Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811211204
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8811211204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu SLOVNAFT, a.s., so sídlom
Vlčie hrdlo, Bratislava, zastúpeného JUDr. Petrom Pandym, Advokátska kancelária Ľ. Kossutha 99,
Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: S. K., R.. X.X.XXXX, D. J. N. XXX, zastúpenému advokátom JUDr.
STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Advokátska kancelária, ul. 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 16.1.2018 č.k. 5C/491/2011 - 196 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. F., zapísaných na LV č. XXXX, a to podľa geometrického plánu č.
XXXXXXXXX novovytvorených parciel č. XXXX/XX vo výmere 278 m2 a č. XXXX/XX vo výmere 319
m2, vytvorených geometrickým plánom č. XC XXX/XXXX - X/XXXX. Priznal žalobcovi nárok vo vzťahu k
žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená.
Bolo totiž zistené, že právny predchodca žalobcu nadobudol vlastnícke práva k pozemkom, ktoré
tvoria predmet konania, a to kúpnou zmluvou z 1.9.1971, pokiaľ ide o podiel 5/8 a kúpnou zmluvou
z 8.1.1974 nadobudol podiel 3/8 z pozemku, ktorého vlastníčkou bola K. I., rod. S., nar. XX.X.XXXX
a ktorá bola právnou predchodkyňou žalovaného. Uviedol, že právny predchodca žalobcu BENZINOL
n.p., po nadobudnutí pozemkov na susediacich parcelách postavil čerpaciu stanicu v rámci hlavného

predmetu jeho podnikania a na pozemku, ktorý je predmetom sporu, postavil odjazdovú miestnu
komunikáciu z čerpacej stanice na nadväzujúce mestské komunikácie. Poukázal na závery znalca
X.. K. K., ktoré vyjadril v znaleckom posudku č. X/XXXX a ktorý aj vo svojej znaleckej výpovedi
stotožnil, že predmetom sporu je práve pozemok - podľa súčasného číslovania označený č. XXXX/
XX a XXXX/XX. V roku 2006 v danej lokalite bol vykonaný register obnovenej evidencie pozemkov,
a to nesprávne, keď tieto pozemky boli opätovne zaregistrované ako vlastníctvo právnych nástupcov
predávajúcej K. I., rod. S., a to vo vzťahu k jej synovi O. I., nar. XX.X.XXXX. Žalovaný kúpnou zmluvou z

18.5.2008 tieto pozemky kúpil od menovaného ako od nevlastníka. K námietke žalovaného, že v kúpnej
zmluve z 1.9.1971 je uvedené iné parcelné číslo pozemku, a to XXX/X, súd prvej inštancie uviedol,
že ide len o zrejmú chybu v písaní v tejto zmluve, správne malo byť uvedené číslo parcely XXX/X a
preukazuje to samotná chronológia a logická následnosť uzatváraných právnych úkonov, ktorými právnypredchodca žalobcu uvedené pozemky nadobúdal. Opäť zdôraznil, že ide tu o kúpnu zmluvu z 1.9.1971,
kedy právny predchodca žalobcu nadobudol prvú X/X časť pozemku a X/X podiel na uvedených
pozemkoch K. S. previedol darovacou zmluvou z 24.11.1971 na sestru K. I., ktorá následne ďalšou

kúpnopredajnou zmluvou z 8.1.1974 tento podiel previedla opäť na právneho predchodcu žalobcu.
K námietke žalovaného, že právnym predchodcom žalobcu nadobudnutá celková výmera pozemkov
za účelom výstavby čerpacej stanice XXXX K. korešponduje všetkým nadobúdacím titulom žalobcu,
vrátene tých, ktoré sú predmetom konania. Súd prvej inštancie uviedol, že z dokazovania vyplýva, že
právnypredchodcažalobcumôžemaťzapísanéajvlastníctvokpozemkom,kuktorýmnemánadobúdací

titul, avšak bude vecou prípadných iných vlastníkov domáhať sa od žalobcu vydania svojho vlastníckeho
práva, avšak uvedené nemožno vzťahovať na daný predmet konania s poukazom na identifikáciu tejto
nehnuteľnosti znalcom. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou žalovaného ohľadom prípadného
vydržania nehnuteľností, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou z roku 2008 od O. I. a zistil, že vo vzťahu
k jeho osobe, predpoklady vydržania podľa § 134 OZ nemôžu byť splnené. Žalovaný ani jeho právny
predchodca tieto pozemky po zákonom stanovenú dobu 10 rokov nemali v držbe a je tu aj pochybnosť o

dobromyseľnosti nadobudnutia predmetu sporu žalovaným, nakoľko v čase kúpy tento mal vedomosť o
umiestnení účelovej komunikácie na týchto pozemkoch a na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,
že predávajúci O. I. tieto pozemky nadobudol vykonaním ROEP, keďže tento štátny orgán pri osvedčení
vlastníckeho práva predávajúcemu k týmto pozemkom zrejme pochybil. Žalobe preto vyhovel ako
opodstatnenej a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba
bola zamietnutá, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V podanom odvolaní žalovaný zdôrazňuje, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na vedení tohto
konania. V tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že na OS Vranov nad Topľou sa viedlo súdne konanie

medzi tými istými účastníkmi konania, v ktorom sa súčasný žalobca domáhal určenia, že na pozemku vo
vlastníctve žalovaného s označením č. XXX/XX vo výmere 320 m2 sa zriaďuje vecné bremeno „in rem“
spočívajúce v práve cesty pre účely prístupovej cesty do čerpacej stanice za jednorazovú náhradu vo
výške 3.200,- eur. Takejto žalobe žalobcu bolo vyhovené, kde súd v inom konaní rozhodol rozsudkom
pre uznanie. Podľa tohto rozsudku žalobca už aj žalovanému plnil. Takýmto spôsobom došlo k ustáleniu

pomerov medzi účastníkmi konania, bol vydaný právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa ustálil tento
právny stav k sporenej nehnuteľnosti. Akýkoľvek stav neistoty na strane žalobcu navždy pominul, a
preto nemôže mať naliehavý záujem na žiadanom určení. Nebol to žalovaný, ale samotný žalobca,
ktorý v konaní OS Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/451/2011 sám seba označil za osobu oprávnenú
z vecného bremena a žalovaného za vlastníka tejto nehnuteľnosti. Vytýka súdu prvej inštancie, že

po 46 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1971 opravuje jej znenie a domnienkou mení text
zmluvy, čo považuje žalovaný za neprípustný postup súdu, pokiaľ tento poukazuje na chybu v písaní
pri označení parcely, ktorá bola predmetom tejto zmluvy. Vytýka súdu prvej inštancie, že prihliadal na
nesprávne výsledky znaleckého dokazovania a má nedôveru voči znaleckým zisteniam. Uvádza, že
znalec záver o tom, že žalobca má byť výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností založil na svojom

vlastnom predpoklade, a to že podiel 5/8 na parcele XXX/X nie je podielom na tejto parcele, ale znalec
predpokladá, že si vtedy chcel právny predchodca žalobcu kúpiť podiel na inom pozemku, a to parcele č.
XXX/X. Tento predpoklad pritom tvorí základný pilier najdôležitejšieho záveru znalca o „nepochybnom“
vlastníctve žalobcu, lenže toto nebolo nijako preukázané vykonaným dokazovaním a nevyplýva to ani
z predložených listinných dôkazov. Na kúpnej zmluve zo dňa 1.9.1971 je totiž jasne uvedená parcela č.

XXX/X a z nej podiel 5/8 ako predmet predaja, ale znalec sa týmto neriadil a vyslovuje vlastné závery.
Uvedené spochybňuje aj odbornosť znalca, keďže tento nemôže poznať zákon o katastri nehnuteľností.
Žalovaný ďalej opakovane zdôrazňuje, že žalobca má na svojom liste vlastníctva parcely, ktorých
celkovávýmeraje3883m2anazákladetohtorozsudkumámaťvosvojomvlastníctveajďalšiepozemky
vo výmere 597 m2, hoci nepribudol žiaden ďalší právny titul na zvýšenie výmery pozemku SLOVNAFTu,

pretože ten právny titul, ktorý žalobca uplatňuje v konaní už je súčasťou vyššie spomínanej výmere 3883
m2, ktoré má žalobca na svojom liste vlastníctva. Znalec k tejto nezrovnalosti vysvetľoval, že uvedené
vzniklo pri novom meraní a mapovaní v kat. úz. F., a že tých 597 m2 navyše žalobca má z iných parciel,
z iných častí, avšak žalovaný s týmto vysvetlením znalca nesúhlasí. Vydaným rozsudkom sa v tomto
smere vytvára vznik bezdôvodného obohatenia na vlastníctve nehnuteľností na strane žalobcu, hoci

o tom presne vie. Žalobca nielenže nestratil nič z výmery svojich vlastnícky držaných pozemkov, ale
získa nových 597 m2 napriek tomu, že má vlastniť iba 3883 m2. Súd si nedal námahu zistiť a preukázať
koľko m2 mal žalobca pred vykonaním ROEP na svojom liste vlastníctva a v tomto prípade by zistil,
že žalovaný má od počiatku pravdu a že žalobca už svoju výmeru pozemkov vlastní. Ďalej zdôrazňuje,že list vlastníctva pre tieto parcely bol založený v roku 2006 ako výsledok ROEP vykonanej v kat. úz.
F., takto vznikol LV č. XXXX. Ako prvý vlastník bola zapísaná I. K., rod. S., a to v dvoch zápisoch 1-
krát s podielom o veľkosti 5/8 a druhýkrát s podielom vo veľkosti 3/8. Obidva údaje, pre ktoré sa K. I.

stala zapísanou do katastra ako vlastníčka, vychádzali z pozemkovej knihy, presnejšie z PK č. XXX, kat.
úz. F., kde boli tieto parcely zapísané od roku 1937 a od roku 1975. Osvedčením o dedičstve v roku
2008 sa stal ich výlučným vlastníkom O. I.. Je preto správne tvrdenie žalovaného o tom, že jeho právni
predchodcovia sa dôvodne domnievali a boli dobromyseľne presvedčení o svojom vlastníckom práve
k nehnuteľnostiam, vychádzali zo zápisu v katastri nehnuteľnosti a niet ani najmenších pochybností

o ich presvedčení o tom, že sú, resp. boli postupne výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností. Od
17.6.2008 s takýmto vnútorným presvedčením o svojom legálnom vlastníctve k pozemkom vystupuje
aj žalovaný. Žalobca nemal žiaden dôvod myslieť si, že mu patrí niečo navyše, že užíva nejakú cudziu
vec, ktorú považuje za svoju, pretože žalobca mal na svojom LV plnú výmeru jemu vlastnícky patriacich
pozemkov. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného opodstatnené nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia súdu prvej inštancie
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

7. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

9. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

10. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v
citovanom ust. § 126 Občianskeho zákonníka vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do
ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje.

Základným predpokladom úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez
preukázania svojho vlastníckeho práva k predmetu sporu nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný
domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha.

11. Podanie určovacej žaloby je viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle

predpokladov § 137 písm. c) CSP. Súdy obvykle považujú právny záujem žalobcu na usporiadaní
vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností za notorietu, pretože bez listinného dôkazu o vlastníctve
nemožno nehnuteľnosti scudziť, získať na ňu stavebné povolenie, použiť ju na zabezpečenie veriteľovej
pohľadávky zriadením záložného práva a pod. Väčšina vlastníckych určovacích žalôb je vyvolaná
nedoloženými právnymi vzťahmi k nehnuteľnostiam. Tým sa určovacia žaloba stáva aj právnym

prostriedkom, ktorým sa umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia vlastníka skôr, než dôjde
k porušeniu jeho práva. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne zdôraznil, že žalovaný je aktuálne
zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, a preto v takej situácii žalobca,
ktorý sa domáha priznania svojho vlastníckeho práva k predmetu sporu, má naliehavý právny záujem
na takto koncipovanom žalobnom návrhu.

12. V prejednávanej veci ide o riešenie právnych vzťahov strán konania, ktoré súvisia s vlastníctvom
pozemkov - parciel vytvorených geometrickým plánom č. XC/XXX/XXXX - X/XXXX z parciel CKN XXXX/
XX a XXXX/XX vedených toho času na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného.13. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne zistil, že nehnuteľnosti tvoriace predmet
konania odkúpil právny predchodca žalobcu, spoločnosť BENZINOL, národný podnik Bratislava, závod

Košice, od právnej predchodkyne žalovaného, pôvodnej vlastníčky K. I., rod. S.. Stalo sa tak kúpnou
zmluvou z 1.9.1971, ktorou predávajúca odpredala svoj podiel 5/8 k nehnuteľnosti zapísanej v PK č.
XXX, kat. úz. F. s tým, že výmera odpredávanej parcely bola ustálená geometrickým plánom I. geodézie
vo C. nad T. č. XXX - XXXX - XX.

14. Po tom, čo K. I., rod. S., darovacou zmluvou z 24.11.1971 nadobudla od svojho brata K. S., okrem
iného aj ostávajúci podiel 3/8 zo všetkých parciel zapísaných v PK č. XXX, kat. úz. F. (mpč. XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X) uzatvorila dňa 8.1.1974 s právnym predchodcom žalobcu v poradí druhú
kúpnu zmluvu, ktorou odpredala aj ostávajúci 3/8 podiel z parcely mpč. XXX/X, zapísanej v PK č. XXX,
kat. úz. F.. V kúpnej zmluve sa konštatuje, že výmera odpredávanej parcely bola ustálená spomínaným
geometrickým plánom I. geodézie vo C. nad T..

15. Pokiaľ ide o geometrický plán č. XXX - XXXX - XX je zrejmé, že bol vyhotovený pre účely oddelenia
parcely EN XXX/X, ktorej súčasťou sa okrem iného stala aj odpredávaná mpč. XXX/X vo výmere 597
m2 (v geometrickom pláne vyznačená dielom „a“) a táto novovytvorená parcela bola zapísaná na LV č.
XXX kat. úz., následne bola prečíslovaná v roku 1976 na parcelu EN XXXX a v roku 1986 na parcelu

EN XXXX.

16. V konaní ustanovený znalec X.. K. K. v znaleckom posudku č. X/XXXX ustálil, že novovytvorené
parcely XXXX/XX a XXXX/XX tvoria pôvodný diel „a“ z GP č. XXX - XXXX - XX vo výmere 597 m2
so zdôraznením, že týmto geometrickým plánom došlo k majetkoprávnemu usporiadania parcely EN č.

XXX/X a bola ním zameraná plocha, ktorej súčasťou sú parcely CKN XXXX/XX a XXXX/XX, avšak s
čiastkovými odchýlkami v geometrickom určení.

17. Je ďalej zrejmé, že dôsledkom Registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý bol právoplatne
schválený rozhodnutím I. katastra vo C. nad T. zo dňa XX. 6. 2006 bol v kat. úz. F. založený LV č. XXXX

so spresnenou výmerou parcely EKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 2 644 m2, kde vlastníkom tejto
nehnuteľnosti pod poradovým číslom 1 bola opäť zapísaná pôvodná vlastníčka I. K., rod. S. v podiele
5/8 (údaje prevzaté z PK č. XXX, kat. úz. F.) a pod poradovým číslom 2 I. K., rod. S. v podiele 3/8, ktorý
podiel nadobudla uvádzanou darovacou zmluvou zo dňa 24. 11. 1971.

18. Okresný úrad C. nad T. - katastrálny odbor zároveň potvrdil, že v rámci konania ROEP spoločnosť
žalobcu nebola účastníkom konania a neboli jej žiadne výpisy z ROEP zasielané (č. l. 181 - 182).

19. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D/93/08 po K. I., rod. S. sa stal výlučným vlastníkom parcely
EKN č. XXX/X O. I., ktorý následne dňa 18. 05. 2008 kúpnou zmluvou túto nehnuteľnosť odpredal

žalovanému.

20. Podľa záverov znalca X.. K. K. (č. l. 158) štátny orgán pri konaní o ROEP v roku 2006 mal dôsledne
skúmať, že časť mpč. XXX/X označená v geometrickom pláne z roku 1970 ako diel „a“, už bola kúpnymi
zmluvami z roku 1971 a 1974 odpredaná právnemu predchodcovi žalobcu a stala sa tak súčasťou

pôvodnej parcely EN č. XXX/X, kat. úz. F..

21. Odvolací súd sa ďalej zhoduje so závermi súdu prvej inštancie v tom zmysle, že pokiaľ sa v kúpnej
zmluve zo dňa 1.9.1971 uvádza označenie odpredávanej parcely mpč. XXX/X, reálne išlo o parcelu s
označením mpč. XXX/X, kat. úz. F.. Uvedené plynie zo súdom prvej inštancie spomínanej chronológie

uzatvárania jednotlivých právnych úkonov (kúpna zmluva z 1.9.1971, darovacia zmluva z 24.11.1971,
kúpna zmluva z 8.1.1974). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že predmetom oboch kúpnych
zmlúv bol výlučne pozemok zapísaný v PK č. XXX, kat. úz. F. a podľa jeho úplného výpisu, parcela s
označením mpč. XXX/X nebola jeho súčasťou. V PK č. XXX, kat. úz. F., bola o. i. vedená parcela mpč.
XXX/XaznalecX..K.K.potvrdil,žeparcelasoznačenímmpč.XXX/Xsanachádzaúplnemimopriestoru

parciel odkupovaných právnym predchodcom žalobcu, z ktorých následne vznikla parcela EN XXX/X.

22. Bez právneho významu je ďalej poukaz žalovaného na aktuálnu celkovú výmeru nehnuteľností, ktoré
sú vo vlastníctve žalobcu a sú zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F.. Podstatnou pre prejednávanú vec jeidentifikácia predmetných nehnuteľností vykonaná znalcom v spomínanom znaleckom posudku, a to v
nadväznosti na geometrický plán z roku 1970, ktorý bol podkladom pri uzatváraní oboch kúpnych zmlúv
v roku 1971 a 1974.

23. Súd prvej inštancie sa napokon správne vyporiadal aj s námietkou prípadného vydržania sporných
nehnuteľností (§ 134 Občianskeho zákonníka), žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom a
súvisiacou otázkou dobromyseľnosti, keďže je zrejmé, že tieto nehnuteľnosti sú dlhodobo zastavané
prístupovou cestou spevnenou asfaltom, ktorá vedie od čerpacej stanice vybudovanej právnym

predchodcom žalobcu a o tejto skutočnosti žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy mal vedomosť (č.
l. 156). Žalobca napokon v priebehu sporu aj dostatočne objasnil situáciu súvisiacu s právoplatne
ukončeným konaním Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 5C/450/2011 o zriadenie vecného
bremena k danej nehnuteľnosti za náhradu, a to v dôsledku existujúceho neprehľadného stavu, ktorý
vznikol v nadväznosti na uplatňovanie vlastníckeho práva žalovaného, ktorý sa stal ich vlastníkom na
základe kúpnej zmluvy z roku 2008, čo ohrozovalo riadnu prevádzku čerpacej stanice.

24. S poukazom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd hodnotí preskúmavaný rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny, odvolací súd ho potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP,
prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

25. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok
na náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej

inštancie v ďalšom konaní (§ 262 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).