Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615201996
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1615201996.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO:
36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanej: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXX, o zaplatenie sumy 1.092,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Malacky zo dňa 03. decembra 2019, č.k. 6C/352/2015-67, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 03.decembra 2019, č.
k.: 6C/352/2015-67 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej len súd „prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 03.12.2019, č.k.:
6C/352/2015-67 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov

konania. Súd prvej inštancie rozhodol spor rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, pričom vo veci konal
v zmysle § 180 C.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Súd prvej inštancie vo rozhodnutí
uviedol, že predvolanie na pojednávanie mal právny zástupca žalobcu doručené dňa 30.10.2019,
pričom v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane
možnostivydaniarozsudkuprezmeškanie.Žalobcasanapojednávanienedostavil,neospravedlnilsvoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. V podaní doručenom súdu dňa 02.12.2019 právny

zástupcažalobcuibauviedol,žežiadaabypojednávanieprebehlovjehoneprítomnostiavneprítomnosti
žalobcu a aby bolo bez ich prítomnosti rozhodnuté s ohľadom na dodržanie zásady hospodárnosti
konania. Žalovaná sa na pojednávanie dostavila, navrhla, aby súd z dôvodu procesnej pasivity
žalovaného rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Uplatnenie zásady hospodárnosti
konania nemožno vyhodnotiť ako skutočnosť, ktorá by vzhľadom k svojej povahe, bola spôsobilá
neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní ospravedlniť. Ustanovenie § 278 C.s.p. totiž predpokladá

ospravedlnenie neúčasti žalobcu na súdnom pojednávaní z vážnych dôvodov, t. j. takých, ktoré sú
vzhľadom k ich povahe spôsobilé neúčasť žalobcu na pojednávaní ospravedlniť a neumožnili by
komukoľvek inému za rovnakých okolností byť na súdnom pojednávaní prítomný; také okolnosti však
žalobca v ospravedlnení neuviedol, keď sa odvolával len na zásadu hospodárnosti konania Pokiaľ bol
žalobca na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaný a náležite poučený a naň sa nedostavil, t.
j. rozhodol sa svoje právo účasti na pojednávaní nevyužiť, musí byť uzrozumený s tým, že vlastným

pričinením nevyužije všetky zákonom priznané prostriedky na ochranu svojich práv, vrátane toho, že za
splnenia ostatných zákonných predpokladov môže súd rozhodnúť kontumačne v jeho neprospech. V
tomto smere platí zásada, že právo patrí bdelým. Pokiaľ sa preto žalobca, resp. jeho právny zástupca,
rozhodli nevyužiť právo byť osobne prítomní na súdnom pojednávaní, svojou neúčasťou tak nevyužili
všetky dostupné prostriedky poskytované C.s.p. na ochranu práv žalobcu (okrem práva byť prítomný na
pojednávaní súdu, aj právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu, k dôkazom a k právnej stránke veci (§ 181 a

§ 182 C.s.p. - viď uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Co/157/2018 -356 zo dňa 31.05.2019.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy1.092,92 € s príslušenstvom. Vo veci bola žalovaná plne úspešná, patrilo by jej teda právo na náhradu
trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnila a ani zo súdneho spisu jej
vznik trov nevyplýva, preto súd (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo

544/2015) žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a § 356 písm. b)
C.s.p., nakoľko žalobca má za to, že v danej veci neboli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom

pre zmeškanie žalobcu v súlade s ustanovením § 278 C.s.p.. Žalobca má v danom prípade za splnené
kritérium, ktoré umožňuje súdu rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. V prípade úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.01.2012 neboli medzi stranami sporu
sporné žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by spochybňovali uzatvorenie úverovej zmluvy alebo poskytnutie
výšky úveru. Žalovaná do uhradila iba 280,- € a preto žalobca žiadal súd, aby zaviazal žalovanú
aspoň na doplatenie istiny, čo činí sumu vo výške 759,63€. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní

ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, a odvolal sa na zásadu hospodárnosti konania. Žalobca
nechcel spôsobovať prieťahy v konaní a navyšovať trovy konania o trovy za účasť na pojednávaní,
v prípade, ak by bol žalobca v konaní úspešný. Žalobca uviedol všetky dostupné informácie, ktoré k
predmetnému konaniu mal. Uvedený postup súdu prvej inštancie jednoznačne nemôže byť v súlade s
ústavným právom na spravodlivý proces. Žalobca poukázal na s tým súvisiace Uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3 Cdo 40/2011: „Možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní
je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie. Ak účastník
toto právo nevyužije, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlní, súhlasí s tým, aby súd pojednával a
rozhodol v jeho neprítomnosti.“ Žalobcu nikto nenavrhol vypočuť ako stranu konania, tak jeho účasť
nebolanutnáažalovanýnepoprelskutkovétvrdeniachžalobcu,takanivpodstatenebolsporotvrdených

skutočnostiach. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nadradil strohý formálny výklad zákona nad
materiálne znaky ustanovenia § 278 C.s.p., ktorými sú zodpovednosť žalobcu za výsledok sporu, a
to žalobca dodržal, ak v žalobe prezentoval skutkové tvrdenia a predložil dôkazy a žalovaná to ani
náznakom nepoprela, a teda celé konanie sa javilo od samého počiatku bez neuralgických bodov, ktoré
by vyžadovali prítomnosť alebo dodatočné vyjadrenia žalobcu. Podľa názoru žalobcu nie je možné

vykladať ustanovenia C.s.p. tak formalisticky, ani s poukazom na pro-spotrebiteľské ustanovenia § 295
a § 296 C.s.p., že by žalobca zmeškal pojednávanie, ak bol aktívny, súdu sa ospravedlnil, žiadal konať
v neprítomnosti, keďže nemienil zvyšovať prípadné trovy konania o trovy svojej účasti na pojednávaní,
ak by bol v konaní úspešný. Súvisiace ustanovenie § 281 C.s.p. hovorí o „zmeškaní pojednávania“,
dôvodová správa o „pasivite žalobcu“, avšak v tomto prípade žalobca pojednávanie nezmeškal z

objektívnych dôvodov, ale naopak, nezúčastnil sa ho z odôvodnených, vopred a včas súdu oznámených
dôvodov a nezostal v spore pasívny, preto podmienky pre aplikáciu § 278 C.s.p. nie sú podľa žalobcu
dané. Žalobca sa z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 03.12.2017 riadne a včas ospravedlnil
podaním zo dňa 28.11.2019 a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, prípadne aby aj bez jeho
prítomnosti bolo v predmetnej veci rozhodnuté. Na čo konajúci súd neprihliadol a rozhodol rozsudkom

pre zmeškanie, čím podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu zásady rovnosti strán. Preto na základe
vyššie uvedených skutočností, ktorými žalobca poukázal na porušenie procesných podmienok, ktoré
by umožňovali v danej veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, žalobca navrhuje, aby Krajský súd
rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 03.12.2019, sp. zn. 5C/352/2015 v napadnutom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie v danej veci žalobu zamietol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, pričom žalobca
v odvolaní namieta, že na jeho vydanie neboli splnené podmienky. Odvolací súd sa preto pre účely

rozhodnutia o podanom odvolaní sústredil výlučne na posúdenie tejto otázky.

6. Podľa § 278 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie voveci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o
následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

7. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobu možno zamietnuť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu,
iba ak sa žalobca na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a poučený o
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi
okolnosťami. Poslednou podmienkou je návrh žalovaného na vydanie takéhoto rozsudku.

8.Vpreskúmavanejvecijenesporné,žežalobcasanapojednávaniekonanédňa03.12.2019nedostavil,
hoci bol riadne a včas predvolaný, ako i to, že žalovaná prítomná na pojednávaní navrhla vo veci
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškania žalobcu.

9. Nakoľko je nesporné, že žalobca pred nariadeným termínom pojednávania písomne svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, pre účely posúdenia splnenia všetkých zákonom

stanovenýchpredpokladov,jenevyhnutnéposúdiť,čidôvodyktorýmižalobcaospravedlnilsvojuneúčasť
na pojednávaní, možno považovať za vážne okolnosti v zmysle ust. § 278 C.s.p. a tiež to, či súd prvej
inštancie citované ustanovenie vyložil v súlade s jeho účelom a zmyslom (porovnaj napr. rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 274/2007 zo dňa 11.októbra 2007, sp. zn. III. ÚS
341/2007 zo dňa 01. júla 2008, nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36, iné).

10. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď dôvody ospravedlnenia uvádzané žalobcom, spočívajúce v presvedčení
o nadbytočnosti jeho prítomnosti na pojednávaní a hospodárnosti konania, nepovažoval za vážne
okolnosti, ktoré by bránili rozhodnutiu v spore rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, pričom zároveň

ustanovenie § 278 C.s.p. vyložil v rozpore s jeho účelom a zmyslom, keď dospel k záveru, že za daných
okolností boli podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu splnené.

11. V prvom rade, pokiaľ ide o účel a zmysel ustanovenia § 278 C.s.p. z dôvodovej správy k tomu
ustanoveniu vyplýva, že zákonodarca rozsudok pre zmeškania žalobcu (rovnako ako rozsudok pre

zmeškanie žalovaného) koncipoval ako sankciu za procesnú pasivitu, a to najmä so zreteľom na
kontradiktórnosť sporového konania, vyžadujúcu procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne
rovnako. Podľa literatúry (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.) pritom,
cit.: „Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje

následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní (v mimosporových konaniach vydanie
tzv. kontumačného rozsudku neprichádza do úvahy). V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom
procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení
„svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo
forme svojej procesnej obrany“.

12. Vychádzajúc z toho, že zmyslom a účelom citovaného ustanovenia má byť procesný postih žalobcu,
od ktorého možno očakávať, že v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ bude svoje nároky,
ktorým žiada priznať ochranu uplatňovať aktívne a dôsledne, a nie iba formálne a bez skutočného
záujmu na rozhodnutí o merite veci, možno konštatovať, že ak žalobca v podanej žalobe, prípadne v

ďalších písomných podaniach doručených súdu, uplatnil všetky prostriedky procesného útoku, ktoré
uplatniť chcel a mienil a na ich základe je presvedčený o dôvodnosti podanej žaloby (teda už nemal
viac čo k veci uviesť), v zreteľnej snahe nenavyšovať pre prípad úspechu trovy konania v skutkovo
a právne jednoduchej veci, ospravedlní svoju neprítomnosť na pojednávaní, na ktorom navrhuje spor
prejednať a rozhodnúť, nemožno považovať rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie žalobcu,

ktorý predstavuje (iba) procesnú sankciu za pasivitu žalobcu, za postup v súlade s účelom a zmyslom
ustanovenia § 278 C.s.p.. Za stavu, keď žalobca už uplatnil všetky zmýšľané prostriedky procesného
útoku, totiž nemožno nájsť žiadnu rozumnú odpoveď na otázku, akú ďalšiu (zvýšenú) aktivitu by v spore
mohol žalobca ešte vyvinúť, s výnimkou jeho účasti na pojednávaní, ktorá však nie je podmienkou
meritórneho rozhodnutia a neúčasť žalobcu nebráni súdu vo veci rozhodnúť. V tejto súvislosti odvolací

súd uvádza, že nemožno žalobcovi vnucovať predstavu súdu o tom, aké procesné úkony by mal v spore
vykonať, ak mu povinnosť ich uskutočnenia zo zákona nevyplýva a nič nebráni rozhodnutiu v merite
veci. Ak žalobca zjavne nie je pasívny, no nevidí dôvod na svoju účasť na pojednávaní, ktorá je jeho
právom a nie povinnosťou, nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby sa pojednávania zúčastnillen pre jeho účasť samotnú. Ak žalobca už nemá čo viac k veci uviesť a súhlasil s konaním v jeho
neprítomnosti, a to napriek riziku, že žalovaný na pojednávaní uplatní prostriedky procesnej obrany, ku
ktorým už nebude mať možnosť sa vyjadriť, nemožno jeho neúčasť na pojednávaní hodnotiť ako jeho

procesnú pasivitu, ktorú by bolo možné sankcionovať rozsudkom pre zmeškanie.

13. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že ak sa žalobca, zastúpený advokátom,
v danej veci na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť ospravedlnil tým, že svoju účasť
nepovažuje za potrebnú, a to s ohľadom na dodržanie zásady hospodárnosti konania a účelovosti trov

vynakladaných stranami sporu s tým, že žiada, aby súd spor prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti
(teda na základe toho, čo doposiaľ uviedol a navrhol), pri absencii mimoriadnych okolností vylučujúcich
udržateľnosť takéhoto výkladu, možno konštatovať, že neboli splnené predpoklady pre rozhodnutie v
spore rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.

14. Odvolací súd dodáva, že na rozdiel od súdu prvej inštancie, má za to, že dôvody, ktorými žalobca

ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní konanom v preskúmavanej veci dňa 03.12.2019,
treba považovať za vážne okolnosti, ktoré vylučujú aplikáciu ust. § 278 C.s.p.. Za vážny dôvod na
ospravedlnenie z pojednávania v zásade možno považovať iba takú (náhlu) okolnosť, ktorá strane sporu
objektívne znemožňuje účasť na pojednávaní. Odvolací súd je však toho názoru, že prejavený úmysel
žalobcu dôsledne vychádzať zo zásady hospodárnosti konania, v spojení s tým, že žalobca už viac

nemá čo k veci uviesť, a preto považuje svoju formálnu účasť na pojednávaní za celkom nadbytočnú,
treba pre účely ust. § 278 C.s.p. považovať za okolnosti, ktoré sú pri rešpektovaní základných zásad
civilného konania dostatočne vážne (závažné) na ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Preto
aj v preskúmavanej veci takto špecifikované dôvody uvádzané žalobcom v jeho ospravedlnení z
pojednávania treba považovať za vážne dôvody, ktoré bránia vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalobcu.

Cieľom civilného sporového konania je predsa predovšetkým poskytnutie súdnej ochrany porušeným
alebo ohrozeným právam čo najrýchlejšie, najjednoduchšie, najúčelnejšie a s čo najnižšími nákladmi,
pričom žalobca svojou neúčasťou na pojednávaní a jej ospravedlnením, v spojení so súhlasom s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti, iba prispieva k lepšiemu naplneniu týchto cieľov.
15. Záverom je ešte potrebné uviesť, že ak súd v spore rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalobcu,

hoci na to neboli splnené zákonom stanovené podmienky, zamedzil tým žalobcovi v realizácii
prevažnej väčšiny jeho procesných práv, čo má nepochybne za následok porušenie jeho práva na
spravodlivý proces.

16. Na základe uvedeného, keďže v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky na

rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie žalobcu (§ 278 C.s.p.), odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p.
vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvoinštančný súd spor meritórne prejedná a rozhodne, pričom obom
stranám sporu v súlade s dotknutými ustanoveniami Civilného sporového poriadku poskytne priestor na
uplatnenievšetkýchichprocesnýchprávvtakomrozsahu,abyneboloporušenéichprávonaspravodlivý

proces.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a

nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 C.s.p.).
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).