Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221201716
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2221201716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, a F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti matky
E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., E. XXXX/XB, zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Torňošom, so
sídlom Bratislava, Tomášikova 50/D, a otca B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H., J. XXX, zastúpeného
splnomocnencom Advokátskou kanceláriou FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31,
Bratislava, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 1. apríla 2022, č.k. 9P/25/2021-289, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a VI. p o t v r d z u j e .

II. V napadnutom výroku IV. rozsudok súdu prvej inštancie r u š í .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
matke, výrokom II. určil, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, výrokom

III uložil otcovi platiť výživné na maloletého A. vo výške 170 Eur mesačne, na maloletú D. vo výške 150
Eur mesačne a na maloletú F. vo výške 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, počnúc 27.04.2021 a dlžné výživné za obdobie od 27.04.2021 do 31.03.2022 na maloletého A.
vo výške 1.371,70 Eur uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 30 Eur, na maloletú D. vo výške 1.149 Eur v
splátkach po 25 Eur a na maloletú F. vo výške 815 Eur v splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným,
pod stratou výhody splátok, výrokom IV. rozhodol, že styk otca s maloletými sa neupravuje, výrokom V.
zrušil neodkladné opatrenie tunajšieho súdu nariadené uznesením z 23.4.2021, č. k. 20P/18/2021-22

a výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 24 ods. 1, 2, § 25 ods. 1, 2, § 36
ods. 1, § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že matka
žiadala upraviť rodičovské práva k maloletým na čas do rozvodu, keď napriek viacerým pokusom o
urovnanie je vzťah medzi rodičmi dlhodobo konfliktný, otec počas spolužitia často a bez vysvetlenia
opúšťal spoločnú domácnosť a na domácnosť ani potreby maloletých neprispieval. V marci 2021 jej

oznámil, že už s ňou ďalej nechce žiť a následne matka podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým (sp. zn. 20P/18/2021) a tiež návrh na
rozvod manželstva (9P/47/2021). Matka je t.č. na rodičovskej dovolenke s mal. F., a poberá len príspevky
súvisiace so starostlivosťou o deti a opatrovateľský príspevok na svojho najstaršieho syna (nar. XXXX),ktorého má z iného vzťahu, pričom celková suma týchto príspevkov (954,64 Eur mesačne) na krytie
potriebmaloletýchnestačí;častojejpretofinančnepomáhajúrodičia.Navrhovalazveriťmaloletýchdojej
osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť platiť na deti výživné 170 Eur, 150 Eur a 120 Eur mesačne

a upraviť styk otca s maloletými počas každého párneho víkendu bez prespávania.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v záujme maloletých bude ich
zverenie do starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o maloletých zabezpečuje po rozchode rodičov a toto
rozhodnutie, rovnako ako v otázke ich zastupovania, vychádza z konsenzu rodičov. Pokiaľ ide o výšku

výživného,súdvychádzalznímustálenýchodôvodnenýchmesačnýchvýdavkovnamal.A.vovýške340
Eur , na mal. D. vo výške 400 Eur a na mal. F. vo výške 280 Eur, a to už s ohľadom na osobitné potreby
maloletých (alergie, astma u D., preukázané lekárskymi správami), pričom u otca sa nepreukázali žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie výživného v nižšej sume než aká zodpovedá potrebám
maloletých a akú navrhla matka, pričom sumy ňou navrhované nepresahujú ani polovicu reálnych
výdavkov na maloletých, a teda ich nemožno považovať za neprimerané. U matky súd zistil, že žije

v nájomnom byte spolu so svojimi štyrmi deťmi, mesačné náklady na domácnosť podľa predložených
dokladov predstavujú 234 Eur nájomné, 55 Eur plyn, 44 Eur elektrina a 33,56 Eur TV; spolu 366,56
Eur (výdavky na telefón matky súd do nákladov nezahrnul, nakoľko s potrebami maloletých nesúvisia),
z čoho na osobu pripadá 73,30 Eur. Výdavky na stravu na každé z detí matka vyčíslila na 30 Eur
mesačne (čo sa súdu javí skôr ako príliš nízka suma vzhľadom na bežné potreby detí a cenu potravín).

Pokiaľ ide o otca, tento predložil súdu čestné prehlásenie, podľa ktorého jeho príjmy za obdobie od
apríla do decembra 2021 nepresiahli sumu 580 Eur mesačne. Uviedol, že posledný pracovný pomer
skončil v auguste 2020 (čomu zodpovedajú údaje z evidencie Sociálnej poisťovne), nakoľko nedostal
výplatu, odvtedy pracuje brigádnicky, pričom tieto vzťahy nie sú evidované. Aj v súčasnosti pracuje v K.
u známeho, a jeho príjem nepresahuje sumu uvedenú v čestnom vyhlásení 580 Eur mesačne (následne

upresnil, že ide o sumu brutto, v skutočnosti dostáva okolo 550 Eur) a je mu vyplácaná v hotovosti.
V marci 2021 si podal žiadosť do ozbrojených síl SR (OS SR) a je predpoklad, že bude úspešný,
avšak zatiaľ stále prebiehajú súvisiace procesy a výsledok ešte nie je známy. Od podania prihlášky si
ani stálu prácu nehľadal, nakoľko mu bol taký postup odporučený, aby bol v prípade prijatia časovo
flexibilný. Podľa jeho vyjadrenia je vyučený ako stolár (SOU) a jeho zdravotný stav je dobrý. Od rozchodu

s matkou maloletých býva u rodičov, nevlastní žiadny majetok ani motorové vozidlo. Vlastné náklady
nešpecifikoval, hoci bol na to súdom vyzvaný. Pri určení konkrétnych súm výživného súd vychádzal
najmä z možností otca, ktorý je vyučený stolár. Podľa aktuálnych verejne dostupných pracovných ponúk
pre túto a súvisiacu kvalifikáciu v K. (ktorá vzdialenosť je na denné dochádzanie z miesta bydliska
otca primeraná) je možné dosiahnuť mzdové ohodnotenie začínajúce na sume 1.200 Eur brutto, pričom

horná hranica podľa niektorých ponúk dosahuje až 2.500 Eur, prípadne aj viac. Suma okolo 1.700 Eur
brutto (cca 1.400 Eur netto), ktorú by otec v takomto zamestnaní mohol dosiahnuť, by postačovala
na uspokojenie jeho vlastných potrieb a tiež potrieb maloletých, pričom celková suma výživného by
nepresiahla 30% čistej mzdy, čo je i v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov. Možnosti a
schopnosti otca mu teda umožňujú platiť výživné vo výške navrhovanej matkou a aktuálne tak nerobí len

zo subjektívnych dôvodov. Plnenia, na ktoré otec poukázal (telefóny deťom, suma 100 Eur pre F.) boli
skôr darom, resp. mimoriadnym plnením, ktoré však (s výnimkou mal. F.) nemohlo uspokojiť každodenné
potreby maloletých. Súd určil povinnosť platiť takto stanovené výživné od podania návrhu matkou na
súd, preto otcovi vznikli nedoplatky na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia
rozsudku, pri výpočte ktorého súd zohľadnil výživné, určené na základe neodkladného opatrenia, aby

nešlo o duplicitnú úpravu a vzniknuté nedoplatky povolil otcovi splácať v mesačných splátkach spolu
s bežným výživným. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to voči výroku III., ktorým súd určil
výživné na maloleté deti a výroku IV., ktorým neupravil jeho styk s maloletými. Odvolanie otec odôvodnil

podľa § 365 ods. 1 písm. g) a písm. h) CSP. Bol toho názoru, že s ohľadom na vzájomné silné citové
väzby otca s maloletými a tiež blízkej rodiny otca s maloletými deťmi, s poukazom tiež na fungovanie
rodiny v čase spolužitia a na zaužívaný spôsob realizácie styku otca s maloletými a najmä v najlepšom
záujme detí pri rešpektovaní ich vôle, považoval za dôvodné upraviť jeho styk s deťmi spôsobom, ktorý
presne špecifikoval a ktorý považuje za minimálny, keďže deti potrebujú otca rovnako ako matku, pričom

poukázal na to, že jeho styk s deťmi je v súčasnosti pravidelný, od rozhodnutia súdu dokonca veľmi
intenzívny, pričom deti sú spokojné a vyhovuje im to a počas stretnutia s otcom sa stretávajú aj s jeho
rodinou, na ktorú sú zvyknuté.5. Pokiaľ ide o výživné, odvolateľ nesúhlasil s výživným určeným súdom, výdavky na deti vyčíslené
matkou sú nadhodnotené a vzhľadom na jej príjem a ďalšiu vyživovaciu povinnosť z predošlého vzťahu,
sú tiež nereálne. Keďže matka súdu neuviedla výdavky, ktoré odzrkadľujú bežný život maloletých

detí, súd nemohol pri rozhodovaní o výške výživného vychádzať zo skutočných opodstatnených
výdavkov maloletých a naplniť tak ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd ďalej pochybil, keďže sa
neoboznámil s obsahom trestného oznámenia podaného matkou maloletých pre zanedbanie povinnej
výživy a následne obsahom spisu a výškou uhradeného výživného za sporné obdobie v trestnom
konaní, čo mohlo spôsobiť, že výrok súdu o dlžnom výživnom je nadbytočný a výživné by otec hradil

duplicitne. V konaní neboli tiež dôsledne preverené majetkové pomery otca, hoci na tejto skutočnosti
nesie ťarchu samotný otec, ktorý dostatočne nezabezpečil potvrdenie o svojom príjme, aj keď ho na
to súd vyzýval. Otec kvôli jazykovej bariére a doterajšej nulovej skúsenosti so súdnym systémom
nepochopil účel a zmysel výzvy súdu. Otec však aj za účelom zastabilizovania pracovného času
a príjmov sa rozhodol, že si založí živnosť a bude mať pravidelný príjem. Žiaľ, v odbore stolárstvo, ktorý
vyštudoval, nikdy nepracoval, nemá žiadnu skúsenosť, vie však pracovať v stavebníctve, podlahárstve

a pri pomocných stavebných prácach. Osvedčenie o podnikaní založí do súdneho spisu obratom, po
jeho doručení. Rovnako v priebehu najbližších mesiacov by mohol vedieť predpokladať, aký dokáže
dosahovať mesačný príjem. Otec nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty, pracuje
natom,abymalstályapravidelný príjem,t.č.všakneviepresneuviesťakosamubudedariťvpodnikaní.
Výživné určené súdom je pre neho s ohľadom na brigádnickú prácu likvidačné. Žije u svojich rodičov,

ktorým zatiaľ neprispieva na bývanie, čo však nemôže trvať večne. Má bežné výdavky, ktoré sú ale
obmedzené vždy prvoradou vyživovacou povinnosťou a túto povinnosť otec nevníma len ako formálnu,
vždy dopraje deťom čo potrebujú, za pomoci svojich rodičov im kúpil trampolínu, počítač, mobilné
telefóny. Starí rodičia a prarodičia im vždy dajú drobné vreckové, navyše deti sú s otcom často a počas
tejto doby všetko zabezpečuje z vlastných prostriedkov. Matke prispieva určeným výživným. Matke má

čoskoro skončiť rodičovská dovolenka, teda dôjde k zmene príjmových pomerov. Vzhľadom na uvedené
zmenyvpríjmovýchpomerochobochrodičovasohľadomnanavrhovanýrozsahstykuotcasmaloletými
deťmi, odvolateľ navrhol určiť výživné na maloletého A. vo výške 100 Eur, na maloletú D. vo výške
80 Eur a na maloletú F. vo výške 60 Eur mesačne. Keďže súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, neskúmal zrozumiteľnosť tohto konania pre

účastníka konania, či dostatočne porozumel prezentovanému konsenzu rodičov ohľadom úpravy styku
s deťmi (keď otec sám navrhoval úpravu styku), dostatočne neskúmal dôvodnosť matkou deklarovaných
výdavkov na starostlivosť o maloleté deti, príjem ďalších osôb zdieľajúcich domácnosť s matkou, ako
sa na jej životnej úrovni podieľa aj jej partner, nezisťoval vzdelanie a potencionalitu zamestnania matky
a z toho sa odvíjajúceho jej príjmu, preto odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť, keďže ho považuje
za vecne správny a riadne odôvodnený. Úprava styku podľa nej nie je potrebná, keďže rodičia sa na
nej vedia dohodnúť, čo potvrdzujú aj vyjadrenia otca, ktorý v odvolaní uvádza, že jeho styk s deťmi je v

súčasnosti pravidelný, dokonca veľmi intenzívny, deti sú spokojné a vyhovuje im to. Pokiaľ ide o výhrady
otca voči súdom určenej výške výživného, aj tieto sú podľa matky nepodložené. Súd prvej inštancie mal
riadne zistený skutkový stav, vrátane výšky odôvodnených výdavkov na maloleté deti, pričom matka
považuje za bezpredmetné, aby sa súd oboznamoval s trestným oznámením podaným na otca. Matka
poukazuje na to, že ani teraz si otec riadne neplní vyživovaciu povinnosť a opätovne preto bola nútená

podaťnanehotrestnéoznámenie,nakoľkootecnapadnutýrozsudokignoruje.Zápočetplatiebnazročné
výživné bol súdom riadne zistený, otec na pojednávaní, hoci je to jeho povinnosť, nevedel zdokladovať
ani jedno plnenie a matkou preukázané plnenie výživného otcom v zmysle neodkladného opatrenia
otec nesporoval. Hoci rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, otec je matke opäť dlžný
výživné na maloleté deti za november 2021 a viaceré mesiace roku 2022 a deťom neprispieva ani

naturálnymi plneniami (matka ho oslovila, aby prispel aspoň deťom do školy a škôlky po 20 Eur, ale
márne). Tvrdenia otca, že nepochopil výzvy súdu, lebo má jazykové bariéry, sú účelové, pokiaľ sa otec
uchádzal o post profesionálneho vojaka v armáde SR, ako súdu tvrdil, nemá jazykovú bariéru, okrem
toho v konaní nepožiadal o tlmočníka. Rovnako otec zavádza súd tvrdením, že si otvoril živnosť, aby
stabilizoval svoje príjmy. Podľa aktuálneho výpisu zo živnostenského registra si otec žiadnu živnosť

neotvoril. Zavádzajúce sú aj jeho tvrdenia, že nemá pracovné návyky a skúsenosti v oblasti stolárstva,
ktorú vyštudoval, keďže na súde tvrdil, že pracuje v tejto oblasti na dohodu. Z uvedeného je zrejmé, že
otec má skryté príjmy, nevyužíva ponuky práce v tejto oblasti, vyhýba sa trvalému pracovnému pomeru,
o čom matka predložila súdu dôkazy ako aj dôkazy o dostatku pracovných ponúk pre otca. To, že otecnevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nevie, ako sa mu bude dariť v podnikaní, je vzhľadom na skutkový
stav a existujúce pracovné ponuky na trhu práce irelevantné. Otec sa však odmieta zamestnať na trvalý
pracovný pomer, kde by získal istotu pravidelného príjmu. Tvrdenie otca, že matka v júni 2022 ukončí

rodičovskú dovolenku a na jej strane dôjde k zmene príjmových pomerov, je špekulatívne. Súd správne
rozhodol, keď posudzoval zistený skutočný stav veci v čase vyhlásenia rozsudku.

7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65

CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)adospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie vo výroku III., ktorým súd určil výživné na maloleté deti a zročné výživné za obdobie od
27.04.2021 do 31.03.2022 s povinnosťou jeho úhrady v splátkach, ďalej výroku IV., ktorým súd určil,
že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje a napokon ako aj v závislom výroku VI. o nároku na
náhradu trov konania.

10. Pokiaľ ide o odvolanie otca proti rozhodnutiu v časti určenia výživného vrátane zročného výživného
zauplynuléobdobiespovinnosťoujehoúhradyvsplátkach,odvolacísúdpopreskúmanírozsudkuvtejto
napadnutej časti ako aj obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd

sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie
obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP, keď nepovažoval odvolacie námietky otca za spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s prihliadnutím na odvolaciu
argumentáciu otca súd dopĺňa nasledovné:

11. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie je nesprávne, pretože súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, nedôsledne preveril majetkové pomery otca, neskúmal dôvodnosť matkou
deklarovaných výdavkov na starostlivosť o maloleté deti, príjem ďalších osôb zdieľajúcich domácnosť
s matkou, ako sa na jej životnej úrovni podieľa aj jej partner, nezisťoval vzdelanie a potencionalitu

zamestnania matky a z toho sa odvíjajúceho jej príjmu.

12. Odvolací súd však nedal otcovi za pravdu. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho
súdu dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, dostatočne zistil a náležite ustálil výšku
odôvodnených potrieb maloletých detí a to jednak bežných potrieb (bývanie, stravu, ošatenie, hygienu

a pod.), s prihliadnutím na preukázané zdravotné problémy detí (alergie, astmu), ako aj nákladov na
školskú, resp. predškolskú dochádzku i ostatných výdavkov maloletých primeraných veku a potrebám
detí (športové potreby, hračky), a tiež v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie aj k otázke
možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov, pričom výsledky vykonaného dokazovania
správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým záverom a napokon vec i správne právne posúdil.

Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so
zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia,
pretoaninemožnopolemizovaťsjehoskutkovýmizávermi,ktorémajúoporuvovykonanomdokazovaní.

13. Z dokazovania vyplynulo, že otec je vyučený stolár, pričom naposledy bol riadne zamestnaný do

augusta 2020, odvtedy sa nezamestnal. Otec bol súdom vyzvaný, aby predložil doklady preukazujúce
jeho majetkové pomery, výšku jeho príjmov a výdavkov, pričom otec súdu predložil iba jeho čestné
vyhlásenie o poberanom príjme vo výške nepresahujúcej 580,- Eur a uviedol, že pracuje brigádnicky
u známeho v K., ktorý mu takúto hotovosť vypláca mesačne (ústne súdu upresnil, že iba cca 550,- Eur).K majetkovým pomerom uviedol, že je nemajetný, príjem má len z uvedených brigád a ohľadom svojich
pravidelných výdavkov súdu neuviedol nič, ani nepredložil napriek výzve súdu žiadne dôkazy. Odvolací
súd konštatuje, že zatiaľ čo matka súdu preukázala tak náklady na výživu maloletých, ako aj výšku

vlastných príjmov a výdavkov, otec nepredložil v konaní jediný dôkaz ohľadom svojich majetkových
pomerov hoci bol na to súdom vyzývaný, preto pokiaľ má za to, že neboli v konaní dôsledne preverené
jeho majetkové pomery, treba uviesť, že k tomu došlo výlučne jeho zavinením. Nemôže obstáť tvrdenie
odvolateľa, že k tomu došlo z dôvodu jeho jazykovej bariéry a doterajšej nulovej skúsenosti so súdnym
systémom, z ktorých dôvodov nepochopil účel a zmysel výzvy súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že otec

nielenže v konaní nevyužil právo požiadať o pribratie tlmočníka, ale ani existenciu žiadnej jazykovej
bariéry netvrdil, pričom so súdom riadne komunikoval v slovenskom jazyku a to tak písomne (rukou
písané čestné prehlásenie, ako aj vyjadrenie otca k veci na čl. 214 a 215 spisu). Argumentácia
o nedostatku skúseností so súdnym systémom je irelevantná, výzva súdu bola určitá a zrozumiteľná,
pričom na splnenie tam uloženej povinnosti nie je potrebná žiadna osobitná skúsenosť so súdnym
systémom.

14. Keďže súd nemal skutočnú výšku príjmov otca žiadnym relevantným dôkazom preukázanú a jeho
mesačný príjem ani nebolo možné objektívne zistiť, pričom zároveň otcom tvrdené príjmy treba
považovať za neprimerane nízke vzhľadom k jeho možnostiam a schopnostiam – keď otec je zdravý muž
v produktívnom veku, remeselník, ktorého schopnosť pracovať nie je obmedzená žiadnym objektívnym

dôvodom (napr. starostlivosťou o maloleté dieťa, zdravotnými obmedzeniami a pod.), správne preto
prvoinštančný súd vychádzal z potencionálneho príjmu, ktorý otec môže dosahovať pri riadnom
využívaní svojich schopností a možností. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej
platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré
dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov,

ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa
uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate
možnostiplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmupovinnéhosúdprihliadalenvprípadejednoznačného

preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného, čo však
nie je súdený prípad, pretože otec sa nachádza v uvedenej situácii (kedy dlhodobo dosahuje len
podpriemerné príjmy z brigád) evidentne dobrovoľne. Z jeho vyjadrení totiž nevyplynulo - a už vôbec
nebolo relevantným spôsobom preukázané, že by sa intenzívne snažil svoju príjmovú situáciu riešiť.
V konaní uviedol iba to, že v marci 2021 si podal žiadosť do ozbrojených síl SR (OS SR) a je predpoklad,

že bude úspešný, avšak zatiaľ stále prebiehajú súvisiace procesy a výsledok ešte nie je známy, takže
od podania prihlášky si ani stálu prácu nehľadá nakoľko mu bol taký postup odporučený, aby bol v
prípade prijatia časovo flexibilný. Súd prvej inštancie však zistil, že uvedené tvrdenie otca o účasti vo
výberovom konaní pre OS SR sa ukázalo ako nepravdivé, nakoľko súdu bolo doručené oznámenie
Personálneho úradu OS SR z 18.3.2022, podľa ktorého výberová komisia navrhla žiadosť otca o

prijatie zamietnuť, pretože v stanovenej lehote nepredložil potrebnú dokumentáciu; pričom oznámenie
o výsledku výberového konania bolo otcovi zaslané ešte v máji 2021. Uvedenú skutočnosť otec ani
na priamu otázku súdu neobjasnil. Správne preto súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade
je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov, keď otec sa svojim konaním vzdal možnosti
dosahovať primerané príjmy na výživu svojich maloletých detí a takéto správanie nemôže byť na úkor

oprávnených maloletých detí, ktoré sú odkázané výživou na povinného rodiča. Záver súdu o príjmoch
otca, ktoré je schopný dosahovať vychádza z verejne dostupných internetových stránok obsahujúcich
dostatok pracovných ponúk vhodných pre otca s ohľadom na jeho kvalifikáciu a zároveň dostupnosť
vzhľadom k vzdialenosti jeho bydliska. Pokiaľ potom súd uzavrel, že vychádzajúc zo sumy cca 1.400 Eur
netto, ktorú by otec v takomto zamestnaní mohol dosiahnuť, je výživné určené na maloletého A. vo výške

170 Eur mesačne, na maloletú D. vo výške 150 Eur mesačne a na maloletú F. vo výške 120 Eur mesačne
v danom prípade primerané odôvodneným potrebám maloletých i možnostiam a schopnostiam rodičov,
a zároveň súladné s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov (v zmysle ktorej celková suma výživného na
všetky vyživovacie povinnosti spolu by nepresiahla 30% čistej mzdy) bol jeho záver správny a odvolací
súd sa s ním plne stotožňuje. Pokiaľ ide o zročné výživné, súd podľa názoru odvolacieho súdu nijako

nepochybil, ak nevykonal dokazovanie obsahom trestného oznámenia podaného matkou maloletých
pre zanedbanie povinnej výživy ani obsahom predmetného vyšetrovacieho spisu. Bolo na otcovi, aby
preukázal aké platby výživného doposiaľ uhradil, ak chcel, aby boli zohľadnené pri výpočte zročného
výživného, čo však neurobil a výšku úhrad ani netvrdil. Odhliadnuc od uvedeného žiadna duplicitnáúhrada výživného za uplynulé obdobie nehrozí, keďže v prípade exekúcie môže realizované úhrady
povinný preukázať v exekučnom konaní.

15. Námietka otca, že súd neskúmal potencionálne príjmy matky je irelevantná, keďže bolo preukázané,
že táto bola v uvedenom období z objektívnych dôvodov bez príjmov zo zamestnania a jej príjem
pozostával len z príspevkov na starostlivosť o deti a opatrovateľského príspevku na svojho najstaršieho
syna, takto poberala rodičovský príspevok 280 Eur mesačne a prídavky na deti po 25,88 Eur mesačne,
čo spolu s opatrovateľským príspevkom (608,44 Eur) predstavuje 991,96 Eur mesačne. Argumentácia

odvolateľa, že pár mesiacov po vyhlásení rozsudku má matke skončiť rodičovská dovolenka, a zrejme
dôjdekzmenejejpríjmovýchpomerov,rovnakoakojehoargumentácia,žemedzičasomsiotecužzaložil
živnosť, o čom súdu mieni doložiť dôkaz, je aktuálne už v tomto konaní bez právneho významu. Prípadná
zmena pomerov už na predmetné rozhodnutie nemá vplyv, keďže ako odvolací súd zistil z úradnej moci,
medzičasom bolo manželstvo rodičov právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 9P/47/2021-337 zo dňa 10.11.2022 a dňom právoplatnosti začalo platiť toto nové rozhodnutie

súdutýkajúcesaúpravyrodičovskýchprávapovinnostínačasporozvode.Prípadnázmenapomerovna
strane rodičov ako aj maloletých detí, ak medzičasom nastala, tak mala byť premietnutá v tomto novom
rozhodnutí (t.j. v rozhodnutí o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým, na čas po rozvode).

16. Úspešné nemohlo byť ani odvolanie otca voči výroku IV., ktorým súd rozhodol o otázke styku

otca s maloletým na čas do rozvodu. Posudzovanie správnosti predmetného výroku napadnutého
rozsudku už v súčasnosti bolo totiž bez právneho významu. Vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia
o rozvode manželstva rodičov dňa 02.12.2022, keď predmetom konania vedeného pod sp. zn.
9P/25/2021 bola úprava výkonu rodičovských práv na čas do rozvodu, stratila otázka úpravy styku otca
s maloletým za uplynulé obdobie (do 02.12.2022, kedy rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť)

akýkoľvek význam, odpadli tak dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané a takéto rozhodnutie sa stalo
bezpredmetným.

17. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd prvej inštancie správne rozhodol o výške výživného
na maloleté deti a rovnako správne vypočítal zročné výživné za obdobie od jeho určenia do

vyhlásenia rozsudku (keď otec výšku nedoplatku žiadnymi relevantnými dôkazmi o vykonaných
platbách nespochybnil), ktoré nedoplatky uložil otcovi uhradiť v primeraných mesačných splátkach spolu
s bežným výživným, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku III. ako
aj v závislom výroku VI. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a v
napadnutom výroku IV. podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 Základných princípov

CSP zrušil z dôvodov uvedených v bode 16.

18. O nároku na náhradu trov konania odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP
a § 52 CMP.

19. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).