Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21C/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616205828
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6616205828.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu A. L., narodený XX.XX.XXXX trvale

bytom R., Na M. XXX/XX, štátny občan SR, proti žalovaným 1/ B.. X. S., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. námestie XXXX/X, T., štátna občianka SR, 2/ U. R., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
námestie XXXX/X, T., štátny občan SR, 3/ W. R. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J.A. I. XXX/XX,
T., štátna občianka SR, 4/ B. R., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. námestie XXXX/X, T., štátna
občianka SR, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 79 300,-Eur
z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému 1/, 2/, 3/, 4/ trovy konania plnom rozsahu do troch
dní od právoplatnosti uznesenia prvostupňového súdu o určení výšky trov konania. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou 11.04.2016 domáhal náhrady primeraného zadosťučinenia 79
300 Eur z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalovaných
JUDr. B. R. zmaril jeho ústavné práva na vyšetrenie trestnej veci, práva na podnikanie a práva na ľudskej
dôstojnostitým,žemuneoznámilanedoručilrozhodnutiezÚstavnéhosúduSR,ktorýmsarozhodlojeho

sťažnosti. Túto sťažnosť podal prostredníctvom žalovaného ako svojho právneho zástupcu (advokáta).
Uvedeným konaním mu uplynula 6 mesačná lehota potrebná na doručenie sťažnosti na Európsky súd
pre ľudské práva, čím došlo k zmareniu jeho práva podať v lehote uvedenú sťažnosť.

2. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil písomné dôkazy: Úradný záznam zo
dňa 04.07.2012, Odpoveď kancelárie Ústavného súdu SR zo 17.04.2013, Zápisnicu o pojednávaní
Okresného súdu Veľký Krtíš 2C/549/2015-80, Uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 418/2012-10 zo

dňa 16.08.2012, e-mail adresovaný žalovanému zo dňa 24.04.2013.

3. Právny predchodca žalovaných JUDr. B. R. poprel vznik škody a nemajetkovej ujmy u žalobcu. V
rámci prostriedkov procesnej obrany vzniesol námietku premlčania. Namietal, že žalovanému jednak
uplynula trojročná premlčacia lehota na náhradu škody ako aj subjektívna lehota na uplatnenie náhrady
škody. Právny predchodca žalovaných v rámci prostriedkov procesnej obrany predložil písomné
dôkazy: rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/549/2015-111, Záznam z jednania zo dňa

25.07.2012, Prehlásenie zo dňa 19.07.2012, Vyúčtovanie odmeny advokáta spojené s odôvodnením
zo dňa 29.07.2013, Úradný záznam zo dňa 04.07.2012, Plná moc žalobcu pre žalovaného zo dňa
25.07.2012 a navrhol výsluch svedka JUDr. T. S..4. Prvostupňový súd Rozsudkom číslo konania 21C/126/2016 - 93 zo dňa 24.02.20 žalobu náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol. Na základe odvolania žalobcu druhostupňový Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením číslo konania 16Co/288/2017-147 zo dňa 20.12.2018 rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Druhostupňový súd uložil prvostupňovému súdu ustáliť predmet konania, t.j. odstrániť vady žaloby v
spojení s nasledujúcimi podaniami a výpoveďami žalobcu na pojednávaní, ktorými bolo ozrejmené,
čoho sa vlastne žalobca domáha, t.j. či konaním pôvodného žalovaného došlo k vzniku škody na jeho
strane, alebo či konaním resp. či nečinnosťou pôvodného žalovaného došlo k zásahu do práv žalobcu

v dôsledku čoho si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy a po ustálení predmetu daného konania
opätovne posúdiť námietku premlčania vznesenú pôvodným žalovaným a to bez ohľadu na to, či bola
vznesená v súvislosti s plynutím objektívnej alebo subjektívnej lehoty alebo vo vzťahu k nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy alebo náhrady škody.
5. Žalobca na základe uznesenia prvostupňového súdu o odstránení vady žaloby uviedol, že sa domáha
náhrady škody vo výške uvedenej v žalobe ako nemajetkovej ujmy, t.j. morálnej a psychickej ujmy,

ktoré mu spôsobil právny predchodca úmyselne svojím protiprávnym konaním. Právny predchodca
žalovaných porušil jeho ústavné práva garantované Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti so
zachovaním ľudskej dôstojnosti tým, že napriek tomu, že ho žalobca vyzval, aby mu doručil uznesenie
Ústavného súdu SR, túto jeho výzvu ignoroval a uznesenie mu vôbec neposlal. Tým, že nemal
uznesenie, došlo k zmareniu jeho práva podať sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva v

Strasbourgu bez včasného doručenia uznesenia v stanovenej šesťmesačnej lehoty. Tým bolo zmarené
jeho právo na riadne vyšetrenie jeho trestnej veci na Európskom súde pre ľudské práva, pretože
keby tento súd zistil pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, tak by nariadil, aby rešpektovali
jeho ústavné práva na riadne vyšetrenie jeho trestnej veci. Keďže lehota na podanie sťažnosti je
šesťmesačná odo dňa doručenia uznesenia Ústavného súdu, pričom JUDr. B. R. bolo uznesenie

doručené dňa 10.10.2012 žalobcovi uplynula . Na pojednávaní dňa 27.09.2019 žalobca uviedol, že
sa domáha nemajetkovej ujmy. Žalobca súdu predložil ďalšie písomné dôkazné prostriedky a to
list Vyúčtovanie odmeny advokáta spojené so zdôvodnením - výzvy na mimosúdnu pokonávku zo
dňa 09.08.2013 spolu s podacím lístkom, uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš 2C/549/2015-243,
žiadosť o podanie vysvetlenia zo dňa 25.04.2013, odpoveď Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa

11.02.2019, zápisnicu o pojednávaní konania spisová značka 2C/549/2015-80 vedenej na Okresnom
súde Veľký Krtíš, rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš 2C/549/2015-283 zo dňa 17.09.2019, zápisnica
o pojednávaní veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš 2C/549/2015 zo dňa 01.03.2016, uznesenie
ústavného súdu Slovenskej republiky IV. US 418/2012-10. Súd nariadil pojednávanie dňa 29.11.2019,
ktorého sa nezúčastnili žalovaná v 3., 4. a 5. rade, ktoré ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní.

Súd vec s poukazom na § 180 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), prejednal v neprítomnosti žalovaných 1,3 a 4. Súd na základe vykonaného dokazovania
zistil nasledovné čiastkové skutkové zistenia. Žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaných
zmluvu o právnej pomoci, na základe ktorej žalobca udelil právnemu predchodcovi žalovaných dňa
25.09.2012 plnú moc k zastupovaniu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (zistené na

č. l. 63). Záznam z jednania zo dňa 25.07.2012 podpísaný žalobcom na č. l. 58 preukazuje, že žalobca
žiadal od právneho predchodcu žalovaných JUDr. R., aby podal v jeho mene ústavnú sťažnosť proti
nezákonnému rozhodnutia Okresnej prokuratúry so žiadosťou náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
50.000,-Eur s tým, že žalobca ako klient bol poučený o okolnostiach podania sťažnosti, ako aj o tom,
že výsledok veci je neistý. Právny predchodca žalovaných v mene žalobcu podal dňa 02.08.2012

sťažnosť, ktorou namietal porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa článku 46 odsek
1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, číslo konania Pv 12/12-17
zo dňa 28.05.2012 (zistené z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 418/2012-10 na
č. l. 211). Ústavný súd svojím uznesením IV. ÚS 417/2012-10 zo dňa 16.08.2012 sťažnosť žalobcu
odmietol ako neprípustnú (zistené z č. l. 211). Uznesenie číslo konania IV. ÚS 418/2012-10 zo dňa

16.08.2012 bolo právnemu predchodcovi žalovaných ako právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa
10.10.2012 (zistené z odpovede kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.04.2013).
Zo záznamu z jednania zo dňa 04.07.2012 na č. l. 3 z druhej strany súd zistil, že v zázname o jednaní
je uvedené, že advokát - právny predchodca žalovaných má poučiť žalobcu, že premlčacia lehota
na podanie ústavnej žiadosti je dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, pričom podanie ústavnej

sťažnosti nebude úspešné, na čo mal klient uviesť, že trvá na podaní ústavnej sťažnosti. Uvedený
záznam z jednania nie je podpísaný žalobcom, je však doplnený úradným záznamom, podpísaným
právnym predchodcom žalovaných a zamestnancami žalovaného B.. H. B. a Mgr. B. I.. Zo Žiadosti o
podanie vysvetlenia na č. l. 216 súd zistil, že žalobcovi bolo dňa 23.04.2013 doručené oznámenie zkancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.04.2013 Spr. 449/2013, v ktorom mu bolo
oznámené, že jeho sťažnosť je neprípustná. V uvedenej žiadosti žalobca sa od právneho predchodcu
žalovaných domáha vysvetlenia, prečo nebol vyrozumený o doručení vyššie uvedeného uznesenia a

odmietnutí jeho sťažnosti. Z ďalších dôkazných prostriedkov už nevyplývali pre právne posúdenie súdu
ďalšie skutkové okolnosti, ktoré by relevantným spôsobom zmenili rozhodnutie súdu, súd preto ďalšie
čiastkové skutkové zistenia z predložených dôkazov nevykonával.
6. Podľa § 11 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“): Fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy.
7. Podľa § 13 odsek 1 OZ: (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

8. Podľa § 100 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“): (1) Právo sa
premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

9. Podľa § 101 OZ: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Podľa § 420 odsek 1 OZ: (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3)
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. zákon o advokácii a o zmene a doplnení zákona
číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZA“): Výkon
advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi
subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych
úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva

a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

12. Podľa § 18 ods. 2 ZA: Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia

považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

13. Podľa § 26 odsek 1 zákona číslo 586/2003 Z. z. o advokácii: (1) Advokát zodpovedá klientovi za
škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na
škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako

spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto
spoločnosť.

14. Podľa čl. 35 ods. 1 Oznámenie Ministerstva zahraničných SR č. 102/1999 Z. z. o Protokole č.
11 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd meniacom kontrolný systém založený

dohovorom: Súd môže prejednávať vec až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy,
podľa všeobecne uznávaných pravidiel medzinárodného práva a v lehote šiestich mesiacov odo dňa,
keď bolo prijaté konečné rozhodnutie.

15. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť

porušením povinností jeho advokáta - právneho predchodcu žalovaných JUDr. B. R., ktorý tým, že
mu nedoručil uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý zamietol jeho sťažnosť, zmaril
žalobcovi jeho právo na riadne vyšetrenie jeho trestnej veci, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti
cestou Európskeho súdu pre ľudské práva a to tak, že mu uplynula šesťmesačná lehota na podaniesťažnosti. Súd vychádzal z toho, že tvrdenia žalobcu o nemajetkovej ujme vychádzajú z jeho povinnosti
substancovať podstatné skutkové tvrdenia, ktoré majú preukazovať jeho nárok a je na žalobcovi, aby
uviedol také skutkové okolnosti a predložil dôkazy, ktoré mu zaručia úspech v konaní.

16. Vzmysle§11OZmákaždáfyzickáosobaprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Takto
formulovaný § 11 OZ uvádza najtypickejšie zložky a prejavy ochrany osobnosti, pričom tento výpočet
chránených práv nie je vyčerpávajúci, keďže ide len o demonštratívny výpočet chránených stránok

osobnosti človeka s poukazom na formuláciu slova „najmä“ v ustanovení § 11 OZ v rámci jazykového
výkladu. Predmetom ochrany podľa § 11 OZ sú však len také čisto osobné práva občana - fyzickej
osoby, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním späté. Pri posudzovaní otázky, či a ktoré práva
sú ustanovením § 11 OZ chránené sa vychádza z hľadiska, či došlo k zásahu do všestranného rozvoja
a uplatnenia osobnosti človeka. Podľa § 13 OZ sú zadefinované prostriedky ochrany pred zásahom
do práv chránených podľa § 11 OZ. Ochranu podľa § 13 OZ možno použiť len v prípade, že takýto

neoprávnený zásah smeroval do práv chránených podľa § 11 OZ. Na priznanie nároku za nemajetkovú
ujmu spočívajúcu v ohrození osobnostných práv uvedených v § 11 OZ musia byť splnené predpoklady
a to: 1. existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo
ohrození osobnostných práv uvedených v § 11 OZ, 2. neoprávnený (protiprávny) charakter takéhoto
zásahu, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Pokiaľ nie je splnený

ktorýkoľvek z týchto predpokladov, je vylúčená možnosť vzniku sankcií podľa § 13 OZ.

17. Advokát má povinnosť podľa § 18 ods. 2 ZA postupovať pri výkone advokácii s odbornou
starostlivosťou. Odborná starostlivosť advokáta v rámci výkonu advokácie podľa § 1 ods. 2 ZA zahŕňa
aj povinnosť oboznámiť svojho klienta s rozhodnutím súdu v jeho veci v primeranej lehote, aby včas

mohol uplatniť prípadné opravné prostriedky vo veci. Nečinnosť advokáta v tomto smere môže spôsobiť
aj prípadnú škodu voči svojmu klientovi. Ak v súvislosti s porušením tejto povinnosti dôjde ku škode,
advokát zodpovedá podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka § 420 OZ. Zodpovednosť
advokáta za škodu vzniknutú v súvislosti s výkonom advokácie vychádza zo zodpovednosti bez ohľadu
na zavinenie. Predpokladom je výkon advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi výkonom

advokácie a vznikom škody.

18. Žalobca sa vo svojich tvrdeniach snažil preukázať to, že došlo k existenciu zásahu, ktorý vyvolal
ujmu spočívajúcu v porušení, alebo ohrození osobnostných práv žalobcu uvedených v § 11 OZ. S
týmto názorom žalobcu však sa súd nestotožnil, keďže mal za to, že strata možnosti preskúmania

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a orgánov činných v trestnom konaní vo veci žalobcu
pred Európskym súdom pre ľudské práva nie je sama o sebe zásahom do osobnostného práva žalobcu.
Keďže nárok žalobcu by v danom prípade vyplýval len zo skutočnosti, že žalobca si zvolil advokáta JUDr.
B. R. na zastupovanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a tento advokát - právny predchodca
žalovanýchsadopustilporušeniasvojejpovinnostipodľa§18ods.2ZAvočisvojmuklientovi-žalobcovi,

nejde o priamy zásah proti osobnostnému právu žalobcu podľa § 11 OZ, keďže v danom prípade možno
mať za to, že absentuje naplnenie predpokladov, ktorým sa všeobecné osobnostné právo vymedzuje.
Súd poukazuje na to, že subjektívne všeobecné osobnostné právo chránené v § 11 OZ je späté s každou
fyzickou osobou, jedná sa o hodnoty, ako život, zdravie a telo, osobná sloboda, česť, dôstojnosť a
povesť, meno, podoba, slovný prejav osobnej povahy, ako i ďalšie prejavy súkromnej povahy má osobný

nemajetkový charakter, pôsobí voči všetkým ostatným subjektom, patrí fyzickej osobe výlučne po celú
dobu jej života, je časovo neobmedzené po dobu celého života, je nescudziteľné a nepremlčateľné.
Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že uvedeným konaním právneho predchodcu žalovaným bolo porušené jeho
právo na riadne prešetrenie jeho trestnej veci, jedná sa o právo na spravodlivý proces podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, čo je právo pôsobiace voči štátu, avšak porušenie povinností právneho predchodcu

žalovaných nepredstavuje samo o sebe zásah do žalobcovho práva na spravodlivý proces.

19. Obdobne ani nemôže takéto porušenie povinnosti v priamej súvislosti zasahovať do žalobcovho
práva na podnikanie a zachovanie ľudskej dôstojnosti, čo žalobca napriek svojmu tvrdeniu ani
nepreukázal. V danom prípade sa tak jedná o nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením

povinnosti právneho predchodcu žalovaných a spôsobenia nemajetkovej ujmy žalobcu, nakoľko v
samotnom konaní žalobca ani nemohol preukázať, že by výsledok konania pred Európskym súdom
pre ľudské práva mohol byť vyhlásený v prospech žalobcu najmä keď konanie pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky bolo zamietnuté a to z dôvodu, ako vyplýva z verejných registrov pre nevyčerpanievšetkých prostriedkov pred podaním sťažnosti pred Ústavný súd. Pokiaľ by teda aj žalobca podal
včas takúto sťažnosť v súlade s čl. 35 ods. 1 Protokolom č. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, je otázne a prinajmenšom aj nepravdepodobné, že by bol toto rozhodnutie pre neho

priaznivejšie,nežrozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvzhľadomnanesplnenúpodmienku
vyčerpania všetkých vnútroštátnych prostriedkov. V danom prípade súd odkazuje na prameň práva -
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 30Cdo 2652/2005 zo dňa 30.11.2005, ktorý rozhodoval
obdobnú vec a to za účinnosti rovnakého právneho predpisu a rovnakého znenia t. j. § 11 zákona číslo
40/1964 Sb., kde si žalobca odvíjal svoje právo od skutočnosti, že žalovaný, ktorý mal v trestnom konaní

ustanoveného obhajcu v dôsledku porušenia povinnosti obhajcu voči zastupovanému obvinenému sa
dopustil pochybenia podania opravného prostriedku. Najvyšší súd Českej republiky dospel k záveru,
že v dôsledku takéhoto porušenia povinnosti advokáta nešlo bezprostredne o zásah do osobnostného
práva žalobcu. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

20. Súd na zdôraznenie svojho právneho posúdenia poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade

mohla žalobcovi vzniknúť jedine škoda v zmysle § 420 OZ v nadväznosti na § 26 odsek 1 ZA, podľa
ktorejbyzodpovedalprávnypredchodcažalovaných akoadvokátzaškodu,ktorúbyvšakmuselžalobca
preukázať, že mu vznikla škoda, resp. ušlý zisk.

21. Súd ešte dodáva, že pokiaľ bola vznesená námietka premlčania právnym predchodcom žalovaných,

s ktorými sa žalovaní stotožnili, premlčaniu voči nároku žalobcu tejto súd vyhovieť nemohol s poukazom
na skutočnosť, že žalobca podľa názoru súdu si nárok na nemajetkovú ujmu uplatnil včas, keďže
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydané 16. augusta 2012 a vtedajšiemu
právnemu predchodcovi žalovaných bolo doručené dňa 10.10.2012. Žalobcovi potenciálna lehota 6
mesiacov (v súlade s čl. 35 ods. 1 Dohovoru) na podanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva

uplynula 10. 04 2013, t. j. potenciálne, ak by žalobca mal nárok plynúci z nemajetkovej ujmy voči
právnemu predchodcovi žalovaných, začala by plynúť premlčacia dobe deň nasledujúci po uplynutí tejto
lehoty - dňa 11.04.2013, pričom keďže žaloba bola podaná na Okresný súd Veľký Krtíš dňa 11.04.2016,
žaloba bola podaná v trojročnej premlčacej lehote. Z uvedených dôvodov teda súd vec prejednal.

22.Podľa§255odsek1CSP: Súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

23. Podľa § 262 odsek 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. Keďže žalobca bol v plnom rozsahu neúspešný, majú žalovaní nárok na plnú náhradu trov konania
v zmysle § 255 odsek 1 CSP, o výške ktorej bude rozhodnuté v súlade s § 262 odsek 2 CSP uznesením
prvostupňového súdu po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.