Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322204229
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322204229.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., narodený
XX.X.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F., zastúpený: Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., IČO
36 868 272, so sídlom Štúrova 11, Bratislava, proti odporcovi: G. H., narodený X.X.XXXX, bytom I. XX,
I., o súpis vecí, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 30C/77/2022-19

zo dňa 7. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa n e p r i z n á v a voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalobcu na vykonanie súpisu zadržaných
vecí, doručený súdu dňa 4.11.2022 zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu
trov konania.

Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 151s ods. 1, 4, §

672 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že navrhovateľ sa podaním zo dňa 4.11.2022
doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.11.2022 domáhal vykonania súpisu hnuteľných vecí, ktoré zadržal
v súvislosti zo zmluvou o nájme pozemkov. Odporca nezaplatil nájom vo výške 4.512 eur a pokúšal sa

z predmetu nájmu odniesť hnuteľné veci, ktoré tam vzniesol z titulu nájomného vzťahu. Navrhovateľ z
toho dôvodu predmetné hnuteľné veci zadržal, zadržanie predmetných vecí oznámil odporcovi listom zo
dňa 3.11.2022. Súd prvej inštancie mal z pripojených listinných dôkazov za osvedčené, že navrhovateľ
a odporca uzatvorili dňa 1.2.2022 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností - časť
pozemkov parc. č. 3663/130 a 3663/141 v k. ú. I. spolu vo výmere 185 m2 vo vlastníctve navrhovateľa
na neurčitú dobu s nájmom 572 eur mesačne, odporca však nájomné v celom rozsahu neuhradil, pričom

jeho dlh na nájomnom predstavoval celkovo sumu 4.512 eur.

Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že navrhovateľ v predmetnom konaní neosvedčil, že sa
odporca reálne pokúsil odstrániť hnuteľné veci z jeho nehnuteľností a hlavne, kedy sa o to pokúsil.
Totiž samotná skutočnosť, že navrhovateľ má voči odporcovi pohľadávku na nájomnom bez splnenia

ďalších vyššie špecifikovaných podmienok, neodôvodňuje návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí
podľa § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvej navrhovateľ nepreukázalvčasnosť podania návrhu, t. j. kedy presne došlo k uplatneniu zádržného práva. Podľa názoru súdu
prvej inštancie totiž k uplatneniu zádržného práva prichádza v momente, kedy je nájomcovi zabránené
v tom, aby si z predmetu nájmu odstránil svoje hnuteľné veci, ktoré tam z titulu nájmu zobral. Samotné

oznámenie odporcovi zo strany navrhovateľa, že si uplatnil zádržné právo, nemožno považovať za
okamihjehouplatnenia.Zuvedenýchdôvodovsúdprvejinštancienávrhnavykonaniesúpisuhnuteľných
vecí zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. d), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že ustanovenie § 672 ods. 2
Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby bolo zádržné právo uplatnené priamo pri pokuse nájomcu
o odsťahovanie vecí. Navyše (a súčasne) s poukazom na ustanovenie § 672 ods. 2 Občianskeho
zákonníka lehota 8 dní na podanie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí súdom poverenou
osobou plynie od uplatnenia zádržného práva na hnuteľné veci a nie odo dňa pokusu nájomcu o

odsťahovanie/odstránenie vecí z predmetu nájmu, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Súd
prvej inštancie svojím nesprávnym právnym posúdením momentu začatia plynutia lehoty na podanie
návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, ktorú určil od momentu pokusu nájomcu odniesť veci z
predmetu nájmu a nie od momentu uplatnenia zádržného práva zo strany navrhovateľa, porušil toto
zákonné právo navrhovateľa a napadnutým uznesením zmaril jeho zádržné práv. Moment uplatnenia

zádržného práva navrhovateľa je preukázaný, stalo sa tak dňom zaslania oznámenia navrhovateľa o
uplatnení zádržného práva voči odporcovi, resp. dňom jeho podania na poštovú prepravu, t. j. 3.11.2022.
Od uvedeného uplatnenia zádržného práva dňa 3.11.2022 začala dňa 4.11.2022 navrhovateľovi plynúť
lehota 8 dní na podanie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí na súd. Navrhovateľ podal návrh
na súd dňa 4.11.2022, teda v zákonom stanovenej lehote. Skutočnosť, že odporca sa pokúšal odniesť

veci z predmetu nájmu vyplýva aj priamo z Oznámenia o uplatnení zádržného práva, ako aj z listu zo
dňa 28.10.2022 adresovaného navrhovateľom odporcovi, ktorým odporca oznámil navrhovateľovi, že si
dňa 2.11.2022 príde hnuteľné veci z predmetu nájmu odniesť. V liste zo dňa 28.10.2022 síce odporca
uvádza, že veci mali byť vysťahované podľa dohody medzi stranami do 31.10.2022 a že prenajímateľ
zabránil vysťahovaniu a poveril SBS, aby neumožnili vstup, avšak skutočnosti uvedené v predmetnom

liste sú zavádzajúce a nepravdivé. Každopádne, ak by aj súd vyhodnotil, že navrhovateľ uplatnil zádržné
právo už dňa 27.10.2022, tak zákonná lehota 8 dní na podanie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných
vecí súdom poverenou osobou by začala plynúť od 28.10.2022 a posledným dňom podanie návrhu
na vykonanie súpisu hnuteľných vecí bol deň podania návrhu 4.11.2022 – teda aj v takom prípade bol
návrh na vykonanie súpisu podaný včas. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a prejednanie a následne vykonal súpis
hnuteľných vecí uvedených v zozname priloženom k návrhu osobou poverenou súdom.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) per analogiam
Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 písm. d), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty navrhovateľa predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne
zamietol návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí.Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť

nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba návrh na
súpis zadržaných vecí zamietnuť). Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž nevykazovalo žiadne
logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu
samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem
na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na

konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku),
pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však
žiada aj tu doplniť nasledovné:

V zmysle Čl. 4 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá

prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

V zmysle § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda
neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako

nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žiaden procesný predpis - Civilný sporový poriadok a ani
Civilný mimosporový poriadok explicitne neupravuje konanie o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných
vecí,avšaktotokonaniemásvojoupovahounajbližšiekzjednodušenýchskrátenýmkonaniam,vktorých

súd bez zbytočného odkladu rozhoduje na základe osvedčenia údajov uvedených v návrhu, teda ku
konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí
nie je predmetom osobitných konaní upravených podľa Civilného mimosporového poriadku, preto nie
je dôvod aplikovať „niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ v zmysle tretej
časti Civilného mimosporového poriadku a je nutné aplikovať všeobecné ustanovenia o neodkladných

opatreniach, ktoré sú však upravené v Civilnom sporovom poriadku, podľa ktorého preto treba aj
postupovať. V danom prípade sa podľa Civilného sporového poriadku postupuje v dôsledku analogickej
podobnosti konania o nariadení neodkladného opatrenia, nie v dôsledku posúdenia predmetu konania z
povahy jeho charakteru sporového alebo nesporového konania. Návrh na vykonanie súpisu hnuteľných
vecí nie je priamo návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, je mu iba svojou povahou blízke.

Preto sa ustanovenia týkajúce sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aplikujú iba analogicky,
a to v zmysle Čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Z uvedeného dôvodu správne súd prvej
inštancie postupoval podľa ustanovení § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku per analogiam a o
veci rozhodol podľa procesných ustanovení upravujúcich konanie o návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia. Keďže voči rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle
ustanovenia § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku odvolanie prípustné, potom je prípustné
odvolanie aj voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí.

V zmysle § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ
nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

V zmysle § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr,
než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ
ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú
veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci

na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo
musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

V zmysle § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť

dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.

Navrhovateľ v odvolaní namietol, že podľa jeho názoru osvedčil všetky podmienky na to, aby bol
súdom nariadený súpis hnuteľných vecí. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil a priklonil

sa k odôvodneniu uznesenia súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého z návrhu osvedčenie všetkých
kumulatívnych podmienok upravených v ustanovení § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva.

Vyhovenie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa

tvrdí a osvedčí, že existuje nájomný vzťah medzi stranami a osvedčí sa splnenie predpokladov pre
uplatnenie zádržného práva a včasnosť podania návrhu na vykonanie takto zadržaných hnuteľných
vecí. Je potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce vykonať
súpis hnuteľných vecí. Bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi súpisu hnuteľných vecí.
Osvedčenie z procesného hľadiska znamená, že konkrétne tvrdenie navrhovateľa je možné považovať

za s veľkou pravdepodobnosťou zodpovedajúce skutočnému stavu, t. j. ktoré umožňuje konajúcemu
súdu prijať záver o existencii takého skutkového stavu, ktorý je navrhovateľom tvrdený. Preukázanie
alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich vykonať súpis hnuteľných vecí posudzuje súd len podľa
obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

Zákonné zádržné právo patrí prenajímateľovi a je zabezpečovacím prostriedkom, ktorého primárny účel
jeposkytnúťbezodkladnúochranuprávamprenajímateľanauspokojeniejehopohľadávkynanájmevoči
nájomcovi v prípade, ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci napriek tomu, že nájomné nie
je zaplatené. Z citovaného ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prenajímateľ

môže žiadať o súpis hnuteľných vecí osobou poverenou súdom za predpokladu existencie nájomného
vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a za kumulatívneho splnenia ďalších podmienok, a to: 1.
nájomca sa sťahuje alebo sa odstraňujú veci, 2. nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, 3.
prenajímateľ už zadržal veci na vlastné nebezpečenstvo, 4. do 8 dní od zadržania vecí na vlastné
nebezpečenstvo požiadal prenajímateľ o súpis osobou poverenou súdom. Je nutné rozlišovať medzi

pojmami „sťahovať sa“ a „odstraňovaním vecí“ ako samostatných skutkových dôvodov uplatnenia
zádržného práva. Pokiaľ „odstraňovanie vecí“ z predmetu nájmu smeruje k úkonom týkajúcich sa
konkrétnych vecí, potom „sťahovanie sa“ je pojmom širším a je možné ho chápať ako vôľu trvalého
opustenia predmetu nájmu. Pokiaľ tieto podmienky prenajímateľ nedodrží, platí, že tieto veci musí
nájomcovi vydať, v dôsledku čoho mu záložné právo nadobudnuté na základe ustanovenia § 672 ods. 1

Občianskeho zákonníka k hnuteľným veciam zanikne. Preto lehota 8 dní je v danom prípade zásadná.
Ak nedôjde k osvedčeniu splnenia čo i len jedného z vyššie uvedených zákonných predpokladov, nie je
možné vyhovieť návrhu na udelenie vykonania súpis zadržaných hnuteľných vecí.Z obsahu návrhu navrhovateľa vyplýva, že tento požiadal súd o vykonanie súpisu hnuteľných vecí
dôvodiac, že dlžník je v omeškaní s úhradou nájomného v zmysle Zmluvy o nájme č. 01/2022 zo dňa

1.2.2022 a pokúšal sa z predmetu nájmu odniesť hnuteľné veci, ktoré tam vniesol z titulu nájomného
vzťahuaztohtodôvoduklientzadržalhnuteľnéveciaoznámenieozadržaníhnuteľnýchvecíklientzaslal
dlžníkovi listom zo dňa 3.11.2022, pričom k návrhu pripojil Zmluvu o nájme č. 01/2022/Tanko zo dňa
1.2.2022, Oznámenie zo dňa 3.11.2022 o uplatnení zádržného práva podľa § 672 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, Zoznam hnuteľných vecí.

Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie v závere, že navrhovateľ osvedčil existenciu
nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Táto vyplýva z priloženej Zmluvy o nájme č.
01/2022/Tanko zo dňa 1.2.2022, ktorú predložil navrhovateľ spolu s návrhom. K uvedenému záveru
dospel aj súd prvej inštancie, ktorý konštatoval, že má preukázanú podmienku existencie nájomného

vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom, pričom odporca ako nájomca má voči navrhovateľov ako
prenajímateľovi dlh na nájomnom v sume 4.512 eur.

Odvolací súd je ďalej v zhode so súdom prvej inštancie, že z návrhu navrhovateľa nevyplýva osvedčenie

ďalšej zo základných podmienok aplikácie ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to
že nájomca sa sťahuje alebo že sa odstraňujú veci napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo
zabezpečené. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že na aplikáciu ustanovenia § 672 ods.
2 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby nájomca už v čase zadržania vecí vykonal objektívne
úkony smerujúce k sťahovaniu, resp. k odstraňovaniu hnuteľných vecí z prenajatej nehnuteľnosti.

Zpodstatyvecivyplýva,žestačí,akvykonávaprípravnéúkony,akbyužsťahovaniealeboodstraňovanie
prebehlo, nebolo by možné súpis hnuteľných vecí vykonať. Avšak zároveň nestačí len dohad o tom,
že nájomca by sa teoreticky mohol chcieť presťahovať alebo odstrániť hnuteľné veci umiestnené v
prenajatej nehnuteľnosti.

Navrhovateľ v návrhu osvedčoval základnú podmienku, že nájomca sa sťahuje alebo odstraňuje
hnuteľné veci výlučne vetou „dlžník sa pokúšal z predmetu nájmu odniesť hnuteľné veci, ktoré tam
vniesol z titulu nájomného vzťahu“, pričom toto svoje tvrdenie nepodporil žiadnymi ďalšími tvrdeniami,
nepripojil k návrhu žiadne dôkazy, ktoré by aspoň osvedčovali jeho tvrdenie o takých úkonoch a

postupoch odporcu, ktoré je možné posúdiť ako úkony smerujúce k odstraňovaniu hnuteľných vecí
alebo k sťahovaniu sa odporcu z predmetu nájmu. Navrhovateľ v návrhu ani len neuviedol, kedy
sa mal odporca pokúšať hnuteľné veci z prenajatej nehnuteľnosti odniesť. V tejto súvislosti odvolací
súd uvádza, že k uplatneniu zádržného práva môže dôjsť len v situácii, ak nájomca odstraňuje veci
alebo sa sťahuje. Takéto ničím nepodložené stručné tvrdenie navrhovateľa v návrhu nie je osvedčením

dôvodnosti uplatnenia zádržného práva navrhovateľa k hnuteľným veciam odporcu a v nadväznosti na
to ani osvedčením včasnosti podania návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí. Znamená to, že
pokiaľ jedným zo základných predpokladov vyhovenia takémuto návrhu je skutkový stav, keď nájomca
odstraňuje hnuteľné veci z predmetu nájmu alebo sa sťahuje, t. j. jedná sa o faktický výkon týchto
činností, potom nepostačuje na vyhovenie návrhu len uvedená jediná veta a tvrdenie navrhovateľa

ako prenajímateľa, ale svoje tvrdenie musí aspoň osvedčiť, t. j. uviesť také ďalšie skutkové tvrdenie,
resp. predložiť listiny, či iné dôkazy, ktoré súdu umožnia prijať dôvodný záver, že k takémuto konaniu
zo strany odporcu ako nájomcu dochádza. Vzhľadom na zrýchlený spôsob konania a zjednodušený
spôsob rozhodovania (v zásade bez dokazovania a bez nariadenia pojednávania), preto navrhovateľ
v danom prípade zastúpený odborne spôsobilou osobou advokátom, musí si byť vedomý, že v návrhu

je nevyhnutné opísať také rozhodujúce skutočnosti a označiť také dôkazy na ich preukázanie a pripojiť
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, ktoré umožnia dospieť konajúcemu súdu k záveru o osvedčení
ním tvrdených skutkových okolností. Správne súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na vykonanie
súpisu hnuteľných vecí zamietol, keďže v návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí neboli osvedčené
podmienky v zmysle ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka (sťahovanie alebo odstraňovanie

hnuteľných vecí nájomcom, dodržanie lehoty 8 dní na podanie návrhu).Nie je opodstatnená ani odvolacia námietka navrhovateľa, že Oznámením zo dňa 3.1.2022 o uplatnení
zádržného práva podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka preukázal moment uplatnenia zádržného
práva, keďže z jeho obsahu nevyplýva údaj o tom, kedy chcel odporca z predmetu nájmu odniesť

hnuteľné veci a kedy reálne došlo k zadržaniu hnuteľných vecí. Vyhotovenie oznámenia o zadržaní vecí
v zmysle ustanovenia § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s jednostranným
prejavom vôle spočívajúcim vo faktickom zadržaní hnuteľných vecí, od ktorého uplatnenia zádržného
práva beží lehota 8 dní na podanie návrhu.

Pokiaľ k odvolaniu navrhovateľ pripojil Výpoveď zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa
27.10.2022 a doplnil svoje skutkové tvrdenia tým, že z uvedeného listu vyplýva, že dňa 27.10.2022 bol
odporcovi znemožnený vstup do predmetu nájmu za účelom odsťahovania si hnuteľných vecí, pričom 8
dňová lehota na podanie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí tak začala plynúť od 28.10.2022,
jedná sa o skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré boli predložené až po vydaní rozhodnutia súdu prvej

inštancie o podanom návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje, že tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd,
je viazaný skutkovým stavom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia analogicky podľa ustanovenia
§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Je nesporné, že navrhovateľ v odvolacom konaní v rámci
procesného útoku uskutočnili nové skutkové tvrdenie a predložil nový listinný dôkaz, avšak novoty
v odvolacom konaní sú prípustné len za zákonom taxatívne vymedzených dôvodov v ustanovení

§ 366 Civilného sporového poriadku. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené
nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Navrhovateľ pritom žiadne takéto
dôkazynepredložilaaninetvrdil,žejehoprostriedkyprocesnéhoútokuspočívajúcevnovýchskutkových
tvrdeniach a v novom listinnom dôkaze z nejakých dôvodov nemohol použiť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní

neboli splnené, odvolací súd na predmetné skutkové tvrdenie a listinný dôkaz v odvolaní nemohol
prihliadnuť. Vychádzal preto len z osvedčených skutočností v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,

bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému odporcovi
nepriznal voči navrhovateľovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového
poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262

ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového
poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, že odporcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na

príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).