Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. jún 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619200734
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1619200734.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcov: 1.) C. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX J., 2.) B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX J., obaja
zastúpení advokátskou kanceláriou AS Legal s.r.o., so sídlom Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava, proti
žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpený: Okenica Šula & Co.
s.r.o., so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 76,10 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1.) a 2.) sumu 43,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 43,53 Eur od 14.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd priznáva žalobcom 1.) a 2.) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Súd konanie vo zvyšnej časti zastavuje.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v zastavenej časti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2019 sa žalobcovia 1.) a 2.) domáhali voči

žalovanému zaplatenia sumy 76,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 14.12.2018
do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu neuhradeného nájomného. Žalobcovia sú vlastníci v
súčte spoluvlastníckeho podielu 3 k parc. č. XXXX o výmere 935 m 2 a XXXX o výmere 1208 m2
nachádzajúcich v kat. úz. Malacky zapísaných na LV č. XXXX, pričom žalobca 1.) a žalobkyňa 2.)
vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8/12 a žalobca 1.)
vo svojom výlučnom vlastníctve podiel o veľkosti 2/24. Žalovaný podľa informácie z Okresného úradu
Malacky, pozemkový a lesný odbor užíva časť parc.č. XXXX o výmere 42 m2 (nový diel parc. čísla podľa

GP 166). Nájomné bolo stanovené z dvoch znaleckých posudkov vyhotovených na objednávku žalobcu
1.). Na základe znaleckého posudku Ing. Pavla Encingera, znalca z odboru stavebníctvo - odvetvie
pozemné stavby a odhad nehnuteľnosti je nájomné za užívanie parciel č. XXXX a č. XXXX určené
vo výške 1,048 Eur/m2/rok. Nakoľko žalovaný namietal výšku nájomného žalobca 1.) dal vypracovať
znalecký posudok č. 220/2018 Ing. Igorom Matušekom, ktorý určil výšku nájomného na 0,764 Eur/
m2/rok. Vzhľadom dve rôzne výšky nájmu žalobcovia požadujú úhradu vo výške priemeru nájomného
stanoveného v uvedených posudkoch, teda 0,906 Eur/m2/rok ((1,048 + 0,764)/2 = 0,906). Nájomné

bolo stanovené podľa § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov zriadených záhradkových
osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Ročné nájomné za užívanie časti pozemkov č.
XXXX a XXXX v užívaní žalovaného činí 38,10 Eur (0,906 Eur x 42 m2), teda výška nájomného za 3roky je vo výške 114,20 Eur. Žalobcovi uplatňujú nájomné vo výške 76,10 Eur (8/12 z čiastky 114,20 Eur)
na spoluvlastnícky podiel žalobcu 1.) a žalobkyne 2.) o veľkosti 8/12 v bezpodielovom spoluvlastníctve a
nájomné vo výške 9,50 Eur (2/24 z čiastky 114,20 Eur) na spoluvlastnícky podiel vo výlučnom vlastníctve

žalobcu 1.) o veľkosti 2/24, teda spolu nájomné vo výške 85,60 Eur. Žalobcovia 1.) a 2.) si uplatňujú
nájomnézarok2015splatné01.04.2016,zarok2016splatné01.04.2017arok2017splatné01.04.2018.
Splatnosťnájomnéhosariadi§4ods.1zákonač.64/1997Z.z.Žalobcoviavyzvaližalovanéhonaúhradu
dlžného nájomného výzvou zo dňa 20.08.2018 a 03.12.2018. Žalovaný uhradil ku dňu podania žaloby
sumu 3,15 Eur, takže nesplatené zostalo nájomné vo výške 82,50 Eur. Úhrady žalovaného na dlžné

nájomnébolivcelostizapočítanénaúhradudlžnéhonájomnéhopripadajúcehonaspoluvlastníckypodiel
žalovaného 1.), takže nesplatená zostala len časť nájomného pripadajúca na spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 8/12 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Žalobcovia si uplatňujú aj úrok z omeškania
v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho od doručenia výzvy na úhradu zo dňa 13.12.2018 teda odo
dňa 14.12.2018.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Žalobcom sa doposiaľ
žiadnym spôsobom nepodarilo v konaní preukázať existenciu akejkoľvek pohľadávky vyplývajúcej
zo záväzkového vzťahu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcov. Žalobcovia postúpenie
pohľadávky odvodili od ustanovenia čl. IV ods. 2 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a
právnym predchodcom žalobcov. Uvedené dojednanie čl. IV ods. 2 kúpnej zmluvy je podľa názoru

žalovaného však nutné považovať za absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 zákona
Občianskeho zákonníka pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť. Z uvedeného zmluvného dojednania
je totiž možné vyvodiť, že takto koncipované znenie postúpenia pohľadávky nie je dostatočne určité,
nie je z neho zrejmé kto je v postavení postupníka, postupcu, dlžníka, taktiež z neho nevyplýva
dostatočná a jednoznačná špecifikácia pohľadávky, ktorá byť postúpená tak, aby nemohla byť

zameniteľná s inou pohľadávkou. Súčasne platí, že nie je možné v zmysle platných právnych predpisov
postúpiť pohľadávku, ktorá je fiktívna alebo domnelá bez jednoznačne preukázaného hmotnoprávneho
oprávnenia. Uvedené zmluvné dojednanie bolo koncipované len veľmi stroho a všeobecne a preto nie
je možné podľa názoru žalovaného takéto postúpenie pohľadávky považovať za platne dojednané.
Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/430/2016 zo dňa 04.10.2019,

ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu v Rožňave sp.zn. 6C/256/2015 zo dňa 16.06.2016. Zmluvné
dojednanie, na ktoré odkazujú žalobcovia neobsahuje žiadne z náležitostí vyžadovaných súdnou praxou
potrebné na to, aby bolo možné označiť postúpenie pohľadávky za zrozumiteľné a určité. Jednoznačne
absentuje predmet plnenia, osoba dlžníka, právny dôvod, jednoznačná špecifikácia pohľadávky. Na
základe takto koncipovaného postúpenia pohľadávky nie je možné určiť podstatné a potrebné náležitosti

a preto je podľa názoru žalovaného potrebné považovať toto zmluvné ustanovenie za neurčité a
nezrozumiteľné. V tomto smere poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
11Co/430/2016 zo dňa 04.10.2017. V znení čl. IV. ods. 2 je uvedené, že predávajúci prehlasuje, že na
kupujúcich prechádzajú všetky práva a pohľadávky spojené s nehnuteľnosťami. Z takto formulovaného
znenia nie je možné vymedziť a presne identifikovať, ktorých konkrétnych pohľadávok sa postúpenie

týka, ktorých konkrétnych dlžníkov sa týka, na základe akých právnych skutočností pohľadávky vznikli
a pod. Podľa § 37 ods. 1 OZ je z dôvodu neurčitosti neplatná zmluva o postúpení pohľadávok, podľa
ktorej sú predmetom postúpenia ,,všetky pohľadávky“ postupcu, pretože z textu takéhoto ustanovenia
nemôže byť postupníkovi zrejmé, ktoré konkrétne pohľadávky sú postupované. Z uvedených dôvodov
je žalovaný toho názoru, že žalobcovia nedisponujú aktívnou vecnou legitimáciu k vymáhaniu

doposiaľ nešpecifikovanej pohľadávky za obdobie predchádzajúce nadobudnutiu vlastníckeho práva
k predmetným pozemkom žalobcami, vzhľadom k tomu, že sa im doposiaľ nepodarilo preukázať
platné postúpenie pohľadávky. Žalovaný ďalej nesúhlasil so závermi oboch žalobcami predložených
znaleckých posudkov. Znalec v znaleckom posudku č. 137/2018 pri analýze polohy nehnuteľnosti
konštatuje, že „nehnuteľnosť nie je negatívne ovplyvňovaná, nakoľko sa nachádza v tichej lokalite s

nízkou intenzitou dopravy“ (strana 3 dole). Znalec však vôbec nevzal v úvahu, že v tesnej blízkosti
sa nachádza diaľnica D2 s vysokou intenzitou dopravy a popri záhradkovej osade vedie cesta II.
triedy č. 590 C.-D.. V blízkosti sa nachádza tiež Letecká základňa Malacky-Kuchyňa, pričom nesporne
značne hlučné vojenské lietadlá nalietavajú na pristávaciu plochu pravidelne práve ponad predmetnú
záhradkovú osadu (a teda i ponad predmetné pozemky žalobcov). Rovnako znalec nezohľadnil najmä

zamokrenosť predmetných pozemkov a skutočnosť, že v uvedenej lokalite takmer každoročne dochádza
v jarných mesiacoch k zaplaveniu ciest i samotných pozemkov. Predmetné pozemky vo vlastníctve
žalobcov sa nachádzajú na bývalých „močariskách“, ktoré významným spôsobom v minulosti zhodnotili
a udržiavajú práve záhradkári, nevynímajúc žalovaného. Všetky tieto vyššie popísané skutočnosti aokolnosti následne znalec nezohľadnil v „koeficiente redukujúcich faktorov“, ktorému pridelil hodnotu
„1“ a nesprávne konštatuje, že takéto redukujúce faktory sa v lokalite „nevyskytujú“. Na druhej strane
znalec v predmetnom Znaleckom posudku č. 137/2018 s odvolaním sa na „zvýšený záujem o obdobné

pozemky v obdobných lokalitách pri meste Malacky“ (konštatovanie na strane 4 hore v „Popise“) určuje
neprimerane vysoký koeficient povyšujúcich faktorov na úrovni hodnoty „2,50“ (tabuľka na strane 5,
prvý riadok). Žalovaný má dôvodne za to, že práve tento (podľa názoru žalovaného nesprávne a
neprimerane vysoko určený) koeficient má zásadný vplyv na rozdiel medzi výškou nájomného určenou
Znaleckýmposudkomč.16/2013aZnaleckýmposudkomč.137/2018. Hocijenesporné,žemedzirokmi

2013 a 2018 došlo všeobecne na Slovensku k istému nárastu ceny/hodnoty nehnuteľností, nemožno
prisvedčiť (nepriamemu) záveru žalobcov, že táto hodnota narástla u predmetných pozemkov viac
ako 3-násobne. Pri určení výšky uvedeného koeficientu pritom znalec podľa svojho vyjadrenia vzal
do úvahy najmä „tvar pozemku“ - pričom však neuvádza a nezohľadňuje skutočnosť, že predmetné
pozemky v spoluvlastníctve žalobcov majú šírku len 11 metrov a teda ako celok značne obmedzenú
využiteľnosť; „druh možnej zástavby“ - pričom nezohľadňuje, že sa jedná o pozemky v záhradkovej

osade, kde sú možnosti výstavby značne obmedzené a to len na záhradné chatky a súvisiace „obslužné“
nehnuteľnosti (kôlne, malé sklady náradia apod.); „sadové úpravy pozemku“ - pričom nevzal v úvahu,
že tieto úpravy vykonali záhradkári, vrátane žalovaného. Žalovaný ďalej poukázal na použitý právny
predpis znalcom a to vyhlášku č. 605/2008 Z.z., pričom správne mal uviesť vyhlášku Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom

znení, v čase vypracovania predmetného znaleckého posudku naposledy novelizovanú vyhláškou
MSSR č. 213/207 Z.z. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že znalecký posudok bol
vypracovaný tendenčne v prospech žalobcov. Čo sa týka znaleckého posudku č. 220/2018, žalovaný
uviedol, že znalec vychádzal z jednotkovej východiskovej hodnoty mesta Bratislava (66,39 Eur/m2), z
ktorého vyplýva „zvýšený záujem“. Znalec však ďalej už nezdôvodňuje, prečo použil ako východiskovú

hodnotu pre mesto Bratislava, ktoré je od Malaciek vzdialené viac ako 30 km. Navyše, všeobecne
je hodnota nehnuteľností v Malackách podstatne nižšia, ako v meste Bratislava. Následne znalec
určuje jednotkovú východiskovú hodnotu pre dané predmetné pozemky (navyše mimo zastavaného
územia) obce Malacky bez ďalšieho zdôvodnenia ako 40% z jednotkovej východiskovej hodnotu
pre mesto Bratislava a dostáva sa na sumu 26,56 Eur/m2. V znaleckom posudku č. 220/2018 sa

následne i zásadne líši „koeficient povyšujúcich faktorov“ (tabuľka na strane 6), kde znalec (na rozdiel
od znaleckého posudku č. 137/2018) konštatuje, že takéto faktory sa údajne „nevyskytujú“. Taktiež
žalovaný nesúhlasil, že vo vzťahu k oceneniu predmetných pozemkov neexistujú redukujúce faktory.
Ďalej žalovaný poukázal nato, že všetky rozhodujúce koeficienty v oboch znaleckých posudkoch sa
podstatne líšia. Žalovaný uhradil nájomné vo výške 47,65 Eur. pri určení primeranej výšky nájomného

žalovaný vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 16/2013 zo dňa 22.2.2013, vypracovaného
Ing. Ivanom Šimekom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty
nehnuteľností. Uvedený znalec v znaleckom posudku č. 16/2013 stanovil výšku ročného nájomného za
pozemkyvzáhradkárskejosadeX-XXL.E.C.nasumu0,30Eur/1m2/rok.ZnalecbolurčenýSlovenským
pozemkovým fondom v konaní o vysporiadaní vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade X-XX L. E.

C., vedenom pred Okresným úradom Malacky pod sp. č. OÚ-MA-PLO-2017/00461-76/TKA v zmysle
ustanovení zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
predpisov.Vovyššieuvedenejzáhradkovejosade,vktorejužívapredmetnépozemkyakočlenZákladnej
organizácie X-XX C. IV Slovenského zväzu záhradkárov (ďalej len ako „záhradkári“) aj žalovaný, totiž

už od roku 2003 prebiehalo vysporiadanie vlastníctva pozemkov v prospech užívateľov pozemkov -
záhradkárov. Rozhodnutím Okresného úradu Malacky, sp. č. OÚ-MA-G.-XXXX/XXXXX-XX/TKA zo dňa
21.11.2017 bolo rozhodnuté o poskytnutí náhrady vlastníkom pozemkov v obvode záhradkovej osady
L. E. C. v peniazoch a o určení obvodu pozemkových úprav. Predmetné Rozhodnutie bolo potvrdené
odvolacím Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, sp. č. OU-BAOOP6-XXXX/XXXXXX-XXX/GLI

zo dňa 14.08.2018. Takýto znalecký posudok by mal byť podľa názoru žalovaného určujúcim aj pre
určenie výšky primeraného nájomného za užívanie predmetných pozemkov. Žalovaný ďalej uviedol,
že pri určení výšky nájomného je potrebné vziať na zreteľ aj to, že záhradkári, vrátane žalovaného sa
významným spôsobom zaslúžili o zhodnotenie predmetných pozemkov žalobcov, najmä pravidelným
obhospodarovaním, údržbou, melioráciou, vybudovaním a udržiavaním nespevnených prístupových

komunikácií a taktiež vybudovaním prípojky elektrickej siete cca pred 2 rokmi. Na základe vyššie
uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu
trov konania.3. Na vyjadrenie žalovaného žalobcovia uviedli, že čo sa týka námietky žalovaného ohľadom
aktívnej legitimácie žalobcov každá jednotlivá kúpna zmluva uzatvorená s jednotlivými spoluvlastníkmi
dotknutých nehnuteľností v postavení predávajúcich obsahovala v čl. IV. ods. 2 ustanovenie ohľadom

prehlásenia predávajúcich, že prechádzajú na nich práva ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia,
právo na náhradu škody a nárok na úhradu splatného nájomného vrátane príslušenstva. Z uvedeného
článku je zrejmé, že na žalobcov ako kupujúcich boli postúpené všetky nároky na úhradu nájomného
za roky 2015, 2016 a 2017 voči všetkým nájomcom, teda i žalovanému. O uvedenej skutočnosti
bol žalovaný riadne upovedomený listom zo dňa 3.12.2018. Žalobcovia poukázali na to, že pred

podaním žaloby žalovaný žalobcom dobrovoľne plnil časť požadovaného nájomného, pričom vôbec
nerozporoval platnosť postúpenia pohľadávky a taktiež nárok na úhradu nájomného za rok 2015
splatného 01.04.2016, nájomného za rok 2016 splatného 01.04.2017 a nárok na úhradu nájomného
za rok 2017 splatného 01.04.2018 teda celý nárok žalobcami uplatnený v predmetnom konaní je už
premlčaný a postupcami nie je ku dnešnému dňu vymáhaný, z čoho vyplýva, že postupcovia nemôžu
tento nárok voči žalovanému uplatniť. Z uvedeného vyplýva, že nie je sporné, že postupcovia zmluvy

o postúpení pohľadávok nerozporujú a nárok uplatnený v predmetnom konaní nebudú a nemôžu
voči žalovanému uplatňovať, takže nevzniká pochybnosť komu má žalovaný povinnosť plniť. Čo sa
týka dohody ohľadom odplatného alebo bezodplatného postúpenia žalobcovia poukázali na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo 7/2012 z ktorého možno vyvodiť, že zo žiadneho zákonného
ustanovenia nemožno vyvodiť, že zmluva musí obsahovať údaj o tom, či ide o postúpenie za odplatu

alebo bezodplatne. Ustanovenie § 527 OZ by mohlo naznačovať, že podstatnou náležitosťou zmluvy je
uvedenie odplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Judikatúra súdov však dospela k jednoznačnému
záveru,žepohľadávkujemožnépostúpiťajbezodplatne.Odplatnosťpostúpeniapohľadávkyupravenáv
§527OZ,jeprávnouúpravoumajúcouvýznamibavovzťahukzodpovednostipostupcuzapredpokladu,
že dôjde k dohode o odplatnosti pohľadávky. Ak zmluva neobsahuje údaj o odplatnosti, judikatúra

súdov má za to, že ide o bezodplatný prevod. Čo sa týka špecifikácie postupovanej pohľadávky,
žalobcovia majú za to, že zmluva o postúpení pohľadávok je určitá, zrozumiteľná a platná. Postupované
pohľadávky sú špecifikované dostatočne určite, tak, aby ich nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou
postupcu voči dlžníkovi. Žalobcovia majú za to, že pohľadávka je určitá, identifikovateľná a neexistuje
zákonom stanovený spôsob ako identifikovať pohľadávku. Jediný súdnymi inštanciami požadovaný

nárok na identifikáciu pohľadávok je, aby ich nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou postupcu
voči dlžníkovi s poukazom na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 4297/2010; rozhodnutie NS ČR, sp.
zn. 20 Cdo 1319/2002. V prejednávanom prípade je absolútne rozhodné, že postupcovia nemali voči
žalovanémuakodlžníkoviinépohľadávkyokremtých,ktorébolipostúpenénažalobcovakopostupníkov,
takže nie je možné zameniť postúpenú pohľadávku s inou pohľadávkou postupcov voči žalovanému

(dlžníkovi). Žalovaný ani len netvrdí, že by iné pohľadávky postupcov voči jeho osobe existovali; že
by bolo možné zameniť postúpenú pohľadávku s inou pohľadávkou a ďalej že by existovala neistota
ohľadom toho kto je jeho veriteľom. Ďalej žalobcovia poukázali na rozhodnutia NS ČR (sp. zn. 25Cdo
1074/2003, sp. zn. 29 Odo 654/2003, sp. zn. 32 Odo 523/2005)l, podľa ktorých nie je nevyhnutné, aby
bola pohľadávka určená výškou, označením predmetu plnenia, označením osoby dlžníka, právneho

dôvodu plnenia, či splatnosťou, postačuje, aby bola v súhrne určená dostatočne určite. Ako je uvedené
vyššie za podstatné možno považovať, aby bola pohľadávka určiteľná a preukázateľne nezameniteľná
s inou pohľadávkou účastníkov záväzkového vzťahu. Z ustanovenia kúpnej zmluvy (medzi pôvodnými
vlastníkmi a žalobcami ako kupujúcimi) je zrejmé, že predávajúci ako postupca postúpil na kupujúcich
(žalobcov) ako postupníkov všetky pohľadávky spojené v zmluve označenými nehnuteľnosťami vrátane

nároku na úhradu splatného nájomného spolu s príslušenstvom voči všetkým nájomcom nehnuteľností.
Je absolútne zrejmá vôľa zmluvných strán postúpiť predmetné pohľadávky z postupcu na postupníka.
Pohľadávka je definovaná nasledujúcimi znakmi: a) titul - jedná sa o všetky pohľadávky spočívajúce v
splatnom nájomnom spolu s príslušenstvom. (Nájomný vzťah medzi sporovými stranami vznikol a riadi
sa zákonom č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní

vlastníctva k nim. Podľa predmetného zákona sú užívatelia (nájomcovia) pozemku povinní uhrádzať
každoročne k 1.4. vlastníkovi nehnuteľnosti (pozemku) nájomné v obvyklej výške), b) nehnuteľnosti
- boli v zmluve definované ako pozemok parc. č. XXXX o výmere 935 m2 a XXXX o výmere 1208
m2 reg. “E” nachádzajúcich sa v kat. území C. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, c) dlžník -
jednalo sa o postúpenie všetkých pohľadávok na úhradu splatného nájomného voči všetkým nájomcom

a užívateľom nehnuteľností. V konaní bolo bezpochyby preukázané, že žalovaný užíva a je nájomcom
časti pozemku vo vlastníctve žalobcov (pozemok parc. č. XXXX) o výmere 42 m2, teda jednalo sa aj
o postúpenie pohľadávky aj voči žalovanému. Užívanie pozemkov v rozhodnom období žalovaný ani
nerozporuje. Žalobcovia považujú zmluvu o postúpení pohľadávky za dostatočne určitú, zrozumiteľnúnielen zmluvným stranám ale i tretím osobám, a teda za platnú. Žalobcovia poukázali na judikatúru
Ústavného súdu (I. ÚS 243/07, I. ÚS 242/07, IV. ÚS 15/2014) ohľadom prednosti výkladu právnych
úkonov smerujúcich k ich platnosti pred výkladom smerujúcim k neplatnosti. Ústavný súd zároveň

zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k
neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva
výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného
práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Čo sa týka úhrady nájomného,
žalovaný uhradil žalobcom nájomné za roky 2015, 2016 a 2017 pričom táto pohľadávka na úhradu

nájomného bola na žalobcov postúpená. Jediná odlišnosť vyplýva z toho, že žalovaný uhradil nájomné
vo výške, ktorú považuje za primeranú, teda 0,30 Eur /m2 / rok. Pravdou však je, že žalovaný uhradil
žalobcom i na postúpenú pohľadávku. Ak mal žalovaný pochybnosti o tom, kto je jeho veriteľom mohol
využiť postup podľa ust. § 563 OZ a uložiť plnenie do notárskej úschovy. Žalovaný začal účelovo
spochybňovať osobu veriteľa až v súdnom konaní, pričom neexistuje vôbec žiadna pochybnosť o tom,
kto je veriteľom. Žalobcovia považujú argumentáciu žalovaného ohľadom nutnosti použiť na daný prípad

výšku nájomného stanoveného v znaleckom posudku č. 16/2013 zo dňa 22.3.2013 vypracovaného
znalcom Ing. Ivanom Šimekom za chybnú. Znalecký posudok č. 16/2013 neobsahuje prehlásenie
podľa ust. § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku, takže nie je možné ho hodnotiť ako znalecký
posudok. Znalecký posudok č. 16/2013 je vyhotovený začiatkom roka 2013 a nezohľadňuje aktuálny
stav pozemku, jeho elektrifikáciu a ani rast cien nehnuteľností. Skutočnosť, že vypracovanie znaleckého

posudku č. 16/2013 si objednal Slovenský pozemkový fond a tento je použitý v správnom konaní
vedenompredOkresnýmúradomMalackypodsp.č.OÚ-MA-G.-XXXX/XXXXX-XX-TKAjebezvýznamu
pre predmetné konanie. Správny orgán - Okresný úrad C. nebude môcť použiť závery stanovené
v znaleckom posudku č. 16/2013 pre účely vysporiadania záhradkárov a vlastníkov pozemkov v
predmetnom správnom konaní, nakoľko jeho postup je v priamom rozpore s judikatúrou Najvyššieho

súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva z dôvodu, že pri vyporiadaní je správny orgán povinný
stanoviť trhovú cenu ku dňu prevodu vlastníctva a nie vychádzať zo starého znaleckého posudku
nezohľadňujúceho aktuálny stav nehnuteľnosti a jej cenu. V znaleckom posudku č. 16/2013 znalec
Ing. Šimek stanovil hodnotu pozemku vo výške 3,61 Eur za m2 a hodnotu nájomného vo výške 0,30
Eur za m2. Skutočnosť, že vyššie uvedená cena za m2 (3,61 Eur) a z toho vychádzajúca výška

nájomného (0,30 Eur) nie sú trhovou (všeobecnou) cenou či nájomným je daná už zo skutočnosti, že
samotný Slovenský zväz záhradkárov - X. organizácia X-XX C. IV, L. výhonom ponúka jednotlivým
vlastníkom pozemkov v záhradkovej oblasti za predaj pozemku cenu min. 6,- Eur za m2. Žalobcom bola
zaslaná výzva jednou z pôvodných spoluvlastníčok sporných pozemkov na uplatnenie predkupného
práva za cenu 6,- Eur za m2, nakoľko Slovenský zväz záhradkárov - X. organizácia X-XX C. IV, L.

výhonom takúto cenu ponúkala jednotlivým spoluvlastníkom. Ak samotný Slovenský zväz záhradkárov
- X. organizácia X-XX C. IV, L. výhonom (ktorého členom je i žalovaný) ponúka dvojnásobnú cenu za
predaj pozemkov v dotknutej záhradkovej osade, nemožno prisvedčiť záverom žalovaného, že cena
3,16 Eur za m2 a nájomné vo výške 0,30 EUR/m2 sú trhové. Čo sa týka zhodnotenia pozemku, vzťah
žalobcov a žalovaného sa spravuje ust. § 3 ods. 1 z.č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených

záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim a podľa predmetného ustanovenia medzi nimi
vznikol zo zákona vzťah prenajímateľa a nájomcu. Žalovaný ako nájomca pozemku nikdy od žalobcov či
podľa vedomostí žalobcov od jeho právnych predchodcov nežiadal žiadny súhlas na zmeny prenajatej
veci a z uvedeného dôvodu mu nevznikol akýkoľvek nárok na úhradu nákladov spojených so zmenou
(zhodnotením) pozemku. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal zhodnotenie pozemku vlastnou

činnosťou (obhospodarovanie, údržba, meliorácia), jedná sa výlučne o jeho tvrdenie bez náležitých
dôkazov. Nakoniec sám žalovaný ako záhradkár užíva predmetnú časť pozemku, poberá z neho plody
a úžitky, a teda údržba a obhospodarovanie prenajatého pozemku je len logickým a zrejmým dôsledkom
účelu nájmu - zahradkárčenie, a takáto činnosť je predovšetkým ku prospechu žalovaného. Žiada sa
dodať, že žalovaný dlhodobo užíva časť pozemku vo vlastníctve žalobcov a nikdy žiadne nájomné

žalobcom a ani ich právnym predchodcom za obdobie pred rokom 2015 neuhradil a za rok 2015,
2016 a 2017 uhradil nájomné len v hodnote, ktorú sám považoval za správnu - stanovenú podľa
znaleckého posudku č. 160/2013. Skutočnosť, že v znaleckom posudku č. 137/2018 a č. 220/2018 nie
je stanovená neprimerane vysoká hodnota predmetného pozemku a nájomného plynie i zo skutočnosti,
že v inej takmer identickej veci prejednávanej príslušným súdom pod sp. zn. 4C/34/2013 bol žalobcom

- vlastníkom pozemku v záhradkovej osade L. E. predložený znalecký posudok č. 52/2013 vyhotovený
znalkyňou Ing. Ondrovičovou ktorá stanovila hodnotu nájomného pozemku v rokoch 2011 - 2013 v
rozmedzí od 0,663 Eur do 0,726 Eur. Príslušný súd tento znalecký posudok akceptoval. Na základe
vyššie uvedeného žalobcovia žiadali žalobe vyhovieť.4. Po začatí pojednávania vo veci vzal žalobca žalobu v časti prevyšujúcej sumu 43,53 Eur spolu s
úrokom z omeškania v časti prevyšujúcej 5% ročne späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť z dôvodu

čiastočnej úhrady nájomného žalovaným (vo výške 25,52 Eur) a z dôvodu zníženia požadovanej sumy
nájomného.

5. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak je žaloba vzatá späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci

samej.

6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie zastavil so súhlasom žalovaného z
dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom znalca Ing. Igora Matušeka, ďalej oboznámením sa s listom
Okresného úradu Malacky zo dňa 02.10.2018, znaleckým posudkom Ing. Encingera č. 137/2018,

znaleckým posudkom Ing. Matušeka č. 220/2018, listom vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C., kópiami
poštových poukážok, kópiou príkazu na úhradu, rozpismi finančných nákladov na elektrifikáciu,
zálohovou faktúrou, potvrdením o hotovostnom vklade, dodacími listami, emailovou komunikáciou,
správou o odbornej prehliadke a odborných skúškach elektrického zariadenia, rozhodnutím Okresného
úradu Bratislava zo dňa 14.08.2018, rozhodnutím Okresného úradu Malacky zo dňa 21.11.2017,

fotografiami pozemku, znaleckým posudkom Ing. Šimeka č. 16/2013, kúpnymi zmluvami ohľadom
podielov žalobcov, výzvou na uplatnenie predkupného práva zo dňa 26.03.2018, znaleckým posudkom
Ing. Ondrovičovej č. 52/2013, predžalobnou výzvou zo dňa 03.12.2018, kópiou dokladu o doručení a
zistil tento skutkový a právny stav.

9. Z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C. súd zistil, že žalobcovia 1.) a 2.) sú podielovými
spoluvlastníkmi v podiele 8/12 parciel č. XXXX o výmere 935 m2 ako orná pôda a č. XXXX o výmere
1208 m2 ako trvalý trávnatý porast. Tento podiel nadobudli 6timi kúpnymi zmluvami. Ďalej je žalobca 1.)
vlastníkom podielu 2/24 na základe osvedčení o dedičstve.

10. Z listu Okresného úradu Malacky zo dňa 02.10.2018 súd zistil, že žalovaný užíva časť parc.č. XXXX
podľa geometrického plánu označenej ako nová parc.č. XXXX/XXX o výmere 42 m2.

11. Z jednotlivých kúpnych zmlúv uzatvorených medzi C. C. (predávajúca), C. F. (predávajúca), E. I.
(predávajúca), C. T. (predávajúca), K. E. (predávajúca), D. J. (predávajúcim) a žalobcami 1.) a 2.) ako

kupujúcimi súd zistil, že žalobcovia odkúpili od uvedených predávajúcich jednotlivé podiely na parcelách
č. XXXX a č. XXXX. V každej jednotlivej kúpnej zmluve je článok IV ods. 2 je uvedené, že predávajúca
prehlasuje, že na kupujúcich prechádzajú všetky práva a pohľadávky spojené s nehnuteľnosťami ako
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, právo na náhradu škody na nehnuteľnostiach a nárok na
úhradu splatného nájomného a tieto práva, pohľadávky a nároky vrátane príslušenstva v celom rozsahu

na kupujúcich postupuje, a to i v rozsahu už všetkých splatných nárokov voči všetkým užívateľom či
nájomcom nehnuteľností.

12. Znalec Ing. Igor Matušek vo výsluchu uviedol, že čo sa týka použitia východiskovej hodnoty
66,39 Eur/m2 pre Bratislavu, vyhláška 492/2004 Z.z. v znení vyhlášky 513/2017 Z.z. umožňuje

použiť východiskovú hodnotu platnú pre sídelné centrum, z ktorého vyplýva záujem o túto lokalitu.
Vyhláška umožňuje použiť východiskovú hodnotu pri záhradkárskych osadách až do výšky 50%. Keďže
oceňované pozemky sa nachádzajú v blízkosti hlavného mesta Bratislava, ide o lokalitu so zvýšeným
záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu. Východisková hodnota pre Bratislavu pri
stanovení hodnoty pozemkov na bývanie sa používa aj pri obciach okolo Malaciek, napríklad pre obec

Kostolište. Z východiskovej hodnoty 9,96 Eur/m2 pre Malacky nie je možné dosiahnuť hodnotu, ktorá
rešpektuje trhovú cenu. Znalec ďalej uviedol, že v rámci použitia koeficientu redukujúcich faktorov
nevidel dôvod na znižovanie v dôsledku zamokrenosti alebo blízkosti letiska a diaľnice pri používaní
pozemkov na daný účel. Čo sa týka koeficientu technickej infraštruktúry tento môže byť v rozpätí 0,80až 1,00 pri existencii žiadnej alebo jedného druhu verejnej siete. Vzhľadom na existenciu pripojenia na
elektrickú energiu znalec použil koeficient 0,80 až 0,90.

13. Zo znaleckého posudku č. 137/2018 Ing. Pavla Encingera súd zistil, že znalec ocenil nájom parciel
č. XXXX ako orná pôda a XXXX ako trvalý trávnatý porast zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz.
C. na 1,048 Eur/rok/m2. Znalec použil metódu polohovej diferenciácie a východiskovú hodnotu pre
C. 9,96 Eur/m2. Ďalej znalec použil koeficient všeobecnej situácie 1,00, koeficient intenzity využitia
0,70 (záhradkové osady), koeficient dopravných vzťahov 0,90, koeficient funkčného využitia územia

1,30 (plochy obytných a rekreačných území), koeficient technickej infraštruktúry 1,00 (bez technickej
infraštrukúry alebo možnosť napojenia iba na jeden druh verejnej siete), koeficient povyšujúcich faktorov
2,50 (iné faktory ako napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy
pozemku) a koeficient redukujúcich faktorov 1,00. Výsledkom bol koeficient polohovej diferenciácie
2,0475. Znalecký posudok obsahuje vyhlásenie podľa § 209 ods. 2 C.s.p.

14. Zo znaleckého posudku č. 220/2018 Ing. Igora Matušeka súd zistil, že znalec ocenil nájom parciel
č. XXXX ako orná pôda a XXXX ako trvalý trávnatý porast zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. C.
na 0,764 Eur/rok/m2. Znalec použil metódu polohovej diferenciácie a východiskovú hodnotu 66,39 Eur/
m2 pre Bratislavu z dôvodu zvýšeného záujmu o danú lokalitu. Znalec znížil východiskovú hodnotu
pre Bratislavu na 40%, čím sa východisková hodnota upravila na 26,56 Eur/m2. Ďalej znalec použil

koeficient všeobecnej situácie 1,95, koeficient intenzity využitia 0,60 (záhradkové osady), koeficient
dopravných vzťahov 1,00, koeficient funkčného využitia územia 1,10 (plochy obytných a rekreačných
území), koeficient technickej infraštruktúry 0,95 (bez technickej infraštrukúry alebo možnosť napojenia
iba na jeden druh verejnej siete), koeficient povyšujúcich faktorov 1,00 a koeficient redukujúcich faktorov
1,00. Výsledkom bol koeficient polohovej diferenciácie 0,5957. Znalecký posudok obsahuje vyhlásenie

podľa § 209 ods. 2 C.s.p.

15. Zo znaleckého posudku č. 16/2013 Ing. Ivana Šimeka súd zistil že znalec ocenil nájom pozemkov
č. XXXX a XXXX/X-XX oddeľované geometrickým plánom na 0,304 Eur/rok/m2. Znalec použil metódu
polohovej diferenciácie a východiskovú hodnotu 9,96 Eur/m2. Ďalej znalec použil koeficient všeobecnej

situácie 0,70, koeficient intenzity využitia 0,90 (záhradkové osady), koeficient dopravných vzťahov 0,90,
koeficient obchodnej a priemyselnej polohy 1,00 (plochy obytných a rekreačných území), koeficient
technickej infraštruktúry 0,80 (bez technickej infraštrukúry alebo možnosť napojenia iba na jeden druh
verejnej siete), koeficient povyšujúcich faktorov 1,00 a koeficient redukujúcich faktorov 0,80 (rušivý
hluk z cestnej leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach). Výsledkom bol koeficient

polohovej diferenciácie 0,3629. Na zdôvodnenie koeficientov objektivizácie znalec uviedol, že pozemky
sa nachádzajú v záhradkovej osade cca 1 km od hranice intravilánu okresného mesta. Vzhľadom na
charakter lokality, početnosť a veľkosť výmery jednotlivých pozemkov vo vlastníctve väčšieho počtu
osôb majú pozemky veľmi malé využitie. Lokalitu možno charakterizovať ako predmestie, odkiaľ sa
možno dostať k prostriedku mestskej hromadnej dopravy alebo cesta autom do centra mesta do 15 min.

V priamom okolí sa nachádzajú poľnohospodársky obrábané polia a lesy. Pozemky nemajú možnosť
napojenia na žiadne verejné inžinierske siete, sú využívané len miestne zdroje. Povyšujúce faktory
majúce vplyv na hodnotu nehnuteľnosti zistené neboli. Redukujúce faktory uvažujem v hodnote 0,8 z
dôvodu priameho kontaktu so štátnou cestou č. 590 a diaľnicou D2, ktoré hlukom nepriaznivo vplývajú
na oddychový charakter pozemkov ako aj vplyv vysokej hladiny spodnej vody na časť pozemkov, ktorý

v určitých obdobiach znemožňuje ich užívanie.

16. Na návrh žalobcov si súd zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 4C/34/2013 zabezpečil kópiu znaleckého
posudku č. 52/2013 Ing. Silvie Ondrovičovej z ktorej súd zistil, že znalkyňa ocenila nájom parciel č.
XXXX/X-X (diely 154 až 162 podľa GP č. 22697616-10/5/97 a parcely č. XXXX (diely č. 163/188 podľa

GP č. 22697616-10/5/97) na 0,726 Eur/rok/m2 za rok 2011, na 0,687 Eur/rok/m2 za rok 2012 a na 0,663
Eur/rok/m2 za rok 2013. Znalkyňa použila metódu polohovej diferenciácie a východiskovú hodnotu 66,39
Eur/m2 pre Bratislavu z dôvodu zvýšeného záujmu o kúpu pozemkov vyplývajúci prevažne z Bratislavy
a tento záujem výrazne ovplyvňuje ich cenu. Znalkyňa znížila východiskovú hodnotu pre Bratislavu
na 50%, čím sa východisková hodnota upravila na 33,20 Eur/m2. Ďalej znalkyňa použila koeficient

všeobecnej situácie 0,60, koeficient intenzity využitia 0,90 (záhradkové osady), koeficient dopravných
vzťahov 0,90, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy 1,00 (obytná a rekreačná plocha), koeficient
technickej infraštruktúry 0,80 (bez technickej infraštruktúry resp. vlastné zdroje), koeficient povyšujúcichfaktorov 1,00 a koeficient redukujúcich faktorov 1,00. Výsledkom bol koeficient polohovej diferenciácie
0,3888.

17. Z kópie poštovej poukážky súd zistil, že dňa 10.09.2018 zaplatil žalovaný PZ žalobcov sumu 3,15
Eur. Ďalej žalovaný poštovou poukážkou dňa 15.04.2019 zaplatil právnnemu zástupcovi žalobcov, čo
mal byť doplatok nájomného za rok 2015 a nájomné za roky 2016, 2017 a 2018. Dňa 24.03.2020 zaplatil
žalovaný právnemu zástupcovi žalobcov sumu 9,50 Eur.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách
a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len zákon č. 64/1997 Z.z.) zriadenou záhradkovou osadou
sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá
zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom
chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len „záhradkárska organizácia“), alebo jej členom a
poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala právo správy (právo

hospodárenia) alebo právo družstevného užívania, alebo právo náhradného užívania, alebo právo
užívania na zabezpečenie výroby, alebo iné užívacie právo.

19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej
záhradkovej osade (ďalej len „užívateľ“) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe

zmluvysozáhradkárskouorganizácioualebopoľnohospodárskouorganizáciou,aleboinouorganizáciou
tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej
organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické,
rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len „spoločný pozemok“).

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná
zmluva podľa osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
nájomný vzťah.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. výška ročného nájomného za užívanie pozemkov na základe

nájomnéhovzťahupodľa§3saurčujepodľaosobitnéhopredpisu,aksavlastníksnájomcomnedohodnú
inak.

22. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. nájomné podľa odseku 1 je splatné do 1. apríla
nasledujúceho roku.

23. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

24. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný užíva časť parcely č. XXXX o výmere
42 m2. Túto časť užíva v zriadenej záhradkovej osade v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní
pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Ako člen Slovenského
zväzu záhradkárov, X. organizácie X-XX C. IV X. osada L. E. je zároveň nájomcom vyššie uvedenej
časti pozemku podľa § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. Medzi vlastníkom - žalobcami a užívateľom -

žalovaným nebola uzatvirená nájomná zmluva a teda ani dohodnuté nájomné. Preto sa podľa § 4 ods.
1 zákona č. 64/1997 Z.z. výška nájomného určuje podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č.
492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

25. Ďalej nebolo medzi stranami sporné, že žalobcovia sú vlastníkmi parcely č. XXXX (ktorej časť

žalovaný užíva) v podiele 8/12 ako bezpodieloví spoluvlastníci a v podiele 2/24 žalobca 1.) ako
výlučný vlastník. Spoluvlastnícky podiel 8/12 nadobudli žalobcovi šiestimi kúpnymi zmluvami, ktoré boli
právoplatne zavkladované dňa 19.07.2018.

26. Žalovaný namietal v spore aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, keďže žalobcovia sa domáhajú

nájomného za roky 2015 (splatné 01.04.2016), 2016 (splatné k 01.04.2017) a za rok 2017 (splatné
01.04.2018), keďže splatnosť nájomného sa riadi § 4 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z, pričom vlastníctvo
k podielu 8/12 nadobudli žalobcovia až dňa 19.07.2018. Tvrdil, že v kúpnych zmluvách bolo dojednané
postúpenie pohľadávok z nájomného neplatne. Po oboznámení sa s námietkou žalovaného ako ajvyjadrením žalobcov súd dospel k záveru, že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní v spore.
Identickými šiestimi kúpnymi zmluvami žalobcovi nadobudli do BSM od kupujúcich podiely na parc.č.
XXXX a XXXX. V každej jednotlivej zmluve je jednoznačne identifikovaný predávajúci ako aj obaja

kupujúci (vždy žalovaní 1.) a 2.). Obom zmluvným stranám je známe, čo je predmetom prevodu, pričom
v čl. IV. ods. 2 si zmluvné strany výslovne dohodli, že na kupujúcich prechádzajú všetky práva a
pohľadávky spojené s nehnuteľnosťami (len s tými, ktoré sú predmetom prevodu jednotlivých kúpnych
zmlúv podľa čl. I.) a to právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárok na úhradu splatného
nájomného vrátane príslušenstva a to vrátane všetkých splatných nárokov voči všetkým užívateľom

a nájomcom. Čiže zmluvné strany výslovne uviedli, že predmetom postúpenia sú aj splatné nároky
(ktoré si pôvodní predávajúci neuplatnili ku dňu prevodu) a to konkrétne voči užívateľom a nájomcom,
keďže obe zmluvné strany vedeli, že predmetom prevodu sú parcely, ktoré sa nachádzajú v záhradkovej
osade a vzťahuje sa na ne režim zákona č. 64/1997 Z.z. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že
postupované pohľadávky (jednotlivé neuhradené splatné nájomné od predávajúcich) sú dostatočne
špecifikované, nie je možné ich zameniť s inou pohľadávkou postupcu (predávajúcich) voči dlžníkovi

(žalovaný). Postúpenie nie je neplatné ani pre neuvedenie výšky postupovanej pohľadávky. Z vyjadrenia
žalovaného je zrejmé, že ešte predtým, ako podiely na predmetnej parcele nadobudli žalobcovia,
žalovaný nájomné neplatil. Z uvedeného možno usúdiť, že medzi žalovaným a pôvodnými vlastníkmi
neboli uzatvorené nájomné zmluvy. Pôvodní vlastníci a zároveň predávajúci teda nemohli uviesť do
zmlúv konkrétnu výšku dlžného nájomného. Žalobca poukázal na viacero rozhodnutí či už Slovenského

Najvyššieho súdu ohľadom odplatnosti resp. bezodplatnosti postúpenia (rozsudok NS SR sp.zn. 3Obo
7/2012), špecifikácie postupovanej pohľadávky (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Cdo 4297/2010 a NS ČR
sp.zn. 20Cdo 1319/2002, NS ČR 23Cdo 4297/2010) a iné). Ako správne uviedol žalobca postupovaná
pohľadávka je v kúpnych zmluvách definovaná a to titulom (všetky pohľadávky titulom nájomného
vrátane príslušenstva), súvisom s konkrétnymi nehnuteľnosťami (parcely reg. „E“ č. XXXX o výmere 935

m2 a č. XXXX o výmere 1208 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. C.) ako aj osobou dlžníka
(všetci užívatelia a nájomcovia). Ďalej žalobca poukázal na početné rozhodnutia Ústavného súdu SR
ohľadom výkladu zmlúv, pričom základným princípom výkladu zmlúv je priorita takého výkladu, ktorý
vedie k platnosti zmluvy pred výkladom, ktorý vedie k neplatnosti zmluvy, ak do úvahy prichádzajú obidva
výklady (I. ÚS 243/07, I. ÚS 242/07, IV. ÚS 15/2014, I ÚS 640/2014). Napokon samotný žalovaný uhradil

nájomné za roky 2015 až 2017 (teda za obdobie ešte pred prevodom vlastníckeho práva na žalobcov)
priamo žalobcovi, teda pokladal ho za osobu, ktorej má plniť nájom a čiastočne mu aj plnil. Na základe
vyššie uvedeného súd považoval námietku žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobcov za nedôvodnú.

27. Čo sa týka výšky nájomného, ktorú požadovali žalobcovia v konaní boli doložené 4 znalecké
posudky, z toho dva z roku 2018 (Ing. Encinger a Ing. Matušek) a dva z roku 2013 (Ing. Šimek a
Ing. Ondrovičová). Vo všetkých znaleckých posudkoch bola stanovená všeobecná hodnota metódou
polohovej diferenciácie a boli oceňované pozemky v tej istej lokalite. Rozdiely pri stanovení výšky
nájmu boli spôsobené použitím rôznej východiskovej hodnoty (pre mesto Malacky 9,96 Eur/m2 a pre

Bratislavu 66,39 Eur/m2) ako aj použitím koeficientov v rôznych hodnotách. Žalobcovia požadovali
nájomnépodľaznaleckéhoposudkuIng.Matušekač.220/2018.Znalecpoužilvýchodiskovúhodnotupre
mesto Bratislava vo výške 66,39 Eur/m2, čo odôvodnil blízkosťou hlavného mesta Bratislavy, z ktorého
vyplýva zvýšený záujem o túto lokalitu. Poukázal na to, že vyhláška č. 492/2004 Z.z. použitie takejto
hodnoty umožňuje a to až do výšky 50%, pričom znalec použil 40%. Žalovaný namietal použitie tejto

východiskovej hodnoty, pričom však nepoprel, že zvýšený záujem o túto lokalitu skutočne vychádza z
blízkosti hlavného mesta. Blízkosť parcely č. XXXX k hlavnému mestu Bratislava je objektívne daná.
Znalcovi použitie takejto sadzby umožňuje vyhláška, preto súd nevidel dôvod, prečo by znalec túto
východiskovú hodnotu nemohol použiť. Tu je potrebné poukázať na to, že znalec Ing. Encinger použil vo
svojom znaleckom posudku č. 137/2018 východiskovú hodnotu pre mesto Malacky vo výške 9,96 Eur/

m2, pričom však výšku nájomného stanovil na 1,048 Eur/m2/rok, čo bolo spôsobené použitím vysokého
koeficientu povyšujúcich faktorov. Teda aj tento znalec videl pri stanovení výšky nájmu trhový potenciál
predmetného pozemku. Cieľom oboch znaleckých posudkov bolo určiť výšku nájmu v danom čase a
mieste a to či pri stanovovaní výšky nájmu použijú rôznu východiskovú hodnotu a použitím koeficientov
sa následne dopracujú k stanoveniu výšky nájmu, ktorá odráža skutočnú trhovú situáciu (teda ceny

prenájmu pozemkov v danej lokalite) je už na ich odborných vedomostiach.

28. Žalovaný ďalej namietal to, že pri stanovení ceny nájmu bolo zohľadnené možnosť pripojenia
daného pozemku na elektrinu, pričom však žalovaní spolu s ďalšími členmi záhradkovej osady sapričinili o elektrifikáciu a na vlastné náklady toto pripojenie vybudovali. Súd v tomto smere poukazuje
na vyhlášku 492/2004 Z.z., prílohu č. 3, ktorá hovorí, že koeficient technickej infraštruktúry pozemku sa
použije v rozpätí 0,80 až 1,00, ak ide o nehnuteľnosť bez technickej infraštruktúry, teda iba o možnosť

napojenia z vlastných zdrojov alebo jeden druh verejnej siete. Čiže znalec Ing. Matušek postupoval
podľa vyhlášky č. 492/2008 Z.z. a použil tento koeficient v rámci uvedeného rozpätia, keď určil koeficient
technickej infraštruktúry 0,95. Ďalej žalovaný nesúhlasil s použitím koeficientu redukujúcich faktorov
Ing. Matušekom vo výške 1,00. Tvrdil, že pri stanovení výšky nájmu je potrebné zohľadniť blízkosť
diaľnice, cesty II. triedy, blízkosť leteckej základne a zamokrenosť pozemkov, čo sa malo premietnuť do

koeficienturedukujúcichfaktorov.ZnalciIng.Matušek,Ing.Encinger,Ing.Ondrovičovátakétoredukujúce
faktory nevideli. Ing. Šimek použil koeficient 0,80, čo odôvodnil priamym kontaktom so štátnou cestou,
diaľnicou a vplyvom vysokej hladiny spodnej vody. Súd k uvedenému uvádza, že traja rôzni znalci v
rôznych časových obdobiach (rok 2013 a 2018) existenciu redukujúcich faktorov nevideli, teda podľa
ich odborných vedomostí blízkosť diaľnice, cesty a letiska ako aj zamokrenosť pozemku nemá vplyv
na zníženie hodnoty pozemku. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že znalecký posudok Ing. Šimeka

je vyhotovený začiatkom roka 2013 a nezohľadňuje aktuálny stav pozemku k rokom, z ktoré žalobcovia
požadujú nájomné (2015, 2016 a 2017). Pri stanovení výšky nájomného je potrebné vychádzať z trhovej
ceny v čase úhrady nájomného. Len pre úplnosť posudok Ing. Ondrovičovej bol vyhotovený v roku 2013
a oceňuje nájom v rozpätí 0,663 Eur/rok/m2 až 0,726 Eur/rok/m2, čo je viac ako dvojnásobok ceny,
ktorú určil v tom istom roku Ing. Šimek, t.j.0,30 Eur/rok m2. Treba poukázať aj na to, že Ing. Šimekom

stanovená cena za m2 (3,61 Eur) nekorešponduje s cenou, ktorú záhradkári boli ochotní zaplatiť
jednotlivým spoluvlastníkom (6,- Eur/m2) ako vyplýva z výzvy na uplatnenie predkupného práva zo dňa
26.03.2018. Z uvedeného sa javí, že samotní nájomcovia (členovia Slovenského zväzu záhradkárov -
X. organizácie X-XX C. IV) považujú pozemky, na ktorých záhradkárčia za hodnotnejšie, než ich ocenil
Ing. Šimek.

29. Na základy vyššie uvedeného sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcov v prospech výšky nájmu
0,764Eur/rok/m2stanovenúznalcomIng.Matušekomapriznalžalobcompožadovanúsumunájomného
vovýške43,53Eur.Privýškenájomného0,764Eur/rok/m2zaužívanie42m2,jeročnávýškanájomného
v sume 32,09 Eur, za tri roky je to suma 96,27 Eur. Na podiel žalobcom (spolu 9/12) pripadá suma 72,20

Eur, z toho na podiel žalobcu vo výlučnom vlastníctve 8,02 Eur a na podiel žalobcov 1.) a 2.) v BSM
suma 64,18 Eur. Žalobcovia si úhrady žalovaného vo výške 28,67 Eur (3,15 Eur pred podaním žaloby
a suma 25,52 Eur po podaní žaloby) započítali najprv na nájomné na podiel vo výlučnom vlastníctve
žalobcu 1.) a teda obom žalobcom zostáva uhradiť suma 43,53 Eur (72,20 Eur - 28,67 Eur), na ktorú
súd zaviazal žalovaného.

30. Čo sa týka návrhu žalovaného na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku súd takýto dôkaz
zamietol z dôvodu, že vykonanie takéhoto dôkazu považuje za nehospodárne. V konaní boli vyhotovené
dva znalecké posudky z roku 2018, ktoré sa považujú za znalecké posudky súdom ustanoveného znalca
podľa § 209 C.s.p. Na dokreslenie boli v konaní doložené ďalšie dva znalecké posudky z roku 2013,

ktoré však nemôžu byť považované za rovnaké súkromné znalecké posudky jednak z dôvodu, že sú
vypracované v inom období a jednak, že nereflektujú aktuálnu právnu úpravu ohľadom súkromných
znaleckých posudkov (čo ani nemôžu z dôvodu ich vyhotovenia v období účinnosti O.s.p.). Žalovaný
minimálne od doručenia žaloby vedel o existencii dvoch znaleckých posudkov vypracovaných žalobcami
a nič mu nebránilo v tom, aby si dal vypracovať vlastný súkromný znalecký posudok s náležitosťami

podľa § 209 C.s.p. a to ním zvoleným znalcom.

31. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.34. Súd priznal žalobcom aj úroky z omeškania vo výške 5 % zo sumy 43,53 Eur od 14.12.2018 do
zaplatenia, nakoľko mal preukázané, že žalovanému bola dňa 13.12.2018 doručená výzva na úhradu,
preto sa dňom nasledujúcim dostal do omeškania s platením nájomného. Pri určení výšky úroku z

omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
14.12.2018 predstavovala 0 % ročne (0 % + 5 % = 5 %), žalobcom 1.) a 2.) tak vzniklo právo na úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne. Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel žalobe žalobcu a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

38.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.
Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 76,10 Eur. V časti o zaplatenie sumy 25,52 Eur vzali
žalobcovia žalobu späť z dôvodu zaplatenia tejto sumy po podaní žaloby žalovaným a vo zvyšnej časti
prevyšujúcej priznanú sumu 43,53 Eur z dôvodu zníženia požadovaného nájomného. Žalobcovia vzali
späť aj úrok z omeškania v časti prevyšujúcej 5% ročne z dôvodu zákonnej úpravy úrokov z omeškania

v zmysle § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. aktuálne platnej ku dňu vzniku omeškania žalovaným,
t.j. ku dňu 14.12.2018. Čo sa týka zavinenia zastavenia, každá zo strán zavinila zastavenie konania
čiastočne, preto súd v zastavenej časti nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania. Po čiastočnom
späťvzatí zostala predmetom konania suma 43,53 Eur, pričom žalobcovia boli plne úspešní, preto im
súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).