Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. september 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010225
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120010225.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 10.09.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Obžalovaný:

O. K., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom G. nad T. 57, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej
trestnej veci v ÚVTOS a ÚVV Ilava,

j e v i n n ý ,ž e

na verejnom zasadnutí o obnove konania konaného dňa 13.06.2018 v čase o 09.30 hod. pod spisovou
značkou 6Nt 450/2017 na Okresnom súde v Trenčíne nepravdivo uviedol, že skutok, za ktorý bol
odsúdený v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/127/2016 spáchala jeho družka B. Z., ktorá
mu mala povedať, že olúpila nejakú tetu s fľašou kúpenou v Tescu, čo sa nezakladá na pravde,

t e d a

iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie.

T ý m s p á c h a l

prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 8 Trestného zákona,
s prihliadnutím k § 37 písmeno m) Trestného zákona a v spojení s § 43 Trestného zákona ďalší trest
odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

II. Súd podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovanéhoO. K., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom G. nad T. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej
trestnej veci v ÚVTOS a ÚVV Ilava

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 723/18 pre trestný čin zločin vydierania podľa §
189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno i) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistenom čase v mesiaci júl 2018 - do 24.07.2018

počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Ilava doposiaľ nezisteným spôsobom zaslal
poškodenej B. Z., ktorá bola svedkom v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 6Nt
450/2017 na adresu V. nad Z., U. XXX/XX dva listy, v ktorých ju žiadal, aby lúpež zobrala na seba s tým,
že ak to neurobí, tak po prepustení z výkonu trestu ju zabije, napriek tomu, že obvinený už bol odsúdený
zazločinlúpežepodľa§188odsek1,odsek2písmenoc)Trestnéhozákonaspoukazomnaustanovenie
§ 138 písmeno a) Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/127/2016 zo dňa

31.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2017 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody
v trvaní 11 rokov a rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/158/2005 zo dňa 29.9.2005, bol
právoplatne odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b)Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 10
rokov.

Súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedených skutkov vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh procesných strán
výsluchom obžalovaného, svedkov M. M., B. C., M.. M. Y., B. Z., B. A. a N. A., znalkyne Mgr.
Lucie Svobodovej Bošiakovej, prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov O. P. a V. P. z prípravného
konania, prečítaním znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a

prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po vykonanom dokazovaní súd
zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ku skutkom uviedol: „Priznávam, že som krivo obvinil B. Z..
Dôvodom bolo to, že som si myslel, že mi to pomôže pri súde. Nedopadlo to tak, ako som chcel. Vo

vzťahu ku skutku 2, tak toho som sa nedopustil. S B. Z. máme dobrý vzťah, V súčasnosti si telefonujeme,
píšeme si. Píšeme si, že urobila chybu, že toto vymyslela. Tieto listy mám k dispozícií, viem ich predložiť
súdu. Máme spoločného syna, ktorý je u matky B. Z.. V minulosti som sa jej nevyhrážal. Fyzicky som ju
nikdy nenapadol. To, že som ju mal kopať nie je pravda. Okolnosť, že ma uvádza ako osobu, že som ju
mal vydierať, to mi ani nepíše v tých listoch. Obsahom tých listov je to, že ona ľutuje to, že sa to stalo,

že to s matkou vymysleli. V októbri bude 5 rokov čo som vo výkone trestu za trestný čin lúpeže. Mala
byť spáchaná v roku 2016. Nachádzam sa v strednom stupni stráženia.“

Svedkyňa poškodená B. Z. na hlavnom pojednávaní ku skutkom uviedla: „Obžalovaný mi poslal list, že
nech to zoberiem na seba, inak keď vyjde z basy tak ma zabije. Mala som zobrať na seba tú lúpež, ktorú

spravil on. Zaslal mi list, v ktorom to bolo napísané, ale aj mi to povedal, keď som bola na návšteve, že
aby som to zobrala na seba. Povedala som iba, že nie nezoberiem to na seba. O tej lúpeži ja neviem
nič. Tie listy ja nemám, pretože môj priateľ ich roztrhal, mám tu iba týchto svedkov matku a nevlastného
otca, každý list som im čítala. Oni o tom vedia, ja som im tie listy ukazovala. Ten list neviem kedy mi bol
zaslaný, iba viem že to bolo asi vtedy, keď obžalovaný ešte nebol odsúdený, iba bol vo väzbe. Presne

v ňom bolo, že keď nezoberieme ten skutok na seba, tak že keď príde z basy tak ma zabije. Okrem
toho tam nebolo nič iné. Nespomínam si už čo tam bolo iné napísané, iba že ako sa mám. List mi bol
doručený poštou, otvorila som ho ja a hneď som ho prečítala, bola som doma. Pri mne bola moja mama,
súrodenci, deti. Bolo to ráno o 10.00 h, vtedy chodieva pošta, v práci nebol nikto. Ten list som čítala
ja, mama a Emil. Každý list vidia a čítajú aj oni. S obžalovaným sme si písali často, aj po tomto liste

sme si spolu písali. Napríklad to, ako sa má, ďalej sa mi už nevyhrážal. To, že sa mi vyhráža, somoznámila polícií asi za nejaké 2-3 mesiace. Hneď som to neoznámila, lebo som mu nechcela ubližovať,
mala som ho vtedy rada. Na návštevy som nechodila, naposledy som bola na návšteve tento rok, každý
mesiac s jeho synom. Listy mu už nepíšem, už iba na návštevy chodíme kvôli chlapcovi. Obžalovaného

sa nebojím. Novú známosť som si našla po roku, neviem ako som to oznámila obžalovanému, či som
mu to písala alebo osobne som mu to povedala. On to zobral normálne, nežiarlil, chápal to. O obnove
konania vo veci lúpeže zo strany obžalovaného som ja nevedela, oni iba prišli a zobrali ho. Nahnevalo
ma to, lebo som bola práve v 5. mesiaci. My sme mali taký všelijaký vzťah, aj sme sa hádali. Teraz máme
vzťah iba voči tomu chlapcovi, teraz sa nehádame. Všetko je v poriadku na tých návštevách. To, že som

03.07.2021 na návšteve povedala, že poviem pravdu, že som si to vymyslela, nie je pravda. Zo strany
obžalovaného boli fyzické ataky. Obžalovaného sa nebojím. Čo sa týka toho vyhrážania, že ma zabije,
tak to mi povedal aj na návšteve. Povedal mi, aby som zobrala ten čin na seba, že nič nebudem mať za
to. Ujmou sa mi nevyhrážal. Jediná vyhrážka zabitím bola v liste. Keď som si to prečítala v tom liste, tak
som mala zlý pocit. Viem, že keď je v base tak sa ma nemôže dotknúť.“

Svedkyňa B. A. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Viem, že ten dopis existoval, ja si toho moc
nepamätám, dostala ten dopis a tam bolo napísané to, že aby to zobrala na seba, inak keď sa vráti tak ju
zabije. Ten dopis písal obžalovaný K.. Ten list som nečítala, len moja dcéra ho čítala a ja som tam bola
prítomná, boli sme tam skoro všetci, súrodenci, moje deti a aj N. A.. Neviem presne uviesť, kedy prišiel
ten list, ani odhadom, ja si to nepamätám. Bolo tam už iba uvedené, že ako ju ľúbi. Uvedená tam bola

tá vyhrážka aj to, ako ju ľúbi. List doniesla poštárka. Otvorila ho B.. Neviem, či ho čítal ešte niekto iný
okrem nej. Ten list jej priateľ roztrhal. Keď to prečítala, tak som jej nadávala, že prečo píše také dopisy.
Na návštevy chodila ďalej aj s tým chlapcom, ale už si s ním nepísala, len jej telefonoval. Na obnovu
konania vo veci lúpeže zo strany obžalovaného si moc nepamätám, iba viem že ma to nahnevalo a
stále ma to hnevá.“

Svedok N. A. na hlavnom pojednávaní uviedol: „Ja viem iba toľko povedať, že keď B. Z. čítala dopis,
že aby to zobrala na seba, inak sa vyhrážal smrťou a všetci tam v kuchyni boli, keď to čítala. Boli tam
B. dcéry, ja som tam bol. Ja som iba počúval, čo rozprávajú, ja som ho nečítal. Ten dopis čítala B. a
povedala že to písal K.. S tým listom sa údajne malo stať to, že ho zničil B. priateľ, lebo ona s ním

žila. Poškodená ešte keď bola s obžalovaným, tak ona ho ľúbila, hovorila že je taký a taký. Nemôžem
povedať že by bol zlý, aj voči deťom. Neviem povedať presne aký mali vzťah, keď som s nimi nežil.
Raz povedala, že ju zbil. Prišla domov a ukazovala, že má modrinu a údajne ju zbil pri Váhu. Ten list si
nepamätám kedy prišiel. Okrem toho neviem či tam bolo niečo iné, ja som sa na to ani neinformoval, ja
viem iba to čo som počul. Ja som sa s ňou moc nerozprával, ona je taká aká je. Ďalej si s ním písala.

Tie vyhrážky neviem či brala vážne, lebo v nej sa človek ťažko vyzná. Ani neviem, či obžalovaný na ňu
žiarlil keď si našla novú známosť. Nepamätám si, že by boli ešte nejaké vyhrážky ohľadom toho, keď ju
nechá. Nemôžem nič viac povedať, lebo ja som ten dopis nečítal, ja na to ani nevidím a ani by mi ho
nedala do ruky. V prípravnom konaní som povedal, že vyhrážky tým, že ju zabije boli z dôvodu, že ak by
mala niekoho iného, teraz som povedal, že vyhrážky zabijem ťa smerovali k tomu, že ak nezoberie tú

trestnú vec na seba, ale ja si na to nepamätám, ja som to mohol povedať, ale ja Vám hovorím pravdu,
ja si to naozaj nepamätám. Spomínam si, za akých okolnosti to bolo čítané, čo som robil. B. Z. čítala, že
mama pozri sa, on chce aby som to zobrala a keď to nezoberiem, tak ma zabije. A ja nič viac neviem,
ja som iba stál a to som počul.“
Svedkovia M. M., O. P., V. P., B. C. a M. Y., všetko príslušníci ÚVV a ÚVTOS Ilava, zhodne uviedli o

relevantných skutočnostiach, že pokiaľ ide o kontrolu pošty, tak túto kontroluje pedagóg príslušného
výchovného kolektívu. Na každom sektore je určená poštová schránka, kde odsúdení hádžu svoju
korešpondenciu alebo žiadosti, ktoré sa vyberajú a číta sa komplet celá korešpondencia. Pedagógovia
musia denne prečítať niekoľko desiatok listov, nie je možné určiť presne koľko. Kontroluje sa každá
korešpondencia okrem prípadov ustanovených v zákone. Kontroluje sa aj súkromná pošta. Svedok M.

po nazretí do evidencie pošty uviedol, že obžalovaný v máji 2018 poslal dva listy poškodenej, v júni 2018
tri listy do advokátskych kancelárii, v mesiaci júl 2018 je evidovaný jeden list poškodenej a ďalšie listy sú
evidované v mesiaci august 2018 a neskôr. V júli 2018 mohol poslať odsúdený aj viac listov, vzhľadom
k tomu, že súkromná pošta, ktorá nie je na náklady ústavu, sa neeviduje. Z elektronickej dokumentácie
bolo potvrdené, že bol zachytený jeden list obžalovaného, v ktorom boli použité vulgárne výrazy, na čo

bol upozornený.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/127/2016 zo dňa 31.01.2017 v spojení s uznesením
KrajskéhosúduTrenčínzodňa28.03.2017sp.zn.2To/16/2017bolobžalovanýprávoplatneodsúdenýza
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §138 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým spôsobom, že dňa 11.07.2016 v čase o 23.15
hod. v V. nad Z., O. I. pri panelovom dome č. XXXX/XX v úmysle zmocniť sa cudzej veci pristúpil zozadu
k poškodenej Z. O. ktorú následne zozadu udrel po hlave prázdnou 0,7 l fľašou od alkoholu, v dôsledku

čoho poškodená spadla na zem, následne sa zohol nad poškodenú a snažil sa jej silou stiahnuť z pleca
kabelku, ktorú si pritláčala rukou o bok tela, čo sa mu nakoniec podarilo a s kabelkou ušiel. V dôsledku
útoku poškodená utrpela zranenie a to tržnú ranu na zadnej časti hlavy asi 4 cm dlhú, ktorá musela byť
lekársky ošetrená, prasknutie kosti ľavého predlaktia, hematómy na pleci a odreniny na kolenách.
Zo zápisnice o VZ zo dňa 13.06.2018 v trestnej veci sp. zn. 6Nt/450/2017 vyplýva, že obžalovaný pred

súdom uviedol, že jeho družka B. Z. spáchala zločin lúpeže, za ktorý bol právoplatne odsúdený.
Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Nt/450/2017 zo dňa 14.09.2018 v spojení s uznesením
KrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.23Tos/52/2019zodňa21.05.2019bolnávrhodsúdenéhonapovolenie
obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/127/2016, zamietnutý.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS Ilava zo dňa 28.03.2019 vyplýva, že do odoslanej pošty odsúdených príslušní
pracovníci ÚVV a ÚVTOS Ilava „nahliadajú“, pričom v sektore, kde je umiestnený odsúdený O. K.

je denne odosielaných 80 - 100 listov, pričom pracovníci ÚVV a ÚVTOS sa oboznamujú i s došlou
korešpondenciou, ktorej je do ÚVV a ÚVTOS Ilava denne doručených 200 - 300 listov. Kontrolu
vykonávajú2-3pracovníciÚVVaÚVTOSaakbylistsvýhražnýmobsahomzistili,súpovinníhozadržať
a spracovať k tomu záznam, čo sa nestalo.

Zo znaleckého posudku č. 153/2021 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplynulo,
že obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou, ani prechodnou, krátkodobou,
duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jednalo sa u neho o poruchu, neprekračujúce limity
psychopatológie poruchy osobnosti; mentálna deficit na hranici podpriemeru a ľahkej mentálnej
retardácie. Porucha osobnosti ani mentálny deficit neovplyvnili ani rozpoznávacie, ani ovládacie

schopnosti obžalovaného. Obžalovaný ani v súčasnosti netrpí žiadnou, ani prechodnou krátkodobou,
duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. I v súčasnosti sa u neho jedná o poruchu osobnosti
emočne instabilnú, impulzívnu, histriónsku, sociálne maladaptovanú. Kognitívny deficit na hranici
subnormy (podpriemeru) a ľahkej mentálnej retardácie. Obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti
vedel a mohol svoje konanie ovládať v plnom rozsahu. (Plne zachované i schopnosti rozpoznávacie

- pozn. znalca). Obžalovaný je v súčasnej dobe schopný chápať zmysel trestného konania, hoci v
rámci primitívnych obranných mechanizmov osobnosti napriek definitívnemu odmietnutiu jeho žiadosti o
obnovu konania trvá na tom, že je nevinný a skutok lúpeže, za ktorý bol právoplatne odsúdený, spáchala
jeho družka. Pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického
hľadiska. Znalec neodporučuje, aby súd obžalovanému nariadil akékoľvek ochranné liečenie.

Zo znaleckého posudku č. 7/2019 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých,
ktorý na hlavnom pojednávaní predniesla znalkyňa Mgr. Lucia Svobodová Bošiaková, vyplynulo,
že osobnostný terén obvineného je v štruktúre nevyvážený, alterovaný, na osi extra-introverzia
nevyhranený, obsahujúci potenciál pre chronickú dezorganizáciu pri pôsobení stresu. Objavujú sa u

neho ťažkosti s kontrolou a moduláciou emočného prejavu, ako aj chýbanie uvedomenia si tohto
problému. Emotivita je plochá, egocentrická, pudovo centrovaná. Má sklony reagovať afektívne labilné,
zjavné sú ťažkosti v adaptácii, podlieha nadmerne svojim impulzom, jeho sebaregulačné mechanizmy
sú oslabené, dráždivo reaguje hlavne pri pocitoch vlastnej nedostatočnosti, inferiority a menejcennosti,
má sklony k emočným, najmä dysforickým a reaktívno-depresívnym rozladám. Absentujú u neho znaky

náklonnosti k druhým, jeho ochota participovať na vzájomných, recipročných a priateľských, vrelých
vzťahoch je nízka. Zväčša sa k okoliu stavia kritizujúco, hostilne, najmä vtedy, ak mu nepotvrdzujú
jeho vlastnú hodnotu, resp. cíti sa byť druhými klamaný, znevažovaný, odmietaný. Praje si, aby ho
okolie rešpektovalo (forma kompenzácie oproti primárnemu rodinnému prostrediu). K sebe je veľmi
málo kritický, často sa stavia do roly „obete“ okolností, nepreberá za svoje konanie plnú zodpovednosť.

Od okolia očakáva plne akceptujúci prístup, pomoc a podporu. Objavujú sa obranné mechanizmy na
primitívnej úrovni (popretie, externalizácia). Verbalizuje pocity ľútosti nad svojím agresívnym konaním,
ale emočne sa ho to vážnejšie nedotýka. V rámci interpersonálnych interakcií vníma agresívne formy
jednania ako neoddeliteľnú súčasť, je to naučený spôsob interagovania, často tým zaháňa svoju vlastnú
neistotu zo situácií alebo redukuje vlastnú tenziu, frustráciu. Morálne cítenie nie je u neho riadne vyvinuté

a vnímané, hodnoty aj konanie relativizuje, riadi sa subjektivistickým a egocentrickým pohľadom. Vie
jednať účelovo a manipulatívne pri dosahovaní ziskov, pričom táto účelovosť nie je príliš sofistikovaná,
ale skôr simplemetná a prvoplánová. Motívom pre konanie obvineného vo vzťahu k prešetrovanému
trestnému činu je aktuálne najmä pocit zneváženia a oklamania zo strany jeho družky B. Z., ktorá muzatajila umiestnenie ich syna do ústavnej starostlivosti, čo v ňom oslovuje vlastné, ešte nespracované
pocity „odloženia, odlúčenia“ a zanedbávania zo strany jeho vlastnej matky. Tento pocit frustrácie mohol
byťjednýmztých,ktoréhoviedlikdanémukonaniu.Rovnakofakt,žesijehodružkanašlanovúznámosť,

zatiaľ čo on vnímal ich vzťah ako perspektívny aj do budúcna, pričom táto predstava sa mu postupne
rúca. Prekvapením tiež pre neho bola výška trestu, s ktorou osobne nerátal a až s odstupom času si bol
schopný uvedomiť následky (najmä odlúčenie od syna, ktorého mu družka nechce nosiť na návštevy).
Naďalej však verbalizuje, že trestný čin lúpeže nespáchal on, ale jeho družka B. Z., a vzhľadom k tomu,
že bola gravidná, chcel ju ochrániť a „zobral to na seba“. Tejto verzie sa pridŕža aj počas znaleckého

vyšetrenia. Základná ingrediencia konvenčného testovania reality je obvineného zachovaná, intaktná;
celkovo nie je prítomná porucha vnímania, je apsychotický. K chorobnému skresľovaniu objektívnej
reality nedochádza. Distorzie (skreslenia) reality vznikajú občasne na základe alterácie afektívnej zložky
osobnosti, čo môže mať dopad na objavenie sa menej konvenčných reakcií. V dôsledku osobnostných aj
intelektových dispozícií je schopný vnímať podnety z okolia oklieštené, ale v zásade správne. Z hľadiska
resocializačnej prognózy možno konštatovať, že táto je vzhľadom k viacerým negatívnym faktorom skôr

nepriaznivá. Ide o 36 ročného muža, z disharmonickej rodiny, bez kontaktov s primárnou rodinou, resp.
so súrodencami, s neukončeným stredoškolským vzdelaním, nevyučený v žiadnom obore, opakovane
súdne stíhaným (za majetkovú, násilnú trestnú činnosť a krivú výpoveď), doteraz pracujúceho zväčša
brigádne, krátkodobo (najdlhšie cca 10 mesiacov po poslednom prepustení z VT), je občasným
konzumentom alkoholických nápojov (nikdy sa však zo závislosti neliečil). V rámci skratového jednania

sa pokúsil o suicídium počas VT, na pobyt vo väzení sa až doposiaľ veľmi ťažko adaptoval (posledný
výkon trestu - 10 rokov v III. NVS), zaznamenané poruchové správania s tendenciou jednať agresívne,
aktuálne psychiatricky však liečený nie je. T. č. nemá vybudované žiadne zázemie, družka sa s ním
rozišla a má už nového priateľa, údajne mu ale „stále píše zamilované listy“, čo tvrdí obvinený. Aj keď sa
menovanému nedá uprieť snaha o usporiadanie si vlastného života po prepustení z posledného výkonu

trestu v roku 2015, kedy sa riadne zamestnal, mal prenajatý byt, našiel si partnerský vzťah, to však
po dlhšiu dobu nevydržalo. Jeho resocializáciu sťažujú horeuvedené faktory aj osobnostné dispozície
menovaného. Znaleckým vyšetrením bola tiež preukázaná zvýšená pohotovosť k heteroagresivite.
Vzhľadom k doterajšej životnej histórii obvineného, celkovej charakteristike osobnosti a druhom, po sebe
nasledujúcom výkone trestu odňatia slobody v trvaní 10 a viac rokov, je možnosť riadneho začlenenia

do spoločnosti spochybnená. Čiastočne síce preukázal, že sa začleniť do spoločnosti dokáže (našiel
si prácu, bývanie, partnerku) a vie byť pre spoločnosť aj prospešný, avšak toto nemalo dlhého trvania
a došlo k spáchaniu ďalšieho trestného činu. Obvinený je schopný fungovať v rámci štruktúrovaného
prostredia, kde sú jasné pravidlá a kde môže uplatniť zaužívané rutinné postupy. K svojmu fungovaniu
potrebuje kontrolu zvonka a jasné nastavenie hraníc, v rámci ktorých je potom schopný aj fungovať.

Sklony k disociálnemu jednaniu (doteraz 5x súdne stíhaný od svojich 18tich rokov) sú jasne preukázané.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok OS Trenčín
3T/127/2016, zápisnice o VZ tr. veci sp. zn. 6Nt/450/2017, kópia listov, posudok ÚVTOS a ÚVV Ilava,
zoznam prijatej korešpondencie, správa ÚVV a ÚVTOS Ilava, uznesenie OR PZ Trenčín, zápisnica

o výsl. zadr., záp. o výsluchu obž., správa obce Nitra, rozsudok OS Lučenec, uznesenie KS Banská
Bystrica, uznesenie KS Trenčín, správy ÚVV a ÚVTOS Ilava, správy obce Nitra nad Ipľou, odpis z RT
a CESDAP.
Obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, pričom prvé odsúdenie má zahladené. Dvakrát bol
obžalovaný odsúdený za zločin lúpeže v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/127/2016 a

Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/158/2005 k nepodmienečným trestom odňatia slobody. Z centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol v poslednom období jedenkrát
priestupkovo prejednávaný za priestupok na úseku cestnej dopravy. K osobným a majetkovým pomerom
obžalovaný uviedol: „Pred tým ako som bol vzatý do väzby som pracoval vo veľkosklade v Ilave asi 1 rok,
zarábal som priemerne mesačne asi 700,- Eur. Predtým som robil vykopávky. V spoločnej domácnosti

som býval so spolubývajúcimi z práce na I. X vo vlastnom byte. Mám 1 dieťa, ktoré má 4 roky a volá sa O.
Z., iné deti nemám. Počas výkonu trestu som aj videl dieťa, chodí na návštevy, naposledy som ho videl
v októbri. Nevlastním žiadnu nehnuteľnosť.“ Zo správy riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Ilava zo dňa 28.04.2021
vyplynulo, že obžalovaný nastúpil do výkonu väzby zo slobody predvedením do tunajšieho ústavu dňa
07.10.2016. Dňa 28.03.2017 bol prevedený z výkonu väzby do výkonu trestu odňatia slobody. Správanie

a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, bez zaznamenaných
nedostatkov. Pracovne zaradený počas výkonu väzby nebol. Počas výkonu trestu odňatia slobody je
správanieavystupovanieobžalovanéhonakolísajúcejúrovni.Nedostatkysavyskytujúvplnenípokynov,
udržiavaniaporiadkuvosobnýchveciach,vpredpísanejustrojenosti,dodržiavaníčasovéhorozvrhudňa.Vo vzťahoch k iným je častokrát výbušný, nie vždy dodržiava slušnú komunikáciu a korektnosť s inými,
príležitostne uvádza nepravdivé informácie s úmyslom klamať. Nedostatok bol zaznamenaný aj v držaní
nepovoleného predmetu (cyklistická plastová fľaša). Na uvedené nedostatky musí byť upozornený.

Osobnú a kolektívnu hygienu dodržiava. Disciplinárna odmena bola menovanému udelená trikrát za
plnenie pracovných povinností a jedenkrát za rozvoj osobnosti, evidovaný má jeden disciplinárny trest
za porušenie povinnosti zachovávať zásady slušného správania a vystupovania. K trestnej činnosti
prezentuje naďalej nekritický postoj. Príčiny trestnej činnosti si neuvedomuje a neprejavuje adekvátnu
ľútosť nad svojim konaním. Osvety o závislostiach sa zúčastňuje nepravidelne. Voľný čas trávi na

priemernej úrovni. Sleduje televízne vysielanie, počúva ústavný rozhlas. Fond ústavnej knižnice využíva
len ojedinelo. Príležitostne hrá spoločenské hry s iným odsúdenými a občasne sa venuje aj športovaniu.
Nárokovýchvychádzoksazúčastňujesporadicky.Ponúkanýchaktivítvrámcikultúrno-osvetovejčinnosti
sa prevažne zúčastňuje. Obžalovaný bol doposiaľ dvakrát členom diskusnej skupiny, kde mal účasť a
disciplínu na požadovanej úrovni. Aktuálne je členom záujmového krúžku s názvom Biblická škola. V
pracovnom procese je zaradený dlhodobo. Pracovné povinnosti si prevažne plní v požadovanej kvalite

s potrebnou disciplínou a morálkou. Výkonu čistiacich a upratovacích prác v rámci cely a sektora sa
aktívne zúčastňuje. Je slobodný, má partnerský vzťah s B. Z., s ktorou má jedno dieťa, ktoré sa narodilo
počas aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody obžalovaného. Vzťah s jeho partnerkou možno hodnotiť
ako menej stabilný. Vzťahy s vonkajším svetom udržiava formou korešpondencie, nárokových návštev
a telefonovaním s partnerkou a jej deťmi. Jedenkrát bol upozornený na slušné vyjadrovanie počas

korešpondenčného kontaktu s partnerkou, konkrétne dňa 25.04.2017. Po upozornení sa nedostatok už
nevyskytoval.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov
procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením

týchtovykonanýchdôkazovjednotlivoivovzájomnomsúhrnebezohľadunato,ktoráz procesnýchstrán
tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok v bode 1. sa stal tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe. Predovšetkým
oboznámenými listinnými dôkazmi a to rozhodnutiami OS TN, KS TN, tiež zápisnicami z verejného
zasadnutia OS TN bolo jednoznačne preukázané, že skutok v bode 1. sa stal tak, ako je uvedený vo

výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú
a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna
skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy spolu s výpoveďou
obžalovaného na hlavnom pojednávaní, v rámci ktorej sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku v
bode 1., skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich priamo či nepriamo skutočnosť,

že skutok v bode 1. sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne bez
akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku v bode 1. obžalovaným v rozsahu
kladenom mu za vinu a ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom k uvedenému súd
obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku v bode 1. uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku
právne posúdeného ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona, pričom ide o

dokonaný prečin, keďže boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného
činu prečinu. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli
zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti. Z
hľadiskasubjektívnejstránky,t.j.zavinenia,konalobžalovanývoformepriamehoúmyslu-dolusdirectus
a svojím konaním tak porušil záujem spoločnosti na ochrane riadnej činnosti orgánov verejnej moci a

záujem na ochrane občanov pred lživými útokmi na ich práva, slobodu a česť. Naplnená bola napokon
aj objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu prečinu, pretože obžalovaný iného lživo obvinil
z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej
nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný najmä s poukazom na pohnútku obžalovaného,
spočívajúcu v snahe obžalovaného vyviniť sa na úkor nevinnej osoby.

Napokon vo vzťahu ku skutku v bode 2. obžaloby nemal súd jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných
pochybností preukázané, že sa stal tento skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Obžalovanému je
obžalobou kladené za vinu, že v presne nezistenom čase v mesiaci júl 2018 - do 24.07.2018 počas
výkonu trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Ilava doposiaľ nezisteným spôsobom zaslal poškodenej

B. Z., ktorá bola svedkom v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 6Nt 450/2017
na adresu V. nad Z., U. XXX/XX dva listy, v ktorých ju žiadal, aby lúpež zobrala na seba s tým, že
ak to neurobí, tak po prepustení z výkonu trestu ju zabije. Obžalovaný mal teda hrozbou násilia nútiť
iného, aby niečo konal a čin spáchať na chránenej osobe (svedkovi). Keďže najrelevantnejší dôkaza to predmetné listy obžalovaného, ktorými sa mal vyhrážať poškodenej, nemal súd k dispozícii (z
výpovedí svedkov B. Z., B. A. a N. A. vyplynulo, že boli roztrhané priateľom poškodenej), bolo potrebné
vyhodnotením ostatných vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne, či obsahom týchto

listov bolo vydieranie poškodenej obžalovaným. Skutočnosť, že listy obžalovaného boli poškodenej v
predmetnom čase zaslané, je jednoznačne preukázaná výpoveďami obžalovaného, svedkov M. M.,
B. C., M.. M. Y., B. Z., B. A., N. A., O. P. a V. P.. Napokon k nemenej relevantnej skutočnosti,
či obsahom týchto listou bolo aj vydieranie poškodenej obžalovaným a v akom zmysle, vypovedali
svedkovia B. Z., B. A. a N. A.. Poškodená zhodne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní

uviedla, že sa jej obžalovaný vyhrážal smrťou v prípade, ak lúpež nezoberie na seba. Poškodená
mala tieto listy nahlas čítať doma za prítomnosti svojej matky B. A. a nevlastného otca N. A., ktorý na
hlavnom pojednávaní podporili výpoveď poškodenej. Nepriamo je výpoveď poškodenej podporená aj
oboznámenými listami, ktoré zaslala poškodená späť obžalovanému, z obsahu ktorých vyplýva, že sa
opakovane zmieňuje o tom, prečo sa jej vyhráža, prípadne, nech sa jej už nevyhráža. Rovnako by bolo
takéto konanie obžalovaného aj logicky nadväzujúce na skutok v bode 1., z ktorého bol obžalovaný

uznaný vinným. Naopak výpoveď poškodenej nie je podporená oboznámenými správami ÚVTOS Ilava,
tiež svedeckými výpoveďami M. M., B. C., M.. M. Y., O. P. a V. P., keďže obžalovaný posielal listy
poškodenej z výkonu trestu odňatia slobody, teda v režime podľa § 25 odsek 2, odsek 3 Zákona o
výkone trestu odňatia slobody č. 475/2005 Z. z. (Nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného má právo
riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru; pritom je oprávnený oboznámiť sa s jej obsahom.

Ústav je povinný zadržať korešpondenciu, ak obsahuje informáciu s hanlivým obsahom, informáciu,
ktorá môže narušiť účel výkonu trestu, alebo vec alebo jej obsah zakladá podozrenie z páchania
trestnej činnosti.), a vyššie uvedení svedkovia potvrdili realizáciu kontroly korešpondencie odsúdených
v zákonných medziach, bolo by skôr pravdepodobnejšie, že poverení príslušníci zboru by odhalili a
zadržali listy obžalovaného, z ktorých by vyplývalo podozrenie z páchania trestnej činnosti, i keď nie

je možné vylúčiť ani zlyhanie ľudského faktoru, prípadne súkromnú korešpondenciu obžalovaného na
vlastné náklady. Keďže predmetné listy obžalovaného nemal súd k dispozícii a nedošlo k ich odhaleniu
poverenými príslušníkmi zboru, bolo nevyhnutné dôsledne vyhodnotiť jednotlivé výpovede svedkov
B. Z., Jany A. a N. A., ale aj vo vzájomnom súhrne. Z výpovede svedkyne B. A. vyplynulo, že list
obžalovaného obsahoval okrem vydierania aj jeho prejav náklonnosti k poškodenej. Obdobne sa vyjadril

aj svedok N. A., ktorý v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný sa listom vyhrážal poškodenej, že
ju zabije, ak by mala niekoho iného. Na hlavnom pojednávaní už svedok N. A. potvrdil poškodenou
uvádzané vydieranie, teda vypovedal na hlavnom pojednávaní rozporne o tejto relevantnej skutočnosti
ako v prípravnom konaní, pričom je potrebné poukázať na bližšiu časovú súvislosť výpovede svedka v
prípravnom konaní s časom skutku. Z výpovedí poškodenej a svedka N. A. tiež vyplynulo, že obžalovaný

v čase spolužitia s poškodenou tejto fyzicky ubližoval, napokon poškodená ešte dodala, že keď si to
prečítala v tom liste, tak mala zlý pocit. Vie, že keď je v base tak sa jej nemôže dotknúť. S poukazom
na tieto okolnosti je vierohodnosť výpovede poškodenej zoslabená, pričom svedkovia B. A. a N. A.
nemali čítať predmetné listy, o ich obsahu boli len oboznámení poškodenou. Nemožno opomenúť
aj rozpor vo výpovedi svedka N. A., pričom nie je vylúčené, že poškodená nesprávne pochopila v

akej súvislosti sa jej obžalovaný prípadne vyhrážal. Uvedené by bez akýchkoľvek pochybností bolo
preukázané len oboznámením predmetných listov, ktoré však mali byť poškodenej priateľom roztrhané.
Záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na
domnienkach založených na pravdepodobnosti, a to zvlášť ak v prípade uznania obžalovaného vinným
zo spáchania žalovaného zločinu, tomuto hrozí pri ukladaní trestu aplikácia ustanovenia § 47 odsek

2 Trestného zákona, teda trest odňatia slobody na doživotie za splnenia podmienok uvedených v §
47 odsek 1 písmeno a) a b) Trestného zákona. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 odsek
4 Trestného poriadku však vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech
obžalovaného), ale aj to, že obžalovaným musí byť vina preukázaná. Znamená to, že obžalovaný
nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda

ak obžalovaný niektorú skutočnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť
zodpovedá skutočnosti a rovnako ak obžalovaný k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z
toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé. S poukazom na vyššie uvedené pochybnosti,
zásadný rozpor vo výpovediach svedka N. A., zoslabená vierohodnosť výpovede poškodenej, zničenie
najrelevantnejšieho dôkazu priateľom poškodenej, časový odstup oznámenia predmetného skutku

poškodenou od času, kedy mal byť spáchaný a v neposlednom rade neodhalenie a nezadržanie
predmetných listov poverenými príslušníkmi zboru, dospel súd k záveru, že dokazovaním v predmetnej
trestnejvecinebolojednoznačnebezakýchkoľvekrelevantnýchpochybnostídokázané,žesastalskutok
v bode 2., pre ktorý je obžalovaný stíhaný, keďže neboli preukázané všetky obligatórne znaky, konkrétnekonanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom, objektívnej stránky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu, prípadne iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného
zákona. Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 285 písmeno a) Trestného poriadku obžalovaného

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín oslobodil.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Pretože predmetný trestný čin prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona
obžalovaný spáchal pred tým, než bol trest odňatia slobody uložený skorším vyššie uvedeným
rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/127/2016 vykonaný a súd ukladal obžalovanému trest
rovnakého druhu, aplikoval ustanovenie § 43 Trestného zákona, teda uložil obžalovanému ďalší trest
odňatia slobody v zmysle zásad vyplývajúcich z tohto ustanovenia Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný už bol pred spáchaním predmetného prečinu odsúdený, čo je
priťažujúcou okolnosťou v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, na ktorú musí súd podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, zvýšila sa dolná hranica
zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek

1 Trestného zákona (1 rok až 5 rokov) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 4 v spojení s § 38 odsek 8
Trestného zákona, teda dolná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa zvýšila na
28 mesiacov, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 28 mesiacov až
5 rokov. I keď sa obžalovaný priznal k spáchaniu žalovaného prečinu, súd neprihliadol k poľahčujúcej
okolnosti v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona, keďže toto priznanie obžalovaného súd vyhodnotil

iba ako formálne, pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov a bez úprimne prejavenej ľútosti.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, spáchaný úmyselný trestný čin, všeobecnú
recidívu, ktorá poukazuje na tendenciu obžalovaného páchať opakovane rôznorodú trestnú činnosť,

čo aj so skutočnosťou, že obžalovaný už bol viac krát odsúdený a ani vykonané nepodmienečné
tresty odňatia slobody neviedli k jeho náprave, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek
1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia
slobody na dolnej hranici vyššie uvedenej zákonnej trestnej sadzby v trvaní 28 mesiacov so zaradením
na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a súd ani nedospel k
záveru, že by so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bola náprava
obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia. Súd mal
pri ukladaní trestu na zreteli najmä tendenciu obžalovaného páchať trestnú činnosť rôzneho charakteru,

teda dopúšťať sa všeobecnej recidívy, tiež zvyšok doposiaľ nevykonaného trestu odňatia slobody a
napokon aj postoj znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých k možnej
resocializácii obžalovaného, ktorá skonštatovala, že obžalovaný je veľmi málo kritický, často sa stavia
do roly „obete“ okolností, nepreberá za svoje konanie plnú zodpovednosť. Z hľadiska resocializačnej
prognózyznalkyňaskonštatovala,žetátojevzhľadomkviacerýmnegatívnymfaktoromskôrnepriaznivá.

Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov
obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34
odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného
generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
ného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.