Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010412
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7916010412.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišovvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaKurečkaaprísediacichMVDr.

JánaStahorskéhoaVladimíraFerikanahlavnompojednávaníkonanomdňa20.6.2017vTrebišovetakto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. G. , nar. XX.X.XXXX v Kráľovskom Chlmci, trvale bytom F. M., Ľ..
F. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

1/ v presne nezistenom čase od 20.00 hod. dňa 25.5.2016 do 06.00 hod. dňa 26.5.2016 v byte č. XX
obytného bloku na ul. Ľ.. F. XXX/XX Y. F. M., v podnapitom stave, po predchádzajúcom spoločnom
požívaní alkoholických nápojov a následnom nedorozumení fyzicky napadol svoju družku U. P. tak,
že ju udrel viackrát rukami do tváre, v dôsledku čoho poškodená U. P. spadla na podlahu a udrela
si hlavu o podlahu alebo o skriňu, čím jej takto spôsobil zranenia, a to zlomeninu lebky v temenno-
záhlavovej oblasti, nakrvácanie pod tvrdú mozgovú blanu v čelovo-temenno-spánkovo-záhlavnej oblasti
vľavo a pomliaždenie mozgu v čelovo-temennej a temenno-záhlavovej oblasti vľavo s ľavostrannou

chabou obrnou končatín a pomliaždenie mozočka v jeho pravej pologuli, ktoré poranenia by si vyžiadali
nevyhnutnú dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej do 10.11.2016,

2/ dňa 1.7.2016 v čase okolo 18.45 hod. v F. M. na ul. P. pred cukrárňou O. sa donaha obnažil a takto
obnažený po dobu asi 30 minút stál v strede ulice a gestikuloval rukami smerom k okoloidúcim občanom,

t e d a

v bode 1/ rozsudku:
inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe (§ 139 písm. c/ Tr. zákona) a spôsobil
ním ťažkú ujmu na zdraví (§ 123 ods. 3 Tr. zákona)

v bode 2 rozsudku:
dopustil sa verejne a na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že vyvolal verejné
pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku:
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona,

v bode 2 rozsudku:

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Tr. zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, §156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona (§ 37

písm. m, h/ Tr. zákona) na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej U. P. S. K. Ň.
Á. F. S. Y. U. E. , nar. XX.X.XXXX v Kráľovskom Chlmci, trvale bytom L., R. XXX/XX, spôsobenú škodu
vo výške 13.334,- € /trinásťtisíctristotridsaťštyri Eur/.

o d ô v o d n e n i e :

Na obvineného D. G. boli okresnou prokuratúrou Trebišov podané dve samostatné obžaloby pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a pre prečin výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. e) Tr. zákona. Súd uvedené trestné veci prejednal v spoločnom konaní a na
hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie (ku skutku v bode 1/ výrokovej časti rozsudku) výsluchom
obžalovaného,výsluchompoškodenejasvedkov,čítanímzápisnícovýpovediachpoškodenejasvedkov
z prípravného konania, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný D. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ výroku
rozsudku, ktorý bol v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.
1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona je nevinný, a že vo vzťahu ku skutku v bode 2/ výroku rozsudku, právne
kvalifikovanom v obžalobe ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, je vinný. Súd

prijal jeho vyhlásenie, ktoré bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní
ako aj kladnými odpoveďami na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr.
poriadku, vrátane súhlasného stanoviska prokurátora, a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste a výrokom o náhrade škody.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetný večer si pamätá len na to, že
poškodenú U. P.Ú., s ktorou predtým spoločne popíjali a ktorá bola veľmi opitá, dali na posteľ s E. P.,
a to tak, že jeden z nich jej držal ruky a druhý jej držal nohy. Na posteľ ju preniesli z kresla, ktoré sa
nachádzalo vedľa postele, pričom poškodená na tom kresle predtým sedela a popíjala a následne na
ňom zaspala. On si potom ľahol k nej. Keď sa ju ráno snažil zobudiť, tak sa poškodená zobudiť nevedela,

preto ju potom stiahol na zem a nalial na ňu vodu, ale ona sa aj napriek tomu neprebrala. Dal jej preto
jednufackuanásledneajdruhúfacku,alekeďžesaanipotýchtofackáchneprebrala,takzavolalsanitku.
Následne ju zdravotníci naložili do sanitky a odviezli do nemocnice.

Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodenú v ten večer nijakým spôsobom nenapadol a nijako ju ani

neudrel, iba ráno jej dal spomenuté dve facky, aby sa prebrala. Myslí si, že k jej zraneniu mohlo dôjsť
takým spôsobom, že mohla spadnúť a udrieť sa, nakoľko v ten večer mala veľmi veľa vypité. On sám
však nevidel, že by niekde spadla a udrela si hlavu a domnieva sa, že pokiaľ poškodená spadla, tak k jej
pádu došlo ešte predtým, ako ju dali na posteľ. Kvôli celej tejto záležitosti plakal a je mu to celé strašne
ľúto, pretože mal poškodenú rád a má ju stále rád.

Z výpovede poškodenej U. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že si pamätá iba to, že keď ležala na
zemi, tak obžalovaný na ňu dal dvere zo skrine a po týchto dverách potom skákal, pričom ona ležala
pod nimi.

V prípravnom konaní poškodená vypovedala, že na nič, čo sa stalo v predmetný večer, si nepamätá.

Svedok D. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný večer šiel na návštevu k svojmu
kamarátovi J. V., a že zobral so sebou aj dve fľaše vodky. V tom čase bol u J. V. aj obžalovaný G. a
jeho vtedajšia družka U. P., ktorí u J. V. bývali v podnájme, pričom všetci už boli opití, pretože pili celý

deň. Syn J. V., D. V., spal v druhej izbe. U J. V. sa zdržal asi do 22.00 hod.. Všetci spoločne tam pilijeho vodku. Počas toho, ako bol s uvedenými osobami v byte, neregistroval žiaden konflikt ani žiaden
fyzický útok a nevidel ani žiadne facky, ktoré by mal dať obžalovaný poškodenej, avšak v minulosti bol
svedkom toho, ako obžalovaný dal poškodenej nejaké facky, a to z dôvodu, že poškodená strašne veľa

pila a pila často, každý deň.

Z výpovede svedka J. V. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v predmetný večer do jeho bytu, v ktorom
vtedy býval so svojím synom D. V., obžalovaným a jeho vtedajšou družkou U. P., prišiel D. H., ktorý
priniesol dve fľaše ruskej vodky. H. pil spolu s obžalovaným a poškodenou túto vodku a on pil ovocné

víno. Počas popíjania sa obžalovaný občas hádal s poškodenou, aby toľko nepila. Okolo 22.30 hod.
zaspal a zobudil sa okolo 03.00 hod., pretože potreboval ísť na záchod. Vtedy si všimol, že poškodená
leží na zemi vedľa postele, pod hlavou mala položený vankúš. Keďže ju nevedel prekročiť, nakoľko má
problémy s chôdzou, tak zakričal na obžalovaného, ktorý dovtedy spal. Obžalovaný sa na to zobudil a
spolu s E. P., ktorý tiež dovtedy spal a tiež sa zobudil, preniesol obžalovaný poškodenú zo zeme na
posteľ. Okrem toho si všimol aj to, že dvere na skrini, umiestnenej v ich izbe, nie sú na skrini, ale sú

opreté o vedľajšie dvere. Všetci traja potom ostali hore až do rána a popíjali víno, ktoré ešte zostalo
z večera. Okolo 06.00 hod. potom zavolal na svojho syna D. V., aby vstal do školy, pričom si všimol,
že poškodenej nejako trasie rukou. Obžalovanému preto povedal, aby zavolal sanitku. Všetci si pritom
mysleli, že poškodená je iba opitá, pretože v ten večer veľa pila.

Ďalej dodal, že predtým, než okolo 22.30 hod. zaspal, registroval, že poškodená vtedy ležala schúlená
na posteli, bola veľmi opitá, avšak nič podozrivé si na nej nevšimol. Aj on sám bol vtedy veľmi opitý, ale
pamätá sa ešte na to, že okolo 22.00 hod., keď ešte poškodená komunikovala a popíjala alkohol, sa jej
triasla ľavá ruka. Na posteľ si poškodená ľahla sama, čo videl na vlastné oči. Čo sa však dialo následne
do 03.00 hod., uviesť nevie, pretože vtedy spal.

SvedokE.P.sanahlavnompojednávaníktomu,čosaudialomedziobžalovanýmapoškodenou,vyjadriť
nevedel, nakoľko síce v predmetnom byte býva, ale býva v inej izbe. V ten večer poškodenú vôbec
nevidel, pretože prišiel domov neskoro v noci vo veľmi opitom stave, hneď si ľahol do postele a zaspal.
Pamätá si len toľko, že počas noci na neho J. V. kričal, aby mu pomohol vyložiť poškodenú na posteľ.

Vtedy sa zobudil a vošiel do miestnosti, v ktorej ostatní popíjali. Opýtal sa V., na čo ho volal a ten mu
na to povedal, že má pomôcť uložiť poškodenú na posteľ, pretože V. to nevedel urobiť, nakoľko nevie
dobre chodiť. Poškodenú pomohol vyložiť na posteľ a potom si išiel znovu ľahnúť. V predmetný večer
nevidel žiadne fyzické útoky zo strany obžalovaného voči poškodenej ani žiadne facky.

Svedok maloletý D. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k tomu, čo sa stalo v noci z 25.5.2016 na
26.5.2016 v byte jeho otca, nevie povedať nič, pretože vtedy spal, a preto nič nevidel.

Oproti tomu menovaný v prípravnom konaní uvádzal, že v predmetný večer jeho otec J. V. spolu s
obžalovaným a poškodenou spoločne pili pálenku, a preto šiel spať do vedľajšej izby. Zobudil sa okolo

04.00 hod. na veľký hluk a keď sa pozrel do vedľajšej izby, videl, ako obžalovaný fackoval poškodenú
a potom ju udrel rukou do hlavy tak, že sa zatackala a spadla na zem, hlavou smerom ku skrini.
Obžalovaný potom kopol do skrine, z ktorej sa odlomili dvierka a tie spadli na ležiacu poškodenú, pričom
obžalovaný potom po týchto dvierkach, pod ktorými ležala poškodená, dupal. Následne prišiel E. P.,
ktorý z poškodenej zobral tieto dvierka, poškodenú uložil na posteľ a odišiel preč.

Krozporomvosvojichvýpovediachmaloletýsvedokuviedol,ženapolíciivypovedalinakakonahlavnom
pojednávanízdôvodu,žesabálpolicajta,ktorýbolprítomnýprivýsluchu,apretosiveci,ktorévypovedal,
vymyslel. Prečo sa policajta bál, vysvetliť nevedel.

Z výpovede svedka kpt. Z. O., príslušníka Policajného zboru SR, súd zistil, že maloletý svedok D.
V. bol v predmetnej trestnej veci vypočutý z dôvodu, že už v rámci ohliadky miesta činu uviedol
rovnaké skutočnosti, ako následne pri svojom výsluchu dňa 3.6.2016. Pri výsluchu bola vtedy prítomná
aj zástupkyňa riaditeľa školy, pričom maloletý svedok vypovedal úplne spontánne a detailne opísal
skutočnosti, ktoré sa mali odohrať. Maloletý svedok nemal žiaden dôvod sa ho báť, nakoľko spolu prišli

do kontaktu dovtedy iba dvakrát a tam boli vždy prítomné aj iné osoby, a to buď jeho kolegovia alebo
zástupkyňa riaditeľa školy.Podobne aj svedok mjr. Ing. V. H., príslušník Policajného zboru SR, na hlavnom pojednávaní uviedol,
že výsluch maloletého svedka D. V. dňa 12.9.2016 bol realizovaný na Základnej škole s vyučovacím
jazykom maďarským v F. M. za prítomnosti riaditeľa školy. Maloletý bol požiadaný, aby sa vyjadril

k okolnostiam, ktoré sa mali odohrať v predmetný večer a následne sám spontánne vypovedal. V
podstate jedine tento svedok uviedol relevantné skutočnosti, nakoľko iní vypočutí svedkovia si buď nič
nepamätali alebo nič nevideli. V predmetnej veci vypočúval tohto maloletého svedka celkovo dvakrát
(pred vznesením obvinenia aj po vznesení obvinenia), pričom tento svedok vypovedal vždy spontánne
a pri oboch výsluchoch uviedol v podstate rovnaké skutočnosti. Svedok nemal určite žiaden dôvod sa

báť jeho kolegu kpt. O., ktorý bol prítomný pri jednom z výsluchov, avšak trocha sa bál obžalovaného,
a to z dôvodu, že s ním a so svojím otcom vtedy bývali v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti sa
maloletý aj po skončení prvého výsluchu dňa 3.6.2016 pýtal, že či o tom, čo vypovedal na polícii, sa
dozvie obžalovaný, pretože sa bojí, že by mohol od neho dostať bitku. Pri druhom výsluchu sa maloletý
svedok už nebál, mohlo to byť aj z toho dôvodu, že obžalovaný s nimi už v tom čase nebýval.

Z prečítanej výpovede svedkyne PaeDr. K. D. z prípravného konania vyplynulo, že ako zástupkyňa na
Základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským v F. M. bola dňa 3.6.2016 prítomná pri výsluchu
ich žiaka D. V., ktorý vypovedal sám, nikto na neho nevyvíjal žiaden nátlak a neboli mu dávané žiadne
sugestívne ani kapciózne otázky.

Aj z prečítanej výpovede svedka O. R. z prípravného konania vyplýva, že ako riaditeľ Základnej školy s
vyučovacímjazykommaďarskýmvF.M.boldňa12.9.2016prítomnýprivýsluchuichžiakaD.V.,ktorému
policajt vysvetlil, že nemá klamať, a že má vypovedať len to, čo sám videl a nie to, čo od niekoho počul.
D. V. počas výsluchu rozprával sám, nikto ho k výpovedi nenútil a neboli mu dávané žiadne kapciózne
a sugestívne otázky.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia vyplýva rozsah zranení, ktoré v predmetný večer
utrpela poškodená U. P., ako aj pravdepodobný mechanizmus ich vzniku. Podľa názoru znalca môžu
zistené poranenia vzniknúť kopnutím do hlavy, údermi päsťou, ale i pri náraze hlavou na tvrdý predmet,
napríklad zem, schody, skriňu a podobne. Všetky znalcom zistené poranenia mohli vzniknúť jedným

pôsobením násilia na ľavú stranu hlavy, ale mohli vzniknúť i viacerými pôsobeniami sily na hlavu. Takýto
komplex poranení však podľa znalca nevzniká iba úderom dlaňou a taktiež je menej pravdepodobné, že
zranenia poškodenej vznikli iba spontánnym pádom. Tieto zranenia nemohli byť spôsobené ani dupaním
podvierkach,ktoréležalinapoškodenej,pretožesilabysavtakomtoprípadepravdepodobnerozkladala
na väčšiu plochu jej tela. Celý komplex poranení v oblasti lebky a mozgu vznikol podľa znalca veľmi

pravdepodobne pôsobením tupého násilia na ľavú stranu hlavy a lebky.

Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva jednoznačný záver, že zranenia poškodenej boli čerstvé a
najpravdepodobnejšie vznikli dňa 26.5.2016 v skorých ranných hodinách. Ako najpravdepodobnejší
spôsob vzniku zistených poranení poškodenej znalec pomerne jednoznačne označil ten, ktorý vo svojej

výpovedi popísal maloletý svedok D.Ö. V., ktorému nasvedčuje aj medicínska analýza vzniku týchto
poranení, teda že poranenia poškodenej boli spôsobené pri jej napadnutí (napríklad po sotení, po údere
do tváre alebo hlavy) a jej následným pádom a nárazom ľavou stranou hlavy na zem, prípadne na nejaký
iný tvrdý predmet (napríklad skriňa a podobne).

Zistený skutkový stav je objektivizovaný aj zápisnicou o ohliadke miesta činu so súvisiacou
fotodokumentáciou, ako aj lekárskymi správami a záznamom polície.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd spoľahlivo a bez pochybností za preukázané, že
aj skutok pod bodom 1/ výroku rozsudku, ktorý bol predmetom dokazovania, sa stal, a že ho spáchal

obžalovaný D. G., ktorý bol usvedčený predovšetkým výpoveďou maloletého svedka D. V. z prípravného
konania, ako aj závermi znaleckého posudku. Zmenenú výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní
považoval súd za účelovú a nevierohodnú, pričom pri hodnotení vykonaných dôkazov vychádzal z jeho
pôvodnej výpovede v prípravnom konaní, kde menovaný popísal priebeh skutku tak, ako to zodpovedá
výrokovej časti tohto rozsudku (skutku pod bodom 1/). Do jeho výpovede z prípravného konania

zapadajú aj zistenia znalca, z ktorých vyplýva, že zranenia poškodenej boli najpravdepodobnejšie
spôsobené pri jej napadnutí a jej následnom páde a náraze ľavou stranou hlavy na zem, prípadne na
nejaký iný tvrdý predmet.Na rozdiel od podanej obžaloby súd konanie obžalovaného (popísané v bode 1/ výroku rozsudku)
kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona,
ktorého sa obžalovaný dopustil tým, že svojej vtedajšej družke U. P. (blízkej osobe, ktorú je potrebné v

zmysle § 139 písm. c/ Tr. zákona považovať za chránenú osobu) v úmysle ublížiť jej na zdraví, spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví. Úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenej ujmu na zdraví je zrejmý z jeho
konania, pričom subjektívna stránka trestného činu je tu daná nepriamym úmyslom podľa § 15 písm. b)
Tr. zákona (obžalovaný musel byť uzrozumený s tým, že poškodenej môže spôsobiť ujmu na zdraví).
Zavinením, minimálne vo forme nedbanlivosti, je nepochybne pokryté aj spôsobenie ťažšieho následku,

v danom prípade ťažkej ujmy na zdraví poškodenej. Vykonaným dokazovaním však podľa názoru súdu
nebol preukázaný úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, čomu zodpovedala
kvalifikácia jeho konania v podanej obžalobe podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Konanie konkretizované v bode 2/ výroku rozsudku súd kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, ktorého pojmové znaky z hľadiska objektívnej stránky obžalovaný

naplnil tým, že na verejne prístupnom mieste sa dopustil hrubej neslušnosti vykonávaním sexuálneho
exhibicionizmu, čím vyvolal aj verejné pohoršenie prizerajúcich sa ľudí. Subjektívna stránka trestného
činu je tu daná priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.

Svojím konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia (skutok v bode

1/ výroku rozsudku), ako aj na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi
narušujúci verejný pokoj a poriadok (skutok v bode 2/ výroku rozsudku).

Obžalovanýjenemajetnýabezpracovnéhopomeru,zmiestabydliskajehodnotenýnegatívne.Doposiaľ
bol trikrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.12.2014

sp.zn. 3T/150/2014 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorým mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky,
ktorá uplynie 30.12.2017. U dvoch jeho predchádzajúcich odsúdení z rokov 2007 a 2008 už nastala
fikcia neodsúdenia. Z registra priestupkov obžalovaného zároveň vyplýva, že v rokoch 2012-2016 sa
dopustil celkovo 14-tich priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu alebo verejnému poriadku.

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestných
činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného súd zistil
dve priťažujúce okolnosti, a to spáchanie viacerých (t.j. dvoch a viac) trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr.

zákona) a skutočnosť, že obžalovaný bol už pred spáchaním trestných činov odsúdený (§ 37 písm. m/
Tr. zákona). Poľahčujúce okolnosti zistené neboli.

Na základe uvedeného, ako aj pri zohľadnení skutočnosti, že obžalovaný sa prejednávanej trestnej
činnosti dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, dospel súd k

záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude u obžalovaného
primerané a postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Obžalovanému bol trest ukladaný ako trest úhrnný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť (za dva prečiny)
podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na prísnejší z nich, a to v trestnej sadzbe 3 až 5 rokov
(po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby prísnejšieho prečinu podľa 38 ods. 4

Tr. zákona z dôvodu prevažujúcich priťažujúcich okolností).
Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd pre účely výkonu
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá požiadavkám individuálnej aj generálnej prevencie a
mal by dostatočne zabezpečiť nepáchanie obdobnej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.

Poškodenej U. P. súd zároveň priznal nárok na náhradu škody, ktorý bol v trestnom konaní riadne a včas
uplatnený, a zodpovedá bodovému ohodnoteniu jej zranení v zmysle znaleckého posudku.
inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe (§ 139 písm. c/ Tr. zákona) a spôsobil
ním ťažkú ujmu na zdraví (§ 123 ods. 3 Tr. zákona)

dopustil sa verejne a na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že vyvolal verejné
pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením

rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.