Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202363
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8516202363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: E. T., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Q. č. XXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou E. T., V. X, XXX XX Y. nE. proti
žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičovej č. 4, 816
23Bratislava,IČO00585441,ourčeniepovinnostiuskutočniťpoistnéplnenie,oodvolanížalovanejproti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 1C/82/2016-313 zo dňa 21. mája 2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 5502,18 eur, úrok
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5502,18 eur od 1.5.2015 do zaplatenia tak, že žalobu

zamieta.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

„I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 988,58 eur.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 5.502,18 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 %

ročne zo sumy 5.502,18 eur od 1.5.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovenia § 788 ods. 1, ods. 2, § 797 ods. 1, ods. 2,

ods. 3, § 806, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„Občiansky zákonník“), § 144, § 145 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala dňa 22.6.2016 na tunajšom súde
žalobu, ktorou sa domáha voči žalovanej doplatenia poistného plnenia z poistnej udalosti - povodne zo
dňa 4.6.2010.

4. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 31.5.2010 uzatvorila so žalovanou poistnú zmluvu pre poistenie
rodinného dumu - produkt č. 444 - Bezstarostný domov, so začiatkom poistenia od 1.6.2010. Dňa
4.6.2010 došlo k povodni, kedy bol zaplavený suterén jej rodinného domu. Na základe ohlásenia poistnejudalosti a následnej ohliadky na mieste poškodenia obdržala od žalovanej oznámenie, že zo strany
poisťovne nedôjde k poistnému plneniu. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nestotožnila s odôvodnením
o neposkytnutí poistného plnenia, obrátila sa so žalobou na určenie povinnosti uskutočniť poistné

plnenie na Okresný súd v Starej Ľubovni. V predmetnej veci bol dňa 1.7.2014 vydaný rozsudok č.
k. 6C/129/2013, na základe ktorého bola žalovaná povinná z uzatvorenej poistnej zmluvy uskutočniť
poistné plnenie. Tento rozsudok v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/782/2014
zo dňa 10.11.2014 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.1.2015. Keďže ani po viac ako
mesiaci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti zo strany žalovanej nedošlo dobrovoľne

k plneniu, informovala sa telefonicky, ako bude žalovaná v danom prípade postupovať. Zo strany
právničky žalovanej jej bolo oznámené, že vzhľadom na to, že ich súd nezaviazal k úhrade konkrétnej
sumy, poisťovňa uvedenú poistnú udalosť musí preveriť a následne dôjde k úhrade poistného plnenia.
Následne obdržala vyrozumenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti, kde žalovaná priznala a uhradila
poistné plnenie vo výške 2.789,64 eur. Po oznámení o vzniku škodovej udalosti žalobkyňa zaslala
žalovanej dôkazy preukazujúce náklady a tiež rozpočet na rekonštrukciu obytných častí, kde celková

suma na základe predložených dokladov bola vo výške 9.343,34 eur a suma poškodených hnuteľných
vecí bola cca 1.500,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná po likvidácii poistnej udalosti, ktorá
bola vykonaná po viac ako 4,5 rokoch poskytla poistné plnenie vo výške 2.789,64 eur, čo nepredstavuje
skutočne vzniknutú škodu, zaslala žalovanej odvolanie voči výške poistného, ku ktorému sa však
žalovaná nevyjadrila. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol, že

žalovaná je povinná uskutočniť poistné plnenie žalobkyni, v dôsledku poistnej udalosti - povodne zo
dňa 4.6.2010, v celkovej výške 10.843,34 eur, pričom je povinná žalobkyni doplatiť poistné plnenie vo
výške 8.053,34 eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 2.789,64 eur odo dňa 1.12.2010 do 20.4.2015
a zo sumy 8.053,70 odo dňa 1.12.2010 až do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 7.2.2017 uviedla, že nárok uplatnený žalobou neuznáva a žalobu
považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. Poukázala na to, že žalovaná vykonala dňa 2.7.2010
u žalobkyne ohliadku škodovej udalosti, pričom o nej uskutočnila aj písomný zápis. V zápise z
ohliadky škodovej udalosti, ktorý bol poškodenou podpísaný, je uvedené, že do poistného plnenia bude

poisťovňou zahrnuté iba poškodenie uvedené v tomto zápise. V rámci likvidácie poistnej udalosti boli v
plnom rozsahu preplatené náklady vyplývajúce z montážneho listu XXXXXXXX a z faktúry označenej
ako zákazka č. XXXXX. Avšak čo sa týka ostatných dokladov, po porovnaní rozsahu poškodení
uvedených v zápise o ohliadke škodovej udalosti a podkladov predložených žalobkyňou je zrejmé, že
žalobkyňa žiada plnenie, ktoré je nad rámec, resp. nezodpovedá poškodeniam, ktoré boli uvedené v

zápise. Namieta preto príčinnú súvislosť žalobkyňou tvrdenej škody vo výške 8.053,70 eur s poistnou
udalosťou zo dňa 4.6.2010. Z dôvodu opatrnosti žalovaná tiež vznáša námietku premlčania tohto
nároku. V ďalšej časti vyjadrenia uviedla, že plnenie poskytované na základe rozpočtu, čo znamená,
že si poškodený uskutoční opravy poškodených svojpomocne, teda samostatne a nie prostredníctvom
externého dodávateľa. Žalobkyňa predložila akýsi rozpočet, z ktorého je však zrejmé, že ide len o

akúsi ponuku na vykonanie prác od tretej osoby. Okrem toho žalovaná namieta rozsah položiek v ňom
uvedených, nie je z neho zrejmé, či uvedené práce boli aj uskutočnené a kto je pán E., ktorý mal uvedený
rozpočetvyhotoviť.Uvedenýdokladurčitenepreukazujerozsahpoškodenívdôsledkuškodovejudalosti.
Ďalej poukazuje na to, že poškodená nepredložila faktúru ani iný doklad, z ktorého by vyplývalo, že by
došlo k vyúčtovaniu uvedených prác, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby si poškodený mohol

uplatniť takýto nárok, a teda aby bol tento nárok riadne v rámci šetrenia poistnej udalosti preukázaný.

6. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovanej uviedla že tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa žiadala
preplatenie nákladov nad rámec poškodenia, sa nezakladá na pravde, nakoľko ona si uplatnila nárok
tak, ako v skutočnosti došlo k poškodeniu hnuteľných a nehnuteľných vecí. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení

vznáša námietku premlčania, žalobkyňa má za to, že k premlčaniu nedošlo, resp. ani nemohlo dôjsť,
nakoľko k reálnemu ukončeniu poistnej udalosti zo strany žalovanej došlo až v roku 2015, t.j. premlčacia
lehota nemohla uplynúť. Taktiež, ak žalovaná namieta ňou predložený rozpočet, k tomuto uvádza,
že predmetný rozpočet bol vypracovaný v súlade s „Postupom při odstraňovaní škod v zatopených
budovách“, ktorý vypracoval N. F., člen Českej komory autorizovaných inžinierov a technikov. S

pracovníčkou, ktorá bola pri obhliadke poškodenej nehnuteľnosti, bolo dohodnuté, že väčšina prác bude
vykonaná svojpomocne a preto bol doložený predbežný rozpočet, na základe ktorého jej mala žalovaná
vyplatiťpreddavok.Ďalej,akžalovanáuvádza,žejejniejeznáme,čidošlokvyúčtovaniuuvedenýchprác
a či vôbec boli takéto práce prevedené, žalobkyňa tvrdí, že všetky práce, ktoré boli uvedené v rozpočte,boli aj skutočne vykonané, pričom uvedenú skutočnosť je možné preukázať fotografiami, prípadne aj
zo strany súdu je možné vykonať miestne zistenie, či práce boli vykonané tak, ako si ich žalobkyňa
uplatňuje.Spoukazomnauvedenétrvánapodanomžalobnomnávrhuadôvody,ktoréuvádzažalovaná,

považuje za účelové a bezpredmetné.

7. Žalovaná v duplike na repliku žalobkyne poukázala na to, že nárok žalobkyne nie je doposiaľ riadne
vyšpecifikovaný a ani preukázaný. Žiada o riadnu špecifikáciu nároku a uvedenie podkladov a dôkazov,
na základe ktorých si žalobkyňa predmetnú sumu uplatňuje, až následne sa žalovaná bude môcť k

uplatneným nárokom relevantne vyjadriť. Taktiež žiada, aby žalobkyňa konkretizovala, ktoré konkrétne
poškodenia si predmetnou žalobou uplatňuje, aby bolo možné sa k jednotlivým položkám vyjadriť.
Všeobecné tvrdenia o škode totiž nepostačujú. Poukazuje na to, že z vyjadrenia žalobkyne je zrejmé,
že si práce uskutočnila svojpomocne, avšak nepreukázala žiadnymi dokladmi, aké mala náklady na
materiál, práce, nepredložila žiadne doklady - bločky, faktúry, ktorými by preukázala napríklad náklady
na stavebný materiál, pričom je zrejmé, že ak si chcela uplatniť svoj nárok v poisťovni, tieto doklady si

mala uschovať a následne predložiť. Je predsa zrejmé, že si žalobkyňa nemôže uplatňovať škodu len
s poukazom na nejaký rozpočet tretej osoby, ktorá zrejme vykonáva podnikateľskú činnosť za účelom
dosiahnutia zisku, ak tieto práce táto osoba nevykonala, a v ktorom je navyše zahrnutá aj DPH. Žiada,
aby žalobkyňa uviedla, prečo si nárokuje aj zisk externého dodávateľa a DPH. Vo vzťahu k námietke
premlčania uviedla, že na tejto trvá a vo vzťahu k všetkým nárokom, ktoré si žalobkyňa uplatňuje nad

rámec zápisu z obhliadky škodovej udalosti a súpisu škôd zo dňa 2.7.2010.

8. Dňa 20.9.2017 žalobkyňa doručila súdu podanie (č.l. 193), v ktorom uviedla, že v žalobnom návrhu si
uplatnila len stavebnú časť vo výške 8.053,73 eur. Uvedená výška je vrátane DPH a preto svoj žalobný
návrh upravuje v tejto časti na sumu 7.065,12 eur. Zároveň uviedla, že väčšina prác bola vykonávaná

svojpomocne. Na pojednávaní dňa 23.10.2017 zástupkyňa žalobkyne na dotaz súdu prehlásila, že
uvedené podanie je čiastočným späťvzatím žaloby.

9. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad
hodnoty nehnuteľností. Vypracovaním znaleckého posudku bol poverený znalec Ing. U. A.. Znalcovi

bola zadaná úloha určiť rozsah poškodenia rodinného domu žalobkyne v dôsledku jeho zaplavenia
dňa 4.6.2010, druh a hodnotu stavebných prác a s nimi spojených nevyhnutných nákladov potrebných
na odstránenie škôd a uvedenie predmetného rodinného domu do pôvodného stavu. Znalec predložil
dňa 10.12.2020 vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX so záverom, že celková hodnota vyššie
uvedených stavebných prác činí 6.309,07 eur.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k znaleckému posudku (č.l. 295) uviedla, že voči záverom spracovaného
znaleckého posudku výrazne výhrady nemá, aj keď znalec nezobral do úvahy všetky skutočnosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že nemá záujem predlžovať súdne konanie a od samotnej poistnej udalosti
uplynulo už viac ako 10 rokov, tak závery znalca akceptuje.

11. Žalovaná vo vyjadrení k znaleckému posudku v prvom rade opätovne poukázala na ňou vznesenú
námietku premlčania. Ďalej uviedla, že poistné plnenie závisí od rozsahu následkov spôsobených
poistnou udalosťou na poistenej veci a rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie na
základe uzatvorenej poistnej zmluvy. Rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na

náhradu škody. Poukázala na to, že zo znaleckého posudku č. 23/2020 vyplýva, že znalec posudzoval
rozsah poškodenia rodinného domu a nevyhnutné náklady na odstránenie škôd a uvedenie rodinného
domu do pôvodného stavu. Z uvedeného, ako aj z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že znalec
posudzoval aj poškodenia, ktoré boli nad rámec Zápisu o obhliadke škodovej udalosti zo dňa 2.7.2010.
Zároveň poukázala na to, že ani znaleckým posudkom nebolo jednoznačne preukázané, že poškodenia

nad rámec poškodení uvedených v Zápise z obhliadky škodovej udalosti vznikli vo výlučnej príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 4.6.2010.

12. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 31.5.2010
uzatvorila žalobkyňa so žalovanou poistnú zmluvu „Bezstarostný domov“ so začiatkom poistenia od

1.6.2010. Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie nehnuteľnosti - rodinného domu na adrese Q. XXX.
Dňa 4.6.2010 došlo k povodni, pri ktorej došlo k zaplaveniu suterénu a garáže tohto rodinného domu.
Žalobkyňa nahlásila vznik škodovej udalosti žalovanej prostredníctvom telefónu. Na základe ohlásenia
poistnej udalosti a následnej obhliadky miesta poškodenia žalovaná oznámila žalobkyni, že zo stranypoisťovne nedôjde k poistnému plneniu. Žalobkyňa sa nestotožnila s odôvodnením žalovanej a podala
na Okresný súd Stará Ľubovňa žalobu na určenie povinnosti uskutočniť poistné plnenie. Konanie sa
viedlo pod sp. zn. 6C/129/2013. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C/129/2013-83 zo

dňa 1.7.2014 (č.l. 83 - 14), potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/225/2014-109 zo
dňa 27.11.2014 (č.l. 109 - 20) bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaná je povinná uskutočniť žalobkyni
poistné plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy, v dôsledku poistnej udalosti - povodne zo dňa 4.6.2010.
Rozsudok prvoinštančného súdu v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
26.1.2015.

13. Po právoplatnosti rozsudku žalovaná listom zo dňa 16.4.2015 oznámila žalobkyni, že dňa 15.4.2015
ukončila šetrenie poistnej udalosti a poukazuje žalobkyni poistné plnenie v zmysle § 797 ods. 3
Občianskeho zákonníka v sume 2.789,64 eur. Z pripojeného výpočtu výšky plnenia, popisu položiek,
plynie,žezosumy2.789,64eurpredstavujepoistnéplneniezastavebnépráce(stavebnýrozpočetODIS
v rozsahu zápisu z obhliadky) sumu 806,89 eur. Žalobkyňa považovala poskytnuté poistné plnenie za

nepostačujúce a preto teraz prejednávanou žalobou sa domáhala voči žalovanej doplatenia poistného
plnenie za stavebnú časť vo výške 8.053,73 eur, a to s poukazom na (k žalobe pripojený) rozpočet na
rekonštrukciu obytných častí rodinného domu po povodni, následne listom zo dňa 15.9.2017 (č.l. 193)
upravila svoj žalobný návrh na sumu 7.065,12 eur.

14. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/D. znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, Ing. U. A.. Zo
záveru tohto znaleckého posudku plynie, že konečná hodnota stavebných prác a s nimi spojených
nevyhnutných nákladov potrebných na odstránenie škôd a uvedenie rodinného domu do pôvodného
stavu predstavuje sumu 6.309,07 eur.

15. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia 8.053,70 eur s príslušenstvom.
Listom zo dňa 15.9.2017 špecifikovala svoj žalobný návrh tak, že žiada, aby jej žalovaná zaplatila sumu
7.065,12 eur. Na pojednávaní dňa 23.10.2017 prehlásila, že uvedené podanie predstavuje čiastočné
späťvzatie žaloby.

16. Keďže žalobkyňa vzala svoju žalobu v časti o zaplatenie 988,58 eur späť (8.053,70 - 7.065,12 eur),
súd konanie v tejto časti postupom podľa § 144 v spojení s § 145 ods. 2 CSP zastavil.

17. Na základe zisteného skutkového stavu a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej

inštancie právne uzavrel:

18. V danom prípade je potrebné v prvom rade konštatovať, že o nároku žalobkyne voči žalovanej na
určenie povinnosti uskutočniť poistné plnenie už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 1.7.2014 sp. zn. 6C/129/2013-83, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.

7Co/225/2014-109, ktorým bolo vyslovené, že žalovaná je povinná uskutočniť žalobkyni poistné plnenie
vyplývajúce z uzatvorenej poistnej zmluvy č. X XXX XXX XXX., v dôsledku poistnej udalosti - povodne
zo dňa 4.6.2010. Rozsudok prvoinštančného súdu v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol
právoplatnosť dňa 26.1.2015.

19. Teraz podanou žalobou sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť doplatiť poistné
plnenie, keďže žalovaná po právoplatnosti vyššie špecifikovaných rozsudkov poskytla žalobkyni poistné
plnenie vo výške 2.789,64 eur, čo podľa tvrdenia žalobkyne nepredstavuje skutočne vzniknutú škodu.
S poukazom na uvedené v žalobnom návrhu žiadala, aby žalobkyňa bola zaviazaná doplatiť jej poistné
plnenie vo výške 8.053,70 eur, podaním zo dňa 15.9.2017 upravila svoj žalobný návrh na sumu 7.065,12

eur.

20. Pred tým, než súd pristúpil k preskúmaniu nároku žalobkyne na plnenie poistného voči žalovanej
sa musel, v prvom rade, vysporiadať s námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná v tomto konaní
poukazujúcna§104vspojenís§101Občianskehozákonníka.Žalovanámázato,ženárokžalobkyneje

premlčaný, keďže k poistnej udalosti, z ktorej si žalobkyňa uplatňuje nárok na výplatu poistného plnenia,
došlo dňa 4.6.2010 a žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 22.6.2016, t.j. po uplynutí štvorročnej
premlčacej doby.21. V preskúmavanej veci je nepochybné, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
6C/129/2013 zo dňa 1.7.2014 bola žalovaná zaviazaná uskutočniť žalobkyni poistné plnenie v dôsledku
poistnej udalosti - povodne zo dňa 4.6.2010. Tento rozsudok v spojení s v spojení s potvrdzujúcim

rozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.7Co/225/2014zodňa10.11.2014nadobudolprávoplatnosť
dňa 26.1.2015. Týmto dňom vznikol žalobkyni voči žalovanej priamy nárok na výplatu poistného plnenia
z poistnej udalosti - povodne zo dňa 4.6.2010 a žalobkyni začala v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka plynúť 10-ročnápremlčacia doba na uplatnenie si nároku na poistné plnenie. Ak následne
žalobkyňa podala dňa 3.6.2016 žalobu, ktorou sa domáha doplatenia poistného plnenia od žalovanej na

základe právoplatného rozhodnutia súdu (sp. zn. 6C/129/2013), uplatnila si svoj nárok v rámci plynutia
premlčacej doby. S poukazom na uvedené má súd za to, že námietka premlčania, vznesená žalovanou
v tomto konaní, nie je dôvodná.

22. Navyše súd konštatuje, že pre nachádzanie práva je nevyhnutné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu. Požiadavka spravodlivého konania ako celku a povinnosť

súdu rozhodovať v súlade s pravidlami slušnosti (ekvity) v prejednávanej veci znamená i to, že je
tu tiež povinnosť súdu zaoberať sa otázkou, či vznesenie námietky premlčania neodporuje dobrým
mravom. Nevyhnutnosť riešenia konfliktu medzi právnou istotou (ktorá sa má dosiahnuť námietkou
premlčania) a spravodlivosťou vyžadujú totiž konkrétne okolnosti danej veci. Ani podľa rozhodnutia
Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 176/2011) vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky

premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania môže o takýto prípad ísť vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej
doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým
postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu,

najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo
uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. V danom prípade má súd za to, že námietka premlčania,
vznesená žalovanou, je navyše aj výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, a to z dôvodu
existencievýnimočnýchokolnostítohtoprípadu,ktoréspočívajúvtom,žežalobkyňanezavinilauplynutie
premlčacej doby (v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka) na uplatnenie nároku na poistné plnenie voči

žalovanej, keďže si ho uplatnila včas - v rámci plynutia lehoty v zmysle § 104 OZ, a to podaním žaloby
(o určenie povinnosti uskutočniť poistné plnenie) na súde dňa 3.6.2013, ktorá napadla na tunajšom
súde pod sp. zn. 6C/129/2016. V tomto konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná, keďže súdy
oboch inštancií právoplatne rozhodli, že žalovaná je povinná uskutočniť žalobkyni poistné plnenie. Ak
si následne žalovaná (podľa tvrdenia žalobkyne) nesplnila svoju povinnosť uskutočniť poistné plnenie

a žalobkyňa sa opätovne musí, teraz podanou žalobou, domáhať voči žalovanej poistného plnenia, má
súd za to, že je potrebné poskytnúť ochranu súdmi priznanému právu žalobkyne na poistné plnenie voči
žalovanej, z dôvodu poistnej udalosti - povodne zo dňa 4.6.2010 a zamedziť tomu, aby sa uspokojeniu
tohto práva šlo účinne ubrániť námietkou uplynutia času (hoc aj pri riadení sa doslovným znením
zákonnej úpravy). „Požiadavka spravodlivého vyriešenia prípadu má mať prednosť aj pred princípom

právnej istoty (rozhodnutia ESĽP vo veciach Stagno v. Belgicko a Zehenter v. Rakúsko).“

23. K žalobkyňou uplatnenému nároku z poistnej zmluvy súd prvej inštancie uviedol:

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa so žalovanou dňa 31.5.2010 uzatvorila

poistnú zmluvu predmetom ktorej bolo poistenie nehnuteľnosti a to rodinného domu a garáže a poistenie
domácnosti proti združenému živlu, vandalizmu a zodpovednosti za spôsobenú škodu (poistka číslo
X XXX XXX XXX - Poistenie „Bezstarostný domov“), vznik škodovej udalosti dňa 4.6.2010, ako aj
skutočnosť, že žalovaná po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyplatila žalobkyni poistné plnenie vo
výške 2.789,64 eur, z ktorej sumy predstavovala položka - stavebný rozpočet ODIS (stavebné práce)

sumu 806,89 eur. Žalobkyňa sa teraz podanou žalobou domáha voči žalovanej doplatenia poistného
plnenia za stavebnú časť v sume 7.065,12 eur.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností, s ohľadom na skutkový stav ako je popísaný v tomto
rozsudku pred citáciou zákonných ustanovení, podľa ktorých súd v tejto veci rozhodol, má súd za to,

že poistná udalosť, ku ktorej došlo 4.6.2010 - zaplavenie rodinného domu žalobkyne - je poistnou
udalosťou v zmysle článku XXI bod 1 VPP č. 108 a žalobca má právo na poistné plnenie v zmysle
článku XI. bodu 5. písm. b/ VPP č. 108, a to i vzhľadom na dojednanie v zmluvných dojednaniach
platných pre poistenie rodinného domu alebo bytu v osobnom vlastníctve „Bezstarostný domov“, ČlánokVPoistnéplneniezozákladnéhopoistenia-boda.-„vprípadevznikupoistnejudalostinahlavnejbudove
alebo garáži poskytne KOOPERATIVA poistné zodpovedajúce primeraným nákladom na opravu alebo
znovuzriadenie poškodenej, zničenej alebo ukradnutej veci v čase vzniku poistnej udalosti do výšky

novej ceny budovy, ak od kolaudácie uplynulo najviac 50 rokov a opotrebenie budovy nie je vyššie ako
50 %, s odpočítaním hodnoty prípadných zvyškov“ (od kolaudácie rodinného domu žalobkyne do času
poistnej udalosti 50 rokov ešte neuplynulo - viď Návrh poistnej zmluvy, kolaudácia v roku 1989).

26. Čo sa týka samotnej výšky poistného plnenia - primeraných nákladov na opravu poškodenej

nehnuteľnosti (tak ako je to bližšie uvedené v predchádzajúcom odseku), čiže hodnoty stavebných prác
a s nimi spojených nevyhnutných nákladov potrebných na odstránenie škôd v dôsledku zaplavenia
rodinného domu žalobkyne, táto bola v tomto prípade v maximálnej možnej miere precízne stanovená
a odôvodnená (vrátane všetkých postupov spojených s jej určením podrobného popisu zistených škôd
a vrátane podrobnej definície použitých predpisov a cenníka) znalcom Ing. U. A. v ním podanom
znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 9.12.2020 (č.l. 242 - 277 spisu), a to v sume 6.309,07 eur. Súd

v tomto smere nepovažuje za potrebné prepisovať príslušnú časť znaleckého posudku (II. POSUDOK)
do tohto rozsudku, avšak v celom rozsahu na zistenia a postupy znalca tam uvedené odkazuje, nakoľko
ich správnosť v tomto konaní nebola spochybnená žiadnymi relevatnými odbornými pripomienkami.

27. Žalobkyňa, po úprave žalobného návrhu listom zo dňa 15.9.2019, žiadala, aby jej žalovaná

doplatila poistné plnenie za stavebnú časť v sume 7.065,12 eur. Primerané náklady, teda hodnota
stavebných prác ako nevyhnutných nákladov na odstránenie škôd a uvedenie rodinného domu žalobcu
do pôvodného stavu, bola znalcom Ing. U. A. určená v sume 6.309,07 eur. Z tejto sumy je potrebné
odpočítať výšku žalovanou pred podaním žaloby poskytnutého plnenia stavebných prác v sume spolu
806,89 eur. Rozdiel medzi uvedenými sumami tak predstavuje 5.502,18 eur. V tomto rozsahu považoval

súd žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy pre poistenie
rodinného domu za dôvodný a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

28. K žalobkyňou uplatnenému nároku na zaplatenie úroku z omeškania súd prvej inštancie uviedol:

29. Žalobkyňa požadovala zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 8.053,70 eur s 9 % úrokom z
omeškania zo sumy 2.789,64 eur odo dňa 1.12.2010 do 20.4.2015 a zo sumy 8.053,70 eur odo dňa
1.12.2010 až do zaplatenia, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

30. Z oznámenia o poistnom plnení žalovanej zo dňa 16.4.2015 (č.l. 54) plynie, že žalovaná ukončila
šetrenie poistnej udalosti dňa 15.4.2015.

31. Podľa § 797 ods. 3 vety prvej Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom v danom čase)
plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu

povinnosti poistiteľa plniť.

32. Vzhľadom na to, že žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 15.4.2015 a doposiaľ neposkytla
plnenie žalobkyni v plnej výške, dostala sa, v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dňom
1.5.2015 s úhradou zostatku poistného plnenia do omeškania. Preto súd priznal žalobkyni úrok z

omeškania vo výške 8,05 % ročne z priznanej sumy od 1.5.2015 do zaplatenia.

33. Úrok z omeškania zo sumy 5.502,18 eur priznal súd v sadzbe 8,05 % ročne, čo je súčet základnej
úrokovej sadzby ECB platnej k 1.5.2015 (t.j. 0,05 %) a 8-mich percentuálnych bodov v zmysle § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vzhľadom na ustanovenie § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z. - samotný záväzok žalovanej zaplatiť žalobkyni poistné plnenie totiž vznikol pred 1.2.2013 (účinnosť
novely nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. nariadením č. 20/2013 Z.z.), v tomto konaní bola ustálená
iba jeho výška, preto žalobkyni v danej časti patrí úrok z omeškania zo súčtu základnej úrokovej sadzby
ECB a 8-mich percentuálnych bodov v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
do 31.1.2013.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.35. Proti rozsudku súdu s výnimkou výrokov, ktorým súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 988,58 eur
a výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, podala v zákonnom stanovej lehote žalovaná

odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. V podanom odvolaní žalovaná namietla uplynutie premlčacej doby, ktorá je pri poistných plneniach

trojročná, avšak začína plynúť až rok po poistnej udalosti (§ 104 v spojení s § 101 Občianskeho
zákonníka ). K poistnej udalosti, z ktorej si žalobkyňa uplatňuje nárok na výplatu poistného plnenia došlo
dňa 4.6.2010, pričom žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 22.6.2016.

37. Vo vzťahu k predchádzajúcemu konaniu vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn.
6C/129/2013 o určenie povinnosti uskutočniť poistné plnenie, ktoré bolo začaté doručením žaloby dňa

3.6.2013 a právoplatne skončené dňa 26.1.2015, toto konanie nemalo vplyv na plynutie premlčacej
doby. Podaním určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP sa plynutie premlčacej doby nezastavuje
(R 26/1975). Vzhľadom na rozdielne uplatnené nároky (určenie či tu právo je alebo nie je v konaní
6C/129/2013 a splnenie povinnosti v konaní 1C/82/2016) nemohlo dôjsť ani k pretrhnutiu, ani spočívaniu
premlčacej doby. Rozsudkom vo veci 6C/129/2013 nebolo žalobkyni priznané právo na plnenie, ktorého

právoplatnosťou by začala plynúť 10-ročná premlčacia doba v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka
na uplatnenie si nároku na poistné plnenie, ako uvádza súd prvej inštancie v bode 29 odôvodnenia
rozsudku. Zároveň tým nedošlo ani k spočívaniu premlčacej doby (R 26/1975), a ja keby sa pripustila
možnosť spočívania, premlčacia doba by v tomto prípade uplynula dňa 27.01.2016, t.j. pred dňom
podania žaloby 22.6.2016.

38. Žalovaná namietala aj záver súdu prvej inštancie v bode 30 odvolaním napadnutého rozsudku, v
ktorom súd prvej inštancie považoval žalovanou vznesenú námietku premlčania za rozpor s dobrými
mravmi. Podľa žalovanej okolnosti tohto prípadu nie sú takej výnimočnej povahy, ktoré by spôsobovali
prelomenie týchto zásad, kedy by bolo možné dôjsť k záveru, že vznesenie námietky premlčania

žalovanou by bolo možné považovať za rozpor s dobrými mravmi.

39. V podanom odvolaní žalovaná ďalej namietala rozsah povinnosti plniť žalobkyni. Poukázala na tú
skutočnosť, že rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. Vykonaným
znaleckým dokazovaním bol zistený celkový rozsah škody na poškodenom rodinnom dome žalobkyne,

avšak predmetom tohto konania nie je právo na náhradu škody, ale právo na poistné plnenie, ktoré sa
poskytuje na základe splnenia podmienok stanovených v poistnej zmluve a príslušných ustanoveniach
poistných podmienok a pokynov poisťovateľa. Ak v Zápise z obhliadky škodovej udalosti zo dňa
2.7.2010 neboli uvedené všetky poškodenia, ktoré vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou, bolo
právom a povinnosťou poškodenej/žalobkyne na túto skutočnosť upozorniť spisovateľa zápisu a žiadať

o ich doplnenie, resp. žiadať o vykonanie doobhliadky miesta škodovej udalosti po zistení ďalších
poškodení vzniknutých v súvislosti so škodovou udalosťou. Vzhľadom na to, že žalobkyňa tak neučinila,
z uvedeného vyplýva, že ďalšie poškodenia nezistila alebo že si bola vedomá, že ich nenahlásením
nebudú súčasťou poistného plnenia. Ako zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom
Ing. U. A. vyplýva, ani znaleckým posudkom nebolo jednoznačne preukázané, že poškodenia nad rámec

poškodení uvedených v Zápise z obhliadky škodovej udalosti vznikli vo výlučnej príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou zo dňa 4.6.2010. Uvedené neuvádza ani znalec vo vypracovanom znaleckom
posudku.

40. K úrokom z omeškania žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie žalobkyni priznal aj nárok na

úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.502,18 eur od 1.5.2015 do zaplatenia. Žalovaná
poukázala na ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na plnenie vznikne, ak
nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). V zmysle
§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez

zbytočného odkladu: ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. V tejto
súvislosti žalovaná poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa
28.09.2017, podľa ktorého zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetreniapotrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovňou, je zrejmé, že vyšetrením
poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné
plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrenia sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní

ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a
poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie
a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu
plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa
sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v občianskom zákonníku a ich použitiu nebráni ani

to, že poisteným je spotrebiteľ. Na druhej strane, ak poisťovateľ poruší svoje povinnosti pri vykonaní
vyšetrenia, či vyšetrenie nezačne bez zbytočného odkladu a z tohto dôvodu vznikne poistenému škoda,
môže sa poistený domáhať jej náhrady. Žalovaný začal bez zbytočného odkladu šetrenie poistnej
udalosti, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti nebol zistený právny základ práva na poistné plnenie
nad rámec plnenia, ktoré bolo žalobkyni vyplatené a preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s
úhradou poistného plnenia vo výške 5.502,18. Žalovaný ukončil šetrenie dňa 15.4.2015 a vyplatil poistné

plnenie vo výške 2.789,64 eur dňa 21.4.2015. Žalovaný dodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu
na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku.

41. Žalovaná odvolaním napadla aj výrok o trovách konania, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie
považoval žalobkyňu za plne úspešnú, pričom nezohľadnil tú skutočnosť, že žalobkyňa vzala žalobu

o zaplatenie 988,58 eur späť z dôvodov na strane žalobkyne, nie na strane žalovanej a zároveň
výrokom III. súd žalobu v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,
že žalobkyňa nemohla mať 100 % úspech. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu žalobkyne voči žalovanému v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok
na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, alternatívne, rozsudok súdu prvej inštancie,

sp. zn. 1C/82/2016-313 zo dňa 21.5.2021 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

42. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

43. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou podanou dňa 22.06.2016 domáhala voči žalovanej
poistnéhoplneniazpoistnejudalosti-povodnezodňa4.6.2010,nazákladepoistnejzmluvyprepoistenie
rodinného domu - produkt č. 444 - Bezstarostný domov, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou so

začiatkom poistenia 01.06.2010.

44. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

45.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

46. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

47. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

48. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u

iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.49. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

50. Podľa § 788 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve
samožnoodpoistnýchpodmienokodchýliťlenvprípadochvnichurčených.Vinýchprípadochsamožno

odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

51. Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné
vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už
uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

52. Podľa § 797 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne,
ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie
je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti

poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného
mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému
na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod
neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

53.Podľa§806Občianskehozákonníka,zpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

54. Podání žaloby o určení nemá žádný vliv na počátek a běh promlčení. (R 26/1975)

55. Zahájení řízení o určení, zda tu pohledávka je či není, nevede (stejně jako kladné rozhodnutí soudu
ve sporu o takovém určení) ke stavení běhu promlčecích či prekluzívních lhůt ohledně této pohledávky.
(Najvyšší súd ČR, sp. zn. 29 Odo 565/2001)

56.Běhtříletépromlčecídobykuplatněnínárokunapojistnéplněnízačínázarokpopojistnéudálostibez
ohledu na to, zda a případně kdy se projevily další vlivy téže pojistné události. (Rozsudok Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 3771/2008)

57. Žalobami podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len

„OSP“), nie sú žaloby o určenie existencie právnej skutočnosti.

58. Podaná žaloba na určenie povinnosti uskutočniť poistné plnenie je žalobou o určenie existencie
právnej skutočnosti, nie určovacou žalobou, pretože žalobkyňa žiadala, tvrdila, že žalovaná jej odmietla
plniť v dôsledku ustanovení - znenia poistnej zmluvy, ktorá vylučuje plnenie, ak poistná udalosť nastane

skôr ako za 10 dní od uzavretia poistnej zmluvy.

59. Právna skutočnosť, je skutočnosť, na ktorú právny poriadok viaže právne následky. Právnou
skutočnosťou závislou od správania ľudí je právny úkon.

60. Súd sa zaoberal v skoršom konaní právnou skutočnosťou, právnym úkonom, poistnou zmluvou a
zistil, že právnym následkom tohto právneho úkonu je povinnosť žalovanej plniť z poistnej udalosti -
povodne. Základ nároku je daný.

61. Za tohto stavu je zrejmé, že pôvodná žaloba (sp.zn. 6C/129/2013) bola podaná dňa 03.06.2013,

včas a premlčacia doba neuplynula.

62. Podľa komentára k ust. § 104 Občianskeho zákonníka, pre dĺžku premlčacej lehoty zákon žiaden
osobitný právny režim neustanovuje, preto sa uplatní všeobecný režim § 101; premlčacia lehotabude preto aj v týchto prípadoch trojročná. Nesprávne sú preto názory, že celková dĺžka premlčacej
lehoty je štvorročná. Zákon len posúva začiatok plynutia premlčacej lehoty na deň, ktorý je svojím
číselným označením zhodný s číselným označením dňa, v ktorom došlo k poistnej udalosti. Medzi

týmito dvoma dňami, t. j. dňom poistnej udalosti a dňom začatia a plynutia premlčacej lehoty však
musí uplynúť jeden rok. Táto osobitná jednoročná lehota je ustanovená na to, aby v rámci nej mohlo
dôjsť k skončeniu vyšetrovania poistnej udalosti, a predstavuje tak zvýšenú právno-ochrannú funkciu
súkromnéhopoistnéhopráva.(Števček,M.,Dulak,A.,Bajánková,J.,Fečík,M.,Sedlačko,F.,Tomašovič,
M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 756 - 757)

63. Od poistnej udalosti 04.06.2010 do 03.06.2013 všeobecná trojročná premlčacia doba bez
akýchkoľvek pochybností neuplynula.

64. V bode 29 súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
26.01.2015 a ďalší rok premlčacej doby uplynul dňa 26.01.2016. Teda od 04.06.2010 do 03.06.2013

uplynuli dva roky z trojročnej premlčacej doby (§ 104 v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka). Ak
by súd pripustil teóriu o spočívaní premlčacej doby (s čím sa odvolací súd nestotožňuje aj vzhľadom
na vyššie citovanú judikatúru súdov), od 03.06.2013 do 26.01.2015 kedy nadobudol právoplatnosť
Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 6C/129/2013 zo dňa 01.07.2014 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.11.2014, sp.zn. 7Co/225/2014, trojročná

premlčacia doba by uplynula dňa 26.01.2016. Nová žaloba (sp.zn. 1C/82/2016) na plnenie bola podaná
až dňa 22.06.2016, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

65. Je potrebné prisvedčiť žalovanej, že nárok žalobkyne je premlčaný a ust. § 3 Občianskeho zákonníka
na daný prípad nemožno aplikovať.

66. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy
a dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v
prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Dobré mravy sú súhrnom spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem základných, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru

stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť
spoločnosti. Všeobecne možno bezpochyby dôvodiť, že v konaní účastníkom konania opodstatnene
vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke, nemožno pokladať za konanie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi, pretože inštitút dobrých mravov je zákonným inštitútom a prispieva
k istote v právnych vzťahoch. Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie

uplatneného nároku by mohol byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu,
ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v
dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a
charakteromnímuplatňovanéhoprávaasdôvodmi,prektorésvojeprávoneuplatnilvčas.Znakykonania
vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za

ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je
vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov
námietkypremlčaniasúokolnosti,ktoréexistovalivčaseuplatnenianámietkypremlčania.Tietookolnosti
musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do
právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania. (Uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp.zn. 5Cdo/265/2009 z dňa 17. februára 2011)

67. Odvolací súd nevzhliadol také výnimočné okolnosti v prejednávanej veci, pre ktoré by bolo
opodstatnené neprihliadnuť na žalovanou vznesenú námietku premlčania a odvolací súd sa nestotožnil
so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 30 odôvodnenia rozsudku. Inštitút premlčania

práva je zákonným prostriedkom a prelomením základného právneho princípu, princíp právnej istoty
a princíp legitímnych očakávaní, je výrazným zásahom do práv účastníkov konania, ktorý musí byť
náležite odôvodnený. Takéto dôvody žalobkyňa v konaní nepreukázala. Vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že žalovaná akýmkoľvek spôsobom bránila žalobkyni vo včasnom uplatnení jej
práva.

68. Vzhľadom na to, že odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovanej o premlčaní
uplatneného nároku žalobkyne, z uvedeného dôvodu sa ďalšími odvolacími námietkami žalovanej vo
vzťahu k rozsahu povinnosti plniť a úrokom z omeškania odvolací súd nezaoberal.69. Čo sa týka záveru súdu prvej inštancie (bod 29.) o vzniku priameho nároku na výplatu poistného
plnenia z poistnej udalosti, povodne, k tomu je potrebné uviesť, že pôvodné rozhodnutie bolo

deklaratórne nie konštitutívne, ako to uvádza súd a nemohla preto plynúť lehota § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Deklaratórne rozhodnutia autoritatívnym spôsobom zisťujú existenciu alebo
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Rozsudkom č.k. 7Co/225/2014-109 zo dňa 10.11.2014 odvolací
súd potvrdil výrok súdu prvej inštancie, že žalovaná je povinná uskutočniť žalobkyni poistné plnenie
vyplývajúce z uzatvorenej poistnej zmluvy v dôsledku poistnej udalosti - povodne zo dňa 04.06.2010.

Týmto rozhodnutím sa deklaratórne potvrdilo, že uvedená právna skutočnosť na plnenie nastala z
dôvodu, že začiatok poistnej zmluvy pre všetky dohodnuté riziká bol stanovený v zmluve od nultej hodiny
dňa 01.06.2010, vrátane škody spôsobenej povodňou alebo záplavou.

70. Vzhľadom na vyššie uvedené a na účinne vznesenú námietku premlčania žalovanou, odvolací súd
podľa ust. § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej plniť žalobkyni sumu 5502,18

eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5502,18 eur od 01.05.2015 do zaplatenia tak,
že žalobu zamietol.

71. Podľa § 396 ods. 1, ods. 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

72. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

74. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

75. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods.
2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 2 CSP. Žalobkyňa v časti o zaplatenie sumy 988,58 eur vzala
žalobu späť, čím žalobkyňa zavinila zastavenie konania v tejto časti, preto žalovaná má nárok vo vzťahu
k žalobkyni na náhradu trov prvoinštančného konania v tejto časti (§ 256 CSP).

76. Po čiastočnom späťvzatí si žalobkyňa uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 7065,12 eur. Vo
zvyšnom uplatnenom nároku žalobkyne mala plný úspech žalovaná.

77. Vzhľadom na vyššie uvedené a plný úspech žalovanej, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP

zmenil výrok o trovách konania tak, že žalovaná má vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

78. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).