Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/247/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115212883
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7115212883.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci navrhovateľa: M.

W., nar. XX.X.XXXX, bytom H., XXX XX F., štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Viktória Hajduová,
advokátka, M. R. Štefánika 3197/32, 076 01 Trebišov, proti odporkyni: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XX, XXX XX P., štátna občianska SR, v zastúpení: JUDr. Rastislav Lenárt, advokát, Pollova 32, 040
18 Košice, o vyporiadanie BSM

r o z h o d o l :

Konanie o zrušenie BSM M. W. a Q. W. z a s t a v u j e .

Späťvzatie žaloby o zaplatenie 14,40 Eur n e p r i p ú š ť a .

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť titulom vyrovnania hodnoty vyporiadacích podielov žalobcovi sumu
5.366,39 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.5.2015 domáhal, aby súd bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) navrhovateľa a odporkyne, ktoré zaniklo dňa 19.5.2012
právoplatným rozsudkom o rozvode manželstva OS Košice I č.k. 35C/62/2011 zo dňa 27.3.2012 zrušil.
Zároveň, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa zostatok úverov a pôžičiek vedených
v Slovenskej sporiteľni a do výlučného vlastníctva odporkyne, aby prikázal veci získané za investície
do bytu, ako aj práčku a chladničku. Zároveň žiadal, aby odporkyňa bola povinná z titulu konečného
vyporiadania BSM zaplatiť mu sumu 4.000,- Eur na vyrovnanie vyporiadacieho podielu a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania žiadal vysloviť výrok, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

2. Navrhovateľ v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti:

3.Manželstvouzavretésodporkyňoudňa26.7.2003zaniklo,bolorozvedenérozsudkomOSKošiceIč.k.
35C/62/2011 zo dňa 27.3.2012, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.5.2012. S odporkyňou
počas trvania manželstva nadobudli len hnuteľné veci nepatrnej hodnoty, chladničku a práčku, ktoré

navrhuje prikázať do jej výlučného vlastníctva, avšak podstatnú zložku tvoriacu spoločné úvery a pôžičky
s výťažku z ktorých byt odporkyne zhodnotili a to investíciami do opráv a zveľadenia bytu. Všetky
úvery uhrádza výlučne on sám spolu s družkou, časť už aj splatil pretože len o je zárobkovo činný.
Odporkyňa sa upomienkam a splátkam úverov, urgenciám zámerne vyhýba. Z manželstva pochádzajúz ich zaniklého BSM pôžičky k týmto účtov vedených v Slovenskej sporiteľni: XXXXXXXXX/XXXX,
XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/
XXXX. Navrhovateľ žiadal, aby ich titulom vyporiadania zaniklého BSM mu odporkyňa uhradila polovicu

finančných prostriedkov, ktoré vynaložil na úhradu dlhov vzniklých za trvania manželstva s tým, že na
úhradu zostatkov dlhov k jednotlivým účtom o poskytnutí úverov preberie takisto on a taktiež bude
zaviazaných ich platiť.

4. Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení v samotnej žalobe označil nasledovné dôkazy: Rozsudok

Okresného súdu Košice I č.k. 35C/62/2011-105 zo dňa 27.3.2012, hotovostné vklady SLSP v počte
35 kusov, na potvrdenie o úhradách navrhol pripojiť spis OS KE I sp. zn. 21P/123/2014. Z uvedených
dôkazov však priložil k žalobe navrhovateľ iba rozsudok OS KE I sp. zn. 35C/62/2011 vo fotokópií.

5. Odporkyňa sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 30.6.2015, kedy uviedla, že v celom rozsahu
neuznáva navrhovateľov uplatnený nárok pretože je plný poloprávd a nesprávnych údajov. Zo strany

súdu jej neboli doručené žiadne listinné dôkazy a preto sa žiada s nimi oboznámiť a jednak k ním
vyjadriť. Odkaz navrhovateľa na potvrdenia o úhradách zo spisu OS KE I sp. zn. 21P/12/2014 považuje
za nedôvodný. Petit návrhu je neurčitý, zmätočný a nevykonateľný. Zároveň odporkyňa uviedla, že nie
je uvedené, ktoré konkrétne pôžičky, úvery vlastne navrhovateľ splatil, kedy vznikli tieto pôžičky, úvery,
či počas manželstva, či po zániku a či nepoužil tieto finančné prostriedky navrhovateľ napr. na svoje

podnikanie keďže je živnostníkom. Odporkyňa k svojmu vyjadreniu nepripojila žiadne dôkazy.

6. Navrhovateľ podaním zo dňa 13.1.2016 uviedol, že odporkyňa sa nevyjadruje k podstatnostiam,
k žiadnej položke a v konkrétnostiach ani k ním podaného návrhu, čím zároveň nevyvracia tvrdenia
ohľadom investícií o nehnuteľnosti ako aj úhrady dlhov vzniklých z pôžičiek. So všetkými dôkazmi

ohľadom platenia pôžičiek jeho osobou bola odporkyňa oboznámená v konaní o znížení výživného, ktoré
je toho času právoplatne skončené. Podstatnou položkou na vyporiadanie zaniklého BSM sú investície
do nehnuteľnosti a pôžičky. V prílohe žalobca doložil potvrdenie o splatení pohľadávky zo dňa 4.3.2015
a zo dňa 24.6.2014.

7. Podaním zo dňa 3.11.2016 navrhovateľ zobral svoju žalobu čiastočne späť v rozsahu výroku č. 1
navrhovaného žalobného petitu, kedy žiadal zrušiť BSM.

8. Podaním zo dňa 4.11.2016 navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby o vyporiadanie BSM a to:
- Do BSM procesných strán žalobcu M. W., t. bytom H.. XXX/X, XXX XX F. a žalovanej Q. W., tr. bytom

T. XX, XXX XX Košice:
1) Záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 24.5.2006, uzavretá v SLSP, a.s.
na sumu 3.488,25 Eur s prísl..
2) Záväzok zo zmluvy o úvere XXXXXXXXX, zo dňa 2.11.2005, uzavretá v SLSP, a.s. na sumu 1.598,40
Eur.

3) Záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere XXXXXXXXXX, zo dňa 16.12.2005, uzavretá v SLSP, a.s.
na sumu 3.319,39 Eur s prísl..
- Celková hodnota záväzkov z BSM činí sumu 10.747,17 Eur.
- Zostatok dlhu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretý v SLSP, a.s. dňa 2.11.2005 v sume 256,-
Eur, preberá na seba žalobca a zaväzuje sa ho splatiť v celosti, ako jediný dlžník.

- Žalovaná Q. W., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom T. XX, XXX XX Košice, je povinný z titulu vyrovnania
hodnoty vyrovnávacích podielov zaplatiť žalobcovi M. W., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom H., XXX XX F.,
sumu 5.373,59 Eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
- Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. (č.l. 85)

9. V danom podaní uviedol, že predmet BSM tvoria pasíva a to:
1) Zmluva o splátkovom úvre č. XXXXXXXXX zo dňa 24.5.2006, uzavretá so SLSP, a.s. na sumu
3.488,25 Eur s príslušenstvom. (Žalobca tento úver celý spolu s príslušenstvom splatil v celkovej výške
4.591,80 Eur, pozostávajúcich z istiny príslušenstva a trov konania, nakoľko v dôsledku expirácie úveru
došlo k jeho vymáhaniu súdnou cestou).

2) Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 2.11.2005, uzavretá v SLSP, a.s. vo výške 1.598,40 Eur.
(Žalobca predmetný záväzok ešte nesplatil, zostáva uhradiť 256,- Eur).
3) Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 16.12.2005, uzavretá v SLSP, a.s. na sumu
100.000,- Sk s prísl., t.j. 3.319,39 Eur. (Žalobca predmetný záväzok uhradil tak, ako predošlé po rozvodemanželstva, v celkovej sume 4.556,97 Eur, pozostávajúcej z príslušenstvom, ako aj trov konania nakoľko
taktiež došlo k expirácií úveru, jeho mimoriadnej splatnosti, v dôsledku jeho neplatenia.

10. Navrhovateľ na úhradu dlhov zaplatil sumu 10.747,17 Eur po zániku manželstva a preto žiadal, aby
mu odporkyňa zaplatila sumu 5.373,59 Eur. K uvedenému podaniu priložil dôkazy: Potvrdenie o splatení
pohľadávky zo dňa 24.6.2014 (úver 1 - č.l. 48), Potvrdenie o splatení pohľadávky zo dňa 4.3.2015
(úver 3 - č.l. 47), Dohoda o uznaní záväzku úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 7.10.2014 (úver 3),
Potvrdenia o hotovostných vkladoch ku každému z úverov. (č.l. 105)

11. Ďalším podaním zo dňa 18.11.2016 navrhovateľ opätovne žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby
o vyporiadanie BSM, pričom obsah daného podania zostal rovnaký, avšak žiadal odlišný petit a to
nasledovný: Žalovaná Q. W., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom T. 14, XXX XX P. je povinná z titulu vyrovnania
hodnoty vyporiadacíích podielov zaplatiť žalobcovi M. W., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom H. XXX/X, XXX XX
F.., sumu 5.373,59 Eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania. (č.l. 104)

12. Odporkyňa sa vyjadrila podaním zo dňa 12.1.2017, kedy uviedla, že k poslednému návrhu na
pripusteniezmenyžalobyzodňa17.11.2016niesúpripojenézmluvyoúveroch,naktorévtexteodkazuje
žalobca a nie je zrejmé, či uplatnené nároky majú spadať do BSM, či boli úverové zmluvy uzatvorené

za trvania manželstva aj žalovanou a teda s jej vedomím a súhlasom. Odporkyňa žiadala v konaní
vypočuť navrhovateľa a aby ten listinnými dôkazmi preukázal, na aký účel použil finančné prostriedky
z poskytnutých úverov za trvania manželstva.

13. Podaním zo dňa 12.1.2017 navrhovateľ uviedol konkrétnu výšku splatených úverov a to na úvere č.

2 označeného ako zmluva č. XXXXXXXXX splatil celkovo 1.598,40 Eur, ktorú túto sumu si uplatňuje do
celkovej masy BSM, na úhradu polovicu ktorej navrhuje v konečnom rozhodnutí zaviať žalovanú. Dlh
vzniknutý zo zmluvy o úvere č. 3 zmluva č. XXXXXXXXXX bol uhradený v celkovej sume 4.900,- Eur,
avšak do BSM žiadam započítať sumu 4.556,97 Eur, pretože rozdiel vznikol z dôvodu môjho omeškania
pri plnení zo splátkového kalendára (č.l. 118).

14. V priebehu konania ďalej odporkyňa namietala, že úverová zmluva č. XXXXXXXXX nie je podpísaná
odporkyňou, čiže ju uzavrel len navrhovateľ. Odporkyňa o úkonoch navrhovateľa nemala vedomosť
a preto navrhla vypočuť oboch účastníkov konania. Na všetkých hotovostných vkladoch, ktoré doručil
navrhovateľ ako dôkaz o jeho úhradách úverov je uvedená osoba G. E., tzn. že nie je dôkaz o o tom, že

úvery zaplatil navrhovateľ a preto odporkyňa namietla nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože
nie je v konaní preukázané, že navrhovateľ platil úvery, ale platila ich za neho tretia osoba. Ak táto osoba
s navrhovateľom žila ako druh a družka, to znamená, že cudzia osoba platila za neho. V tomto prípade
sa má súd vysporiadať s otázkou či je dostatok vecnej aktívnej a pasívnej legitimácie v tomto konaní na
strane účastníkov. Ak platila platby E. G. platila ich nielen za navrhovateľa, ale aj za odporkyňou, tzn.

že je tam solidárna zaviazanosť. Odporkyňa zároveň poukázala na zápisnicu z pojednávania zo dňa
26.8.2015 v konaní sp. zn. 21P/123/2014 kde bola vypočutá svedkyňa E. G., ktorá uviedla prečo išli
príjmy otca (tu navrhovateľa) na účet matky svedkyne (tzn. matky E. G.) táto uviedla, že navrhovateľ mal
veľké dlžoby, ktoré mu pomohla uhradiť jej matka a preto peniaze išli na jej účet. Mal veľké nedoplatky v
zdravotnej, sociálnej poisťovni - platili sa 2 pôžičky, ktoré mali spoločne s predchádzajúcou manželkou.

Z uvedeného odporkyňa mala za to, že keďže pani G. vedela, že to bola pôžička oboch účastníkov a to
navrhovateľa a odporkyne, platila pôžičky za nich oboch. Na vkladových lístkoch o vykonaných úhradách
pani E. G. nie je uvedené, že to platí za navrhovateľa.

15. Navrhovateľ k tomuto uviedol, že z jednotlivých potvrdení o úhradách istín s príslušenstvom vyplýva,

že znejú na meno a predmetné istiny uhradil navrhovateľ bez ohľadu na to, kto ich namiesto neho
čiastkovo uhrádzal v jednotlivých splátkach. Je nepochybné, že predmetné úvery boli platené. kedy
navrhovateľ poukázal na uznanie dlhu. Úhrady na úvery boli finančnými prostriedkami navrhovateľa,
fyzicky dané z účtu navrhovateľa na účet svedkyne E. G.. Ona finančné prostriedky vybrala a vložila
na účet veriteľa, alebo jej tieto boli fyzicky dané k rukám samotným navrhovateľom na účel úhrady

dlhu. Záväzky boli uznávané výlučne navrhovateľom, takže jeho družka nemohla platiť nejaký solidárny
záväzok aj za odporkyňu. Pre predmetné konanie je to irelevantná otázka. K návrhu odporkyne na
výsluch oboch účastníkov konania navrhovateľ uviedol, že odporkyňa sa ešte aj v čase pojednávaniavyjadrila k predmetu a meritu veci len chabým obviňovaním jeho osoby, že použil prostriedky na vlastné
účely.

16. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom svedkyne a zistil nasledovný
skutkový stav:

17. Dňa 24.5.2006 bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom zmluva o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý splátkový úver vo výške 50.000,-

Sk, druh úveru: MINIúver do 10 minút so splatnosťou prvej splátky 20.6.2006, s počtom splátok
60, konečná splatnosť úveru 20.5.2011. Na uvedenej zmluve bol ako dlžník označený navrhovateľ
definovaný menom, priezvisko, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a dokladom totožnosti - OP. Na
zmluve je podpis navrhovateľa (č.l. 125).

18. Dňa 23.2.2009 bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom a odporkyňou

ako majiteľmi účtu zmluva o vydaní a používaní platobnej karty VISA Electron čip, pričom držiteľom karty
bola práve odporkyňa. Na uvedenej zmluve je podpísaná odporkyňa, ktorá svojim podpisom zároveň na
doručenke potvrdila, že prevzala neporušenú obálku dňa 2.6.2005 s prevzatím danej karty (č.l. 126).

19. Dňa 16.12.2005 bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi Slovenskou

sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom a odporkyňou ako dlžníkmi, na základe ktorej bol poskytnutý bankou
splátkový úver vo výške 100.000,- Sk ako spotrebný úver bez účelu pri výške splátky 1.359,- Sk
mesačne, splatnosť prvej splátky 20.12.2005, konečná splatnosť úveru 20.12.2016. Na uvedenej zmluve
sú podpísaní obaja účastníci konania - navrhovateľ, ako aj odporkyňa (č.l. 127).

20. Žalobca predložil dohodu o uznaní záväzkov uhradiť pohľadávky v splátkach medzi veriteľom
spoločnosťou EOS KSI Slovensko, IČO: 35 724 803 a spoludlžníkom - navrhovateľom za dlžníka -
odporkyňu s tým, že pôvodným veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s.. Dohodou bol uznaný záväzok
voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 2.11.2005 s pôvodným veriteľom
s celkovou dlžnou sumou vo výške 1.598,40 Eur pozostávajúcej z istiny 1.133,42 Eur, ostatného

príslušenstva podľa zmluvy 52,88 Eur a úroku z omeškania 8,75% ročne zo sumy 1.293,42 Eur za
dobu od 27.9.2012 do dňa splatnosti poslednej splátky. Spoludlžník - navrhovateľ sa týmto zaviazal
splatiť tento záväzok voči veriteľovi v 12tich pravidelných mesačných splátkach v minimálnej výške 50,-
Eur k 31. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 31.10.2014 a dátumom splatnosti poslednej splátky
30.9.2015, ktoré platby sa zaviazal navrhovateľ poukazovať na účet spoločnosti EOS KSI Slovensko,

s.r.o. s variabilným symbolom XXXXXXXXX.

21. Z dohody o spôsobe úhradu záväzkov formou splátkového kalendára a to medzi spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s. a dlžníkmi - navrhovateľom a odporkyňou zo dňa 17.1.2012 súd zistil, že
bol uznaný záväzok voči banke vyplývajúci z povoleného prečerpania balíka extra č. ú. XXXXXXXXX/

XXXX, ktorý bol po lehote splatnosti a ktorý ku dňu 16.1.2012 predstavoval sumu 1.570,56 Eur. Dlžníci
sa zaviazali zaplatiť záväzok mesačnými splátkami vždy k 28. dňu v kalendárnom mesiaci vo výške
100,- Eur, pričom prvá splátka mala byť 28.1.2012, posledná splátka 28.4.2013 avšak už len vo výške
70,56 Eur.

22. Z potvrdenia o splatení pohľadávky zo dňa 4.3.2015 (č.l. 47) súd zistil, že advokát JUDr. S. P. ako
zástupca Slovenskej sporiteľne, a.s. vydal navrhovateľovi potvrdenie o splatení pohľadávky vyplývajúcej
z rozsudku Okresného súdu Košice č.k. 39C/277/2013-101 zo dňa 12.11.2013, ktorým bol navrhovateľ
a odporkyňa spoločne zaviazaní Slovenskej sporiteľni, a.s. ako navrhovateľovi záväzok z poskytnutého
úveru č. ú. XXXXXXXXX/XXXX a to sumu 3.488,25 Eur, 12,15% ročný úrok zo sumy 1.385,57 Eur od

5.11.2013 do zaplatenia, 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.3385,57 Eur od 5.11.2013 do zaplatenia
a náhradu trov konania vo výške 751,67 Eur pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku s návrhu
vo výške 215,63 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 536,04 Eur kedy bolo
potvrdené, že ku dňu 4.2.2015 bola výlučne navrhovateľom zaplatená celá pohľadávka banky vzniknutá
zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.5.2006 vo výške 3.840,21 Eur, ako aj trovy

konania banky vo výške 751,67 Eur v zmysle vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
39C/277/2013-101 zo dňa 12.11.2013.23. Potvrdením o splatení pohľadávky vydaným JUDr. S. P., advokátom zastupujúcim Slovenskú
sporiteľňu, a.s. zo dňa 24.6.2014 (č.l. 48) bolo potvrdené, že dňom 29.5.2014 bola dlžníkom
navrhovateľom zaplatená celá pohľadávka banky s príslušenstvom vzniknutá zo zmluvy o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.5.2006 v súlade s právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom
Okresného súdu Košice I č.k. 15C/147/2013-55 zo dňa 20.5.2013.

24. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.11.2012 súd zistil, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa

15.12.2005, ktorou poskytla úver vo výške 3.319,39 Eur. Uvedené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti bolo adresované a doručované odporkyni, ktorá zásielku neprevzala. Úverová pohľadávka ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu 3.740,80 Eur.

25. Z jednotlivých vkladových lístkov spolu s potvrdeniami o splatení vyplynulo, že na úver č.
XXXXXXXXX uhradil navrhovateľ sumu 4.591,80 Eur, na úver č. XXXXXXXXX sumu 1585,50 Eur

(pričom navrhovateľ žiada iba 1.584,00 Eur) a na úver č. XXXXXXXXXX vyše 4.800,00 Eur (pričom
navrhovateľ žiada iba sumu 4.556,97 Eur).

26. V konaní vypovedala svedkyňa p. E. G. - družka navrhovateľa, ktorá uviedla, že pri rozhovoroch
s navrhovateľom sa dozvedela, že v manželstve mali nejaké úvery. On potom odišiel pracovať do

zahraničia a jedného dňa prišiel papier s exekúciu, že má zaplatiť určité čiastky. On bol v Nemecku, preto
to prevzala ona, prečítala a zavolala navrhovateľovi. Navrhovateľ bol spoluručiteľ pri nejakom úvere
za odporkyňu, a bolo to potrebné uhradiť. Preto aby nemali problémy, navrhovateľ súhlasil, svedkyňa
vybavila splátkový kalendár, začali splácať jeden dlh. To isté sa opakovalo 2x. Na prvý, druhý a tretí úver
svedkyňa vybavila splátkový kalendár. Takže to spolu začali dávať do poriadku. Navrhovateľ vlastne

platil tieto 3 úvery, pretože peniaze boli jeho. Keďže navrhovateľ mal exekútorov, nemohol si otvoriť účet
a bál sa, aby mu nesiahli na výplaty, čo mu chodili z Nemecka, tak dával výplaty na účet jej mamy.
Akonáhle mu prišla výplata, zavolal jej, alebo napísal smsku, koľko má svedkyňa vybrať peňazí, ona
peniaze vybrala a hneď odovzdala tam, kde bolo treba. Neboli to jej peniaze, pretože je na materskej,
poberá len 250,- Eur a tiež spláca jedného exekútora. Svedkyňa uhrádzala peniaze za navrhovateľa.

Na vkladových lístkoch sú väčšinou jej podpisy, lebo ona platila za navrhovateľa. Je tam aj zopár jeho
podpisov, pretože v čase, keď bol doma, ju odbremenil a išiel si to zaplatiť sám.

27. Na pojednávaní dňa 15.5.2018 navrhovateľ prostredníctvom advokátky opätovne upravil žalobný
petit s tým, že žiadal zaplatiť titulom vyrovnania hodnoty vyporiadacích podielov navrhovateľa už len

sumu 5.366,38 Eur a tým vlastne v rozsahu 14,40 Eur zobral návrh späť.

28. Na pojednávaní dňa 15.5.2018 advokát odporkyne s uvedeným späťvzatím návrhu v rozsahu 14,40
Eur nesúhlasil bez udania konkrétnych dôvodov len s odkazom na to, že je viazaný pokynmi svojej
klientky. Naproti tomu v časti výroku o zrušenie BSM (pôvodný prvý výrok žaloby) advokát odporkyne

so späťvzatím súhlasil.

29. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže
vziať žalobu späť.

30. Podľa § 145 ods. 1,2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

31. Podľa § 146 ods. 1,2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

32. Navrhovateľ v konaní niekoľkokrát zmenil žalobný petit, kedy zobral žalobu v časti prvého výroku
o zrušenie BSM späť.33. Čo sa týka ostatných výrokov pôvodnej žaloby, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva
navrhovateľa zostatok úverov a pôžičiek vedených v Slovenskej sporiteľni a do výlučného vlastníctva
odporkyne veci získané za investície do bytu, ako aj práčku a chladničku, a zaviazal odporkyňu zaplatiť

musumu4.000,-Eurnavyrovnanievyporiadaciehopodielustým,žetietovýrokybolinásledneupravené
ďalším podaniami zo dňa 4.11.2016 a 18.11.2016, súd uvedené považoval za celkovú zmenu petitu
pôvodnej žaloby, ktorú pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 15.12.2016 za prítomnosti
oboch strán sporu resp. advokátov s tým, že následne ostali predmetom konania už len dva výroky - o
zrušenie BSM a o zaplatenie sumy 5.373,59 Eur titulom vyrovnania hodnoty vyporiadacích podielov.

34. Na základe dispozičného úkonu navrhovateľa, ktorým zobral žalobu v časti o zrušenie BSM späť,
súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 144 a 145 CSP žalobu v tejto časti zastavil.

35. V zmysle ustanovenia § 146 CSP žalovaný môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo jej
časti vyjadrením svojho nesúhlasu. Či na strane žalovaného ide o vážne dôvody, posúdi súd ad hoc

podľa individuálnych okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na možné dôsledky zastavenia
konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia oprávnených
práv a oprávnených záujmov žalovaného. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z hmotného práva (napr. v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov) je
vyžadovaný výslovný súhlas žalovaného so späťvzatím. V konaniach o vyporiadanie BSM pri nesúhlase

žalovaného so späťvzatím súd postupuje ako pri nesplnení podmienok na zastavenie konania alebo
jeho časti a späťvzatie žaloby nepripustí a koná o zvyšku, ako keby k späťvzatiu vôbec nebolo došlo.

36. Z uvedeného dôvodu súd pre nedostatok súhlasu odporkyne so späťvzatím návrhu o zaplatenie
sumy 14,40 Eur, späťvzatie v tejto časti nepripustil a rozhodoval o celom nároku o zaplatenie sumy

5.373,59 Eur.

37. K výsluchu svedkyne na pojednávaní dňa 13.3.2018, ktorého sa advokát odporkyne pre jeho
dobrovoľný odchod nezúčastnil, tento následne uviedol, že ani jedna výpoveď a ani jeden svedecký
dôkaz nebol doložený o tom, že svedkyňa realizovala výbery z účtu navrhovateľa a že tieto finančné

prostriedky platila zaňho, nevyjadrila ku každej jednotlivej platbe. Svedkyňa len tvrdila, že to bolo z jeho
účtu, bez toho, že by to dokladovala, nebol známy pôvod týchto financií, preto žiadal zopakovať jej
výsluch.

38. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

39. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,

a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. 3)

40. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

41. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

42. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý

z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

43. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvorí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania lenjedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku len jednému z manželov,
ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako
právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ). Skôr ako sa vyporiadavajú veci, je nutné stanoviť

presný predmet BSM v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a predmet vyporiadania.
Treba skúmať, či veci, ktoré účastníci konania uviedli patria do BSM, či boli nadobudnuté počas trvania
manželstva a či boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov, aké boli investície a čo do BSM nepatrí.

44. Podľa § 150 OZ sa pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Určenie rozsahu a ocenenie majetku v BSM je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch
manželov. Po tomto vyporiadaní z kvantitatívneho hľadiska nasleduje kvalitatívne vyporiadanie, t.j.
určenie, ktoré veci a pohľadávky z bezpodielového spoluvlastníctva pripadnú každému z manželov. Pre
určenie, ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky mali byť každému z manželov pridelené zákon výslovne
neustanovuje žiadne hľadiská - určujúcimi zásad je účelné využitie veci tak, aby pokiaľ možno nebolo
treba vyrovnanie podielov peňažnou sumou. Takýto postup však nie je bezvýnimočný.

45. Vychádzajúc zo zásady, že podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, súd určil delenie
majetku (tu iba pasív) bývalých manželov v pomere 50% ku 50%. Súd nevidel žiaden dôvod nerozdeliť
masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov rovnakým dielom v zmysle § 150 OZ, pretože v konaní
neboli preukázané a dokonca ani len tvrdené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné delenie.

46. Na základe zhodných vyjadrení strán sporu a úprav petitu je zrejmé, že v konaní zostali ako
sporné položky iba pasíva a to uhradené finančné prostriedky z troch úverov poskytnutých Slovenskou
sporiteľnou, a.s. a to na základe troch úverových zmlúv a to č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX.

47. Odporkyňa síce namietala, že nie všetky zmluvy o úvere podpísala a že je otázne, na čo boli
použité uvedené prostriedky z úverov, keďže navrhovateľ je podnikateľom. Skutočnosť, že jedna zo
zmlúv č. XXXXXXXXXX nebola podpísaná odporkyňou, ešte neznamená, že záväzok z uvedeného
úveru nepatrí do BSM. V danej zmluve bol navrhovateľ ako dlžník označený menom, priezvisko,

adresou trvalého pobytu, rodným číslom a dokladom totožnosti - OP, a nie obchodným menom, sídlom
a identifikačným číslom podnikateľa, takže nemožno hovoriť, že úver mu bol poskytnutý za účelom
financovania podnikania. Ostatné dve úverové zmluvy č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, boli
podpísané zas práve iba odporkyňou alebo oboma manželmi a preto súd právne uzavrel, že záväzky zo
všetkých troch úverových zmlúv sú záväzkami oboch manželov a teda a aj patria pod režim vyporiadania

BSM.

48. Následne súd z predložených dôkazov mal za preukázané, že navrhovateľ na celkový záväzok
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX v zmysle právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu
Okresného súdu Košice I č.k. 15C/147/2013-55 zo dňa 20.5.2013 zaplatil sumu 4.591,80 Eur, na

záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX sumu 1.584,00 Eur a na záväzok z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX sumu 4.556,97 Eur, ktoré výšky vychádzali z predložených vkladových lístkov banky
(vklady v hotovosti), potvrdeniach o splatení úverov, dohôd o uznaní záväzku atď, pričom samotná výška
splatených úverov vôbec nebola rozporovaná odporkyňou a preto súd z uvedených zhodných tvrdení
vychádzal.

49. Odporkyňou bolo namietané to, že nakoľko jednotlivé platby vykonával nie navrhovateľ, ale jeho
priateľka, táto vlastne platila všetky úvery solidárne za nich oboch. Uvedené tvrdenie bolo vyvrátené
práve výpoveďou danej svedkyne, kedy táto bola iba akýmsi sprostredkovateľom doručujúcim finančné
prostriedky navrhovateľa a vykonávala platby na jednotlivé úvery za jeho osobu. Súd plne uveril jej

výpovedi na pojednávaní dňa 13.3.2018, nakoľko by bolo v rozpore s akoukoľvek logikou, že by ona ako
cudzia osoba vo vzťahu k odporkyni, uhrádzala dané úvery zo svojich vlastných finančných prostriedkov
aj za odporkyňu. Súd zároveň nepovažoval za potrebné zopakovať výsluch tejto svedkyne, nakoľko jej
výpoveď považoval za dostačujúcu bez toho, aby sa táto vyjadrovala ku každej jednotlivej platbe, čo
si vzhľadom i na odstup času daná svedkyňa ani nemohla pamätať. Zároveň skutočnosť, že advokát

odporkyne nekládol svedkyni doplňujúce otázky, si zapríčinil on sám, nakoľko sa sám a dobrovoľne
vzdialil z pojednávacej miestnosti tak, ako je uvedené nižšie.50. Podľa § 100 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. o Civilnom súdnom poriadku (ďalej len CSP), súd dbá,
aby strany a ostatné predvolávané osoby boli procesnými úkonmi súdu čo najmenej zaťažované, najmä
dbá, aby boli predvolávané na čas, kedy pravdepodobne bude ich účasť na procesnom úkone potrebná.

51. Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

52. Podľa § 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie

spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

53. Podľa § 178 ods. 2 CSP, predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

54. Podľa § 183 ods. 1 veta prvá CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

55.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávo,abysajehoverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

56. Na pojednávaní dňa 13.3.2018 advokát odporkyne teda namietal procesný postup sudkyne, a to, že

zákonnásudkyňaprejednávalavecbezdodržaniatzv.5-ňovejlehotynaprípravupojednávanianastrane
advokáta odporkyne, nakoľko predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 13.3.2018 tento prevzal
iba 8.3.2018, a z tohto dôvodu avizoval vznesenie námietky zaujatosti voči sudkyni. Následne po tomto
prednese opustil pojednávaciu miestnosť (pričom nakoniec námietka zaujatosti ani nebola vznesená).

57. Vykázanie doručenia predvolania je nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie súdu o tom, či sa
pojednávanie bude konať. Ak sa strany alebo ich zástupcovia na pojednávanie dostavia, a to aj napriek
tomu, že súd nebude mať vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, prípadne im predvolanie
na pojednávanie bolo doručené v dobe kratšej ako päť dní pred pojednávaním, nebude dôvod, aby súd
osobitne skúmal, či a kedy im predvolanie na pojednávanie bolo doručené. Ak sa strana napriek tomu,

že jej predvolanie na pojednávanie nebolo doručené v lehote najmenej päť dní pred pojednávaním,
na pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávania, nemusí to vždy viesť k tomu, že
súd pojednávanie na žiadosť strany odročí. Súd musí zvážiť, či nedodržanie päťdňovej lehoty mohlo
negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie.

58. Dôležitý dôvod na odročenie pojednávania môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je
vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky
okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi civilného sporového konania za
rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná
ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca

účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na
časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).
Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania
posudzuje súd podľa okolností toho-ktorého prípadu (Uznesenie NS SR sp. žzn. 4Cdo 78/2010).

59. V zmysle Uznesenia NS SR sp. zn. 1 Obdo 19/2014 zo dňa 29.7.2015 (publikovaného v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 3/2016): „Päťdňová lehota na prípravu v zmysle § 115 ods.
2 OSP (teraz §178 CSP resp. §33 CMP) je lehotou na prípravu pre účastníka konania, nie pre jeho
advokáta“.

60. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2001 správanie účastníka konania je jedným z
kritérií pri zisťovaní, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu ústavného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. K zbytočným prieťahom
v súdnom konaní môže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu (nenariaďovanie pojednávaní a
podobne), ale aj takou činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka

súdneho konania vo veci, s ktorou sa obrátil na súd.

61. Súd dôsledne zvážil všetky okolnosti tohto konkrétneho prípadu a dospel k záveru, že prevzatie
predvolania na pojednávanie advokátom odporkyne iba štyri dni pred termínom pojednávania nemôženegatívne ovplyvniť vývoj a jeho prípravu na pojednávanie. Advokát žalovanej síce uvádzal, že v tejto 4-
dňovej lehote sa nedokázal spojiť s klientkou, avšak podľa názoru súdu akákoľvek porada s odporkyňou
práve pred pojednávaním nariadeným na 18.3.2018 nebola vôbec nutná, pretože advokát odporkyne

bol oboznámený s aspektmi daného prípadu a celého konania z jej strany už predtým, v zmysle
konzultácií s klientkou aj vznášal námietky na predchádzajúcich pojednávaniach a preto prejednanie
veci na pojednávaní dňa 18.3.2018 nevyžadovalo žiadnu osobitnú poradu medzi advokátom a klientkou.

62. Konkrétne na pojednávaní dňa 7.2.2017 advokát odporkyne medziiným vzniesol aj námietku

ohľadom platieb vykonávaných družkou navrhovateľa a preto advokátka navrhovateľa navrhla doplniť
dokazovanie výsluchom uvedenej osoby. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené za účelom
výsluchu navrhovanej svedkyne na deň 4.4.2017, ktorý termín pojednávania zobrali advokáti strán sporu
na vedomie pri odročovaní pojednávania. Toto pojednávanie odročené na deň 4.4.2017 bolo na základe
žiadosti advokátky navrhovateľa ako aj žiadosti advokáta odporkyne (z dôvodu kolízie) preročené na
deň 23.5.2017. Následne pojednávanie dňa 23.5.2017 bolo zmarené z dôvodu mimoriadnej udalosti

(nahlásenie bomby v budove súdu). Ďalšie pojednávanie vo veci sa malo uskutočniť dňa 24.10.2017,
avšak z dôvodu plánovaného chirurgického zákroku svedkyne v tom čase, aj toto bolo odročené
na ďalší termín dňa 18.1.2018, ktoré upovedomenie prevzal advokát odporkyne dňa 9.11.2017. Z
dôvodu nesprávneho duplicitného vytermínovania viacerých konaní súdom v uvedený deň a čas bolo
pojednávanie na deň 18.1.2018 preročené na 6.2.2018, o čom boli advokáti strán sporu upovedomení

emailom dňa 12.1.2018 a následne advokát odporkyne dané upovedomenie prevzal aj v písomnej
podobe dňa 1.2.2018. Aj toto pojednávanie advokát odporkyne opätovne žiadal odročiť z dôvodu
kolízie pojednávaní. Nakoniec pojednávanie bolo odročené, ale z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.
Predvolanie na pojednávanie na deň 13.3.2018 prevzala advokátka navrhovateľa dňa 7.3.2018 a
advokát odporkyne dňa 8.3.2018.

63. Z vyššie uvedeného časového harmonogramu nariadených pojednávaní je evidentné, že
pojednávanie dňa 13.3.2018 bolo nariadené po mnohých predchádzajúcich zmarených pojednávaniach
či už z dôvodov na strane strán sporu, advokátov alebo súdu s tým, že práve na poslednom predtým
uskutočnenom pojednávaní dňa 7.2.2017 boli vznesené námietky aktívnej a pasívnej legitimácie

zo strany advokáta odporkyne, na čo advokátka navrhovateľa reagovala návrhom na doplnenie
dokazovanie výsluchom svedkyne - družky navrhovateľa. To znamená, že už odo dňa 7.2.2017 mal
advokátodporkynevedomosť,čobudepredmetomďalšiehopojednávania,pričomdodňa18.3.2018mal
až nadpriemerrne dostatočný časový priestor nový vývoj konania prejednať a odkonzultovať s klientkou
- odporkyňou pred ostatnými v tom čase (od 7.2.2017 do 13.3.2018) nariadenými a preročenými

pojednávaniami a preto súd už len z tohto dôvodu jeho námietke nedodržania 5-dňovej lehoty na
prípravu pojednávania nevyhovel. Advokát odporkyne mal a mohol absolvovať konzultáciu s klientkou
pred pojednávaniami, ktoré boli odročované na základe jeho vlastnej žiadosti, žiadosti advokátky
navrhovateľa, či z dôvodu mimoriadnej udalosti v budove súdu resp. aj z dôvodu práceneschopnosti
samosudkyne a preto akákoľvek ďalšia konzultácia s klientkou nebola potrebná, pretože odo dňa

7.2.2017 sa vývoj tohto konania nezmenil, nedoplnili sa žiadne písomné stanoviská strán sporu,
nedoplnili sa žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a preto nesúhlas advokáta odporkyne s
prejednaním veci na pojednávaní dňa 13.3.2018 súd považoval za účelové obštrukčné konanie a vec
na danom pojednávaní prejednal a vykonal aj výsluch navrhovateľom zabezpečenej svedkyne.

64. Okrem iného súd považuje k tomuto za potrebné poukázať na doslovnú formuláciu ustanovenia §
178 ods. 2 CSP, ktoré používa slovné spojenie „spravidla najmenej päť dní“, čo znamená, že časový údaj
piatich dní nie je myslený formalisticky doslovne t.j. reštriktívne a práve preto je na úvahe súdu, či takejto
žiadosti o odročenie pojednávania strán sporu alebo advokátov vyhovie s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti konania, či takáto žiadosť o odročenie nie je v rozpore s ustanovením § 100 ods. 1 CSP a § 157

ods. 1 CSP. Je potrebné poznamenať, že odročením pojednávania z dôvodu, že predvolanie prevzal
advokát odporkyne iba štyri dni pred pojednávaním, by znamenalo opätovnú účasť navrhovateľom
zabezpečovanej svedkyne a jej cestovanie za účelom výpovede do Košice po druhý krát, čo je vlastne v
rozpore s ustanovením § 100 ods. 1 CSP práve je. Súd totiž musí zvažovať právo oboch strán sporu na
prejednanie veci čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie bez nadmerného zaťažovania strán sporu resp.

svedkov, pričom odročením pojednávania iba z dôvodu, že od doručenia predvolania na pojednávanie
advokátovi odporkyne do samotného dátumu pojednávania prešli štyri dni (nie päť) by došlo k porušeniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na strane navrhovateľa.65. Zároveň má súd za to s poukazom na vyššie citovanú judikatúru, že daná lehota je potrebná najmä
prestranusporu,niepreadvokáta,naviacadvokáta,ktorýmáresp.bymalmaťkomplexnévedomostipre
zastupovaniesvojhoklientavkonaní.Vzhľadomnato,súdvecnapojednávanídňa13.3.2018prerokoval

a vypočul prítomnú svedkyňu aj v neprítomnosti advokáta odporkyne, ktorý na základe svojho vlastného
rozhodnutia a uváženia opustil pojednávaciu miestnosť, čím sa sám pripravil o možnosť klásť danej
svedkyni prípadné doplňujúce otázky.

66. Vzhľadom na všetky vyššie citované skutočnosti a predložené dôkazy súd dospel k záveru, že výška

všetkých navrhovateľom splatených úverov vzniknutých za trvania manželstva strán sporu je 10.732,77
Eur, z čoho polovica predstavuje práve hodnotu 5.366,39 Eur, na ktorú sumu bol navrhovateľom
upravený žalobný petit posledný krát. Avšak z dôvodu nesúhlasu odporkyne so späťvzatím návrhu v
rozsahu 14,40 Eur na konečnú sumu 5.366,39 Eur súd síce na zaplatenie tejto sumy 5.366,39 Eur
odporkyňu zaviazal, pričom v prevyšujúcej časti 14,40 Eur súd musel žalobu iba zamietnuť.

67. Súd nevykonal odporkyňou navrhované dôkazy - výsluchy navrhovateľa a odporkyne, nakoľko ich
považoval za nehospodárne a nadbytočné vzhľadom ku skutočnosti, že už len z listinných dôkazov
predložených v konaní a svedeckej výpovede mal preukázané skutočnosti potrebné pre rozhodovanie
o samotnom nároku. Súd sa vysporiadal s námietkou odporkyne ohľadom toho, či úvery patria resp.
nepatria do masy BSM a prečo a taktiež sa vysporiadal s otázkou údajného solidárneho platenia týchto

záväzkov družkou navrhovateľa. Súd nepristúpil ani k opakovaného výsluchu svedkyne, ktorý procesný
postup taktiež vysvetlil vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.

68. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu.

69. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

70. Súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia rozhodol o povinnosti odporkyne uhradiť sumu
vyporiadania navrhovateľovi až v lehote 30 dní a to vzhľadom na samotnú výšku danej sumy 5.366,39
Eur.

71. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a nepriznal žiadnej strane náhradu trov konania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

73. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je fixované moderačné absolučné
právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam,
kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo
sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu
trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k

záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek
úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov
konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K
uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na sociálne, osobné alebo aj
vecné aspekty konkrétneho prípadu.

74.PredmetomkonaniajevyporiadanieBSM,pretožestranysporusanedokázalimimosúdnedohodnúť.
Vzhľadom na charakter sporu, ktorý je vlastne vyústením rozvodového konania, a teda je svojim
charakterom osobitným sporom, nemožno jednoznačne ustáliť, kto zavinil tento spor a kto, v akej miere
bol úspešný. Je teda zrejmé, že ako navrhovateľ tak aj odporkyňa nemali v konaní plný úspech. Z týchto

dôvodov, ktoré súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, postupoval v súlade s ust. § 257
CSP a v danom prípade stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon

rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).