Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119213966
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:7119213966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr.

Daniel Ilavský a JUDr. Róbert Foltán, v sporovej veci žalobcu: JUDr. Ján Bodnár, Žriedlová 3, Košice,
správca majetku úpadcu: SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze, IČO: 31 712 673, Rhodyho 14, Bardejov,
zast.: FiguraLegal s.r.o., IČO: 52 824 918, Žriedlová 3, Košice, proti žalovaným: 1. A. B., notár, C. D.
XXX/X, E. F., 2. SlovZink, a.s., IČO: 35 772 204, Dúbravská cesta 2, Bratislava, zast.: TaylorWessing e/
n/w/c advokáti s. r. o., IČO: 35 905 832, Panenská 6, Bratislava, o vydanie predmetu úschovy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 04.12.2020, č. k. 17Cb/10/2020-204, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok sa vo výrokoch I a II potvrdzuje.

Odvolanie žalobcu voči výroku III napadnutého rozsudku sa odmieta.

Žalovanému 2 sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o uloženie povinnosti žalovanému 1 vydať predmet
úschovy – peňažné prostriedky vo výške 31.973,15 € zložené do notárskej úschovy u žalovaného 1
na základe zápisnice zo dňa 14.02.2017 č. N11/2017, U3/2017 a o uloženie povinnosti žalovanému 2
strpieť vydanie predmetu úschovy a udeliť súhlas s jeho vydaním v celom rozsahu zamietol (výrok I),

žalovanému 2 priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
rozhodnutím (výrok II) a žalovanému 1 nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III).

Z napadnutého rozsudku (bod 6) vyplýva, že vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový
stav tak, ako bol tento opísaný v žalobe a potvrdený vyjadreniami žalovaného takto:

V zmysle reštrukturalizačného plánu žalovaného 2 potvrdeného uznesením OS Trenčín zo dňa
17.09.2013 (zverejneným v Obchodnom vestníku 184/13 dňa 24.09.2013) sp. zn. 28R/3/2012 mal
žalovaný 2 zložiť do notárskej úschovy notárskeho úradu Mgr. Tatiany Vršanskej plnenie vo výške
31.973,15 € titulom reštrukturalizačného plánu v prospech veriteľa WARMWELL, S. A., Via Espaňa 122,
City of Panama, Panama (ďalej len „WARMWELL“) čiastočne ako nezabezpečeného nepodmieneného

veriteľa a čiastočne ako nezabezpečeného podmieneného veriteľa. Išlo o plnenie v súvislosti s pôvodne
prihlásenou pohľadávkou WARMWELL (v celkovej výške 1.065.771,82 €), ktorá vyplývala z vlastnej
zmenky na rad WARMWELL vystavenej zmenkovým dlžníkom – spoločnosťou K&M, s.r.o. a avalovanej
žalovaným 2, ktorá bola indosovaná dňa 26.07.2012 na spoločnosť SH TRADE, s.r.o., Košice (ďalej len„úpadca“) a následne bola právoplatným uznesením Okresného súdu Košice I zo 16.05.2016 sp. zn.
15UL/1/2015 vyhlásená za umorenú. Pohľadávka WARMWELL voči žalovanému 2 ako zmenkovému
ručiteľovi bola zapísaná v rámci jeho reštrukturalizácie v konečnom zozname pohľadávok pod č. 133

vo výške 1.065.771,82 € ako pohľadávka WARMWELL s podmienkou vzniku v prípade nesplnenia
hlavného záväzku zo zmenky zmenkovým dlžníkom. Žalobca ako správca majetku úpadcu vyzval listom
z 13.01.2017 žalovaného 2 v zmysle prílohy č. 5 záväznej časti jeho reštrukturalizačného plánu na
plnenie úpadcovi, a to titulom splátok splatných v prospech WARMWELL v zmysle reštrukturalizačného
plánu v celkovej výške 31.973,15 € po naplnení podmienky vzniku pohľadávky a po indosovaní zmenky

zWARMWELLakopôvodnéhoveriteľanaúpadcu.Navýzvužalovaný2oznámil,žepeňažnéprostriedky
boli zložené do notárskej úschovy na notárskom úrade u žalovaného 1 na podklade zápisnice zo
14.02.2017 č. N11/2017, U3/2017, keďže žalovaný 2 má pochybnosti o tom, kto je veriteľom. Žalobca
požiadal listom z 15.02.2017 žalovaného 1 o plnenie z notárskej úschovy, žalovaný 2 však proti
vydaniu plnenia z úschovy podal námietky, o ktorých následne rozhodol Okresný súd Dunajská Streda
uznesenímz18.06.2017č.k.11U/1/2017-52tak,žekonaniezastavil,čoodôvodniltým,žežalobcanebol

výslovne žalovaným 2 označený v notárskej zápisnici ako príjemca skladaného plnenia, a preto nie je
ani oprávnený domáhať sa jeho vydania. Otázka, či notár môže vydať predmet úschovy takejto osobe,
sa môže riešiť len žalobou v sporovom konaní. Úpadcovi sa do potvrdenia reštrukturalizačného plánu
žalovaného 2 súdom nepodarilo vstúpiť do tohto reštrukturalizačného konania namiesto WARMWELL
v súvislosti s predmetnou pohľadávkou.

Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1 a 7 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 132 ods. 1 a 2, § 136 ods. 1 a 2, § 153 ods.
1, § 155 ods. 1 až 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 568

Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) takto:

Záväzok žalovaného 2 zo zmenkového ručenia za zaplatenie zmenky vystavenej zmenkovým dlžníkom
spoločnosťou K&M, s.r.o. v prospech spoločnosti WARMWELL bol v súlade s článkom 3.3 body (a), (b)

a (c) (a prípadne aj čl. 3.2) záväznej časti reštrukturalizačného plánu žalovaného 2 vrátane jeho prílohy
č. 5 (splátkové kalendáre) ku dňu jeho účinnosti 25.09.2013 nahradený novým záväzkom, ktorého
právny titul vzniku je priamo reštrukturalizačný plán žalovaného 2 s tým, že každý nezabezpečený
(ne)podmienečný veriteľ sa uvedeným dňom zároveň výslovne vzdal nároku na úhradu svojej
nezabezpečenej (ne)podmienenej zistenej pohľadávky, t. j. pôvodne prihlásenej pohľadávky. Žiadna zo

strán v konaní nespochybnila autenticitu predmetných častí plánu a taktiež nenamietali, že by sa na
daný prípad mali vzťahovať iné časti reštrukturalizačného plánu. Účastníkom tohto reštrukturalizačného
plánu pri predmetnom záväzku bol WARMWELL, pričom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval v konaní
žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by úpadca účinne nadobudol od WARMWELL právo
zodpovedajúce uvedenému novému záväzku žalovaného 2, t. j. právo dožadovať sa voči žalovanému

2 plnenia uvedeného nového záväzku. Žalobca sa nestal účastníkom reštrukturalizačného konania
a ani účastníkom reštrukturalizačného plánu žalovaného 2, v dôsledku čoho nemá ani nárok na
uspokojenie pôvodnej zmenkovej pohľadávky voči žalovanému 2 ako zmenkovému ručiteľovi v jej v
tomto konaní uplatnenej časti 31.973,15 €, a to v rámci zmenenej povinnosti žalovaného 2 plniť už
len nový záväzok podľa reštrukturalizačného plánu. Rovnako žalobca nemôže byť príjemcom predmetu

notárskej úschovy, do ktorej bolo vložené peňažné plnenie práve z už uvedeného nového záväzku
žalovaného 2, ktorého titulom vzniku je priamo reštrukturalizačný plán. Na tento záver nemajú vplyv
ani žalobcom opisované dôvody, pre ktoré sa úpadcovi do potvrdenia reštrukturalizačného plánu
žalovaného 2 súdom nepodarilo vstúpiť do reštrukturalizačného konania pri predmetnej pohľadávke
(namiesto WARMWELL), ani následné potvrdenie reštrukturalizačného plánu pri predmetnom záväzku

s pôvodným veriteľom (WARMWELL), keďže uvedené skutočnosti majú právnu relevanciu len vo
vzájomnom vzťahu WARMWELL a úpadcu, nie však vo vzťahu k novému titulu plnenia záväzku v
rámci reštrukturalizácie, t. j. vo vzťahu k súdom potvrdenému reštrukturalizačnému plánu. Predmet tohto
konania nemôžu ovplyvniť ani neskoršie skutočnosti a udalosti, ktoré sa týkajú hlavného záväzkového
vzťahu zo zmenky, a teda nie akcesorického ručiteľského záväzku (napr. vydanie rozsudku Okresného

súdu Košice I z 01.12.2017 sp. zn. 30CbZm/6/2016). Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel
k záveru, že (len) samotný prevod zmenky jej rubopisom v prospech úpadcu ešte pred potvrdením
reštrukturalizačného plánu žalovaného 2 ako zmenkového ručiteľa nemohol spôsobiť aj zmenu v osobe
veriteľa v súvislosti s až neskôr vzniknutým novým nárokom (z pohľadu žalovaného 2 záväzkom)podľa reštrukturalizačného plánu, ktorého účastníkom pri predmetnej pohľadávke nebol úpadca. Všetky
ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania súd prvej inštancie už nepripustil, pretože buď
na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie

rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci. Ďalšie argumenty strán sporu už nepovažoval za
rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal s odkazom na
konštantnú judikatúru. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol, pretože pokiaľ žalobca nemá nárok na vydanie predmetu úschovy, tak sa tohto
vydania neúspešne domáhal aj u žalovaného 1 ako notára, kde bola predmetná úschova zriadená. O

nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP
a žalovanému 1 napriek jeho plnému úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože
mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli a v spore plne úspešnému žalovanému 2 priznal plnú náhradu
trov konania voči v spore neúspešnému žalobcovi.

Včasným odvolaním sa žalobca domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že tunajší súd žalobe
v celom rozsahu vyhovie alebo zruší napadnutý rozsudok a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietol, že napadnutý rozsudok
nespĺňa kvalitatívne nároky v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho má za to, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozsudok považuje za
zmätočný a nepreskúmateľný, pretože z neho nie je zrejmé a jasné, ktoré časti jeho rozhodnutia
tvoria zákonom uložené náležitosti rozsudku ako takého. Rovnako sa súd nevysporiadal s jasným a
výstižným vysvetlením podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán. Žalobca považuje
za nesprávne aj právne posúdenie veci, ktoré spočíva v závere súdu, že žalobca aj napriek tomu, že

sa riadne a zákonným spôsobom stal hmotnoprávnym nositeľom pohľadávky voči hlavnému dlžníkovi
K&M, s.r.o. a súčasne aj voči žalovanému 2 ako ručiteľovi, nemá právo na plnenie, keďže sa
nestal účastníkom plánu. Jediným argumentom súdu je, že žalobca nemá nárok na hmotnoprávne
nadobudnutú pohľadávku, keďže po tom, ako ju riadne a včas uplatnil prihláškou jej pôvodný vlastník
(WARMWELL) v reštrukturalizácii, následne počas prebiehajúcej reštrukturalizácie, zmenku indosoval.

Žalobca namietal, že indosácia je jediný úplný spôsob hmotnoprávnej zmeny nositeľa oprávnení
zo zmenky. Takto žalobca ako nový hmotnoprávny vlastník je oprávnený na plnenie vyplývajúce z
reštrukturalizačnéhoplánu.Reštrukturalizačnýsúdzamietolžalobcovivstupdokonaniaibazformálnych
dôvodov,niepreto,žeúpadcanevedelpreukázať,žezmenkabolaprevedenázWARMWELLnaúpadcu,
pretože úpadca riadne preukázal indosovanie zmenky. Absencia formálnych náležitosti kvalifikovaného

návrhu na zmenu účastníka reštrukturalizačného konania neneguje hmotnoprávne účinky indosácie
ako takej. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz prevodu prihlásenej pohľadávky veriteľa
a súčasne prevod pohľadávky nespôsobuje zánik postavenia v konaní (tu poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR IV. 86/2019-18 z 05.11.2019). Reštrukturalizačný súd pri rozhodovaní o vstupe do
konania neposudzoval prevod pohľadávky po hmotnoprávnej stránke, ale podľa procesných ustanovení

ZKR týkajúcich sa účastníctva. V zmysle § 132 ods. 1 ZKR „Reštrukturalizačný plán je listina
upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob
uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok…“, pričom WARMWELL
nie je hmotnoprávnym nositeľom práv, keďže tieto previedla (indosovala) na úpadcu; čo potvrdzuje
aj cit. uznesenie ústavného súdu. Zmena účastníctva v prebiehajúcom reštrukturalizačnom konaní

je procesnoprávneho charakteru, skutočnosť, že k nej procesnoprávne nedošlo nespôsobuje zánik
práva, iba obmedzenie vykonávania procesných práv vo vzťahu k tomuto konaniu. Žalobca teda má v
celom rozsahu aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie nárokov pôvodne svedčiacich WARMWELL
uplatnených v reštrukturalizácii, pretože ich riadne nadobudol indosáciou, a to aj keď formálne,
po riadnom prihlásení pohľadávky a jej zaradení do zoznamu pohľadávok, nenadobudol procesné

postavenie za účelom uplatňovania práv v reštrukturalizácii. Uvedené predstavuje len procesnoprávny
aspektveci,alenemávplyvnaexistenciuhmotnoprávnehozáväzku.JevylúčenátakáinterpretáciaZKR,
ktorá by viedla k tomu, že pôvodná pohľadávka veriteľa zaniká a je nahradzovaná novou pohľadávkou
bez ohľadu na to, kto je hmotnoprávne veriteľom takejto pohľadávky. Preto je potrebné rozlišovať
hmotnoprávne vlastníctvo pohľadávky a procesnoprávne účastníctvo v reštrukturalizačnom konaní a v

reštrukturalizačnom pláne. Len skutočnosť, že sa v reštrukturalizačnom konaní nerozhodlo o vstupe
do konania (§ 25 ZKR) alebo o potvrdení nadobudnutia pohľadávky (§ 26 ZKR) nemôže spôsobovať
zánik hmotnoprávneho oprávnenia skutočného veriteľa domáhať sa zaplatenia svojej pohľadávky. Ak
je účastníkom plánu pôvodný veriteľ, je potrebné pri plnení plánu brať ohľad na všetky skutočnosti,ktoré môžu mať za následok zmenu v oprávnení požadovať plnenie od dlžníka vrátane postúpenia
pohľadávky či napr. indosácie zmenky. Žalobca tiež upriamil pozornosť na to, že pôvodný hlavný vzťah
je založený vystavenou zmenkou medzi spoločnosťami K&M, s.r.o. a úpadcom, pričom postavenie

žalovaného 2 ako avalistu je plne determinované týmto hlavným zmenkovým vzťahom. Je vylúčené,
aby žalovaný 2 ako avalista sa len v dôsledku svojho reštrukturalizačného konania úplne „oslobodil“
od tohto zmenkového vzťahu a svoje povinnosti zo zmenky zredukoval len na plnenie konkrétnemu
účastníkovi reštrukturalizačného plánu vo výške ním určenej. Je neprípustné, aby sa úplne zbavil
svojho postavenia ako avalistu. V reštrukturalizačnom konaní žalovaného 2 bola predmetná pohľadávka

zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. 133 veriteľa WARMWELL vo výške 1.065.771,82 €
ako pohľadávka podmienená s podmienkou vzniku v prípade nesplnenia záväzku zmenkovým dlžníkom
zozmenkyvystavenejspoločnosťouK&M,s.r.o.,IČO:35806516,vBratislave,dňa17.08.2010,nasumu
1.065.771,82 €, so splatnosťou dňa 15.03.2014. Predmetná pohľadávka aj naďalej ostala previazaná
s predmetnou zmenkou a sledovala jej osud. Je absolútne neprijateľný záver, že nárok na plnenie zo
zmenky,ktorejzmenkovýmveriteľomjepoindosáciiúpadca,vzniknepo„nesplnenízáväzkuzmenkovým

dlžníkom“ voči avalistovi pôvodnému subjektu (WARMWELL), ktorý ale už nie je zo zmenky oprávnený a
nemážiadnyprávnydôvodnaplnenietitulomzmenky.Obdobné,podľanázoružalobcuabsurdnézávery,
by mali platiť aj v prípade po skončení reštrukturalizácie, kedy prakticky prevod pohľadávky nie je možný,
pretože po prevode takej pohľadávky by nadobúdateľ nebol sensu stricto oprávnený na plnenie, keďže
nie je totožným subjektom s účastníkom reštrukturalizačného plánu. Taktiež, ak by veriteľ (fyzická osoba)

riadne prihlásenej a zistenej pohľadávky zomrel pred potvrdením reštrukturalizačného plánu, jeho celý
nárok by schválením reštrukturalizačného plánu zanikol, pretože ani jeho dedičia by nemali právo na
zdedené plnenie, keďže nie sú ich mená uvedené v reštrukturalizačnom pláne ako účastníci, a to aj pri
zachovaní právneho stavu, že sa dedí ku dňu smrti poručiteľa, t. j. veriteľa, ktorý zomrel pred schválením
reštrukturalizačného plánu a dedí sa nárok vyplývajúci z prihlásenej a zistenej pohľadávky, a nie z

titulu reštrukturalizačného plánu. Závery súdu prvej inštancie smerujú k tomu, že právo vyplývajúce z
reštrukturalizačnéhoplánujeplneabezohľadunaakékoľvekokolnostizáväzné.Súdprvejinštancieteda
celkom zjavne vec nesprávne právne posúdil, keď nepriznal právo na plnenie aj napriek preukázanému
hmotnoprávnemunadobudnutiupráva.Žalobcapovažujezarelevantnéajsúvislostipredostretévkonaní
na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 15UL/1/2015, v ktorom súd okrem iného vyhlásil za umorenú

spornú zmenku, ako aj konanie na tom istom súde pod sp. zn. 30CbZm/6/2016, ktorý právoplatne
priznal nároky žalobcu vyplývajúce z indosovanej zmenky, čím potvrdil jeho aktívnu legitimáciu voči
vystaviteľovi zmenky K&M, s.r.o. K obrane žalovaného 2, že malo dôjsť k úhrade zmenkovej sumy
započítaním vzájomných pohľadávok medzi spoločnosťami K&M, s.r.o. a úpadcom, čím došlo k riadnej
solúcii pohľadávky úpadcu zo zmenky v celom jej rozsahu, žalobca uviedol, že žalovaný 2 tým vlastne

potvrdzuje právne účinné nadobudnutie (indosáciu zmenky) pohľadávky na úpadcu, keďže na listine
o započítaní je uvedený ako adresát úpadca, a nie WARMWELL ako pôvodný vlastník zmenky, a to
časovo po skončení reštrukturalizácie.

Žalovaný 1 sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Žalovaný 2 vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviazať
žalobcu na náhradu trov konania. V plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi pre zamietnutie žaloby

uvedenými v odôvodnení rozsudku a s výkladom príslušných zákonných ustanovení. Úpadca
nikdy nenadobudol pohľadávku na peňažné plnenie určené podľa reštrukturalizačného plánu pre
veriteľa WARMWELL (t. j. nový záväzok), v dôsledku čoho nie je oprávnená uplatňovať voči
žalovanému 2 nárok na vydanie predmetu úschovy. Odôvodnenie rozsudku je zreteľne štruktúrované
a obsahuje jasné a výstižné vysvetlenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

tak, ako to vyžadujú príslušné zákonné ustanovenia. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že
účinnosťou reštrukturalizačného plánu nedošlo k zániku (pôvodnej) pohľadávky zo zmenečného
ručenia za zaplatenie zmenky, žalovaný 2 poukázal na to, že podľa dohody uzavretej s veriteľmi
v čl. 3.3 písm. c) záväznej časti reštrukturalizačného plánu, „Každý nezabezpečený podmienený
veriteľ sa Dňom účinnosti (Reštrukturalizačného plánu) výslovne vzdáva nároku na úhradu svojich

Nezabezpečených podmienených zistených pohľadávok, vrátane všetkého príslušenstva s tým, že
tento jeho nárok je v súlade s odsekmi (a) a (b) vyššie nahradený novým záväzkom Dlžníka“.
Podľa čl. 3.3 písm. a) záväznej časti reštrukturalizačného plánu, „Záväzky Dlžníka podľa tohto
odseku (a) vznikajú Dňom účinnosti (Reštrukturalizačného plánu) a sú záväzkami vzniknutýmititulom tohto Plánu a nie sú záväzkami Dlžníka vzniknutými titulom príslušných Nezabezpečených
podmienených zistených pohľadávok.“ Podľa čl. 3.3 písm. b) záväznej časti reštrukturalizačného plánu,
„Dňom účinnosti (Reštrukturalizačného plánu) záväzok Dlžníka podľa odseku (a) vyššie nahrádza

záväzok Dlžníka zaplatiť titulom príslušných Nezabezpečených podmienených zistených pohľadávok
každému Nezabezpečenému (ne)podmienenému veriteľovi čiastku predstavujúcu celkovú čiastku
jeho Nezabezpečených (ne)podmienených zistených pohľadávok.“ Tiež poukázal, že v súlade s ust.
§ 132 ods. 1 ZKR je reštrukturalizačný plán listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a
záväzkov účastníkov plánu. Podľa § 155 ods. 1 ZKR sa ustanovenia plánu stávajú účinnými voči

všetkým účastníkom plánu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku (uznesenie
Okresného súdu Trenčín o potvrdení reštrukturalizačného plánu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 184/2013 dňa 24.09.2013 pod značkou K016873). Podľa § 155 ods. 3 ZKR sa reštrukturalizačný
plán potvrdený súdom považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný
osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Je
preto nesporné, že pôvodná pohľadávka zo zmenečného ručenia za zaplatenie zmenky, od ktorej si

žalobca odvodzuje nárok na vydanie predmetu úschovy, zanikla v súlade s vyššie uvedeným ust.
reštrukturalizačnéhoplánukudňuúčinnostireštrukturalizačnéhoplánu(t.j.k25.09.2013)aktomutodňu
bolapôvodnápohľadávkazozmenečnéhoručeniazazaplateniezmenkynahradenánovoupohľadávkou
vyplývajúcou z dohody (novácie) uzavretej s veriteľmi žalovaného 2 v reštrukturalizačnom pláne.
Tvrdenia žalobcu, že účinnosťou reštrukturalizačného plánu nedošlo k novácii (pôvodnej) pohľadávky

zo zmenečného ručenia za zaplatenie zmenky, teda k jej zániku a nahradeniu (novou) pohľadávkou
vyplývajúcou z reštrukturalizačného plánu, podľa žalovaného 2 nemajú oporu v právnom a skutkovom
stavevprejednávanejveci.Žalobcasapritýchtotvrdeniachneodvolávanažiadnezákonnéustanovenia,
žiadnu odbornú alebo komentárovú literatúru, ani na žiadnu relevantnú judikatúru. K postaveniu
úpadcu v reštrukturalizácii žalovaný 2 uviedol, že žalobca tvrdenie, že úpadca nadobudol zmenku

od WARMWELL v júli 2012 do dnešného dňa žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal. Práva
úpadcu zo zmenky zakladá na uznesení Okresného súdu Košice I zo 16.05.2016, č. k. 15Ul/1/2015-45
o jej umorení. V roku 2013 (pred schvaľovaním reštrukturalizačného plánu) a ani neskôr preto úpadca
nevedel predložiť reštrukturalizačnému súdu listiny požadované ZKR na preukázanie nadobudnutia
zmenky. Ak by úpadca aj hypoteticky nadobudol zmenku od WARMWELL tak, ako tvrdí žalobca, tak

WARMWELL bola oprávnená vykonávať v reštrukturalizačnom konaní práva spojené s podmienenou
pohľadávkou prihlásenou zo zmenečného ručenia za zaplatenie zmenky až do zverejnenia oznamu
o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súdu o povolení vstupu úpadcu do reštrukturalizačného
konania, resp. o potvrdení prevodu predmetnej pohľadávky na úpadcu (§ 25 ods. 5 resp. § 26 ods.
4 ZKR). Ak došlo k prevodu pohľadávky zo zmenečného ručenia za zaplatenie zmenky v priebehu

reštrukturalizačného konania tak, ako tvrdí žalobca, tak nie je zrejmé, prečo (údajný) prevodca
(WARMWELL) a (údajný) nadobúdateľ (úpadca) nezohľadnili nároky, ktoré na takýto prevod kladie ZKR,
s prečo si medzi sebou nedohodli ich vzájomné práva a povinnosti tak, aby zohľadnili prebiehajúce
reštrukturalizačné konanie. Aj v tomto hypotetickom prípade (ak by prevodca pokračoval vo výkone
práv súvisiacich s prevádzanou pohľadávkou v reštrukturalizácii) by však nesporne došlo k uzavretiu

platnej a účinnej dohody o novácii predmetnej pohľadávky, t. j. dohody o vzdaní sa (pôvodnej)
podmienenej pohľadávky zo zmenečného ručenia za zaplatenie zmenky a o jej nahradení (novou)
pohľadávkou vyplývajúcou z reštrukturalizačného plánu so žalovaným 2 v reštrukturalizačnom pláne.
Výkon práv súvisiacich prevádzanou pohľadávkou v reštrukturalizačnom konaní, ako aj prípadné
vysporiadanie plnenia z reštrukturalizačného plánu medzi (údajným) prevodcom (WARMWELL) a

(údajným) nadobúdateľom (úpadcom) v takomto prípade má byť predmetom vnútornej dohody medzi
prevodcom a nadobúdateľom pohľadávky, a nie je vecou dlžníka. Žalovaný 2 sa domnieva, že v takomto
hypotetickom prípade by takisto nič nebránilo tomu, aby prevodca po účinnosti reštrukturalizačného
plánu formálne postúpil (novú) pohľadávku z reštrukturalizačného plánu na nadobúdateľa a aby o
takomto postúpení informoval dlžníka. Žalobca do dnešného dňa však nijakým spôsobom nepreukázal,

že by od WARMWELL nadobudol (novú) pohľadávku vyplývajúcu z reštrukturalizačného plánu.
Žalobca sa tak nikdy nestal účastníkom reštrukturalizačného plánu a ani od WARMWELL nikdy
nenadobudol (novú) pohľadávku vyplývajúcu z reštrukturalizačného plánu, preto nemá nárok na plnenie
z reštrukturalizačného plánu resp. na vydanie predmetu úschovy. Úvahy žalobcu o možnej paralele
k sukcesii, ku ktorej dochádza pri dedení, žalovaný 2 považuje za skutkovo a právne nesprávne a

absolútne neaplikovateľné na prejednávanú vec. Rovnako to platí pre tvrdenie, že žalovaný 2 potvrdzuje
prevod pohľadávky zo zmenečného ručenia za zaplatenie zmenky tým, že odkazuje na jednostranný
zápočet vzájomných pohľadávok, ktorý adresovala spoločnosť K&M, s.r.o. úpadcovi, keďže toto sa
nezakladá na pravde.V ďalších podaniach (odvolacej replike a odvolacej duplike) strany v podstate zotrvali na svojej

dovtedajšej argumentácii.

Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska

vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože
neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výrokom I a II
napadnutého rozsudku je nedôvodné a vo zvyšku ho treba odmietnuť.

Čo sa týka odvolania žalobcu proti výrokom I a II napadnutého rozsudku, odvolací súd konštatuje, že

dôvody napadnutého rozsudku sú správne, a preto sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením
(§ 387 ods. 2 CSP). Pokiaľ ide o podstatné vyjadrenia a podstatné tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní
(§ 387 ods. 3 CSP), odvolací súd k nim dopĺňa tieto úvahy:

Svojou prvou odvolacou námietkou žalobca súdu prvej inštancie v podstate vyčítal, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku nevyhovuje kvalitatívnym požiadavkám stanoveným zákonom. Žalobca síce
odcitoval dotknuté ustanovenie zákona (§ 220 ods. 2 CSP), a vyslovil svoj názor, že rozsudok je
zmätočný, nepreskúmateľný a neštruktúrovaný, no bližšie nespresnil, v čom konkrétne vidí nedostatky
jeho odôvodnenia, teda napríklad ktoré skutkové, či právne závery súdu prvej inštancie sú svojvoľné

a prečo. Podľa odvolacieho súdu nepresvedčivo nevyznieva napadnutý rozsudok, ale práve žalobcova
prvá odvolacia námietka. Súd prvej inštancie totiž vo svojom rozhodnutí celkom jasne uviedol, aký
skutkový stav zistil (body 1 až 4 napadnutého rozsudku) a z akých dôkazov vychádzal (bod 5
napadnutého rozsudku). Riadne potom zdôvodnil, z čoho dospel k záveru, že žalobca nemá právo
na vydanie úschovy (body 6 až 10 napadnutého rozsudku). Napokon aj sám žalobca bol schopný

argumentáciu prvoinštančného súdu zrozumiteľne zhrnúť (bod 4 odvolania) a aj spochybniť po vecnej
stránke (body 5 až 7 odvolania), čo len potvrdzuje, že napadnutý rozsudok je preskúmateľný.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok vyhovuje požiadavkám § 220 ods. 2 CSP, keďže z neho
možno zistiť tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k tomu, že žalobu
zamietol. To, že žalobca so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí, ale ani to, keby boli aj nesprávne,

neznamená arbitrárnosť napadnutého rozsudku, ktorá by mala predstavovať porušenie práva žalobcu
na spravodlivý proces.

Svojou druhou odvolacou námietkou žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci v otázke

svojej aktívnej vecnej legitimácie. Na účely vyhodnotenia tejto námietky odvolací súd rekapituluje, že
žalobca svoju žalobu opieral v podstate o tvrdenie, že má právo na vydanie peňazí z úschovy z titulu
reštrukturalizačného plánu žalovaného 2, pretože v dôsledku indosácie zmenky sa stal novým veriteľom
zmenečného dlžníka, ktorý nesplnil svoj dlh, čo spôsobilo vznik jeho práva na plnenie voči avalistovi
zmenky – žalovanému 2. Podľa názoru žalobcu na jeho nárok nemá vplyv, že jeho návrh na vstup do

reštrukturalizačného konania namiesto pôvodného veriteľa bol zamietnutý, pretože z hľadiska hmotného
práva sa stal novým veriteľom pohľadávky.

Reštrukturalizačné konanie je osobitný druh civilného konania, ktorého cieľom je nielen ozdravenie

podnikania dlžníka, ale aj kolektívne vymáhanie pohľadávok jeho veriteľov. Z tohto dôvodu zákon
určuje aj odlišný spôsob uplatňovania pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi. Tie sa neuplatňujú osobitne
žalobami v civilnom sporovom konaní, ani v rámci exekúcie, ale v zásade prihláškou pohľadávky do
reštrukturalizácie. Platí základné pravidlo, že právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie
majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky a ak

sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky
voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká (§ 120 ods. 1 ZKR).
Cieľom reštrukturalizácie, ak má dosiahnuť svoj účel, je schváliť a potvrdiť reštrukturalizačný plán.
Reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nejuvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí
sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka (§ 132 ods. 1 prvá veta ZKR). Po
potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu (§ 132 ods. 1 druhá veta ZKR).

Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a
včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj
riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj
pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou (§ 155 ods. 2 ZKR).

Veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným ZKR prihlásili svoje pohľadávky, sa stávajú účastníkmi
reštrukturalizačného konania (§ 119 ods. 1 ZKR). Účastníctvo v tomto konaní veriteľom umožňuje
uplatňovať si svoje práva spojené s prihlásenou pohľadávkou voči dlžníkovi. Zákon počíta aj so zmenou
v osobe veriteľa prihlásenej pohľadávky počas reštrukturalizačného konania a novému veriteľovi
poskytuje možnosť uplatňovať práva spojené s pohľadávkou, ktoré inak v konaní prináležia pôvodnému

veriteľovi. Deje sa tak na návrh veriteľa povolením vstupu veriteľa do reštrukturalizačného konania alebo
potvrdením prevodu alebo prechodu pohľadávky z jedného účastníka reštrukturalizačného konania na
iného účastníka reštrukturalizačného konania (§ 25 až § 27 v spojení s § 119 ods. 4 ZKR).

Z vyššie opísanej právnej úpravy je zrejmé, že osud prihlásenej pohľadávky je nerozlučne spätý
s reštrukturalizačným konaním. ZKR síce rešpektuje právo veriteľa nakladať s prihlásenou pohľadávkou,
no keďže jej uspokojenie závisí od výsledkov reštrukturalizácie, vyžaduje, aby bola osoba oprávnená
uplatňovať práva s ňou spojené na účely reštrukturalizačného konania jasne určená. Touto osobou je
v dôsledku prihlásenia pohľadávky v zásade veriteľ, ktorý prihlášku podal. Pokiaľ má dôjsť k zmene

tejto osoby, musí sa tak udiať na základe súdneho rozhodnutia podľa § 25 alebo § 26 ZKR. Takéto
rozhodnutie nie je len jednoduchou formalitou, ako sa to snaží navodiť žalobca. Kým totiž súd o zmene
osoby veriteľa ako účastníka reštrukturalizácie nerozhodne, práva spojené s prihlásenou pohľadávkou
vykonáva pôvodný veriteľ. To napokon potvrdzuje aj žalobcom citované uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 86/2019-18, kde ústavný súd v súvislosti s § 25

ZKR konštatuje, že do času, kým nadobúdateľ nadobudne práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou
v konkurznom konaní, je tieto práva v konkurznom konaní oprávnený vykonávať pôvodný veriteľ
pohľadávky. Keďže ustanovenia § 25 a 26 ZKR sa primerane použijú aj v reštrukturalizačnom konaní
(§ 119 ods. 4 ZKR), podľa odvolacieho súdu tento záver ústavného súdu práveže potvrdzuje správnosť
napadnutého rozsudku, a nie naopak, ako argumentuje žalobca. Aj odvolací súd totiž zastáva názor,

že nadobúdateľ pohľadávky nemá právo uplatňovať práva v reštrukturalizačnom konaní, kým súd
nerozhodne o jeho vstupe do konania alebo o potvrdení nadobudnutia pohľadávky. Na nadobúdateľa
teda zjavne neprechádzajú všetky práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Práva, ktoré sa uplatňujú
v reštrukturalizačnom konaní, patria naďalej pôvodnému veriteľovi. Jeho postavenie ako účastníka
reštrukturalizačného konania nezaniká prevodom pohľadávky, pretože takýto následok zo zákona

nevyplýva. Pôvodný veriteľ má najmä prostredníctvom veriteľského výboru (§ 144 ZKR), či schvaľovacej
schôdze (§ 146 ZKR) naďalej zachované právo podieľať sa na schvaľovaní reštrukturalizačného plánu,
ktorý má priamy vplyv na existenciu pohľadávky (§ 132 ods. 1 prvá veta ZKR). Inak povedané, aj po
prevode prihlásenej pohľadávky na nového veriteľa sú úkony pôvodného veriteľa v reštrukturalizačnom
konaní priamo späté s prihlásenou pohľadávkou. Postavenie pôvodného veriteľa, ktoré vyplýva

z analyzovaných účinkov § 25 a § 26 ZKR v spojení s § 119 ods. 4 ZKR, možno prirovnať postaveniu
osoby, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na cudzí účet, teda podobne, ako v prípade, keď postupca
vymáha postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka (§ 530 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Bagatelizovanie účinkov rozhodnutia podľa § 25 a § 26 ZKR zo strany žalobcu treba preto
rázne odmietnuť.

Na tomto mieste sa žiada zosumarizovať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie tejto veci: 17.08.2010
žalobcom tvrdené vystavenie zmenky pre veriteľa WARMWELL so žalovaným 2 ako avalistom,
16.05.2012 povolenie reštrukturalizácie žalovaného 2 (uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k.

28R/3/2012-122), 23.05.2012 právne účinky povolenia reštrukturalizácie, 26.07.2012 žalobcom tvrdená
indosácia zmenky z WARMWELL na úpadcu a následný návrh úpadcu na vstup do reštrukturalizačného
konania, 19.06.2013 zamietnutie návrhu na vstup (uznesenie Okresného súd u Trenčín č. k.
28R/3/2012-1235; č. l. 194), 17.09.2013 a potvrdenie reštrukturalizačného plánu [vrátane jehozáväznej časti – článku 3.3 písm. c) v znení: „Každý nezabezpečený podmienený veriteľ sa Dňom
účinnosti (Reštrukturalizačného plánu) výslovne vzdáva nároku na úhradu svojich Nezabezpečených
podmienených zistených pohľadávok, vrátane všetkého príslušenstva s tým, že tento jeho nárok

je v súlade s odsekmi (a) a (b) vyššie nahradený novým záväzkom Dlžníka“, článku 3.3 písm. a)
v znení: „Záväzky Dlžníka podľa tohto odseku (a) vznikajú Dňom účinnosti (Reštrukturalizačného
plánu) a sú záväzkami vzniknutými titulom tohto Plánu a nie sú záväzkami Dlžníka vzniknutými titulom
príslušných Nezabezpečených podmienených zistených pohľadávok“ a článku 3.3 písm. b) v znení
„Dňom účinnosti (Reštrukturalizačného plánu) záväzok Dlžníka podľa odseku (a) vyššie nahrádza

záväzok Dlžníka zaplatiť titulom príslušných Nezabezpečených podmienených zistených pohľadávok
každému Nezabezpečenému (ne)podmienenému veriteľovi čiastku predstavujúcu celkovú čiastku jeho
Nezabezpečených (ne)podmienených zistených pohľadávok.“] (uznesenie Okresného súdu Trenčín č.
k. 28R/3/2012-1380).

Podľa § 155 ods. 1 ZKR sa ustanovenia plánu stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu
zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Uznesenie Okresného súdu Trenčín
č. k. 28R/3/2012-1380 o potvrdení reštrukturalizačného plánu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
184/2013 dňa 24.09.2013 pod značkou K016873, takže ustanovenia plánu sa stali účinnými 25.09.2013
(§ 199 ods. 9 druhá veta ZKR). Reštrukturalizačný plán potvrdený súdom sa pritom považuje za právny

úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne (§ 155 ods. 3 ZKR).

Odvolací súd preto potvrdzuje správnosť názoru prvoinštančného súdu a uzatvára, že účinnosťou

reštrukturalizačného plánu došlo k zániku (pôvodnej) pohľadávky zo zmenečného ručenia za zaplatenie
zmenky. Pôvodná pohľadávka zo zmenečného ručenia za zaplatenie zmenky, od ktorej si žalobca
odvodzuje nárok na vydanie predmetu úschovy, zanikla v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami
potvrdením reštrukturalizačného plánu ku dňu účinnosti reštrukturalizačného plánu (25.09.2013).
K tomuto okamihu sa pôvodná pohľadávka zo zmenečného ručenia za zaplatenie zmenky zároveň

nahradila novou pohľadávkou vyplývajúcou z dohody (novácie) uzavretej s veriteľmi ako účastníkmi
reštrukturalizačného pláne. Žalobca nebol účastníkom plánu v tejto časti, pretože chýba rozhodnutie
súdu o potvrdení prevodu pohľadávky na žalobcu podľa § 26 ZKR. Žalobca preto nemá voči žalovanému
2 právo na plnenie splatného záväzku titulom reštrukturalizačného plánu, a teda nemá ani právo voči
žalovanému 1 na vydanie predmetu úschovy.

Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani umorenie zmenky po potvrdení reštrukturalizačného plánu
uznesením Okresného súdu Košice I zo 16.05.2016, č. k. 15Ul/1/2015-45. Hoci k žalobcom tvrdenej
indosácii malo dôjsť už 26.07.2012, úpadca do potvrdenia reštrukturalizačného plánu, teda približne

v priebehu 1 roka (ale ani neskôr) nevedel predložiť reštrukturalizačnému súdu listiny požadované
zákonom, ktoré sú podmienkou na potvrdenie nadobudnutia pohľadávky súdom (§ 26 ods. 2 , ale aj § 25
ods. 2 ZKR). Podstatou umorenia zmenky je zbaviť stratenú alebo zničenú listinu jej účinnosti. Tá však
môže byť aj len dôkazná (pozri KOVAŘÍK, Z. Zmenky. Žilina : Komora komerčných právnikov SR, 1994,
s. 248). Rozhodnutie o umorení zmenky teda môže síce nahrádzať umorenú listinu, ale neobnovuje

pôvodný záväzok zo zmenečného ručenia. V prejednávanej veci tento záväzok medzičasom zanikol
v dôsledku účinkov reštrukturalizačného plánu. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že keďže pohľadávka
zodpovedajúca zmenečnému ručeniu bola riadne prihlásená do reštrukturalizačného konania, predsa
ani predloženie originálu zmenky s indosamentom z roku 2012 po potvrdení reštrukturalizačného
plánu, pokiaľ by k umoreniu zmenky vôbec nedošlo, by logicky nemohlo mať vplyv na účinky

reštrukturalizačného plánu, ktoré nastali v roku 2013.

Odvolací súd ešte poznamenáva, že záver žalobcu, že po skončení reštrukturalizácie je prevod
pohľadávky nemožný, je naozaj absurdný, ale je to tak preto, lebo k nemu dochádza žalobca

z absurdných dôvodov, a nie je ani zrejmé, o aké právne predpisy ich opiera. Účinnosťou
reštrukturalizačného plánu došlo k novácii, teda z právneho hľadiska k vzniku novej pohľadávky. S
takouto pohľadávkou môže účastník plánu, ktorý do potvrdenia plánu vykonával práva s ňou spojené,bezpochyby nakladať aj bez rozhodnutia reštrukturalizačného súdu, ktorého právomoc v tejto súvislosti
zanikla skončením reštrukturalizácie.

Napokon zavádzajúce je žalobcovo prirovnanie posudzovanej situácie k prípadu, keď by veriteľom
prihlásenej pohľadávky bola fyzická osoba, ktorá by pred potvrdením reštrukturalizačného plánu
zomrela. Veriteľ – fyzická osoba po svojej smrti prirodzene objektívne nemôže vykonávať práva spojené
s pohľadávkou do rozhodnutia súdu podľa § 25 alebo § 26 ZKR, na rozdiel od prevodcu pohľadávky,

ktorý je až do rozhodnutia súdu podľa cit. ustanovení ZKR účastníkom reštrukturalizačného konania
a môže (aj podľa žalobcom citovaného uznesenia ÚS SR, sp. zn. IV. 86/2019) vykonávať práva spojené
s prevedenou pohľadávkou.

Keďže všetky odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené, odvolací súd nezistil žiadne dôvody,

ktoré by mali viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I a II (§ 389
CSP) a neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu v tomto rozsahu (§ 388 CSP). Odvolací súd preto
napadnutý rozsudok vo výrokoch I a II podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok I).

Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti výroku III napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o tom, že žalovaný 1 nemá nárok na náhradu trov konania, neboli splnené podmienky,
aby odvolací súd preskúmaval vecnú správnosť napadnutého výroku, pretože odvolanie v tejto časti
nemožno považovať za podané oprávneným subjektom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým
vyslovil, že žalovaný 1 nemá nárok na náhradu trov konania, sa nijako netýka práv a povinností žalobcu,

preto ho nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré bolo vydané v neprospech žalobcu. Subjektom
oprávneným podať odvolanie je však len ten, v koho neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP). Keďže žalobcovi nesvedčí právo podať voči výroku III napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
odvolanie, odvolací súd odvolanie žalobcu v tomto rozsahu podľa § 386 písm. b) CSP odmietol (výrok II).

Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, musel odvolací súd rozhodnúť aj o nároku strán na
náhradu trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP). V danom prípade
žalobca so svojím odvolaním neuspel a žalovaný 1 sa de facto odvolacieho konania nezúčastnil, takže
odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a v súlade s judikatúrou (R 72/2018) priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania len žalovanému 2, a to voči žalobcovi (výrok III).

Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V
dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.