Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Urbanová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/65/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118204977
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118204977.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky Jany Urbanovej a členov
senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcov: 1/ B. B., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX Q. M. XXX, 2/ Y. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Q. M. XXX, právne zastúpení: Združenie na
ochranu práv občanov - AVES, IČO: 50 252 151, Jána Poničana 9, 829 48 Bratislava, proti žalovanému:
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 25C/9/2018-87 zo dňa 12.12.2018, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu č.k. 25C/9/2018-87 zo dňa 12.12.2018 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému dočasne, do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej,
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe - nehnuteľností,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia Q. M., obec Q. M., okres H., parcely
registra"C",parcelnéč.2426zastavanéplochyanádvoriaovýmere279m2,parcelnéč.2427zastavané
plochy a nádvoria o výmere 235 m2, parcelné č. 2428 záhrady o výmere 101 m2, parcelné č. 2429
zastavané plochy a nádvoria o výmere 602 m2, stavba: rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele
číslo 2427 a rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. 2429, vlastník: B. B. r. B. a Y. B., r. N.,
spoluvlastnícky podiel: 1/1 (I. veta výroku). Zároveň uviedol, že o náhrade trov konania súd rozhodne v
konečnom rozhodnutí vo veci samej (II. veta výroku).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 16.10.2017 (správne
má byť uvedené dňa 13.03.2018 - poznámka odvolacieho súdu) sa žalobcovia do rozhodnutia súdu
vo veci samej domáhajú určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o úvere č. 3345932704 zo
dňa 07.09.2016. V rámci predmetného podania žalobcovia zároveň žiadali, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by súd až do rozhodnutia vo veci samej uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe - nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálneho územia Q. M., obec Q. M., okres H., parcely registra "C", parcelné č. 2426
zastavané plochy a nádvoria o výmere 279 m2, parcelné č. 2427 zastavané plochy a nádvoria o výmere
235 m2, parcelné č. 2428 záhrady o výmere 101 m2, parcelné č. 2429 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 602 m2, stavba: rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo 2427 a rodinný dom súpisné
číslo XXX na parcele č. 2429, vlastník: B. B. r. B. a Y. B. r. N., spoluvlastnícky podiel: 1/1.
3. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. Q. M. predloženým súdu žalobcami v rade 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“)
mal súd osvedčené, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: domu súp. č. XXX
a domu a vedľajšej stavby súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. 2426, 2427, 2428, 2429,
vedené na LV č. XXXX. Osvedčenú mal aj skutočnosť, že k predmetným nehnuteľnostiam bolo zriadené
záložné právo v prospech žalovaného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. V 7990/2016zo dňa 12.10.2016. Konajúci súd mal ďalej osvedčené, že vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam
začal žalovaný s výkonom záložného práva na základe listu žalovaného adresovaným žalobcom zo dňa
06.02.2018 - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
4. Prvoinštančný súd mal po oboznámení sa so žalobou, návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia a listín priložených k návrhu osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
žalobcami a žalovaným. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísané skutočnosti osvedčujú
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (ochrana vlastníckeho práva žalobcov) a opísané
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi týmito stranami
neodkladnéhoopatrenia.Súdkonštatoval,ževdanomprípadesúdsplnenévšetkyzákonnépredpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto návrhu žalobcov na jeho nariadenie v celom rozsahu
vyhovel.
5.Citujúcust.§324ods.1,§325ods.1,2písm.c),d),§330ods.1a§334CSPokresnýsúdkonštatoval,
že z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. Q. M. mal súd osvedčené, že bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností: domu súp. č. XXX a domu a vedľajšej stavby súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc.
č. 2426, 2427, 2428, 2429, vedené na LV č. XXXX, sú žalobcovia 1/ a 2/. Zároveň má súd preukázané
že k predmetným nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo pre žalovaného na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva podľa V 7990/2016 zo dňa 12.10.2016. Súd má rovnako preukázané, že k
predmetným nehnuteľnostiam začal výkon záložného práva na základe listu žalovaného žalobcom 1/ -
2/ zo dňa 06.02.2018 a to z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
Súd na základe úradnej činnosti vykonal lustráciu v katastri nehnuteľnosti prostredníctvom katastrálneho
portálu a zistil, že žalobcovia 1/ - 2/ vlastnia len nasledovnú nehnuteľnosť: domu súp. č. XXX a domu
a vedľajšej stavby súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. 2426, 2427, 2428, 2429, vedené
na LV č. XXXX. Žalobcovia 1/ - 2/ prostredníctvom podania, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa
16.07.2018 uviedli, že dražená nehnuteľnosť je ich obydlie a výsledkom dobrovoľnej dražby má byť
strata hlavného obydlia žalobcov a ich rodiny. Súd na základe vykonanej lustrácie a tvrdenia žalobcov
1/ - 2/ mal za osvedčené, že jedná o jediné obydlie žalobcov.
V danej veci sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému, a to záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Záložný veriteľ začal výkon záložného
práva podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Pri zohľadnení všetkých relevantných
okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie záložného
práva žalovaného uložením mu povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na dotknutých
nehnuteľnostiach, ktorým rozhodnutím sa v podstate poskytuje žalobcom 1/ - 2/ dočasná ochrana
pred stratou obydlia, pretože sa dočasne, do rozhodnutia súdu vo veci samej, odloží výkon záložného
práva žalovaného. V prípade výkonu záložného práva by totiž mohlo byť zmarené, prípadne sťažené
uplatnenie práv žalobcov 1/ - 2/, čím hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadené
neodkladnéopatrenieniejepritomneprimeranýmzásahomdoprávžalovaného,pretožemálendočasný
charakter a nemení sa ním podstata vecného práva žalovaného - záložného práva k nehnuteľnostiam.
Nariadením tohto neodkladného opatrenia sa teda nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v
právnych vzťahoch strán sporu, iba sa dočasne odloží možný výkon záložného práva žalovaného. V
dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného,
ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobcov. Súd po oboznámení sa so žalobou, návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia a listín priložených k návrhu konštatuje, že pri skúmaní podmienok
pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia mal súd osvedčený skutkový stav tak ako ho opísali
žalobcovia 1/ - 2/ a rovnako mal osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami
1/ - 2/ a žalovaným. Po oboznámení sa s dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ako aj s listinnými dôkazmi predloženými žalobcami 1/ - 2/ súd dospel k záveru, že žalobcovia
1/ - 2/ osvedčili odôvodnenosť svojho nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže prípadným
ďalším konaním žalovaného by mohli byť poškodené ich záujmy a práva. Žalobcovia 1/ - 2/ uzatvorili s
Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., IČO:31 335 004, Bajkalská 30, Bratislava dňa 07.09.2016 Zmluvu o
zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej
činnosti a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a
teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52 a
nasl. OZ. Zmluva medzi žalobcami 1/ - 2/ a žalovaným bola uzavretá, obsahujú mnohé dojednania, ktoré
odôvodňujú pochybnosti, že zmluva, resp. zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a vytvárajú
značnú disproporciu postavenie zmluvných strán. Žalovaný pristúpil k aktívnemu výkonu záložnéhopráva. Týmto postupom žalovaný nepochybne smeruje k výkonu záložného práva a vlastnícke právo
žalobcov 1/ - 2/ k založenej nehnuteľnosti je priamo ohrozené, keďže nedôvodným výkonom záložného
práva by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmoch žalobcov 1/ - 2/. Samotnou
realizáciou dobrovoľnej dražby pokiaľ by súd neposkytol ochranu žalobcom 1/ - 2/ formou neodkladného
opatrenia by mohli byť zbavení súdnej kontroly ex offo čo by nebolo v súlade s právom Európskej únie.
Vzhľadom na uvádzané skutočnosti zo strany žalobcov, súd má za to, že v návrhu opísané skutočnosti
osvedčujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (ochrana vlastníckeho práva žalobcov)
a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi týmito
stranami neodkladného opatrenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje,
že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto návrhu žalobcov 1/ - 2/ na
jeho nariadenie v celom rozsahu vyhovel.
6. Zároveň súd prvej inštancie vyslovil, že o náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia
bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP).
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny
tak, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.
Odvolateľ považoval napadnuté uznesenie za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
d) a h) CSP. Uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobou doručenou súdu
dňa 13.03.2018 sa žalobcovia domáhajú v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva v rozsahu prvého výroku napadnutého
uznesenia a v časti žaloby vo veci samej vyslovenia, že Zmluva o úvere č. 3345932704, uzatvorená
medzi žalovaným a žalobcom dňa 07.09.2016, je bezúročná a bez poplatkov. Podľa názoru žalobcu,
v danom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie napadnutého uznesenia. Poukázal na to, že
súd prvej inštancie už dňa 14.05.2018 vydal uznesenie č.k. 25C/9/2018-40, ktorým žalovanému uložil
totožnú povinnosť, ako to učinil i v aktuálne napadnutom uznesení. Na základe odvolania žalovaného
proti označenému rozhodnutiu Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 6Co/261/2018 zo dňa 06.11.2018
zrušil uznesenie okresného súdu z dôvodu jeho nesprávnosti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Zároveň odvolací súd v bode 23 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že úlohou súdu
prvej inštancie bude vysporiadať sa s otázkou splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň s tvrdeniami sporových strán prezentovaných v rámci
odvolacieho konania. V bode 22 odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že žalobcovia
do vydania uznesenia odvolacieho súdu neosvedčili, či žalovanému naďalej platia aspoň splátky úveru
bez úrokov a bez poplatkov. Okresný súd sa týmto atribútom vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal,
a to ani v súvislosti s aktuálne vydaným napadnutým uznesením. Pokiaľ by bol okresný súd skúmal
uvedenú skutočnosť, zistil by, že žalobcovia neosvedčili, že by naďalej platili žalovanému splátky
úveru, aj keď bez úrokov a bez poplatkov. Žalobcovia totiž žalovanému uhradili poslednú splátku
na zaplatenie úveru dňa 22.06.2017, teda pred viac ako 18 mesiacmi. Je teda zrejmé, že možnosti
vyriešiť situáciu ohľadom záväzku žalobcov voči žalovaným inak, než výkonom záložného práva, je
možné dôvodne pochybovať. Z uvedeného hľadiska je neodkladné opatrenie nariadenie napadnutým
uznesením nad rámec prípustnosti, zasahuje do práv žalovaného v podobe domôcť sa uspokojenia
svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Naviac, okresný súd vo svojom rozhodnutí neskúmal,
aký má predmet sporu vo veci samej, teda určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, vzťah k
právu žalovaného vykonať záložné právo na uspokojenie svojej pohľadávky. Vzťah k predmetu sporu
vo veci samej k opodstatneniu nariadeného neodkladného opatrenia je nevyhnutné skúmať z dôvodu
princípu proporcionality a dočasnosti nariadeného neodkladného opatrenia. Tak, ako vyplýva z obsahu
napadnutého uznesenia v zmysle § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý
bolo nariadené. Okresný súd vo výroku I. svojho uznesenia nariadil neodkladné opatrenia, ktorého
trvaniestanovildoprávoplatnostirozhodnutiasúduvovecisamej.Zuvedenéhojezrejmé,ženeodkladné
opatrenie nariadené napadnutým uznesením zanikne momentom právoplatnosti rozhodnutia súdu vo
veci samej. Je teda zrejmé, že bez ohľadu na výsledok rozhodnutia vo veci samej, t.j. bez ohľadu na
to, či budú žalobcovia vo veci úspešní, alebo ich žaloba bude zamietnutá. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia je zrejmé, že okresný súd ignoroval aj požiadavku potreby skúmania vzťahu žaloby žalobcov
vo veci samej a práva žalovaného vykonať záložné právo. Podľa názoru odvolateľa, medzi žalobným
petitom a právom žalovaného vykonať záložné právo nie je žiaden súvis, inak povedané, žalobný
návrh žalobcov sa práva žalovaného vykonať záložné právo netýka a toto právo žalovaného nebude
rozhodnutím súdu vo veci samej dotknuté. Predmet konania vo veci samej (určenie bezúročnosti abezpoplatkovostiposkytnutéhoúveru)sanijakonedotýkaoprávneniažalovanéhovykonaťzáložnéprávo
zriadené na zabezpečenie splatnej pohľadávky žalovaného voči žalobcom. Nie je zrejmé, na základe
čoho súd prvej inštancie rozhodol tento vzťah neskúmať. Potreba preskúmania takéhoto vzťahu mu
mala naviac vyplynúť z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Hoci okresný súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia konštatoval, že neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, ktorého účelom je dočasná
úprava niektorých právnych vzťahov medzi stranami sporu, a teda nie je konečným rozhodnutím, ale
upravujepomeryibadočasne,domomentudefinitívneusporiadaniatýchtopomerovorozhodnutívoveci
samej a že účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie ochrany práv alebo zabráneniu vytvorenia
nenávratného vzťahu, ktorý by mohol nastať do momentu, kým súd o takomto nároku právoplatne
meritórne rozhodne. Podľa názoru okresného súdu je vzťah k obsahu neodkladného opatrenia a konania
vo veci samej nepochybný. Odvolateľ však konštatoval, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie
poskytuje ochranu nároku, o ktorom súd v zmysle podanej žaloby nebude rozhodovať v konaní vo veci
samej. Je teda jedno, či súd žalobe žalobcov vyhovie a vysloví, že poskytnutý úver je bezúročný a
bez poplatkov, alebo ju zamietne. Takýto výrok rozhodnutia vo veci samej nebude mať preto žiadny
vplyv na oprávnenie žalovaného vykonať záložné právo. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nebola teda žalobcami osvedčená potreba dočasnej úpravy vzťahov ohľadom výkonu záložného práva
medzi žalobcami a žalovanými. Súd prvej inštancie neskúmal náležite predmet konania vo veci samej
vymedzený žalobným návrhom, výsledkom čoho bolo nariadenie neodkladného opatrenia v prípade, v
ktorom to nebolo možné.
8. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou
stranou súdneho konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 a contrario napadnuté uznesenie vo výrokoch I. a II. v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.
10. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
potvrdzujúcej časti sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
V tejto časti okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,
pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní
v tej časti, v ktorej uznesenie okresného súdu potvrdil, obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Prioritne treba uviesť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v konaní o
žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, uzavretého
medzi stranami sporu dňa 07.09.2016 pod č. 3345932704.
12. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený
odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku a prípadne ďalšia argumentácia
vo vyjadreniach nie je pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná (§ 365 ods. 3 CSP). Okrem toho
z ust. § 329 ods. 2 CSP, vyplýva, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie, t.j. ku dňu 12.12.2018.
13. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená.
14. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupuje to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.
15. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a
tieto vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť
nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do týchto pomerov.
16. Žiada sa uviesť, že vlastnícke právo a jeho výkon možno podrobiť istým obmedzeniam, avšak len
pri zachovaní princípu proporcionality. Princíp proporcionality jednak tvorí konštantnú súčasť judikatúry
Ústavného súdu SR, ESĽP a Súdneho dvora ES a jednak je výslovne zakotvený aj v Ústave SR, keď
podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí prihliadať na ich
podstatu a zmysel, pričom takéto obmedzenia sa smú použiť len na ustanovený cieľ.
17. Zachovanie princípu proporcionality predpokladá, že k zásahu do základného práva alebo slobody
dôjde iba (1) na účel realizácie niektorého z legitímnych cieľov, a (2) v miere, ktorá je pre takúto
realizáciu nevyhnutná, pričom zároveň nesmie ísť o zásah do podstaty dotknutého základného práva.
Inými slovami, zvolené nástroje obmedzenia základného práva musia jednak sledovať prípustný cieľ a
jednak musia byť tomuto cieľu primerané, pričom hranicu, za ktorou už nemožno hovoriť o prípustnom
obmedzení vlastníckeho práva, predstavuje taká intenzita zásahu do dotknutého základného práva,
ktorá sa dotýka jeho podstaty.
18. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o úvere č. 3345932704 zo dňa 07.09.2016, uzavretej
medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi. Zároveň dňa 31.08.2016 označené zmluvné
strany, a to žalovaný v pozícii záložného veriteľa a žalobcovia v rade 1/ a 2/ ako záložcovia, uzatvorili
zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, predmetom ktorej je zriadenie záložného
práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva (istiny úveru spolu s úrokmi, úrokmi z
omeškania, poplatkami podľa platného sadzobníka poplatkov a tiež nákladmi a poplatkami súvisiacimi
s realizáciou záložného práva a s vymáhaním pohľadávky) vzniknutej z úveru poskytnutého na základe
Zmluvy o úvere č. 3345932704 a 3345932405 zo dňa 07.09.2016, uzatvorenej medzi veriteľom Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s. a stavebným sporiteľom - B. B., r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX Q.
M. XXX s tým, že záložné právo bolo zriadené aj na pohľadávku s príslušenstvom, ktorá vznikne
záložnému veriteľovi v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti alebo odstúpenia od zmluvy o úvere
označenej v bode 1 tohto článku alebo na pohľadávku s príslušenstvom na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp. z plnenia
správneho úkonu, ktorý odpadol v súvislosti so zmluvou o úvere označenou v bode 1 tohto článku.
Výška úveru poskytnutého veriteľom predstavuje sumu 63.393,66 eur a táto istá suma je súčasne
zmluvnýmistranamipovažovanázanajvyššiuhodnotuistinu,doktorejsapohľadávkazáložnéhoveriteľa
zabezpečuje.ZároveňzáložcoviaY.B.aB.B.prehlásili,žesúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností
v celku a majú dispozičné právo k nehnuteľnému majetku zapísanému na LV č. XXXX v k.ú. Q. M., a to
rodinného domu číslo súp. stavby XXX, stojacom na C-KN parc.č. 2429, C-KN parc.č. 2426 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 279 m2, C-KN parc.č. 2428 - záhrady o výmere 102 m2 a C-KN parc.č.
2429 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 602 m2 a tento nehnuteľný majetok dávajú do zálohu a
zriaďujú k nemu záložné právo pre záložného veriteľa, ktorý toto právo prijíma. Uvedené záložné právo
je vyznačené aj na vyššie uvedenom liste vlastníctva k predmetu zálohu.
19. Predmetom konania Okresného súdu Žilina sp.zn. 25C/9/2018 je sporom medzi stranami o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Žalobcovia na obranu svojich práv (vlastníckych
a užívacích) podali na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa v podstate
domáhajú odkladu výkonu záložného práva žalovaného k označeným nehnuteľnostiam, až do času,
kým nebude súdom rozhodnuté vo veci samej. Odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) dospel
k záveru, že žalobcovia v danom prípade dostatočne osvedčili všetky zákonné podmienky nevyhnutné
pre poskytnutie požadovanej predbežnej ochrany (existenciu právneho vzťahu medzi žalobcami a
žalovaným, neodkladnosť požadovanej úpravy pomerov), ktoré súd prvej inštancie zahrnul do boduI. výroku napadnutého uznesenia a správne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého uznesenia. Na
ich základe dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že až do právoplatnosti meritórneho
rozhodnutia je dôvodné upraviť pomery medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ a žalovaným. Primárne je
potrebné zdôrazniť, v danom prípade u označených nehnuteľností sa skutočne jedná o jediné obydlie
žalovaných, ktoré podlieha osobitnému režimu ochrany a tiež to, že predmet sporu (určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru) má jednoznačne vzťah k právo žalovaného vykonať záložné právo v prospech
uspokojenia jeho pohľadávky. Žalobcom totiž nemôže byť jedno, v akej výške žalovaný uspokojí
svoj nárok výkonom záložného práva (je nepochybné, že suma, ktorá zodpovedá istine poskytnutého
úveru, po prípadnom vyslovení bezúročnosti a bezpoplatkovosti konajúcim súdom by bola výrazne
nižšia než suma, ktorá tieto poplatky a úroky zahŕňa. Nemožno preto súhlasiť s odvolacou námietkou
žalovaného, že nariadené neodkladné opatrenie nemá žiaden vzťah k predmetu sporu. Za daných
okolností i krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami sporu a tiež
je poskytnutá žalobcom ochrana pred stratou bývania ako jedného z najvýznamnejších zásahov do
práva na rešpektovanie obydlia. Každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť
predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č.
27183/04). Na rozhodnutí súdu o návrhu na neodkladné opatrenie potom nemohla mať za popísaného
skutkového stavu vplyv ani skutočnosť, že žalobcovia doposiaľ nezaplatili žalovanému ani istinu úveru.
Žiada sa dodať, že ani odklad výkonu záložného práva žalovanému neodníma jeho práva. Naviac, po
právoplatnom skončení konania vo veci samej bude ustálená čiastka, ktorú bude výkonom záložného
práva môcť žalovaný uspokojiť. Žalovanému ako peňažnému ústavu odkladom výkonu záložného práva
nemôže vzniknúť ťažko napraviteľná ujma, pretože záložné právo na liste vlastníctva, zapísanom na
spodných nehnuteľnostiach, mu zostáva zachované.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu preto dočasná úprava pomerov nariadená súdom prvej inštancie
v bode I. napadnutého uznesenia spĺňa svoj základný účel tým, že do rozhodnutia vo veci samej
dočasne stabilizuje pomery medzi stranami sporu a súčasne rešpektuje zásadu primeranosti, keďže do
vlastníckeho práva žalobcov nebude zasahovať a zároveň vydané neodkladné opatrenie je súčasne
zárukou, že žalobcovia neprídu o svoje jediné obydlie predčasným výkonom záložného práva.
21. Nakoľko žalobcovia iné nehnuteľnosti nevlastnia, hrozba straty ich obydlia sama o sebe osvedčuje
potrebu naliehavej úpravy pomerov. Samotná strata bývania je zásadným zásahom do práva na
rešpektovaniaobydliaakaždý,komutakýtovážnyzásahhrozí,musímaťmožnosťpredložiťprimeranosť
takéhotoopatrenianasúdnepreskúmanie(rozsudokESĽPč.19003/04ač.27183/04).Poprávoplatnom
skončení konania vo veci samej bude ustálená čiastka, ktorá má byť uspokojená výkonom záložného
práva záložného veriteľa (žalovaného), ktorý tak bude môcť v plnom rozsahu realizovať svoje právo
vyplývajúce mu zo záložnej zmluvy.
22. S prihliadnutím na uvedené dôvody, odvolací súd pri konštatovaní splnenia zákonných podmienok
na nariadenie neodkladného opatrenia napadnuté uznesenie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.
23. Odvolací súd vyhodnotil ako správny aj procesný postup uplatnený súdom prvej inštancie pri otázke
náhradytrovkonaniaspojenýchstýmtonávrhom,ktorýzodpovedáaplikáciiust.§262ods.1CSP.Vtejto
línii pokračoval aj odvolací súd tým, že nerozhodoval o nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho
konania, nakoľko o celkových trovách konania, vrátane trov aktuálneho odvolacieho konania, rozhodne
súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.
24. Zároveň odvolací súd dáva zdôrazňuje, že poskytnutie predbežnej ochrany sporným právnym
vzťahom prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia neznamená potvrdenie dôvodnosti
podanej žaloby a vôbec neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ku ktorému dôjde až po vykonaní
dokazovania a zhodnotení všetkých relevantných skutočností.
25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.