Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218908
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6115218908.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F., č. XX, a 2/ K. Y., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F.,
č. XX, obidvaja zastúpení právnym zástupcom Právny dom - advokáti, s.r.o., IČO: 36857793, so sídlom
v Banskej Bystrici, Stoličková č. 4, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Eva Matiašková, advokátka a

konateľka,protižalovanémuReal&RestauroTradizionale,s.r.o.,IČO:47235365,sosídlomvBratislave,
Vajnorská č. 6, zastúpenému právnym zástupcom URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36646181, so sídlom
v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 17, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Juraj Remšík, advokát
a konateľ, o zaplatenie 20.301,- € s príslušenstvom oproti vráteniu diela, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/312/2015-185 zo dňa 04.10.2017, ako súdu prvej
inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok), vo výroku o trovách konania
(druhý výrok) a vo výroku o trovách konania štátu (štvrtý výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto
rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol (prvý výrok), žalovanému
priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok), svedkovi Ing. C..D.
priznal svedočné v plnom rozsahu (tretí výrok) a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy
konania na svedočnom v plnom rozsahu (štvrtý výrok).

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa voči žalovanému
domáhali zaplatenia sumy 20.000,- € z titulu zmlúv o dielo uzavretých ústne v júli 2014 a sumy 301,-
€ z titulu nákladov na zhotovenie znaleckého posudku spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 20.301,- € od 03.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že žalobcovia sú
povinnívydaťžalovanémunaadreseF.č.XXkamennúkašňusdlažbouakamennúdlažbusobrubníkmi;
pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi

a výsluchom svedkov, podľa ktorého „v lete 2014 si žalobcovia 1/ a 2/ ústne objednali zhotovenie
kamennej kašne s dlažbou a následne aj kamennej dlažby s obrubníkmi; sporné bolo, či zmluvy (zmluva
o zhotovení kamennej kašne a zmluva na dlažbu s obrubníkmi) boli uzavreté so žalovaným alebo s
U.. art. X. P. ako fyzickou osobou, pričom tento je v súčasnosti a aj bol konateľom aj spoločníkom
žalovaného; sporné zostalo aj zrušenie týchto zmlúv žalobcami na základe odstúpenia od nich; sporné
je aj prevzatie sumy 20.000,- € žalovaným; kamenná kašňa ako aj dlažba s obrubníkmi, sa nachádza

u žalobcov“; v rámci právneho posúdenia veci súd prvej inštancie uviedol, že „predmetom konania je
vydanie si vzájomných plnení zo zmluvy o zhotovení kamennej kašne s dlažbou a kamennej dlažby sobrubníkmi; vzhľadom na námietku žalovaného, si súd musel v prvom rade vyriešiť otázku jeho pasívnej
vecnej legitimácie v konaní; žalobcovia nenamietali tvrdenia žalovaného, že U.. art. X. P. je výtvarníkom,
má ukončenú strednú, aj vysokú umeleckú školu v tomto smere a ani, že sa s ním zoznámili za účelom

využitia jeho služieb v súvislosti s úpravou ich pozemku; bol im predstavený ako sochár, reštaurátor
svojím kolegom, p. Y., s ktorým spolupracoval na obnove banskoštiavnickej kalvárie; výsledky činnosti
U.. art. X. P. na nej si boli žalobcovia pred ich spoluprácou pozrieť; sú tam jeho výtvarné diela ako odliatky
kamenných schodov, kamenné dlažby, kamenosochárske diela; to, že U.. art. X. X/XXXX)zoznámil so
žalobcami,potvrdilajC..Y.Y.,P..akosvedok;uviedol,žeU..art.X.P.bolvtomobdobíjedinýmčlovekom,

ktorého poznal, ktorý mohol dodať žalobcami požadovanú fontánu, kašňu do záhrady; venoval sa výrobe
kamenárskych výzdob a kamenárskych častí, resp. výrobkov z umelého kameňa; podľa výpovede
žalovaného na pojednávaní, bol U.. art. X. P. jeho autorom; tento, umelý kameň na cementovej báze
bol uvedený ako materiál na zhotovenie kamennej kašne s dlažbou podľa návrhu s cenovou ponukou
(súčasť žalobcami predloženého znaleckého posudku č. 7/2015) a aj ako materiál bol na ich výrobu
použitý (znalecký posudok č. 7/2015); v tejto ponuke, v jej úvodnej časti, sa uvádza, že vychádza z

vypracovanej štúdie záhrady firmy DANIS - ORAVEC, s.r.o., a C.. Y. Y., P.. je uvedený spolu s U.. art. X. P.
ako autor návrhu diela - kamenná kašňa s dlažbou pre žalobcov ako investora, ktoré má byť umiestnené
v rámci rodinného domu v obci F.; žalovaný ako dôkaz tejto spolupráce s vyššie uvedenou spoločnosťou
doložil výkresy zo 04. a 05. 08. 2014 znázorňujúce technické riešenie záhradnej kašne a dispozíciu
záhradných úprav po zameraní kašne (č.l. 102 a 103); žalobcovia nepopreli tvrdenie žalovaného, že

na ich pozemku sa vykonávali aj záhradnícke práce firmou C.. Y.; predmetom činnosti žalovaného
podľa výpisu z obchodného registra je a aj v čase uzatvárania predmetných zmlúv, bolo reštaurovanie
drevených, kamenných plastík, kamenných architektonických článkov, muriva a nadväzujúcich omietok
v zmysle zákona č. 200/1994 Z. z.; v zhode s argumentáciou žalobcov, nemohlo ísť o ňu v prípade
zhotovenia kamennej kašne a dlažby; rovnako, ani stavebná činnosť, za výsledok ktorej žalobcovia

uvedené diela považujú, nebola predmetom podnikania žalovaného; v súvislosti s nainštalovaním
kamennej dlažby a kamenných chodníkov, vytvorením železobetónovej platne pod kamennú kašňu ju
bolo podľa tvrdenia žalovaného potrebné vykonať, zabezpečoval ju však U.. art. X. P. ako osoba; aj
žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že chodník, ktorý ide od domu k terase, ukladal pán XXX/XXXX
alebo si najal nejakú firmu; v elektronickej správe X. P. zo dňa 26.03.2015 (súčasť znaleckého posudku

č. 7/2015) týkajúceho sa kašne, hovorí o vykonanom odlievaní z umelého kameňa, ktoré bolo jedno
z najnáročnejších v jeho praxi; v rámci vymedzenia sochárstva, sa medzi sochárske diela zaraďuje
aj umenie formovania priestranstiev (záhrad, parkov…) v exteriéroch; spojením záhradnej (parkovej)
architektúry s viacerými sochárskymi dielami a technikami sú budované sochárske parky; vzhľadom
na účel využitia predmetnej kamennej kašne a kamennej dlažby (v rámci úpravy záhradného pozemku

žalobcov), mal súd za to, že išlo o vytvorenie sochárskeho diela (§ 7 ods. 1 písm. f/ zákona č. 618/2003
Z. z.); U.. art. X. P. vypracoval návrh a cenovú ponuku na výrobu kamennej kašne s dlažbou z ním
vytvoreného umelého kameňa s dlažbou; C.. Y. potvrdil, že X. P. navrhol tvarové riešenie, ako aj veľkosť
samotného diela, ako aj cenovú ponuku s vyobrazením a s presným návrhom trojročného zamerania
diela;U..art.X.P.sapodieľalnielennavytvorenínávrhudiela,aleajjehozhotovení;bolznámyžalobcom

ako sochár tvoriaci kamenárske diela; aj v prípade, že by predmetné diela neboli autorským dielom,
ale výsledkom stavebnej činnosti, žalovaný nemal v predmete podnikania ani túto činnosť, ani výrobu
dlaždíc; predmetné zmluvy sú tak zmluvami o vytvorení diela v zmysle § 39 zákona č. 618/2003 Z.
z. účinného v čase ich uzavretia, a keďže autorom môže byť podľa autorského zákona len fyzická
osoba, ktorá dielo vytvorila (§ 6 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z.), uzavretými s U.. art. X. P.; pokiaľ

ide o jeho elektronickú správu zo dňa 28.07.2014 (súčasť znaleckého posudku), na ktorý tiež poukázali
žalobcovia ako na dôkaz toho, že zmluvy s nimi uzatvoril žalovaný, v ňom sa síce uvádza, že zasielaná
cenová ponuka na výrobu kamennej kašne s dlažbou je od jeho firmy, ale aj to, že ponuka je od
výborných stavbárov, ktorí ju urobili na základe jeho požiadavky; to, že cenovú ponuku vypracoval X.
P., potvrdil aj C.. Y.; súd k tomu poznamenáva, že medzi dôkazmi predloženými žalobcami (ako súčasť

nimi pripojeného znaleckého posudku) sa nachádza aj cenová ponuka (okrem cenovej ponuky na č.l.
47 s pečiatkou žalovaného) na výrobu kamennej dlažby s obrubníkmi, podpísaná U.. art. X. P., ale bez
pečiatky žalovaného; pokiaľ ide o pečiatku žalovaného na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa
07.08.2014 ako ďalší argument žalobcov v prospech pasívnej legitimácie žalovaného, tento doklad je len
jedným zo štyroch žalobcami predložených príjmových pokladničných dokladov, na dvoch je pečiatka

U.. art. X. P. ako reštaurátora a jeden je bez pečiatky; vzhľadom na preukázanie, že dielo kamenná
kašňa bolo ako sochárske dielo vytvorené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa autorského
zákona, obsah elektronickej správy X. P. zo dňa 04.05.2015, v ktorom oznamoval, že výtvarné dielo
kamenná kašňa je až do finančného vyrovnania majetkom realizátorskej firmy Restauro Tradizionale,s.r.o., súd nepovažuje za správny; to, že U.. art. X. P. ukončil v roku 2012 podnikateľskú činnosť, ako
argumentovali, aj preukazovali žalobcovia, nebráni tomu, aby vystupoval ako autor podľa autorského
zákona, vytváranie umeleckých, či vedeckých diel nie je živnosťou v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon); rovnako argumentácia žalobcov, že neuzatvorili žiadnu
licenčnú zmluvu, a preto nemôže ísť o výtvarné dielo, neobstojí, pretože licenčná zmluva na použitie
diela musí mať písomnú formu len v prípade jej výhradného charakteru (§ 40 ods. 2 zákona č. 618/2003
Z. z.), pričom žalovaný netvrdil, že X P. nedal súhlas na použitie diel; na základe uvedeného mal súd za
to, že v konaní nie je daná pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného; predmetné zmluvy o dielo

uzatvoril so žalobcami 1/ a 2/ ako objednávateľmi U.. art. X. P., ktorý bol povinný žalobcami vytýkané
nedostatky v prípade ich odstrániteľnosti v nimi poskytnutej primeranej lehote odstrániť (§ 39 ods. 3
zákona č. 618/2003 Z. z.), inak v prípade odstúpenia od zmlúv, vrátiť žalobcom na základe nich prijaté
plnenie; rovnako aj náklady na vypracovanie žalobcami predloženého znaleckého posudku (301,- €),
bolo potrebné si žalobou uplatniť voči X. P., keďže ním sa mali preukázať vady diela z predmetných
zmlúv“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 7 ods. 1 písm. f), § 39 ods. 1, 2, 3, 6
a 7 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský
zákon); o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal
proti žalobcom plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu

včas odvolanie zo dňa 19.10.2017 (č.l. 193-201 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom
rozsahu; vyjadrili názor, že súd prvej inštancie porušil ich právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b/ C.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C.s.p.); poukázali na to, že podľa napadnutého rozsudku kľúčovými otázkami v konaní

boli (1) posúdenie zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, (2) pasívna legitimácia žalovaného a
(3) posúdenie charakteru činnosti žalovaného, t.j. či išlo o umenie alebo stavebnú činnosť; súd prvej
inštancie posúdil sporný vzťah ako zmluvný vzťah spadajúci pod právny režim § 39 Autorského zákona
(zákon č. 618/2003 Z. z.), ktorý upravuje zmluvu o vytvorení diela; vyjadrili názor, že v tomto smere
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože Autorský zákon sa na ich právny vzťah

nevzťahuje, t.j. súd prvej inštancie aplikoval nesprávny právny predpis a súčasne tento právny predpis
aj nesprávne vyložil, pretože podľa § 39 ods. 7 Autorského zákona sa na zmluvu o vytvorení diela
primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (t.j. o zmluve o dielo podľa § 631 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka); vo vzťahu k nedôvodnosti aplikácie Autorského zákona argumentovali, že v
posudzovanom prípade neboli naplnené pojmové znaky diela, pretože dielo tak, ako bolo predmetom ich

zmluvného vzťahu nie je výsledkom originality a jedinečnosti prác autora, ktorým má byť fyzická osoba
X. P.; v konaní bolo preukázané, že dielo (kamennú kašňu) zhotovil žalovaný podľa vzoru, ktorým bola už
existujúca kašňa nachádzajúca sa v záhrade reštaurácie v V. V. a to na ich výslovnú žiadosť, keďže si ju
vyhliadli v záhrade tejto reštaurácie a mali záujem o jej napodobeninu; kašňa tak predstavovala predlohu
(vzor) pre práce žalovaného a dokonca ako predloha (fotografia) bola súčasťou ponuky, ktorú dostali od

žalovaného; fotografia však zobrazuje kašňu, ktorá už existovala a nachádzala sa v záhrade reštaurácie,
pričom jej autorom nie je fyzická osoba X. P., ale úplne iná osoba; v danom prípade preto neboli naplnené
pojmové znaky diela a to vlastná tvorivá činnosť, nakoľko pán X. P. nemôže byť autorom kašne, keďže
jej autorom je tretia osoba a pán P. kašňu vyhotovoval len ako napodobeninu; kašňa nie je výmyslom
a výsledkom jedinečnej činnosti pána X. R.; poukázali aj na to, že v prípade kašne nemožno hovoriť

ako o dielo aj z dôvodu, že dielo podľa Autorského zákona požíva ochranu momentom jeho vytvorenia;
v konaní však bolo preukázané, že kašňa nie je v dokončenom stave, nie je technicky dokončená
tak, aby mohla plniť svoj účel, t.j. nie je dokončená technicky ani právne, preto nemôže mať status
výsledku podľa Autorského zákona; namietali aj postup súdu, ktorý dielo vyhodnotil ako celok podľa
Autorského zákona, pričom vôbec nerozlišoval medzi časťami diela a to kašňou, ktorá v zmysle vyššie

uvedeného nemôže byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti pána X. P. a chodníkom (dlažbou), ktorého
účelom je dennodenné využívanie vlastníkmi pozemku, na ktorom sa nachádza, vrátane používania
motorovýchvozidiel;zpovahylogikyjezrejmé,žedlažba,poktorejdenneprechádzajúmotorovévozidlá,
nemôže byť umeleckým dielom v zmysle autorského zákona a nemôže predstavovať sochárske dielo,nakoľko je určená na každodenné používanie; ich úmyslom bolo vytvoriť na pozemku chodník, ktorý
bude každodenne využívaný chodcami a autami, pričom tento úmysel bol žalovanému známy z dôvodu,
že tento chodník žalovaný vyhotovoval na ich pozemku podľa ich predstáv a požiadaviek; nakoniec

argumentovali, že nebol naplnený ani ďalší znak diela, ktorým je autor; autorom tvrdeného diela bol
podľa súdu prvej inštancie X. P.; súd však nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že fyzická osoba
X.P.jeautor,lenuviedol,žefyzickáosobaX.P.nemusípodnikaťnazákladeživnostenskéhooprávnenia,
z rozsudku však nie je zrejmé, aký konkrétny právny režim odôvodňuje jeho postavenie ako autora a
súčasne autora diela (kašne a chodníka); argumentovali, že fyzická osoba X. P. je zapísaný v komore

reštaurátorov ako reštaurátor (výlučne reštaurátor), nie sochár, ani iný podobný umelec; reštaurovanie a
vytvoreniedielavšakniesútotožnéčinnosti,nakoľkoreštaurovaniejeobnovovanieniečohoexistujúceho
a vytvorenie je tvorba niečoho nového; vytvorenie diela, ktoré sa v nedokončenom stave u nich
nachádza, nespočívalo v reštaurovaní a teda obnovovaní, ale vo vyhotovovaní niečoho nového;
reštaurovanie pritom nespadá pod Autorský zákon, nakoľko nespĺňa pojmové znaky diela, keďže nejde
o vytvorenie nového umeleckého diela, ale len o čo najvernejšie obnovenie diela pôvodného, ktorého

umeleckým poňatím je reštaurátor prísne viazaný; uzavreli, že z napadnutého rozsudku nevyplýva,
na základe čoho dospel súd k tomu, že kašňa a chodníky (dlažba) sú výsledkom tvorivej duševnej
činnosti autora; v rozsudku chýba akékoľvek zdôvodnenie toho, v čom presne videl súd výsledok
vlastnej tvorivej činnosti pána X. P., pričom súd nijakým spôsobom nezdôvodnil existenciu jednotlivých
pojmových znakov diela; v danom prípade neboli naplnené pojmové znaky diela, preto nemôže byť

aplikovaný Autorský zákon; žalobcovia ďalej namietali, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom porušil ich právo na spravodlivý proces, pretože na pojednávaní dňa 06.09.2017 v rámci
predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia
zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka, v napadnutom rozsudku však už aplikuje Autorský zákon;
nesúhlasili ani s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný a

pasívne vecne legitimovaný je X. P.; v tomto smere súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; argumentovali, že „do konania predložili dôkazy, z ktorých
vyplýva, že dielo bolo vykonané žalovaným a teda právnickou osobou; túto skutočnosť preukázali najmä
písomnou komunikáciou so žalovaným, v ktorej žalovaný uviedol, že dielo je jeho majetkom, resp. že ho
realizujeprávežalovaný;rovnakoajvžalovanýmpredloženejcenovejponukebolapečiatkažalovaného,

ktorá sa rovnako nachádzala na jednom príjmovom doklade, ktorý vystavil žalovaný po tom, ako od
nich prijal časť zálohy na odmenu za vykonanie diela; táto pečiatka sa nachádzala na prvom doklade,
ktorý vystavil žalovaný a preto aj z tejto skutočnosti vyplýva (v kontexte cenovej ponuky, ktorá tiež
bola opečiatkovaná žalovaným), že dielo realizuje žalovaný; to, že komunikovali s pánom P. je logické,
nakoľko tento je konateľ žalovaného; nemali dôvod pochybovať o tom, že dielo vykonáva žalovaný,

nakoľko ani samotný žalovaný ich neupozornil, že dielo vykonáva on ako fyzická osoba (práve naopak,
žalovaný emailom sám potvrdil, že dielo vykonáva žalovaný); rovnako neboli povinní si túto skutočnosť
overovať v obchodnom registri; súd však tieto skutočnosti nezobral do úvahy, resp. ich vyhodnotil
tak, že sú nepodstatné; e-mail žalovaného, v ktorom žalovaný uviedol, že on je majiteľom diela, súd
nepovažoval za správny, avšak neuviedol, z akého dôvodu; súd nemôže ignorovať takýto dôkaz a to

aj s prihliadnutím na to, že aj samotný konateľ žalovaného na pojednávaní konanom dňa 08.02.2017,
na otázku ich právneho zástupcu, aby vysvetlil, čo daný e-mail znamená, potvrdil, že majiteľom diela je
žalovaný a teda právnická osoba; s prihliadnutím na skutočnosť, že autorom diela v zmysle Autorského
zákona môže byť len fyzická osoba, tu konateľ žalovaného potvrdil skutočnosť, že medzi účastníkmi
konaniabolauzavretázmluvaodielobezposudzovaniadanéhovzťahuvzmysleustanoveníAutorského

zákona; rovnako ani záver súdu o tom, že skutočnosť, že na jednom pokladničnom doklade vystavenom
žalovaným je pečiatka žalovaného, nemení nič na tom, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný; súd
argumentuje len tým, že na zvyšných pokladničných dokladoch je pečiatka fyzickej osoby, na iných
nie je žiadna pečiatka, avšak nevysvetľuje to, aký majú tieto ďalšie doklady vplyv na to, že na prvom
doklade sa nachádza pečiatka žalovaného a ako túto skutočnosť negujú; súd presvedčivo neodôvodnil,

prečo dôkazy smerujúce na ťarchu žalovaného nezobral do úvahy; skutočnosť, že žalovaný nemá
stavebnú činnosť v predmete podnikania nepovažujú za rozhodujúcu, pretože žalovaný sa nemôže
zbaviť svojej zodpovednosti tvrdením, že nejakú činnosť nemal v predmete podnikania, hoci ju vykonal;
je vecou každého podnikateľského subjektu, aby podnikal v rámci predmetu podnikania, v opačnom
prípade sa dopúšťa nelegálneho podnikania; nemôžu zodpovedať za to, že žalovaný prekročil predmet

svojho podnikania; ani fyzická osoba X. R.nekonal v rámci predmetu svojho podnikania; X. P. je
reštaurátor, ako reštaurátor je zapísaný v komore reštaurátorov a vykonáva len činnosti spojené s
reštaurovaním; súd vyhodnotil, že na ich pozemku došlo k vytvoreniu sochárskeho diela, čo má spadať
pod Autorský zákon; avšak fyzická osoba R.P. nemá v predmete podnikania ako reštaurátor tvorbusochárskych alebo kamenných výrobkov a preto nemá oprávnenie na vytvorenie sochárskeho diela, o
ktoré podľa súdu v danej veci išlo; v konaní v rámci obrany žalovaného nebolo preukázané, na aké
činnosti má X. P. oprávnenie, tento v konaní len tvrdil, že je autor a súd toto jeho tvrdenie prevzal;

súd síce uvádza, že na vykonávanie činnosti podľa Autorského zákona nie je potrebné živnostenské
oprávnenie, avšak súd opomenul tú skutočnosť, že živnostenský zákon nie je jediný právny režim, ktorý
zakladá podnikateľské oprávnenie; súd tiež nerozlišoval medzi činnosťami spadajúcimi pod Autorský
zákon a zákon o reštaurovaní, ktoré predstavujú dva samostatné právne režimy; na území Slovenskej
republiky musí byť každý podnikateľ evidovaný ako podnikateľ, pričom slobodné povolania (medzi ktoré

patria aj autori a reštaurátori) sú registrované v príslušných komorách, účasť v ktorých je niekedy
nevyhnutná; zo ich strany však bolo preukázané, že fyzická osoba X. P. vykonáva podnikateľskú činnosť
len ako reštaurátor; autor v zmysle Autorského zákona je slobodné povolanie, avšak toto slobodné
povolanie musí byť niekde registrované, resp. evidované, aby bolo možné tento subjekt identifikovať
ako podnikateľa; X. P. je evidovaný ako reštaurátor, teda osoba, ktorá svojou činnosťou niečo obnovuje,
nie vytvára; z Rozsudku súdu však vyplýva, že predmetom činnosti, ktorá bola vykonávaná v prospech

žalobcov bolo vytvorenie niečoho nového a teda nemohlo ísť o reštaurovanie; ak vychádzame zo
záverov súdu, ktorému na zamietnutie žaloby stačilo to, že žalovaný nemá v predmete podnikania
stavebnú činnosť, potom ani fyzická osoba X. P. nemohol vykonať dielo, nakoľko je len reštaurátor;
napadnutý rozsudok je preto nepresvedčivý“; ďalej uviedli, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
charakter prác, ktoré boli vykonávané na ich pozemku; argumentovali, že „preukázali, že išlo o stavebnú

činnosť,čopotvrdilajsúdnyznalecsvojímznaleckýmposudkom;záverysúduotom,ženešloostavebnú
činnosť, sú nepresvedčivé a zmätočné, nakoľko súd síce tvrdí, že nešlo o stavebnú činnosť, avšak
zo záverov súdu nemožno jednoznačne určiť, o akú činnosť vlastne išlo; na jednej strane súd hovorí
o tom, že išlo o vytvorenie sochárskeho diela, ktoré vykonala fyzická osoba X. P., ktorý je však len
reštaurátor; X. P. ako konateľ žalovaného na obranu žalovaného v konaní tvrdil, že vykonáva voľnú

sochársku činnosť, avšak táto skutočnosť v konaní nebola žalovaným preukázaná; na strane druhej
súd pripúšťa, že na vykonanie diela boli potrebné aj stavebné práce, avšak tieto mal zabezpečovať
X. P.; ten však na stavebné práce nemá povolenie; na jednej strane súd uvádza, že žalovaný nemá
povolenie na stavebné práce, na strane druhej už súd nerieši, či toto isté povolenie má X. P., hoci súd
s istotou tvrdí, že tieto práce robil práve on; súd uvádza, že práce, ktoré boli vykonané X. P. spadajú

pod Autorský zákon, avšak súd neodôvodnil jednotlivé pojmové znaky pojmu diela, ktorých kľúčovou
časťou je jedinečnosť a originalita autora; v konaní však bolo preukázané, že dielo nachádzajúce sa
na ich pozemku nie je jedinečné, nakoľko ho nevymyslel X. P.; ten len postupoval podľa predlohy; na
určenie, či dielo je autorským dielom, je rozhodujúci výsledok a nie spôsob, ako sa tento výsledok tvorí;
to, že X. P. na pojednávaní uviedol, že „dielo v technike umelý kameň, je mojím autorským dielom,

podľa môjho autorského receptu“, neznamená, že ide o autorskú činnosť; z pohľadu Autorského zákona
je rozhodujúci výsledok a nie spôsob jeho vykonávania; podľa súdu v konaní bolo aj ich výsluchom
preukázané, že dielo zhotovoval osobne X. P., čo má byť ďalším dôvodom toho, že pasívne legitimovaný
mábyťon;avšakjelogické,žeprávnickáosobanemôževykonávaťosobnedielo,nakoľkojetolenumelý
subjekt, a preto za právnickú osobu vždy koná konkrétna fyzická osoba, v tomto prípade X. P., ktorý v

tom čase bol spoločníkom a konateľom žalovaného; v konaní preto žalovaný nepreukázal nedostatok
svojej pasívnej legitimácie; pokiaľ v súvislosti s činnosťou žalovaného vždy vystupoval X. P., je to logické
práve z dôvodu, že X. P. bol toho času konateľom a spoločníkom žalovaného“; súd prvej inštancie
nezohľadnil ani skutočnosť, že vo vzťahu k žalovanému majú postavenie spotrebiteľov; uzavreli, že
zo strany súdu prvej inštancie došlo k pochybeniam v rámci zistenia skutkového stavu veci a rovnako

právneho posúdenia veci a súčasne k procesným pochybeniam; súd absolútne nepresvedčivo odôvodnil
skutočnosť, prečo nie je žalovaný pasívne vecne legitimovaný; súd na prípad aplikoval nesprávne
právne normy, tieto nesprávne vyložil a nedostatočne vyhodnotil skutkové zistenia; v rámci toho sa súd
nesprávne vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a tiež činnosťou, ktorá bola
predmetom konania, t.j. či ide o činnosť stavebnú alebo umeleckú; na základe uvedeného navrhli, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alebo aby napadnutý rozsudok zmenil a ich žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.11.2017 (č.l. 209-213 spisu) k odvolaniu žalobcov prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že na rozdiel od žalobcov považuje napadnutý rozsudok za správny

a vydaný v súlade so zákonom; nesúhlasil so žalobcami, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym
procesným postupom porušil ich právo na spravodlivý proces, keď na pojednávaní dňa 06.09.2017 v
rámci predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o dielo
podľa § 631 Občianskeho zákonníka a napriek tomu v napadnutom rozsudku uviedol, že medzi stranamibola uzavretá zmluva podľa Autorského zákona; argumentoval, že predbežným právnym posúdením
veci nie je súd viazaný a v prípade odklonu od neho po vykonaní dokazovania nemožno hovoriť o
porušení práva strany (žalobcov) na spravodlivý proces; nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcov,

že zhotovené dielo nemožno považovať za autorské dielo; pokiaľ žalobcovia tvrdili, že kamennú
kašňu mal žalovaný zhotoviť podľa vzoru existujúcej kašne v záhrade reštaurácie v Banskej Bystrici a
preto nemohla byť výsledkom originality a jedinečnosti U.. art. X. P., argumentoval, že táto existujúca
kašňa mu slúžila len ako inšpirácia pre vyhotovenie jeho vlastného diela v súlade s požiadavkou
žalobcov; v konečnom dôsledku však U.. art. X. P. vytvoril dielo, ktoré je výsledkom jeho vlastnej

tvorivej činnosti a toto dielo sa vôbec nestotožňuje s existujúcou kamennou kašňou v banskobystrickej
reštaurácii; navyše diela boli vytvorené z umelého kameňa na cementovej báze, ktorého receptúra
predstavuje know-how autora; zhotovené dielo ako jedinečný výsledok vlastnej tvorivej činnosti U.. art.
X. P. zodpovedá atribútom diela v zmysle § 7 ods. 1 písm. f) a h) Autorského zákona; zdôraznil, že
žalobcovia do zmluvného vzťahu s U.. art. X. P. vstupovali s určitou predstavou, ktorú v zhmotnenej
podobe prezentovali prostredníctvom kamennej kašne v banskobystrickej reštaurácii, avšak U.. art.

X. P. postupoval pri zhotovení diela na základe vlastnej predstavy a vlastných umeleckých postupov,
o čom mali žalobcovia vedomosť; pokiaľ žalobcovia poukázali na to, že dielo podľa zákona požíva
ochranu až momentom vytvorenia, pričom kašňa je v nedokončenom stave technicky ako aj právne,
toto ich tvrdenie považoval za nesprávne, pretože podľa § 15 ods. 1 Autorského zákona požíva dielo
právnu ochranu jeho vyjadrením v podobe vnímateľnej zmyslami, pričom na mieru dokončenia zákon

neprihliada; autorské právo sa vzťahuje na dokončené dielo ako aj na jeho jednotlivé vývojové fázy;
poukázal aj na to, že dokončeniu diela zabránili práve žalobcovia, ktorí vykázali U.. art. X. P. zo svojho
pozemku a nedovolili mu dielo dokončiť; pokiaľ žalobcovia poukázali na to, že súd prvej inštancie sa v
súvislosti s vyhotovenou dlažbou nezaoberal účelom využitia chodníka, po ktorom denne prechádzajú
motorové vozidlá a preto nemôže ísť o umelecké dielo, v tomto smere argumentoval, že U.. art. X. P. bol

žalobcami oslovený ako umelec, dielo zhotovoval ako umelec a nie ako stavbár, preto skutočnosť, že
zhotovený chodník využívajú žalobcovia za účelom prechodu motorových vozidiel už nie je v intenciách
U.. art. X. P.; úžitkové využívanie diela nevylučuje aplikáciu ustanovení Autorského zákona, pretože
za dielo sa považuje aj úžitkové dielo; ďalej nesúhlasil s názorom žalobcov, že súd nedostatočne
odôvodnil svoj záver o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore; argumentoval, že U.. art. X.

P. bol žalobcom predstavený ako fyzická osoba, t.j., umelec, reštaurátor, resp. sochár, ktorý na základe
svojej praxe a skúseností disponoval predpokladmi na zhotovenie diela podľa ich predstáv; z výpovedí
svedkov tiež vyplynulo, že predmetné dielo zhotovoval práve U.. art. X. P. ako fyzická osoba a nie
žalovaný ako tvrdia žalobcovia; tieto skutočnosti potvrdili svedkovia L. U., ktorý jednoznačne uviedol,
že práce vykonával pre osobu X. P. ako aj C.. Y. Y., P.., ktorý vypovedal, že odporučil žalobcom U..

art. X. P. ako jediného človeka, ktorý bol schopný dodať požadované dielo; U.. art. X. P. so žalobcami
od počiatku komunikoval ako fyzická osoba; zdôraznil, že aj keď je U.. art. X. P. zapísaný v komore
reštaurátorov, to mu nebráni vytvárať kamenné diela ako umelec venujúci sa sochárstvu; nesúhlasil s
tvrdením žalobcov, že autor predstavuje slobodné povolanie a preto by mal byť U.. art. X. P. ako autor
niekde registrovaný; autorom v zmysle Autorského zákona môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá

dielo vytvorila a pritom autor ako nositeľ autorských práv nemusí byť registrovaný v žiadnom registri;
preto sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o jeho nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v
spore; nakoniec nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcov, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
charakter stavebných prác, ktorí boli vykonané na ich pozemku; podľa žalobcov sa malo jednať o
stavebnú činnosť, čo potvrdil aj súdny znalec; naopak argumentoval, že dielo nebolo zhotovené v rámci

stavebnej činnosti, stavebnú činnosť nevykonáva, nemá ju v predmete podnikania a stavebná činnosť
nespadá ani pod činnosti vykonávané U.. art. X. P., ktorý je umelcom a nie stavbárom; podaný znalecký
posudok považoval za neobjektívny, pretože ho podal znalec z odboru stavebníctvo a nie z odboru
kamenosochárstvo, resp. odboru umelecké diela, napriek tomu, že zhotovené dielo (kamenná kašňa a
kamenná dlažba) predstavuje výtvarné sochárske dielo; znalec nesprávne posudzoval zhotovené dielo

ako stavebné napriek tomu, že dielo nespĺňa znaky stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. (§ 43 ods. 1,
§ 43a ods. 1, § 43a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.); znalec zhotovené dielo dokonca označil za malú
vodnú nádrž, keď toto zjavne do tejto kategórie nespadá; nakoľko dielo zhotovoval U.. art. X. P. ako
výtvarník, chodník s obrubníkom a kamenná kašňa nie sú stavbami v zmysle stavebného zákona, ale
výtvarnými dielami a preto ustanovený znalec nemohol objektívne a náležite posúdiť stav zhotoveného

diela ani postup pri jeho zhotovovaní; vyjadril názor, že v priebehu konania sa podarilo preukázať, že
predmetné dielo bolo pre žalobcov zhotovené zo strany U.. art. X. P. ako fyzickej osoby a toto dielo je
jeho autorským dielom; žalobcovia relevantným spôsobom nepreukázali jeho pasívnu vecnú legitimáciuv spore a preto súd správne ich žalobu zamietol; na základe uvedeného navrhol potvrdenie nepadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Žalobcovia v replike zo dňa 04.04.2018 (č.l. 219-221 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu obsahovo opakovali svoju odvolaciu argumentáciu.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa

§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p.
mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie spolu
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na
zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu. Z dôvodu, že odvolací súd

je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Odvolanie žalobcov je dôvodné; súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol s odôvodnením, že
žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, pretože tvrdené zmluvy o dielo (podľa súdu prvej
inštancie zmluvy o vytvorení diela podľa § 39 zákona č. 618/2003 Z. z.) uzavreli žalobcovia s U.. art.
X. P. ako fyzickou osobou (autorom) a nie so žalovaným; v tomto smere súd prvej inštancie ťažiskovo
vychádzal z názoru, že v prípade uzavretia zmluvy o vytvorení diela podľa § 39 zákona č. 618/2003

Z. z. je autor povinný vytvoriť dielo osobne (§ 39 ods. 3 zákon č. 618/2003 Z. z.), pričom autorom
môže byť len fyzická osoba (§ 6 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z.); odvolací súd dospel preskúmaním
veci k záveru, že k rozhodnutiu vo veci samej dospel súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnych
skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a z nich vyplývajúceho
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); pod pojmom vecná legitimácia

je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva a vyjadruje postavenie strany v spornom
hmotnoprávnom vzťahu; aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať,
že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca
tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanievecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok
sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej, pretože (pri preukázanej vecnej legitimácii žalobcu) môže súd
žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca preukáže, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o

ktorú v spore ide; v prejednávanom spore žalobcovia tvrdili, že ústne zmluvy o dielo (predmetom ktorých
malo byť vytvorenie kamennej kašne s dlažbou a kamennej dlažby s obrubníkmi) uzavreli so žalovaným;
žalovaný sa v spore bránil tým, že tvrdené zmluvy so žalobcami neuzavrel (zmluvy mal podľa neho
uzavrieť jeho spoločník a konateľ U.. art. X. P. ako fyzická osoba); pri posudzovaní dôvodnosti odvolania
vychádzal odvolací súd z obsahu spisu; odvolací súd dospel k záveru, že len na základe samotnej

skutočnosti, že z právnej úpravy platnej a účinnej v čase tvrdeného uzavretia zmlúv vyplýva, že autor
ako fyzická osoba môže vytvoriť dielo jedine osobne, nemožno dospieť k záveru, že sporné zmluvy o
dielo neuzavrel (nemohol uzavrieť) so žalobcami žalovaný ako právnická osoba; je zrejmé, že právny
vzťah medzi stranami mal byť založený ústnou formou; v rámci predzmluvných rokovaní komunikovali
žalobcovia s U.. art. X. P., ktorý bol v tom čase (júl 2014) spoločníkom a konateľom žalovaného a bol
teda oprávnený v občianskoprávnych vzťahoch konať (aj) v mene žalovaného (§ 20 ods. 1 Občianskeho

zákonníka; okrem toho na konanie žalovaného ako podnikateľa sa vzťahujú špeciálne ustanovenia
§ 13 a nasledujúce Obchodného zákonníka); odvolací súd dospel k záveru, že pri hodnotení vecnej
legitimácie strán v spore nevzal súd prvej inštancie do úvahy všetky zistené skutočnosti (skutkový stav),
ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania; v prvom rade obsahom spisu je cenová ponuka na výrobu
kamennej kašne s dlažbou adresovaná žalobcom, ktorá obsahuje podpis U.. art X. P. spolu s odtlačenou

pečiatkoužalovaného,rovnakonapríjmovompokladničnomdokladezodňa07.08.2014nasumu6.000,-
€ je uvedené, že sumu (preddavok na prácu) prijal žalovaný (je opatrený pečiatkou žalovaného a
podpisom U.. art. X. P.); ďalej prílohou predloženého znaleckého posudku zo dňa 17.06.2015 znalca C..
C. I. je okrem iného aj elektronická komunikácia žalobcov, podľa ktorej dňa 28.07.2014 odoslal U.. art.
X. P. žalobcovi 1/ (na elektronickú adresu obchodnej spoločnosti žalobcov) cenovú ponuku na výrobu

kamennej kašne s dlažbou „od svojej firmy“ a nakoniec dňa 04.05.2015 odoslal U.. art. X. P. žalobcovi 1/
(opätovne na elektronickú adresu obchodnej spoločnosti žalobcov) správu, že nakoľko dňa 04.05.2015
žalobca 1/ jednostranne ukončil ich spoluprácu zasiela návrh finančného vyrovnania s upozornením, že
„výtvarné dielo kamennej kašne je až do finančného vyrovnania majetkom realizátorskej firmy Restauro
Tradizionale, s.r.o.“; tieto dôkazy nemožno opomenúť len s odôvodnením, že sú „nesprávne“ (ako

to v podstate urobil súd prvej inštancie, ktorý sa pri hodnotení dokazovania zjavne nechal ovplyvniť
svojim právnym posúdením veci); z týchto dôkazov súčasne vyplýva dojednanie o predmete a rozsahu
diela ako aj skutočnosť, medzi kým boli zmluvy o dielo uzavreté (zmluvné strany), súčasne nemožno
podporne opomenúť, že po uzavretí zmlúv sa žalovaný v komunikácii so žalobcami prihlásil k vlastníctvu
zhotoveného diela až do zaplatenia odplaty za jeho zhotovenie; odvolací súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že v prípade prijatia záveru, že sporné zmluvy o dielo neuzavreli žalobcovia so žalovaným
(ako to urobil súd prvej inštancie), obsah týchto dôkazov by nebolo možné rozumne vysvetliť; podľa
odvolacieho súdu preto z dokazovania vyplynul dostatočný podklad pre záver, že sporný zmluvný vzťah
vznikol medzi žalobcami a žalovaným (aj keď to nie je predmetom konania v prejednávanom spore pre
úplnosť odvolací súd udáva, že tvrdená zmluva o vytvorení diela podľa § 39 zákona č. 618/2003 Z.

z. mohla byť uzavretá medzi žalovaným na jednej strane a U.. art. X. P. na strane druhej; uzavieranie
zmlúv medzi spoločnosťou na jednej strane a jej spoločníkom, resp. konateľom nie je vylúčené,
preto tento mohol pre žalovaného vytvoriť požadované dielo, za účelom splnenia zmluvného záväzku
žalovaného voči žalobcom); pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v neprospech uzavretia zmlúv o dielo
so žalobcami, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že v zmysle § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka

chýbajúci predmet podnikania žalovaného v čase uzavretia zmluvy o dielo nemá vplyv na jej platnosť
(táto skutočnosť sama osebe nevylučuje, že žalovaný sporné zmluvy o dielo so žalobcami uzavrel);
obdobne pokiaľ žalovaný tvrdil, že ohľadne sporných zmlúv o dielo nemá v účtovníctve žiadne doklady
je potrebné uviesť, že nesplnenie účtovných a iných povinností podľa osobitných predpisov nemá vplyv
na vznik právneho úkonu podľa hmotného práva (pokiaľ hmotné právo neurčuje inak, čo nie je prípad

prejednávaného sporu); rovnako nepripojenie pečiatky obchodného mena na príjmový pokladničný
doklad zo dňa 23.09.2014, resp. pripojenie pečiatky U.. art. X. P. ako reštaurátora na príjmové
pokladničné doklady zo dňa 26.09.2014 a zo dňa 17.10.2014, možno vyhodnotiť ako nedôslednosť
konateľa žalovaného; nakoniec v rozpore so záverom o uzavretí zmlúv o dielo medzi žalobcami a
žalovaným nie sú ani výpovede svedkov, pretože pokiaľ títo komunikovali s U.. art. X. P., resp. vykonávali

pre neho práce (svedok L. U.), tento bol súčasne aj spoločníkom a konateľom žalovaného; na základe
uvedeného v dôsledku nesprávnych skutkových zistení z vykonaného dokazovania ohľadne vecnej
legitimácie žalovaného v spore a nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie nevykonal
navrhované dôkazy ohľadne dôvodnosti žaloby (formálne ich vykonal, ale v dôsledku nesprávnehoprávneho posúdenia veci žiadnym spôsobom nevyhodnotil) a tento nedostatok nie je (vzhľadom na
zásadne opravný charakter odvolacieho konania) účelné napraviť v odvolacom konaní, preto dospel
odvolacísúdkzáveru,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciejenevyhnutnévnapadnutomrozsahu

zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 C.s.p.).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
a v obsahu spisu identifikoval podstatné vyjadrenia strán, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal
(bod 4.6 odôvodnenia).

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobcovia podané odvolanie ťažiskovo odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), keď
napadnutý rozsudok navrhli zrušiť z aj dôvodu porušenia ich práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b/ C.s.p.); odvolacie námietky žalobcov ohľadne nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho
právneho posúdenia veci vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v spore vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné (bod 4.6 odôvodnenia); pokiaľ ide

o odvolaciu námietku žalobcov o porušení ich práva na spravodlivý proces, túto vyhodnotil odvolací
súd ako nedôvodnú, pretože uvedením predbežného právneho posúdenia veci, od ktorého sa súd
prvej inštancie neskôr odklonil nepredstavuje popretia žiadneho procesného práva žalobcov (žalobcovia
nebolo odňaté žiadne ich procesné oprávnenie) a v konečnom dôsledku mali možnosť podrobiť
napadnutý rozsudok z hľadiska ich právnej argumentácie v odvolacom konaní, čo je postačujúce z

hľadiska zachovania ich práva na spravodlivý proces (z hľadiska konania ako celku).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na
zásadne opravný charakter odvolacieho konania nebolo možné zistené nedostatky napraviť v konaní

pred odvolacím súdom. Odvolací súd zrušil aj závislé výroky napadnutého rozsudku o trovách konania
(§ 379 písm. a/ C.s.p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.2 V ďalšom konaní súd prvej inštancie predovšetkým posúdi obsah ústne uzavretých zmlúv o dielo za
účelom ujasnenia, aký bol konkrétny predmet každej zmluvy (kamenná kašňa s dlažbou, resp. dlažba s

obrubníkmi), ďalej či malo ísť o umelecké dielo (s výlučne estetickým charakterom) alebo mala kašňa,
resp. dlažba plniť (aj) úžitkovú funkciu; v tejto súvislosti súd prvej inštancie vyčká na dôkazné návrhy
strán; súd prvej inštancie bude musieť aj ustáliť aj aká bola konečná dohoda o výmere dlažby, ktorá
mala byť predmetom zmluvy o dielo; v prípade, že v obidvoch prípadoch malo ísť o dielo úžitkového
umenia, nie je možné opomenúť aj úžitkovú funkciu diela v zmysle plnenia dohodnutých (vymienených)

funkcií; po ustálení predmetu diela a jeho dohodnutých vlastností, bude potrebné posúdiť, či vykonané
dielo tieto vlastnosti spĺňa za účelom zodpovedania otázky, či boli splnené zákonné podmienky na
odstúpenie od zmlúv zo strany žalobcov realizované listom zo dňa 14.07.2015 (§ 648 Občianskeho
zákonníka; § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. iné ustanovenie); súd prvej inštancie sa
vysporiada aj s tvrdeným postavením žalobcov ako spotrebiteľov a splnením podmienok vybavenia

reklamácie podľa osobitného predpisu (§ 18 zákona č. 250/2007 Z. z.); svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie primeraným spôsobom odôvodní v zmysle požiadaviek uvedených v ustanovení § 220 ods. 2
C.s.p.; v prípade záveru o splnení podmienok na odstúpenie od zmluvy neopomenie súd prvej inštancie
vyjadriť v rozhodnutí vzájomnú podmienenosť plnení zo zrušenej zmluvy medzi stranami sporu (§ 457Občianskeho zákonníka); súčasne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a formulovaní
znenia výroku rozhodnutia v tomto smere zohľadní súd prvej inštancie závery aktuálnej súdnej praxe
a výrok o nároku na náhradu trov konania z dôvodu budúcej vykonateľnosti rozhodnutia formuluje do

povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016
zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017).

8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o

náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).