Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200929
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8518200929.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v sporovej veci žalobcu: I. M. A. Y. V., Y.: XX XXX
XXX, so sídlom A. X, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., advokátka, so sídlom
Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N.
č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Dávid Hoffman, advokát, so sídlom ul. Hradné námestie 29, 060 01

Kežmarok, v konaní o zaplatenie 5.455,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C 41/2018-193 zo dňa 22.06.2021 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 5.455,05
Eur s príslušenstvom. Tejto sa domáhal titulom regresného nároku voči žalovanému za škodu, ktorej

náhradu vyplatil poškodenému z dopravnej nehody, ktorá bola spôsobená žalovaným z dôvodu, že tento
neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu a k tejto poistnej udalosti neprivolal políciu.

2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

„Žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa XX.X.XXXX zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, a to na obdobie od XX.X.XXXX na
neurčito. Poisteným motorovým vozidlom bolo osobné motorové vozidlo zn. A. R., K.: O. XXX X. Zo
správy o nehode a z oznámení o vzniku škodovej udalosti vyplýva, že dňa XX.X.XXXX o X.XX hod v B.
C. M. žalovaný ako vodič poisteného motorového vozidla prešiel do protismeru a narazil do protiidúceho
motorového vozidla továrenskej značky I. - O., K.: O. XXX X., čím došlo k poškodeniu prednej časti tohto
motorového vozidla. Nehodu zavinil žalovaný ako vodič motorového vozidla poisteného u žalobcu. V

uvedených dokumentoch je ako viditeľné poškodenie uvedené poškodenie predného nárazníka, ľavého
predného svetla, ľavého predného blatníka, ľavého predného kolesa, airbagu a chladiča turba. Rozsah
poškodenia potvrdzujú aj fotografie predložené žalobcom. Z uvedených dokumentov tiež vyplýva, že
žalovaný a ani poškodená neohlásili dopravnú nehodu polícii, preto dopravná nehoda nebola šetrená
M. SR.

Z kalkulácie opravy a z faktúry autoservisu vyplýva, že oprava poškodeného motorového vozidla stála
6.818,82 eur s DPH, resp. 5 682,35 eur bez DPH.

Z oznámenia o poistnom plnení a z výpisu z databázy o poskytnutom poistnom plnení (K.) vyplýva, že
žalobca poskytol dňa XX.X.XXXX poistné plnenie vo výške 6 818,82 eur, a to poisťovni poškodenej P. M.
Výzvou zo dňa XX.X.XXXX žalobca vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods.

1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o PZP“) zdôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá
je poistnou udalosťou. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia vo výške 5 455,05 eur,
t.j. vo výške 80 % poskytnutého poistného plnenia.

Z osvedčenia o evidencii poškodeného motorového vozidla vyplýva, že toto bolo vyrobené v roku 2008,
a teda v čase poistnej udalosti malo sedem rokov.“

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 2, § 4, § 12 Zákona č. 381/2001

Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, § 64, § 66 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a § 125 ods.
1 Zákona č. 330/2005 Z.z. - Trestný zákon.

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že spornou skutočnosťou medzi stranami bolo to, či
poškodenie motorového vozidla pri dopravnej nehode bolo prevyšujúce jedna a pol násobku väčšej
škody podľa Trestného zákona, teda sumy 3.990,- Eur a či v tejto súvislosti žalovaný porušil svoju

zákonnú povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu. Súd prvej inštancie predmetnú povinnosť vykladal vo
svetle toho, či priemerne rozumovo vyspelej osobe sa musí už na mieste a v čase škodovej udalosti
objektívne javiť, že na niektorom z poškodených motorových vozidiel či na inom majetku je škoda
vyššia než 3.990,- Eur, kedy je povinnosťou účastníkov škodovej udalosti vyhodnocovať len poškodenie
viditeľné voľným okom a nemožno od nich vyžadovať, aby sa ich úvahy riadili aj zohľadnením či

predvídaním skrytých škôd. Tento výklad by viedol k záveru, že účastníci dopravných nehôd by každú
škodovú udalosť ohlasovali na polícií, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu a pokiaľ sa účastníci
škodovej udalosti dohodli na jej riešení, nebol dôvod, aby bola táto udalosť prejednávaná políciou ako
dopravnánehoda.Súdprvejinštanciepoukázalnasnahuzákonodarcovodbremeniťorgányobjasňujúce
priestupky v doprave od objasňovania každej škodovej udalosti, a preto bol vytvorený tento inštitút

vysporiadania škodovej udalosti medzi stranami bez asistencie a ingerencie policajných orgánov.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať, že na
poškodenom motorovom vozidle vznikla hmotná škoda v rozsahu, ktorý v danom mieste a čase
prevyšoval sumu 3.990,- Eur, pričom výšku tejto škody nie je možné posúdiť bez stanoviska odborného

servisu. Z priebehu škodovej udalosti ako aj z fotografií poškodeného motorového vozidla pre bežného
človeka nie je možné indikovať zrejmý predpoklad, že škoda prevyšuje sumu 3.990,- Eur. Skutočne
vyčíslená škoda vo výške 6.818,- Eur neprevyšuje výrazným spôsobom limit 3.990,- Eur, čo svedčí
v to, že žalovaný nemusel mať dôvodné pochybnosti o výške tejto škody. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalovaný neporušil právnu povinnosť ohlásiť škodu policajnému orgánu a vzhľadom na

okolnosti škodovej udalosti postoj žalovaného k udalosti, uznanie jeho viny to, že splnil oznamovaciu
povinnosť a podal oznámenie o škodovej udalosti a že záznam o nehode bol podpísaný účastníkmi
škodovej udalosti neodôvodňuje záver, že je spravodlivé zo strany žalobcu trvať na sankčnom postihu
v podobe uplatneného regresu.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že regresná náhrada má plniť výchovný účel a nie existenčne
ohroziť poisteného, ktorý v dôsledku pandémie Covid sa stal nezamestnaným a následne dosahuje
príjem len na úrovni minimálnej mzdy, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a býva u rodičov. Z týchto
dôvodov žalobu zamietol.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany žalobcu, ktorý
odôvodnil podanie odvolania ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Nesprávne skutkové zistenia
spočívajú v tom, že súd prvej inštancie nesprávne skonštatoval, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať to,

že na poškodenom motorovom vozidle vznikla škoda v rozsahu, ktorý v čase a v mieste poistnej udalosti
zrejme prevyšoval sumu 3.990,- Eur. Žalobca poukázal na to, že predložil množstvo listinných dôkazov,
z ktorých jednoznačne aj pre laika vyplýva, že materiálna škoda na oboch zúčastnených vozidlách bola
značná. Už samotný priebeh dopravnej nehody, kedy došlo ku čelnej zrážke, na základe ktorej došlo
k vystrelenie airbagov odôvodňuje záver, že výška škody bola vyššia než táto suma a žalovanému bol

známy rozsah škôd na poškodenom vozidle, nakoľko boli zjavné poškodenia chladiča, kolesa, prednej
masky a z fotodokumentácie vyplýva, že bolo možné predpokladať aj vnútorné poškodenia vozidla z
toho, že na vozidle boli trčiace, prerušené káble, boli zdeformované a poškodené súčiastky. Zároveň
motorové vozidlo po nehode nebolo pojazdné a muselo byť z cestnej komunikácie odtiahnuté. Bolo bymožné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že účastníci nehody boli presvedčení, že škoda nepresiahne
zákonom stanovenú hranicu ak by išlo o nejaké škrabance, či slabé buchnutie do motorového vozidla,
poškodené spätné zrkadlo, no nie za predpokladu, že dôjde ku čelnej zrážke motorových vozidiel. Aj

z výpovede žalovaného vyplýva, že sa radil s viacerými osobami o tom, aká škoda vznikla, aj keď
toto tvrdenie nepreukázal, no aj bez odborného, technického vzdelania je zrejmé, že pri takejto zrážke
dochádza k vnútorným poškodeniam, no z faktúry opravy na poškodenom vozidle vyplýva, že práve
oprava viditeľných poškodení tvorila prevažnú časť nákladov na opravu. Žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno preukázania svojich tvrdení, čo súd nesprávne právne vyhodnotil. Napriek tomu, že žalobca

podložil svoje tvrdenia listinnými dôkazmi súd vychádzal z tvrdení žalovaného, ktoré neboli nijakými
dôkazmi podporené.

9. Nesprávne právne posúdenie veci sa týka výkladu ustanovení § 64 ods. 1, 2 Zákona o cestnej
premávke, z ktorých vyplýva, že ak je ohrozená majetková hodnota nad určitú sumu, teda 3.990,- Eur
z dôvodu ochrany zákonodarca podmienil vyšetrovanie a riešenie tejto škody policajnými orgánmi. V

danomprípadebolanaplnenádefiníciadopravnejnehody,bolizrejmépoškodenianavozidležalovaného
ako aj na poškodenom motorovom vozidle. Z charakteru nehody muselo byť priemernému vodičovi
zrejmé, že majetková škoda na oboch vozidlách je nepochybne vyššia než 3.990,- Eur. Na tejto
skutočnosti nič nemení ani vek poškodených motorových vozidiel.

10. Rozhodnutie, v ktorom rozhodoval Najvyšší súd sa týkalo škody pri cúvaní na parkovisku, teda
neporovnateľnej situácií s prejednávanou vecou. Prijatím argumentácie súdu prvej inštancie by boli
ustanovenia Zákona o cestnej premávke nadbytočné a účelovo by bolo možné vyhnúť sa udeleniu
pokuty či prípadnej kontrole požitia alkoholu tým, že akákoľvek dopravná nehoda by bola nenahlásená
s odkazom, že subjektívny pocit účastníkov dopravnej nehody bol taký, že výška škody neprevyšuje

zákonom stanovenú hranicu.

11. Zároveň žalobca poukázal na to, že k dopravnej nehode došlo už v roku 2015, pričom žaloba bola
podaná v roku 2018 a žalovaný prišiel o zamestnanie až v roku 2020, teda mal dostatok času dohodnúť
sasožalobcomnadobrovoľnejpostupnejúhrade,prípadnežiadaťoodpusteniečastinároku,čioúhradu

dlžnej sumy v splátkach, k čomu však nepristúpil. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný vo svojej replike k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojich doterajších
vyjadreniach vo veci a tvrdenia žalobcu považuje za irelevantné pre daný prípad. Poukázal na to, že

aj Národná banka Slovenska skonštatovala neoprávnené uplatnenie regresného nároku voči nemu.
Žalovaný poukázal na priebeh udalostí, ktoré sa týkali poistnej udalosti, ktorá bola zo strany účastníkov
riešená zápisom s dohodou o tom, kto zavinil dopravnú nehodu a následne túto dopravnú nehodu
žalovaný aj riadne ohlásil svojmu poisťovateľovi. Od účastníkov škodovej udalosti nemožno spravodlivo
požadovať, aby v čase nastania škodovej udalosti odhadli výšku nákladov spojených s opravou

poškodeného motorového vozidla. V danom prípade boli splnené podmienky vymedzené v § 64 Zákona
o cestnej premávke a účastníci škodovej udalosti sa dohodli na vinníkovi a tieto okolnosti uviedli aj v
tlačive o nehode. Až následne po oprave poškodeného motorového vozidla bolo zistené, že náklady na
opravu tohto motorového vozidla sú vyššie než suma 3.990,- Eur. Je teda zrejmé, že regresný nárok
žalobcu je neoprávnený z kalkulácií opravy poškodeného motorového vozidla je zrejmé, že sa jedná

aj o vnútorné poškodenie motorového vozidla, čo nie je možné objektívne odhadnúť v čase škodovej
udalosti. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

13. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní neboli predložené napriek výzve súdu prvej
inštancie.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.15. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu,
žesúd vdôsledkunesprávnehoprávnehoposúdeniasanedostatočnezaoberalposúdenímprimeranosti
zaplatenia regresnej náhrady, nakoľko nesprávne posúdil základ nároku žalobcu.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil výklad ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 8/2009 Z.z., kedy dospel k záveru,
že sa nejedná o dopravnú nehodu z dôvodu, že na niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane
prepravovaných vecí, nevznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jeden a pol násobok väčšej škody

podľa Trestného zákona, teda sumu 3.990,- Eur.

17. Vychádzajúc z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, a to hlavne fotodokumentácie, ktorá sa
nachádza na strane 104 až 114 nepochybne vyplýva, že pri dopravnej nehode, ktorou bola čelná zrážka,
bolo motorové vozidlo značky I. poškodené do tej miery, že nebolo prevádzky schopné po nehode,
že bol odtrhnutý, respektíve úplne rozbitý predný blatník motorového vozidla, nárazník motorového

vozidla, svetlomety, chladič, disk predného kolesa, pneumatika ako aj vystrelený airbag na mieste
vodiča. Už samotný výpočet týchto dielov motorového vozidla, ktoré boli už po nehode zrejme zničené
do takej miery, že nebolo možné ich opätovne použitie, podľa názoru odvolacieho súdu musí vyhodnotiť
priemerne racionálne uvažujúci človek tak, že táto škoda je vyššia než suma 3.990,- Eur, respektíve dá
sa rozumne očakávať, že náklady na opravu budú vyššie než táto suma. V danom prípade je pravdou,

že nemožno od účastníkov dopravnej nehody, aby okamžite na mieste činu odhadli výšku škody, no
takéto úvahy by boli relevantné v prípade škôd, ktoré by boli voľným okom relatívne nerozpoznateľné
a v takomto prípade sa o takúto situáciu jednoznačne nejednalo. Vodič motorového vozidla je osobou,
ktorá spĺňa podmienky, ktoré vyžaduje zákon a ktoré sú overované príslušnými skúškami pre získanie
vodičského oprávnenia v autoškolách. Je teda zrejmé, že od takejto osoby možno očakávať racionálne

takú mieru úsudku, že v prípade ako je tento, kedy došlo k zrejmým a viditeľným škodám, musí
mať minimálne pochybnosti o tom, že výška škody je vyššia než 3.990,- Eur. Vzhľadom na listinné
dôkazy predložené žalobcom preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že hmotná škoda podľa úsudku žalovaného zrejme v čase
nehody neprevyšovala sumu 3.990,- Eur. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie

nepreskúmateľnosťou, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. V ďalšom rozhodnutí bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ohľadom
skutočnosti, že v danom prípade sa jednalo o hmotnú škodu zrejme prevyšujúcu jedna a pol násobku

väčšej škody podľa Trestného zákona, preto bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť otázku rozsahu
regresného nároku, pričom je nutné, ako správne uviedol súd prvej inštancie už v pôvodnom rozhodnutí,
vziať do úvahy sociálnu situáciu žalovaného tak, aby regresné plnenie plnilo výchovný účel a nie účel
likvidačný tak ako to uviedol Ústavný súd vo svojom rozhodnutí. Zároveň bude dôvodné brať do úvahy
aj tvrdenia žalobcu, že v čase škodovej udalosti a ešte niekoľko rokov po tom žalovaný bol v pracovnom

pomere a bude dôvodné zistiť aj akú výšku príjmu v tomto čase žalovaný dosahoval, prípadne aké mal
ďalšie výdavky. Až po zistení týchto skutočností bude možné vec posúdiť.

19. Odvolací súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu v obdobnej veci, ktoré je nutné primerane
aplikovať na zistený skutkový stav v prejednávanej veci.

20. „Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za
ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej
z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa budúcnosti bude
zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových

a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno
dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia
a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo k škode nie je dostatočným podkladom
pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.j.
konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady.

Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby
plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka
- keď nenaplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.“ /Nález Ústavného
súdu SR, sp. zn. 377/2018 z 31.1.2019/21. Pri rozhodovaní o trovách konania následne súd prvej inštancie bude vychádzať zo zásady, že o
celkovom nároku a jeho výške sa rozhodlo na základe úvahy súdu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).