Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208339
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117208339.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: A.. A. N., H.. X.X.XXXX, R. C. R.
XXX/X, XXX XX C. H. L., zastúpeného JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom, Partizánska 1834, 069 01
Snina, IČO: 37940864, proti žalovanému: AGRIFOP, a.s. Stakčín, so sídlom Duchnovičova 573/18, 067
61 Stakčín, IČO: 31 713 238, zastúpenému JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Komenského 2791/35,
069 01 Snina, IČO: 30629675 a JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom, Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO:
42104360, o zaplatenie sumy 205.781,18 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 18Cb/65/2017-95 zo 16.5.2017, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené tak, že žalobu zamieta.

Nepriznáva sporovým stranám náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 24,13 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 39.108,60 eur od 1.5.1999 do 3.7.2004, v časti prevyšujúcej 16 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 39.108,60 eur od 4.7.2004 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa zaplatenia 22,81
% ročného úroku z omeškania zo sumy 43.605,74 eur od 29.4.2000 do 3.7.2004, v časti prevyšujúcej
16 % ročný úrok z omeškania zo sumy 43.605,74 eur od 4.7.2004 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa

zaplatenia 18,20 % ročného úroku z omeškania zo sumy 61.009,02 eur od 21.4.2001 do 3.7.2004, v
časti prevyšujúcej 16 % ročný úrok z omeškania zo sumy 61.009,02 eur od 4.7.2004 do zaplatenia a v
časti týkajúcej sa zaplatenia 10,70 % ročného úroku z omeškania zo sumy 62.057,82 eur od 27.4.2002
do 3.7.2004, zastavuje.

2. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 205.781,18 eur, 16 % ročný úrok z omeškania zo sumy
143.723,36 eur od 4.7.2004 do zaplatenia a 10,70 % ročný úrok z omeškania zo sumy 62.057,82 eur

od 4.7.2004 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vedeného pod
sp. zn. 21Cb/1/2009 v rozsahu 36 %.

4. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vedeného v rámci
konania vedeného pod sp.zn. 21Cb/1/2009 v rozsahu 87 %.

5. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vedeného pod
sp.zn. 18Cb/65/2017 v rozsahu 42 %.6. Vychádzal zo zistenia, že žalobou z 11.7.2006 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 1.178.185,70
Sk s 24,13 % úrokom z omeškania od 30.4.1998 do zaplatenia, istinu 1.313.666,60 Sk s 22,81 %
úrokom z omeškania od 30.4.1999 do zaplatenia, istinu 1.837.957,80 Sk s 18,20 % úrokom z omeškania

od 30.4.2000 do zaplatenia, istinu 1.869.553,80 Sk s 10,70 % úrokom z omeškania od 30.4.2001 do
zaplatenia a istinu 1.8042,824,50 Sk s 10,27 % úrokom z omeškania od 30.4.2002 do zaplatenia,
ako aj nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.
43Cb/15/98/-473 zo dňa 1.7.2002 vo veci žalobcov A.. N. a P.. P. S. proti žalovaným A.. A. R., správcovi
konkurznej podstaty úpadcu K., B..K.. v konkurze, N. Š. a P.. Z. D. o určenie neplatnosti zmlúv o kúpe

cenných papierov a vrátenie vzájomného plnenia (akcie emitenta AGRIFOP, a.s. Stakčín) tak, že kúpne
zmluvy sú absolútne neplatné. Na základe právoplatného rozsudku P.. P. S. spätne nadobudol vlastnícke
právo k cenných papierom emitenta AGRIFOP, a.s. Stakčín v počte 37.436 ks s účinnosťou ex tunc od
doby 23.3.1998. P.. S. zmluvou o postúpení pohľadávok podľa § 524 Občianskeho zákonníka (zákon č.
40/1964 Zb.) zo dňa 15.9.2004 postúpil všetky práva A.. A. N.. Postupca oznámil postúpenie pohľadávky
dlžníkovi AGRIFOP, a.s., ako aj P.. Z. D.. Postupca P.. S. aj A.. N. vyzvali žalovaného na vyplatenie

rozdeleného zisku (dividend) schváleného valnými zhromaždeniami firmy AGRIFOP, a.s. za obdobie od
roku 1998 do septembra 2004, na ktoré mal postupca P.. P. S. ako výlučný vlastník cenných papierov
nárok podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Po účinnom a kladnom
doručení oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi zároveň A.. N. vyzval na zaplatenie dividend pre
postupníka. Podľa § 184 a násl. Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločnosti AGRIFOP,

a.s. Stakčín rozhodlo o rozdelení zisku a vyplatení dividend pre akcionárov od roku 1998 do 2004
nasledovne:

7. Rok 1998 rozdelený zisk na výplatu dividend 7.234.000,- Sk a výnos na jeden cenný papier 31,472 Sk.
Rok 1999 rozdelený zisk 8.066.000,- Sk a výnos na jeden cenný papier 35,091 Sk. Rok 2000 rozdelený

zisk 11.285.000,- Sk a výnos 49,096 Sk za jeden cenný papier. Rok 2001 rozdelený zisk 11.479.000,-
Sk a výnos 49,940 Sk za jeden cenný papier. V roku 2002 bol rozdelený zisk 11.315.000,- Sk a výnos
na jeden kus cenného papiera 49,226 Sk. V roku 2003 a 2004 nedošlo k rozdeleniu zisku na výplatu
dividend. Postupca P.. S. bol výlučným vlastníkom cenných papierov emitenta AGRIFOP v počte 37.436
ks akcií a po rozdelení zisku spoločnosti by ako akcionár mal právo na podiel na zisku nasledovne:

8. Rok 1998 počet akcií 37.436 ks, výnos na 1 ks cenného papiera 31,472 Sk a sumár je to 1.178.185,70
Sk. Rok 1999 je ten istý počet akcií, výnos 35,091 Sk a dividendy 1.313.666,60 Sk. Rok 2000 pri
nemennompočteakciíjevýnos49,096Skadividendy1.837.957,80Sk.Vroku2001jeprivýnose49,940
Sk výplata dividend 1.869.553,80 Sk. V roku 2002 pri výnose 49,226 Sk je dividenda 1.842.824,50 Sk.

Celkove je to 8.042.188,40 Sk.

9. Písomným podaním z 18.3.2002 žalobca rozšíril žalobu na zaplatenie 1.170.694,30 Sk s úrokom z
omeškania 24,13 % od 24.4.1998 do zaplatenia, ale neskôr návrh v tejto časti zobral späť. Okresný súd
uznesením z 25.4.2008 čiastočne zastavil konanie. Žalovaná spoločnosť v priebehu konania namietala

aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na to, že nárok na vyplatenie dividend za roky 1998 až 2002
vznikol pred podpísaním zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.9.2004. Tento nárok nebol postúpený
zmluvou na A.. N.. Okresný súd Prešov rozsudkom z 25.5.2011 č. k. 21Cb/1/2009-664 pripustil čiastočné
späťvzatie žaloby v časti príslušenstva pohľadávky a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 61.170,57
eur (dividendy za rok 2002) s 10,27 % ročným úrokom z omeškania od 4.7.2004 do zaplatenia. Nárok

žalobcu na zaplatenie 10,27 % ročného úroku z omeškania zo sumy 61.170,57 eur od 1.5.2003 do
3.7.2004 zamietol. Zvyšok nároku žalobcu vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne o
náhrade trov celého konania. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom z 1.12.2011
č. k. 4Cob/68/2011-745 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti o povinnosti
žalovanej akciovej spoločnosti vyplatiť žalobcovi 61.170,57 eur s 10,27 % ročným úrokom z omeškania

od 4.7.2004 do zaplatenia. Rozhodnutie potvrdil aj vo výroku o zamietnutí platenia úroku omeškania
10,27 % ročne za obdobie od 1.5.2003 do 3.7.2004. Odmietol odvolanie žalovaného proti výroku
rozsudku o vylúčení časti návrhu na samostatné konanie. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR
uznesením z 27.3.2013 č. k. 5Obdo/46/2012-828 dovolanie žalobcu odmietol a žalovanému náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal.

10. Podľa obsahu zápisnice z rozkovania riadneho valného zhromaždenia AGRIFOP, a.s. Stakčín z
30.4.1999 vyplýva, že bolo rozhodnuté o vyplatení dividend 7.234.000,- Sk súvisiacich s rozhodnutím
o rozdelení zisku za rok 1998. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práva na dividendu bol deňkonania riadneho valného zhromaždenia, teda 30. apríl 1999. Podľa rokovania valného zhromaždenia z
28.4.2000 spoločnosť schválila ročnú účtovnú závierku a rozdelenie zisku za rok 1999 a výplatu dividend
v rozsahu 8.066.000,- Sk. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práva na dividendu bol deň konania

riadneho valného zhromaždenia, teda 28. apríl 2000.

11. Podľa zápisnice rokovania valného zhromaždenia AGRIFOP z 20.4.2001 bolo rozhodované o
rozdelení zisku za rok 2000 a výplate dividend 11.287.000,- Sk. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie
práva na dividendu bol deň konania riadneho valného zhromaždenia 20. apríla 2001.

12. Podľa zápisnice rokovania riadneho valného zhromaždenia AGRIFOP, a.s. z 26.4.2002 bolo
rozhodované o rozdelení zisku a výplate dividend 11.478.000,- Sk. Rozhodujúci deň na uplatnenie práva
na dividendu bol 26. apríl 2002.

13. Podľa rokovania valného zhromaždenia z 29.4.2003 bolo rozhodované o rozdelení zisku za rok

2002 a rozdelenie dividendy 11.360.000,- Sk. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práva na dividendu je
29. apríl 2003. Podľa výpisu z účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 12.9.1997 P.. P. S. bol výlučným
vlastníkom cenných papierov emitenta AGRIFOP, a.s. v počte 37.436 ks akcií s percentuálnym podielom
na emisii 16,28 %.

14. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 43Cb/15/1998-473 určil kúpnu zmluvu o predaji cenných
papierov č. 1/CP/97/1 zo dňa 22.8.1997 medzi žalobcom A.. A. N. ako predávajúcim a žalovaným
1/ A.. A. R., správcom konkurznej podstaty K. B..K.. v konkurze za neplatné. Takisto určil neplatnú
kúpnu zmluvu č. 2/CP/97/1 zo dňa 22.8.1997 medzi žalobcom P.. P. S. ako predávajúcim a správcom
konkurznej podstaty SKB za neplatné. Potom určil za neplatné kúpne zmluvy medzi správcom

konkurznej podstaty a N. Š. na predaj akcií AGRIFOP v rozsahu 68.700 ks. Tiež určil za neplatnú kúpnu
zmluvu o predaji cenných papierov medzi správcom konkurznej podstaty a P.. Z. D. a následnou kúpnou
zmluvou medzi žalovaným 3/ (P.. D.) a Prvou paroplavebnou a.s.. Bolo rozhodnuté o vrátení 68.000 ks
akcií A.. A. N. a 37.436 ks akcií žalobcovi P.. Z. D.. Žalobca 1/ (A.. N.) je povinný splatiť žalovanému
1/ (úpadcovi K. zvyšok úveru 5.306.800,- Sk. Žalovaní 2/ a 3/ boli zaviazaní nahradiť žalobcom 1/ a 2/

trovy konania. Krajský súd v Bratislave opravným uznesením zo 16.7.2002 opravil výrok o zvyšku úveru
na 5.306.800,- Sk.

15. Na odvolanie žalovaných 2/ a 3/ Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti o povinnosti nahradiť trovy konania.

16.NajvyššísúdSRuznesenímz31.3.2005č.k.1Obdov/72/2004dovolaniežalovaných2/a3/odmietol.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.7.2002 nadobudol právoplatnosť v časti výroku 1. až
4. dňa 23.6.2004, v časti výroku 5. a 6. dňa 4.9.2002 a v časti výrokov 7. a 8. v spojení s opravným
uznesením dňa 4.9.2002. Na podklade právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave nadobudol

P.. P. S. vlastnícke právo k cenným papierom emitenta AGRIFOP, a.s. Stakčín v počte 37.436 ks akcií s
účinnosťou ex tunc od 23.3.1998. P.. P. S. vzniklo právo na podiel zo zisku (dividendu), ktoré právo ale
postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.9.2004 na A.. A. N..

17.Podľa§178ods.1Obchodnéhozákonníkaapodľa§7boduStanovžalovanejobchodnejspoločnosti

má P.. P. S. ako akcionár právo na podiel zo zisku (dividendu) žalovanej spoločnosti, a to spätne od
23.3.1998. Právo na dividendu je základným majetkovým právom akcionára. Keď valné zhromaždenie
schváli účtovnú závierku a rozhodne, že spoločnosť vyplatí akcionárom podiel na zisku - dividendu,
dividenda sa stáva pohľadávkou akcionára voči spoločnosti. Žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Pri rozhodovaní vo veci sú právne významné príslušné ustanovenia Zákona o cenných papieroch, a to

za obdobie do 31.12.2001 vydaného pod č. 600/1992 Zb. od 1.1.2002 a pod č. zákona 566/2001 Zb..

18. Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia lehota odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

19. Podľa § 178 ods. 6 Obchodného zákonníka spôsob a miesto výplaty dividendy určí valné
zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku (znenie účinné od 1.1.2002).20. Podľa § 397 Obchodného zákonníka právo na výplatu dividend sa premlčuje vo štvorročnej
všeobecnej premlčacej dobe, pričom sa javí, že ktorýkoľvek akcionár mohol objektívne uplatniť
zaplatenie dividend za ten, ktorý rok uplynutím 60 dní od konania valného zhromaždenia, v ktorom bolo

rozhodnuté o rozdelení zisku ustanovenie rozhodujúceho dňa pre určenie osoby oprávnenej uplatniť
právo na dividendy. Napriek určitej formálnosti zápisníc z konaní valného zhromaždenia nemožno v
súvislosti s tým hovoriť, že by valné zhromaždenie stanovilo za deň splatnosti dividendy deň konania
valného zhromaždenia. Od konania valného zhromaždenia 30.4.1999 začala plynúť 60-dňová lehota
upravená v § 178 ods. 6 Obchodného zákonníka, po uplynutí ktorej vzniká akcionárom právo uplatniť si

svoje práva akcionára na dividendu žalobou na súde. Posledný deň tejto 60-dňovej lehoty pripadol na
deň 29.6.1999. Právo uplatniť si svoje práva akcionára na dividendu žalobou na súde vo všeobecnosti
vzniká akcionárom dňa 30.6.1999. Pri nároku na dividendu za rok 1999 vzniklo právo akcionárom
dňom 28.6.2000. Pri dividendách za rok 2000 vzniklo právo akcionárom dňom 20.6.2001. Pri nároku na
dividendu za rok 2001 vzniklo právo akcionárom dňom 26.6.2001 (pravdepodobne má byť dátum 2002,
poznamenal krajský súd). Právo na podiel zo zisku spoločnosti - dividendu, má akcionár a rozhodujúci

deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu určí valné zhromaždenie. Ak ho neurčí,
platí úprava podľa § 178 ods. 5 Obchodného zákonníka.

21. Centrálny depozitár cenných papierov zapísal postupcu P.. P. S. ako vlastníka cenných papierov,
akcionára žalovanej spoločnosti, dňa 6.9.2004 so spätnou účinnosťou k 23.3.1998, a to na základe

rozsudku Krajského súdu v Bratislave vo veci 43Cb/15/1998. Postupca nebol v čase konania valných
zhromaždení (roky 1999 až 2002) akcionárom a ani v rozhodujúci deň nebol oprávnený si uplatniť
právo na dividendu. Akcionárom sa stal až po právoplatnosti rozsudku z 23.6.2004, resp. dňom účinnosti
prevodu vlastníctva voči spoločnosti zápisom vlastníckeho práva v Centrálnom depozitári cenných
papierov, teda dňom 6.9.2004, a to so spätným účinkom k 23.3.1998.

22. Postupca P.. P. S. splnil podmienku až 6.9.2004 so spätným účinkom k dátumu 23.3.1998. Právo
na dividendu sa stalo vymáhateľným nárokom, až keď postupca bol ako akcionár zapísaný do zoznamu
akcionárov vedeným Centrálnym depozitárom cenných papierov. Až týmto okamihom začala plynúť
štvorročnápremlčacialehota.Začiatokplynutiapremlčacejdobyzačínaplynúťdňomnasledujúcim,kedy

právo na dividendu sa stalo vymáhateľným (akcio nata), t.j. až keď postupca bol ako akcionár zapísaný
do zoznamu akcionárov, t.j. dňom 6.9.2004. Potom nároky na výplaty dividend za rok 1998 až 2001 nie
sú premlčané. V čase konania valných zhromaždení P.. P. S. nebol evidovaný ako osoba uplatňujúca si
právo na dividendu, pretože ešte nebol právoplatne uznaný ako vlastník cenných papierov na základe
predchádzajúcej žaloby o určenie neplatnosti prevodu cenných papierov. Preto si ani nemohol uplatniť

právo na výplatu dividend. Ak došlo k neplatnému prevodu akcií P.. S. na tretiu osobu a ten sa neskôr
úspešne dovolal neplatnosti tohto prevodu, tak začiatok omeškania žalovanej spoločnosti voči P.. A.
S. je potrebné viazať na uplynutie 10 dní lehoty od výzvy Ing. Pavlovkina na zaplatenie dividend. Preto
súd zaviazal žalovanú obchodnú spoločnosť aj na platenie úrokov z omeškania. Čo sa týka námietky
aktívnej legitimácie žalobcu, tak pôvodný veriteľ P.. S. postúpil svoju pohľadávku na žalobcu. K tomu

došlonazákladezmluvyopostúpenípohľadávokz15.9.2004.Akdošlokpostúpeniupohľadávkypodľa§
524 Občianskeho zákonníka, postupujú sa aj výnosy z cenných papierov, pričom relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd uzavrel, že oznámenie o postúpení pohľadávky z 15.9.2004
bolo relevantné a nebolo nutné ako prejudiciálnu otázku skúmať platnosť zmluvy o postúpení. Ak

žalovaná spoločnosť namietala, že P.. S. nebol oprávnený postupovať pohľadávku, ktorá súvisela s
predmetom sporu s ohľadom na to, že dňa 10.9.2004 previedol všetky svoje AGFRIFOP na iné osoby
a až dňa 15.9.2004 urobil zmluvu o postúpení pohľadávky, tak je potrebné uviesť, že prevod akcie je
síce prevodom všetkých práv s akciami spojenými, ale odo dňa prevodu do budúcna, nie spätne. Nie
je vylúčené, aby prevod akcií bol zároveň aj s postúpením nárokov s akciami spojenými, ktoré vznikli

v minulosti pred prevodom akcií. Súd bral ako základ zmluvu o postúpení pohľadávky z 15.9.2004 a
oznámenie o postúpení pohľadávky z 15.9.2004.

23. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 a nasl. Civilného sporového poriadku.

24. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to len proti výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené a proti súvisiacim výrokom o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a
žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.25. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. že súd neboli splnené procesné
podmienky, ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Nie je z
neho zrejmé, aké dôkazy považoval súd za relevantné a absentujú úvahy o tom, ako sa súd vyporiadal
s jednotlivými dôkazmi a na základe akých ustanovení nevychádzal z predložených rozhodnutí súdov.
Súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších autorít. Svoje

rozhodnutie však nijako objektívne a rozumne neodôvodnil, čím založil arbitrárnosť napadnutého
rozhodnutia. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 12Cb/109/2006-529 zo 7.5.2007 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 10.10.2007 č.k. 1Cob/49/2007-631 bolo rozhodnuté tak, že
žalobcov nárok sa s ohľadom na premlčanie zamieta. Odvolací súd v tomto rozhodnutí z 10.10.2007
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a pripustil dovolanie vo vzťahu k otázke zásadného právneho

významu, za ktorú považoval vyriešenie problému, kedy začína plynúť premlčacia doba v prípade
opätovného zápisu akcií na účet pôvodného majiteľa, ku ktorému došlo v dôsledku neplatnosti zmluvy
o kúpe cenných papierov. Najvyšší súd SR v dovolacom konaní rozsudkom z 24.4.2012 sp.zn.
3Obdo/52/2010 uviedol, že začiatok premlčacej doby je spojený s okamihom, kedy sa právo stalo
vynútiteľné a splatné. Možnosť uplatnenia na súde sa posudzuje objektívne, teda keď vznikla objektívna

možnosť podať žalobu, pričom nezáleží na subjektívnej možnosti oprávneného. Z toho treba vyvodiť
záver, že pri posudzovaní sa uplatňuje objektívne hľadisko vylučujúce z úvahy akékoľvek subjektívne
prekážky účastníkov právneho vzťahu. Dovolací súd vyhodnotil názor dovolateľa o jeho objektívnej
nemožnosti uplatniť právo na dividendy za nesprávny. Ak platí objektívne hľadisko pri výklade § 391
ods. 1 Obchodného zákonníka, potom žalobca mohol objektívne uplatniť svoje právo na dividendy v

premlčacej dobe, pretože pre je plynutie v súvislosti s vyslovením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
o prevode akcií, začala plynúť premlčacia doba s platnosťou práva na dividendu, teda uplynutím 60 dní
od konania valného zhromaždenia, na ktorom bolo schválené uznesenie o rozdelení zisku toho ktorého
roku.

27. Ústavný súd SR uznesením z 26.6.2013 č.k. IV.ÚS 402/2013-17 ústavnú sťažnosť žalobcu vo vzťahu
k tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu odmietol. Nie je teda zrejmé, ako súd prvej inštancie mohol
dospieť k názoru, že žalobcom uplatnené nároky nie sú premlčané. Jeho argumentácia, ktorú vo vzťahu
k tejto problematike uviedol, je v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou a rozhodnutie je na základe
toho prekvapivé, porušujúce princíp právnej istoty a princíp preskúmateľnosti rozhodnutia (§ 365 ods.

1 písm. b) CSP).

28. Pre plynutie premlčacej doby na uplatnenia práva na dividendy nie je rozhodujúce, kedy došlo k
opätovnému zápisu akcií na účet pôvodného majiteľa z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o
prevodecennýchpapierov,ktorájeplatnásúčinkamiextunc.Pretoajnárokyuplatňovanévtomtokonaní

sú premlčané. Už odvolací súd (v predchádzajúcom - vyššie uvedenom rozhodnutí vo veci) poukázal
na to, že právo na vyplatenie dividendy sa premlčuje v 4-ročnej premlčacej všeobecnej premlčacej
dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorej dĺžka môže byť predĺžená len písomným vyhlásením
dlžníka (§ 401 Obchodného zákonníka) alebo pri náhrade škody za podmienok uvedených v § 398
Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z týchto zásad si mohol ktorýkoľvek akcionár uplatniť objektívne

zaplatenie dividend za ten ktorý rok uplynutím 60 dní od konania valného zhromaždenia, na ktorom bolo
rozhodnuté o rozdelení zisku a o stanovení rozhodujúceho dňa pre určenie osoby oprávnenej uplatniť
právo na dividendy. Súd prvej inštancie teda otázku premlčania v napadnutom rozhodnutí nesprávne
právne posúdil, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

29. Nemožno súhlasiť so záverom súdu, ktorý neuznal námietku žalovaného, obsahom ktorej bolo
vykonanie dodatočného dokazovania vo vzťahu k platnosti prevodu pohľadávok z Ing. Pavlovkina na
žalobcu a zamietol vykonanie výsluchu P.. S..30. Je nesporné, že žalobca najprv predložil zmluvu o postúpení pohľadávky z 15.9.2004 (č.l. 52
súdneho spisu) a až následne na odvolacom súde predložil úplne inú zmluvu o bezodplatnom postúpení
pohľadávky z 15.9.2004. Ide o zmluvy rozdielne, pretože skôr predložená zmluva obsahovala overené

podpisy účastníkov zmluvy a následne predložená zmluva overené podpisy neobsahovala, pri tvorbe
dokumentov sa nezhoduje textový procesor, v ktorom boli zmluvy vytvárané a žalovaný vo vyjadreniach
zo 7.11.2011 a 9.11.2011, ako aj v podaní z 24.11.2011 tieto okolnosti bližšie špecifikoval. Žalovaný
poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 32Odo/743/2006 a 3Cdo/251/2006, z ktorej
vyplýva procesná nutnosť skúmania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ P.. S. previedol

10.9.2004svojbalík37.436akciínaP..Q.(vpočte30.540kusov)anaP.E.vpočte6.896kusov,nemohol
samostatne opätovne previesť len nárok na dividendy zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.9.2004. Ak
P.. S. previedol všetky svoje akcie pred dňom 15.9.2004, a to bez ohľadu, ktorá zmluva o postúpení bola
skutočne uzavretá, tak následne nemohol niekoľko dní na to previesť iba nárok na dividendy, nakoľko
nikto nemôže previesť viac ako má. Na tento problém súd prvej inštancie nedal vôbec odpoveď.

31. Prv predložená zmluva o postúpení je neplatná a následne predložená zmluva o postúpení je
antidatovaná. Bez ohľadu na prevod všetkých cenných papierov P.. S. predo dňom postúpenia je
preukázané, že ani žalobcovi, ktorý odvádza nárok od P.. S. nepatrí hmotnoprávny nárok na akékoľvek
dividendy uplatňované v spore. Súd vec nesprávne právne posúdil a nevykonal navrhnuté dôkazy na
zistenie rozporov.

32. Pokiaľ ide o trovy konania, nepresvedčivo vyznieva skutočnosti, že pri rozhodnutí o nároku na
náhradu trov nie je zrejmé, či súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca dodatočne rozšíril
žalobu aj o dividendy za rok 1997 a následne podaním z 18.3.2008 (č.l. 289) zobral žalobu späť. Z
rozhodnutia o náhrade trov konania nie je zrejmé, či aj uvedené procesné zavinenie v časti tohto nároku

súd prvej inštancie zohľadnil.

33. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Zdôraznil, že súd prvej inštancie sa neodklonil v otázke posudzovania premlčania nárokov
uplatňovaných v tomto konaní od ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, pretože pod

ustálenú rozhodovaciu prax treba zaradiť stanoviská a rozhodnutia publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a súd v tomto konaní aplikoval podľa
analógie rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9.12.2009 sp.zn. 2Obo/50/2009, publikovaný v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 07/2010, ktorý riešil otázku zásadného právneho
významu. Žalovaným uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obdo/52/2010-1209 z 24.4.2012

toto kritérium ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR nespĺňa.

34. Pokiaľ ide o zmluvu o bezplatnom postúpení pohľadávok z 15.9.2004, zdôraznil, že jej predmetom
je bezodplatné postúpenie pohľadávok postupcu voči dlžníkovi AGRIFOP, a.s. Stakčín s celým

príslušenstvom a právami spojenými na uplatnenie nároku na vyplatenie dividend za rok 1998 až 2004
voči dlžníkovi v zmysle schváleného uznesenia rozhodnutia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti.
Túto zmluvu predložil na odvolacom pojednávaní a odvolací súd nemal o nej pochybnosti. Ide vlastne
o res iudicata, nakoľko v pôvodnom konaní na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 21Cb/1/2009 a
v nadväzujúcom konaní na Krajskom súde v Prešove sp.zn. 4Cob/68/2011 sa súdy touto zmluvou

zaoberali a na základe nej nároky (ich časť) žalobcovi priznali. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 4746/2008, z ktorého vyplýva, že u práv vymáhateľných na súde
začína bežať premlčacia lehota odo dňa, keď právo mohlo byť uplatnené na súde. Týmto dňom je
zásadne deň, keď právo bolo možné po prvýkrát odôvodnene vykonať alebo keď sa právo stalo nárokom
(actio nata).

35. V následných vzájomných vyjadreniach zotrvali strany na svojich doterajších stanoviskách (§ 374
ods. 1, 2, 3 CSP).

36. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnuté
rozhodnutie treba zmeniť vo veci samej.37. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil, a preto jeho rozhodnutie nemožno považovať
za vecne správne.

38. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiace
výroky o trovách konania, a preto výrok rozsudku o zastavení konania, ktorý odvolaním žalovaného
napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367

ods. 2 CSP).

39. Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

40. Podľa § 178 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.1.2002, spôsob a miesto výplaty

dividendy určí valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku.

41. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že na základe rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č.k. 43Cb/15/1998-473 z 1.7.2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.
4Obo/148/2003-772 z 22.4.2004 bol právny predchodca žalobcu P. zapísaný v Centrálnom depozitári

cenných papierov ako vlastník cenných papierov - akcionár žalovanej spoločnosti, a to 6.9.2004 so
spätným účinkom k 23.3.1998. Následne zmluvou o postúpení pohľadávky z 15.9.2004 (najmä článok
III. bod 2, článok II. písm. B bod 1, 2, 3) P. postúpil svoje pohľadávky na dividendy ako akcionár
žalovaného žalobcovi. Pokiaľ ide o platnosť tejto zmluvy, ani v súčasnom štádiu konania odvolací súd
nemal pochybnosti o tom, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok je platná, pričom jej obsah

bol vyhodnotený aj v predchádzajúcom konaní pod sp.zn. 21Cb/1/2009 Okresného súdu Prešov a
4Cob/68/2011 Krajského súdu v Prešove, pričom súdy nezistili žiadne vady tejto zmluvy v tom zmysle,
aby nemohla byť základom pre uplatňovanie nárokov na zaplatenie dividend v súdnom konaní. Na týchto
skutkových zisteniach nič sa nezmenilo ani v súčasnom štádiu konania a nemožno preto akceptovať
námietku žalovaného spočívajúcu v nedostatkoch dokazovania na súde prvej inštancie, ktoré malo

byť zamerané aj na výsluch P.. S. ohľadom uzatvárania predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok
z 15.9.2004, prípadne na spôsob vyhotovenia tejto zmluvy a na eventuálnu kolíziu s inou zmluvou o
postúpení pohľadávok. Aj odvolací súd hodnotí tieto návrhy na doplnenie dokazovania a dokazovanie
samotné ako nadbytočné, pretože obsah a podstata tejto zmluvy boli súdu prvej inštancie dostatočne
známy a rovnako aj odvolaciemu súdu v predchádzajúcom konaní. Neexistuje dôvod, pre ktorý by

nemohol P.. S. ako riadne zapísaný majiteľ cenných papierov - akcionár žalovaného previesť predmetné
pohľadávky na zaplatenie dividend na žalobcu.

42. Súd prvej inštancie správne zistil aj výšku dividend, ktorá v závislosti na zmenách, ktoré vyplynuli
z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 43Cb/15/1998 z 1.7.2002 v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/148/2003 z 22.4.2004, a taktiež sa správne zaoberal aj otázkou
splatnosti týchto dividend. Výšku dividend ustálil v bode 15 napadnutého rozsudku, pričom špecifikoval
sumy, ktoré by pripadali na P.. S. v jednotlivých obdobiach od roku 1998 až do roku 2002. V roku 1998
to bola suma 1.178.185,70 Sk, v roku 1999 1.313.666,60 Sk, v roku 2000 1.837.957,80 Sk, v roku 2001
1.869.553,80 Sk a v roku 2002 1.842.824,50 Sk.

43. So zreteľom na to, že stanovy akciovej spoločnosti neobsahovali osobitnú úpravu týkajúcu sa
určenia rozhodujúceho dňa v zmysle § 178 ods. 5 a § 180 ods. 2 Obchodného zákonníka, určilo
valné zhromaždenie žalovaného na jednotlivých zasadnutiach tohto valného zhromaždenia, na ktorých
bolo rozhodované o dividendách za jednotlivé roky ako rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej

uplatniť právo na dividendu deň konania zasadnutia toho ktorého valného zhromaždenia. V závislosti od
toho možno ustáliť splatnosť dividend za jednotlivé roky uplynutím 60 dní od konania daného valného
zhromaždenia v jednotlivých rokoch.

44. Z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní i z hľadiska rozhodujúcej námietky

žalovaného, ktorú produkuje v priebehu celého tohto konania, t.j. námietky premlčania, treba vychádzať
z ustanovenia § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého akcionár má právo na podiel zo zisku
spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie.
Niekto iný ako akcionár (majiteľ účtu) si môže robiť nároky na dividendu len za predpokladu, že vrozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu v zmysle § 178 ods. 2
Obchodného zákonníka, je evidovaný na účte majiteľa ako osoba oprávnená nakladať s dividendami, a
to v zmysle § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 600/1992 Zb., resp. § 105 ods. 1 písm. d) zákona č. 566/2001

Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2002.

45. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 9 zákona č. 566/2001 Z.z. majiteľom zaknihovaného cenného papiera
je právnická alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla cenný papier na základe zmluvy alebo na základe
inej právnej skutočnosti ustanovenej zákonom a je zapísaná ako majiteľ cenného papiera v evidencii

L.F. M. L. S. K. Q., B..K.. (pozri taktiež § 99 ods. 3 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.).

46. Zápis konkrétnej osoby na účte majiteľa zaknihovaného cenného papiera je právne významný,
nakoľko má konštitutívne účinky, a to aj pre prípad prevodu cenného papiera. Právne účinky prevodu
predajom cenného papiera nastávajú dňom uskutočnenia zápisu v centrálnom depozitári a do jeho
zriadenia v Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky (§ 163 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z.z.).

47. Podobnú úpravu obsahoval aj predchádzajúci zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch (§ 21 a
nasl.tohtozákona),vzmyslektoréhozáväzokpreviesťzaknihovanýcennýpapierjesplnenýregistráciou
prevodu vykonanou strediskom na základe príkazu na registráciu prevodu zaknihovaného cenného
papiera.

48. Opravu zápisu v Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky alebo v Centrálnom depozitári
cenných papierov Slovenskej republiky, a to aj so spätnými účinkami ku dňu, keď bol chybný zápis
uskutočnený, vykoná stredisko alebo centrálny depozitár na základe námietky majiteľa účtu, ktorú uzná
za oprávnenú, ako aj na základe právoplatného rozhodnutia súdu v zmysle § 64 zákona č. 600/1992

Zb. alebo § 108 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.. Stredisko alebo centrálny depozitár tak môžu urobiť aj
z vlastného podnetu, ak zistia vo svojej evidencii chybu v zmysle § 65 zákona č. 600/1992 Zb. alebo §
108 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z.. V každom prípade je však pre uplatňovanie nárokov vyplývajúcich
z vlastníctva cenného papiera dôležité, aby osoba, ktorá si takéto nároky uplatňuje, bola zapísaná
v Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky alebo v Centrálnom depozitári cenných papierov

Slovenskej republiky. Ako bolo vyššie naznačené právny predchodca žalobcu P.. S. bol zapísaný do
Centrálneho depozitára cenných papierov Slovenskej republiky so spätnou účinnosťou na základe
vyššie uvedených súdnych rozhodnutí, t.j. rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 43Cb/15/1998-473
z 1.7.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.6.2004 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.
4Obo/148/2003-772 z 22.4.2004.

49. Na tieto okolnosti nadväzuje judikatúra Najvyššieho súdu SR - rozsudok najvyššieho súdu sp.zn.
2Obo/50/2009 z 9.12.2009, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 7/2010, z ktorého vyplýva, že ak žalobca, ktorý sa stal na základe zmluvy
o prevode akcií akcionárom akciovej spoločnosti, nie je v čase podania žaloby o určenie neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia tejto akciovej spoločnosti zapísaný do zoznamu akcionárov listinných
akcií na meno vedenom centrálnym depozitárom a nie je v čase podania žaloby ani likvidátorom,
správcom konkurznej podstaty, vyrovnacím správcom alebo členom dozornej rady akciovej spoločnosti,
nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby.

50. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/86/2004 z 24.3.2006, uverejneného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2008 pod č. 52, vyplýva,
že nadobudnutím akcií nadobudne nový akcionár všetky práva a povinnosti, ktoré zákon a stanovy
spoločnosti s akciami spájajú. Právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti mimoriadneho valného
zhromaždenia má každý akcionár, ktorý v čase, keď toto právo uplatňuje, spĺňa podmienky stanovené

v § 183 v spojení s § 131 Obchodného zákonníka.

51.Ztejtojudikatúrynajvyššiehosúduvyplýva,žeprávonapodaniežalobyourčenieneplatnostivalného
zhromaždenia akciovej spoločnosti je spojené nepochybne so zápisom oprávnenej osoby v príslušnej
evidencii, t.j. v Centrálnom depozitári cenných papierov Slovenskej republiky. Zároveň z tejto judikatúry

vyplýva, že až nadobudnutím akcií, a teda aj zápisom do príslušnej evidencie (centrálneho depozitára),
nadobúda akcionár všetky práva a povinnosti, ktoré zákon a stanovy spoločnosti s akciami spájajú. Táto
judikatúra však nerieši problematiku premlčania pri uplatňovaní nárokov na zaplatenie dividend.52. Za tejto situácie odvolací súd konštatuje, že pri posudzovaní nárokov uplatňovaných žalobcom
v tomto konaní treba vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/52/2010 z
24.4.2012, z ktorého vyplýva, že premlčaniu podliehajú majetkové práva, ktorých uspokojenie môže

byť vynútené súdnou cestou a začiatok premlčacej doby je spojený s okamihom, kedy sa právo stáva
vynútiteľné, splatné. Možnosť uplatnenia práva na súde sa posudzuje objektívne, teda keď vznikla
objektívna možnosť podať žalobu, pričom nezáleží na subjektívnej možnosti oprávneného. Z toho
treba vyvodiť jednoznačný záver, že pri posudzovaní sa uplatňuje objektívne hľadisko vylučujúce z
úvahy akékoľvek subjektívne prekážky účastníkov právneho vzťahu. Toto rozhodnutie najvyššieho súdu

bolo vydané v dovolacom konaní, ktoré nadväzovalo na rozhodnutie Okresného súdu v Humennom
č.k. 12Cb/109/2006-529 zo 7.5.2007 a rozhodnutie Krajského v Prešove č.k. 1Cob/49/2007-628 z
10.10.2007, ktorými boli nároky žalobcu na zaplatenie dividend, ktoré by mali patriť jemu osobne (nie
teda na základe postúpenia pohľadávky od P.. S.) zamietnuté okrem nároku na dividendy za rok 2002.
Nároky na zaplatenie dividend za roky 1998 až 2001 (ktoré sú uplatňované v súčasnosti v prejednávanej
veci a vyplývajú z vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok) boli rozhodnutiami súdov prvej i

druhej inštancie posúdené ako premlčané.

53. V tomto kontexte treba poznamenať, že v prejednávanej veci ide vlastne o identickú situáciu ako
vo vyššie uvedenej veci 12Cb/109/2006 Okresného súdu Humenné (1Cob/ 49/2007 Krajského súdu
v Prešove s výnimkou faktu, že v tomto aktuálnom konaní uplatňuje žalobca nároky, ktoré získal na

základe postúpenia pohľadávky, čo však pre posúdenie otázky premlčania nie je právne významné.

54. V tejto súvislosti treba poznamenať, že dve rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené z Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (2Obo/50/2009 a 1Obdo/86/2004)
upravujú odchylne problematiku možnosti akcionára podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia

valnéhozhromaždeniaakciovejspoločnostizpohľadujehoaktívnejvecnejlegitimácie,nakoľkopovažujú
za základný predpoklad uplatňovania akcionárskych práv nadobudnutie akcií, pričom v zmysle vyššie
citovaných právnych predpisov (zákon č. 600/1992 Zb. a zákon č. 566/2001 Z.z.) viažu konštitutívne
účinky nadobudnutia akcií na zápis do tejto evidencie. Táto judikatúra najvyššieho súdu sa týka exaktne
legitimácie na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a nezaoberá sa

otázkami premlčania pri uplatňovaní nárokov na zaplatenie dividend, nerieši teda problematiku, ktorú
treba posudzovať v tomto konaní.

55. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/52/2010 analyzuje bližšie
celkom špecifickú situáciu, ktorá nastala v prejednávanej veci z dôvodu spätného zápisu žalobcu

(pričom v aktuálne prejednávanej veci ide o právneho predchodcu žalobcu) ako majiteľa cenných
papierov - akcionára žalovaného, pričom podáva výklad a názor týkajúci sa začiatku plynutia premlčacej
lehoty, pričom tento odvíja od konania valného zhromaždenia, na ktorom bolo rozhodnuté o nárokoch
akcionárov na dividendy a uzatvára, že táto premlčacia lehota začala plynúť po uplynutí lehoty 60 dní
od konania valného zhromaždenia, ktoré o nárokoch na dividendy rozhodlo, teda o splatnosti týchto

nárokov, pričom zdôrazňuje, že rozhodujúca je objektívna možnosť podania žaloby a nie subjektívne
prekážky na strane oprávnenej osoby.

56. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR (32Cdo/4746/2008 z
1.12.2009), z ktorej vyplýva, že nie je možné zamieňať vznik práva samotného so vznikom nároku

a je potrebné sa zaoberať posúdením, kedy sa dlh stal splatným a kedy mohol žalobca svoje práva
na súde po prvý krát dôvodne uplatniť, čo sú však rozdielne záležitosti. Podľa názoru žalobcu,
právny predchodca žalobcu nemohol s úspechom uplatniť právo na vyplatenie dividend pre absenciu
aktívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti treba konštatovať, že je potrebné obracať pozornosť vždy
primárne na judikatúru vnútroštátnu a špecificky sa zaoberajúcu tým, čo je predmetom konania v

aktuálne prejednávanej veci, čo žalobcom uvádzané rozhodnutie nespĺňa, pretože existuje vnútroštátne
rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré tento špecifický charakter má. Naviac uvedené rozhodnutie
českého najvyššieho súdu sa zaoberá problematikou bezdôvodného obohatenia v prípade, ak nejde a
nie nárokmi na zaplatenie dividend.

57. Na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/52/2010 nadväzuje uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 402/2013-17, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť žalobcu vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (a iné) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Obdo/52/2010-1209 z12.4.2012, treba konštatovať, že z tohto rozhodnutia vyplýva, že ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa č.l. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy

všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a následne
na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie
je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým patrí interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS
193/2010).

58. V danej veci poukázal ústavný súd na to, že najvyšší súd odôvodnil svoje rozhodnutie okrem iného
tým, že v súvislosti s vyslovením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode akcií začala premlčacia
doba plynúť splatnosťou práva na dividendu, teda uplynutím 60 dní od konania valného zhromaždenia,
na ktorom bolo schválené uznesenie o schválení zisku toho - ktorého roku, a preto pre plynutie
premlčacej doby na uplatnenie práva na dividendy nie je rozhodujúce, kedy došlo k opätovnému zápisu

akcií na účet pôvodného majiteľa (z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode cenných
papierov, ktorá je neplatná s účinkami ex tunc). Ústavný súd uviedol, že sťažovateľ (žalobca) nenamietal
ústavnú neudržateľnosť predmetnej úvahy ani závery najvyššieho súdu o plynutí premlčacej doby, ale
namietal iba to, že sa najvyšší súd nedostatočne vyporiadal s ním preferovanou argumentačnou líniou.
Ďalejústavnýsúdzdôraznil,žeosvojvôliprivýkladeaaplikáciizákonnéhopredpisu všeobecnýmsúdom

by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by
zásadne poprel ich účel a význam (v tomto prípade ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní),
čo však sťažovateľ (žalobca) najvyššiemu súdu nevyčítal. Najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku
podľa názoru ústavného súdu dostatočne vyporiadal s tvrdeniami sťažovateľa (žalobcu) a svoje názory
dostatočne odôvodnil. Predmetné námietky sťažovateľa (žalobcu) teda ústavný súd nepovažoval za

také, ktoré by spochybňovali ústavnú udržateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu.

59. Právne významné je aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Obdo/36/2017 z
28.11.2019, ktoré predložil právny zástupca žalovaného. Týmto ďalším rozhodnutím najvyšší súd
rozhodol o dovolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove č.k. 2Cob/44/2015-837 z

26.10.2016 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6Cb/32/2009 z 24.2.2015 a
dovolanie odmietol. V týchto konaniach súdy prvej a druhej inštancie sa zaoberali identickými nárokmi
žalobcu, ako sú uplatňované v prejednávanej veci (nároky na vyplatenie dividend postúpené na žalobcu
P.. S.), avšak za rok 1997. V tomto rozhodnutí sa najvyšší súd zaoberal aj problematikou premlčania
nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní a konštatoval, že treba poukázať na rozhodnutie

najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho vo veci sp. zn. 1ObdoV/86/2004 z 24.4.2012, teda neodklonil
sa od tohto rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré rieši identickú právnu problematiku nárokov, ktoré sú
uplatňované v tomto konaní a jeho závery si osvojil aj pri rozhodovaní v danej veci, ktorú najvyšší súd
prejednával.

60. Pokiaľ ide o judikatúru českého najvyššieho súdu (32Cdo/4746/2008 z 9.10.2013) najvyšší súd
uzavrel, že túto judikatúru nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v
zmysle § 421 ods. 1 CSP (pozri bližšie 6Cdo/29/2017 z 24.1.2018 - R 71/2018).

61. Za týchto okolností je odvolací súd toho názoru, že je potrebné rešpektovať judikatúru najvyššieho

súdu (3Obdo/52/2010, 2Obdo/36/2017) i nadväzujúcu judikatúru ústavného súdu, ktoré sa špecificky
vzťahujú na danú vec v otázke premlčania, pričom je potrebné uzavrieť, že premlčacia lehota na
zaplateniedividendzačala právnemupredchodcovižalobcuplynúťsplatnosťoudividend,tedauplynutím
60 dní od konania valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, na ktorom bolo rozhodnuté o nárokoch
akcionárov na dividendy. Preto sú nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní (zaplatenie dividend za

roky 1998 - 2001) premlčané, nakoľko žaloba o zaplatenie dividend bola podaná na súd prvej inštancie
11.7.2006, teda zjavne po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty (§ 391 ods. 1 a § 397 Obchodného
zákonníka), nakoľko splatnosť týchto nárokov nastala skôr, tak ako to správne zistil súd prvej inštancie
(splatnosť ostatného z nárokov na zaplatenie dividend, teda za rok 2001 nastala 26.6.2002, teda po
uplynutí 60 dní od konania valného zhromaždenia, na ktorom bol nároku na dividendy rozhodnuté).

62. Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol v dôsledku
premlčania nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní.63. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 257 CSP, podľa
ktorých odvolací súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
ide vec špecifického charakteru, v ktorej existuje do značnej miery rozdielny názor prezentovaný aj

v rozhodnutiach senátov najvyššieho súdu (vyššie citovaných) na problematiku aktívnej legitimácie
akcionára, čo má vplyv aj na posudzovanie začiatku plynutia premlčacej lehoty týkajúcej sa uplatňovania
jeho nárokov na dividendu. Každá zo sporových strán zdôrazňovala judikatúru, ktorá zodpovedala
ňou prezentovanej línii (žalobca poukazoval najmä na rozhodnutia 2Obo/50/2009 a 1Obdo/86/2004,
žalovaný sa pridržiaval rozhodnutia 3Obdo/52/2010). Ide teda o zložitú vec na právne posúdenie, v

ktorej každá zo strán preukazovala vysokú mieru argumentačnej pripravenosti a jej racionality, pričom
tieto okolnosti preukazujú, že ani zo strany žalobcu nešlo o zrejmé bezúspešné alebo neúčelné
uplatňovanie práv, pretože výsledok sporu bol v konečnom dôsledku daný priklonením sa odvolacieho
súdu k aktuálnej a neskoršej názorovej línii najvyššieho súdu majúcej charakter špecifickosti vo vzťahu
k prejednávanej veci, hoci žalobcovi nemožno vytknúť iracionalitu jeho právnych postojov v konaní.
Naviac v prípade žalobcu ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bolo uznesením

OkresnéhosúduPrešovč.k.18Cb/65/2017-335z18.4.2018priznanéoslobodenieodsúdnychpoplatkov
za dovolanie (predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu v prejednávanej veci č.k 4Cob/60/2017 - 225
z 12.12.2017 bol zrušený na dovolanie žalobcu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
k. 1Obdo/41/2018-504 z 20.6.2019, pretože vo veci rozhodoval vylúčený sudca) z dôvodu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu ako aj okolnosti, že žalobca je invalidný dôchodca a jeho dôchodok

dosahuje sumu XXX,XX eur. Za týchto okolností bude najúčelnejšie rozhodnúť v otázke náhrady trov
konania podľa citovaného § 257 CSP a náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo sporových strán.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).