Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709200919
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1709200919.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu

JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: Pozemkové spoločenstvo lesa sv.
Martina v Senci, so sídlom v Senci, A. Sládkoviča č. 20, zastúpený E.. E. E., A.., H.., bytom v T., P. č. XX,
proti žalovanému: O.. M. P., bytom v J., A. J. č. 2, o vydanie veci a iné, o odvolaní žalobcu a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo 7. februára 2018, č. k. 9 C 25/2009-283, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo 7. februára 2018, č. k. 9 C 25/2009-283
v napadnutých výrokoch II. a III., p o t v r d z u j e.

Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zo 7. februára 2018, č. k. 9 C 25/2009-283 (ďalej len
„napadnutý rozsudok) Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie v časti o zaplatenie
sumy 2.479,06 Eur zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 166,- Eur
spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 166,- Eur od 11.02.2011 do zaplatenia (výrok II.), vo
zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania
(výrok IV.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného
vydania veci - listín odovzdaných mu z titulu jeho funkcie predsedu združenia, ktoré po skončení
funkčného obdobia mal povinnosť odovzdať svojmu nástupcovi. Podaním zo dňa 10.02.2011 rozšíril
žalobu o nárok na náhrady škody vo forme nákladov vynaložených na obstaranie nových listín a
dokumentov a to v celkovej hodnote 4.153,32 Eur s príslušenstvom.

3. Po vykonanom dokazovaní a ustálení, že vydanie veci nebolo možné, nakoľko žalobca nepreukázal,
že listiny, ktoré požadoval vydať, mal žalovaný u seba, vo svojej držbe a nepreukázal, že predmetné
listiny existovali, t. j. neboli zničené, stratené atď., súd prvej inštancie (v poradí prvým) rozsudkom z
23.02.2012, č. k. 9C 25/2009 -203, žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave (ako
odvolací súd) rozsudkom č. k. 14Co 388/2012-246 z 25.04.2017 rozsudok súdu prvej inštancie
v časti zamietnutia žaloby o vydanie veci pod bodom 2, 3, 6 - 18 a pod bodom 20 a 21 potvrdil ako vecne
správny. Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odvolací súd teda zrušil rozsudok v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu, čo do nároku
na náhradu škody v sume 4.153,35 Eur s príslušenstvom.4. Súd prvej inštancie nariadil vo veci nové pojednávanie a v intenciách rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave, sa zaoberal nárokom žalobcu na náhradu škody, čo do dôvodu a výšky. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.01.2018 zobral žalobu v časti o

zaplatenie sumy 2.479,06 Eur s príslušenstvom späť a naďalej trval na zaplatení sumy 1.674,26 Eur s
príslušenstvom, pričom táto suma pozostávala z nákladov na používanie motorového vozidla s cieľom
zabezpečiť náhradu neodovzdaných dokladov, a to v celkovej sume 565,83 Eur, nákladov
na vyhotovenie výpisov z listov vlastníctva v počte 35 ks v sume 116,17 Eur, nákladov na spracovanie
dokumentácie pred požiarmi v sume 90,- Eur, nákladov na vypracovanie projektu bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci v sume 90,- Eur, nákladov na vyhotovenie číslovačky na drevo v sume 73,20 Eur,
nákladov na uhradenie peňažnej pokuty za nesplnenie evidenčnej povinnosti o pôvode dreva v sume
166,-Euranákladovnastratunazárobkup.E.vsume277,-Eur.Napojednávanísúdvyzvalžalovaného,
aby sa vyjadril, či so zastavením konania súhlasí podľa § 146 ods. 1 CSP. Žalovaný uviedol, že so
zastavením konania nesúhlasí s odôvodnením, že nie je ochotný uhradiť ani halier.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je združením spoluvlastníkov
nehnuteľnosti lesa sv. Martina v Senci vystupujúcim pod názvom Pozemkové spoločenstvo lesa sv.
Martina v Senci, založeného Zmluvou o založení pozemkového spoločenstva vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti zo dňa 17.02.1996. Podľa čl. 5 Zmluvy ods. 2/ je najvyšším orgánom spoločenstva valné
zhromaždenie. Podľa Stanov Pozemkového spoločenstva lesa sv. Martina v Senci, výbor spoločenstva

je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva a na jeho čele stojí predseda. Výbor riadi činnosť
spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach. Za výbor navonok koná predseda, ktorý riadi,
organizuje rokovania a prácu výboru. Výbor vybavuje bežnú agendu spoločenstva podľa článku V,
písm. c/ ods. 9 Stanov. Žalovaný je bývalým predsedom výboru spoločenstva, ktorý vykonával svoju
funkciu v čase od r. XXXX do XX/XXXX. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia žalobcu zo dňa

07.12.2008, bod 6/ bolo prijaté uznesenie ukladajúce povinnosť žalovanému odovzdať písomnosti
a účtovné doklady podľa prílohy. Uznesením č. 5/VZ/2008 bola žalovanému uložená povinnosť
odovzdať na základe písomného odovzdávajúceho protokolu kompletne všetky listinné materiály
týkajúce sa činnosti spoločenstva lesa za celé uplynulé funkčné obdobie nachádzajúce sa v jeho
držbe novozvolenému predsedovi, účtovné doklady, účtovné uzávierky, daňové priznania, pracovné

zmluvy, všetky doklady súvisiace s vedením účtovníctva za celé funkčné obdobie nadchádzajúce sa
v jeho držbe novozvolenému pokladníkovi, to všetko najneskôr do 15.12.2008. Na doplnení žaloby
doručenom súdu dňa 25.03.2009 sa nachádzala špecifikácia všetkých listín, ktoré žalobca pôvodne
požadoval od žalovaného. Dňa 08.11.2009 odovzdal žalovaný čiastočne požadovanú dokumentáciu,
pričom podľa žalobcu zostali neodovzdané položky, ktoré žalobca špecifikoval v zmene žalobného

petitu, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 11.04.2011, č. k. 9C 25/2009-149. Tieto doklady žalovaný
žalobcovineodovzdal.Žalobcašpecifikovaltiežnáklady,ktorémuvzniklivsúvislostisozabezpečovaním
dokladov, ktoré žalovaný neodovzdal a ktoré sa dali znovu vybaviť a to - 35 výpisov z listov
vlastníctva, kde poplatok za 1 kolok činil 3,- eurá, spolu žalobca zaplatil sumu 105,-Eur, spracovanie
dokumentácie ochrany pred požiarmi a školenie protipožiarnej asistencie hliadky, kde podľa faktúry

č. 9/084 bola žalobcovi vyúčtovaná faktúra znejúca na sumu 90,- Eur, ktorú žalobca uhradil dňa
19.05.2009, vypracovanie projektovej dokumentácie z predpisov BOZP v sume 386,- Eur na základe
faktúry č. 76-11/2010 zo dňa 22.11.2010, ktorú žalobca podľa výpisu z účtu uhradil dňa 24.11.2010,
zakúpenie číslovačky v hodnote 61,- Eur, podľa faktúry číslo 15.11.2011, zaplatenie pokuty
v sume 166,- eur za spáchanie správneho deliktu, ktorý mal spočívať v tom, že si žalobca nesplnil

povinnosť vyhotovovať doklady o pôvode dreva a vedení evidencie. Podľa evidencie používania
vlastného motorového vozidla vykonala osoba menom Q. T. za obdobie 19.01.-15.12.2009 a za obdobie
od 05.10.-15.12.2010 v rozsahu jazdy 1788 km, za účelom vybavovania dokladov spoločenstva, na
osobnom motorovom vozidle R. M. L.: J

6. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol predsedom výboru spoločenstva v období od r.
XXXX do XX.XX.XXXX. Dňa 31.08.2008 bol valným zhromaždením zvolený za predsedu p. E. E..
Predseda výboru, ktorý je výkonným orgánom spoločenstva mal na starosti vedenie administratívnej
agendy spoločenstva. Po skončení svojho funkčného obdobia odovzdával odchádzajúci predseda
výboru, prichádzajúcemu predsedovi fyzicky všetku písomnú agendu spoločenstva, o čom bol spísaný

odovzdávajúci a preberajúci protokol. Dňa 30.03.1999 odovzdal odchádzajúci predseda p. S., novému
predsedovi p. E. písomnosti podľa Zápisnice z preberania dokumentácie, označené pod položkami
X.-XX. Medzi uvedenými položkami sa nenachádzali listiny alebo dokumenty označené ako - originály
Listov vlastníctva v počte 35 kusov, projektová dokumentácia z predpisov BOZP, dokumentácia ochranypred požiarmi a školenie protipožiarnej hliadky. Dňa 21.06.2010 predseda výboru E. E. podpísal listinu,
na ktorej boli spísané neodovzdané doklady od žalovaného. Medzi položkami 1.-21. sa nenachádzali
dokumenty označené ako originály listov vlastníctva v počte 35 ks, projektová dokumentácia z predpisov

BOZP, dokumentácia ochrany pred požiarmi a školenie protipožiarnej hliadky. Pod položkou 8./ bol
označený Výpis z listu vlastníctva LV č. XXXX a pod položkou 20 výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa
15.02.2006. Podľa Zápisu z odovzdania agendy zo dňa 08.11.2009 boli odovzdané listiny označené pod
položkami 1.-14., kde pod položkou č. 9./ bolo označenie Požiarna ochrana. V súdnom spise na č. l. 34
je založená príloha - zoznam dokumentov nedodaných alebo dodaných čiastkovo, označených hrubým

písmom, pričom celkový zoznam položiek je 79. Položky označené pod číslami 10., 21., 22., 23., 31.,45.,
52.-54, 58.- evidencia lesných pozemkov LV, XX., XX., XX., XX., XX.-XX., XX., teda celkom 19 položiek,
figurujú ako neodovzdané dokumenty, pričom nikde sa nenachádza položka s označením projektová
dokumentácia z predpisov BOZP, dokumentácia ochrany pred požiarmi a školenie protipožiarnej hliadky.

7. Súd vykonal výsluch svedkov: S.. D. S., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že do marca XXXX bol

predsedom združenia, pričom predsedom bol cca 6 rokov. Po ukončení funkcie dal svojmu nástupcovi
všetky písomné doklady, ktoré mal k dispozícii, položku po položke. Všetky doklady mal u seba doma,
nakoľko bolo zvykom, že sídlo združenia je adresa predsedu. Ďalším predsedom výboru bol E.. E..
Svedok E.. J. E. vypovedal, že predsedom bol 2 roky. Od predchádzajúceho predsedu prebral doklady.
Išlo o fascikel listín všeobecného charakteru v počte asi 50 ks a neboli bezprostredne nevyhnutné pre

činnosť spoločenstva. Keď skončil funkciu odovzdal tento fascikel svojmu nástupcovi, avšak zápisnica
o tom neexistuje.

8. Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba nie je v prevažnej časti dôvodná.
Vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie

poukázal na to, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.479,06 Eur späť, z pôvodne
uplatnenej sumy 4.153,32 Eur. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasil, nakoľko nebol
ochotný zaplatiť ani cent. Nakoľko bolo zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 2749,06 Eur v
prospech žalovaného, pričom jeho nesúhlas so spaťvzatím vyslovený len ako „nie som ochotný zaplatiť
ani cent " nebolo možné považovať za vážny dôvod, súd vyhodnotil nesúhlas žalovaného so späťvzatím

za nelogický a konanie v časti o zaplatenie sumy 2.479,06 Eur zastavil.

9. Pokiaľ išlo o zvyšný nárok na náhradu škody (1.674,26 Eur s príslušenstvom) súd prvej inštancie
poukázal na to, že predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1.
protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4.

zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia
iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo
len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej

škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k
naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu

veci do predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde
v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí.

10. Prvým predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je protiprávny úkon škodcu. Ide o konanie,

ktoré zákon zakazuje, alebo nedovoľuje. Právna povinnosť, ktorá mala byť porušená musí vyplývať
buď zo zákona, alebo iného právneho predpisu, alebo zo zmluvy. Podľa žalobcu porušil svoju právnu
povinnosť žalovaný tým, že po skončení funkcie predsedu výboru združenia, neodovzdal niektoré mu
zverené doklady svoju nástupcovi. Ako vyplynulo zo zisteného skutkového stavu, žalobca je združením
spoluvlastníkov lesa sv. Martina, ktorého najvyšším orgánom je valné zhromaždenie. Výkonným

orgánom združenia je výbor, na čele ktorého je zvolený predseda. Uznesením č. 5/VZ/2008 zo dňa
7.12.2008 bola žalovanému uložená povinnosť odovzdať na základe písomného odovzdávajúceho
protokolu kompletne všetky listinné materiály (agendu) týkajúce sa celkovej činnosti spoločenstva lesa
sv. Martina v Senci za celé uplynulé funkčné obdobie nachádzajúce sa v jeho držbe a to novozvolenémupredsedovi spoločenstva E. E., do XX.XX.XXXX. Totožným uznesením bola žalovanému uložená
povinnosť odovzdať na základe písomného odovzdávajúceho protokolu kompletne všetky účtovné
doklady, účtovné uzávierky, daňové priznania, pracovné zmluvy t. j. všetky doklady súvisiace s vedením

účtovníctva a pokladne spoločenstva lesa sv. Martina v Senci za celé uplynulé funkčné obdobie
nachádzajúce sa v jeho držbe a to novozvolenému predsedovi spoločenstva E. E., do XX.XX.XXXX.
Povinnosť odovzdať agendu novozvolenému predsedovi vyplývala i zo stanov spoločenstva, článku V.,
písmeno C., ods. 18. Bolo potom na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaný porušil povinnosť uloženú
mu uznesením, a to buď z časti, alebo celkom. Je zrejmé, že žalovaný neodovzdal písomnú agendu

novozvolenému predsedovi do 21 dní odo dňa jeho zvolenia, ako mu to ukladali stanovy, resp. do
15.12.2008 ako mu to bolo uložené uznesením. Avšak, ak žalobca tvrdil, že žalovaný porušil svoju
povinnosť a neodovzdal všetky doklady, ktoré mu boli ako predsedovi do držby zverené, musel v prvom
rade preukázať, aké listiny a v akom počte mal žalovaný v držbe. V tomto smere však žalobca dôkazné
bremeno neuniesol. Chaos v evidencii listinnej dokumentácie sa prejavil napríklad v tom, že ani jedna
zápisnica o odovzdaní a prevzatí písomnej " agendy " nebola totožná, pokiaľ išlo o označenie listín

a ich počet. Listiny na všetkých zoznamoch boli nedostatočným spôsobom identifikované, t. j. chýbal
ich názov, kto a kedy ich vydal, čo bolo ich predmetom, čo znamenalo, že neboli nezameniteľné s
inými listinami. Konkrétne - Zápisnica z preberania dokumentácie medzi S.. S. a E.. E. (predchodcom
žalovaného)zodňa30.03.1999obsahovala53položiek.Podľa tohobymaližalovanýsvojmuprávnemu
nástupcovi p. E. odovzdať rovnaké listiny, v rovnakom počte, teda položky 1.-53. Avšak podľa žalobcu,

žalovaný ku dňu 15.12.2008 neodovzdal doklady špecifikované v petite žaloby v položkách 1.-79, teda
o 26 dokladov viac, ako prevzal od p. E.. Žalovaný počas konania odovzdal nejaké doklady žalobcovi,
v čoho dôsledku sa počet pôvodne žalobcom označených a neodovzdaných listín zmenšil na 21. To
znamená, že žalovaný odovzdal podľa výpočtu žalobcu 58 listín, pričom od svojho predchodcu p. E.
prevzal iba 53. Táto situácia pre žalobcu znamenala toľko, že nebol schopný preukázať aké listiny

presne žalovaný dostal od svojho právneho predchodcu, a ktoré z týchto listín neodovzdal svojmu
právnemu nástupcovi. Vzhľadom k tomu, že žalovaný prevzal od p. E. listiny v počte približne 50 ks
a odovzdal podľa vyjadrenia žalobcu tiež cca 50 ks, nebolo možné určiť, že neodovzdal všetky listiny,
ktoré mu boli zverené a tým porušil právnu povinnosť vyplývajúcu z uznesenia valného zhromaždenia.

11. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy

škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlokuvedeniuvecidopredošléhostavu.To,čopoškodenémuušlo(ušlýzisk),jeujmouspočívajúcouv
tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa
to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Žalobca tvrdil, že v súvislosti s konaním žalovaného

mu vznikla škoda, ktorú vyčíslil po čiastočnom späťvzatí žaloby na sumu, ktorá vznikla tým, že musel
nanovo zabezpečiť listiny, ktoré žalovaný neodovzdal. Škoda mala spočívať v nákladoch, ktoré musel
žalobca vynaložiť na zabezpečenie nových listín a to :

- 35 výpisov z listov vlastníctva, kde poplatok za 1 kolok činil 3,- Eurá, spolu žalobca zaplatil sumu 105,-

Eur - nikde, ani v jednom protokole o odovzdaní a prevzatí listín sa neuvádzalo, že ich súčasťou bolo
35 originálov listov vlastníctva. V zozname neodovzdaných dokladov sa pod položkou 8/ nachádza
výpis z LV XXXX z katastra nehnuteľností č. XXX/XX a pod položkou XX/ výpis z LV XXXX z katastra
nehnuteľností zo dňa 15.02.2006, z čoho bolo možné dovodiť, že žalovaný neodovzdal iba LV č.
XXXX. Nanešťastie, žiadne listy vlastníctva neboli konkrétne označené v zápisnici zo dňa z preberania

dokumentácie zo dňa 30.03.1999, takže opäť nebolo zrejmé, či vôbec nejaké listy vlastníctva boli
žalovanému p. E. v origináloch odovzdané. Zaujímavosťou bolo tiež to, že žalobca predložil súdu
zoznam LV, ktoré musel nanovo vybaviť a vynaložiť náklady na ich zabezpečenie. Medzi predloženými
listamivlastníctvasanenachádzaLVč.XXXX,ktorýfigurujemedzidokladmineodovzdanýmižalovaným.
Súd preto nemohol túto položku uznať ako náklad účelne vynaložený žalobcom v súvislosti so škodou

spôsobenou žalobcovi žalovaným;

- spracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi a školenie protipožiarnej asistencie hliadky, kde
podľa faktúry č. 9/084 bola žalobcovi vyúčtovaná faktúra znejúca na sumu 90,- Eur, ktorú žalobca uhradildňa 19.05.2009 - zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom, nebolo zrejmé, že súčasťou „agendy",
ktorábolazverenážalovanémuaktorúmalodovzdaťžalovanýnovozvolenémupredsedovi,jealebobola
dokumentácia ochrany pred požiarmi. V zápisnici zo dňa 21.06.2010 s názvom neodovzdané doklady

od O.. M. P. sa takáto položka vôbec nenachádza a nenachádza sa ani v preberacom protokole zo dňa
30.03.1999. Zo žiadneho ďalšieho listinného dôkazu nevyplývalo, že by žalovaný mal túto dokumentáciu
u seba, že mu bola zverená a že túto mal odovzdať svojmu nástupcovi. Navyše, z listiny nazvanej Zápis
odovzdania agendy zo dňa 08.11.2009, je pod položkou 9/. uvedené „Požiarna ochrana", čo nasvedčuje
skôr tomu, že žalovaný dokumentáciu týkajúcu sa ochrany pred požiarmi žalobcovi odovzdal;

- vypracovanie projektovej dokumentácie z predpisov BOZP v sume 386,- Eur na základe faktúry č.
76-11/2010 zo dňa 22.11.2010, ktorú žalobca podľa výpisu z účtu uhradil dňa 24.11.2010 - opäť zo
žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nevyplývalo, že túto projektovú dokumentáciu mal žalovaný
u seba a následne ju žalobcovi neodovzdal. Súdu neuniklo, že v zápisnici zo dňa 30.3.1999 (č. l. 46)
bolo pod položkou 1., 14., a 15. uvedené Projekty... ale nebolo jasné, o aké projekty išlo. Naopak, takto

označené listiny alebo dokumenty sa nenachádzali v zozname neodovzdaných dokumentov zo strany
žalovaného a ani v petite žaloby. Preto ani túto položku nemohol súd uznať ako preukázanú škodu
spôsobenú žalovaným;

-zakúpeniečíslovačkyvhodnote61,-Eur-akoužsúduviedolvyššie,porušenieprávnejpovinnosti,ktorá

je podmienkou vzniku nároku na náhradu škody, musí byť preukázané. Právna povinnosť zodpovedného
subjektu, resp. škodcu musí vyplývať z nejakého predpisu alebo zmluvy, hoc i ústnej. Žalobca súdu
nepredložil dôkaz o zverení číslovačky dreva do jeho držby a to ani vo forme listiny, alebo svedeckej
výpovede. Preto vôbec nebolo zrejmé a z vykonaného dokazovania to nevyplývalo, že ak žalobca
objednal novú číslovačku dreva v sume 61,- Eur, tak sa jedná o škodu, ktorú mu spôsobil žalovaný;

- zaplatenie pokuty v sume 166,- Eur za spáchanie správneho deliktu, ktorý mal spočívať v tom, že si
žalobca nesplnil povinnosť vyhotovovať doklady o pôvode dreva a vedení evidencie. Stanovy žalobcu
v článku V. písmeno C/ods. 9/ ustanovujú, čo je povinnosťami výboru. Výbor, na čele ktorého stojí
predseda, vybavuje bežnú agendu: a) vedie a aktualizuje evidenciu vlastníkov podielu v spoločenstve,

b) vedie evidenciu členov spoločenstva, c) vedie evidenciu splnomocnencov a plných mocí, d) evidenciu
členských príspevkov, e) evidenciu odpracovaných brigádnických hodín, f) evidenciu odberu palivového
dreva, g) inventár majetku spoločenstva, h) vyhotovuje zápisnice, i) vyhotovuje zápisnice zasadaní
spoločenstva. Obvodný lesný úrad v Bratislave vydal dňa 20.07.2010 rozhodnutie č. 10/329/
BB5, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 166,- Eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 64 písm.

b) zákona o lesoch, pričom žalobca si nesplnil povinnosť vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť
súvisiacu evidenciu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, táto povinnosť žalobcu bola porušená za obdobie
od roku 1999-2008, teda v čase, keď bol predsedom žalovaný;

- zaplatenie nákladov a straty na zárobku p. E. v sume 277,36 Eur - na preukázanie takéhoto nároku

určite nepostačovalo predloženie potvrdenia o podaní priznania k dani príjmov fyzickej osoby. Na
preukázanie vzniku a výšky nároku na náhradu škody, ktorá mala pozostávať zo straty na zárobku
mal žalobca súdu predložiť nielen potvrdenie o svojej priemernej mzde, ale predovšetkým počet hodín
strávených mimo svojho pracoviska, s uvedením konkrétneho účelu a potvrdením o jeho realizácii.
Opäť teda platí to, čo i v ostatných položkách tvoriacich náhradu škody, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, keď nepreukázal vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním
žalovaného;

- náklady na cestovné v sume 565,83 Eur - žalobca predložil fotokópiu technického preukazu vozidla
a evidenciu používania motorového vozidla za obdobie od 19.01.2009 - 15.12.2010. Účelom ciest

bola návšteva rôznych úradov a inštitúcií, kde žalobca podľa svojho vyjadrenia musel opätovne
vybavovať doklady, ktoré žalovaný neodovzdal. Vzhľadom na absolútne nepresné označenie listín,
ktoré mali patriť do „agendy" zverenej žalovanému, vzhľadom na nejednotnosť zápisníc o odovzdaní
a neodovzdaní konkrétnych listín, nebolo možné jednotlivé cesty žalobcu stotožniť s potrebou žalobcu
vybaviť tieto listiny a tým pádom jednoznačne preukázať účel jeho cesty. Okrem toho, pre úspešné

preukázanie nákladov na cestovné bolo nevyhnutné predložiť potvrdenie o čerpaní pohonných hmôt,
teda pokladničné bloky potvrdzujúce nákup pohonných hmôt do použitého motorového vozidla. Súd
preto položku - náklady na cestovné, za preukázanú nepovažoval.12. Poslednou, treťou podmienkou, ktorá musela byť pre vznik nároku na náhradu škody splnená, bola
príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody. Tento tzv. kauzálny nexus musí byť priamy,
bezprostredný, nie sprostredkovaný. Priamosť sa musí prejaviť tak, že vznik škody je bezprostredným

následkom konania, jeho bezprostrednou príčinou. V prejednávanom prípade nebola
príčinná súvislosť, resp. kauzálny nexus zistený. Predovšetkým neunesením dôkazného bremena v tom,
že žalobca nevedel s definitívnou presnosťou preukázať, že žalovaný neodovzdal všetky listiny, ktoré
prevzalodsvojhoprávnehopredchodcu,nemožnohovoriťaniopríčinnejsúvislostimedzineodovzdaním
listiny a vznikom škody. Napríklad, ak žalobca tvrdil, že musel vybaviť 35 listov vlastníctva v origináli a za

tieto zaplatil 105,- Eur, musel zároveň preukázať, že žalovanému bolo odovzdaných 35 listov vlastníctva
v origináli, jednotlivo identifikovaných ich číslami a žalovaný ich v rovnakom počte neodovzdal svojmu
právnemu nástupcovi. Zo zápisnice zo dňa 30.03.1999, kde boli uvedené doklady odovzdané p. E. ktorý
bol právnym predchodcom žalovaného, sa nenachádzala zmienka o listoch vlastníctva. Rovnako potom
nemožno tvrdiť, že originály listov vlastníctva p. E. odovzdal žalovanému v počte 35 kusov a žalovaný
ich po skončení svojho funkčného obdobia neodovzdal svojmu nástupcovi. Príčinná súvislosť nebola

preukázaná ani v ďalších prípadoch, kde bola dôkazná núdza žalobcu totožná.

13. Súd prvej inštancie tak i vo svojom v poradí druhom rozhodnutí dospel v podstate k totožnému
záveru,žežalobcazveľkejčastineuniesoldôkaznébremenotvrdenia,čoviedlosúdkzamietnutiužaloby
z jej väčšej časti. Žalobca bol úspešný iba v časti o zaplatenie sumy 166,- Eur, ktorá predstavovala

zaplatenú pokutu uloženú za spáchanie správneho deliktu - absencia evidencie pôvodu dreva. Táto
povinnosť vyplývala výboru spoločenstva zo Stanov, článku V., písmeno C, ods. 9. Na čele výboru stál v
rokoch 1999 až 2008 žalovaný, a za splnenie tejto povinnosti niesol zodpovednosť. V prípade nároku na
zaplateniesumy166,-Eur,žalobcapreukázalvzniknárokunanáhraduškody,nakoľkojetukonanieresp.
nekonanie žalovaného, ktoré je porušením právnej povinnosti, je tu škoda a je tu i bezprostredný vzťah

príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V prípade zavinenia, teda
psychického vzťahu škodcu k porušeniu povinnosti, ide o všeobecnú zodpovednosť, takže zavinenie
sa predpokladá. Spravidla je jedno, či sa jedná o úmysel, či vedomú alebo nevedomú nedbanlivosť.
Existenciu zavinenia nemusí poškodený preukazovať. Zodpovednosti sa môže zbaviť škodca tým, že
preukáže, že škodu nezavinil, nesie dôkazné bremeno. Žalovaný v danom prípade nepreukázal, že

nezavinil porušenie povinnosti za ktorú bola žalobcovi uložená pokuta 166,- Eur a preto platí zákonný
predpoklad jeho zavinenia.

14. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania zo sumy 1174,26 Eur (ktorej súčasťou je i suma 166,- Eur )
vo výške 10 % ročne, od 17.02.2009, do zaplatenia. V občianskoprávnych vzťahoch je maximálna

výška úrokov z omeškania stanovená Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ku dňu 29.11.2016 bola výška úrokov z omeškania o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokuta uložená žalobcovi obvodným lesným
úradom rozhodnutím zo dňa 20.07.2010, bola splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia. Kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, žalobca súdu neuviedol. Neuviedol ani, či
vyzval žalovaného na zaplatenie tejto sumy. Uvedené znamená, že žalovaný nemohol byť s plnením
žalobcovi v omeškaní dňom 17.02.2009, keďže v tomto dátume rozhodnutie o uložení pokuty ani
neexistovalo. Nárok na zaplatenie tejto sumy si žalobca voči žalovanému uplatnil až zmenou žaloby
doručenou súdu dňa 10.02.2011. Úrok z omeškania bolo potom možné počítať od 11.02.2011,

teda dňom nasledujúcim po doručení podania súdu.

15. Žalobca bol v konaní úspešný v nepatrnej časti, navyše zavinil, že sa konanie muselo zastaviť v
časti o zaplatenie 2.479,60 Eur. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana v spore
mala úspech iba čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, alebo vysloví, že žiadna zo strán

mená právo na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

16. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný.

17. Žalobca odvolaním napadol výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (výrok III.). Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie.
Poukázal na to, že dňa 05.06.2012 podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9C
25/2009-203 zo dňa 23.05.2012 (v poradí „prvý rozsudok"), pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkomsp. zn. 14Co/388/2012/246 zo dňa 25.04.2017 tento rozsudok v časti zamietnutia žaloby o vydanie veci
pod bodom 2, 3, 6 - 18 a pod bodom 20 a 21 potvrdil ako vecne správny a vo zvyšnej časti ho zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Výroková časť rozsudku krajského

súdu bola však v rozpore s jeho odôvodnením, keďže v bode 14 na s. 9 rozsudku krajského súdu tento
uviedol, že zamietajúca časť žaloby v bodoch 1, 4, 5 a 19 nebola odvolaním napadnutá, a
preto rozsudok súdu prvej inštancie zostal v tejto časti právoplatný. Logicky teda vyplýva, že krajský
súd mal rozsudok súdu prvej inštancie v bodoch 1, 4, 5 a 19 ako bodoch nenapadnutých odvolaním
potvrdiť a v bodoch 2, 3, 6 - 18, 20 a 21 zrušiť, t. j. súd prvej inštancie mal ďalej konať v bodoch žaloby

2, 3, 6 - 18, 20 a 21.

18. Dňa 07.02.2018 vydal Okresný súd Pezinok (v poradí druhý) rozsudok, ktorým konanie o zaplatenie
sumy 2.479,06 Eur zastavil, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 166,- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 166,- Eur od 11.02.2011 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Žalobca poukázal na to, že rozsudok v časti o zastavení konania o zaplatenie sumy

2.479,06 Eur a v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 166,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 166,- Eur od 11.02.2011 až do zaplatenia,
navrhuje potvrdiť, keďže v tejto časti súhlasí s rozsudkom ako vecne správnym.

19. Voči zvyšnej časti rozsudku (v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšnej časti) ho napáda

odvolaním, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Žalobca potom uviedol, že súd prvej inštancie sa podľa vlastného vyjadrenia zaoberal len „nárokom
žalobcu na náhradu škody, čo do dôvodu a výšky” (rozsudok, bod 3 na s. 2) napriek tomu, že mal podľa
rozsudku krajského súdu konať aj vo veci vydania listín, keďže prvý rozsudok súdu prvej inštancie bol
potvrdený len v časti zamietnutia žaloby o vydanie veci pod bodom 2, 3, 6 - 18 a pod bodom 20 a 21

(správne ako bolo uvedené vyššie podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu pod bodmi 1, 4, 5 a
19). Súd prvej inštancie tým, že konal len vo veci náhrady škody a nie aj v časti žaloby o vydanie veci
vo zvyšných bodoch konal v menšom rozsahu ako sa domáhal žalobca v žalobe (minus petitum) bez
udania akéhokoľvek dôvodu, či už počas vytýčených pojednávaní alebo v samotnom rozsudku. Žalobca
má pritom právo, aby sa o jeho žalobe rozhodlo na základe riadne vykonaného dokazovania v celom

rozsahu a nielen v časti, ktorú si súd prvej inštancie arbitrárne bez zdôvodnenia vybral. Týmto postupom
súd prvej inštancie spôsobil vadu konania, ktorá nielenže spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci, ale
aj porušila právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

21. V časti rozsudku, v ktorej sa súd prvej inštancie zaoberal náhradou škody, vychádzal súd prvej

inštancie podľa žalobcu správne z identifikácie jednotlivých pojmových znakov náhrady škody podľa §
420 OZ. Závažné pochybenie súdu pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu škody potom spočívalo
v tom, že sa súd prvej inštancie pri porušení právnej povinnosti žalovaným (prvý predpoklad na
náhradu škody podľa § 420 OZ) obmedzil len na zistenie, či žalovaný porušil alebo neporušil uznesenie
valného zhromaždenia žalobcu č. 5/VZ/2008, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť na základe

odovzdávacieho protokolu odovzdať všetky listiny súvisiace s činnosťou žalobcu, ktoré
mal žalovaný u seba z titulu predchádzajúceho zastávania funkcie predsedu výboru, do rúk nového
predsedu výboru najneskôr do 15.12.2008. Súd prvej inštancie skonštatoval, že napriek uvedenému
uzneseniu (a čl. V. písm. C ods. 18 stanov žalobcu) žalobca „musel v prvom rade preukázať, aké listiny
a v akom počte mal žalovaný v držbe" (bod 9 na s. 5 rozsudku), čo žalobca podľa súdu prvej inštancie

nepreukázal a tým neuniesol dôkazné bremeno v konaní. S týmto konštatovaním súdu prvej inštancie
žalobca zásadne nesúhlasí, lebo je vecne nesprávne, a nesprávne aj z dôvodu právneho posúdenia
nároku na náhradu škody. Veci teda listiny, ktoré žalobca žiadal vydať sú v žalobe uvedené pod číslami
1 - 21. Listiny tvoriace predmet žaloby možno rozdeliť do dvoch skupín - listiny, ktoré vznikli pred
vznikom funkcie žalovaného označené v žalobe ako listiny č. 1 - 12 a listiny, ktoré vznikli počas výkonu

funkcie žalovaného pod č. 13 - 21. Je celkom zjavné, že žalobca by nikdy nemohol uniesť dôkazné
bremeno preukázania odovzdania listín označených pod č. 13 - 21 žalovanému od svojich predchodcov
vo funkcii predsedu výboru žalobcu tak ako to po ňom požadoval súd prvej inštancie, lebo tieto listiny
boli vyhotovené až počas funkčného obdobia žalovaného ako predsedu, t. j. pred vznikom funkciežalovanéhoakopredseduneexistovali.Jepretonepochopiteľné,akobyžalobca,čoilenteoreticky,vedel
preukázať odovzdanie týchto listín. Súd prvej inštancie teda nemal posudzovať pri porušení právnej
povinnosti ako predpokladu vzniku zodpovednostného vzťahu podľa § 420 OZ otázku, či žalovaný mal

listiny fyzicky v „držbe", ale či žalovaný mal povinnosť tieto listiny mať u seba z titulu výkonu funkcie
predsedu výboru žalobcu (t. j. nie či žalovaný v skutočnosti mal, ale či mal mať listiny u seba). Žalobca
sa v žalobe domáhal alternatívnym petitom, aby mu žalovaný buď vydal listiny (reivindikácia) alebo
nahradil škodu, ktorú spôsobil tým, že si žalobca musel na vlastné náklady zaobstarať náhrady za ne.
Otázka posúdenia, či sú listiny v skutočnej držbe žalovaného je potom dôležitá pre posúdenie nároku

na vydanie veci (reivindikáciu), ale nie pre posúdenie nároku na náhradu škody, keďže žalovaný bol
spôsobilý porušiť právnu povinnosť nielen nevydaním zverených listín ale aj tým, že neprebral listiny od
svojho právneho predchodcu, resp. že nezabezpečil riadnu úschovu listín žalobcu alebo že ich vôbec
nedal vyhotoviť v prípade ak takúto povinnosť mal na základe všeobecne záväzného právneho predpisu.
Toutootázkousasúdprvejinštancievôbecnezaoberalnapriektomu,žežalobcanatosúdprvejinštancie
výslovne upozornil pri opätovnom prednese žaloby na pojednávaní dňa 02.10.2017 ako aj v záverečnej

reči. Súd prvej inštancie napriek tomu oba nároky žalobcu neprehľadne zmiešal a uložil žalobcovi pri
posudzovaní nároku na náhradu škody dôkazné bremeno ako pri reivindikácii, čím nesprávne právne
posúdil žalobcov nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie sa mal správne zaoberať otázkou, z
akých predpisov vyplýva žalovanému ako predsedovi výboru žalobcu povinnosť prebrať, vyhotovovať
a riadne uschovávať listiny u seba a či žalovaný túto povinnosť porušil. Existenciu právnej povinnosti

žalovaného mať veci u seba žalobca potom odvodzoval zo všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa §
415 OZ ako aj z ustanovení zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
právnych predpisov, ktorý bol platný a účinný v čase vzniku škody a zo stanov žalobcu, ktoré boli
platné v čase vzniku škody. Podľa druhej vety § 20 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov: „Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor

koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru." Podľa druhej vety § 20 ods.
4 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov:
„Predseda spoločenstva organizuje a riadi bežnú činnosť spoločenstva, ak to určujú stanovy." Stanovy
Pozemkového Spoločenstva lesa sv. Martina v Senci schválené 7.12.2008 v znení neskorších
zmien v článku IV. písm. c) ods. 3 v tretej a štvrtej vete ustanovujú: „Za Výbor koná navonok a podpisuje

predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru. Ak je na právny úkon, ktorý vykonáva výbor
potrebná písomná forma, je nutné, aby taký dokument podpísali okrem predsedu aspoň dvaja členovia
výboru." Stanovy Pozemkového Spoločenstva lesa sv. Martina v Senci schválené 7.12.2008 v znení
neskorších zmien článku IV. písm. c) ods. 4 v prvej a druhej vete ustanovujú: „Predseda organizuje a riadi
rokovania a prácu výboru. Organizuje a riadi bežnú činnosť spoločenstva v rozsahu určenom valným

zhromaždením." Aj keď v týchto citovaných ustanoveniach nebola výslovne ustanovená povinnosť
predsedu pozemkového spoločenstva uschovať u seba dokumenty pozemkového spoločenstva, táto
povinnosť je subsumovateľná pod povinnosť predsedu pozemkového spoločenstva organizovať a riadiť
bežnú činnosť pozemkového spoločenstva. Táto povinnosť je o to zrejmejšia, keď zoberieme do úvahy,
že (1) právne úkony pozemkového spoločenstva v písomnej forme vyžadujú na svoju platnosť vždy

podpis predsedu, takže počas funkčného obdobia žalovaného žiaden písomný dokument nemohol byť
platnevyhotovenýbezvedomiažalovaného,(2)predsedapozemkovéhospoločenstvajejedinouosobou
oprávnenou zastupovať pozemkové spoločenstvo v styku s tretími osobami, takže tieto komunikovali
s pozemkovým spoločenstvom prostredníctvom neho a napokon (3) sídlo pozemkového spoločenstva
bolo počas jeho predsedníctva totožné s miestom jeho trvalého pobytu na ulici A. J. X v J., takže všetka

pošta v rozhodnom období bola doručovaná jemu. Pri vzniku funkcie predsedu mal žalovaný povinnosť
v rámci organizácie bežnej činnosti prevziať všetku písomnú agendu od svojho predchodcu vo funkcii E..
J. E. a po zániku funkcie ju mal povinnosť odovzdať svojmu nástupcovi vo funkcii p. E. E.. Skutočnosť,
že predseda pozemkového spoločenstva mával z titulu svojej funkcie všetky listiny vzťahujúce sa k
činnosti pozemkového spoločenstva bežne u seba, potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach pred

súdomprvejinštancienapojednávanídňa16.02.2011ajbývalípredsedoviaPozemkovéhospoločenstva
lesa sv. Martina v Senci E.. J. E. a S.. D. S.. Dr. S. vo svojej výpovedi zo dňa 16.02.2011 potvrdil,
že riadne odovzdal všetky doklady svojmu nástupcovi Dr. E., čo Dr. E. potvrdil podpisom. Dr. E.
podľa svojej svedeckej výpovede tiež zo dňa 16.02.2011 potvrdil, že fascikel obsahujúci asi 50 listín
odovzdal žalovanému. Súd prvej inštancie už v prvom rozsudku zo dňa 23.05.2012 na s. 5 rozsudku

uviedol, že písomný záznam o prevzatí písomností žalovaným nebol uskutočnený pre nezáujem
žalovaného. Napriek nedbanlivosti žalovaného pri preberaní listín od Dr. E., ktorý bol predsedom
výboru pred žalovaným, súd prvej inštancie skonštatoval v bode 10, s. 6 rozsudku, že „vzhľadom na
to, že žalovaný prevzal od p. E. listiny v počte približne 50 ks a odovzdal podľa vyjadrenia žalobcutiež cca 50 ks., nie je možné určiť, že neodovzdal všetky listiny ktoré mu boli zverené a tým porušil
právnu povinnosť vyplývajúcu z uznesenia valného zhromaždenia." Túto úvahu súdu žalobca pokladá
za absurdnú, lebo predpokladá, že počas takmer osemročnej doby trvania funkcie žalovaného ako

predsedunebolivyhotovenéžiadnelistiny,t.j.početpribližne50listínbolkonštantný.Užlenzozasadnutí
valného zhromaždenia žalobcu, ktoré musí byť uskutočňované zo zákona každoročne, predsa musia
byť vyhotovované zápisnice. Žalovaný čiastočne splnil povinnosť odovzdať listiny tým, že odovzdal
jednu tašku listín bez uvedenia ich zoznamu zástupcom nového výboru. Títo následne s vynaložením
značného úsilia a času zoradili uvedené listiny do príslušných fasciklov a identifikovali listiny, ktoré neboli

žalovaným odovzdané. Tieto listiny boli následne žalobcom jasne, určito a zrozumiteľne vymedzené v
žalobe. Napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa zaťažil žalobcu dôkazným bremenom preukázania,
že neboli odovzdané všetky listiny. Ide pritom o dokazovanie tzv. negatívnej skutočnosti, ktorú nemožno
po žalobcovi ani spravodlivo požadovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010,
sp. zn. 4 Cdo 13/2009). Žalovaný z vlastnej nedbanlivosti nevyhotovil preberací protokol a ani zoznam
listín, ktoré odovzdáva. Na vlastné náklady a vo vlastnom čase žalobca listiny spísal a identifikoval tie,

ktoré chýbajú. Všetky odovzdané listiny priniesol žalobca na súd na pojednávame dňa 08.01.2018, aby
umožnil súdu aj žalovanému do nich nahliadnuť a je len veľmi ťažko predstaviteľné, čo viac mal žalobca
urobiť aby uniesol dôkazné bremeno, ktorým ho zaťažil súd prvej inštancie.

22. Aj nedbanlivostné porušenie právnej povinnosti žalovaným bolo podľa žalobcu zrejmé. Žalovaný

v priebehu konania najskôr tvrdil, že listiny, ktorých vydania sa žalobca v žalobe domáha, nemá u
seba, ale na pojednávaní zo dňa 02.10.2017 vyhlásil, že sa pokúsi preukázať všetkých 21 listín, ktoré
sú predmetom žaloby. To znamená, že žalovaný sám pripustil, že listiny má alebo mal u seba, z
čoho plynie záver, že ich protiprávne zadržiava žalobcovi ako ich vlastníkovi. Ak žalovaný tvrdí, že
listiny pod číslami 1 - 21 od starších predsedov neprebral, ide o nedbanlivosť z jeho strany, nakoľko

v rámci organizácie bežnej činnosti mal tieto listiny prebrať a mal nechať vyhotoviť o tom preberací
protokol. Ak žalovaný nevyhotovil o tomto úkone žiaden záznam a nevedel uviesť žiaden dôkazný
prostriedok, ktorý by preukazoval aké listiny prevzal, ide jednoznačne o nedbanlivosť z jeho strany.
Je nepredstaviteľné, že žalovaný by organizoval agendu pozemkového spoločenstva bez toho, aby
napr. nemal originálny zoznam členov pozemkového spoločenstva na ustanovujúcej schôdzi žalobcu

zo dňa 14.03.1992 (listina č. 4) alebo originálnu zmluvu o založení pozemkového spoločenstva zo dňa
17.02.1996 (listina č. 9). Keďže ide o základné dokumenty súvisiace so vznikom a právnou existenciou
žalobcu, žalovaný ako predseda aj pri vynaložení minimálneho úsilia mohol pri ich absencii zistiť, že ich
k svojej činnosti potrebuje. Vo vzťahu k dokumentom pod č. 13 - 21, ktoré vznikli počas trvania funkcie
predsedu je jeho nedbanlivosť ešte zrejmejšia, nakoľko všetky tieto dokumenty vyhotovoval a podpisoval

on, alebo mu boli priamo doručované na jeho adresu. Ak žalovaný tvrdí, že tieto listiny nemá a toto
tvrdenie je pravdivé, potom existujú len dve možné vysvetlenia: žalovaný listiny odovzdal niekomu inému
ako novému predsedovi, čo žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal alebo listiny stratil,
resp. zničil. V obidvoch prípadoch ide o nedbanlivosť, lebo žalovaný vzhľadom na svoju funkciu mal a
mohol vedieť, že uvedené listiny je potrebné uschovať. Všetky možné dôvody neodovzdania listín - (1)

odovzdanieinejosobeakonovémupredsedovi,resp.členovivýboru,(2)strataalebozničenielistínalebo
(3) v prípade starších listín neprevzatie od predchádzajúcich predsedov predstavujú nedbanlivostné
porušenie povinnosti žalovaného ako predsedu výboru pozemkového spoločenstva zabezpečovať
zákonom o pozemkových spoločenstvách stanovenú bežnú činnosť pozemkového spoločenstva a
súčasne ide o porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, lebo

žalovaný sa mal povinnosť správať tak, aby nevznikla bezdôvodne žalobcovi škoda.

23. V ďalšom žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie v rozsudku položkovite rozoberá jednotlivé
zložky, z ktorých sa skladá žalobcov nárok na náhradu škody. Pri úhrade nákladov za vyhotovenie 35
výpisov z listov vlastníctva súd uvádza, že „nikde, v ani jednom protokole o odovzdaní a prevzatí listín sa

neuvádza, že ich súčasťou bolo 35 originálov listov vlastníctva." Súd prvej inštancie však mal skúmať,
či žalovaný ako predseda mal povinnosť mať tieto listy vlastníctva u seba (t. j. prebrať ich alebo si
ich zaobstarať) a nie, či ich v skutočnosti mal alebo prevzal od svojho predchodcu vo funkcii. Podľa
§ 16 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych
predpisov, ktorý bol platný a účinný v čase vzniku škody: „Spoločenstvo vedie zoznam svojich členov.

Do zoznamu sa zapisuje meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby, jej rodné číslo, názov a sídlo
právnickej osoby, jej identifikačné číslo, veľkosť vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo
počet vlastnených podielov a deň zápisu do zoznamu." Podľa § 15 ods. 2 tohto zákona: „Členstvo v
spoločenstve za trvania spoločenstva vzniká a zaniká prechodom alebo prevodom vlastníctva podieluspoločnej nehnuteľnosti." Žalobca teda musí zo zákona viesť evidenciu svojich členov, pričom členstvo
je naviazané na vlastnícke právo k podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Členovia nemajú zákonnú
povinnosť poskytnúť scudzovacie zmluvy pozemkovému spoločenstvu a preto jediným spôsobom ako

zistiť okruh osôb, ktoré sú členmi spoločenstva je len z výpisov z príslušných listov vlastníctva. Bez
listov vlastníctva nie je možné zistiť veľkosť vlastníckeho podielu člena na spoločnej nehnuteľnosti,
ktorá zodpovedá váhe jeho hlasu pri hlasovaní na valnom zhromaždení všetkých členov. Ak by aj
žalovaný nebol prebral listy vlastníctva od svojich predchodcov, mal povinnosť si ich vyhotoviť ako
neoddeliteľnej súčasti zoznamu členov, ktorý pozemkové spoločenstvá musia zo zákona viesť. Žalobca

nemá vedomosť, akým iným spôsobom by žalovaný vedel preukázať splnenie evidenčnej povinnosti
v rozsahu údajov predpísaných zákonom za obdobie, keď bol predsedom výboru žalobcu a akým
spôsobom by zisťoval, či je napr. na ním zvolaných valných zhromaždeniach prítomná nadpolovičná
väčšina členov. K námietke súdu, že žalovaný neodovzdal len list vlastníctva č. XXXX žalobca uviedol,
že miestne príslušný katastrálny orgán pre J. eviduje spoločnú nehnuteľnosť žalobcu spôsobom, že na
liste vlastníctva č. XXXX eviduje jednotlivé parcely tvoriace spoločnú nehnuteľnosť (v časti „A“) pričom

podiely jednotlivých členov sú evidované na osobitných listoch vlastníctva, na ktoré list vlastníctva č.
XXXX v časti „C“ odkazuje. Na liste vlastníctva č. XXXX teda jednotliví členovia - vlastníci podielov na
spoločnej nehnuteľnosti nie sú uvedení a preto len z tohto listu vlastníctva nie je zrejmé, aká je veľkosť
podielov jednotlivých členov na spoločnej nehnuteľnosti, čo je údaj, ktorý pozemkové spoločenstvo musí
zo zákona mať. Poukázanie na neodovzdanie listu vlastníctva č. XXXX v preberacích

protokoloch preto musí nutne znamenať aj neodovzdanie listov vlastníctva, na ktoré list vlastníctva č.
XXXX priamo odkazuje vo svojej časti „C“. Táto skutočnosť je zrejmá už len z kontroly verejne
dostupných údajov zverejnených katastrom nehnuteľností.

24. Ďalšou zložkou náhrady škody je spracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi a školenie

protipožiarnej hliadky. Úhradu sumy 90,- Eur žalobca preukázal doloženou faktúrou. Súd prvej inštancie
nesprávne vyvodil, že ak nie je preukázané, že žalovaný mal uvedené doklady u seba, že mu boli
zverené a že tieto mal odovzdať svojmu právnemu nástupcovi, neporušil žiadnu právnu povinnosť.
Súd prvej inštancie však mal skúmať, či žalovaný mal povinnosť tieto listiny mať u seba (t. j. prebrať
ich alebo si ich zaobstarať) ako štatutárny zástupca žalobcu. Podľa § 6b ods. 1 písm. b) zákona

č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi: „Vlastník lesa, správca alebo obhospodarovateľ lesa na
účely predchádzania vzniku požiaru lesa je povinný spracúvať mapové podklady, do ktorých vyznačí
všetky dôležité údaje z hľadiska ochrany pred požiarmi, vykonávať ich aktualizáciu a na požiadanie
ich poskytovať okresnému riaditeľstvu." Podľa § 4 písm. e) tohto zákona: „Právnická osoba a fyzická
osoba-podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak,

zabezpečovať školenie a overovanie vedomostí o ochrane pred požiarmi zamestnancov a osôb, ktoré
sa s vedomím právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa zdržujú v jej objektoch a priestoroch;
obsah, rozsah, lehoty školenia o ochrane pred požiarmi, vymedzenie okruhu osôb podliehajúcich
Školeniu a overovaniu a spôsob overovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo." Z uvedených zákonných ustanovení jasne vyplýva, že žalovaný mal povinnosť zabezpečiť

vypracovanie mapových podkladov pre protipožiarnu ochranu, ako aj zabezpečovať školenie aspoň
členom výboru ako riadiaceho orgánu pozemkového spoločenstva v období, keď bol predsedom výboru
žalobcu. Žiaden takýto doklad žalovaný nepredložil. Súd prvej inštancie špekuluje, že agenda bola
odovzdaná žalovaným, keďže v Zápise odovzdania agendy zo dňa 08.11.2009 je pod položkou 9
uvedená „Požiarna ochrana.“ Tieto doklady predstavovali len záznamy o vykonaní každoročnej kontroly

štátnym orgánom na úseku protipožiarnej ochrany, ale nepredstavovali mapové podklady ani doklady
o zabezpečení protipožiarneho školenia. Túto skutočnosť si mohol súd prvej inštancie overiť priamo
na pojednávaní dňa 08.01.2018, keď žalobca priniesol na pojednávanie všetky doklady, ktoré mu
žalovaný odovzdal za účelom, aby si ich súd a žalovaný mohli overiť. Sudkyňa súdu prvej inštancie
len skonštatovala, že nevedela, že ich je toľko a nemala záujem do nich nahliadnuť. Obdobne aj

pri zabezpečení listín súvisiacich so zabezpečením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyplývajú
povinnosti žalovaného mať uvedenú dokumentáciu priamo zo zákona. Žalovaný vstupoval za účelom
zabezpečenia ťažby dreva do pracovnoprávnych, resp. obdobných pracovných vzťahov s tretími
osobami, pričom tieto zmluvy sú riadne evidované v účtovníctve žalobcu. Podľa § 6 ods. 1 písm. n)
zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný viesť
a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou
zdravia pri práci päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Keďže žalovaný tieto záznamy neodovzdal a neexistoval ani záznam, že osoby,ktoré bežne vykonávali ťažbu dreva na spoločnej nehnuteľnosti žalobcu absolvovali akékoľvek školenie
v oblasti zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, žalobca musel na vlastné náklady dať
vypracovať projektovú dokumentáciu v tejto oblasti čím mu nedbanlivosťou žalovaného vznikla škoda.

25. V súvislosti so zakúpením číslovačky v hodnote 61,- Eur súd uviedol, že keďže nie je zrejmé,
či číslovačka bola zverená žalovanému do držby, nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti
žalovaným. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších právnych
predpisov „ Vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred

odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré
vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva." Žalovaný nikdy v konaní pred súdom
nespochybnil, že počas jeho funkčného obdobia predsedu výboru žalobca vykonával ťažbu dreva, čo
vyplýva aj z účtovných záznamov, ktoré odovzdal. Pri predaji vyťaženého dreva musí byť drevo priamo
zo zákona označené ciachou, t. j. vecou ktorej vydania sa žalobca domáhal. Keďže mu ciacha nebola
vydaná žalovaným, musel si ju žalobca na vlastné náklady zaobstarať. Otázka, či ciacha bola zverená

žalovanému do držby, resp. detencie nebola obdobne ako vo vyššie uvedených prípadoch podstatná
pre posúdenie nároku na náhradu škody, lebo relevantnou otázkou bolo, či ju žalovaný mal povinnosť
mať. Žalobca potom zastáva názor, že táto právna povinnosť tu existovala, lebo vyplývala priamo zo
všeobecne záväzného právneho predpisu.

26. Po potvrdení povinnosti žalovaného uhradiť náklady za zaplatenú pokutu, pri ktorej súd prvej
inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody, súd odmietol aj
žalobcov nárok na úhradu cestovného a straty zárobku. Na pojednávaní dňa 08.01.2018 žalobca súdu
aj žalovanému predložil presný rozpis účelu jednotlivých ciest vo vzťahu k zaobstaraniu náhrad za
listiny, ktorých vydania sa žalobca v žalobe domáhal. Evidencia používania motorového vozidla p.

Q. T., ktorého motorové vozidlo bolo na tento účel použité, tvorí taktiež súčasť spisu. Pri výpočte
náhrady vychádzal žalobca zo zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších
právnych predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z.
o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v
znení neskorších právnych predpisov. Žalobca preto nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že

ak nepredložil potvrdenia o čerpaní pohonných hmôt, nevedel preukázať výšku náhrady. Podľa § 7
ods. 5 zákona o cestovných náhradách: „Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o
kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len „doklad o kúpe"). Ak
zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže
vypočítaťaritmetickýmpriemerompreukázanýchcien.Akzamestnanecnepreukážecenupohonnejlátky

dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú
cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad")." Z uvedeného
celkom zrejme vyplýva, že namiesto dokladov o kúpe pohonných hmôt môže byť za účelom výpočtu
sumy cestovnej náhrady použitá aj priemerná cena pohonných hmôt v rozhodnom období zistená
Štatistickým úradom SR nakoľko spotrebu pohonných hmôt je možné určiť z technického preukazu

motorového vozidla, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu. Presne túto sumu žalobca pri výpočte aj použil
a nebol teda povinný predložiť pokladničné bloky preukazujúce nákup pohonných hmôt do použitého
motorového vozidla. Súd prvej inštancie nepovažoval napriek predloženým listinám cestovné a stratu
zárobku E. E. ako súčasného predsedu žalovaného (v sume 277,36 Eur) za dostatočne preukázanú,
keďže podľa súdu nebol zrejmý účel ciest a potvrdenia o ich realizácii. Žalobca súdu predložil doklady,

z ktorých jasne vyplýval dátum uskutočnenia cesty, cieľ cesty s počtom najazdených kilometrov ako aj
účel cesty (t. j. na obstaranie ktorého konkrétneho náhradného dokladu bola cesta uskutočnená). Na
všetkých týchto cestách sa musel zúčastniť E. E. ako predseda výboru žalobcu, nakoľko podľa zákona
o pozemkových spoločenstvách jedine predseda je oprávnený konať za žalobcu vo vzťahu k tretím
osobám. Dôkazné bremeno, ktoré aplikuje súd prvej inštancie sa nedá uniesť, lebo súd prvej inštancie

z nepochopiteľných dôvodov spochybňuje vierohodnosť záznamov, ktoré predložil žalobca a vyžaduje
potvrdenia tretích osôb. Takéto potvrdenia nie sú orgány verejnej správy (a ani súkromné osoby), ku
ktorým drvivá väčšina ciest smerovala, povinné vydávať, t. j. žalobca nemá zákonný nárok na tieto
potvrdenia.Okremtoho vsporovomkonanísamajúpreukazovaťlenspornéskutočnostiauskutočnenie
samotných ciest, ich účel a ani čas strávený na nich (relevantný pre výpočet sumy straty zárobku)

nebol žalovaným v priebehu konania nikdy relevantne spochybnený (okrem všeobecného vyhlásenia, že
odmietanahradiťškodu).Jepotomťažkopochopiteľné,prečopriabsenciispochybneniatýchtodokladov
žalovaným a ani súdom prvej inštancie kedykoľvek v priebehu konania tieto doklady súd prvej inštancie
spochybnil až v rozsudku.27. V záverečnej časti rozsudku súd skúmal kauzálny nexus medzi porušením povinnosti a vznikom
škody, pričom súd prvej inštancie dospel k záveru, že keďže nebolo preukázané porušenie právnej

povinnosti, aj kauzálny nexus chýbal. Otázkou zavinenia žalovaného ako nutného pojmového znaku
náhrady škody podľa § 420 OZ sa súd prvej inštancie v rozsudku vôbec nevysporiadal. Podľa žalobcu
je celkom zjavné, že žalovaný nedbanlivostne porušil viaceré povinnosti, ktoré vyplývajú nielen z
vnútorných predpisov žalobcu (najmä zmluvy o založení pozemkového spoločenstva a stanov), ale
aj tie priamo vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Odôvodnenie rozsudku súdu

prvej inštancie žalobca považuje na viacerých miestach za vedúce k takmer absurdným následkom a
vysvetľuje si ho len snahou súdu dospieť napriek vykonanému dokazovaniu k obdobnému záveru k
akému dospel v prvom rozsudku, ktorý bol zrušený Krajským súdom v Bratislave. Súd prvej inštancie
podmienil nárok na náhradu škody preukázaním skutočného odovzdania listín žalovanému (ignorujúc
skutočnosť že aspoň polovica listín vznikla až počas funkčného obdobia žalovaného a nemali mu teda
byť kým odovzdané) a vôbec neskúmal, či žalovanému vyplývala povinnosť tieto listiny mať alebo

si ich zaobstarať zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Ak by sme prijali tento
štandard dôkazného bremena, potom v prípade, ak by sa žalovaný rozhodol nevydať vôbec žiadnu
listinu po skončení svojho funkčného obdobia novému výboru žalobcu, žalobca by nebol za žiadnych
okolností schopný uniesť dôkazné bremeno, lebo by nevedel preukázať, aké listiny boli žalovanému
odovzdané predchádzajúcimi predsedami výboru (nakoľko aj záznamy o nich by boli súčasťou agendy,

ktorá by nebola vydaná). Žalobcovi by vznikli náklady na ich opätovné vyhotovenie nakoľko viaceré
už uvedené všeobecne záväzné právne predpisy platné v Slovenskej republike mu túto povinnosť
priamo ukladajú. Tieto náklady by si ale žalobca nemohol uplatniť voči žalovanému, nakoľko podľa
súdu prvej inštancie by nebol schopný preukázať, že žalovaný ich v skutočnosti mal. Výpovede
predchádzajúcich predsedov ako svedkov o ich odovzdaní by na tejto skutočnosti nič nezmenili, lebo

nemožno očakávať, že tieto osoby by si pamätali položkovite presný zoznam písomnej agendy, ktorú
žalovanému odovzdali. Žalovaný by teda v takomto prípade mohol v zlej viere všetky doklady zničiť
a súd prvej inštancie by aplikovaním takéhoto dôkazného bremena vlastne poskytol právnu ochranu
nielen nedbanlivostnému, ale aj potenciálne úmyselnému porušeniu priamo zo zákona vyplývajúcej
právnej povinnosti žalovaným. Súd prvej inštancie navyše až v rozsudku spochybnil viaceré dôkazy

predložené žalobcom napriek tomu, že tieto neboli spochybnené žalovaným a ani súdom v priebehu
konania čím žalobca nadobudol legitímne očakávanie, že ide o nesporné skutočnosti, ktoré nie je
potrebné preukazovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.

28. Žalovaný odvolaním napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 166,-

Eur s príslušenstvom (výrok II.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti nároku zamietne. Uviedol, že si nie je vedomý toho, že
na základe rozhodnutia Lesného úradu v Bratislave zo dňa 20.07.2010 vydaného pod č. 10/329/BB5
mala byť uložená pokuta 166,- Eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 64/B Zákona o lesoch, a to
tým, že si nesplnil povinnosť vyhotoviť doklady o pôvode dreva a viesť k tomu evidenciu. Údajne podľa

odôvodnenia napadnutého rozsudku bola táto povinnosť porušená za obdobie r. 1999-2008 teda v čase,
keď mal byť predsedom. V týchto súvislostiach podotkol, že takéto rozhodnutie jemu doručené nikdy
nebolo, pretože bolo vydané dňa 20. 07. 2010, keď už nevykonával viac ako 2 roky funkciu predsedu.
Funkciu predsedu vykonával do 31. 05. 2008. Je teda zjavné, že za uvedené obdobie, ktoré súd
popisuje nemohla mu byť uložená pokuta v správnom konaní 20. 07. 2010, nakoľko v tomto čase by bol

správny delikt premlčaný. Má za to, že správny orgán t. j. Okresný lesný úrad Bratislava v čase, keď
rozhodoval o uložení pokuty t. j. 20.07.2010 rozhodoval na základe vykonanej kontroly resp. nejakého
oznamu k čomu muselo prebiehať aj správne konanie, ktorého účastníkom žalovaný nikdy nebol, a
ak aj došlo k uloženiu a zaplateniu pokuty, tak za obdobie po 31.05.2008, kedy následne štatutárom
žalobcu bol pán E. E., ktorý od svojho nástupu do funkcie začal ťažiť a predávať drevo v značných

objemoch. Má za to, že neexistuje žiadny právny dôvod, aby sa momentálny štatutárny zástupca E.
E. zbavil svojej zodpovednosti za uloženú pokutu na základe vyššie citovaného správneho orgánu.
Počas pojednávania nikdy nebol predložený žiaden dôkaz zo strany žalobcu, z ktorého by evidentne
vyplývala jeho zodpovednosť ako žalovaného, ktorá by nejakým spôsobom odôvodňovala odvolaného
napádaného rozsudku.

29. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu 17.4.2018, v ktorom
uviedol, že žalobca namieta rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci (t. j. ako mal tento súd rozhodnúť),
neuvedomujúc si, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu už odvolanie prípustné nie je. K otázkeneunesenia dôkazného bremena žalobcom uviedol, že do tejto situácie ho nedostal súd prvej inštancie,
ale sa do nej dostal sám žalobca a to tým, že podal žalobu o vydanie veci, ktorou ani v teoretickej
rovine nevedel preukázať, že žalovaný označené listiny od niekoho prevzal, resp. ich mal v držbe. Vo

zvyšnej časti považuje žalovaný odvolanie žalobcu za tendenčné a tvrdenia v ňom uvedené za ničím
nepreukázané.

30. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného opätovne zopakoval, že navrhuje rozsudok
súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu

166,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 166,- Eur od 11.02.2011 až do
zaplatenia potvrdiť, keďže v tejto časti súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie ako vecne správnym.
Žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je v tejto časti vecne nesprávne. Žalovaný uvádza, že mu rozhodnutie o uložení pokuty
nikdy nebolo doručené a že nikdy nebol účastníkom konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
to, že pokutu nedostal žalovaný ako fyzická osoba alebo p. E. E. ako nový predseda, ale dostalo ju

Pozemkové spoločenstvo lesa sv. Martina v Senci ako právnická osoba. Pozemkové spoločenstvo lesa
sv. Martina v Senci bolo riade účastníkom konania a jemu bolo rozhodnutie Obvodného lesného úradu v
Bratislave pod sp. zn. 10/329/BB5 aj riadne doručené. Podľa odôvodnenia správneho rozhodnutia bola
pokuta vo výške 166,- Eur uložená Pozemkovému spoločenstvu lesa sv. Martina v Senci za nesplnenie
si evidenčnej povinnosti vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť súvisiacu evidenciu podľa § 24

ods. 1 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisov za obdobie
od 1999-2008. Samotný žalovaný vo svojom odvolaní priznáva, že v rokoch 1999 - 2008 vykonával
funkciu predsedu Pozemkového spoločenstva lesa sv. Martina v Senci. Z uvedeného je celkom zrejmé,
že k porušeniu povinnosti uloženej zákonom o lesoch došlo v čase, keď bol žalovaný predsedom
Pozemkového spoločenstva lesa sv. Martina v Senci. Uvedené potvrdil aj odborný lesný hospodár O..

R. S., ktorého písomné stanovisko si vyžiadal žalobca po doručení odvolania žalovaného a ktorý bol
odborným lesným hospodárom aj v čase, keď žalovaný vykonával funkciu predsedu Pozemkového
spoločenstva lesa sv. Martina v Senci. Na rozdiel od žalovaného sa žalobca domnieva, že existuje
právny dôvod na to, aby žalovaný nahradil žalobcovi túto zaplatenú pokutu. Právny dôvod na plnenie zo
stranyžalovanéhospočívavpovinnostinahradiťspôsobenúškodupodľa§420Občianskehozákonníka.

Žalovaný ako štatutárny orgán žalobcu si nesplnil právnu povinnosť, ktorá pre žalobcu vyplývala z § 24
ods. 1 písm. b) zákona č. 326/ 2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisov. V
dôsledku porušeniu uvedenej evidenčnej povinnosti žalovaným vznikla žalobcovi škoda, keď musel
uhradiť peňažnú pokutu vo výške 166,- Eur. Príčinná súvislosť je zrejmá, nakoľko pokuta bola uložená
práve pre nesplnenie si vyššie uvedenej právnej povinnosti žalovaným. Žalovaný konal v tomto prípade

nedbanlivostne, nakoľko vzhľadom na svoju funkciu vedieť mohol a mal, že všeobecne záväzné právne
predpisy žalobcovi takúto povinnosť ukladajú. Všetky predpoklady na priznanie náhrady škody podľa §
420 Občianskeho zákonníka boli teda splnené. Aj v ostatných prípadoch porušenia povinností zo strany
žalovaného v dôsledku ktorých utrpel žalobca škodu boli tieto predpoklady pre jej priznanie splnené.

31. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 19.6.2018 namietal osobu O.. R. S., nakoľko tohto nemožno
považovať za štátny orgán, ani osobu čo vykladá zákon a nie je oprávnený vydávať žiadne stanoviská
k rozhodnutiu orgánu štátnej správy. Pokuta nebola uložená na základe porušenia akýchkoľvek
povinností , ktoré by sa vzťahovali na žalovaného a preto nevidí dôvod, aby ako fyzická osoba bol
zaviazaný na jej úhradu (žalovaný ani nebol účastníkom predmetného správneho konania).

32. Žalobca v písomnom vyjadrení z 31.7.2018 poukázal na to, že O.. S. je odborným lesným
hospodárom v lesoch obhospodarovaných žalobcom a z toho dôvodu má práva a povinnosti vymedzené
v § 48 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. O.. S. teda bol odborným lesným hospodárom aj v čase, keď
žalovaný bol predsedom výboru žalobcu. V ďalšom poukázal na to, že predmetná pokuta bola žalobcovi

uložená za nesplnenie si evidenčnej povinnosti vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť súvisiacu
evidenciu podľa § 24 ods. 1 písm. b/ zákona č. 326/2005 Z. z. za obdobie rokov 1999-2008 (v čase kedy
funkciu predsedu výboru vykonával žalovaný).

33. Žalovaný v podaní adresovanom súdu dňa 22.11.2018 vyhlásil, že p. E.. E. J. mu nikdy neodovzdal

žiadny doklad, čo i len v origináli.

34. Žalobca v písomnom vyjadrení zo 7.1.2019 opätovne poukázal na to, že v konaní požaduje
alternatívne vydanie listín alebo náhradu škody z dôvodu porušenia právnej povinnosti, ktorú žalovanýako predseda žalobcu mal v rozhodnom období pre vznik škody. V súvislosti s vydaním listín žalovaný
vo vyjadrení tvrdí, že ich nikdy nemal. Nie je mu preto vôbec zrejmé, prečo žalovaný na pojednávaní
pred Okresným súdom Pezinok dňa 02.10.2017 vyhlásil, že sa pokúsi preukázať všetkých 21 listín, ktoré

sú predmetom žaloby. Ak by žalovaný uvedené listiny nikdy nemal, žalobca nerozumie dôvodu tohto
vyhlásenia na pojednávaní. Bez ohľadu na skutočnosť či žalovaný mal alebo nemal žalované listiny
v držbe, žalovaný ich z titulu svojej funkcie mal právnu povinnosť mať, resp. ich vyhotoviť. Existenciu
právnej povinnosti mať uvedené listiny v držbe ako aj ostatné prvky vzniku zodpovednostného vzťahu
podľa § 420 Občianskeho zákonníka žalobca dostatočne preukázal v ním podanom odvolaní. Porušenie

právnej povinnosti žalovaný ani raz relevantným spôsobom nerozporoval a v žiadnom štádiu konania
neuviedol dôvod, prečo by túto povinnosť ako predseda pozemkového spoločenstva nemal. Žalovaný
dokonca neuviedol ani žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal, že škodu nezavinil a to napriek tomu,
že podľa § 420 ods. 3 dôkazné bremeno pri preukázaní zavinenia zaťažuje jeho a nie žalobcu.

35. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1

Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolania žalobcu, ani žalovaného nie sú dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

36. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd prvej inštancie

(v poradí prvým) rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o vydanie veci, a to:

1. všetkých dokladov o nadobudnutí lesa začínajúc rokom 1928 za prvého
predsedu p. R. a druhého predsedu p. P. s geometrickým plánom prideleného lesa.

2. Rozhodnutie o zrušení Lesného spoločenstva kolonistov zo dňa 05.06.1958.

3. Doklad o pridelení hájovne p. G. Lesným spoločenstvom kolonistov zo
dňa 30.06.1958.

4. Zoznam splnomocnencov /zástupcov rodín/ a vlastníkov lesa sv. Martin na
ustanovujúcej schôdzi zo dňa 14.03.1992 v Senci. 44

5. Žiadosti o navrátenie lesných pozemkov adresované Voj. Lesom OZ Malacky
a Pozemkového fondu.

6. Zápisnica z odovzdávania lesného majetku Vojenskými lesmi OZ Malacky nášmu Združeniu
spoločných užívateľov lesa sv. Martina v Senci zo dňa 21.10.1992.

7. Dohoda o vydaní majetku - príloha č. 2 k rozhodnutiu Lesného úradu v Bratislave č. j. LU-317/96

8. Výpis LV č. XXXX z katastra nehnuteľností č.XXX/XX

9. Zmluva o založení pozemkového spoločenstva zo dňa 17.02.1996

10. Zápisnica s prezenčnou listinou o hlasovaní za Zmluvu o založení pozemkového spoločenstva zo
dňa 17.02.1996

11. Návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev zo dňa 27.02.1996

12. Rozhodnutie č. 92/3/PS/96 o zápise do registra spoločenstiev

13. Výmaz a zápis zmeny predsedu spoločenstva aj rod. čís. zo dňa 04.03.2001 na OLU BA

14. Zápisnica s prezenčnou listinou o hlasovaní voľby predsedu a členov výboru aj s rod. čís. zo dňa

04.03.2001

15. Doklad o zmene adresy sídla združenia zo dňa 12.03.200116. Vydanie potvrdenia z registra pozemkových spoločenstiev zo dňa 25.07.2001

17. Rozhodnutie č. PPLH-12002/2003 zo dňa 14.11.2003 aj s pečiatkou nadobudnutia

právoplatnosti

18. Zmluva o prenájme výkonu práva poľovníctva s poľovnou spoločnosťou Poles Senec- združením
poľovníkov a vlastníkmi schválenou pod č. j. 2004/173 zo dňa 08.03.2004

19. Všetky prijaté písomné dodatky súvisiace so zmluvou o prenájme výkonu práva poľovníctva s
poľovnou spoločnosťou Poles Senec

20. Výpis LV č. XXXX z katastra nehnuteľností zo dňa 15.02.2006

21. Žiadosť o obnovu konania zo dňa 31.05.2006 a zo dňa 28.06.2006

37. Zároveň súd prvej inštancie zamietol žalobu i o zaplatenie sumy 4.153,32 Eur z titulu náhrady
škody, ktorá mala predstavovať náklady na spracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi, náklady
na vypracovanie projektu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, náklady na vyhotovenie číslovačky
na drevo, náklady na uhradenie peňažnej pokuty uloženej Obvodným lesným úradom v Bratislave za

nesplnenie evidenčnej povinnosti, používanie cestného motorového vozidla, náhrady straty na zárobku
p. E.. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25.4.2017 č. k. 14Co 388/2012-246,
tento rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou zamietol žalobu o vydanie veci pod
bodom 2, 3, 6 - 18 a pod bodom 20 a 21 potvrdil, a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti petitu o
zaplatenie 4.153,35 Eur a v časti trov konania, ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

38. Odvolací súd vo svojom odvolaní jasne konštatoval i to, že „Žalobca odvolaním napadol výrok súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, okrem vydania listín označenými pod bodom 1, 4, 5
a 19, keď podľa žalobcu nedostatočná bola špecifikácia vecí len pod bodmi 1, 4, 5 a pod bodom 19.

Vzhľadom na obsah odvolania preto odvolací súd prejednal odvolanie len v napadnutom rozsahu,
v súlade s ust. § 379 CSP. Zamietajúca časť žaloby v bodoch 1,4,5 a bod 19 nebola odvolaním žalobcu
napadnutá, a preto rozsudok súdu 1. inštancie v tejto časti zostal právoplatný. Súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí zároveň rozhodne i o trovách konania“.

39. Z uvedeného potom jasne vyplýva, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie len
ohľadne zamietnutia žaloby žalobcu o vydanie veci pod bodmi 2, 3, 6 - 18 a pod bodom 20 a 21, keďže
žalobca svojim odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie len v tomto rozsahu. Pokiaľ išlo o
zamietnutie žaloby ohľadne vydania listín v bodoch 1, 4, 5 a bod 19, v tejto časti žalobca odvolanie
nepodal a rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvý) sa tak v tejto časti stal právoplatným (uplynutím

15 dňovej lehoty na podanie odvolania). Nie je teda pravdivým tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej
inštancie bol povinný sa v ďalšom (po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu) zaoberať aj nárokom
žalobcu na vydanie listín v bodoch 1, 4, 5 a bod 19. Rovnako tak nemohol odvolací súd napadnutý
rozsudok v tejto časti potvrdiť (ako mylne uvádza žalobca), nakoľko voči tejto časti rozhodnutia chýbalo
odvolanie a teda táto časť rozhodnutia súdu prvej inštancie sa nikdy nestala predmetom odvolacieho

prieskumu (§ 379 C.s.p.) a teda o nej odvolací súd rozhodovať ani nemohol. Správne teda postupoval
súd prvej inštancie ak sa v ďalšom konaní zameral (a rozhodoval) už len o nároku žalobcu na náhradu
škody v sume 4.153,35 Eur (keďže rozsudok súdu prvej inštancie, pokiaľ išlo o vydanie listín pod bodmi
2, 3, 6 - 18 a pod bodom 20 a 21, sa stal právoplatným na základe potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho
súdu a pokiaľ išlo o vydanie listín pod bodmi 1, 4, 5 a bod 19 sa stal právoplatným uplynutím 15 dňovej

odvolacej lehoty, keďže voči tejto časti sa žalobca neodvolal). Z týchto dôvodov nebolo postupom súdu
prvej inštancie porušené žiadne právo žalobcu na spravodlivý proces.

40. Súd prvej inštancie potom konanie v časti o zaplatenie sumy 2.479,06 Eur zastavil, pričom ani proti
tomuto výroku nepodala žiadna zo strán odvolanie, a preto v tejto časti sa rozsudok súdu prvej inštancie

(v poradí druhý) tiež stal právoplatným, a to uplynutím 15 dňovej lehoty na podanie odvolania.

41. Odvolanie potom strany podali len proti výrokom II. a III. (v poradí druhého) rozsudku, kedy žalobca
žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol (výrokIII.) zmeniť a žalobe aj v tejto časti vyhovieť (žalovaný ho navrhol v tejto časti potvrdiť), a žalovaný
žiadal rozsudok súd prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd žalobe v časti uloženej povinnosti
zapletenia sumy 166,- Eur vyhovel (výrok II.) zmeniť a žalobu aj v tejto časti zamietnuť (žalobca ho

navrhol v tejto časti potvrdiť).

42. Preto odvolací súd v tomto konaní preskúmal vecnú správnosť výrokov II. a III. napadnutého
rozsudku.

43. Pokiaľ ide o výrok III., súd prvej inštancie ním zamietol nárok žalobcu na náhradu škody vo
výške 1.674,26 Eur (4.153,32 - 2.479,06) pozostávajúcu z nákladov, ktoré musel žalobca vynaložiť
na zabezpečenie nových listín (ktoré bol žalovaný povinný odovzdať po skončení funkčného obdobia
predsedu Výboru), a to :
- na získanie 35 výpisov z listov vlastníctva (poplatok za 1 kolok činil 3,- eurá), spolu žalobca zaplatil
sumu 105,- eur,

- na spracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi a školenie protipožiarnej asistencie hliadky, kde
podľa faktúry č. 9/084 bola žalobcovi vyúčtovaná faktúra znejúca na sumu 90,- eur, ktorú žalobca uhradil
dňa 19.05.2009,
- na vypracovanie projektovej dokumentácie z predpisov BOZP v sume 386,- eur na základe faktúry č.
76-11/2010 zo dňa 22.11.2010, ktorú žalobca uhradil dňa 24.11.2010,

- na zakúpenie číslovačky v hodnote 61,- Eur,
- na zaplatenie pokuty v sume 166,- Eur za spáchanie správneho deliktu, ktorý mal spočívať v
tom, že si žalobca nesplnil povinnosť vyhotovovať doklady o pôvode dreva a vedení evidencie,
- na zaplatenie nákladov a straty na zárobku p. E. v sume 277,36 Eur,
- na náklady na cestovné v sume 565,83 Eur spojené so zaobstaraním neodovzdaných dokladov.

Výška týchto nákladov potom spolu predstavovala sumu len 1.651,19 Eur, a nie uplatnených 1.674,26
Eur, a preto nárok v sume 23,07 Eur (1.674,26 - 1.651,19) bolo potrebné bez ďalšieho považovať za
nedôvodný (v danom rozdiele súm žalobcovi škoda vzniknúť ani len nemohla).

44. Odvolací súd sa potom stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že väčšina nárokov z takto

uplatnenejnáhradyškodyskutočnedôvodnýmnieje.Predovšetkým,pokiaľideonákladynavyhotovenie
35 listov vlastníctva, zo žiadneho predpisu (ani zákona, ani stanov žalobcu, ani z rozhodnutia jeho
VZ) nevyplývala pre žalovaného (ani pre žalobcu) povinnosť vyhotovovať na náklady združenia Listy
vlastníctva jeho jednotlivých členov. Je síce pravdou, že združenie bolo povinné viesť zoznam svojich
členov, avšak porušenie tejto povinnosti v konaní namietané nebolo (nebolo namietané, že by žalovaný

nedisponoval zoznamom členov združenia). Nemožno si potom zamieňať povinnosť viesť evidenciu
členov s povinnosťou vyhotovovať na svoje náklady Listy vlastníctva jednotlivých členov združenia. Je
síce pravdou, že členstvo v združení sa odvíja od vlastníckeho práva k pozemkom, avšak uvedené
automaticky neznamená, že preukazovanie vlastníctva pozemkov jednotlivých členov zaťažuje samotné
združenie (práve naopak doklad o vlastníctve pozemku by mal združeniu predkladať ten - ktorý dotknutý

vlastník). Aj v tom čase platné ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách stanovovalo len to, že : „Spoločenstvo vedie zoznam svojich členov. Do zoznamu sa
zapisuje meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby, jej rodné číslo, názov a sídlo právnickej osoby,
jej identifikačné číslo, veľkosť vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo počet vlastnených
podielov a deň zápisu do zoznamu.". Cit. ustanovenie teda ukladalo spoločenstvu iba povinnosť viesť

zoznam svojich členov s uvedením údajov, ktoré mal takýto zoznam obsahovať. Cit. ustanovenie
však nevyžadovalo, aby k predmetnému zoznamu boli pripojené aj príslušné LV. Navyše vlastníctvo
pozemkov sa môže v každom časovom okamihu meniť (môže dôjsť k jeho prevodu, darovaniu, zdedeniu
a pod.) a preto LV v čase ich prevzatia žalovaným od predchodcu a v čase ich odovzdávania nástupcovi
nemusia byť totožné (a tieto nemuseli byť totožné ani v čase rozhodovania súdu). Preto povinnosťou

žalovaného bolo iba viesť (§ 16 ods. 1) a aktualizovať (§ 16 ods. 2) zoznam členov spoločenstva
(čo namietané nebolo), avšak jeho povinnosť zaobstarať si aj jednotlivé LV členov spoločenstva mu
zo žiadnej právnej (ani internej) normy nevyplývala (ako už bolo uvedené bolo na jednotlivom členovi,
aby preukazoval vlastnícky vzťah k pozemku spravovanému spoločenstvom). Napokon vlastnícke právo
k pozemkom sa dalo (a dá) jednoducho (v akomkoľvek časovom okamihu) overovať aj na stránke

www.katasterportal.sk (ide teda o verejne overiteľný údaj), pričom nie je
zrejmé, z čoho žalobca vyvodzoval povinnosť žalovaného evidovať príslušné LV v samotnom origináli
príp. listinnej podobe (keďže jeho aktuálnosť by platila iba v momente jeho vydania, pričom napr. o deň
neskôr, by už mohla byť dotknutá napr. zmenou v podobe zápisu prevodu, dedenia a pod. a znova bybolo potrebné žiadať jeho ďalší originál). Možno teda uzavrieť, že pokiaľ išlo o nárok na náhradu škody
v podobe nákladov na vyhotovenie LV v sume 105,- Eur, tento dôvodným nebol, nakoľko tu absentuje
porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného.

45. Nedôvodným bol i nárok na náhradu škody v podobe nákladov na zakúpenie číslovačky v
hodnote 61,- Eur. Z ustanovenia § 23 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch síce vyplývalo, že
„ Vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom
z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred

zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva.", avšak toto ustanovenie sa vzťahuje
iba k povinnosti žalobcu označiť čitateľnou ciachou vyťažené drevo. Cit. ustanovenie však nijako
nepreukazuje, že žalobca skutočne odovzdal žalovanému tzv. „číslovačku“, ktorú bol tento povinný po
skončení svojej funkcie vrátiť (odovzdať) svojmu nástupcovi (nebolo preukázané ani vlastnícke právo
žalobcu k nej). Inak povedané, ani odvolací súd nespochybňuje, že žalobca ako obhospodarovateľ lesa
bol povinný vyťažené drevo označovať číslovačkou, ani to, že sa tak dialo. Na to, aby súd tento nárok

uznal, však bolo potrebné preukázať (tak ako uviedol i súd prvej inštancie), že: 1/ žalovanému bola
do držby zverená číslovačka vo vlastníctve samotného žalobcu, 2/ vlastnícke právo žalobcu k nej, 3/
jej nevydanie žalovaným po skončení funkčného obdobia. Je potrebné si uvedomiť, že tento nárok na
náhradu škody mal podľa žalobcu spočívať práve v tom, že žalovaný nevydal žalobcovi jeho číslovačku
(ktorá bola jeho vlastníctvom) a preto si musel zaobstarať (zakúpiť) na svoje náklady (predstavujúce

jeho škodu) číslovačku novú. Nie je teda rozhodujúce (ako tvrdí žalobca), či ju žalovaný mal povinnosť
mať (s odkazom na § 23 ods. 4 zák. č. 326/2005 Z. z.), ale či mu bola žalobcom skutočne (na čas výkonu
jeho funkcie) odovzdaná a že vlastnícky patrila žalobcovi. Žalobca však v konaní nepreukázal vlastnícke
právo k pôvodnej číslovačke, ani to, že by ju do užívania dočasne zveril žalovanému - napr. že mu
bola odovzdaná predchodcom žalovaného (nesporným bolo iba to, že žalovaný žiadnu číslovačku po

skončení svojej funkcie neodovzdal). Ako už bolo uvedené, ustanovenie § 23 ods. 4 zákona č. 326/2005
Z. z. o lesoch neupravuje vlastnícke právo k číslovačke, ani to, komu konkrétne bola táto do držby
zverená (ide o internú záležitosť každého spoločenstva), ale upravuje iba povinnosť obhospodarovateľa
lesa (v danom prípade žalobcu) označovať číslovačkou vyťažené drevo (porušenie takejto povinnosti
žalovaným však pri tomto nároku namietané nebolo). Iba zo samotného ustanovenia § 23 ods. 4 teda

nebolo možné vyvodiť porušenie povinnosti žalovaným za neodovzdanie číslovačky po skončení svojej
funkcie. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal svoje
vlastníctvo k pôvodnej číslovačke, a jej dočasné zverenie (odovzdanie) žalovanému, nebolo možné
nárok v podobe nákladov za nakúpenie novej číslovačky považovať za dôvodný len s odkazom na to,
že ustanovenie § 23 ods. 4 ukladá žalobcovi označovať každé vyťažené drevo.

46. Pokiaľ ide o škodu spočívajúcu v nákladoch na BOZP a protipožiarnej ochrany (90,- Eur + 386,-
Eur), ani tieto nároky nepovažoval odvolací súd za dôvodné, nakoľko tu absentovala priama príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom deklarovanej škody. Podľa § 6b
ods. 1 písm. b) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi: „Vlastník lesa, správca alebo

obhospodarovateľ lesa na účely predchádzania vzniku požiaru lesa je povinný spracúvať mapové
podklady, do ktorých vyznačí všetky dôležité údaje z hľadiska ochrany pred požiarmi, vykonávať ich
aktualizáciu a na požiadanie ich poskytovať okresnému riaditeľstvu." Podľa § 4 písm. e) tohto zákona:
„Právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak
tento zákon neustanovuje inak, zabezpečovať školenie a overovanie vedomostí o ochrane pred požiarmi

zamestnancov a osôb, ktoré sa s vedomím právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa zdržujú v
jej objektoch a priestoroch; obsah, rozsah, lehoty školenia o ochrane pred požiarmi, vymedzenie okruhu
osôb podliehajúcich Školeniu a overovaniu a spôsob overovania ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo." V danej veci ide teda o povinnosti, ktoré zákon ukladá samotnému
spoločenstvu. Za plnenie týchto povinností na úseku ochrany pred požiarmi zodpovedá jej štatutárny

orgán (§ 6 ods. 1 cit. zákona). Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie potom vyplynulo,
že žalobca dal vyhotoviť dokumentáciu ochrany pred požiarmi a školenie protipožiarnej asistenčnej
hliadky v roku 2009 , za čo mu bola v máji 2009 vyfaktúrovaná suma 90,- Eur (ktorú uhradil 19.5.2009)
a rovnako dal vyhotoviť projektovú dokumentáciu z predpisov BOZP, za čo mu bola vyfakúrovaná
suma 386,- Eur (21.11.2010). Ako už bolo uvedené, táto povinnosť (mať vyhotovenú protipožiarnu

dokumentáciu a v tomto smere mať i zaškolených pracovníkov) zaťažovala samotného žalobcu (ako
spoločenstvo). Ak žalobca túto dokumentáciu vôbec nemal, bol ju povinný si dať vyhotoviť (bez ohľadu
na to, kto bol v tom ktorom čase predsedom jeho Výboru - tento, ako štatutár, niesol zodpovednosť
len za jej nevyhotovenie napr. v podobe prípadnej uloženej sankcie príslušným orgánom). Nešlo teda opovinnosť, ktorá sa vzťahovala výlučne len na funkčné obdobie žalovaného, ale na zákonnú povinnosť
samotného žalobcu počas celej doby trvania jeho existencie. Ak sa teda žalobca odvoláva na to, že
nie je rozhodujúce, či boli takéto doklady žalovanému odovzdané jeho predchodcom, ale iba to, že

ich žalobca mal (podľa vyššie cit. zákona) mať, tak potom táto povinnosť (jej nesplnenie) zaťažovala
žalobcu v každom období jeho existencie. Interpretáciou žalobcu by sme mohli potom dospieť aj k tomu,
že za túto škodu zodpovedajú aj (všetci) predchádzajúci funkcionári (predsedovia Výboru) žalobcu,
ak žalobca takúto dokumentáciu nemal nikdy vyhotovenú. Chýba tu potom priama príčinná súvislosť
medzi konkrétnym konaním (nekonaním) žalovaného a vzniknutou škodou. Cit. ustanovenia boli totiž

platné aj v čase predchádzajúcich predsedov Výboru a teda aj im by sa dal vytýkať tento nedostatok.
Iná by bola situácia, ak by žalobca tvrdil, že túto dokumentáciu mal, túto žalovaný prevzal od svojho
predchodcu,avšakposkončenífunkciejuodmietolodovzdaťsvojmunástupcoviapretosižalobcamusel
daťvyhotoviťnasvojenáklady(ďalšiu)novúdokumentáciu(žalobcavšaktaktosvojnárokneformuloval).
Žalobca v odvolaní tvrdí, že uvedené nie je rozhodujúce, ale rozhodujúce je, že žalobca mal zo zákona
takúto povinnosť túto dokumentáciu mať. Ak potom žalobca z tohto vyvodzuje nárok na náhradu škody,

tak túto škodu zavinili aj predchádzajúci predsedovia Výboru, ktorí taktiež túto dokumentáciu nedali
vyhotoviť. Ak ju nikto (žiadny z predsedov Výboru) doposiaľ nedal vyhotoviť, tak bolo jedno za akého
predsedu Výboru si to dal žalobca dodatočne vyhotoviť. Podstatné je, že táto povinnosť zaťažovala
výlučne žalobcu a ak ju nemal splnenú, bol povinný tak urobiť. Nikde nebolo prijaté také uznesenie, že
jej splnením bol poverený práve žalovaný a tento si uvedenú povinnosť nesplnil a preto ju bol žalobca

povinnýsplniťneskôrsám(akjusplnenúvôbecnemalbolpovinnývktoromkoľvekčasovomokamihusiju
splniť). Uvedené nemožno dávať na ťarchu iba práve žalovanému. Keďže žalobca uvedené dokumenty
nemal, bol povinný ich dať vyhotoviť na svoje náklady, avšak tieto má znášať samotný žalobca (nie
predseda Výboru - ten by mohol znášať iba prípadnú sankciu uloženú žalobcovi príslušným orgánom
za nesplnenie si tejto povinnosti, samotné náklady na jej vyhotovenie však musí žalobca znášať sám zo

svojho). Aj keby ich dal žalovaný počas svojej funkcie vyhotoviť, aj tak by to musel zaplatiť žalobca a nie
žalovaný zo svojho. Chýba tu teda priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosť žalovaného a
vzniknutými nákladmi na vyhotovenie danej dokumentácie (navyše pokiaľ ide o školenia zamestnancov,
tieto je žalobca povinný robiť na pravidelnej báze). Žalobcovi by vznikol nárok voči žalovanému na
náhradu tejto škody teda len v prípade, ak by takúto dokumentáciu už mal v minulosti riadne vyhotovenú,

túto odovzdal žalovanému a tento ju po skončení funkcie nevrátil,(a preto ju bol povinný vyhotoviť na
svoje náklady nanovo), príp. ak by pre nesplnenie tejto povinnosti dostal od príslušného orgánu v čase
výkonu funkcie žalovaného peňažnú sankciu. Pri skutočnosti, že žalobca vôbec nedisponoval takouto
dokumentáciou (hoci mal) jej vyhotovenie zaťažuje samotného žalobcu (v ktoromkoľvek časovom
období), a náklady s ňou spojené musí znášať sám (aj keby ju dal žalovaný počas svojej funkcie

vyhotoviť, aj tak by to musel hradiť iba žalobca - nikde sa neuvádza, že náklady spojené s vyhotovením
tejto dokumentácie má znášať iba jeden člen orgánu žalobcu). Vyššie uvedené potom platí aj ohľadne
nároku na preplatenie nákladov na BZOP v sume 386,- Eur, kedy podľa § 6 ods. 1 písm. n) zákona
č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný viesť a uchovávať

predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci
päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Aj
tu teda platí, že uvedená zákonná povinnosť zaťažovala žalobcu, ktorý ju bol povinný splniť v priebehu
celej svojej existencie, a ak ju splnenú nemal, túto povinnosť potom zanedbali všetci jeho predsedovia
Výboru. Žalobca bol potom povinný si ju dať vyhotoviť na svoje náklady (kedykoľvek, nie iba počas

výkonu funkcie žalovaného). Žalobcovi by vznikol nárok voči žalovanému na náhradu tejto škody len v
prípade, ak by takúto dokumentáciu už mal v minulosti riadne vyhotovenú, túto odovzdal žalovanému
a tento ju po skončení funkcie nevrátil,(a preto ju bol povinný vyhotoviť na svoje náklady nanovo), príp.
ak by pre nesplnenie tejto povinnosti dostal od príslušného orgánu v čase výkonu funkcie žalovaného
peňažnú sankciu. Pri skutočnosti, že žalobca vôbec nedisponoval takouto dokumentáciou (hoci mal) jej

vyhotovenie zaťažuje samotného žalobcu (v ktoromkoľvek časovom období), a náklady s ňou spojené
musí znášať sám (aj keby ju dal žalovaný počas svojej funkcie vyhotoviť, aj tak by to musel hradiť iba
žalobca - nikde sa neuvádza, že náklady spojené s vyhotovením tejto dokumentácie má znášať iba
jeden člen orgánu žalobcu).

47. Vzhľadom na nedôvodnosť nárokov vymedzených v bodoch 39 až 41 tohto rozhodnutia, dôvodnými
nemohli byť ani nároky žalobcu na zaplatenie nákladov a straty na zárobku p. E. v sume 277,36 Eur,
ani náklady na cestovné v sume 565,83 Eur spojené so zaobstaraním neodovzdaných dokladov. Keďže
žalovaný nezodpovedá za škodu v nárokoch popísaných v bodoch 39 až 41 tohto rozhodnutia, nemoholniesť zodpovednosť ani za náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti so zaobstaraním uvedených
dokladov (aj tieto náklady mal teda znášať žalobca sám).

48. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku III., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 C.s.p.).

49. Pokiaľ išlo o vydanie žalovaných listín, ako už odvolací súd uviedol v bodoch 33 a 34 tohto

rozhodnutia, odvolací súd (v poradí prvým rozhodnutím) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí
prvý) len ohľadne zamietnutia žaloby žalobcu o vydanie veci (listín) pod bodmi 2, 3, 6-18 a pod bodom
20 a 21, keďže žalobca svojim odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvý) len v
tomto rozsahu. Pokiaľ išlo o zamietnutie žaloby ohľadne vydania listín v bodoch 1, 4, 5 a bod 19, v tejto
časti žalobca odvolanie nepodal a rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvý) sa tak v tejto časti stal
právoplatným(uplynutím15dňovejlehotynapodanieodvolania).Vzhľadomktomu,žepredmetomtohto

odvolacieho konania sa s poukazom na uvedené stal iba nárok na náhradu škody (a teda ani súd prvej
inštancie nebol povinný sa v ďalšom (po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu) zaoberať aj nárokom
žalobcu na vydanie listín v bodoch 1, 4, 5 a bod 19), bola odvolacia argumentácia žalobcu o tom, že
„...Je celkom zjavné, že žalobca nikdy nemohol uniesť dôkazné bremeno preukázania odovzdania listín
označených pod č. 13-21 žalovanému od svojich predchodcov vo funkcii predsedu výboru žalobcu tak

ako to po ňom požadoval súd prvej inštancie, lebo tieto listiny boli vyhotovené až počas funkčného
obdobia žalovaného ako predsedu, t. j. pred vznikom funkcie žalovaného ako predsedu neexistovali a
je preto nepochopiteľné, ako by žalobca, čo i len teoreticky, vedel preukázať odovzdanie týchto listín...“,
pre toto odvolacie konanie irelevantnou.

50. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného, toto odvolací súd taktiež vyhodnotil za nedôvodné, kedy práve
za jediný oprávnený nárok žalobcu považoval nárok na náhradu škody za uloženú sankciu 166,- Eur.
Odvolací súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že pokuta
vo výške 166,- Eur bola uložená Pozemkovému spoločenstvu lesa sv. Martina v Senci (žalobcovi) za
nesplnenie si evidenčnej povinnosti vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť súvisiacu evidenciu

podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisov
za obdobie od 1999-2008. Práve v tomto období bol žalovaný vo funkcii predsedu Pozemkového
spoločenstva lesa sv. Martina v Senci a ako štatutárny orgán žalobcu (§ 20 ods. 3, 4 v tom čase
účinného zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v spojení s čl. IV. písm. c) ods. 3
tretia a štvrtá veta, a čl. IV. písm. c) ods. 4 prvá a druhá veta Stanov žalobcu schválených 7.12.2008)

si nesplnil právnu povinnosť (podľa článku V., písmeno C, ods. 3, 4, 9, 15 Stanov - t. j. vyhotovovať
v mene žalobcu doklady o pôvode dreva a viesť v tejto súvislosti s tým súvisiacu evidenciu), ktorá
pre žalobcu vyplývala z § 24 ods. 1 písm. b) zákona č. 326/ 2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších
právnych predpisov. Je teda síce pravdou, že uvedená povinnosť zo zákona (§ 24 zák. č. 326/2005 Z. z.)
zaťažovala samotného žalobcu (ako obhospodarovateľa lesa), avšak v jeho mene bol (v zmysle stanov)

povinný vyhotovovať tieto doklady o pôvode dreva a viesť s tým súvisiacu evidenciu práve žalovaný.
Ak by tak urobil, k uloženiu sankcie pre žalobcu by nedošlo. Základnou požiadavkou na výkon funkcie
štatutárneho zástupcu žalobcu bolo jej vykonávanie s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločenstva a jeho členov. Pre vznik zodpovednosti členov štatutárnych orgánov za škodu musia byť
splnené nasledovné predpoklady:

a) vznik škody - len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by
reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody,
b) porušenie povinnosti pri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu, najmä porušenie povinnosti
vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou. Porušenia povinnosti sa môžu členovia štatutárnych
orgánov dopustiť tak úmyselným ako i nedbanlivostným konaním resp. nekonaním, hoci boli povinní

konať.
c)príčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnostiavznikomškody-členštatutárnehoorgánuzodpovedá
za škodu len ak existovala príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie
s odbornou starostlivosťou a vzniknutou škodou.
Akoužbolouvedené,vdôsledkuporušeniauvedenejevidenčnejpovinnostižalovanýmvzniklažalobcovi

škoda, keď musel uhradiť peňažnú pokutu vo výške 166,- Eur. Príčinná súvislosť bola takisto daná,
nakoľko pokuta bola uložená práve pre nesplnenie si vyššie uvedenej právnej povinnosti žalovaným
(ak by žalovaný riadne v tomto smere viedol evidenciu v období výkonu jeho funkcie, k uloženiu pokuty
žalobcovi by zo strany príslušného orgánu nedošlo). Žalovaný konal v tomto prípade nedbanlivostne,nakoľko vzhľadom na svoju funkciu vedieť mohol a mal, že všeobecne záväzné právne predpisy
žalobcovi takúto povinnosť ukladali. Ohľadne tohto žalovaného nároku teda všetky predpoklady na
priznanie náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka boli splnené.

51. K argumentácii žalovaného, že mu rozhodnutie o uložení pokuty nikdy nebolo doručené a že nikdy
nebol účastníkom daného správneho konania, odvolací súd dodáva, že pokutu nedostal žalovaný ako
fyzická osoba, ale ju dostalo Pozemkové spoločenstvo lesa sv. Martina v Senci ako právnická osoba
(žalobca). Avšak žalobca pokutu dostal práve pre nesplnenie si evidenčnej povinnosti, ktorú mal v jeho

mene vyhotovovať samotný žalovaný. Pozemkové spoločenstvo lesa sv. Martina v Senci bolo riade
účastníkom konania a jemu bolo rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave pod sp. zn. 10/329/
BB5 aj riadne doručené. Podľa odôvodnenia správneho rozhodnutia bola pokuta vo výške 166,- Eur
uložená Pozemkovému spoločenstvu lesa sv. Martina v Senci za nesplnenie si evidenčnej povinnosti
vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť súvisiacu evidenciu podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona
č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisov za obdobie od 1999-2008 (v čase

výkonu funkcie predsedu Výboru žalovaným, ktorý mal označenie dreva riadne zabezpečiť).

52. Z týchto dôvodov odvolací súd za vecne správny považoval i výrok II. napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie (ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16,- Eur s prísl.) a
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

53. Výrok, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 2.479,06 Eur zastavil, nebol
odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

54. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán (vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán v odvolacom konaní,
resp. vzhľadom na nedôvodnosť oboch podaných odvolaní) ich náhradu nepriznal.

55. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).