesenie v druhom výroku zmenil. Zároveň
oprávnený žiadal, aby súd zmenil odôvodnenie uznesenia v 1., 2. a 7 odseku napadnutého uznesenia.
Oprávnený zastáva názor, že medzi ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. c) a písm h) Exekučného poriadku
je vzťah špeciality, v prospech § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa oprávneného má súd
aplikovať § 57 ods. 1 písm. c) len vtedy, keď je dôvodom zastavenia exekúcie iný dôvod ako uvedený
v ostatných ustanoveniach. Skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený neznamená

automatické použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal na
skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie dôvodil oznámením súdneho exekútora o nemajetnosti
povinného.Vovzťahukdruhémuvýrokuuzneseniazastávaoprávnenýnázor,žev danomprípadeneboli
splnené zákonné predpoklady zastavenia exekúcie z dôvodu zavinenia oprávneného, aj keď oprávnený
podalnávrhnajejzastavenie.Oprávnenýargumentuje,žetentonávrhriadnešpecifikovalskutočnosťami
zistenými exekútorom o nemajetnosti povinného, a preto má oprávnený za to, že je potrebné zaviazať

k náhrade trov exekúcie povinného podľa generálneho pravidla § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.Oprávnený ďalej spochybňuje cestovné náklady, ktoré si uplatnil súdny exekútor vo výške 125,10 eur,
pretože z uznesenia nie je zrejmé za aké cesty si tieto náklad vyúčtoval.
6. Dňa 12.04.2017 doručil súdny exekútor vyjadrenie k sťažnosti oprávneného. Vo vyjadrení súdny

exekútor uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie vykonal úkony na zistenie majetku
povinného. Nakoľko lustráciami majetku povinného nebol zistený žiaden majetok povinného, bola dňa
21.01.2013 vykonaná pracovná cesta za účelom zistenia majetku povinného alebo iných skutočností,
ktoré by bolo možné v exekučnom konaní využiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Z pracovnej
cesty bol vyhotovený záznam a cesta bola riadne vyúčtovaná. Na účelnosť podania návrhu na vykonanie

exekúcie do Michaloviec mal dbať oprávnený nakoľko tento v čase podania návrhu vedel, že povinný
má sídlo v Palárikove a bolo by účelnejšie zvoliť si súdneho exekútora v blízkosti sídla povinného aj s
ohľadom na výšku pohľadávky. Súdny exekútor doručil spolu s vyjadrením záznam o pracovnej ceste
za povinným.
7. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom

2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).

8. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie.

9. Podľa § 29 Exekučného poriadku, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie

navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

13. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

14. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

15. Podľa § 124 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), každé
podanie sa posudzuje podľa obsahu.

16. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

17. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

18. V zmysle § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba
doručiť, je prípustná sťažnosť.

19. V zmysle § 239 ods. 1 CSP sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

20. V zmysle § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

21. V zmysle § 247 CSP ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.

22. V zmysle § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.23. V zmysle § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

24. V zmysle § 250 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je
sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny
úradník viazaný právnym názorom súdu.

25. Súd za účelom posúdenia sťažnosti oprávneného proti Uzneseniu 5Er/1411/2012-18 zo dňa
21.06.2016 preskúmal spisový materiál, uznesenie sp. zn. 5Er/1411/2012-18 zo dňa 21.06.2016, návrh
na zastavenie exekúcie, sťažnosť oprávneného, vyjadrenie súdneho exekútora a pripojený záznam
súdneho exekútora o pracovnej ceste. Po preskúmaní súd zistil že dňa 26.09.2012 spísal oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 27.09.2012. Následne
dňa 03.10.2012 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a pripojený exekučný titul. Dňa 08.10.2012 poveril tunajší
súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorého si zvolil oprávnený. Dňa 16.06.2014 postúpil
súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.06.2014. V
návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený uviedol, že od súdneho exekútora obdržal oznámenie o
nemajetnosti povinného, preto súdneho exekútora požiadal o urýchlené zastavenie exekúcie. Spolu s

návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie doručil súdny exekútor aj vyčíslenie trov exekúcie.

26. Dňa 21.06.2016 Okresný súd Nové Zámky rozhodol o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie
Uznesením sp. zn. 5Er/1411/2012-18, ktorým prvým výrokom uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie
a druhým výrokom uznesenia zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi

vo výške 221,63 eur. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť. Z
obsahu podanej sťažnosti vyplynulo, že oprávnený sťažnosť dôvodil nesprávnosťou ustanovenia, na
základe ktorého bola exekúcia zastavená a zároveň nesúhlasil s vyúčtovanou výškou trov súdneho
exekútora, na ktorých zaplatenie bol zaviazaný. Súd po preskúmaní návrhu oprávneného na zastavenie
exekúcie zistil, že tento navrhol exekúciu zastaviť, pričom v podaní neuviedol konkrétne ustanovenie,

na základe ktorého žiada exekúciu zastaviť. V podaní uviedol iba skutočnosť, že mu bolo doručené
oznámenie od súdneho exekútora o nemajetnosti povinného a preto žiada exekúciu urýchlene zastaviť.
Po preskúmaní napadnutého uznesenia súd zistil, že exekúcia bola zastavená na základe § 57 ods.
1 písm. c) Exekučného poriadku, čiže z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej
vykonanie. Podľa § 124 ods. 1 CSP sa každé podanie posudzuje podľa obsahu. Súd vychádzajúc z

tohto ustanovenia posúdil podľa obsahu podanie oprávneného ako návrh oprávneného na zastavenie
exekúcie avšak bez uvedenia konkrétneho ustanovenia. Preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods.
1 písm. c) exekučného poriadku. Oprávnený však namietal, že v odôvodnení súd pochybil, keď
aplikoval predmetné ustanovenie namiesto toho, aby exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučnéhoporiadku,čižezdôvodunemajetnostipovinného.Pokiaľvšakoprávnenýmienilpodaťnávrh

na zastavenie exekúcie tak, aby táto bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
mal toto dostatočne vo svojom podaní špecifikovať a nie len uviesť skutočnosť, že obdržal od súdneho
exekútora oznámenie o nemajetnosti povinného. Súd sa preto s odôvodnením napadnutého uznesenia
stotožňuje a má zato, že súd postupoval správne keď zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c)
Exekučného poriadku.

27. Povinný v sťažnosti ďalej argumentoval, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady
zastavenia exekúcie z dôvodu zavinenia oprávneného. Z tohto dôvodu mal byť k náhrade trov exekúcie
zaviazaný povinný podľa generálneho pravidla § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa § 197 ods.
1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Znenie § 197 Exekučného poriadku

zakotvuje pravidlo, že trovy exekúcie uhrádza spravidla povinný. Ustanovenie § 203 ods.1, 2, 3
Exekučného poriadku však predstavuje tzv. výnimky, podľa ktorých trovy exekúcie uhrádza oprávnený.
Je to v prípade, že k zastaveniu exekúcie prišlo zavinením oprávneného, že povinný je nemajetný a
jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz. S ohľadom na skutočnosť, že súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného

poriadku, aplikoval § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a k náhrade trov zaviazal oprávneného, pretože
tento navrhol exekúciu zastaviť a teda k zastaveniu exekúcie prišlo jeho zavinením. Oprávnený v
sťažnosti však namietal, že exekúcia mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku a z tohto dôvodu mal byť k náhrade trov zaviazaný povinný. V prípade, že by súd pristúpilk zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) - teda z dôvodu nemajetnosti povinného, bol by
oprávnený rovnako zaviazaný k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku predstavuje výnimku z generálneho pravidla, že trovy

exekúcie uhrádza povinný, a to v prípade, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného.
V oboch prípadoch zastavenia exekúcie (podľa § 57 ods. 1 písm. c), h)) je k náhrade trov zaviazaný
oprávnený, pretože v daných prípadoch ide o výnimky z pravidla podľa § 197 Exekučného poriadku.
Súd teda postupoval správne, keď k náhrade trov zaviazal oprávneného.

28. Oprávnený ďalej spochybňoval cestovné náklady, ktoré si uplatnil súdny exekútor vo výške
125,10 eur, pretože z uznesenia nie je zrejmé za aké cesty si tieto náklady vyúčtoval. Súd si z tohto
dôvodu vyžiadal od súdneho exekútora špecifikáciu cestovných nákladov. Po doručení a preskúmaní
špecifikácie cestovných nákladov súd dospel k záveru, že tieto boli súdnym exekútorom vyúčtované
správne. Išlo o cestovné náklady, ktoré si vyúčtoval súdny exekútor za pracovnú cestu z dôvodu
zisťovania majetku priamo v sídle povinného v Palárikove. Súd poukazuje na fakt, že súdny exekútor,

ktorého si oprávnený sám zvolil má a v čase podania návrhu mal sídlo v Michalovciach. Sídlo
exekútorského úradu je teda vzdialené od sídla povinného (Palárikovo) v priemere 450 km. Súd sa
teda vzhľadom na uvedené stotožňuje s názorom súdneho exekútora, že oprávnený mal byť pri výbere
súdneho exekútora obozretnejší, keď si zvolil na vykonanie exekúcie súdneho exekútora, ktorý je
vzdialený od sídla povinného viac ako 450 km. Oprávnený mal veľkú vzdialenosť súdneho exekútora

od sídla povinného zohľadniť už pri výbere súdneho exekútora, ktorého požiadal o vykonanie exekúcie
a rovnako mal aj zohľadniť výšku pohľadávky k možným vzniknutým trovám exekúcie. V danom prípade
súdny exekútor postupoval v intenciách zákona, keď po lustráciách majetku povinného v príslušných
registroch, ktoré boli neúspešné, vykonal šetrenie majetku priamo v sídle povinného. Súd má teda za
to, že trovy exekúcie boli vyúčtované správne podľa Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a

náhradách súdnych exekútorov a cestovné náklady na šetrenie majetku povinného priamo v jeho sídle
zodpovedali vzdialenosti medzi exekútorským úradom a sídlom povinného.

29. Na základe vyššie uvedeného sa súd stotožnil v celom rozsahu po skutkovej aj právnej stránke s
odôvodnením Uznesenia Okresného súdu Nové Zámky 5Er/1411/2012-18 zo dňa 21.06.2016. V danom

prípade súd nezistil dôvod pre zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia. Súd dospel k záveru, že
sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju na základe § 250 ods. 1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.