Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201818
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8720201818.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti o mal. deti: A. K., G..
XX.XX.XXXX,aV.K.,G..XX.XX.XXXX,zastúpeníopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
O., deti rodičov: matka T.. L. R., G.. XX.XX.XXXX, K. A. K., A. XXX, právne zastúpená: AK Hudzík &
Partners, s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, a otec M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. A. K., A. XXX/

XXX, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokát, Francisciho 3288, 058 01 Poprad, v
konaní o výkon súdneho rozhodnutia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad
č.k. 15Em/3/2020-154 zo dňa 25.11.2021 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie vo výrokoch II., III. a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený (otec) sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal výkonu
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutými výrokmi II. uznesenia
rozhodol, že konanie o výkon rozhodnutia zastavuje. Žiadnemu z účastníkov súd náhradu trov konania
nepriznal.

3. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený, domáhajúc sa zrušenia napadnutého uznesenia a
vráteniavecisúduprvejinštancienanovékonanieanovérozhodnutie,alternatívne,zmenynapadnutého
uznesenia spôsobom vyhovenia návrhu navrhovateľa. Odvolateľ si súčasne uplatnil náhradu trov
konania.

4. Ustanovený opatrovník ponechal rozhodnutia na úvahe súdu.

5. Povinná (matka) považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť.

6. Podanou odvolacou replikou zotrval oprávnený na podanom odvolaní.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa
zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a zistil, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

8. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že dôvodom zastavenia konania o výkon
súdneho rozhodnutia bol odmietavý postoj mal. A. voči osobe otca. Z uvedeného dôvodu vzhliadol súdospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nedochádzalo k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia a v
konečnom dôsledku to spôsobilo zánik uloženej povinnosti. Vzhľadom na to, súd v zmysle ust. § 390
písm. d) CMP konanie zastavil. S prijatým právnym záverom súdu prvej inštancie sa však odvolací súd

nestotožnil, rovnako tak ani so zvoleným procesným postupom súdu.

9. Napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia, týkajúceho sa ospravedlniteľných dôvodov, považuje
odvolací súd za nepreskúmateľné, bez zohľadnenia podstatných právnych aj faktických skutočností.
Súd prvej inštancie sa totižto podľa názoru odvolacieho súdu nie dostatočne vysporiadal s rozhodnutím

Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/84/2019-360 zo dňa 07.05.2020, ale aj vlastnou rozhodovacou
činnosťou. Vykonávaným rozhodnutím odvolací súd zveril mal. A. do osobnej starostlivosti otca. Z
dokazovania bolo pritom zrejmé, že mal. A. nechce byť s otcom a bratom, no odvolací súd jej názor
korigoval. Maloletá mala vytvorené vzťahové väzby k otcovi a odmietala ho len v dôsledku správania
matky. Otec mal zabezpečiť dieťaťu bezpečie a stabilitu prostredia, zároveň tým zachovať a podporiť
súrodenecký vzťah maloletej s bratom V.. Napriek takto odôvodnenému rozhodnutiu o zverení mal. A.

do osobnej starostlivosti otca, súd prvej inštancie nepristúpil k nariadeniu výkonu rozhodnutia, pritom
nie dostatočne vysvetlil účastníkom konania či odvolaciemu súdu, k akej kvalitatívnej zmene v názore
maloletej došlo, že účinkom sa míňa vykonávané rozhodnutie.

10. Nad rámec vyššie uvedeného, súd fakticky ponechal maloletú v osobnej starostlivosti matky,

čím ostal ponechaný rozpor medzi stavom faktickým a právnym. Pre odvolací súd je však otázne,
ako naložil potom súd prvej inštancie s vlastnou rozhodovacou činnosťou, konkrétne rozhodnutím
Okresného súdu Poprad č.k. 14P/84/2020-82 zo dňa 30.07.2020. Poukazovaným rozhodnutím
Okresný súd Poprad zamietol návrh matky o zverenie mal. A. do jej osobnej starostlivosti. Od času
nadobudnutia právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia totižto matka nepreukázala žiadnu podstatnú

zmenu pomerov, ktorá by dôvodila vyhovieť jej návrhu. Súd poukázal na potrebu upevňovania
súrodeneckých vzťahov a jednoznačnú nevyhnutnosť akceptácie súčasne platnej úpravy medzi rodičmi
a deťmi, ktorá v dôsledku či už objektívnych alebo subjektívnych faktorov ešte ani nenastala.
Rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu matky bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 21CoP/168/2020-111 zo dňa 25.11.2021.Odvolací súd zotrval na potrebe korigovania názoru

maloletej. Mal. A. doposiaľ pre konanie matky nemala priestor fakticky nadobudnúť akúkoľvek osobnú
skúsenosť a prežívanie v starostlivosti otca, napriek tomu, že v predchádzajúcom konaní bolo náležite
preukázané, že je v záujme mal. detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Matka svojim
postojom nenapomáha tomu, aby bol vzťah detí k obom rodičom rovnaký, práve naopak, jej odmietanie
rovnocenných rodičovských práv môže mať za následok odcudzenie detí od druhého rodiča a

súrodenecké odcudzenie.

11. Bez zohľadnenia naznačených právnych a faktických okolností prípadu nemožno považovať
napadnuté rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, čo má priamy vplyv na kvalitu uplatneného práva
oprávneného na súdnu ochranu.

12. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

15. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie
všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého
vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,

vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania
posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.

16. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1
dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I.ÚS
265/05).

17. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom

konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

18. Za správny nepovažuje odvolací súd ani prijatý záver súdu prvej inštancie o zániku uloženej
povinnosti. Oprávnený (otec) má súdnym rozhodnutím zverenú mal. A. do osobnej starostlivosti. V

nadväznosti na takto formulovaný enunciát súdneho rozhodnutia bolo povinnosti povinnej (matky)
odovzdať mal. A. otcovi, k čomu však nedošlo. K zániku uloženej povinnosti by smelo dôjsť vtedy, ak by
v súdnom konaní došlo k zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti o mal. A., resp. rodičia sa vzájomne
dohodli inak. Žiadna z uvedených skutočností v konaní preukázaná nebola, naopak, súd zamietol návrh
matky na zverenie mal. A. do jej osobnej starostlivosti, s poukazom na vhodnejšie výchovné prostredie

otca. Ak by teda mal súd v tomto štádiu konania o výkon rozhodnutia preukázané ospravedlniteľné
dôvody, pre ktoré nedochádzalo k dobrovoľnému plneniu súdom uloženej povinnosti, mal zamietnuť
návrh oprávneného na výkon rozhodnutia, nie postupovať podľa § 390 písm. d) CMP.

19. Za daného stavu teda odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie postupom podľa § 389 ods. 1 písm.

d) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

20. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s vyššie uvedenými výhradami
odvolaciehosúduaopätovneposúdiťnávrhoprávnenéhonavýkonrozhodnutia.novoprijatérozhodnutie

je súd prvej inštancie povinný riadne odôvodniť podľa požiadaviek zákonodarcu, kladených na súd v
ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP a § 2 ods. 1 CMP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).