Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Gašparová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201000
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1220201000.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsudkyňouJUDr.KatarínouGašparovou,vprávnejvecimanželky:

I. W., G.. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, X., t.č. bytom P. X. U.. Č.. XXX, zastúpená: JUDr.
Igor Klamár, advokát so sídlom Družstevná 5, Bratislava, proti manželovi: T. W., B.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X. - U. T., t.č. bytom G. XX, X., zastúpený: Advokátska kancelária Studio Legale, s.r.o., so sídlom
Galandova 3, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode manželstva k maloletým deťom: T. W.Á., B.. XX.XX.XXXX a Y. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja
zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A,
Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov I. W., G.. Y., nar. XX.XX.XXXX a T. W., B.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX P. X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. - U. T., vo zv. XX , ročník XXXX,
na str. XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .

II. Maloleté deti T. W., B.. X.X.XXXX a mal. Y. W., B.. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva
zverujú do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. W., nar. X.X.XXXX sumou 150,- eur mesačne a
na výživu Y. W., B.. XX.X.XXXX sumou 110,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky
počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. Styk otca s maloletými deťmi súd na žiadosť rodičov neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa manželka domáhala rozvodu manželstva a
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Obe
maloleté deti navrhovala zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa vykonávala
v týždenných intervaloch so striedaním v piatok o 12.00 hod, bez úpravy vyživovacej povinnosti k
maloletým deťom.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámila v roku 2005, začiatkom roku 2006 začali
spolu bývať v prenajatom byte a v septembri 2006 sa zosobášili. V roku 2010 si prostredníctvom
hypotekárneho úveru kúpili rodinný dom. Keďže ona bola v roku 2011 dlhodobo práceneschopná a
manžel prišiel o zamestnanie, ich príjmy a úspory nepostačovali na pokrytie výdavkov. Táto situáciavyústila v roku 2013 do dražby rodinného domu. Následne sa presťahovali do bytu manželovej tety.
Začiatkom roku 2019 manželka podala žiadosť o vyhlásenie osobného bankrotu. V októbri 2019 sa aj s
maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Manželstvo je v kríze, odkedy im banka predala

rodinný dom v dražbe, čo bolo spôsobené najmä stratou manželovho zamestnania a jeho neochotou
nájsť si iné zamestnania. Namiesto toho začal manžel podnikať v stavebníctve, čo ona vnímala ako
veľmi rizikové a nesúhlasila s tým. Manžel si na začiatku podnikania požičiaval peniaze, aby rozbehol
rôzne projekty, z ktorých väčšina skončila neúspešne, čo spôsobilo ešte väčšie zadlžovanie rodiny a
jej postupné finančné zruinovanie. Dlhodobá neschopnosť zabezpečiť rodinu, nezodpovedné konanie,

neúnosnézadlžovanieačastáneprítomnosťmanželavdomácnostimalazanásledokpostupnéhlbokéa
trvalé citové odcudzenie. Manžela dlhodobo odmietala aj ako muža a v roku 2019 sa manželka dopustila
nevery, čo odcudzenie a rozvrat v manželstve zavŕšilo. Následne už nežili spolu, ale vedľa seba. Keď
sa finančne zmohla, spoločne s deťmi opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa do podnájmu.
Ešte na jar 2019 manželia vyhľadali pomoc manželskej poradkyne, ako poslednú snahu o záchranu
manželstva. Terapia nebola úspešná a rozpad manželstva nezvrátila. Manželstvo je už len formálnym

zväzkom, neplní svoj spoločenský účel a s manželom už nemajú záujem na obnovení manželského
spolužitia. Deti aktuálne bývajú spolu s matkou a otec ich chodí navštevovať. Rodičia sa predbežne
dohodli na striedavej starostlivosti o maloleté deti.

3. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva aj so

zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle návrhu matky.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa so sobášnym
listom, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, potvrdeniami o hľadaní
zamestnania, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní dávky v nezamestnanosti, ako aj ostatnými

listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento stav veci.

5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, pričom u oboch manželov ide o prvé
manželstvo. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania. Z tohto manželstva sa narodili dve maloleté
deti: T. W., B.. XX.XX.XXXX a Y. W., B.. XX.XX.XXXX. Okrem nich nemajú manželia žiadne iné

vyživovacie povinnosti.

6. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese: G. XX, X., čím bola založená miestna
príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci.

7. Manželka pracuje ako čašníčka. Podľa predložených potvrdení o príjmoch dosahuje príjem priemerne
vo výške 667,- eur mesačne netto. Podľa vlastného vyjadrenia však spolu s prepitným dosahuje vyšší
príjem, a to vo výške cca 1000,- eur mesačne. Spolu s deťmi býva u svojich rodičov, ktorým prispieva
na bývanie sumou 400,- eur mesačne, v čom je zahrnutá aj strava.

8. Manžel od roku 2010 až do 18.05.2021 vykonával funkciu konateľa obchodnej spoločnosti X. - X.
U..G..C... Podľa predložených potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti bol
úhrn jeho vyplatených zdaniteľných príjmov v tejto spoločnosti za rok 2020 vo výške 563,05 eur a za rok
2021 vo výške 250,- eur. Momentálne je nezamestnaný, od 14.06.2021 je evidovaný na Úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie a zo Sociálnej poisťovne mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo

výške 50 % denného vymeriavacieho základu 1,6481 EUR na obdobie 6 mesiacov.

9.MaloletédetinavštevujúZŠvJ.U..MaloletáT.jeaktuálnežiačkou 9.ročníkaZŠ,mádiagnostikovanú
histamínovú intoleranciu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Vo voľnom čase sa venuje maľovaniu.
Mesačné náklady na maloletú matka vyčíslila celkovo na sumu 385,- eur a zahrnula sem: náklady na

bývanie 50,- eur, strava 100,- eur, strava v škole 25,- eur, oblečenie 50,- eur, ZRPŠ a školské pomôcky
15,- eur, krúžky (maľovanie) 25,- eur, lieky na histamínovú intoleranciu 20,- eur, mobil 20,- eur, vreckové
30,- eur, školský výlet/letný tábor 15,- eur, hygienické potreby 15,- eur, pohonné hmoty (škola) 20,- eur.

10. Maloletý Y. je aktuálne žiakom 2. ročníka ZŠ. Je zdravý, z tohto titulu nemá žiadne špeciálne výdavky.

Navštevuje futbalovú akadémiu. Mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila celkovo na sumu 353,-
eur a zahrnula sem: náklady na bývanie 50,- eur, strava 100,- eur, strava v škole 25,- eur, oblečenie 50,-
eur, družina 18,- eur, ZRPŠ a školské pomôcky 15,- eur, krúžky (futbal) 15,- eur, školský výlet/letný tábor
15,- eur, hygienické potreby 15,- eur, pohonné hmoty (škola a tréningy) 50,- eur.11. Manželka vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu
na rozvod manželstva, nakoľko si neplní svoj spoločenský účel, obidvaja manželia už majú nových

partnerov. Snažili sa už predtým obnoviť manželské spolužitie po rozchode, ale nešlo to, manželstvo
je v hlbokom a trvalom rozvrate. V spoločnej domácnosti manželia nežijú už 1,5 roka. Nie je možné
očakávať obnovu manželského spolužitia. V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode poukázala na to, že dohoda, ktorú rodičia uzavreli, sa nikdy nerealizovala. O deti sa
stará výlučne matka. Otec sa s nimi stretáva po vzájomnej dohode s matkou. Navrhovala preto zveriť

deti do osobnej starostlivosti matky a styk neupravovať z dôvodu, že rodičia a dokážu dohodnúť a matka
dokonca privezie deti otcovi do X., ak je to potrebné. Výživné navrhovala určiť vo výške 170,- eur na mal.
Y. a 200,- eur na mal. T.. Dcéra T. má diagnostikovanú histamínovú intoleranciu, užíva lieky Terazine.
Za 3-mesačné balenie matka uhrádza 60,- eur. Dcéra sa venuje maľovaniu, kupuje si plátna, farby, za
čo uhrádza mesačne 25,- eur, niekedy je to viac, niekedy menej. Syn Y. chodí na futbalovú akadémiu
v J. U., za ktorú matka uhrádza 15,- eur, sú v tom zahrnuté aj náklady na športovú výstroj. ZRPŠ je

50,- eur za každé dieťa. Otec na výživu detí neprispieva, keď ho o to žiadala, povedal, že ona dostáva
rodinné prídavky a on nevidí potrebu, aby jej prispieval. Nebráni otcovi v styku s deťmi, ak má záujem,
tak sa stretnú aj každý víkend. Pracuje ako čašníčka, spolu s prepitným dosahuje príjem cca 1000,- eur
mesačne. Býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie 400,- eur mesačne, v čom je zahrnutá aj strava.
Matka poprela tvrdenia otca, že cez koronu boli deti pol na pol u otca, keďže mali online vyučovanie.

Nevie o tom, že by otec kupoval deťom oblečenie. Syn aktuálne nastúpil do 2. ročníka ZŠ. Za školský
klub sa bude platiť 18,- eur mesačne, za obedy 36,- eur mesačne, za ZRPŠ 20,- eur polročne. Syn
naďalej chodí na futbalovú akadémiu, za čo sa platí 30,- eur mesačne. Otec síce zaplatil synovi futbalový
kemp, ale matka mu zaplatila denný tábor, ktorý stál 90,- eur. Dcéra síce bola cez leto u tety v Nemecku,
ale matka s tým mala takisto náklady a to vo výške cca 180,- eur. Dcéra nechodí na výtvarný krúžok, ale

sama si maľuje a s tým sú spojené náklady. To, že otec poberá v spoločnosti svojich rodičov odmenu
vo výške 50,- eur, nie je krátkodobý stav spôsobený koronou, ale dlhodobá záležitosť. Otec má takú
odmenu už asi 3 roky. Otec chodí na synove zápasy preto, že tam chodiť chce. Aj keby tam nešiel, tak
matka by si to vedela zariadiť. Zároveň spochybnila otcom predložené potvrdenia o hľadaní zamestnania
a považovala ich za účelové, keďže dve z nich sú zo U. a jedno je na pozíciu elektromechanika.

12. Manžel pred súdom vypovedal, že súhlasí s rozvodom manželstva, ktoré je v hlbokom a trvalom
rozvrate, nie je možné obnoviť manželské spolužitie. Rovnako súhlasil aj so zverením detí do osobnej
starostlivosti matky, avšak nesúhlasil s navrhovanou sumou výživného. Nie je pravdou, že by sa o deti
nestaral. Počas korony boli deti u neho na dlhších pobytoch, viac menej pol na pol. Chodí pre syna na

futbal, keď pre neho nemôžu ísť starí rodičia. Je im za to vďačný. Manželka je viac menej P. X. u priateľa
a o deti sa starajú starí rodičia. Dôvodom je zrejme aj jej práca. Otec taktiež kupuje dcére oblečenie, čo
si zmyslí, to má. Momentálne je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce. Bol konateľom obchodnej
spoločnosti, ktorej vlastníkmi boli jeho matka a pán Ž.. K predaju spoločnosti došlo z dôvodu, že sa
utlmila stavebná činnosť. Býva v dome svojej sestry, v ktorom žije aj jeho mama. Náklady za bývanie

nehradí, tieto hradí buď sestra alebo mama. Snaží sa pomôcť deťom a matke. V lete bol otec so synom
9 dní na chate. Dokopy bol so synom počas prázdnin minimálne mesiac. Zaplatil mu futbalový kemp
70,- eur. Dcére vybavil 3-týždňový pobyt u svojej tety v Nemecku. Ohľadne výšky výživného uviedol,
že v jeho možnostiach je prispievať na deti minimálnym výživným a to vzhľadom na svoj príjem, ktorý je
v podstate nulový. S manželkou sa dohodol a súhlasil s tým, že deti pôjdu bývať do P.Ľ. X., ona sa tam

zamestná a bude sa o deti starať. Táto dohoda sa ale neplní, manželka pracuje P. X., kde aj prespáva
a o deti sa vtedy starajú starí rodičia. Otec robí, čo môže. Asi 9-10 dní z mesiaca sú deti u neho a on
im hradí potreby počas tohto pobytu, dcére platí telefón. Rovnako nakupuje deťom školské potreby
či oblečenie. Sumu výdavkov na maloleté deti, ktoré predložila matka, považoval za neprimerané.
Namietal výdavky na bývanie, rovnako aj výdavky na oblečenie u obidvoch detí. Za primeranú sumu

na oblečenie považoval 10-15,- eur mesačne. Výdavky na telefón hradí dcére otec. Vzhľadom na vek
považoval za prijateľné výživné pre deti vo veku mal. T. sumu 200-250,- eur mesačne a u takého chlapca
vo veku Y. sumu 150,- eur mesačne. Naďalej však trval na minimálnom výživnom. Ďalej uviedol, že má
zvýšené náklady spojené s tým, že chodí na zápasy svojho syna a to 2 x do týždňa. Tieto náklady sú
možno vo výške 100-150,- eur. Niekedy je zápas aj niekde inde ako v J. U.. K predloženým potvrdeniam

o hľadaní zamestnania otec uviedol, že jeho priateľka je zo U., tak si tam chcel nájsť prácu a čo sa týka
pozície elektromechanika, na ktorú reagoval, tak tam predávajú kávovary.13. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhoval zaviazať otca prispievať na výživu maloletých detí
od výšky 300,- eur mesačne na obidve deti. Otec je zdravý, je schopný nájsť si adekvátnu prácu.
Nepreukázal žiadnu prekážku, ktorá by tomu bránila. Odmietol tvrdenie otca, že celú ťarchu výživy má

niesť matka. Keby tomu bolo tak, že deti by boli zverené do starostlivosti otca, takisto aj on by požadoval
primerané výživné.

14. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a

povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

16. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

17. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí. Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20.Podľa§25ods.1a2Zákonaorodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania,
súd dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné
poslanie. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení. Vzhľadom na
priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch

účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi
sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia,
preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch
manželov v povahových a názorových nezhodách. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so
záujmami maloletých detí, nakoľko spolužitie rodičov nevytváralo vhodné prostredie pre zdravý vývoj
maloletých detí.

24. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje
množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti
o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Maloleté deti súd
zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko to navrhli obidvaja rodiča a kolízny opatrovník s touto

úpravou súhlasil. Zároveň súd určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja
rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských
práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča
rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetokobomrodičom. Stykotcasmaloletýmideťmisúdneupravoval,atovzhľadomnanávrhyrodičov,

ktorí styk nežiadali upraviť, keďže sa dokážu na styku otca s maloletými deťmi dohodnúť.

25. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb

spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery

rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov
a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým
dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na
základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby

oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Otec je aktuálne nezamestnaný,
je evidovaný na úrade práce, dávka na ktorú bude mať nárok je v zanedbateľnej výške. Otec však
nedosahoval vysoký príjem ani v čase keď bol zamestnaný v spoločnosti svojej matky, čo je zrejme
aj dôvodom nízkej dávky v nezamestnanosti. Súd posudzoval možnosti otca nie podľa deklarovaného
príjmu ale celkových možnosti regiónu v ktorom otec žije, ktorý ponúka široké možnosti zárobku a to

ako v riadnom pracovnom pomere, tak aj brigádnou formou. Otec je zdravý, relatívne mladý muž.
Nepreukázalexistenciužiadnychprekážok,ktorébymubránilisazamestnať.Súdpripúšťa,žepandémia
ochorenia Covid 19 utlmila ekonomiku a obmedzila pracovné možnosti, na druhej strane nie je možné
používať Covid ako univerzálny argument a zakrývať ním iné príčiny. Aktuálne sa ekonomika oživuje
a zvyšuje sa aj množstvo ponúkaných pracovných miest. Otec má dve vyživovacie povinnosti a žiaľ

musí ubrať zo svojich kritérii pri hľadaní práce a prijať aj menej atraktívne pracovné pozície. Pokiaľ by
otec vyvinul isté úsilie, ktoré je po ňom spravodlivé požadovať, bolo by jednoznačne v jeho možnostiach
dosiahnuť mesačný príjem minimálne 700-800,- Eur netto. Z takejto sumy by bolo bezpochyby možné
prispievať na výživu maloletých detí sumou, ktorá bola určená v tomto rozhodnutí, t.j. 260,- eur mesačne
na obidve deti. Z potencionálneho príjmu otca cca 800,- eur to predstavuje cca 30 %, čo súd považuje

za primerané vzhľadom na vek a potreby detí. Súd zdôrazňuje , že výživné určené v tomto rozhodnutí, je
na pomyselnej dolnej hranici a bolo tak určené preto, lebo súd zohľadnil stretávanie otca s deťmi a jeho
podielnavoľnočasovýchaktivitáchatohlavneusyna. Výživnéktoréotecnavrhoval-minimálnevýživné,
súd považoval za neprijateľné a to vzhľadom na možnosti otca, t.j. jeho dobrý zdravotný stav, vek,pomoc rodiny, bohatý pracovný trh v mieste bydliska- X.. Otec nemôže prenášať celú ťarchu vyživovacej
povinnosti na matku, jeho prvoradou povinnosťou je nájsť si také zamestnanie, aby dokázal uživiť svojich
potomkov. Súd sa ustálil na výške výdavkov u maloletej T. vo výške cca 350,- eur a u maloletého Y. vo

výške cca 300,- eur mesačne a na rozdiel od otca ich nepovažuje za neprimerane vysoké. Časť týchto
nákladov môže byť hradená z prídavku na dieťa a daňového bonusu čo predstavuje na dieťa sumu 50,-
eur mesačne. Mesačný náklad na výživu maloletej T. tak dosiahne cca 300,- eur, na čo súd zaviazal
otca prispievať v jednej polovici. Mesačný náklad na Y. dosahuje po odpočítaní štátnych príspevkov
250,- Eur, nakoľko sa otec významnou mierou podieľa na voľnočasových aktivitách, ustálil sa súd na

výživnom vo výške 100,- eur mesačne.

26. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.