Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/318/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319208052
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8319208052.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v konaní súdu vo veci starostlivosti o maloletú

H. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné, pochádzajúcu z otca Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, právne zastúpeného JUDr.
Ľubomírom Hudákom, advokátom, Mierová 87, Humenné, o návrhu matky C. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX, U., právne zastúpenej JUDr. Karin Bilou, advokátkou, Kukorelliho 52, Humenné, na
udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska takto

r o z h o d o l :

Súd u d e ľ u j e súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska pre mal. H. T., F.. XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka podala dňa 08.11.2019 na súd návrh, ktorým žiadala, aby jej súd povolil podať žiadosť o zmenu
priezviska maloletej H. T. na priezvisko C..

2. Návrh odôvodnila tak, že s otcom maloletej neboli manželia a istý čas, po dobu 1,5 roka žili v
spoločnej domácnosti a keďže po narodení dcéry predpokladala, že uzavrú manželstvo, súhlasila s
tým, aby dcéra mala priezvisko po svojom otcovi, T.. Pre pretrvávajúce problémy matka krátko po jej
narodení bola nútená opustiť domácnosť, v ktorej žila s dcérou, jej otcom a rodičmi otca maloletej. Od
tejto doby uplynulo už takmer deväť rokov a odvtedy nežijú v spoločnej domácnosti a maloletá bola
rozsudkom tohto súdu zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na

jej výživu po 100,- eur mesačne. Následne ďalším rozsudkom bola upravená vyživovacia povinnosť
otca k dcére na sumu 200,- eur mesačne a ďalej na návrh otca bola znížená vyživovacia povinnosť
otca na sumu 27,13 eur v roku 2015. Napriek výživnému určenému v minimálnom rozsahu, otec si
povinnosť neplnil, preto matka podala oznámenie na otca a ten bol uznaný vinným a bol mu uložený
trest odňatia slobody 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok. Od mája 2017 si
otec maloletej vyživovaciu povinnosť voči nej plní iba sporadicky a k dnešnému dňu dlhuje na výživnom
minimálne sumu cca 712,- eur, matka opätovne podala na otca oznámenie, pre neplnenie vyživovacej

povinnosti voči dcére s uvedením, že aj tieto skutočnosti svedčia o tom, že otec nemá o dcéru žiaden
záujem. V čase, keď matka s dcérou opustila spoločnú domácnosť, v ktorej žili s otcom, dcéra nemala
ani jeden rok a od tej doby matka žije s dcérou sama a sama zabezpečuje jej potreby. Styk otca s
dcérou upravený súdom nebol, lebo matka v prípade záujmu otca o dcéru nemala záujem otcovi brániť
v stretávaní, ale jeho záujem o dcéru je minimálny aj napriek tomu, že býva v rovnakom meste ako
dcéra, preto by nemal mať problém pre dcéru kedykoľvek prísť. Otec si založil novú rodinu a s novou
partnerkou čakajú spoločné dieťa a ďalšie dieťa jeho partnerka už má. Matka uviedla, že nemá žiadny

vzťah a žije iba pre svoju dcéru, neplánuje sa vydať a tým meniť svoje dievčenské priezvisko a má úplne
jasno aj v otázke ďalšieho dieťaťa, ktoré už neplánuje, preto je presvedčená, že existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, odôvodňujúce udelenie súhlasu na zmenu priezviska mal. H., lebo jej biologický
otec o ňu neprejavuje úprimný a skutočný záujem, svoju vyživovaciu povinnosť si plní sporadicky aj toiba v minimálnej výške, nad rámec stanoveného výživného dcére neprispieva a buduje si novú rodinu.
Vzájomný citový vzťah otca a dcéry sa ani nestihol medzi nimi vybudovať a matka je toho názoru, dnes
vo veku dcéry deväť rokov je na jeho budovanie neskoro, zvlášť keď ani otec ani dcéra o to nemajú

záujem. Dcéra sama prejavila záujem volať sa rovnako ako jej matka a jej predstava je spojená najmä
s menovkou na dverách ich bytu, kde by bolo uvedené C. I. H. C.. Dcéra je uzrozumená tiež s tým, že
takáto zmena sa prejaví aj v škole a v rámci mimoškolských aktivít, ale je si vedomá toho, že spolužiaci a
kamaráti si rýchlo zvyknú. Vie, že tým nestráca otca a starých rodičov, chce však mať aj týmto spôsobom
v sebe upevnený väčší pocit spolupatričnosti k nej ako svojej matke, s ktorou prežila celý svoj doterajší

život a s ktorou bude žiť ešte dlho. K návrhu matka doložila rodný list maloletej a rozsudky tohto súdu.

3. Uznesením č. k. 8P/318/2019-25 zo dňa 14.11.2019 bol maloletej ustanovený kolízny opatrovník
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné.

4. Otec na výzvu súdu na vyjadrenie k návrhu matky písomne nereagoval.

5. Súd doplnil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020, na ktorom matka uviedla, že
na návrhu trvá a ide o v poradí druhý rovnaký návrh, ktorý podala pred desiatimi rokmi s uvedením,
že otec nepozná potreby dcéry, nepozná jej želania a ak jej náhodou niečo prinesie tak je to buď
malé alebo zlé. K dôvodom, pre ktoré podala návrh matka uviedla, že pre ich vzájomnú spolupatričnosť

chce, lebo iba ona zabezpečuje potreby svojej dcéry a žiaden rodinný príslušník, ktorý má priezvisko
T., teda ani starí rodičia o ňu nejavia záujem a otec sa o dcéru zaujíma iba vtedy, ak má novú priateľku
a poslednú dovolenku s otcom dcéra absolvovala pred dvoma rokmi spolu s priateľkou otca, pričom
sa na dovolenku tešila a po jej absolvovaní otca odmieta, pričom matka dôvod odmietania nepozná.
Matka poukázala na to, že po uplynutí desiatich rokov sa znova pokúša o to, aby dcéra mala rovnaké

priezvisko ako matka, lebo iba oba zabezpečuje všetky potreby dcéry a má záujem o jej ďalší život.
Kolízna opatrovníčka prítomná na pojednávaní uviedla, že bol zisťovaný názor maloletej a táto vyslovila
želanie volať sa ako matka. Otec dvakrát požiadal o zmenu termínu vytýčeného pojednávania a zúčastnil
sa až pojednávania konaného dňa 14.10.2020, na ktorom matka uviedla, že otec si od podania návrhu
na súd plní svoju vyživovaciu povinnosť a naposledy bol s dcérou v októbri minulého roka s uvedením, že

dcéru nekontaktuje, preto si otec nezaslúži, aby niesla jeho priezvisko. Otec s návrhom matky na zmenu
priezviska nesúhlasil s uvedením, že neobstojí matkine tvrdenie, že by sa mali dcére pre priezvisko
vysmievať a ani tvrdenie, že si jej okolie rýchlo zvykne na zmenu priezviska, ktoré má 10 rokov. Uviedol,
že sa s matkou chcel dohodnúť na zvýšení výživného na sumu 150,-- eur, ale táto žiadala úpravu na
500,-- eur mesačne a mala sa otcovi vysmiať. K stretávaniu uviedol, že matka mu v tom bráni a pri

poslednom pokuse o stretnutie mu vulgárne vynadala a predpokladá, že si to vypočula aj dcéra a s
návrhom matky nesúhlasil, čo matka poprela.

6. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že pri zisťovaní názoru maloletej, maloletá sa
stotožňuje s priezviskom matky a to najmä preto, že je iba v kontakte s ňou. Kolízna opatrovníčka

uviedla, že ak otec tvrdí, že mu matka bránila v kontakte s dcérou, prečo sa neobrátil na políciu
alebo úrad práce. Maloletá sa niekedy predstavuje menom matky a aj pred priateľkami sa prezentuje
priezviskom matky, preto z tohto kolízny opatrovník usudzuje, že by sa takto chcela volať a dôvodnosť
návrhu matky ponechal na rozhodnutie súdu.

7. Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 8P/318/2019 - 69 zo dňa 14.10.2020 v spojení s opravným
uznesením č. k. 8P/318/2019 - 107 zo dňa 25.03.2021 udelil súhlas na podanie žiadosti o zmenu
priezviska pre mal. H. T., F.. XX.XX.XXXX z priezviska „T. F. H. „..

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej H., v ktorom navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že nie je pravdou, že by neprejavoval záujem o
svoju dcéru. Aj samotná matka uviedla, že otec bol s mal. H. dokonca na dovolenke a to pred dvoma
rokmi, pričom zároveň uviedla, že s dcérou bol aj v októbri 2019 a údajne od toho času ho dcéra
odmieta. Aj tieto tvrdenia samotnej matky svedčia o tom, že otec sa snažil udržiavať kontakt so svojou

dcérou, ale vzhľadom na skutočnosť, že matka má neobmedzený vplyv na dcéru, nemal možnosť a
ani len šancu na to, aby mohol byť v pravidelnom osobnom kontakte s dcérou. Matka však neuviedla,
že otec sa snaží dcéru kontaktovať aj telefonicky, prostredníctvom sms správ a pod., ale dcéra na
to odpovedá len sporadicky, čo otec pripisuje opäť negatívnemu pôsobeniu zo strany matky. Otec jepresvedčený, že v prípade, ak dôjde k zmene priezviska jeho dcéry, túto absolútne stratí, pretože matka
v nej bude posilňovať pocit, že došlo k pretrhnutiu všetkých väzieb s otcom, čo však otec nechce,
pretože má záujem na tom, aby jeho dcéra vedela, kto je jej otec, aby vedela, že stále k nemu patrí,

aj keď s ňou nemôže žiť v spoločnej domácnosti. Zo strany matky bolo otcovi bránené v pravidelnom
kontakte s dcérou, väčšinou keď sa o to pokúšal, skončilo sa to hádkami a urážkami, pričom tak, ako
otec uviedol na pojednávaní, svedkom hádok a nadávok na jeho osobu zo strany matky bola aj dcéra.
To, že otec sa snažil vyhýbať konfliktom s matkou dieťaťa ešte neznamená, že o mal. dcéru nemal a
nemá záujem. Mal. H.I. má už 10 rokov, 10 rokov používa priezvisko otca, toto priezvisko ju žiadnym

spôsobom neobmedzuje vo vzťahu s jej matkou, ale pri jeho strate reálne hrozí, že sa stratí akákoľvek
identifikovateľnosť s biologickým otcom. Vzhľadom na vek dieťaťa má otec rovnako za to, že nie je
možnosť vylúčiť silný vplyv matky na vyslovenie názoru dieťaťa a to s prihliadnutím práve na to, že ide o
situáciu, kedy má matka na mal. H. úplný a neobmedzený vplyv. Ak bolo otcovi vytknuté, že sa neobrátil
na súd so žiadosťou o úpravu styku s mal. H.K. resp. na políciu, je potrebné uviesť, že otec mal bol toho
názoru, že jeho možnosti v stretávaní sa s dcérou nebudú zo strany matky obmedzované a že ide len

o prechodný stav (nakoľko napriek problémom, ale predsa dovolila ísť dcére s otcom na dovolenku a
pod.), pričom samotné podanie návrhu na súd by ešte matku neprinútilo rešpektovať jeho práva ako otca
na stretávanie sa s dcérou. Otec nechcel dieťa vystavovať ďalším stresom v prebiehajúcich súdnych
konaniach, pretože mal za to, že vzájomné vzťahy sa upravia. Vyhovením však tomuto návrhu reálne
hrozí, že mal. H. nadobudne presvedčenie, že „prestáva“ byť jeho dcérou, čo by otec nechcel dopustiť.

9. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 24CoP/61/2021 - 119 zo dňa 30.11.2021 zrušil rozsudok
v spojení s opravným uznesením a vrátil vec prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci bol zisťovaný názor maloletej len veľmi
nepriamo, ako to vyplýva z obsahu prednesu kolízneho opatrovníka na pojednávaní. Ten uviedol, že

je možné, že maloletá by sa chcela volať C., ako mamka. Odvolací súd považuje takého zisťovanie
názoru maloletej za nepostačujúce. Podľa názoru Výboru pre práva dieťaťa, tak, kde je to možné, by
mal byť zisťovaný názor dieťaťa priamo. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že H. má iba 11 rokov, ale zo
spisunevyplývažiadenobjektívnydôvod,prektorýbynemohlabyťobjektívneschopnávypočutiapriamo
súdom na svoj názor po tom, ako bude náležite informovaná o predmete konania. Aj podľa judikatúry,

dieťa už vo veku 6 rokov je schopné vyjadriť svoj názor, napríklad či chce ísť do školy, ktorú školu si
vybrať a pod. Odvolací súd má za to, že je potrebné aby súd vhodnou formou vypočul maloletú H. a
vytvoril si sám kvalifikovaný názor minimálne na jej duševnú a rozumovú vyspelosť v otázke zmeny jej
priezviska. V konečnom dôsledku je to práve mal. H., kto je nositeľom priezviska a jej vôľa by mala byť
pri rozhodovaní súdu jedným z vodiacich kritérií pri rozhodovaní o návrhu na zmenu priezviska.

10. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) doplnil dokazovanie na
pojednávaní dňa 23.03.2022 a vypočul vo veci maloletú H., ktorá uviedla, že jej spolužiaci majú
priezviská po svojich rodičoch a tieto priezviská sú rovnaké, ale ona by chcela, aby mala priezvisko po
svojej mame, lebo u tejto býva, mama sa o ňu stará a s otcom posledné tri roky nie je v kontakte. Za

obdobie posledných troch rokov, ak nepočíta, keď prišiel k mame po nejaké papiere, s otcom nie je v
žiadnom kontakte. Posledné roky si s otcom ani nevolá a ani si nepíše. Na otázku kolízneho opatrovníka,
akým menom sa predstavuje, maloletá uviedla, že vzhľadom na meno, ktoré má, priezvisko po mamke
nepoužíva, ale chcela by sa volať ako mamka, lebo s ňou býva a mamka sa o ňu stará oproti otcovi,
ktorý tak nerobí. Keď ide k lekárovi s mamou, mama má iné priezvisko a na dokladoch pre lekára na

kartičke poistenca má iné priezvisko, čo jej nie je príjemné. Bola s otcom v Chorvátsku v roku 2018,
ale na túto dovolenku nespomína veľmi dobre, nakoľko bola v cudzom prostredí a chcela spať s otcom,
avšak ráno sa zobudila a zistila, že pri nej spí syn priateľky otca a oco spal s priateľkou. Rovnako tak na
tej dovolenke pri mori, v mori boli ježkovia a jej otec kúpil topánky na ochranu proti ježkom až posledný
deň dovolenky, kde do vody vstupovala s obavami a preto túto dovolenku hodnotí nie dobre. Po tejto

dovolenke v Chorvátsku jej oco volal a nechcela byť neslušná, preto mu telefóny zdvíhala, avšak ju
v telefonátoch upodozrieval, že má hlasitý odposluch, pričom to nemala a do telefónu hovoril veci o
mame, ktoré sa jej nepáčili, preto tieto telefonáty prestali. Mamka jej nikdy nezakazuje brať telefóny, ani
nikdy nehovorí, aby otcovi nedvíhala. F. v závere uviedla, že nápad alebo myšlienka o tom, že by sa
chcela volať rovnako ako mama, bola jej myšlienkou a na základe toho mama podala návrh na zmenu

priezviska u nej.11. Otec na poslednom pojednávaní vo veci uviedol, že zmena priezviska by nemala mať žiaden vplyv
na jeho vzťah k dcére, naďalej je a zostáva jej otcom a chce tento vzťah, ktorý možno nie je ideálny, dať
do poriadku. F. je jeho prvorodená dcéra, preto by chcel, aby niesla naďalej jeho priezvisko.

12. Právny zástupca otca na tom istom pojednávaní navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na
posúdenie maloletej, či jej želania nie sú ovplyvňované niekým iným.

13. Právna zástupkyňa matky s takto navrhovaným dôkazom nesúhlasila, nakoľko na súde už prebieha

ďalšie konanie ohľadom úpravy stretávania otca s dcérou a pravdepodobne sa v ďalšom konaní nevyhnú
znaleckému dokazovaniu. V tomto konaní je podľa jej názoru znalecké dokazovanie nadbytočné.

14. Z pripojených spisov tohto súdu bolo zistené, že v konaní 19P/282/2011 boli upravené práva
k maloletej rozsudkom zo dňa 27.09.2011 tak, že bola zverená do osobnej starostlivosti matky a
otec bol zaviazaný platiť na výživu sumou po 100,-- eur. V konaní 10P/29/2013 bolo rozhodnuté o

zvýšení výživného na sumu 200,-- eur mesačne v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 17CoP/31/2013-131. V konaní vedenom pod sp.zn. 10P/400/2014 na návrh otca súd znížil výživné
na maloletú na minimálnu sumu v tom čase vo výške 27,13 eur rozsudkom zo dňa 01.12.2015. V
konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 10P/30/2012 bolo rozhodované o návrhu matky, ktorým
chcela dosiahnuť zmenu priezviska maloletej a toto konanie bolo pre späťvzatie matky dňa 13.04.2012

zastavenéuznesenímtohtosúdu.Vkonanítohtosúdu1T/123/2015-101bolotecdňa09.01.2017uznaný
vinným, že si neplnil vyživovaciu povinnosť k dcére a v tom čase dlh otca na výživnom predstavoval
sumu najmenej 910,-- eur.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

15. Meno a priezvisko dieťaťa je jeho základným identifikačným znakom a je vyjadrením jeho

spolupatričnosti ku konkrétnej rodine. Mať meno a priezvisko je v zmysle čl. 7 Dohovoru o právach
dieťaťa (oznámeného pod č. 104/1991 Zb.) právom dieťaťa. Právo určiť dieťaťu meno a dať mu
priezvisko stojí mimo rámca inštitútu rodičovských práv a povinností najmä preto, že sa priznáva
každému rodičovi (aj maloletému).

16. Toto možno vztiahnuť aj na úpravy otázky priezviska maloletého podľa ustanovení zákona o rodine.
Okrem všeobecných pravidiel (daných ust. § 40 k § 6) o určení priezviska maloletého dieťaťa považuje
zákon za potrebné upraviť aj niektoré osobitné prípady, kedy sa už určené priezvisko dieťaťa zo zákona
mení tak, aby bol cieľ rodinnej spolupatričnosti čo najlepšie naplnený. Okrem zmeny priezviska dieťaťa
zo zákona je možné zmeniť priezvisko dieťaťa tiež na základe dohody alebo na základe povolenia

príslušného orgánu podľa § 6 až 11 zák. č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku.

17. Zmene priezviska dieťaťa dohodou rodičov musí predchádzať konsenzus účastníkov právneho
vzťahu.

18. V prípade podania žiadosti o zmenu priezviska podľa § 11 zák. č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku,
ide o správu úvahu a teda je iba na posúdení správneho orgánu, či zmenu povolí alebo nepovolí. Ani
súhlasobochrodičovsozmenoupriezviskanevyvolávaautomatickypovoľujúcerozhodnutie.Nazáklade
správnej úvahy podľa § 6 až 11 zákona o mene a priezvisku, možno priezvisko maloletého dieťaťa meniť
len na žiadosť a to v prípade, ak ide o priezvisko hanlivé, výstredné alebo smiešne, alebo ak sú na to

dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Žiadosť musí byť písomná a okrem obligatórnych náležitostí, ktoré žiadosť musí obsahovať,
k žiadosti o povolenie zmeny priezviska musí byť pripojený súhlas druhého rodiča, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. Iba výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so
zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nariadenie súhlasu existujú
dôležité dôvody, napr. že rodič, ktorého priezvisko nosí, si neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejavío neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit
spolupatričnosti k tomuto rodičovi. Ďalej súd zváži aj skutočnosti, koho priezvisko má dieťa nosiť v
budúcnosti, aké sú ich vzájomné citové väzby a či tento vzťah vykazuje známky stability.

21. Priezvisko je identifikačným znakom osoby a je chránené ustanoveniami § 11 až 16 OZ. Meniť
ho možno len vo výnimočných prípadoch, presne zákonom ustanovených. Dôvodom je skutočnosť,
že osobnostné práva majú byť chránené a čo najstabilnejšie, a ich realizácia nemá podliehať rýchlym
zmenám.

22. Podľa § 38 ods. 1 , 2 Civilného mimosporového poriadku, ak je účastníkom maloletý, ktorý je
schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd
spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez
prítomnosti iných osôb.

23. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska
dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov.
Maloleté dieťaťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len
zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa dlhodobej
judikatúry súdov súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) len vtedy,

ak sú na to závažné dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní povinnosti voči dieťaťu,
neprejavujeoňzáujemazrejmestratilknemucitovývzťahalebozinéhovážnehodôvoduniejevzáujme
ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom.

24. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah
do rodičovských práv a povinností.

25. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je, že v týchto konaniach ide
predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Najlepší záujem
dieťaťa nie je v zákone nijak definovaný, a preto musí byť posudzovaný s ohľadom na právo dieťaťa
na rodinný život v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čiastkové
práva dieťaťa garantované v článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa tohto článku štáty, ktoré sú

zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory,
právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa
názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa
dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa
ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob

vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

26. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním zistené, že rodičia maloletej H. nežijú v spoločnej
domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje len matka. Naopak otec o maloletú dlhodobo nejaví
záujem, výživné začal platiť až po podaní tohto návrhu na súd a dlhší čas ho platil len v minimálnej výške.

Otec dcéru pravidelne nekontaktuje, hoci miesta ich vzájomných bydlísk nie sú vzdialené, nevolá jej,
nepíše, preto súd túto skutočnosť vyhodnotil tak, že otec o dieťa záujem nejaví a pre potrebu prehĺbenia
spolupatričnosti k osobe, ktorá maloletú vychováva, povolil matke požiadať o zmenu priezviska maloletej
na priezvisko, ktoré má matka, lebo táto zabezpečuje všetky potreby dcéry. Súd v súlade s § 38 CMPprihliadol aj na názor 11 - ročnej H., ktorú vypočul na pojednávaní dňa 23.03.2022, na ktorom uviedla,
že chce mať priezvisko po svojej mame, lebo u tejto býva, mama sa o ňu stará a s otcom posledné
tri roky nie je v kontakte. Na základe týchto dôvodov súd udelil súhlas na podanie žiadosti o zmenu

priezviska maloletej H. T..

27. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov konania si nárok na náhradu trov
konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.