Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2022

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920201894
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2022:7920201894.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: F. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXXX/XX, XXX XX R., právne zastúpeného: A.. R. C., Advokátska kancelária Námestie
slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanej: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX R.,
t.č. X. XX, M., právne zastúpenej: JUDr. Zuzana Gazdičová, advokátka, M. R. Štefánika 2393/29, 075
01 Trebišov, v konaní o určenie spoluvlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

III. Trovy spojené s tým, že žalobca koná v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia spoluvlastníckeho práva k osobnému motorovému
vozidlu a žiadal priznať voči žalovanej aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je
spoluvlastníkom v podiele jedna polovica k osobnému motorovému vozidlu H. X-R., N.: A čiernej
metalízy, G.: TV-XXXCX. Dňa 10.08.2015 žalobca spolu so žalovanou zakúpili osobné motorové vozidlo
H. X-R., N.: A čiernej metalízy, G.: TV-XXXCS. Označené motorové vozidlo bolo zakúpené formou
leasingu, a to leasingovou zmluvou č. XXXXXXX prostredníctvom UniCredit Leasing Slovakia, a.s.,

Bratislava od predajcu Autospol N., spol. s r.o., S. cesta XX, XXX XX E. za celkovú sumu vrátane
leasingových splátok XX.XXX,XX Eur. Na tejto zmluve je ako leasingový nájomca označená žalovaná
z dôvodu, že žalobca je občan Maďarskej republiky. Žalovaná presvedčila žalobcu, že je potrebné, aby
ako leasingový nájomca a následne kupujúci na zmluve vystupovala ona z dôvodu, aby deti žalobcu,
ktoré pochádzajú z rozvedeného manželstva si nemohli uplatňovať prípadné dedičské nároky. Pokiaľ
ide o finančné prostriedky použité na zakúpenie vozidla žalobca aj žalovaná pracovali v SRN, ale
keďže žalobca pracoval viac ako žalovaná, mal aj väčší príjem. K osobnému účtu mal žalobca bankovú

kartu, ku ktorej dal prístup aj žalovanej a táto mohla z účtu žalobcu vyberať finančné prostriedky, pričom
z tohto zdroja vybrala finančné prostriedky, ktoré boli použité na zakúpenie osobného motorového
vozidla, teda na zaplatenie akontácie a taktiež aj na zaplatenie leasingových splátok. V splátkovom
kalendári je uvedené, že posledná splátka bola vyplatená 31.08.2018. V období okolo Vianoc roku
2019 začali medzi žalobcom a žalovanou vznikať nezhody z dôvodu, že žalovaná nadviazala v SRN
známosť s iným mužom. V tomto období sa žalovaná začala žalobcovi vyhrážať, že predá označené
motorové vozidlo, pretože na leasingovej zmluve formálne z vyššie uvedených dôvodov bola uvedená

len žalovaná. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná sa žalobcovi priamo vyhrážala, že toto
osobné motorové vozidlo predá aj bez vedomia žalobcu. Žalobca bol z vyššie uvedeného dôvodu nútený
podať návrh na neodkladné opatrenie na Okresnom súde Trebišov, ktorému návrhu aj súd vyhovel
a vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia pod č. k. 2C/31/2020-17 zo dňa 08.04.2020.Žalobca so žalovanou nadobudli všetky veci spoločne, sú formálne vedené ako majetok žalovanej,
pričom žalovaná sa plánovite pripravovala na predaj týchto vecí, aby žalobcu majetkovo ukrátila. Z
vyššie uvedeného dôvodu žalobca bol nútený podať na Okresný súd Trebišov návrh na nariadenie

neodkladnéhoopatreniaajpokiaľideospoločnýbytžalobcuažalovanejnaUl.D..XXXX/XXvTrebišove.
Súd návrhu žalobcu vyhovel, vydal neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej nakladať s týmto
bytom a vo veci je už aj podaná žaloba, pričom vec je vedená na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.:
10C/5/2020.

2. Žalobca k žalobe pripojil leasingovú zmluvu č. XXXXXXX, splátkový kalendár, osvedčenie o evidencii
motorového vozidla NA XXXXXX, uznesenie sp. zn.: 2C/31/2020 z 08.04.2020, uznesenie sp. zn.
4C/1/2020 zo dňa 13.01.2020, ako aj žalobu na určenie spoluvlastníckeho práva k bytu zo dňa
28.01.2020.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.03.2022 uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou v

celom rozsahu, nakoľko žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný a irelevantný. Žalovaná poprela všetky
skutkové tvrdenia žalobcu, na ktoré sa odvoláva a ktoré majú byť titulom na určenie jeho vlastníckeho
práva k osobnému motorovému vozidlu žalobkyne zn.: NISSAN X-R., TV-XXX L., ktoré však doteraz
žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca účelovo a tendenčne podáva po ukončení

ich spolužitia na súd viaceré návrhy a žaloby voči žalovanej, pričom žalobca sa vyjadril, že urobí
žalovanej zo života peklo a postará sa o to, aby žalovaná na to všetko finančne doplatila. Konanie
žalobcu je podľa názoru žalovanej šikanózne tým, že žalovanú úmyselne poškodzuje. Žalobca vo
všetkých svojich podávaných návrhoch a žalobách uvádza množstvo klamstiev. Žalovaná taktiež
uviedla, že osobné motorové vozidlo zn.: H. X-R., TV XXXCX je výlučne v osobnom vlastníctve žalovanej

a kupovala ho výlučne pre seba. Žalobca pri výbere auta žalovanej nepomohol, za pomoci predajcu
žalovaná vybrala aj výbavu. Keď žalovaná uzatvárala s predajcom zmluvu v predajni, tak počas tohto
konania žalobca stál pred budovou predajne, fajčil a neprejavil žiaden záujem pomôcť žalovanej s touto
technickou záležitosťou. Akontáciu žalovaná zaplatila z finančných prostriedkov, ktoré patrili žalovanej
a aj všetky splátky žalovaná splácala finančným prostriedkami z vlastného účtu v SLSP, a.s., kde

žalovanej bol poukazovaný vdovský a sirotský dôchodok. Žalovaná uviedla, že nie je pravdou, že by
predmetné motorové vozidlo kupovali spoločne, nikdy sa na takom niečom ani nedohodli. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, na ktoré sa v podanej žalobe odvoláva, nakoľko ide o
výlučne vymyslené, ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenie žalobcu. Žalovaná taktiež podotkla,
že neexistuje žiadna písomná zmluva o podielovom spoluvlastníctve ani dohoda o tom, že by osobné

motorové vozidlo zn.: H. X-R., TV XXXCX bolo, resp. v budúcnosti malo byť v nejakom spoluvlastníctve
žalovanej a žalobcu. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje nikdy neexistoval a ani neexistuje. Žalobca
vo všetkom klame aj v tom, že žalovaná mala podstatne nižší príjem ako žalobca. Príjem žalovanej
bol skoro porovnateľný s príjmom žalobcu, okrem roku 2018, kedy ročný príjem žalovanej bol nižší
od žalobcu o sumu 873,60 Eur, no nie podstatne nižší ako to uvádza žalobca. Žalovaná ako dôkaz

predložila potvrdenia ročných príjmov za rok 2016, 2017 a 2018, t.j. za obdobie, kedy žalovaná splácala
splátky leasingu za motorové vozidlo. V roku 2016 mal žalobca príjem 11.200,83 Eur a žalovaná
11.203 Eur, v roku 2017 mal žalobca príjem 21.439,81 Eur a žalovaná 21.592,70 Eur. Z uvedeného je
zrejmé, že v týchto rokoch mala žalovaná dokonca vyšší príjem ako žalobca. V roku 2018 mal žalobca
príjem 21.775,34 Eur a žalovaná 20.901,74 Eur. Žalobca vo svojej žalobe súdu neuviedol skutočnosť

ako so svojím príjmom za posledných 8 rokov, kedy žalovaná a žalobca ešte spolu žili, nakladal a
na čo ho použil. Žalobca neuviedol, že je poľovník, ktorý vlastní väčšie množstvo pušiek a Swarovski
puškohľadov. Žalovaná podotkla, že cena najlacnejšieho Swarovski puškohľadu je 1.300 Eur. Žalobca
je náročný a preto si určite nekupoval ani lacné pušky, ktorých presné množstvo žalovaná uviesť nevie,
ale každá zbraň by mala byť niekde zaevidovaná. Zbrane a puškohľady ako aj všetky iné originálne

poľovnícke veci vrátane originálneho poľovníckeho oblečenia si žalobca kupoval v predajni X., E. XXX/
XXX, K.. Na tieto veci žalobca míňal všetky svoje zarobené peniaze. Od doby, kedy sa zo žalobcu
stal veľký poľovník bolo úplne vylúčené a nereálne, aby žalovaná mohla minúť žalobcove peniaze.
Všetky finančné prostriedky žalobca použil iba na svoje záľuby a od tejto doby neprispieval ani na
spoločnú domácnosť a ani na výživné pre svoju vlastnú dcéru. Žalobca sa staral výlučne o seba a svoje

záľuby, žalovaná sama sa musela postarať o všetko. Tvrdenie žalobcu „ Odporkyňa ma presvedčila,
že je potrebné, aby ako leasingový nájomca a následne kupujúci na zmluve vystupovala ona, aby
tým zamedzila deťom z môjho rozvedeného manželstva robiť si prípadné dedičské nároky ...“ je ničím
nepodložený a nepreukázaný výmysel a klamstvo. Žalobca klame, pretože v Maďarsku má 3 deti dvedievčatá z manželstva a jedného nemanželského syna. Žalobca súdu neviedol skutočnosť, že aj on
si kúpil do svojho vlastníctva motorové vozidlo zn.: MITSUBISHI S., EČ: R Žalovaná taktiež uviedla,
že žalobca uvádza v žalobe nepravdivé skutočnosti: „ Následne okolo Vianoc roku 2019 začali medzi

nami vznikať nezhody, ja predpokladám, že z toho dôvodu, že odporkyňa nadviazala v SRN styk s iným
mužom“. Tvrdenia žalobcu sa vôbec nezakladajú na pravde. V prípade, ak žalobca chcel súdu uvádzať
okolnosti, za akých skončil vzťah a spolužitie, tak mal uvádzať pravdu a to, že ich vzájomné vzťahy
boli trvalo narušené viac ako 7 rokov a súvisí to najmä so správaním a postojmi žalobcu. Žalobca je
absolútne nezodpovedný, stále sa stará výlučne o seba a o svoje potreby. Žalobca sa nikdy nestaral, čo

jesjehodeťmi.DetivMaďarskuprežalobcunikdyničneznamenali,nikdyichnekontaktovalanezaujímal
sa o deti. Dcéra žalobcu a žalovanej N. mala akurát to šťastie, že žalobca s dcérou žil v spoločnej
domácnosti. Žalobcu nikdy netrápilo ako sa má, či má všetko, čo potrebuje, hlavne, aby žalobca mal čo
jesť, fajčiť a aby mohol poľovať a nakupovať pušky, lovecké nože a iné veci s tým súvisiace. Posledné
roky žalovaná so žalobcom nechodila do Nemecka, ani už nepracovali pre jedného zamestnávateľa.
Žalobca prestal žalovanej prispievať aj na bývanie a na spoločnú domácnosť, pričom platby za byt a

všetko, čo s tým súvisí hradila žalovaná. Po tom, čo žalovaná, žalobcu vyzvala, aby sa o seba a o
svoje potreby začal starať sám a keď žalovaná odišla k mame do Dvorianok, tak žalobca ako reakciu
na odchod žalovanej začal podávať na žalovanú nezmyselné návrhy a žaloby len aby sa žalovanej
pomstil a spôsobil okrem pošpinenia mena žalovanej aj finančnú škodu, tak ako to sľuboval v decembri
r. 2019. Z tvrdení, ktoré uvádza žalobca nič nevyplýva a nemožno z nich vyvodiť ani skutočnosť, aby sa

žalovaná nejakým spôsobom chcela zbavovať svojho majetku. Tieto výmysly žalobca uvádzal iba preto,
aby mohol podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná proti uzneseniu Okresného
súdu Trebišov č. k. 2C/31/2020-17 zo dňa 08.04.2020 podala dňa 06.05.2020 písomné odvolanie.
Predmetné uznesenie bolo následne uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 11Co/166/2020 zo
dňa 25.11.2020 zmenené tak, že krajský súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovanej repliku nepodal.

5. Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní zopakoval skutočnosti uvedené v žalobe. Doplnil,
že žalobca za účelom získania dôkazu zájde na príslušný úrad, ktorý poskytol masívnu sumu finančných

prostriedkov ako súhrn za 5 rokov nejakého príspevku na deti, ktorý bol vyplácaný v Nemecku a ktorý
bol poukázaný na jeho účet, ku ktorému účtu mali prístup prostredníctvom karty obaja. Taktiež poukázal
na skutočnosť, že motorové vozidlo bolo kúpené pred viacerými rokmi, nevie v akom časovom rozsahu
tieto úrady v SRN takéto doklady archivujú. Taktiež má pochybnosti o tom, či je žalovaná držiteľkou
vodičského preukazu, pretože je nezmysel, aby si niekto kupoval auto len výlučne pre seba pokiaľ nemá

oprávnenie riadiť motorové vozidlo, teda v tomto prípade je potrebné absolvovanie autoškoly, zloženie
skúšok a vystavenie vodičského oprávnenia na riadenie motorového vozidla príslušnej skupiny.

6. Právna zástupkyňa žalovanej na tomto pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení k podanej
žalobe. Zároveň súdu predložila zápisnicu z pojednávania vedenom na tunajšom súde 10C/5/2020, kde

žalobca sám v rámci svojej výpovede uviedol, čo sa týka predmetného motorového vozidla, citovala:
„Keď spomeniem ešte aj osobné motorové vozidlo, ja ani auto nechcem. Aj keď to auto stálo 31.000 Eur
auto sa kúpilo z peňazí, ktoré sme dostali na deti v Nemecku, preto auto by som nechcel z toho dôvodu“.
Ďalej uviedla, že aj keď niekto poberá rodinné prídavky, tak bola to matka, ktorá poberala rodinné
prídavky, teda všetky veci riešila a vybavovala ona. Ďalej uviedla, že pri podaní žaloby je potrebné, aby

žaloba mala podložené tvrdenia, ktoré v prípade vyvrátenia, je opačná strana povinná vyvrátiť dôkazom,
ktorý ruší predošlý dôkaz, avšak v tomto konaní v rámci žaloby nebolo predložené absolútne nič, čo
by preukazovalo tvrdenie, ktorým sa žalobca domáha, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom
hnuteľnej veci. To, či niekto vlastní vodičský preukaz nie je dôvodom na to, aby sa určilo, či niekto môže
vlastniť nejakú hnuteľnú vec alebo nemôže vlastniť, nie je to podmienka. Nie je to nijakým spôsobom

právne zakotvené, že ten, kto nevlastní vodičský preukaz alebo nešoféruje nemôže vlastniť motorové
vozidlo. Motorové vozidlo bolo zakúpené v roku 2015. Od uvedenej doby sa nikto nedomáhal vrátenia
nejakých finančných prostriedkov, prípadne participácie určitej finančnej sumy. Posledná splátka bola
zaplatená v roku 2018. Ak by si aj teraz uplatňoval svoj nárok žalobca vzniesla námietku premlčania,
pretože od roku 2018 už ubehla doba. Neuznáva akýkoľvek finančný nárok a podiel, ktorý by si mohol

žalobca uplatňovať v rámci tohto konania a v rámci vlastníckeho práva k predmetnému motorovému
vozidlu. Žalobca nemôže hovoriť, že preukazuje svoj nárok z titulu nejakých príspevkov na deti, pretože
je to absolútne irelevantné na určenie vlastníckeho práva v takom rozsahu, ako sa v tomto konaní
domáha.7. Žalobca vo svojej výpovedi ako strana sporu uviedol, že auto bolo kúpené z „nejakých“ detských
peňazí, ktoré dostali z Nemecka a mali byť určené pre deti. Tieto peniaze dostali vo februári r. 2015 a

vtedy síce mali staršie auto, ale chceli kúpiť novšie. Auto bolo značky BMV, ale sa dohodli, že kúpia
novšie auto. Za zvyšok peňazí chceli ísť na dovolenku do Chorvátska. Keď išli kupovať so žalovanou
auto, všetky náležitosti, čo sa týka toho, na koho bude auto napísané, kto bude platiť leasing, žalobca
povedal žalovanej, že on slovensky rozumie iba v minimálnom rozsahu, čiže buď to nepochopí, alebo zle
niečopochopí,pretopovedal,ženechbudeautoavšetkyvecinapísanénajehopriateľku,tedažalovanú,

s tým, že potom na leasing vyplatili 26.000 Eur v hotovosti a zvyšok mali zaplatiť v leasingu, ale všetko
bolo napísané na žalovanú. Auto stálo 31.000,-Eur. Žalovaná si vlastne auto privlastnila, aj keď na to
auto obidvaja rovnako pracovali, 25 rokov boli spolu a ona si tieto veci zobrala a privlastnila. Žalobca
musel vybavovať v Maďarsku v Budapešti potvrdenia, aby mohli dostať peniaze. Aj priateľka vybavovala
nejaké potvrdenia na Slovensku a až potom dostali peniaze. Po uplynutí jedného roka dostali 30.000 Eur
naraz. Ďalej uviedol, že spolu so žalovanou žili 23 rokov, preto nepotrebovali žiadnu zmluvu o dohode,

kto je vlastníkom auta, bola to ústna dohoda. Dôkaz o tom, že poskytol finančné prostriedky na platenie
leasingu z predaja jeho auta nemá. Uviedol, že na jeho účet prišla suma od nemeckých úradov vo výške
30.000 Eur do Wolksbanku. Finančné prostriedky vybrali so žalovanou v hotovosti, prišli na Slovensko a
žalovaná finančné prostriedky vložila, nevie do akej banky tu na Slovensku. Finančné prostriedky chodili
na účet žalobcu. Dispozičné právo žalovaná nemala, ale kartu žalobcu mohla používať.

8. Na pojednávaní konanom dňa 11.10.2022 právny zástupca žalobcu doplnil, že o príspevok pre dieťa
požiadala žalovaná na Slovensku a žalobca požiadal v Maďarsku, obaja boli odmietnutí vzhľadom na
to, že v tom čase pracovali a bývali v SRN. Následne teda požiadali nemecké sociálne orgány U. o
vyplatenie týchto peňazí so spätnou platnosťou. Z tohto dôvodu im bola vyplatená takáto masívna suma

na dieťa 30.000 Eur, to bolo za roky 2006, 2007, 2008, 2009 a 2010 so spätnou platnosťou. Žalobca sa
snažil získať samotný originálny doklad, na základe ktorého boli detské peniaze, tzv. prídavky na deti
vyplatené. Skartačná doba na tieto doklady je 5 rokov. Keďže od roku 2015 už uplynulo 7 rokov, tak
samozrejmé, že aj tento doklad bol skartovaný.

9. Na pojednávaní konanom dňa 11.10.2022 právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že takéto finančné
prostriedky nedávajú nárok žalobcovi na priznanie toho, čoho sa domáha v tomto konaní. V zmysle CSP
bolo potrebné zo strany právneho zástupcu žalobcu predložiť všetky listiny na to, aby preukázal svoje
tvrdenia. Je toho názoru, že akékoľvek ďalšie potvrdenia nepreukazujú nárok, ktorý je uplatňovaný v
tomto konaní, preto ak sa stále bude žalobca odvolávať na rodinné prídavky maloletých detí, nebude

určenépodielovéspoluvlastníctvokmotorovémuvozidlutak,akojeprezentované.Rodinnéprídavkyboli
poukázané matke a tým, že boli poukazované na obidve deti, patrili výlučne matke, pretože ide o staršie
dieťa F.P., ktorá nepochádza zo žiadneho vzťahu a nie je biologickým dieťaťom žalobcu, čiže ak by aj boli
poukázané, vybavovala a riešila to matka, čo je zrejmé aj z listín, ktoré dnes právny zástupca obdržal
od žalobcu. Takéto financie nikdy nedajú základ ani titul na vyhovenie žalobe v takom znení, v akom

bola podaná. Splátky leasingu preukázali, že boli splácané z účtu, na ktorý žalovanej bol poukazovaný
vdovský dôchodok. Matematicky nesedí, aby vznikol takýto nárok jednej polovice k motorovému vozidlu,
lebo nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by bolo financované z prostriedkov alebo z nejakých
finančných zdrojov žalobcu.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výsluchom žalobcu a zistil

tento skutkový a právny stav:

11. Z osvedčenia o evidencii vozidla (č. l. 5) vyplýva, že vlastníkom vozidla H. X-R., evidenčné číslo
TV XXXCX je UniCredid Leasing Slovakia, a.s..

12. Z kúpnej/leasingovej zmluvy XXXXXXX - zmluva o spotrebiteľskom úvere (č. l. 6-8) zo dňa
10.08.2015 mal súd preukázané, že táto bola uzatvorená medzi UniCredit Leasing ako prenajímateľom,
B. N., spol. s.r.o. Košice ako predávajúcim a nájomcom Z. N.. Predmetom kúpnej zmluvy/lízingovej
zmluvy je kúpa/nájom automobilu značky H., X-R., X.X dCi B., rok výroby 2015 za kúpnu cenu 26.900
Eur, doba trvania lízingu bola dohodnutá na 36 mesiacov pri financovanej hodnote 11.009,04 Eur.

Lízingová splátka 1 až 36 s poistením bola dohodnutá na sumu 327,90 Eur mesačne. Podľa splátkového
kalendára (č. l. 8), posledná 36 splátka bola určená na deň 05.08.2018 v sume 327,90 Eur a prvá splátka
splatná dňa 10.08.2015 bola vo výške 18.830 Eur.13. Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 2C/31/2020 zo dňa 08.04.2020 vyplýva, že súd nariadil
neodkladné opatrenia, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s osobným motorovým
vozidlom NISSAN X-R., N.: A čiernej metalízy, G.: TV-XXXCX, a to vrátane predaja, darovania alebo

akéhokoľvek prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu, do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Následne súd lustráciou v súdnom registri, s poukazom aj na vyjadrenie žalovanej k žalobe zistil,
že toto uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn. 11Co/166/2020 zo dňa 25.09.2020 zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2020.

14. Z prehľadu transakcií od 01.01.2015 do 31.12.2018 (č. l. 77-85 spisu) z účtu žalovanej vedenom v
SLSP, a.s. vyplýva, že táto pravidelne mesačne uhrádzala lízingové splátky v sume 327,90 Eur.

15. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“), vlastník má
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže

domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

17. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

18. Podľa § 136 ods. 2 prvá veta OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

19. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení podielového spoluvlastníctva a

o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
20. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“), kúpnou
zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo
do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť
kúpnu cenu.

21. Podľa § 489 ods. 1, 2 ObZ, zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve
alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas
platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.

22. Podľa § 492 ObZ, ak oprávnená strana v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci oznámi písomne
druhej strane, že uplatňuje právo na kúpu veci, ktorá je alebo bola predmetom nájomnej zmluvy,
vzniká ohľadne tejto veci doručením tohto oznámenia kúpna zmluva. Oprávnená strana má postavenie
kupujúceho a druhá strana postavenie predávajúceho.

23. Podľa § 493 ods. 1,2 ObZ, vznikom kúpnej zmluvy prechádza na kupujúceho vlastnícke právo
k hnuteľnej veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.
Nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho vznikom kúpnej zmluvy.

24. Podielové spoluvlastníctvo je definované v ust. §136 ods. 1 OZ s tým, že samotný vznik

spoluvlastníctva Občiansky zákonník špeciálne neupravuje a preto platia pre vznik podielového
spoluvlastníctva všeobecné spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle § 132 OZ.
Podielové spoluvlastníctvo preto môže vzniknúť buď zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností stanoveným zákonom, či na základe zákona, nadobudnutím
spoluvlastníckeho práva k novej veci, predovšetkým k stavbe. Jedná sa o spôsoby nadobudnutia

vlastníckeho práva všeobecne, pričom pre oblasť spoluvlastníctva sa tieto následne vyznačujú určitými
špecifikami.

25. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať
na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne

na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy
o pravdivosti tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanienepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej
strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
26.Vdanejvecisúdnajskôrposudzovalprávnyvzťahmedzižalobcomažalovanou,keďženešloovzťah

manželský. Je nesporné, že šlo medzi nimi o bližší vzťah, keď po tom ako sa zoznámili neskôr žili spolu,
spolu bývali a zdieľali spoločnú domácnosť a to od roku 2000. Ak vedú partneri spoločnú domácnosť,
môže dôjsť k prechodu práva nájmu bytu, je daná možnosť po sebe dediť tak ako to upravuje OZ, inak
však je partnerské spolužitie voľné, ktorýkoľvek z partnerov môže vzťah ukončiť bez toho, aby mal voči
druhému až na niektoré výnimky nejaké záväzky. Obsah pojmu domácnosť je vymedzený v ustanovení

§ 115 OZ, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú
náklady na svoje potreby. Domácnosť sama o sebe nemá právnu subjektivitu. Nie je subjektom práv
a povinností. Subjektom práv a povinností sú iba fyzické osoby, ktoré domácnosť tvoria tým, že sú
v takom vzájomnom vzťahu, ako ho predpokladá ustanovenie § 115 OZ. Medzi partnermi, a to aj v
prípade, že žijú ako druh a družka, nevzniká majetkové spoločenstvo akým je inštitút bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (BSM). V dôsledku toho teda osoby nežijúce v manželstve, žijúce spolu iba

vo faktickom zväzku, nadobúdajú všetok svoj majetok do svojho výlučného vlastníctva alebo vzájomne
do podielového spoluvlastníctva.

27. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal
existenciu dohody strán pri nadobúdaní predmetného motorového vozidla o vlastníctve vozidla v tom

zmysle, že on bude jeho podielovým vlastníkom. Preto súd vychádzal z obsahu zmluvy týkajúcej sa
nadobudnutia predmetného motorového vozidla a z vyjadrení strán sporu. V konaní nebolo sporné, že
k tomu došlo na základe leasingu, za ktorým účelom dňa 10.08.2015 uzatvorila žalovaná ako konečný
užívateľ kúpnu zmluvu/Lízingovú zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej predávajúci B. N., spol. s r.o.
sa zaviazal previesť na kupujúceho UniCredit Leasing Slokania,a.s. vlastnícke právo k motorovému

vozidlu Nissan, X - R. (R X.X dCi B., rok výroky XXXX, č. karosérie A druh automobilu osobné vozidlo.
Toho istého dňa uzatvorila žalovaná ako prijímateľ leasingu s Unicredit Leasing Slovakia, a.s. ako
poskytovateľom leasingu zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme leasingu. V zmluve boli dohodnuté
lízingové splátky a splátky poistného. Súčasťou zmluvy bol taktiež splátkový kalendár.

28. K otázke vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu súd poukazuje na písomné podanie
žalovanej zo dňa 07.03.2022, ktorým sa vyjadrila k žalobe, ktorá potvrdila, že predmetné vozidlo bolo
ňou kupované, do jej výlučného vlastníctva. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na listinný dôkaz - kúpnu
zmluvu/Lízingovú zmluvu č. XXXXXXX, z ktorej je zrejmé, že ju uzavrela žalovaná so spoločnosťou
UniCredit Leasing Slovakia, a.s. dňa 10.08.2015. Podpisom predmetnej kúpnej zmluvu/Lízingovej

zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver na financovanie časti kúpnej ceny osobného motorového vozidla.
Splatnosť kúpnej ceny motorového vozidla bola dohodnutá tak, že žalovaná mala vopred uhradiť časť
kúpnej ceny a zvyšok mala uhradiť v splátkach. Úhradu splátok zvyšku kúpnej ceny motorového vozidla
žalovaná preukázala výpisom z účtu vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., po uhradení ktorých bolo
motorové vozidlo zapísané v evidencii motorových vozidiel na meno Z. N.. Išlo o finančné prostriedky,

ktoré boli nemeckými úradmi poukázané žalovanej ako matke detí. Tieto skutočnosti medzi stranami
sporu neboli spornými.

29.Vtomtosmeresúdpoukazujeajnatúskutočnosť,žeajkebyžalobcaprispel,alebovynaložilfinančné
prostriedky v súvislosti s kúpou tohto vozidla, podľa názoru súdu táto okolnosť sama osebe nedáva jeho

zákonný nárok na vlastníctvo k predmetnému vozidlu. Súd poukazuje aj na Zborník stanovísk IV. strana
480 podľa ktorého„ .. poskytnutie peňažného príspevku na zakúpenie veci, napr. motorového vozidla
sama o sebe nespôsobuje, že ten, kto ho poskytol, sa stáva spoluvlastníkom veci s kupujúcim v podiele
podľa pomeru ním poskytnutého príspevku k celej cene veci“. Pokiaľ by teda žalobca investoval finančné
prostriedky do cudzieho, má sa domáhať na základe iných inštitútov úhrady pomernej časti týchto

finančných prostriedkov. Samotné poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu spoločnej veci vznik
podielového spoluvlastníctva samo o sebe nezakladá. Žalobca mal povinnosť preukázať, že predmetné
motorové vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve. Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť i na
základe ústnej dohody, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že by medzi účastníkmi konania bola takáto
dohoda (či už ústna alebo písomná) uzatvorená a taktiež nepreukázal úmysel účastníkov konania, ktorý

by smeroval k vzniku spoluvlastníckeho právneho vzťahu.

30.Súdzamietolnávrhžalobcunavykonaniedôkazuzabezpečenímvýpisovzúčtovžalovanejzdôvodu,
že strana konania, v tomto prípade žalobca, nemá právo presúvať na súd povinnosť tvrdenia a dôkaznúpovinnosť. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má žalobca a žalovaný, nie súd. Preto dôkaz
výpisom z účtu nevykonal aj v nadväznosti nato, žeby to pre súd pre rozhodnutie vo veci samej bolo
v zmysle vyššie uvedeného irelevantné. Preto súd považoval za zbytočné prieťahy v konaní odročovať

pojednávanie za účelom predloženia výpisov z účtov.

31. Keďže predmetom konania bolo určenie podielového spoluvlastníctva, v konaní nebolo preukázané,
že je žalobca podielovým spoluvlastníkom predmetného vozidla. Žalobca nepreukázal, aby medzi ním
a žalovanou došlo k ústnej dohode, resp. konkludentnej dohode o vzniku podielového spoluvlastníctva

k predmetnému motorovému vozidlu, pričom len samotná skutočnosť, že žalobca a žalovaná spolu
žili na vznik podielového spoluvlastníctva nestačí. Naopak, v konaní bolo preukázané, že výlučnou
vlastníčkou predmetného motorového vozidla je žalovaná, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol. Súd považuje za potrebné ešte uviesť, že teória procesného práva podmieňuje úspech
účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou

upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovanie je ust. § 132 CSP, podľa ktorého účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k
jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho, ktorého účastníka treba
rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci

charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

32. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na

náhradu trov konania. Pretože žalovaná bola v konaní celkom úspešná a súd nevzhliadol žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by jej nemal nárok na náhradu trov konania priznať
a netvrdili ich ani strany, rozhodol, že žalovaná má proti neúspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1
CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

36. Podľa § 155 ods. 1, ods. 2 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v
jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v
materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

37. Súd konal so žalobcom v slovenskom jazyku. Keďže v súvislosti s tým vznikli v konaní trovy, tieto
trovy podľa § 155 ods. 2 CSP znáša štát (výrok III. rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.