Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120214438
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8120214438.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, Hlavná 2907/73, 080
01 Prešov, IČO: 00327646, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom Sládkovičova
8, 080 01 Prešov, IČO: 35519193, proti žalovanému: Coryn, s.r.o., so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov,
IČO: 36 510 645, zastúpenému JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom, so sídlom Jesenná 8, 080 01

Prešov, IČO: 37941623, o zaplatenie sumy 9.127,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/129/2020-82 zo dňa 22.9.2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok v jeho napadnutej časti výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa

§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 30.12.2020, ktorá bola tunajšiemu
súdu doručená dňa 30.12.2020, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
9.127,55 eura a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9.127,55 eura od 18.1.2021 do zaplatenia, ako

aj nahradiť trovy konania.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu
Coryn, s.r.o., so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 36 510 645 proti žalovanému Mesto Prešov
a spol. o náhradu za užívanie nehnuteľností s príslušenstvom rozsudkom zo dňa 14.11.2016, sp. zn.

23Co/109/2015 zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29C/11/2011-978 zo dňa 4.2.2015 vo
výroku o povinnosti Mesta Prešov zaplatiť žalobcovi 12.345,96 eura s úrokom z omeškania, a to v časti
nad sumu 5.940,68 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.900,54 eura od 26.1.2011 do
zaplatenia a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 40,14 eura od 1.2.2013 do zaplatenia v
lehote3dníodprávoplatnostirozsudkutak,žežalobuvtejtočastizamietol. NásledneA.B.-Coryn,B.X,
A.,IČO:XXXXXXXX,prostredníctvomprávnehozástupcupožiadalelektronickoupoštouoúhradusumy

vo výške 5.940,68 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.900,54 eur od 26.1.2011
do zaplatenia a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 40,14 eura od 1.2.2013 do zaplatenia,a to podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.11.2016 sp. zn. 23Co/109/2015 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 4.2.2015 č. k. 29C/11/2011-978. Mesto Prešov e-mailom
zo dňa 11.1.2017 o 13.22 hod. oznámilo na e-mailovú adresu právneho zástupcu žalovaného, že podľa

rozsudkuKrajskéhosúduvPrešovejemestopovinnéplatiťžalobcovitak,akojetouvedenévrozsudkua
požiadalo o oznámenie čísla účtu žalobu - spoločnosti CORYN, s.r.o., Jesenná 8, 080 05 Prešov. Právny
zástupca spoločnosti Coryn s.r.o. e-mailom zo dňa 11.1.2017 o 13.31 hod. oznámil mestu číslo účtu
spoločnosti Coryn, s.r.o., na ktorý mal poukázať prisúdenú sumu. Mesto Prešov na základe uvedenej
informácie a doručeného rozsudku odvolacieho súdu poslalo dňa 11.1.2017 na účet spoločnosti Coryn,

s.r.o. celkovú sumu 9.127,55 eura, t. j. istinu 5.940,68 eura s úrokmi z omeškania všetko podľa rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/109/2015. Mesto Prešov e-mailom zo dňa 17.1.2017 oznámilo
na emailovú adresu právneho zástupcu žalovaného, že podľa informácií zo strany právneho zástupcu
mesta,vovecirozsudkuKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.23Co/109/2015podalžiadosťoopravuvýroku
rozhodnutia v časti identifikácie žalobcu a v prípade, že poukázaná suma mu nepatrí, žiada uvedenú
sumu bezodkladne vrátiť. Právny zástupca žalovaného e-mailom zo dňa 18.1.2017 oznámil mestu,

že sumu ktorú uhradilo spoločnosti Coryn, s.r.o. uhradilo správne v zmysle právoplatného rozsudku
Krajského súdu v Prešove s tým, že informácie, ktoré dostáva od svojho právneho zástupcu sú zrejme
zavádzajúce. Krajský súd v Prešove opravným uznesením zo dňa 28.2.2017, č. k. 23Co/109/2015-1176
opravil v záhlaví rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23Co/109/2015 zo dňa 14.11.2016
označenie žalobcu nasledovne: A. B. - CORYN , B. X, A., IČO: XX XXX XXX. Z odôvodnenia opravného

uznesenia vyplýva, že uznesením z 26.9.2015 bol namiesto pôvodného žalobcu do konania pripustený
nový žalobca. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2017. Vzhľadom na právoplatnosť
opravnéhouzneseniaapripustenienovéhožalobcunamiestopôvodného,MestoPrešovvsúladestouto
opravnou opätovne poukázal dňa 19.5.2017 prisúdenú istinu s úrokmi z omeškania, t. j. sumu 9.305,70
euraužnovooznačenémužalobcovi.Žalovanástranapodanímzodňa15.5.2017oznámilažalobcovi,že

si započítava pohľadávku mesta vo výške 9.127,55 (ktorú jej mesto vyplatilo podľa rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 14.11.2016) voči pohľadávke, ktorú má táto spoločnosť voči mestu Prešov, a to
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.2017, uzatvorenej medzi A. B. ako postupcom
a žalovanou spoločnosťou Coryn, s.r.o. Uvedenou zmluvou p. B. ako vlastník parciel KN - C XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX v kat. úz. A. na ulici A. C. spolu vo výmere 3845 m2 postúpil

na žalovanú spoločnosť pohľadávku vo výške 9.425,52 eura, ktorá mala vzniknúť tým, že mesto Prešov
užívalo tieto parcely 35 dní v období od 1.4.2017 do 5.5.2017. Mesto Prešov podaním zo dňa 5.6.2017
oznámilo žalovanej strane, že voči žalovanej spoločnosti nemá žiadne dlhy a požiadalo o vrátenie
neoprávnene prijatej platby vo výške 9.127,55 eura. Žalobca má za to, že postupca nemohol platne
na žalovanú stranu postúpiť pohľadávku, ktorá podľa názoru žalobcu podľa hmotného práva reálne

neexistovala. Žalobca žiada, aby žalovaná strana ako bezdôvodné obohatenie vrátila sumu 9.127,55
eura s 8 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 18.1.2017 do zaplatenia. Žalovaný žalobcovi toto
bezdôvodné obohatenie doposiaľ nevydal. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania
nároku uplatňovaného žalobcom v tomto konaní. Na základe dôvodne vznesenej námietky premlčania
zo strany žalované, nemôže súd žalobcovi ním uplatnený nárok priznať, a preto súd žalobu žalobcu v

celom rozsahu zamietol.

Konajúci súd sa stotožnil s právnym názorom uvedeným žalovanou stranou, že právny vzťah žalobcu
so žalovaným nie je vzťahom, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

Inak povedané právny vzťah sporových strán nemožno subsumovať pod žiadne ustanovenie §
261 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka je nepochybne kogentným
ustanovením, obsahujúcim kritéria pre určenie, kedy sa záväzkové vzťahy spravujú ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Pokiaľ právny vzťah nevyhovuje týmto kritériám, vzťahuje sa naň úprava
obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Pôsobnosť Obchodného zákonníka vymedzená v § 261 ods.

2 Obchodného zákonníka je daná jednak charakterom subjektov, ktoré do záväzkového vzťahu
vstupujú - musí ísť o subjekt verejného práva a podnikateľa, pričom zákon vyslovene vyžaduje
splnenie špecifických podmienok na oboch stranách vzťahu, a síce pri subjekte verejného práva
musí ísť o záväzkový vzťah týkajúci sa zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky,
pričom súčasne pri podnikateľovi právna úprava vyžaduje súvis s jeho podnikateľskou činnosťou.

Žalobcom nesprávne zaplatené plnenie na základe pôvodného rozhodnutia nemôže v žiadnom prípade
predstavovať zabezpečovanie verejných potrieb či vlastnej prevádzky . Podmienka vyžadovaná
§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka tak na strane žalobcu nie je naplnená a už táto samotná
skutočnosť vylučuje aplikáciu Obchodného zákonníka. Uvedené rovnako platí aj na strane žalovaného,na ktorého účet žalobca zaslal plnenie podľa pôvodného rozhodnutia, pretože v priebehu dokazovania
nebolo preukázané, že toto plnenie súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou (v odôvodnení pôvodného
rozhodnutia Krajský súd v Prešove uvádza, že nárok /pôvodne uplatňovaný žalovaným/ je len výkonom

právvlastníkaaniepodnikateľskoučinnosťou).Plnenie zpôvodnéhorozhodnutiapoukázanénesprávne
na účet žalovaného a z takéhoto konania žalobcu vzniknutý právny vzťah medzi sporovými stranami
teda nemožno v žiadnom prípade posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobcom
uplatnený nárok sa spravuje Občianskym zákonníkom (nárok na vydanie bezdôvodného). Tento
nárok žalobcu však bol uplatnený až po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. Premlčanie v je v

prípadoch bezdôvodného obohatenia (v zmysle právnej kvalifikácie nároku žalobcom podľa žaloby)
upravené špecificky v § 107 Občianskeho zákonníka. V prípade aplikácie dvojročnej premlčacej doby
počítanej odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil, je možné konštatovať, že táto lehota začala plynúť najneskôr dňa 18.4.2017,
keď nadobudlo právoplatnosť predmetné opravné uznesenie Krajského súdu v Prešove a uplynula
potom dňa 18.4.2019. Objektívna zákonná trojročná premlčacia lehota v danom prípade uplynula dňa

11.1.2017, kedy došlo k uplynutiu troch rokov odkedy došlo k bezdôvodnému obohateniu (11.1.2017).
Žaloba bola žalobcom na súd doručená až dňa 30.12.2020, a teda nepochybne po uplynutí premlčacej
lehoty. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik nároku, t. j.
zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno žalobcovi súdne priznať.

Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje
nárok. Právo naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo
strany žalovaného.

V súvislosti so vznesenou námietkou započítania zo strany žalovaného je potrebné uviesť, že v danom
prípade sa nemohla aplikovať 10 ročná objektívna premlčacia doba, keďže tu nedošlo k úmyselnému
obohateniuzostranažalovaného.Kplneniubezprávnehodôvoduzostranyžalobcudošlojehovlastným
zavinením, zrejme v dôsledku nekoordinovaných postupov medzi ekonomickým a právnym oddelením
žalobcu. K zavádzajúcemu postupu zo strany právneho zástupcu žalovaného, ktorý je obsiahnutý v

jeho e-maily zo dňa 18.1.2017, došlo nepochybne až následne po tom čo žalobca bez právneho dôvodu
už žalovanému vyplatil dňa 11.1.2017 sumu 9.127,55 eura. Na už zrealizované plnenie bez právneho
dôvodu nemal e-mail zo dňa 18.1.2017 žiadny vplyv.

Keďže na základe vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného súd zistil, že žalobcom
uplatnený nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonómie už nepokračoval v dokazovaní ďalším
spornýchskutočností,napr.existencie,opodstanenosti,dôvodnostižalovanémupostúpenejpohľadávky,
ktorú použil na započítanie oproti pohľadávke žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania, ale bez
ďalšieho žalobu žalobcu zamietol, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Proti tomuto rozsudku, a to proti II. výroku o trovách konania podal žalobca včas odvolanie, ktorým
žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok a stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

V podanom odvolaní uviedol, že konštatovanie súdu prvej inštancie je neúplné, pretože z predloženej e-

mailovej komunikácie vyplýva, že A. B. prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalobcu, aby v súlade
s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/109/2015 zaplatil sumu 5.900,54 eur s príslušným
úrokomzomeškania,atovšetkonaúčetJUDr.MichalaFeciľáka.Následnenauvedenémestoreagovalo
e-mailom zo dňa 11.1.2017 a žiadalo o oznámenie čísla účtu žalovaného, pričom po oznámení čísla účtuuvedenú sumu zaplatilo na oznámené číslo. Zároveň je podľa odvolateľa potrebné uviesť, že uznesením
zodňa26.9.2015vkonanívedenomnaodvolacomsúdePrešovpodsp.zn.23Co/109/2015bolnamiesto
pôvodného žalobcu Coryn, s.r.o. do konania pripustený nový žalobca A. B. – CORYN. Z uvedeného

je podľa žalobcu zrejmé, že žalobca v čase, keď právny zástupca A. B. e-mailom žiadal o poukázanie
prisúdenej istiny spolu s úrokom na jeho účet, nemala vedomosť o rozhodnutí o pripustení nového
žalobcu namiesto pôvodného Coryn, s.r.o. (na rozsudku krajského súdu bola stanovená spoločnosť
Coryn, s.r.o.) a z toho dôvodu žiadal o účet tejto spoločnosti. Právny zástupca vtedajšieho žalobcu
neupozornil mesto, že podal návrh na pripustenie jedného účastníka do konania na strane žalovaného.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ako A. B. tak aj spoločnosť Coryn, s.r.o. boli zastúpení tým
istým právnym zástupcom. Jediným spoločníkom ako i konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti bol
aj v tom čase A. B., realizovali návrh na pripustenie nového žalobcu do konania. Napriek tomu právny
zástupca žalovaného e-mailom zo dňa 18.1.2017 potvrdil mestu, že sumu, ktorú uhradil spoločnosti
Coryn, s.r.o. uhradil správne v zmysle právoplatného rozsudku. Zároveň tým istým e-mailom označil
informácie právneho zástupcu Mesta za zrejme zavádzajúce. Podľa odvolateľa v posudzovanej veci je

možné uvažovať nad tým, či uvedené konanie vykazuje znaky prečinu podvodu. Bez významu nie je ani
okolnosť,ženáslednedňa15.5.2017bolauzatvorenázmluvaopostúpenípohľadávkymedzipostupcom
A. B. a postupníkom Coryn, s.r.o., predmetom ktorej bolo okrem iného postúpenie pohľadávky vo výške
9.425,52 eur.

S poukazom na ust. § 262 ods. 1 v s spojení s § 257 CSP žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa
vyššieuvedenýmskutočnostiamvovzťahukrozhodovaniuonárokunanáhradutrovkonanianezaoberal
a formalisticky rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
konštatoval, že vyššie opísaný postup zo strany žalovaného je dôvodom hodným osobitného zreteľa,

ktorý odôvodňuje pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikáciu ust. § 257 CSP.

Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nenamieta výrok o zamietnutí
žaloby a rovnako v podanom odvolaní nerozporuje ani úplný úspech žalovaného vo veci. Vychádzajúc

z odôvodnenia napadnutého rozsudku je potrebné dať do pozornosti skutočnosť, že žaloba bola
zamietnutá z dôvodu premlčania uplatneného nároku.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na konanie vedené na Krajskom súde Prešov pod sp. zn.

23Co/109/2015, v ktorom takisto došlo k zmene žalobcu, keď namiesto pôvodného žalobcu Coryn, s.r.o.
do konania vstúpil nový žalobca A. B. – CORYN s tým, že táto zmena bola pripustená uznesením zo
dňa 26.9.2015, pričom k vydaniu rozsudku došlo dňa 14.11.2016, po viac než roku od pripustenia zmeny
v osobe žalobcu s tým, že Mesto Prešov prostredníctvom svojho právneho zástupcu o uvedenej zmene
mal (muselo) mať informáciu (a to viac než rok pred vydaním rozsudku KS PO).

S poukazom na vyššie uvedené je podľa žalovaného irelevantné poukazovanie žalobcu na e-mailovú
komunikáciu či chyby v písaní rozsudku KS PO, pretože o zmene osoby žalobcu muselo mať Mesto
Prešov v konaní KS PO vedenom pod sp. zn. 23Co/109/2015 vedomosť, na základe ktorej malo

podľa žalovaného zosúladiť svoje interné predpisy tak, aby na konci dňa vyslovene nepožadovalo číslo
účtu spoločnosti, ktorá v konaní už viac ako rok nevystupovala. S týmito skutočnosťami sa okresný
súd v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal a na tomto základe dospel k správnemu právnemu
posúdeniu nielen v merite veci, ale aj v rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania.

Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle napadnutého rozsudku premlčacia lehota začala Mestu Prešov
plynúť najneskôr 18.4.2017 a subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 18.4.2019. Mesto Prešov
udelilo plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi dňa 22.2.2019, t. j. v čase, kedy jeho nárok
premlčaný nebol a teda námietka premlčania vznesená žalovaným by bola nedôvodná.

Pokiaľ teda žalobca poukazuje na skutkové okolnosti, ktoré považuje za dôvody hodné osobitného
zreteľa, tak žalovaný uzatvára, že e-mailová konverzácia, či nezrovnalosti v hlavičke rozsudku nemaliabsolútne žiadny vplyv na skutočnosť, že žalobca mal od 18.4.2017 dostatok času vo veci podať
žalobu a ustrážiť si premlčanie. Podľa žalovaného sa žalobca od výzvy na vrátenie prijatej platby
zo dňa 5.6.2017 nesprával s opatrnosťou riadneho hospodára, keď do udelenia plnomocenstva dňa

22.2.2019 vyčkával približne 20 mesiacov a následne od udelenia plnomocenstva do padania žaloby
dňa 30.12.2020 vyčkával ďalších 22 mesiacov, v dôsledku čoho súd vyhodnotil námietku premlčania
vznesenú žalovaným za dôvodnú.

Podľa žalovaného žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré možno v prejednávanej veci
označiť za bezvýznamné s tým, že žalovaný poukazuje na to, že jediná skutočnosť, ktorá mala vplyv na
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je to, že žalobca svoj nárok neuplatnil včas, pričom ho
evidentne uplatniť mal a mohol. S poukazom na zásadu vigilantibus iura scripta sunt žalobca dodáva, že
nedbalosť žalobcu pri uplatňovaní svojich práv nemôže byť považovaná za okolnosť hodnú osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP.

S poukazom na uvedené preto mal žalovaný za to, že v konaní neexistujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by opodstatňovali aplikáciu § 257 CSP. Právny názor okresného súdu považoval za
správny a navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ust. § 34 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon,
náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti

Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so

žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 CSP, ktorého účelom
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanoveniavyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov
konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti.

Dôvodná bola odvolacia námietka žalobcu ohľadom náhrady trov konania, keďže súd prvej inštancie
tieto neodôvodnil aj s poukazom na ust. § 257 CSP zároveň i z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže súd
prvej inštancie jasne nevysvetlil ako sa dopracoval k výsledku o nároku na náhradu trov konania, a to

i s prihliadnutím na argumenty odvolateľa.

Vo všeobecnosti nepriznať trovy konania je možné len výnimočne a v prípade, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa na strane strán, pričom má súd vychádzať z posúdenia všetkých okolností danej
veci. Pri skúmaní či dôvody hodné osobitného zreteľa existujú, súd prihliada k majetkovým, sociálnym,

osobným a ďalším pomerov všetkých strán konania. Je pri tom potrebné zohľadniť nielen pomery toho,
kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nutné zvážiť ako by sa takéto rozhodnutie dotklo predovšetkým
pomerov oprávnenej strany. Významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú rovnako okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj strán v priebehu konania a ďalšie skutočnosti.

Súd prvej inštancie nepoužitie aplikácie ust. § 257 CSP vôbec neodôvodnil. Uvedené je zarážajúce
najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobca svoj nárok vo veci samej odvíjal od tých istých skutočností,
pre ktoré by podľa svojho vyjadrenia nemal byť zaviazaný na náhradu trov konania, a to, že v čase, keď
zaslal peňažné prostriedky žalovanému, nemal vedomosť o tom, že došlo k postúpeniu tejto pohľadávky

nainú–tretiuosobu,ktorájepersonálneprepojenásožalobcom,atonielenvosobejedinéhospoločníka
konateľa, ale aj v osobe rovnakého právneho zástupcu. Rovnako súd nezohľadnil pri rozhodovaní o
aplikácii ust. § 257 CSP, ani tú okolnosť, že žaloba nebola zamietnutá z dôvodu, že tento nárok žalobcu
neexistoval z dôvodu, že bol už premlčaný.

Podľa § 220 ods. 2CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Náležitosti odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP sú zárukou toho, aby bolo rešpektované právo strán
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasti práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky.

Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku o trovách konania odvolací
súd dospel k záveru, že jeho odôvodnenie týmto požiadavkám nevyhovuje z dôvodov podrobne vyššie
uvedených.

Odvolací súd preto na základe vyššie uvedeného podľa § 389 ods. 1 písm. b) rozsudok súdu prvej
inštancienapadnutéhovýrokuotrováchprvoinštančnéhokonaniazrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie, keďže v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie došlo
k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní
pred odvolacím súdom pre absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia.Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť argumenty žalobcu pri
aplikácii ust. § 257 CSP a až v prípade, ak zistí, že aplikácia tohto ustanovenia neprichádza do úvahy
ani z časti, opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.

Podstatným preto pri rozhodnutí o možnej aplikácii ust. § 257 CSP sa odvolaciemu súdu javí náležité
zistenie skutkového stavu (už aj s poukazom na argumentáciu žalovaného v podanom vyjadrení k
odvolaniu žalobcu) , najmä pokiaľ sa týka okolnosti, za ktorých žalobca – Mesto Prešov v čase, keď

právny zástupca žalovaného žiadal poukázanie prisúdenej istiny na účet malo rep. mohlo mať Mesto
Prešov malo vedomosť o rozhodnutí o pripustení nového žalobcu namiesto pôvodného žalobcu (Coryn,
s.r.o.) ako aj následnému potvrdeniu o správnosti tejto úhrady zo strany žalovaného, t. j. či bol žalovaný
uvedený do omylu. Je potrebné, aby súd prvej inštancie náležite zistil, či Mesto Prešov bolo, tak ako to
tvrdí v podanom odvolaní, uvedené do omylu pri realizácii úhrady zo strany žalovaného, alebo naopak,
tak ako to tvrdí žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu Mesta Prešov, toto malo dostatočný časový

priestor na zistenie o tom, kto je oprávnený prijať úhradu. Podstatným je tiež zistenie či skutočne právny
zástupca žalovaného e-mailom dňa 18.1.2017 potvrdil žalobcovi, že sumu, ktorú uhradil od spoločnosti
Coryn, s.r.o. uhradil správne, ako aj to, či tým istým e-mailom žalovaný poprel informácie právneho
zástupcu žalobcu označených za zavádzajúce. V skratke povedané, úlohou súdu prvej inštancie bude,
na rozdiel od konania vo veci samej, kde ako prejudiciálnu otázku posudzoval vznesenú námietku

premlčania žalovaným, posúdiť, či k omylu, pokiaľ sa týka platby, došlo v dôsledku konania žalovaného,
resp. v dôsledku nedbanlivosti na strane žalobcu tak, ako to uvádzal žalovaný vo svojom vyjadrení
k odvolaniu žalobcu.

Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy a stranám
konania vrátane žalobcu dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľné dané (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu napríklad sp. zn.
II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci samej.
V novom rozhodnutí (o trovách prvoinštančného konania) rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).