Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208859
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116208859.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX B., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, v
konaní o vydanie bezdôvodné obohatenia 443,45 eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 14C/142/2016-102, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 443,45 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z
omeškania od 26.05.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 19.08.2008, uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach - bod 13) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny,

zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je n e p r i j a t e ľ n á ,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 451
odsek 1, 2, § 456, § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), §
4 ods. 2 , 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 258/2001 Z.z.“), § 298 ods. 1, 2, § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou súdu podanou dňa 29.04.2016 navrhla
žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 443,45 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému
do zaplatenia. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č.XXXXXXX z 19.08.2008, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 13, o tej časti
poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná.

4. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že so žalovaným uzavrela dňa 19.08.2008 spotrebiteľskú
úverovú zmluvu vo výške 464,71 eur za poplatok 443,47 eur s tým, že celkovú čiastku vo výške 908,19
eur sa zaviazala zaplatiť v 12-tich splátkach po 75,68 eur mesačne, pričom poplatok predmetného
úveru predstavuje 95,57 % - tné navýšenie. Žalobkyňa zaplatila žalovanému celú sumu 908,16 eur.

Poplatok 443,47 eur je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzavretie zmluvy, pričom žalovaný
neposkytolžalobkynireálneprotiplneniezatakýtopoplatok.Tentopoplatoknebolindividuálnedojednaný
aspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,
a preto predstavuje neprijateľnú podmienku. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach spočíva v
tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe, ani len svojim
obsahom. Výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše nie je

ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého úveru. Zo žaloby taktiež vyplýva, že
zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001, a to konečnú splatnosť úveru, ročnú
úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Z dôvodu absencie týchto
náležitosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto si žalobkyňa uplatňuje rozdiel medzi jej

platbami vo výške 908,16 EUR a výškou poskytnutého úveru vo výške 464,71 eur, teda sumu 443,45 eur.
Žalobkyňa taktiež uviedla, že skutočnosť, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela
od Združenia na ochranu občana a spotrebiteľa dňa 04.03.2016, kedy bola informovaná o tom, že
predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom.

5. Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 01.06.2016 vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku, a to jednak v objektívnej a subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa
03.03.2012, keďže žalobkyňa svoj návrh na súde uplatnila až dňa 29.04.2016. Taktiež poukázal na to,
že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Zmluva o úvere nikdy nebola právoplatne
vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol

(nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z
poctivých zdrojov. Ďalej žalovaný poukázal na to, že cena plnenia podľa ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou podmienkou. U nebankových subjektov nemožno
obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami, keďže žalovaný postupuje
vyššie riziko spojené s osobou dlžníka, ako banky. Je potrebné zobrať do úvahy, že v prípade týchto

peňažných prostriedkov je požadované, v porovnaní s bankami, menšie zabezpečenie a požiadavky
klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako to býva u konzervatívnych bánk.

6. Z predložených listinných dôkazov mal súd I. inštancie za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa
19.08.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške

14.000,- Sk, t. j. 464,71 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 2.280,- Sk, t.j.
75,68 eur, teda celkovo mala zaplatiť sumu 27.360,- Sk, t.j. 908,16 eur.

7. Z prehľadu úhrad k uvedenej zmluve (čl. 9 spisu) vyplýva, že žalobkyňa zaplatila celkovú sumu 908,16
eur. Z citovaného prehľadu vyplýva, že žalobkyňa uhrádzala žalovanému jednotlivé platby v období od

11.09.2008 do 03.03.2009, kedy bola uhradená posledná platba. Súd prvej inštancie v predmetnej veci
rozhodol rozsudkom zo dňa 23.03.2018 tak, že žalobu zamietol. V časti uplatneného bezdôvodného
obohatenia z dôvodu premlčania a v časti neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu, že úverová
zmluva medzi stranami sporu bola už ukončená plnením a podľa názoru súdu je možné takýto nárok
uplatniť iba vtedy, pokiaľ zmluvný vzťah trvá.

8. Odvolací súd uznesením sp. zn. 8Co/91/2018 zo dňa 30.05.2019 predmetný rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolací súd okrem
iného poukázal na to, že:
Občiansky zákonník rozlišuje trojročnú a desaťročnú objektívnu lehotu. V desaťročnej premlčacej dobe

sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané
úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a
musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia.Súd prvej inštancie sa pred preskúmaním Zmluvy o úvere prioritne zaoberal námietkou premlčania.
Takýto postup je na prvý pohľad pochopiteľný. V uvedenom prípade sa však jedná o žalobu podanú zo
strany spotrebiteľa voči dodávateľovi, v ktorej boli vznesené vážne obvinenia z protiprávneho konania.

Nemožno preto jednoznačne dospieť k záveru o neexistencii úmyslu dodávateľa bez toho, aby sa
nepreskúmalo jeho konanie v čase uzatvárania Zmluvy o úvere.
V zmysle Zmluvy o úvere sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť poplatok v celkovej výške 443,47 Eur.
Predmetný poplatok je v zmysle VPPÚ tvorený z 1/3 úrokom a z 2/3 administratívnym poplatkom.
Administratívny poplatok vo výške 295,65 Eur presahuje 63,6 % sumy poskytnutého úveru (464,71 Eur).

Je preto na uváženie, či tento poplatok sledoval reálne výdavky spojené s poskytnutím úveru alebo v
skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda jeho podstata a účel je rovnaký ako je to
pri úroku.
Súdy vrátane najvyšších súdnych inštancií všeobecného a ústavného súdnictva sa otázkou úžernej
ceny úverového právneho úkonu už v minulosti zaoberali. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že
v demokratickej spoločnosti je úžernícka odplata v úverových vzťahoch absolútne netolerovateľná a že

odporuje dobrým mravom. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 1484/04
„Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky s jednané při peněžité půjčce
jsou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování“).
Rovnako by nemali existovať pochybnosti o tom, že na absolútnu neplatnosť úžerného právneho úkonu
alebo v časti úžerného plnenia sa pre rozpor s dobrými mravmi prihliada aj bez návrhu (Pozri rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1MCdo 1/09 pri úrokoch 60% ,,Dohoda o výške
úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým
mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný“).
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nezodpovedal na otázku, ako je možné ,,len
z nedbanlivosti" požadovať úžernú odplatu vo výške viac ako 95 % zo sumy poskytnutého úveru.

Rozsudok nesmie postrádať zdravý logicky úsudok a v tomto smere sa súd musí vyrovnať s požiadavkou
podnikania s odbornou starostlivosťou vo finančných službách, ktoré čo do nepriaznivého dopadu na
súkromie občanov sú veľmi časté. Je dôležité zohľadniť názor mienky odbornej i laickej verejnosti k
takejto výške úrokov z hľadiska dobrých mravov, ktorými sú pravidlá správania, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a sú súčasťou fundamentálneho hodnotového poriadku. (Pozri uznesenie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/139/2017 zo dňa 21.08.2018)
Žalobkyňa navyše dala súdu do pozornosti desiatky rozhodnutí okresných ako aj krajských súdov, z
ktorých vyplýva charakter správania žalovaného. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti, že Občiansky
zákonník upravujúci zákaz konania v rozpore s dobrými mravmi vstúpil do platnosti a účinnosti
dávno predtým, ako žalovaný začal podnikať. Ustanovenia upravujúce obligatórne náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere boli taktiež v platnosti dlhšiu dobu predtým, než došlo k uzatvoreniu Zmluvy o
úvere.
Vzhľadom na vyššie uvedené bude úlohou prvoinštančného súdu preskúmať, či je dôvodné
predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že uvedením zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore
v dobrými mravmi, či neuvedením podstatných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane

predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z
úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený
(nepriamy úmysel).
K zamietnutiu žaloby v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky odvolací súd uvádza, že
domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky možno pred, počas ako aj po skončení

zmluvného vzťahu. U spotrebiteľa totiž aj po skončení zmluvného vzťahu existuje dôvodná obava z
možného plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Takéto plnenie mohlo zasiahnuť do majetkovej
sféry spotrebiteľa a bezdôvodne obohatiť dodávateľa.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1 písm.
b/ C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom

konaní bude úlohou prvoinštančného súdu preskúmať zmluvnú podmienku bližšie špecifikovanú v
žalobe z hľadiska jej prijateľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu tiež preskúmať
úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť.

9. Keďže predmetná zmluva uzavretá stranami sporu dňa 19.08.2008 neobsahuje okrem iného

ani základné náležitosti ako je úrok, úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN),
priemerná RPMN, predmetný úver sa minimálne z dôvodu absencie týchto základných zákonných
náležitosti považuje za bezúročný a bez poplatok a keďže žalobkyňa preukázateľne uhradila okrem
poskytnutého úveru vo výške 464,71 eur aj poplatok vo výške 443,47 eur, čo ani žalovaný nerozporoval,súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 443,45 eur (neidúc nad petit žaloby, keďže správne mala
byť žalovaná suma 443,47 eur) z titulu vydania bezdôvodného obohatenia spolu s príslušným zákonným
úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, nakoľko sa jedná o

majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu.

10. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania súd I. inštancie odkazuje na dôvody uvedené
v uznesení odvolacieho súdu, pričom čo sa týka počiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty,
žalobkyňa súdu predložila prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, z ktorého

nepochybne vyplýva, že prvý kontakt s týmto združením mala v januári roku 2016 a 04.03.2016 ju
združenie informovalo o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného. Pokiaľ by
aj súd prijal záver, že prvýkrát sa o možnosti vymáhať bezdôvodné obohatenie dozvedela už v januári
roku 2016, tak žaloba v tejto veci bola súdu doručená už 29.04.2016, teda pred uplynutím dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty. Súd v tomto ohľade opätovne poukazuje na rozhodnutie odvolacieho
súdu, a teda skutočnosť, že podstatná je preukázaná, teda reálna vedomosť žalobkyne o možnosti

vymáhať bezdôvodné obohatenie.

11. Čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty, tam odvolací súd taktiež zaujal svoje stanovisko a súd prvej
inštancie navyše poukazuje na to, že pre záver o 10 ročnej objektívnej premlčacej lehote svedčí aj v
podstate svojím spôsobom sofistikovaná praktika týkajúca sa „príslušného poplatku“, ktorý predstavuje

až 95,43 % v porovnaní s poskytnutou istinou, pričom to, čo tvorí úrok vyplýva iba zo všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré žalobca ani nepodpisuje, kde je uvedené, že tretina tohto poplatku
predstavuje úrok, zdanlivo v primeranej výške, avšak výška celkovej odplaty nepochybne odporuje
dobrým mravom, a takéto jednanie žalovaného skutočne možno označiť ako úmyselné, minimálne vo
forme nepriameho úmyslu (pozn. - súd poukazuje na to, že bližšie odôvodnenie je v nasledujúcej časti

rozsudku týkajúcej sa určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky).

12. Súd I. inštancie zároveň poukázal na to, že poplatok vo výške 443,47 eur (13.360,- Sk), ktorý
je tvorený z 1/3 úrokom a z 2/3 „administratívnymi nákladmi“ a ktorý bol zaplatený v 12 mesačných
splátkach predstavuje celkovo 95,43 % ročne, z čoho úrok predstavuje 31,81 % ročne, pričom výška

priemernej úrokovej sadzby pri úveroch splatných do jedného roka poskytovaná bankovými subjektmi
v čase poskytnutia tohto úveru predstavovala 14,79 % ročne, čo predstavuje o vyše 100 % viac.
Pokiaľ žalovaný namietal, že nemožno porovnávať bankové úrokové sadzby s úrokovými sadzbami
nebankových subjektov, keďže tieto poskytujú úvery s väčším rizikom, tak pokiaľ by súd napr. pripustil,
že úroková sadzba nebankových subjektov by bola vyššia maximálne o 100 %, teda 29,58 % ročne, tak

v danom prípade úroková sadzba 31,81 % prevyšuje aj túto hranicu, čo je podľa názoru súdu v rozpore
s dobrými mravmi a aj z tohto dôvodu možno zmluvu považovať za neplatnú v časti zmluvného úroku.

13. V súvislosti s určením neprijateľnej zmluvnej podmienky súd poukázal na to, že z ustanovenia § 298
C.s.p. nevyplýva, aby bol súd obmedzený dobou trvania úverovej zmluvy, pokiaľ ide o možné vyslovenie

neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak sú na to inak splnené zákonné podmienky (rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 1Co/5/2019 zo dňa 21.02.2019).

14. Zo zmluvy o úvere vyplýva, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a na druhej
strane záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z tohto teda vyplýva,

že tieto záväzky (dojednania) sú dojednaniami o hlavnom predmete plnenia a podľa názoru súdu ich
nemožno preskúmať z hľadiska prijateľnosti resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Na druhej strane
ale bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa uhrádzala žalovanému aj poplatok, ktorý možno skrátene
nazvať ako „administratívny poplatok“, ktorý ale na základe vyššie uvedeného nie je dojednaním o
hlavnom predmete plnenia a z tohto dôvodu preto súd skúmal, či jeho dojednaním, nedošlo k značnej

nerovnováhevprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Súdvtejtosúvislosti
poukazuje na to, že v samotnej zmluve je uvedené iba to, že dlžník uhradí príslušný poplatok, bez
rozlíšenianaúrokaadministratívnypoplatok,keďžetovyplývaiba„všeobecnýchpodmienokposkytnutia
úveru“, ktoré sú písané nahusto, neprehľadne a s drobným písmom, pričom súd má za to, že tak dôležité
údaje musia byť súčasťou zmluvy. V tomto ohľade súd taktiež zvýrazňuje, že úlohou žalovaného ako

dodávateľa bolo určiť jasné a konkrétne podmienky, a to nielen vyjadrením celkovej výšky odplaty, ale
aj uvedením konkrétnej sumy t.j. aká je výška úroku v percentách a koľko úrok predstavuje v danom
konkrétnom prípade a obdobné údaje uviesť aj o „administratívnom poplatku“. Podľa názoru súdu je
zároveň viac ako pravdepodobné, že žalovaný takýmto spôsobom chcel „zakryť“ vysokú cenu úveru,pretože administratívny poplatok nemôže byť v takejto výške premietnutý do celkovej ceny úveru, pričom
už zo zmyslu a pojmu administratívny poplatok je zrejmé, že tento poplatok sa týka vybavenia úveru,
jeho spravovania a pod., pričom banky vo všeobecnosti inkasovali za administráciu úveru oveľa nižšie

poplatky (v súčasnosti už poplatky ani neuplatňujú) a takýto celkový náklad, ktorý predstavuje 2/3-
iny celkových nákladov spotrebiteľa nemožno označiť ako administratívny poplatok. Aj vyššie uvedené
spôsobuje,podľanázorusúdu,neplatnosťzmluvyzdôvodujejrozporusdobrýmimravmi,keďžeodplata,
ktorú žalobkyňa zaplatila je v hrubom rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na výšku odplaty, keďže
viac ako o 645 % prevyšuje obvyklú ročnú úrokovú mieru poskytovanú bankami (14,79 % ročne) a aj

z tohto dôvodu je preto uvedená zmluva neplatná. Súd poukazuje, ako už bolo naznačené, že obsah
týchto dojednaní nie je v zmluve vyjadrený určito, keďže zo zmluvy vyplýva iba to, že žalobkyňa má
uhradiť iba „príslušný“ poplatok vo výške 443,47 eur, pri úvere 464,71 eur a splatnosti v 12 mesačných
splátkach. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru úrok predstavuje 1/3 (31,81 % ročne) a
„administratívny poplatok“ 2/3-iny (63,62 % ročne), čo vzhľadom na jeho výšku a obvyklý charakter
predstavuje jednoznačne nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda jedná sa

o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, keďže zvýhodňuje žalovaného v tom, že tento
inkasuje neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie úveru a na druhej strane znevýhodňuje žalobkyňu
v tom, že túto odplatu musí uhradiť. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že z
označeniapojmu„nákladynavypracovanieuzatvoreniezmluvyoúverespolusovšetkouadministratívou
s tým spojenou“ by malo vyplývať, že sa jedná o poplatok spojený s vybavením úveru, resp. vedením

úverového účtu, avšak vzhľadom na jeho výšku je nesporné, že sa nejedná o klasický administratívny
poplatok, ale že žalobca takýmto klamlivým spôsobom uviedol spotrebiteľa do omylu pričom obvykle
administratívny(spracovateľský)poplatokpredstavovalvčaseuzavretiazmluvyajprinajnižšíchvýškach
úveru maximálne 5% z úverovej istiny pri oveľa dlhšej splatnosti. Vzhľadom na uvedené preto súd aj v
časti žaloby o vyslovenie neprijateľnosti zmluvného dojednania označeného vo výrokovej časti rozsudku

vyhovel.

15. Závery súdu o neplatnosti zmluvy v časti úroku, resp. odplaty by mali taktiež za následok, že strany
si majú vrátiť to, čo si navzájom plnili, teda vydať bezdôvodné obohatenie tak, ako to už súd konštatoval
z dôvodu absencie obligatórnych zákonných náležitosti.

16. Výrok o trovách konania právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p..

17. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie
zrušil. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 odsek 1 písm. f) a písm. h) C.s.p. Žalovaný v podanom

odvolaní uviedol, že spornú“ zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
zmyslezákonaospotrebiteľskýchúveroch,apretoniejenamiestevzťahovaťnaňuvýlučneustanovenia
Občianskeho zákonníka. Dňa 08.01.2015 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi úver vo výške 1600,00 eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť o zvýšený poplatok vo výške 14000

eur. Navyše zákona č. 129/2010 Z. z., na ktorý sa žalobca odvoláva v tom čase ešte nebol účinný.
Nakoľko v zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy - zamestnania, je dlžník vyňatý spod
statusu spotrebiteľa. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať.

Podľa názoru žalovaného obligatórne náležitosti zmluvy o úvere sú záväzok veriteľa poskytnúť úver
(finančnú čiastku) dlžníkovi a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s úrokmi. Výška
úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Ide o fakultatívny prvok, ktorý si môžu strany
dohodnúť. Rovnako nie je podstatnou náležitosťou RPMN, na ktoré poukazuje žalobca. Zmluva o úvere
je uzatvorená za účelom zamestnania.

18. Žalovaný ďalej dôvodil, že cena úveru je v plnom súlade s dobrými mravmi a jej výška zodpovedá
riziku, ktoré podstupuje veriteľ, keď uzatvára zmluvy prevažne s dlžníkmi, ktorým odmietli poskytnúť
úver banky. V žiadnom prípade tak ako to vyplýva z rozhodovacej praxe Najvyššie súdu Slovenskej
i Českej republiky, nie je možné porovnávať priemerné úrokové sadzby úveru s bankami. Preto aj
ministerstvo financií vytvára vždy dvojaké porovnanie, úrokov, cien úverov, RPMN bánk a nebankových

subjektov poskytujúcich úvery z vlastných zdrojov. Žalobca v Zmluve o úvere vyhlásil, že sa oboznámil a
súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Nakoľko podľa
názoru žalovaného žalobca neuzatvoril zmluvu o úvere v postavení spotrebiteľa, nemožno zmluvuo úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov a tým aplikovať ustanovenia právnych predpisov
týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Z uvedeného s určitosťou vyplýva, že predmetná zmluva nemôže
byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené

obligatórne náležitosti. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva
nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by
bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa názoru
žalovaného úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí
pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je

dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov
z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný
pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. V zmluve žalobca
vzal na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa vypočítava v zmysle zákona a podľa
vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Z vyššie uvedeného jednoznačne
vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila

dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobca v prípade,
že po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná
percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14
kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne
vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Nakoľko dohoda

o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, tak, ako to žalovaný špecifikuje
prostredníctvomsvojichpodaní,nemožnojupovažovaťzaprávnyúkonabsolútneneplatnývzmysle§39
Občianskeho zákonníka. Veriteľ si požadoval len takú výšku pohľadávky, ktorú si dohodol so samotným
dlžníkom v rámci kontraktačného procesu. Nakoľko nebola veriteľom naplnená ani jedna z požiadaviek,
ktorú definícia dobrých mravov obsahuje, nemožno vzťah posúdiť ako nesúladný s § 39 Občianskeho

zákonníka.Mázato,ženaurčeniezmluvyzabezúročnúabezpoplatkovvzmyslezákonač.129/2010Z.
z. nie je naplnený žiaden predpoklad uvedený žalobkyňou. V zmysle § 451 Občianskeho zákonníka kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa názoru žalovaného, že zo zmluvy
o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa
plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne

vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol
(nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z
poctivých zdrojov. Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.

19. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

21. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

22. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 zákona č. 258/20001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úverpri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

Podľa odseku 3, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24.Podľaustanovenia§53odsek1,2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Podľa ustanovenia § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

27. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého uzatvorená zmluva o úvere

nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval
Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.30. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné

obchodné podmienky úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom
prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na
posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu rovnaký vplyv, ako keby v zmluve
účel uzatvorenia uvedený nebol.

31. Dôkazom opaku nemôže byť ani žalovaným vopred predtlačené prehlásenie dlžníka obsiahnuté

v samotnej formulárovej zmluve o úvere o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon povolania.
Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 23. marca 2018 dostatočne zrozumiteľne a
logicky vysvetlila, že poskytnuté finančné prostriedky žiadala a použila na bežnú spotrebu v domácnosti
a nie na výkon povolania, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy stavali dom a syn mal zdravotné problémy,
teda bola v zlej finančnej situácii. Výsluch strany sporu je jedným z dôkazných prostriedkov upravených

v ustanovení § 195 C.s.p.. Tvrdeniu žalobkyne o účele použitia a o použití sumy 464,71 eur na bežnú
spotrebu nemá dôvod neuveriť ani odvolací súd. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol teda bez
akýchkoľvek pochybností preukázaný.

32. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, 1/3 z neho mala predstavovať

dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.Takátošpecifikácianákladovjeneurčitá
a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej
zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho

úkonu.

33. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto

situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa
v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je
zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

34. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

35. Dôvodom vedúcim k uloženiu povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie bolo

nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
d/, písm. g/, písm. h/, písm. i/, písm. j/ a písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy. Ani jedna z týchto obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere uzatvorenej dňa
20.08.2008 uvedená nie je. Za takejto situácie sa musel poskytnutý úver v súlade s ustanovením §4ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

36. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru mala žalovanému vrátiť len istinu 464,71 eur. Celkovo však
žalobkyňazaplatilačiastku908,16eur,apretorozdielmedzitoutosumouaistinouúveruvovýške443,47
eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

37. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 bola táto podmienka určená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013
č.k. 11C/42/2012 - 46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k.
5Co/219/2013 - 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

38. Neušlo pozornosti odvolaciemu súdu, že žalovaný v podanom odvolaní sa odvolával na zmluvu o

úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 8.1.2015, na základe ktorej žalobkyni poskytol úver vo výške 1600 eur,
ktorý žalobkyňa sa zaviazala vrátiť o zvýšený poplatok vo výške 14000 eur.
39. Predmetom konania pred súdom I. inštancie č.k. 14C/142/2016 a odvolacím súdom 8Co/3/2020 je
však nárok uplatňovaný zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 19.08.2008, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 464,71 eur za poplatok 443,47 eur.

40. Odvolacia námietka žalovaného, že žalobkyňa sa odvoláva na zákon, ktorý v čase uzatvorenia
zmluvy nebol účinný, zákon č. 129/2010 Z.z., je bez právneho významu. Tak ako žalobkyňa, tak aj súd
I. inštancie vo svojom odôvodnení rozsudku zmluvu o úvere právne posúdil podľa ustanovení zákona
č. 258/2001 Z.z.

41. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej
žalobkyni v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).