Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414211460
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414211460.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová, členovia

senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci žalobcu: J.. D. N., trvale bytom
H. H.G. XX, U., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty
162, Bratislava, IČO: 36 740 951, proti žalovanému: Y. Y.Á. K. Š. G. D. G., so sídlom Jána Jonáša
5, Bratislava, IČO: 00 891 657, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 40Cpr 1/2014-277 z 4.12.2015,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 40Cpr 1/2014-277 zo dňa

4. decembra 2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom č.k. 40Cpr/1/2014-277 z 4.12.2015, určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným dňa 28.4.2014 je neplatné.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie 26.6.2014 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané mu

žalovaným dňa 28.4.2014 je neplatné a pracovný pomer trvá. Uviedol, že žaloba bola v zmysle
§ 77 zákona č. 311/2001 Zákonník práce (ďalej aj ZP) podaná na súd prvej inštancie včas a
to v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer žalobcu skončiť.
Hmotnoprávnou podmienkou platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je okrem písomnej
formy, nezameniteľného skutkového vymedzenia jeho dôvodov a jeho doručenia druhému účastníkovi
v zákonnej lehote, aj povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného
pomerusozástupcamizamestnancovvzmysle§74ZP.Účinkysplneniatejtopovinnostizamestnávateľa

nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo
priložený návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovaný
príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
určené ustanovením § 70 ZP (súd prvej inštancie vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. septembra 2006, sp.zn. 1 Cdo 72/2006, publikovaný v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR číslo 4, ročník 2007, na strane 37, pod poradovým číslom
47/2007). Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaného vyzval na predloženie žiadosti riaditeľa žalovaného

adresovanej odborovému orgánu o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu.
Žalovaný však predložil iba zápis z mimoriadneho zasadania výboru ZO OZ zo dňa 28.4.2014, z ktorého
vyplýva, že výbor v zložení Z.. K. X., J.. G. U. G. N. D. na základe predložených podkladov riaditeľa
školy k prejednaniu priestupku - hrubého porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, jednomyseľne vplnom rozsahu odsúhlasil návrh riaditeľa a odporúča v zmysle ZP okamžité rozviazanie
pracovného pomeru so žalobcom. Z tohto listinného dôkazu však nie je možné zistiť, akou
formou požiadal riaditeľ predmetný odborový orgán o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného

pomeru žalobcu (teda, či tak urobil písomne), ani to, na základe akých podkladov došlo k
prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu (teda, či ich obsahom bol aj samotný
návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru, a ak áno, či tento návrh alebo žiadosť o prerokovanie
obsahovali náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru určené ustanovením § 70 ZP). Z
uvedeného listinného dôkazu nie je možné zistiť, či odborový orgán prerokoval tie isté dôvody, ako

boli uvedené v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru doručenom žalobcovi
dňa 28.4.2014. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z ustanovenia § 74 druhá veta ZP jednoznačne
vyplýva, že žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru adresovaná odborovému
orgánu musí mať písomnú formu. Z označeného rozhodnutia najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva,
že žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh okamžitého skončenia
pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu musí

obsahovať náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru určené ustanovením § 70 ZP. Preto
súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný splnil podmienky
stanovenézákonomnaprerokovanieokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerusodborovýmorgánom,
čím nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, a
preto je tento právny úkon neplatný. Súčasne poukázal aj na to, že v knihe registratúrnych záznamov za

mesiac apríl 2014 nie je uvedená žiadna písomnosť adresovaná výboru ZO OZ. V samotnom okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 28.4.2014 sa uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo prerokované s Z.. K. X. - predsedom odborovej organizácie pri SOŠA dňa 28.4.2014, avšak zo
zápisu z mimoriadneho zasadania výboru ZO OZ zo dňa 28.4.2014 vyplýva, že okamžité skončenie
pracovného pomeru mal prerokovať výbor v zložení Z.. K. X., J.. G. U. G. N. D..

3. Žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 odsek 1 písmeno b) ZP z dôvodu,
že1/nepožiadalosúhlasriaditeľaškolyformouPOZ(pracovno-organizačnézabezpečenie)súvisiacous
vychádzkou žiakov do zahraničia a svojvoľne sa tejto vychádzky zúčastnil dňa 2.4.2014 iba so žiačkou
D. O.. Cestu do zahraničia nemal odsúhlasenú svojim nadriadeným a nemal ani súhlas zákonného

zástupcu žiačky, že môže absolvovať túto zahraničnú vychádzku.
2/ nepredložil správu o priebehu tejto akcie v hlásení o priebehu služby
3/ počas vychádzky obťažoval žiačku D. O. svojim nevhodným správaním, ktoré bolo pre žiačku
nevhodné, nepríjemné a tým vytvoril pre jej osobu zastrašujúce prostredie pri výkone svojej práce t.j.
službách, ktoré vykonáva ako vychovávateľ v školskom internáte

4/ po zistení skutočnosti, že žiačka nasledujúci deň odcestovala domov, obťažoval žiačku SMS správou,
ktorej obsahom boli otázky nesúvisiace s prácou vychovávateľa, ale otázky súkromného charakteru
5/ okrem toho žiačku obťažoval aj písomnou formou (veľkonočným pozdravom), čo bola jeho súkromná
aktivita považovaná rodičmi žiačky za nevhodný a rušivý moment nepatriaci do pracovnej náplne
vychovávateľa, ktorý má mať kontakt so žiakmi len v rámci svojich pracovných povinností

6/ so žiačkou viedol individuálny rozhovor o filme so sexuálnou tematikou, čo nie jev súlade s etikou
a ani problematikou, ktorú má ako vychovávateľ zodpovedný za zabezpečenie výchovno-vzdelávacej
činnosti zameranej na rozvíjanie tvorivých schopností ubytovaných žiakov v čase mimo vyučovania
oblasti využívania voľného času vykonávať. Toto správanie bolo považované za nabádanie neplnoletej
žiačky k bližšiemu vzťahu s jeho osobou.

Ďalej sa v okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza, že týmto konaním porušil žalobca aj platný
pracovný poriadok účinný od 1.1.2012 v čl. 10 Práva a povinnosti pedagogických zamestnancov ods.
2, kde okrem povinností stanovených Zákonníkom práce a zákonom č. 552/2003 Z.z. je pedagogický
zamestnanec povinný chrániť a rešpektovať práva žiaka a jeho zákonného zástupcu (§ 144
zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní).

V závere okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo uvedené, že okamžité skončenie pracovného
pomeru z uvedeného dôvodu bolo prerokované s Z.. K. X. - predsedom odborovej organizácie pri SOŠA
dňa 28.4.2014.

4. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že u žalovaného bol v pracovnom pomere od 1.11.1980

na pozícii vychovávateľa v školskom internáte. S dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru
nesúhlasil a považoval ich za vykonštruované a účelovo vytiahnuté z kontextu. Uviedol, že žalovaný s
ním okamžite skončil pracovný pomer skôr, ako mal riadne zistené a preukázané dôvody okamžitého
skončeniapracovnéhopomeru,priposudzovaníintenzityporušeniapracovnejdisciplínynebraldoúvahyokolnosti, ako aj následky porušenia povinností, pričom nezohľadnil ani jeho osobu a spôsob jeho
konania s prihliadnutím na situáciu a pomery, za ktorých nastali. Poukázal tiež na to, že dôvody
musia byť v okamžitom skončení pracovného pomeru výslovne uvedené a jasne špecifikované, inak ho

nie je možné považovať za platné. Čo sa týka bodu 1.) žalobca namietal, že žalovaný neuviedol presne,
akého porušenia sa dopustil, navyše žiadny právny predpis neukladá povinnosť vyžiadať si písomný
súhlas zákonného zástupcu pri stredoškolských študentoch na akúkoľvek vychádzku mimo miesta
sídla školského internátu, rovnako zo žiadneho interného predpisu platného u žalovaného nevyplýva
povinnosť vyžiadať si súhlas riaditeľa školy s takýmito vychádzkami. K bodu 2) okamžitého skončenia

pracovného pomeru uviedol, že neexistovala žiadna interná norma, ktorá by mu ukladala povinnosť
predkladaťsprávyopriebehuvychádzok.Užalovanéhobolzavedenýzvyk,žeriaditeľsavždyinformoval
ovychádzkache-mailom,okremtohovychádzkabolariadnezapísanávzoznamevychádzok.Čosatýka
bodu 3.), nie je z neho zrejmé, v čom spočívalo nevhodné správanie a aké zastrašujúce prostredie
mal svojim správaním vytvoriť. To isté platí aj o bode 4.) a 5.). Čo sa týka bodu 6.) uviedol, že nakoľko
žiačka písala poviedky a chcela byť spisovateľkou, spýtal sa jej, či videla film S., na čo odpovedala nie

a viac tento rozhovor nerozvíjal. Čo sa týka pracovného poriadku účinného od 1.1.2012 uviedol, že s
týmto pracovným poriadkom nebol riadne oboznámený. Poukázal tiež na to, že žalovaný nepreukázal,
že písomne požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru,
ako to vyžaduje § 74 Zákonníka práce, a v prípade, že by sa tak aj stalo, nemožno toto prerokovanie
považovať za platné, nakoľko nebolo preukázané, že by odborová organizácia mala pri prerokovaní k

dispozícii samotné oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, respektíve že
súčasťou žiadosti žalovaného boli náležitosti vyžadované pri okamžitom skončení pracovného pomeru.
Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal 28.4.2014, čo potvrdil na predmetnom okamžitom
skončení pracovného pomeru. Dňa 27.6.2014 oznámil žalovanému, že okamžité skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.

5. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že všetky body okamžitého skončenia
pracovného pomeru boli naplnené a preukázané, a boli splnené aj všetky ostatné zákonom stanovené
podmienky.Poukázalnato,žeakákoľvekakciaorganizovanáškolou,čiužjednodňováaleboviacdenná,
musí mať pracovno-organizačné zabezpečenie, kde je uvedený počet žiakov, kto je zodpovedný za

nich, príchod a odchod. Ak si ubytovaný žiak vo svojom voľnom čase požiada o vychádzku, tak je
to v kompetencii jednotlivého vychovávateľa, ktorý mu to môže povoliť. Takáto vychádzka sa zapíše
do vychádzkovej knižky. Uviedol, že po skončení služby posielajú vychovávatelia správu internetom
o priebehu služby. Obsahom týchto správ malo byť, že aký je stav na internáte, kto tam je zo žiakov
prítomní a kto nie, a tiež ak sa vychovávateľ rozprával so žiakom o závažných veciach, ako napr. či mu

pomáhal sučením,takajtotosatamzapisuje.Potomsavediedennýzáznamvýchovnejskupiny,kdesa
na určité obdobie dopredu zapisuje, že čo sa plánuje s deťmi a tiež sa tam zapisuje vyhodnotenie danej
akcie. Tento denný záznam sa vedie v písomnej forme. Napokon sa vedie denný záznam, ide vlastne
o knihu odkazov, teda či žiak nastúpil na internát, či je PN, a tak isto sú tam informácie o jednotlivých
žiakoch. Poukázal na to, že vychádzka so žiačkou O. nebola zapísaná do denného záznamu ani nikde

inde. Žalobca nepredložil pracovno-organizačné zabezpečenie, ani nezaslal správu o priebehu akcie
internetom.

6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že okrem dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej
podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je tento úkon neplatný aj z dôvodu

absencie dostatočného nezameniteľného skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Podľa bodu 1) okamžitého skončenia pracovného pomeru dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru bolo to, že žalobca nepožiadal o súhlas riaditeľa školy formou POZ
(pracovno-organizačné zabezpečenie) súvisiaceho s vychádzkou žiakov do zahraničia a svojvoľne sa
tejto vychádzky zúčastnil dňa 2.4.2014 iba so Ž. D. O.. Cestu do zahraničia nemal odsúhlasenú svojim

nadriadeným a nemal ani súhlas zákonného zástupcu žiačky, že môže absolvovať túto zahraničnú
vychádzku. Súd prvej inštancie považoval na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že
žalobca sa dňa 2.4.2014 zúčastnil so žiačkou D. O. vychádzky na zámok Y. v N.. Hoci pôvodne malo
ísť o hromadnú vychádzku so žiačkami (s dievčatami), tieto to napokon zmenili, nakoľko mali
narodeninovú oslavu, a preto sa táto hromadná vychádzka neuskutočnila. Žiačka D. O. však napriek

tomu chcela ísť na uvedenú vychádzku individuálne iba so žalobcom, aby sa s ním mohla porozprávať o
ich zhoršených vzťahoch za účelom ich zlepšenia (ako to uviedla samotná žiačka vo svojej výpovedi), a
tiež aby prebrali jej osobné problémy (ako to uviedol žalobca vo svojej výpovedi). Zo správy o priebehu
služby zo dňa 2.4.2014 (z povinných údajov uvádzaných v správe) vyplýva, že v uvedený deňpožiadala menovaná žiačka o vychádzku v čase jej osobného voľna, ktorá jej bola aj schválená. V
prípade predmetnej vychádzky sa však jednalo o individuálnu vychádzku žiačky a žalobcu v
čase osobného voľna žiačky, a nie o školou organizovanú akciu, na ktorú by sa vzťahovala povinnosť

vypracovať a predložiť k odsúhlaseniu riaditeľovi školy POZ (pracovno-organizačné zabezpečenie), ani
povinnosť vyžiadať súhlas zákonného zástupcu žiaka s takouto vychádzkou (ako to vyplývalo zo zápisu
č. 4 zo zasadnutia porady vedenia konanej dňa 17.12.2012). Navyše v konaní nebolo ani preukázané, že
by bol žalobca s uvedenými povinnosťami zo strany žalovaného riadne oboznámený. Čo sa týka bodu 2/
okamžitého skončenia pracovného pomeru, dôvodom bolo to, že žalobca nepredložil správu o priebehu

tejto akcie v hlásení o priebehu služby. Keďže súd prvej inštancie predmetnú vychádzku vyhodnotil
ako individuálnu vychádzku žiačky a žalobcu, a nie ako akciu organizovanú školou, ani ako inú formu
hromadne organizovanej akcie, nemohla sa na túto individuálnu vychádzku žiačky (ktorej sa zúčastnila
so žalobcom) vzťahovať povinnosť predkladať správu o priebehu tejto "akcie" v hlásení o priebehu
služby. Uvedené napokon potvrdil aj samotný riaditeľ na pojednávaní dňa 4.12.2015, kedy predniesol,
že v prípade, že žiak ide vo svojom voľnom čase na schválenú vychádzku, tak sa o tom nepíše

správa, že kde bol a čo tam robil. Navyše súd prvej inštancie poukázal na to, že v správe o priebehu
služby zo dňa 2.4.2014 (v povinných údajoch uvádzaných v správe) je uvedené, že v uvedený deň
požiadala menovaná žiačka v čase jej osobného voľna o vychádzku, ktorá jej bola schválená s uvedením
času schválenej vychádzky. Súd prvej inštancie uviedol, že samotné nevyhotovenie takejto správy
zasielanej e-mailom riaditeľovi by vzhľadom na svoj význam a dosah ani nemohlo byť považované

za závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru,
o to viac, ak nevyhotovenie denného záznamu v písomnej forme (ktorú povinnosť ukladá vyhláška
č. 236/2009 Z.z. o školskom internáte) bolo podľa tvrdenia samotného riaditeľa na pojednávaní dňa
29.9.2015považované"iba"zaporušeniepracovnejdisciplíny,nievšakzávažnéodôvodňujúceokamžité
skončenie pracovného pomeru. Podľa bodu 3) okamžitého skončenia pracovného pomeru, dôvodom

bolo to, že počas vychádzky žalobca obťažoval žiačku D. O. svojim nevhodným správaním, ktoré
bolo pre žiačku nevhodné, nepríjemné a tým vytvoril pre jej osobu zastrašujúce prostredie pri výkone
svojej práce ktorú vykonáva ako vychovávateľ v školskom internáte. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že tento dôvod nie je vymedzený dostatočne určito tak, ako to vyžaduje § 70 ZP, nakoľko
v ňom nie je skutkovo vyšpecifikované, akým nevhodným správaním mal žalobca obťažovať žiačku

a ako ju mal obťažovať a vytvoriť pre ňu zastrašujúce prostredie. Tento dôvod súd prvej inštancie
vyhodnotil ako nepreukázaný a poukázal na to, že ak by predmetná vychádza vytvorila pre žiačku
také zastrašujúce a nepríjemné prostredie vyvolané obťažujúcim správaním žalobcu, tak by na záver
vychádzky neprijala jeho pozvanie a nešla by s ním ešte do cukrárne na zákusok. Podľa bodov 4) a
5) okamžitého skončenia pracovného pomeru, dôvodom bolo to, že žalobca po zistení skutočnosti,

že žiačka nasledujúci deň odcestovala domov, obťažoval žiačku SMS správou, ktorej obsahom boli
otázky nesúvisiace s prácou vychovávateľa, ale otázky súkromného charakteru a žiačku obťažoval aj
písomnou formou (veľkonočným pozdravom), čo bola jeho súkromná aktivita považovaná rodičmi žiačky
za nevhodný a rušivý moment nepatriaci do pracovnej náplne vychovávateľa, ktorý má mať kontakt so
žiakmi len v rámci svojich pracovných povinností. Súd prvej inštancie poukázal na zdôvodnenie ako pri

bode 3) okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda že ani tieto dva dôvody nie sú vymedzené
dostatočne určito tak, ako to vyžaduje § 70 ZP. V týchto dvoch bodoch totiž nie je dostatočne skutkovo
vymedzené, akou SMS správou/veľkonočným pozdravom mal žalobca obťažovať žiačku, čo bolo ich
obsahom a aká je vecná súvislosť týchto foriem kontaktovania žiačky a jej obťažovaním zo strany
žalobcu. Navyše súd prvej inštancie bol toho názoru, že takéto ojedinelé (jednorazové) kontaktovanie

žiačky by samo o sebe (vzhľadom na svoju intenzitu) neodôvodňovalo okamžité skončenie
pracovného pomeru. Čo sa týka bodu 6) okamžitého skončenia pracovného pomeru, dôvodom bolo
to, že žalobca viedol so žiačkou individuálny rozhovor o filme so sexuálnou tematikou, čo nie je v
súladesetikouaaniproblematikou,ktorúmáakovychovávateľzodpovednýzazabezpečenievýchovno-
vzdelávacej činnosti zameranej na rozvíjanie tvorivých schopností ubytovaných žiakov v čase mimo

vyučovania oblasti využívania voľného času vykonávať. Toto správanie bolo riaditeľom považované za
nabádanie neplnoletej žiačky k bližšiemu vzťahu s jeho osobou. K tomu súd prvej inštancie uviedol,
že ani v tomto prípade nebol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzený dostatočne
určito. Z tohto bodu totiž nie je zrejmé, čo bolo obsahom tohto "individuálneho" rozhovoru, na čo bol
zameraný, o aký film sa jednalo a kedy sa mal predmetný rozhovor uskutočniť. Na základe toho potom

nebolo možné posúdiť ani súvislosť medzi predmetným rozhovorom a nabádaním žiačky k bližšiemu
vzťahu so žalobcom (ako to vymedzil riaditeľ v okamžitom skončení pracovného pomeru). Navyše v
konaní ani nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žiačkou prebehol nejaký súvislí dialóg (alebo
monológ) o filme so sexuálnou tematikou, ktorý by bolo možné označiť za rozhovor (alebo rozprávanie).Žalobca vypovedal, že na vychádzke sa žiačky len spýtal, či videla film S. (možno sa len domnievať, že
išlo o ten istý film, ktorý bol v okamžitom skončení pracovného pomeru označený ako ". Y. Y. W.), jednou
vetou jej povedal, o čom ten film je, a nakoľko ona na to nijako nereagovala, ďalej sa už o tom filme

nebavili. Žiačka vo svojej výpovedi uviedla, že asi týždeň pred vychádzkou sa jej žalobca pýtal na film
S., ale ona vtedy nevedela, čo je to za film, až po tom všetkom si to vyhľadala a zdalo sa jej to divné.
Z uvedeného teda nemožno urobiť záver, že by žalobca viedol so žiačkou individuálny rozhovor o filme
so sexuálnou tematikou motivovaný snahou nabádať žiačku k bližšiemu vzťahu s jeho osobou (navyše
s neurčitým časovým vymedzením tohto rozhovoru).

7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným
spôsobom skončenia pracovného pomeru, ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý
smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho
písomného vyhotovenia zamestnancovi. Pretože v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa ide o vážny zásah do právneho postavenia zamestnanca, zamestnávateľ je

oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer výlučne z taxatívne ustanovených dôvodov, ktoré musí
v okamžitom skončení skutkovo vymedziť tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom
skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby

nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne
meniť. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny zákon neustanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posúdení, či zamestnanec porušil
závažne pracovnú disciplínu. Vymedzenie hypotézy právnej normy teda závisí v každom konkrétnom

prípade od úvahy súdu. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd prihliada na osobu
zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas
a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na
spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, na dôsledky porušenia pracovnej
disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu,

a podobne. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže potom dôjsť len v prípade takého
závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré vylučuje možnosť ďalšieho zamestnávania.

8. Uznesením č.k. 40Cpr/1/2014-85 zo dňa 13.2.2015 zastavil súd prvej inštancie konanie o určenie, že
pracovný pomer trvá, pretože žalovaný v tejto časti vzal žalobu späť.

9. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 68 odsek 1 písm. b), § 68
ods. 2, § 70, § 74, § 17 odsek 2, § 77 ods. 2, § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 146 ods. 2 prvá veta OSP v spojení § 142 ods.

2 OSP a § 151 ods. 1 OSP s odôvodnením, že žalobca späťvzatím žaloby v časti určovacieho výroku,
že jeho pracovný pomer trvá zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo vyhodnotil ako jeho neúspech
a zároveň úspech žalovaného, na druhej strane žalobca mal úspech v časti určovacieho výroku, že
okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Teda obe strany sporu mali v konaní čiastočný
úspech, ktorý je pre účely rozhodovania o náhrade trov konania úspechom rovnakým a preto súd prvej

inštancie rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

11. Keďže žalobca bol v konaní oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok podľa § 4 ods. 2 písm.
d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a súd jeho žalobe
vyhovel(včastiurčovaciehovýroku,ktorýzostalpredmetomkonania),uložil súdprvejinštancievzmysle

ustanovenia § 2 ods. 2 prvá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) a § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. podľa
výsledku konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovanému. Výšku súdneho poplatku
súd určil podľa položky 1 písm. b) prílohy I. sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a namietal, že

súdu prvej inštancie predložil doklad, v ktorom odborový orgán konštatuje, že okamžité skončenia
pracovného pomeru bolo prerokované na zasadnutí výboru a teda riaditeľ žalovaného mal podklad
na to, aby mohol okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom. Výbor ZO-OZ dňa 28.4.2014 mal k
dispozícií všetky podklady v písomnom vyhotovení a zaujal k nim stanovisko. Vyplýva to aj zo zápisnicev ktorej je konštatované, „na M. R.Ž. R. N. Š. D. X. R. R.. Z uvedeného je zrejmé, že výboru boli
doručené podklady v písomnej forme, pričom pre krátkosť času to nebolo robené formou poštovej
zásielky.Akmalsúdprvejinštanciepochybnosťotom,čivýbor ZO-OZprerokovalokamžité skončenie

pracovného pomeru bez písomnej žiadosti, mal v rámci dokazovania predvolať ako svedkov členov
výboru. Žalovaný sa nestotožnil ani s dôvodmi pre ktoré súd prvej inštancie považoval predmetné
okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. K bodu 1) okamžitého skončenia pracovného
pomeru uviedol, že vychádzka bola akciou, ktorej sa mali zúčastniť viaceré študentky. Potom ako
tieto účasť na vychádzke odmietli, išiel žalobca na vychádzku len so žiačkou D. O.. Nejednalo sa o

individuálnu vychádzku žiačky so žalobcom v čase jej osobného voľna, pretože žalobca potvrdil, že to
bola ním organizovaná akcia a nie je možné, aby vychovávateľ počas svojej pracovnej doby išiel na
individuálnu vychádzku v čase osobného voľna len s jednou študentkou. Následne po vychádzke, s ňou
nevhodným spôsobom komunikoval, keď ju v korešpondencii oslovil „. D.. Ak mal podozrenie,
že žiačka má zdravotné problémy, bol povinný informovať rodičov a nie posielať žiačke osobné SMS
- správy a pohľadnice. Tým sa dopustil nevhodného správania sa vychovávateľa k žiačke. Nie je

možné, aby žalobcu ďalej zamestnávali, pretože jeho právanie k študentom nie je vhodné. Závažné
porušenie pracovnej disciplíny posudzuje štatutárny orgán v spojitosti s tým, aké pracovné zaradenie
má pracovník, u ktorého dochádza k takémuto skončeniu pracovného pomeru. Správanie žalobcu je v
rozpore s povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z vyhlášky č. 239/2009 Z.z. Nesúhlasil ani s dôvodmi pre
ktoré súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na výsluch svedka Zápoľu, ktorým chcel objasniť priebeh

spornej služby žalobcu 2.4.2014, ale aj spôsob akým vychovávatelia boli oboznámení s povinnosťami
vyplývajúcimi z ich náplne práce. Žalovaný navrhol aby odvolací súd, napadnuté rozhodnutie zmenil
a žalobu zamietol, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý opätovne zdôraznil, že postup akým
žalovaný podľa jeho tvrdenia prerokoval okamžité skončenia pracovného pomeru žalobcu nie je v
súlade s ustanovením § 74 ZP. Prerokovanie sa musí uskutočniť vopred a predmetné okamžité
skončenie pracovného pomeru vopred prerokované nebolo. Ak by žalovaný skutočne vopred
požiadal o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, bola (musela) by táto skutočnosť

zaznamenaná v registratúrnych záznamoch, pretože je tam zaznamenaná kompletná interná a externá
komunikácia žalovaného. Písomné vyjadrenie odborovej organizácie bolo podľa neho vyhotovené
dodatočne a účelovo, žalovaný napriek opakovanej výzve súdu žiadosť na základe ktorej požiadal o
prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu odborovou organizáciou nepreložil,
predložil len na hlavičkovom papieri školy - žalovaného odpoveď odborovej organizácie o prejednaní

žiadosti riaditeľa školy. V zmysle ustálenej judikatúry, ak by aj žalovaný požiadal odborovú organizáciu
o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru možno toto prerokovanie považovať za
neplatné, pretože účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 74 ZP nastanú len vtedy,
ak žiadosť zamestnávateľa adresovaná zástupcom obsahuje buď náležitosti § 70 ZP, alebo súčasťou
žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru je samotné znenie okamžitého

skončenia pracovného pomeru. Z obsahu odpovede odborovej organizácie vyplýva, že prejednávala
priestupok - hrubé porušenie pracovnej disciplíny a odsúhlasovala návrh riaditeľa na okamžité
rozviazanie pracovného pomeru, nemala však k dispozícii samotné oznámenie o okamžitom skončení
pracovného pomeru so žalobcom, respektíve súčasťou žiadosti žalovaného neboli náležitosti § 70 ZP.
Teda žalovaný jednak písomne nepožiadal o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru a

ak by aj k prerokovaniu došlo, prerokúvala sa žiadosť (priestupok) a nie okamžité skončenie pracovného
pomeru. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa vychádzka žiačky uskutočnila na základe jej žiadosti, o čom svedčí
listinný dôkaz správa z 2.4.2014, nemožno takúto vychádzku považovať za akciu organizovanú školou,
na ktorú sa vyžaduje tzv. POZ. Žalovaný nedokázal, že žalobca bol s povinnosťou
odsúhlasovať si vopred POZ, preukázateľne oboznámený, a preto žalovaný nemôže od žalobcu, svojho

zamestnanca požadovať plnenie niečoho, o čom ho ani neinformoval, že plniť a rešpektovať má.
K tvrdenému nevhodnému správaniu sa žalobcu k žiačke, poukázal žalobca na to, že v okamžitom
skončení pracovného pomeru nie je toto nevhodné správanie dostatočne určito vyšpecifikované, a
ani nebolo preukázané, že žiačke D. O. spôsobilo traumu, ako sa to uvádza v dôvodoch okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Menovaná žiačka správanie žalobcu ako nevhodné posúdila až v

okamihu, keď ju na to upozornila jej matka. Konanie žalobcu nemohlo preto vykazovať takú intenzitu a
zastrašiť ju takým spôsobom, že žalovaný musel použiť až takéto krajné riešenie. Súhlasil s rozhodnutím
súdu nevykonať výsluch svedka Zápoľu, pretože skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom ozrejmené,
vyplývali z listinných dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie. Vysvetlenie spôsobu oboznamovaniazamestnancov s ich povinnosťami vyplývajúcimi z ich pracovnej náplne má predovšetkým riaditeľ,
ktorý ako štatutárny zástupca žalovaného bol prítomný na pojednávaniach a nie radový zamestnanec.
Navrhovaný svedok je ekonomicky závislý od žalovaného, pretože tento ho zamestnáva a jeho výpoveď

by mohla byť tendenčná. Žalobca uviedol aj to, že žalovaný nikdy počas konania neuviedol, že by
písomne upozornil žalobcu na porušenie jeho pracovných povinností.

14. Žalovaný počas konania s účinnosťou od 1.9.2016 zmenil názov zo Stredná odborná škola
automobilová na Y. Y. K. Š. G. D. G..

15. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP),
rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

16. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP).
Vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,

nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Keďže odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, obmedzil sa
len na doplnenie respektíve zdôraznenie ďalších skutočností na zdôvodnenie správnosti rozhodnutia

súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce je právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, neplatný, len ak to výslovne

ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

20. Podľa § 74 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalobcu, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo

okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať
výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k
prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých jeho rozhodnutiach (podporne 1 Cdo 72/2006,
1 M Cdo 2/2008, 5 Cdo 255/2008, 5 Cdo 140/2010), poukázal na to, že ustanovenie § 74 Zákonníka
práce určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom (ako
zástupcom zamestnancov) okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku

platnosti takéhoto právneho úkonu zo strany zamestnávateľa a nesplnenie tejto podmienky spôsobuje
v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce jeho neplatnosť. Účinky splnenia tejto povinnosti
zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného
pomeru alebo priložený návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie
adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti určené ustanovením § 70 ZP, to

znamená,žedôvod okamžitéhoskončeniapracovnéhopomerumusí byťvymedzenýtak,abyhonebolo
možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento dôvod nemožno dodatočne meniť. Ustanovenie § 74
Zákonníka práce o účasti príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru, platného
v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi žalovaným nemožno vykladaťizolovane, ale v nadväznosti na ustanovenie § 70 Zákonníka práce, pretože má za
úlohu ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal
zamestnancov z pracovného pomeru. Objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva

smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak účastník právneho vzťahu len formálne koná v
medziach svojho práva, prostredníctvom jeho realizácie však sleduje poškodenie druhého účastníka
právneho vzťahu, ide o chybný (zdanlivý) výkon práva. Žalovaný v prejednávanej veci, a to ani na výzvu
súdu, nepredložil listinný dôkaz - žiadosť adresovanú odborovej organizácii o prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobcu a tým neuniesol dôkazné bremeno preukázania hmotnoprávnej

podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedenú v ustanovení § 74 ZP. Bez
preukázania takejto žiadosti nie je totiž preskúmateľné, aké informácie žalovaný predložil odborovej
organizácii na prerokovanie, respektíve za aké skutky vôbec dáva žalobcovi okamžité skončenie
pracovného pomeru a teda akým rozsahom problematiky disponoval odborový orgán, keď sa mal k
žiadosti vyjadriť. Nedostatok takého dôkazu nie je možné konvalidovať výsluchom svedkov (zástupcami
zamestnancov), respektíve preukázanie splnenia predmetnej hmotnoprávnej podmienky odvodiť zo

zápisu z mimoriadneho zasadania výboru ZO OZ z 28.4.2014, z ktorého ani zrozumiteľne a jasne
nevyplýva čo bolo skutkovým podkladom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom.

22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Procesný predpis stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť,
teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny vzťah strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j.
okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. V
predmetnejveciourčenieneplatnostiokamžitého skončeniapracovnéhopomerumážalovanýbremeno

tvrdenia, k okolnosti, že postupoval podľa § 74 Zákonníka prace. Z tohto bremena tvrdenia potom
pre žalovaného vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať doručenie písomnej žiadosti o prerokovanie
okamžitého skončenia pracovného pomeru zástupcom zamestnancov, pretože žalobca v konaní bráni
svoje práva tým, že žalovaný jeho zamestnávateľ, predmetnú podmienku platnosti právneho úkonu
okamžitého skončenia pracovného pomeru nesplnil.

23. V danej veci súd prvej inštancie svoje závery o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalobcu založil na správnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu veci a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne a právne správny
potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisovorovnakomzaobchádzaní aoochranepreddiskriminácioualeboodborovouorganizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).