Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. august 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/163/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519204315
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1519204315.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: Y..ar. XX.X.XXXX, zas. kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - A.. V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. 3, L., zast. advokátkou E.. Dašou Šulejovou, AK so sídlom Fedinova 16, Bratislava a otec - A.. E. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. záhrada XXXX/XX, D., zast.: Advokátskou kanceláriou MHS Legal, s.r.o.,
so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 866 687, v konaní o návrhu matky
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Y., takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje mal. Y. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 10.09.2019,

pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec je povinný platiť výživné na mal. Y. v sume 180 eur mesačne s účinnosťou od 10.09.2019
splatné k rukám matky, vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Nedoplatoknazročnomvýživnomzaobdobieod10.09.2019do17.8.2021vsume1422eursúdpovoľuje

otcovi splácať v troch splátkach po 474 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

III. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. Y. bez prítomnosti matky nasledovne:

- každý rok dňa 29.05. od 16,30 hod. do 18,30 hod.,
- každý rok dňa 04.02. od 16,30 hod. do 18,30 hod.,

- po dobu prvých 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku:

· každý párny týždeň v stredu od 16.30 hod. do 18,30 hod. ,
· každý nepárny týždeň v nedeľu od 16.30 hod. do 18,30 hod. ,
· počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od nedele od 16,30 hod. do pondelka do 16,30 hod.,
· počas Vianočných sviatkov:

- každý párny rok dňa 24.12. od 09,30 hod. do 11,30 hod. a dňa 01.01. od 09,30 hod. do 11,30 hod.
- každý nepárny rok dňa 24.12. od 15,00 hod. do 18,30 hod. a dňa 01.01. od 16,30 hod. do 18,30 hod.
· počas prvých letných prázdnin nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku: každý nepárny týždeň
každodenne od pondelka od 09,30 hod. do nedele do 16,30 hod.;

- s účinnosťou od prvého dňa siedmeho mesiaca počítaného od právoplatnosti tohto rozsudku do
posledného dňa 12. mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku nasledovne:

· každý nepárny týždeň od piatka od 16,30 hod do soboty do 16,30 hod.,
· počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od soboty od 16,30 hod. do pondelka do 16,30 hod.,· počas Vianočných sviatkov:
- každý párny rok dňa 24.12. od 09,30 hod. do 11,30 hod., od 26.12. od 09,30 hod. do 29.12. do 16,30
hod. a od dňa 01.01. od 09,30 hod. do 02.02. do 16,30 hod.;

- každý nepárny rok dňa 24.12. od 15,00 hod. do 18,30 hod., od 26.12. od 09,30 hod. do 28.12. do 16,30
hod. a od dňa 01.01. od 09,30 hod. do 02.02. do 16,30 hod.
· počas druhých letných prázdnin nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku: každý nepárny týždeň
od pondelka od 09,30 hod. do nedele do 16,30 hod.

- s účinnosťou od prvého dňa trinásteho mesiaca počítaného od právoplatnosti tohto rozsudku
nasledovne:

· každý nepárny týždeň od piatka od 16,30 hod. do nedele do 16,30 hod.,
· počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od soboty od 16,30 hod. do pondelka do 16,30 hod.,
· počas Vianočných sviatkov:

- každý párny rok dňa 24.12. od 09,30 hod. do 11,30 hod., od 26.12. od 09,30 hod. do 29.12. do 16,30
hod. a od dňa 01.01. od 09,30 hod. do 02.02. do 16,30 hod.;
- každý nepárny rok dňa 24.12. od 15,00 hod. do 18,30 hod. a od 30.12. od 16,30 hod. do 02.02.
nasledujúceho roka do 16,30 hod.
· počas letných prázdnin každý nepárny týždeň od pondelka od 09,30 hod. do nedele do 16,30 hod.

s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a v určený čas ju v mieste bydliska matky
odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 10.09.2019 domáhala: a) zverenia mal. dieťaťa do jej osobnej
starostlivosti odo dňa podania návrhu na súd; b) aby len ona dieťa zastupovala a spravovala jej majetok;
c) určiť otcovi výživné 220 eur mesačne; a d) upraviť maloletej styk s otcom za prítomnosti matky a v
mieste bydliska matky nasledovne: každú párnu stredu od 16,00 hod. do 18,00 hod., každú nepárnu

nedeľu od16,00hod.do18,00hod.,každýrokdňa29.05.(narodeninymaloletej)od16,00hod.do18,00
hod.; počas Vianočných sviatkov každý rok dňa 24.12. od 16,00 hod. do 18,00 hod. V rámci konania
požiadala určiť, že súd styk otca s maloletou neupravuje.

1.1. Matka návrh odôvodnila tým, že maloletá s ňou bývala od narodenia vo B., otec býval v D.. Rodičia

dieťaťa neviedli spoločnú domácnosť, nemali spoločné bývanie. Po presťahovaní sa otca do domu ho
tam matka s dieťaťom navštevovala, zo B. za ním dochádzali. Otec navštevoval dcéru v B. nie každý
víkend. Zo začiatku bola medzi nimi komunikácia denne, neskôr sa začala obmedzovať. V mesiaci jún
2018 sa matka s dieťaťom presťahovala do L. ( matka čerpala do XX.X.XXXX rodičovskú dovolenku),
nastúpila do práce, maloletá si začala zvykať na matkinu neprítomnosť doma. V septembri 2018

nastúpila Y. do materskej škôlky a zvykla si na nový denný režim. Matka sa s otcom rozišla v auguste /
septembri XXXX a umožňovala otcovi stretávanie s maloletou. Podľa matky Y. nemá k otcovi vytvorený
osobný vzťah ( písala v podaní z 6.9.2019) a dôveru, aby s ním bez matky strávila deň. Podľa matky
sa otec od nástupu maloletej do škôlky nezaujímal o jej potreby, aktivity, neprejavil záujem ju do škôlky
vodiť alebo ju z nej vyberať. Otec nebol s dcérou nikdy u lekára, ani im nerobí doprovod. Podľa tvrdenia

matky Y. vníma otca ako osobu, s ktorou sa občas stretne na krátky čas. Zmenu návrhu ohľadom styku
formou neupravenia ho s otcom odôvodnila tým, že otec nemá záujem o dieťa. Návrh, aby len matka
dieťa zastupovala odôvodnila matka na pojednávaní (28.1.2020) tým, že všetky záležitosti okolo dieťaťa
rieši len ona, otec nič nerieši.

2. Otec súhlasil so zverením maloletej matke, ale žiadal , aby obaja rodičia boli oprávnení maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok. Súhlasil určiť výživné v sume 180 eur mesačne a upraviť styk bez
prítomnosti matky nasledovne : každý druhý víkend od piatku od 16,30 hod. do nedele do 16,30 hod.,
každoročne 29.5. a 04.02. od 16,30 hod. do 18,30 hod., počas letných prázdnin každý nepárny týždeň
od nedele od 16,30 hod. do nedele do 16,30 hod., počas veľkonočných sviatkov od veľkonočnej sobotyod o 16,30 hod. do veľkonočného pondelka do 16,30 hod., každý párny rok od dňa 23.12. o 16,30 hod.
do 27.12. do 16.30 hod., každý nepárny rok od 30.12. od 16,30 hod. do 02.02. do 16,30 hod.

3. Súd vykonal dokazovanie rodným listom dieťaťa, písomnými vyjadreniami rodičov, výsluchom rodičov,
správou kolízneho opatrovníka z aktuálnych bytových pomerov, pripojeným spisom OS v D. sp. zn.
12P/178/2015, potvrdeniami o príjme rodičov, lustráciami v Sociálnej poisťovni na zamestnávateľov
rodičov, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Mal. Y. (nar. XX.XX.XXXX) je dieťa narodená z druhovského pomeru. Rodičia dieťaťa nikdy nežili v
spoločnej domácnosti, začiatkom septembra XXXX sa rozišli, otec dieťa navštevoval a navštevuje na
niekoľko hodín v určitých intervaloch, vždy za osobnej prítomnosti matky. Aktuálne má Y. X rokov, chodí
do materskej škôlky, nastupuje od septembra XXXX do 1. ročníka základnej školy. Matka okrem mal.
Y. nemá iné maloleté deti. Otec dieťaťa má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom
pochádzajúcim z jeho prvého manželstva a to v sume 370 eur mesačne ( na mal. F., nar. XX.X.XXXX v

sume XXX eur a mal. H., nar. XX.X.XXXX v sume 200 eur). Manželstvo otca bolo rozvedené rozsudok
OS v D. v konaní vedenom pod sp. zn. 12P/178/2015 dňa 03.12.2015. Matka mal. Y. v rámci písomného
vyjadrenia svoj návrh opiera aj o to, že podľa nej otec žije neusporiadaným životom, s inou partnerkou.

Súd rozhoduje o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej vrátane výživného za obdobie

od 10.9.2019 ( kedy matka doručila návrh na súd) doposiaľ, preto súd skúmal príjmové a vôbec celkové
pomery rodičov za celé toto obdobie.

5. Matka má vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, pracuje u toho istého zamestnávateľa ako otec dieťaťa.
Matka je výlučnou vlastníčkou 2 izbového bytu v L. L. a X garážového státia v tomto meste, tiež X

izbového bytu vo B.. K bytu v B. uviedla, že s týmto bytom nemá žiadne výdavky, lebo v ňom dočasne
býva pôvodný majiteľ a hradí si všetky výdavky s bývaním. Podľa matky býva s maloletou sama v L.
v byte svojho brata.

5.1. Matka mala netto mesačný príjem v období X-XX/XXXX v sume XXXX,XX eur, v X-XX/XXXX v sume

XXXX,XX eur, v XX-XX/XXXX v sume XXXX,XX eur, v roku XXXX v sume XXXX,XX eur a za obdobie
X-X/XXXX v sume XXXX eur (čl. XXX,čl. XXX, čl. XXX; -XXXX,XX eur: X mesiacov). S. toho poberá
rodinné prídavky na dieťa, pri podaní návrhu v sume 24,34 eur, aktuálne v sume 25,50 eur a otec jej
mesačne na dcéru posiela 120 eur. Za máj 2021 jej bol vyplatený rekreačný poukaz 139,15 eur.

5.2. Matka býva v 2 izbovom byte v L., ktorý je vo vlastníctve jej brata, ale ona platí všetky poplatky
spojené s bývaním v tomto byte vrátane splátky hypotéky. Jej brat býva podľa tvrdenia matky v jej byte
v L. L., kde s bytom užíva aj jej garáž. V čase podania návrhu ( r. 2019) mala matka mesačné výdavky
súvisiace s bývaním v byte v L. celkovo 537,905 eur mesačne ( správa bytu 172,31 eur, hypotéka na
byt v sume 330,24 eur, poistenie nehnuteľnosti v sume 10,71 eur, elektrina + rozhlas + TV 24,64 eur).

Ďalšie svoje výdavky uviedla na stravu 230 eur, električenka , oblečenie a obuv 45 eur, kozmetika +
kaderníčka + hyg a zdravo. potreby 56 eur.
V mesiaci apríl 2021 v svojom podaní vyšpecifikovala svoje mesačné výdavky nasledovne: s bývaním
v byte v L. celkovo 559,45 eur mesačne ( správa bytu 160,81 eur, hypotéka na byt v sume 330 eur,
poistenie nehn. 10,36 eur, elektrina + rozhlas + TV 38,79 eur, daň z nehnuteľnosti 9,49 eur, internet 10

eur). Ďalšie svoje výdavky uviedla pr. na stravu 250 eur, električenka 24 eur mesačne, oblečenie a obuv
50 eur, hyg a zdravo. potreby 50 eur.

5.3. K vzťahu a stretávaniu sa otca s maloletou matka uviedla, že otec sa o dcéru nezaujíma, stretávajú
sa len za jej prítomnosti každú párnu stredu a nepárnu nedeľu od 16,00 hod. do 18,00 hod., ktorý

čas mu vyhradila ona. V čase, keď začala chodiť maloletá do škôlky v septembri 2018, povolila otcovi
chodiť k nej domov jeden týždeň a druhý týždeň chodila ona s dieťaťom za otcom do D. do jeho
domu, ale podľa matky jej otec dával návrhy (na sexuálne potreby). Aktuálne sa styk realizuje mimo
jej bytu a otcovho domu, vždy v L.. Podľa matky s otcom komunikuje len v nevyhnutnej miere ( čl. 111,
zápisnica z 28.1.2020), dieťa nemá s otcom vybudovaný vzťah a dieťa si vyžaduje jej prítomnosť pri

stretnutiach. Matka ďalej uviedla, že otec nezabezpečuje starostlivosť a výchovu o dieťa, má záujem len
príležitostný, otec uprednostňuje svoje záujmy pred plnením rodičovských povinností voči maloletej, na
stretnutie malej nenosí žiadne drobnosti. Chodia spolu aj do detských kútikov. Podľa názoru matky otec
len fabuluje a nevie si nastaviť pravidlá fungovania do budúcnosti. Matka ďalej poukázala na to, že mal.Y. je iného vierovyznania ako otec a otec nie je ochotný sa s dcérou zúčastňovať na cirkevných zvykoch,
cez vianočné sviatky 24.12.-26.12. sa otec s dcérou nestretáva. Podľa vyjadrenia matky na pojednávaní
15.7.2021juotecsvojímkonanímobťažujevsúkromnomajpracovnomživote,lebopracujúutohoistého

zamestnávateľa. Matka sa osobitne vyjadrila k majetkovým pomerom otca. Poukázala na to, že otec
je schopný si zabezpečiť aj prácu na dohodu. Má nadpriemernú životnú úroveň žijúc v poschodovom
rodinnom dome s dvorom a bazénom, má niekoľko poistení. Bol v 7/2019 na zahraničnej dovolenke s
exmanželkou a ich deťmi. V roku 2020 sa mu zvýšili výdavky na elektrinu z 21 eur na 39,25 eur mesačne.

6. Otec má vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. Otec mal u zamestnávateľa netto mesačný príjem v
období X/XXXX - XX/XXXX v sume XXXX eur ( čl. XX ), za rok XXXX v sume XXXX,XX eur (čl. XX,
XX), za rok XXXX v sume XXXX,XX eur mesačne ( čl.XXX), za X-X/XXXX v sume X.XXX, XX eur (čl.
XXX, XXX,XXX,XXX). Okrem toho pracoval vo firme G., a.s. (čl. 66) v období od 09/2018 do 09/2019 na
DohoduopracovnejčinnostiatumalnettomesačnýpríjemXXX,XXeur(túistúsumuvkaždommesiaci).
Svoj zvýšený príjem v niektorých mesiacoch odôvodnil ako prémie a nenárokovateľnú položku. Otec je

vlastníkom rodinného domu v D. , pozemku v D., časti rodinného domu v K. titulom dedenia. Otec v rámci
konania poukázal na fakt, že matke dal pri narodení maloletej sumu XXXX eur, preto nepovažoval za
potrebné platiť výživné na dieťa v jej prvé tri roky. Z obsahu listu otca z 29.4.2019 mal súd preukázané,
že otec požiadal zamestnávateľa B. uvoľnenie z funkcie z zdravotných a rodinných dôvodov.

Otec presne špecifikoval svoje mesačné výdavky v roku 2019 nasledovne: a) s bývaním v sume 599,31
eur (hypotéka 523,31 eur, voda 10 eur, elektrina 21 eur, plyn/SIPO 45 eur); b) strava 250 eur; c) ostatné
476,70 eur (rozhlas + TV 5 eur, internet dom 15 eur, MHD 30 eur, smeti 1,70 eur, potreby pre domácnosť ,
benzín autom, výživné pre 2 deti z prvého manželstva 370 eur ); d)oblečenie a obuv 100 eur; e) dane,
poistky a sporenie 15 eur; f) hygiena 60 eur; g) lieky, lekári a ošetrenia 10 eur; h) výživné na mal. Y. 120

eur mesačne. Osobitne vymedzil svoje mesačné výdavky v ďalšom období, v roku 2020 nasledovne (čl.
154): a) s bývaním v sume 620,56 eur ( hypotéka 523,31 eur, voda 11 eur, elektrina 39,25 eur, plyn/
SIPO 47 eur); b) strava 240 eur; c) ostatné 577,50 eur ( rozhlas + TV 5 eur, internet dom 10 eur, MHD
20 eur, smeti 2,50 eur, potreby pre domácnosť , benzín autom, výživné pre 2 deti z prvého manželstva
490 eur ); d)oblečenie a obuv 100 eur; e) dane, poistky a sporenie 15 eur; f) hygiena 80 eur; g) lieky,

lekári a ošetrenia 10 eur; h) výživné na mal. Y. 120 eur mesačne.

7. Otec súdu v rámci konania predložil návrh zo strany právnej zástupkyne matky ( ktorý mu doručovala
elektronicky) okrem iného na jeho stretávanie sa s dcérou za prítomnosti matky v mieste jej bydliska
nasledovne ( čl. 143): každý párny týždeň v školskom roku v stredu od 16,30 hod. do 18,30 hod., každý

nepárny týždeň v školskom roku v nedeľu od 16,30 hod. do 18,30 hod., každoročne 29.5. ( narodeniny
dieťaťa) od 16,30 hod. do 18,30 hod., každoročne 04.02. ( meniny) od 16,30 hod. do 18,30 hod.,
každoročne v párnu stredu a nepárnu nedeľu od 1.7. do 14.7. a od 1.8. do 14.8. vždy v čase od 16,30
hod. do 18,30 hod., každý párny rok 24.12. od 9,30 hod. do 11,30 hod. a každý nepárny rok 01.01. od
16,30 hod. do 18,30 hod..

Potvrdil, že bol s deťmi z 1. manželstva na dovolenke, ale bolo to v roku 2019 a to na jedinej dovolenke
v čase, keď dostal odstupné od zamestnávateľa. Na dovolenke bola aj exmanželka, ale on platil len
deťom. Za nevyhnutný výdavok u mal. Y. nepovažuje kúpu PC pre dieťa a kúpu vstavanej skrine za XXX
eur pre maloletú, lebo v izbe skriňu má. Z odstupného zafinancoval aj výstavbu bazéna za cca X XXX

eur ešte v roku 2019.

8. Mal. Y. v čase podania návrhu matkou a aj v čase vyhlásenia rozsudku navštevuje materskú škôlku.
Aktuálne má X rokov a od septembra XXXX nastupuje do 1. ročníka ZŠ. V čase podania návrhu mala
matka výdavky na MŠ mesačne: 30 eur ako poplatok , školská jedáleň 25 eur, príspevok do škôlky 10

eur, životné poistenie 28 eur, oblečenie a obuv 120 eur. Maloletá trpí na R., preto denne musí používať
micelárnu vodu a šampón za 13 eur. V roku 2020 ( január) maloletá navštevovala anglický jazyk, za ktorý
matka platila poplatok 49 eur na pol roka a cvičenie s polročným poplatkom 147 eur. Po nástupe do
škôlky bolo dieťa častejšie choré, za obdobie 10/2018 - 3/2021 mala matka výdavky na lieky 241,01 eur
a registračný poplatok za zubára zaplatila 25 eur. Ako ďalšie výdavky matky uviedla poplatok za športový

kurz v šk. roku 2019/2020 za 294 eur, letný tábor v 5/2020 v sume 139 eur, plavecký kurz od 7/2020 do
12/2020 spolu v sume 236,7 eur; tanečný kurz na obdobie 6-12/2020 spolu 196 eur; rekreačné pobyty
( spolu s matkou) v roku 2019 v sume 500 eur a v roku 2020 v sume 730 eur. Matka očakáva zvýšené
výdavky na dieťa od dovŕšenia jej 6 rokov a to aj na MHD v sume 132,10 eur ročne, na vlak 28 eur ročne.Podľa matky v súvislosti s nástupom dieťaťa do 1. ročníka zariaďuje dcére novú izbu a cenovú ponuku
na zostavu má za 1200 eur ( skriňa, police, stolík), tiež ráta s výdavkami na PC vybavenie.

V mesiaci apríl 2021 špecifikovala aktuálne výdavky na dcéru: škôlka 30 eur, strava v škôlke 25 eur,
rodičovské združenie v MŠ 12 eur, zdravotnícke potreby a vyšetrenia 12 eur, oblečenie + obuv 80 eur,
hyg. potreby 5 eur, život. poistenie 28 eur, šport, rekreač. a kultúrne potreby 40 eur. V mesiaci jún 2021
deklarovala matky ďalšie výdavky na dieťa: strava v škôlke 36,36 eur, poplatok u fyzioterapeuta 10 eur,
tanečný kurz - 10 vstupov za 70 eur, letný tanečný tábor 139 eur, plavecký kurz v 7/2021 za 44,64 eur

( na 4 hodiny), železničný preukaz 5,50 eur za vyhotovenie + ročné dobitie 28 eur, záloha na vstavanú
skriňu 445 eur z 892 eur.

9. V záujme a snahe zistil aj názor maloletého dieťaťa súd v rámci konania pristúpil aj k výsluchu mal.
Y. za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletá súdu uviedla, že počas stretnutia s tatom je matka
prítomná. Maloletá u otca doposiaľ nikdy neprespala. S maminou sa najradšej objímajú ale s tatom sa

neobjíma. Y. nevedela, že otec má aj iné deti (t.j. že ona má súrodencov). Dieťa nechce chodiť k otcovi
z dôvodu, že mama nechce k nemu chodiť a to z dôvodu, že on nemá mamu rád. Podľa dieťaťa jej to
povedala matka. Ako dôvod prečo nechce u otca prespať uviedla, že ho mamina nemá rada. V závere
uviedla, že otec si ju chce zobrať, aby mal pokoj od matky a preto ona nechce ísť.

10. Súhlasným vyjadrením rodičov súd zistil, že maloletá sa s otcom stretáva najčastejšie jeden týždeň
v stredu a ďalší týždeň v nedeľu, vždy za prítomnosti matky dieťaťa. Počas pandémie bol otec s dcérou
v kontakte cez videohovory. Podľa tvrdenia otca ho matka neinformovala, že dieťa chodí na krúžky.

11. Z obsahu záznamu z vykonanej terénnej sociálnej práce v rodinnom prostredí matky z 16.8.2021

mal súd preukázané, že u matky nie sú žiadne nedostatky vo výchovnom prostredí.

12. Právny zástupca otca žiadal rozložiť nedoplatok na splátky, napríklad na 3 splátky. Kolízny
opatrovníkvzáverečnomvyjadrenížiadalzveriťdieťa doosobnejstarostlivostimatkyaabyobajarodičia
dieťa zastupovali a spravovali jej majetok; otcovi určiť výživné v sume 200 eur mesačne; navrhol upraviť

styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky s postupným prespávaním po vytvorení sa vzťahu otca s
dieťaťom.

13. Právna zástupkyňa poukázala na to, že otec viackrát prezentoval jeho vôľu platiť výživné pr. 150
alebo 180 eur mesačne, ale od roku 2019 platí 120 eur mesačne. Maloletá je jeho dieťa ako ďalšie dve

jeho deti, ktorým však životnú úroveň zvýšil postavením bazéna, braním na dovolenky. Podľa matky
by sa nemali uvádzať v rozsudky v rámci úpravy styku aj dátumy narodenín a menín dieťaťa, lebo ona
stretnutia s otcom nezakazuje.

14. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto

zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991
Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18
ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem

dieťaťa.

16. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že
rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a

maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy
pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli
podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky
so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje vzáujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú
starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

21. Podľa § 43 ods. 1, ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne
a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o
veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého
dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Dieťa

je ďalej povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,

22. Podľa § 38 ods. 1,2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

28. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Súd rešpektujúc právo mal. dieťaťa na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na
jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na
schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní
dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov
i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma

rodičmi.

31. Predmetom konania je úprava práv a povinností rodičov k mal. Y..

32. Súd mal vykonaným dokazovaním a vyjadreniami rodičov preukázané, že obom záleží na maloletom
dieťati, doposiaľ sa otec s maloletou stretáva každý týždeň len raz a to vždy za prítomnosti matky. Matka

rešpektuje postavenie otca dieťaťa v jeho živote , avšak otázku styku otca s dieťaťom bez jej prítomnosti
necháva len na úvahe 6 ročného dievčatka.
33. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne,
keďže matka s otcom nikdy nebývala a ani nebýva v spoločnej domácnosti, pôvodne sa striedavo v
domácnostiach aj navštevovali, ale v septembri 2018 sa rodičia rozišli, otec sa s malou stretával každý

druhý týždeň na pár hodín za prítomnosti matky, na výživu maloletej otec prispieval od októbra 2018
len po 120 eur mesačne, aj keď v konaní deklaroval jeho záujem platiť vyššie výživné. Nakoľko v
starostlivosti matky o mal. Y. neboli zistené žiadne nedostatky, súd zveril Y.o jej osobnej starostlivosti
s účinnosťou od 10.09.2019, kedy bol súdu doručený návrh na súd. Súd určil, že obaja rodičia sú
oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, lebo otcovi nebol obmedzený ani pozbavený

svojich rodičovských práv a matka neuviedla žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by súd mal oprieť otcovi
toto právo.

34. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na určení výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby
oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod

odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné,
ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne

zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť
sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť
na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď.

Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval.
35. Súd určil výživné od 10.09.2019, od ktorého dátumu zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.
Keďže súd rozhoduje o výživnom za obdobie od 10.09.2019, posudzoval príjem rodičov za obdobie od
9/2018 až doposiaľ. Matka mala netto mesačný príjem v období X-XX/XXXX v sume XXXX,XX eur, v 1-
XX/XXXX v sume XXXX,XX eur, v XX-XX/XXXX v sume XXXX,XX eur, v roku XXXX v sume XXXX,XX

eur a za obdobie X-X/XXXX v sume XXXX eur. Tiež poberá rodinné prídavky na jedno dieťa 25,50 eur
a od otca dieťaťa výživné po 120 eur mesačne po celý čas podania návrhu na súd. Iný príjem nemá.
Dokazovaním mal súd preukázané, že matka je výlučnou vlastníčkou dvoch bytov, jedného garážového
státia nachádzajúcich sa mimo L., ale býva v L. v byte svojho brata. Jej jeden byt užíva jej brat aj
s garážovým státím a v druhom jej byte býva jeho pôvodný majiteľ. Matka okrem Y. inú vyživovaciu

povinnosť nemá.

36. Pri zisťovaní pomerov otca súd zistil, že okrem mal. Y. má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom
maloletým ( v čase vyhlásenia rozsudku) deťom z prvého manželstva, na ktoré platí mesačne výživné
celkovo v sume 370 eur. Ohľadom otcových majetkových pomerov súd zistil, že je vlastníkom rodinného

domu v D. vrátane s bazénom, podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v K. titulom dedenia. K.
býva v dome v D.. Otec mal priemerný netto mesačný príjem nasledovný: v období X/XXXX - XX/XXXX v
sume XXXX eur ( čl. XX ), za rok XXXX v sume XXXX,XX eur (čl. XX, XX), za rok XXXX v sume XXXX,XX
eur mesačne ( čl.XXX), za X-X/XXXX v sume X.XXX, XX eur (čl. XXX, XXX,XXX,XXX). Pracujúc nadohodu o pracovnej činnosti od XX/XXXX do XX/XXXX v sume XXX,XX eur netto mesačne. Z toho si
súd ustáli, že jeho celkový netto mesačný príjem od 09/2018 do XX/XXXX ( súčet príjmu od pracovného
pomeru a dohody) bol: v 9 až /2018 v sume XXXX,XX eur mesačne a v XX/XXXX - 09/2019 v sume

XXXX,XX eur. Súd pri určovaní výšky výživného posudzoval nie len možnosti povinného rodiča, ale
aj jeho schopnosti a a kou reálnou sumou mesačne na výživu dcéry prispieval. Na druhej strane súd
prihliadal aj na fakt, že nemal možnosť si dcéru brať na viacej hodín mimo dosahu matky, tým pádom
jej pr. nemohol poskytnúť možnosť užívať bazén na jeho pozemku. Pri výške výživného súd skúmal aj
majetkové pomery a dospel k záveru berúc do úvahy polohu nehnuteľností rodičov, že ich majetkové

pomery ohľadom nehnuteľností sú obdobné. Nakoľko v konaní nebol preukázaný objektívny dôvod, pre
ktorý otec požiadal zamestnávateľa B. L. o uvoľnenie z funkcie z zdravotných a rodinných dôvodov,
súd vyhodnotil toto jeho konanie za dobrovoľné vzdanie sa príjmu. Pritom následne sa u toho istého
zamestnávateľa opäť zamestnal. Následne súd pri výpočte výživného vychádzal z zaužívanej súdnej
praxepočítaťvýživnéprivekumal.Y.ako20%zčistéhopríjmuotcaatúsumuvydeliťpočtommaloletých
detí, ktoré sú na otca výživou odkázané. Súd vychádzal z priemerného netto mesačného príjmu za

celé posudzované obdobie v sume cca XXXX eur. 20% z XXXX eur predstavuje sumu 400 eur pre tri
deti, pritom aktuálne na dve staršie deti platí mesačne výživné po 370 eur. Matka žiada určiť otcovi
výživné 220 mesačne, ktorú sumu súd vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie vrátane preukázaných
objektívnych výdavkov na dieťa súd hodnotí za neprimeranú. Samotný otec v rámci konania prejavil vôľu
akceptovať mesačné výživné na mal. Y. po 180 eur, preto súd v tomto rozsahu zotrval a takúto výšku

výživnéhootcovinamaloletúurčil.Súdprihliadalnato,žedieťamáznášaťživotnúúroveňsvojichrodičov
a aj vzhľadom na matkou nedeklarovanú výšku mesačných výdavkov na dieťa súd je toho názoru, že
suma výživného 180 eur od otca je objektívna a spravodlivá pre dieťa vo veku 6 rokov. Ak matka prispeje
na dieťa mesačne rovnakou sumou 180 eur , bude mať 360 eur pre bežné mesačné objektívne výdavky
na dieťa.

37. Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 10.09.2019, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 10.09.2019 do 17.8.2021 ( deň vyhlásenia rozsudku) vo výške 1422 eur ( Pri výpočte súd
vychádzal z toho, že otec mesačne platí výživné 120 eur, čiže nedoplatok počítal len zo sumy 60 eur
mesačne ako rozdiel súm 120 eur a 180 eur. Výpočet: za 21 dní mesiaca september 2019: 21/31dní x

60 eur = 42 eur. Za mesiace 10/2019-8/2021: 23 mesiacov x 60 eur=1380 eur. 42 eur +1380 eur = 1422
eur). Súd pri výpočte nedoplatku započítal celý mesiac august 2021 z dôvodu, že rozhodoval po 15 dni
v mesiaci. Súd vyhovel žiadosti otca povoliť mu nedoplatok zaplatiť aspoň v troch splátkach a splátky
mu povolil mesačne po 474 eur spolu s bežným výživným v záujme ochrany zabezpečenia riadneho
mesačného platenia bežného výživného.

38. Súd sa osobitne vyporiadal návrhmi rodičov na úpravy styku otca s mal. Y.. Súd sa zaoberal
otázkou, či je v záujme ďalšieho vývoja mal. Y. upraviť styk otca s dcérou resp. v akom rozsahu a
dal si otázku, čo bude nateraz pre maloletú vo veku X rokov . nastupujúcu na základnú školu lepšie.
Tu si súd pomohol opäť komplexne celým vykonaním dokazovaním, vyjadreniami rodičov, osobitne

tvrdeniami samotnej matky. Pri určovaní rozsahu styku súdu pomohlo samotné vyjadrenie maloletej a
dôvody, o ktoré svoj názor opierala ( viď ods. 6 odôvodnenia tohto rozsudku). Súd vychádzal v prvom
rade z najlepšieho záujmu dieťaťa, lebo podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa
prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa dieťaťa. Tento najlepší záujem súd
posudzoval s ohľadom aj na ďalšie práva dieťaťa, ako pr. právo dieťaťa na rodinný a súkromný život,

ktoré mu poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 8 a čl. 14 v nadväznosti
na právo na starostlivosť oboch rodičov garantované čl. 7 a 9 Dohovoru o právach dieťaťa; rovnako
participačného práva dieťaťa vyplývajúceho z čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri posudzovaní
tohto najlepšieho záujmu dieťaťa súd záujem vyvažoval so záujmami ostatných dotknutých strán, ako
sú rodičia dieťaťa, súrodenci dieťaťa, či dieťa súrodencov pozná alebo prečo nepozná, atď. S odkazom

aj na prípad Sahin vers. Nemecko sa súd snažil nájsť primeranú rovnováhu medzi záujmom dieťaťa
a záujmom rodičov, s osobitným dôrazom na dieťa. Súd v konaní venoval náležitú pozornosť obsahu
vyjadrenia maloletej k veci. V konaní súdu výsluchom samotného dieťaťa vyplynulo, že maloletá nechce
sama ísť s otcom, k otcovi zo solidarity k matke, lebo otec nemá matku rád a že to vie od matky. Ďalej súd
zistil, že X ročné dievčatko ani len nevie , že jej otec má ďalšie deti, t.j. že ona má ďalších súrodencov.

39. Súd prihliadal aj na preukázanú skutočnosť, že X ročné dieťa nebolo so svojim otcom nikdy o
samote, pritom do škôlky riadne chodila, prespávala tam a matka v škôlke s ňou čas netrávila. Z toho
súd usúdil, že maloletá nie je ani tak fixovaná na matku, ako skôr na zaužívanú prax mať pri stretnutís otcom pri sebe matku. Návrhy rodičov na úpravu styku sú špecifikované vyššie ( v ods. 1., 1.1., 2.
odôvodnenia tohto rozsudku). Matka návrh na neupravenie styku odôvodňovala hlavne nezáujmom zo
strany otca. Súd si však z vykonaného dokazovania ustálil, že pokiaľ by otec záujem o stretávanie, o

širšie stretávanie a dokonca o stretávanie bez matky nemal, nenavrhoval by to ani v tomto konaní. Pri
rozhodovaní o rozsahu styku otca s dieťaťom v nemalom rozsahu prispelo samotné vyjadrenie matky,
ktorá poukazovala napríklad na to, že mal. Y. otec neposkytuje rovnakú živnú úroveň ako svojim ďalším
deťom, lebo ona sa nechodí kúpať do jeho bazéna. No aby súd tento nedostatok odstránil, rozhodol v
postupnom časovom harmonograme stretávania sa o tom, aby sa otec mohol s maloletou stretávať aj

bez matky aj na viacej hodín, čím bude mať možnosť brať si dieťa aj do miesta svojho bydliska. Taktiež
matka tvrdila, že otec ďalšie deti bráva na dovolenku, ale v konaní bola preukázané len jedna dovolenka
s staršími deťmi v roku 2019. Otec tvrdil, že matku žiadal, aby s ním išla s malou na dovolenku, ona to
odmietal, pričom matka toto jeho tvrdenie na pojednávaní ani nepoprela. Súd je toho názoru, že by bolo
v neprospech zdravého vývoja dieťaťa v súčasnosti ponechať režim stretávania sa otca s dieťaťom len
za osobnej účasti matky. Súd vychádzal z myšlienkovitého pochodu, že mal. Y. mT. rokov, nastupuje do

školy, kde tiež nebude každý celý deň pri nej jej matka. Taktiež malá chodila od septembra 2018 do
škôlky aj so spánkovým režimom, matka pri nej nebola prítomná. Súd vnímal vyjadrenie maloletej , že
nechce byť viac s otcom ako je v súčasnosti, ale v kontexte nemohol nechať bez povšimnutia aj dôvody
uvádzané maloletou. Všetky tieto dôvody sa spájajú s tým, že maloletá nechce skôr ublížiť matke resp.
„nechce k nemu chodiť, lebo on nemá mamu rád a že to vie od mamy“.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka sa o dieťa riadne stará, avšak matka vybrala
otca svojmu dieťaťu a tak je na čase, aby nechala priestor otcovi budovať si bližší vzťah s dcérou bez
jej prítomnosti. Pri určovaní rozsahu styku bez prítomnosti bolo potrebné nastaviť pravidlá stretávania
sa postupne, pomaly, s postupnou adaptáciou zo strany maloletej, preto aj súd rozdelil otázku realizácie
stretávania sa na tri časovú obdobia, vždy po X mesiacoch. K takémuto zozdeleniu v postupnom

stretávaní sa súd pristúpil aj s ohľadom na samotné vyjadrenie matky, že „ otec si nevie nastaviť pravidlá
fungovania do budúcnosti (ods. 5.3. odôvodnenia tohto rozsudku). Čiže aj z tohto dôvodu súd tieto
pravidlá do budúcnosti otcovi nastavil. Tak vznikne situácia, že do poslednej fázy 6 mesiacov vrátane
prespávania u otca na viac dní vrátane prázdnin sa stretávanie otca s dcérou dostane až vo veku, keď
bude mať maloletá viac ako 7 rokov ( ak sa rodičia voči rozsudku neodvolajú a Y. bude ešte staršia)

resp. skôr, ako to bude chcieť samotná maloletá. Čiže na začiatku bude prebiehať styk každý týždeň
( párny, nepárny) naďalej v stredu a nedeľu na pár hodín, v ďalších 6 mesiacoch každý nepárny týždeň
už s prespaním od piatku do soboty a v poslednom úseku adaptačného procesu už s prespaním od
piatku do nedele, to bude však maloletá minimálne v 3. ročníku základnej školy. Postupný rozširujúci
styk otca s dcérou bol použitý aj pri návrhu otca na úpravu veľkonočných a vianočných sviatkov, letných

prázdnin. Matka v jednom svojom vyjadrení žiadala upraviť aj styk na deň narodenín dieťaťa, otec vo
vyjadrení žiadal okrem dňa narodenín upraviť aj deň menín, preto súd upravil aj tieto dni styku rovnako
bez prítomnosti matky. Povinnosťou matky bude dieťa vždy na stretnutie pripraviť a otcovi ho odovzdať
v mieste bydliska dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku rozsudku majúc za to, že je to v najlepšom záujme maloletej.

40. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.