Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/263/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244472
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111244472.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: P. H., nar.
XX.XX.XXXX, E., J. A. XXX/XX, zastúpená advokátskou kanceláriou FUTEJ& Partners, s.r.o., IČO: 35
955 341, so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, konajúca prostredníctvom JUDr. Daniela Futeja, CSc.,
konateľa a advokáta proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska,
so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, v konaní o náhradu škody vo výške 7.816,01 eur s prísl.,
na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa
28.10.2013, č.k. 25C/183/2011-275, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 28.10.2013, č.k.
25C/183/2011-275 vo výroku v odseku 1,2,3, t.j vo výrokoch, ktorými súd prvej inštancie návrh žalobcu
na prerušenie konania zamietol, vo výroku, ktorým rozhodol, že nepožiadala Súdny dvor Európskej únie
o rozhodnutí o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a vo výroku,
ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, p o t v r d z u j e .

Výrok v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal,

z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 24.02.2016, č.k. 6Cdo/8/2016-373 rozsudok Krajského súdu v
Bratislave z 09.06.2015, sp.zn. 14Co/169/2014, zrušil a vec mu v mu vrátil na ďalšie konanie.
2. Dovolací súd konštatoval, že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie oboch strán
sporu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach (t.j., v celom rozsahu) a

žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania . Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
podali dovolania jednak žalobca, ale i žalovaná.

3. Žalovaná napadla rozsudok odvolacieho súdu len v časti potvrdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
o nepriznaní jej náhrady trov konania.
Dovolanie žalobcu bolo nasmerované proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému
dovolanie zásadne prípustné nie je. Dovolanie je prípustné vtedy, ak je konanie postihnuté vadami

taxatívne uvedenými v § 237 OSP, ktoré spôsobujú zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací
súd poukázal na ust. § 237 ods. 1 písm. f) OSP a konštatoval, že odvolanie žalobcu proti rozsudku
súdu prvej inštancie bolo žalovanej doručené dňa 19.02.2014 a podobne i odvolanie žalovanej bolo
doručené žalobcovi dňa 20.02.2014. Obe strany sa k odvolaniu svojich procesných súperov aj písomnevyjadrili, no ich vyjadrenia hoci obsahovali skutkovú i právnu argumentáciu, už doručené vyjadrenie
žalovanej a žalobcovi, a to žalobcovo žalovanej, neboli. Dovolací súd poukázal na rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva z 13.01.2015, vo veci Trančíková proti Slovenskej republike v ktorom sa

Európsky súd zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu proti strany
v rámci odvolacieho konania, a v tomto rozsudku dospel k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu
neobsahuje žiadne nové skutočnosti, alebo argumenty, ku ktorým by procesná strana už nebola vyjadrila
v predchádzajúcom priebehu konania, musí byť druhej strany sporu daná možnosť oboznámiť sa s ním,
ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesne

strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods.
1 Dohovoru o ľudských práv a základných slobôd.

4. V danej veci porušenie práva na spravodlivé konanie bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdu v
odvolacom konaní, a tým bola obom stranám sporu v tomto konaní odňatá reálna možnosť konať pred
súdom. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v zmysle

§ 243b, ods. 1 CSP.

5. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolacím súdom, súd prvej inštancie predložil vec
odvolaciemu súdu na ďalší postup.

6. Odvolací súd doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného proti výroku o trovách
konania podaním zo dňa 08.01.2019, ktoré žalovaný prevzal 09.01.2019 (č.l. 396).

7. Žalovaný sa k písomnému podaniu žalobcu, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 24.02.2014,
označené ako vyjadrenie k odvolaniu žalovanej proti výroku o trovách konania, písomne vyjadril dňa

18.01.2019 (č.l. 407) a toto podanie žalovaného bolo zaslané na vedomie na adresu právneho zástupcu
žalobcu s tým, že zástupca žalobkyne prevzal vyjadrenie žalovanej dňa 24.01.2019.

8. Zároveň odvolací súd zaslal k rukám právneho zástupcu žalobcu vyjadrenie žalovaného k odvolaniu
žalobcu podané dňa 27.01.2014, s výzvou, že má možnosť sa v lehote 10 dní od doručenia tohto

vyjadrenia písomne vyjadriť. Zástupca žalobcu prevzal prípis z 08.01.2019 dňa 09.01.2019 (č.l. 398).
Zástupca žalobcu sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Odvolaciemu súdu zo strany advokátskej kancelárie FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave
bolo doručené oznámenie o úmrtí žalobcu P. H., naposledy bytom E., J. A. XX s návrhom na zmenu strán

sporu a to tak, aby namiesto žalobcu pokračoval súd z dedičom nebohého žalobcu P. H., a to s dedičkou
P. H., nar. XX.XX.XXXX. Odvolací súd uznesením zo dňa 08.01.2019, č.k. 124Co/263/2016-399
rozhodol tak, že pokračuje v konaní na strane žalobcu s P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., J. A. XXX/XX
namiesto pôvodného žalobcu nebohého P. H.. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.01.2019.

10. Odvolací súd následne vo veci samej opätovne ďalej konal, a dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam:

11. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu na prerušenie konania do

právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/56/2011
rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej
otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh žalobcu na prerušenie
konania, z dôvodu podania predbežnej otázky zamietol. Zamietol tiež návrh žalobcu vo veci samej v
celom rozsahu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal.

12. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania,
podaným na súd prvej inštancie, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7.816,01 eur s prísl. titulom
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovanej podľa § 9 zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zák. č. 514/2003

Z.z."). Dôvodil, že ako člen družstva vložil finančné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt
vrámciProspektuinvestícieschválenéhoNárodnoubankouSlovenska(ďalejlen"NBS")zhromažďovalo
peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zák. č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len "zákon č. 566/2001 Z.z."), a to
prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s cennými papiermi"),
s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len

"zmluva"), ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených
navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície 8%. Obchodník s
cennými papiermi vykonával svoju činnosť na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb
NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS toto povolenie v rámci výkonu dohľadu odobrala. Po ukončení
svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.4.2010 obchodník s cennými papiermi Družstvu neodovzdal

žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a preto Družstvo nedisponovalo
prostriedkami na výplatu žalobcom zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. žalobcovi preto
konanímobchodníkascennýmipapiermi,vspojenísjehočinnosťoupreDružstvovzniklaškoda,nakoľko
jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov.
Podľa žalobcu za vznik tejto škody zodpovedal žalovaná v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri
výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo podľa zmluvy,

keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS
neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti,
pričom z charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými
papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči
členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Za nesprávny považoval žalobca aj ten úradný

postup žalovanej, pri ktorom nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody Družstvu na
majetku, ktorý bol tvorený prostriedkami jeho členov; neupozornila Družstvo na možné riziká spolupráce
s obchodníkom s cennými papiermi; zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že voči
Družstvu, ako aj voči obchodníkovi s cennými papiermi neprijala vhodné opatrenia na zabezpečenie,
aby tieto subjekty nemohli so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky

žalobcu, a napokon žalovaná nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým podľa § 86 ods.
3 zák. č. 566/2001 Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za
neschopného plniť záväzky voči klientom.

13. Žalovaná s návrhom žalobcu nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 8.3.2013 a v podaní zo dňa 11.4.2013 uviedol bližšiu
špecifikáciu nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v oneskorenom zistení neaktuálnosti
údajov zahrnutých do Prospektu investície, čo malo za následok neplatnosť Prospektu investície
a následný oneskorený zákaz činnosti Družstva; v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu

protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov a v prijatí nedostatočných opatrení na
nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu.

15. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na základe ktorého zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej
len "úrad") rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo

požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad
Družstvo v upozornení zo dňa 13.5.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 122 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z. a tiež ho upozornil na to,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície,
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti

osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva.

16. Dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o riadení portfólia,

podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva
ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe
zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a
vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných

analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne.17. Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK - 9750/3/2007, NBS na základe kontroly v r.
2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí
špecifikovaných ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z.. Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní o

rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 7.5.2008, č. GUV-841/2008, zrušila
a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č.
OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu vo výške 300.000,- Sk
za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z..
Medzičasom NBS rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa § 59 ods. 4

zák. č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb,
udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a povolila okrem iného poskytovanie investičnej služby podľa §
6 ods. 1 písm. d), v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c) zák. č. 566/2001 Z.z., s obmedzením podľa § 59
ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších
služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu.

18.Poobdržanívýpovedeobchodníkascennýmipapiermizozmluvyoriadeníportfóliazodňa30.3.2010
Družstvo požiadalo listom zo dňa 15.4.2010 NBS o preskúmanie postupu obchodníka s cennými
papiermi a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa dostalo do zložitej situácie,
pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre neho odbyt výrobkov, Družstvo muselo
pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť

vyplácanievyrovnacíchpodielovprevystupujúcichčlenov,vyplácaniedeklarovanýchvýnosovzprijatých
členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Týmto mu podľa
jeho tvrdení vznikla rozsiahla majetková škoda, ktorú mu mal obchodník s cennými papiermi spôsobiť
pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur.

19. Na základe listinných dokladom, ktoré boli NBS Družstvom predložené (jej žiadosť zo dňa 1.6.2010)
vydala NBS dňa 12.7.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25
ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi s cennými
papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného
súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z

možného poškodenia klientov obchodníkom s cennými papiermi. Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zák. č. 566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm.
a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2, v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č.
566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada NBS

rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. GUV-274/2011.

20. NBS rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté na žiadosť
Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že žiadosť neobsahovala náležitosti
stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa

7.12.2010, č. GUV-1744/2010. Ďalším rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS
zakázalaDružstvuakovyhlasovateľoviverejnejponukymajetkovýchhodnôt,predajmajetkovýchhodnôt
podľa príslušných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. s tým, že zmenou skutočností uvedených v
Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS tiež zistila, že majetok vložený do
investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85%

podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, a.s.. V zmysle prijatej investičnej stratégie v
Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na
celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, a.s. na celkových
aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto
považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako

subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za
týmto účelom odporučila NBS zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície
najneskôr do 31.12.2007. Splnomocnený zástupca Družstva F.. E. O. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol,
že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona a ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu
investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom

budú nachádzať iba finančný nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania
Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s.,
jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Listom zo
dňa 29.1.2008 Družstvo informovalo NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenkyod troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré
opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

21. Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi, súd z listinných dokladov predložených na CD nosiči
zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia zo dňa 8.1.2010 Družstvo vo vyjadrení zo
dňa 19.3.2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad skutočnej finančnej
kondície portfólia, oproti prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo
dňa 12.4.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení

finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa
16.4.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991
eur, spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností,
ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými
papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listami zo dňa
3.5.2010 a zo dňa 17.5.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na

odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v
rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú
súčasťouportfóliadružstva.Listomzodňa18.5.2010hotiežvyzvalonavrátenieneoprávnenevyplatenej
odmeny vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I.
kvartál 2010, nakoľko portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a

bolo vo výraznej strate. Žalobca požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
listom zo dňa 21.12.2011, ktorú okolnosť odporca nerozporoval.

22. Žalobca ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na
Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010, vo výške 7.816,01 eur, ktorá pohľadávka bola správcom

konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a žalobca podal incidenčnú žalobu voči správcovi
konkurznej podstaty (konanie vedené pod sp. zn. 6Cbi 76/2011).

23. Z obsahu skutkových tvrdení uvedených žalobcom v žalobe je zrejmé, že žalobca sa voči žalovanej
domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zák. č.

514/2003 Z.z.. S ohľadom na tieto skutočnosti súd posudzoval nárok žalobcu uplatňovaný žalobou v
intenciách tohto zákona, konkrétne podľa ust. §§ 3 ods. 1 a 2, 9 ods. 1, 15 ods. 1 a 17 ods. 1, zák. č.
514/2003 Z.z., v znení účinnom v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu.

24. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide
o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok, a to 1. existencia majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2. nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a 3. príčinná súvislosť medzi škodou a
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nepreukázanie čo len jedného z

uvedených predpokladov má za následok zánik zodpovednosti, keďže, ako bolo uvedené, predpoklady
zodpovednosti pod bodmi 1 až 3 musia byť naplnené súčasne.

25.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalobcasastalčlenomDružstvaPODIELOVÉDRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, vystupoval pod poradovým číslom člena 11728 a vložil do tohto Družstva

členský vklad, podľa rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 23.6.2010 bol vlastníkom členského
podielu v hodnote 7.718,37 eur. Žalobca požiadal Družstvo žiadosťou zo dňa 24.1.2011 o zrušenie
členského podielu, jeho členstvo zaniklo podľa potvrdenia o zániku členstva dňa 9.2.2011 a žalobcovi
vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu v hodnote 7.816,01 eur. Dokazovaním mal súd
ďalej preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010,

bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený F. a
veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v určenej lehote. Žalobca si formou prihlášky
prihlásil voči Družstvu pohľadávku v sume 7.816,01 eur, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v
celom rozsahu popretá a žalobca sa obrátil na súd incidenčnou žalobou na určenie oprávnenosti jeho
pohľadávky, evidovanou na súde pod sp. zn. 6Cbi 76/2011 a nie je právoplatne skončené.

26. Súd bol toho názoru, že v tomto štádiu konania žalobca nepreukázal vznik škody.27. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cz 110/84,
publikovaného vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 4/87, ktoré je vzhľadom na
závery rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľné,

ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) platí, že nárok na náhradu škody
podľa zák. č. 58/1969 Zb., ako aj zák. č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom
konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa
voči dlžníkovi iným spôsobom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento
prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal

ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie
sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa
zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobca sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v
právnom vzťahu a z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k

nemu v pozícii dlžníka, t.j. povinného, ktorý je povinný žalobcovi vydať získaný prospech v podobe
vyrovnacieho podielu. Žalobca si síce uplatnil formou prihlášky v konkurze vyhlásenom na majetok
Družstva pohľadávku voči nemu, avšak v čase rozhodovania súdu (ktorý čas je rozhodujúci pre
posúdenie veci v zmysle § 154 O.s.p.) nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči
Družstvu. V prvom rade, oprávnenosť jeho nároku uplatneného v konkurznom konaní formou prihlášky

voči Družstvu je predmetom konania Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6Cbi 76/2011 (konanie
o incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - pozn. súdu). Zároveň, z
vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva, zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že konkurzné
konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina
je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu,

ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných. Ďalšie nároky sú tie, ktoré si úpadca
uplatňuje voči Slovenskej republike - NBS, SR - Garančnému fondu investícií, voči poisťovni Chartis
Europe, členom predstavenstva Družstva, obchodníkovi s cennými papiermi, a okrem toho, vedie i
konania za účelom prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný
z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený

podozrivými úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok Družstva, s ktorým
bol žalobca v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka
uplatňovaná i v predmetnom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu
nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla žalobcovi škoda, čo je
rozhodujúce aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu (§ 19

zák. č. 514/2003 Z.z.). Preto vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu za predčasný.

28. Okrem toho súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca nepreukázal ani namietaný nesprávny úradný
postupžalovanej,keďževžaloberiadnenešpecifikoval,včomkonkrétnemalspočívaťnesprávnyúradný
postup žalovanej vo vzťahu k jeho osobe. Neuviedol akým konkrétnym konaním alebo nekonaním mala

žalovaná porušiť konkrétne povinnosti, akú konkrétnu činnosť zanedbala a mala vykonať, neuviedol ani,
v akom období sa mala dopustiť prípadnej nečinnosti alebo prieťahov v konaní, všetko vo väzbe na jeho
osobu a vznik majetkovej ujmy. V priebehu konania doplnil žalobu podaním zo dňa 11.4.2013, v ktorom
mal špecifikovať nesprávny úradný postup odporkyne z vecného a časového hľadiska; súd preto z tejto
špecifikácie vychádzal. Nesprávny úradný postup žalovanej mal podľa žalobcu spočívať v oneskorenom

zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu
investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, v prijatí nedostatočných opatrení na
nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007
a v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka pri činnosti voči Družstvu.

29. Pri skúmaní existencie žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu žalovanej súd udáva,
že sa stotožnil s tvrdeniami uvedenými žalovanou vo vyjadrení k doplneniu žaloby zo dňa 22.7.2013,
ktoré považoval za relevantné vo veci.

30. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, súd udáva, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zák. č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej
ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke

majetkových hodnôt, dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila
počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa §
129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z.. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo
nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne

hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť
aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade
vypracovaťdodatokProspektuinvestícieapredložiťhonaschválenieNBS.AkštatutárnyorgánDružstva
nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície,
NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej
periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva

počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§
128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok
aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb,
ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zák. č. 566/2001 Z.z.); NBS totiž

nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.4.2010,
kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo
NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri
výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom

neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnieval navrhovateľ -
pozn. súdu), pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu
investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa §
123 zák. č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). NBS vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie
dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010,

Družstvo predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa
zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zák.
č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti
a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení
sankcie podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. za porušenie ust. § 129 ods. 3 cit. zákona, ktoré

ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom
a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

31. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu

protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007, súd v
prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup žalovanej, a nie obchodníka
s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu,
a nie žalobcovi. Žalobca totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s
cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo

len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom.
Ako súd uviedol vyššie, dohľad NBS bol limitovaný zák. č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady,
ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004
Z.z. o dohľade, sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade
Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom

vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika,
prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k
31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa
právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť
dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná čl.
2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené
nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu
Družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období(po 24.8.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj
majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z.,
ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.

32. A napokon pokiaľ ide o nesprávny úradný postup žalovanej spočívajúci v prijatí nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými
papiermi pri činnosti voči Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s
argumentáciou žalobcu, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou

najehostrane.Zároveňsúdpoukazujenato,žezlistinnýchdôkazov,najmäjednotlivýchrozhodnutíNBS
ouloženípokutyvsume500.000,-Sk(rozhodnutiez8.1.2008,č.OPK9750/3/2007),vsume300.000,-Sk
(rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s cennými
papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon
č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je
neverejný, rovnako ako aj konanie pred NBS vo veciach dohľadu. Preto je účastníkom konania v konaní

o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba,
ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový
vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom, založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo
primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby
zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto

smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného žalobcu, ktorý sa ako člen Družstva mal
aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva
patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv
súvisiacich s Družstvom.

33. Sumarizáciou vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal
existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zák. č.
514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených
podmienok, keď nepreukázal vznik škody, namietaného nesprávneho úradného postupu, a tým ani vznik
príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Súd preto posúdil nárok žalobcu

ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

34. Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s
cennými papiermi, ktoré založil do súdneho spisu žalobca, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich
nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup žalovanej pri výkone

dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi.

35. Žalobca podaním zo dňa 27.9.2013 navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.
do právoplatného skončenia konania prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C
56/2011, ktoré považoval za podstatné z hľadiska preukázania všetkých troch predpokladov vzniku

zodpovednostižalovanej zaškodu.Uviedol,žepokiaľbyDružstvovsúdnomkonanísp.zn.19C56/2011,
v ktorom sa už uskutočnilo niekoľko pojednávaní a bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, preukázalo
nesprávny úradný postup NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad ním, ako aj nad obchodníkom
s cennými papiermi, odpadla by povinnosť žalobcu preukazovať ním namietaný nesprávny úradný
postup žalovanej v prebiehajúcom konaní (sp. zn. 25C 183/2011). Mal preto za to, že je nadbytočné a

nehospodárne, aby na súde prebiehali dve paralelné dokazovania v tej istej veci. Pokiaľ by Družstvo
v súdnom konaní sp. zn. 19C 56/2011 bolo úspešné a bola by mu priznaná náhrada škody, žalobe
navrhovateľa v prebiehajúcom konaní by nebolo možné priznať úspech z dôvodu absencie
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom žalovanej a vznikom škody
žalobcovi, čo platilo i opačne. Pokiaľ by Družstvo v súdnom konaní sp.zn. 19C 56/2011 preukázalo vznik

škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovanej voči Družstvu a obchodníkovi s cennými
papiermi, tak by žaloba žalobcu nemohla byť úspešná z dôvodu absencie vzniku škody. Škoda totiž
mohla vzniknúť iba dvom subjektom, buď Družstvu (súdne konanie 19C 56/2011), alebo samotnému
navrhovateľovi (prebiehajúce konanie). Pokračovanie v predmetnom konaní (sp. zn. 25C 183/2011) bez
jeho prerušenia, považoval žalobca za neefektívne a neúčinné aj z dôvodu, že by mohlo privodiť

nesprávne rozhodnutie o veci, nakoľko otázky, ktoré sa riešia v súdnom konaní sp. zn. 19C 56/2011
majú kľúčový význam pre právne posúdenie prejednávanej veci.36. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania posúdil podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..
Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, teda také prerušenie konania, ktoré nie
je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými

procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré
z jednotlivých opatrení, slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného
súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv
účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom
ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda

zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku,
ako pravidlo (viď uznesenie NS SR, 3Cdo 150/2010).

37. Súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na prerušenie konania nie je dôvodný. Vychádzal z toho, že
sám vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a má k dispozícii dostatok listinných dôkazov na posúdenie
tvrdeného nesprávneho úradného postupu žalovanej. Okrem toho predmetom prebiehajúceho konania

je výlučne nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Družstvom, a nie nad obchodníkom
s cennými papiermi, ktorý je predmetom súdneho konania sp. zn. 19C 56/2011, a preto dokazovanie
nesprávneho úradného postupu v uvedenom súdnom konaní nepredstavuje takú právne relevantnú
skutočnosť, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu o veci. Vzhľadom na právny vzťah medzi žalobcom
ako členom Družstva a Družstvom, nemá vplyv na preukázanie predpokladov zodpovednosti žalovanej

za škodu prípadné zanedbanie dohľadu NBS nad obchodníkom s cennými papiermi, s ktorým bolo v
záväzkovom vzťahu iba Družstvo. Otázka existencie a vzniku škody Družstva je pre prejednávanú vec
bezpredmetná, pretože úspech, prípadne neúspech Družstva ako účastníka súdneho konania sp. zn.
19C 56/2011 má význam len z hľadiska prebiehajúceho konkurzného konania, ktoré nie je toho času
ukončené.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania až do
právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 19C 56/2011 zamietol, pretože sa v ňom nerieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu o veci.

39. Žalobca písomným podaním zo dňa 15.10.2013 navrhol, aby sa súd obrátil na Súdny dvor Európskej
únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s návrhom na začatie prejudiciálneho konania
o otázke, 1) či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku
inštitútverejnejponukymajetkovýchhodnôt,ktorýjezjavnetotožnýsinštitútomverejnejponukycenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý

sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a
doplnení Smernice 2001/34/ES, a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne
odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom
na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku
majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt

je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje a 2) v prípade kladnej
odpovede, či je porušením čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s čl. 29 Smernice
2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej
ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení Smernice 2001/34/
ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f)

Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú
NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi
verejnú ponuku majetkových hodnôt, že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii
Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne
vykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektami, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej

legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu, a žiadal súčasne o prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Žalobca mal za to, že právna úprava inštitútu Prospektu investície
obsiahnutá v zák. č. 566/2001 Z.z. je výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ES Európskeho
parlamentu a Rady zo dňa 4.11.2003, pričom Družstvo svojím konaním porušovalo okrem iných aj ust.
§ 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. odo dňa 31.12.2006, avšak

NBS voči Družstvu zasiahla až v máji 2011 vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti s odvolávaním sa na
to, že NBS nemohla dohliadať, ani sankcionovať Družstvo pred 1.6.2010 za prípadné nedodržiavanie
Prospektu investície a pred 1.1.2009 ani za prípadné neaktualizovanie Prospektu investície z dôvodu,
že na to nemala zákonné kompetencie.40. Návrh na prerušenie konania z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie posúdil podľa § 109
ods. 1 písm. c) O.s.p., v spojení s čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

41. Uviedol, že ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny
orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny
dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Postup podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prichádza do
úvahy vtedy, ak sa vedie konkrétne sporové konanie pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorého vznikne

potreba výkladu, či platnosti komunitárneho práva v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

42. Po preskúmaní návrhu žalobcu na začatie prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie, ktorý návrh posúdil súd aj ako návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p. dospel súd k záveru, že nie je dôvodný.

43. V prvom rade poukázal na to, že v prejednávanej veci rozhoduje ako súd prvej inštancie , žalobca
nežiadal o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie, a preto nie je konajúci súd povinný obrátiť
sa so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať tak prejudiciálne konanie o nastolených
otázkach. Zároveň je súd toho názoru, že nie je ani dôvod na žalobcom navrhovaný postup súdu,
keďže odpovede na prejudiciálne otázky žalobcu nie sú podľa mienky súdu potrebné na rozhodnutie o

veci. Predmetom konania vo veci je totiž nárok žalobcu na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu
za tvrdený nesprávny úradný postup NBS. Ten mal okrem iného spočívať aj v zanedbaní dohľadu
NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorá spadala
pod predmet úpravy zák. č. 566/2001 Z.z.. Do tohto zákona bola transponovaná smernica Európskeho
parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej

ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/
ES (viď bod 7. zoznamu prebraných právne záväzných aktov EU), ktorá sa týka primárne právnej
úpravy vzťahujúcej sa k prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich
prijatí na obchodovanie. Na účely tejto smernice sa za cenné papiere pritom považujú prevoditeľné
cenné papiere definované v čl. 1 ods. 4 Smernice Rady č. 93/22/EHS z 10.5.1993 o investičných

službách v oblasti cenných papierov a patria k nim a) akcie akciových spoločností a iné
cenné papiere rovnocenné akciám akciových spoločností, b) dlhopisy alebo iné formy dlhových cenných
papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a c) všetky ostatné cenné papiere, s ktorými
sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo na nadobudnutie takýchto prevoditeľných cenných papierov
prostredníctvom upísania alebo výmeny, alebo ktoré dávajú právo na peňažné vyrovnanie, okrem

platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že navrhovateľom označená Smernica Európskeho parlamentu
a Rady č. 2003/71/Es zo dňa 4.11.2003 sa primárne aplikuje na prospekt zverejňovaný pri verejnej
ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie. Zároveň, pri smerniciach ako sekundárnych
právnych aktoch Európskej únie platí, že štát je povinný prevziať obsah transpozičného ustanovenia
a formulovať ho jasne, presne a transparentne tak, ako je formulovaný obsah

samotných preberajúcich článkov smernice. Keďže označená Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2003/71/ES bola transponovaná do nášho právneho poriadku, do zák. č. 566/2001 Z.z. a týkala sa
primárne oblasti právnej úpravy prospektu zverejňovanom pri verejnej ponuke cenných papierov, a nie
pri verejnej ponuke majetkových hodnôt, a bola transponovaná v jej súlade, vo vzťahu k prejednávanej
veci je irelevantné zaoberať otázkami uvedenými žalobcom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie
o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol.

44. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaná, ktorá mala

voveciplnýúspech,nepriznalprávonaichnáhraduvočižalobcovi,ktorývoveciúspechnemal.Žalovaná
na pojednávaní súdu dňa 28.10.2013 síce podala návrh na rozhodnutie o trovách konania a tieto vyčíslil
sumou 792,79 eur ako trovy právneho zastúpenia žalovanej pri procesnom úkone - výsluchu žalobcu
cestou dožiadaného súdu, avšak podľa mienky súdu, tieto mu nemožno priznať. Otázka povinnosti
žalovanej ako verejnoprávnej inštitúcie poverenej okrem iného i výkonom dohľadu nad finančným trhom

podľa osobitného zákona (§2 ods. 3 písm. a) zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska) hájiť
na súde správnosť svojho postupu pri dohľade nad subjektami finančného trhu predstavuje súčasť
povinností vyplývajúcich z bežnej agendy odporcu, ktorej financovanie a personálne vybavenie má
žalovaná zabezpečené v rámci svojho rozpočtu (k tomu i rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe,č.j. 6A 90/1996-23). Nemožno potom spravodlivo požadovať od žalobcu, aby hradil náklady vzniknuté
tým, že žalovaná, okrem prítomnosti vlastného zamestnanca na výsluchu žalobcu dožiadaným súdom,
zabezpečil a splnomocnil na tento procesný úkon i advokáta, hoci sám mal a má vytvorené všetky

podmienky a bol vybavený i personálne na hájenie svojich práv, keď pojednávaní súdu v
predmetnej veci sa zúčastnili poverení zamestnanci žalovanej s právnickým vzdelaním.

45. Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku podal včas odvolanie žalobca.

46. V súvislosti so zamietnutím návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej
pod sp. zn. 19C56/2011 v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. namieta, že podľa jeho názoru
existoval dôvod prerušenia konania v predmetnej veci, keďže ide o dôvod na prerušenie konania,
ktorý je objektívnej povahy a dobu prerušenia konania nemožno považovať za dobu spôsobujúcu
zbytočné prieťahy v konaní. Súd mal vziať do úvahy, že v konaní vedenom pod sp. zn. 19C56/2011
sa žalobca domáha riešenia otázok úzko súvisiacich s určením a stanovením zodpovednosti NBS za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci v jednej konkrétnej veci.
Výsledky tohto konania sú významné pre možnosť zváženia ďalšieho postupu súdu vo veci, nakoľko
predmetný spor pod sp. zn. 19C56/2011 je v úzkej vecnej a časovej spojitosti so spormi vedenými
v súdnom oddelení 25C, a môže reálne ovplyvniť ich výsledok. Zdôraznil, že argumentácia NBS o
irelevantnosti dokazovania nesprávneho úradného postupu nad obchodníkom s CP v konaní vedenom

pod sp. zn. 25C 183/2011 právne neobstojí, nakoľko škoda, ktorá vznikla v mejetkovej sfére žalobcovi
nesprávnym úradným postupom NBS v súvislosti s obchodníkom s CP, vznikla v dôsledku porušenia
právnej povinnosti NBS, vyplývajúcej priamo z právnych predpisov (zák. č. 566/2001 Z.z. a zák. č.
747/2004 Z.z., ktorú žalobca charakterizoval z časového a vecného hľadiska vo svojom doplnení žaloby
zo dňa 11.4.2013. Podľa jeho názoru je dokazovanie nesprávneho úradného postupu v súvislosti s

obchodníkomsCPpodstatnéajzdôvodu,žežalobca,akoajsamotnéDružstvo nemôžubyťpovažovaní
za profesionálnych klientov, ktorí majú odborné znalosti, skúsenosti a poznatky na uskutočňovanie
vlastných rozhodnutí o investíciách a na riadne posudzovanie rizík. Preto postupovali pri zabezpečení
zákona o cenných papieroch s obchodníkom s cennými papiermi a súčasne sa spoliehali na riadny
a odborný výkon povinností NBS. Pokračovanie v predmetnom konaní bez toho, aby súd počkal na

rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 19C56/2011, by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
nakoľko ide o zodpovedanie otázok, ktoré majú kľúčový význam pre právne posúdenie veci. Uviedol, že
výsledokkonania,vktoromsariešiotázkamajúcapodstatnývplyvavýznamprerozhodnutiesúdu,môže
podstatne zmeniť rozhodnutie vo veci samej, a môže spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu konania
podľa ust. § 228 ods. 1 O.s.p..

47. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v súlade s
princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota
subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu
k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany

subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor,
pretože vychádzal z garancie žalovanej ako orgánu dohľadu. V tejto súvislosti poukázal na nálezy
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PI.ÚS 21/96.

48. Zdôraznil, že nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa žalovanej

len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií
nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý
sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument žalovanej, že vykonávala dohľad nad
činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP,
ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou Družstva je irelevantný, ak žalovaná nemohla o takto

zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa jeho názoru nie je správny záver súdu prvej inštancie o
tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá mu vznikla a porušením zákonných povinností
žalovanou spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z.
(ZoCP). Ku škode žalobcu došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej vykonávať zákonom
stanovenépovinnostidohľaduanievdôsledkutoho,žežalobcanebol„bdelý“.Súdprvejinštanciesvojím

výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako
vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci
subjektov dohliadaných žalovanou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie
a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektovaj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne
dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mala odporkyňa zisťovať, čo v

prípade Družstva ani Obchodníka s CP neurobila, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.
nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol
prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný
zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má
zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane

rizík, ktorým sú resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou
obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných
subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané,
že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia
nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti
CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné

prostriedky získané od žalobcov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo
prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené,
že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto
portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek,
a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production,

s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s.,
a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom D.,
vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že
celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a
obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi,

v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných
ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10
000 eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu
z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne
následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo

Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo
členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaná umožnila
ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobcom vložených
prostriedkov do Družstva. NBS následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobcu o tom, že
družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 4.3.2011

obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak
porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom žalobca
poukázalnato,žeNBSrozhodnutímz30.5.2011zakázaladružstvupredajmajetkovýchhodnôtzdôvodu
neaktuálnosti prospektu investícií.

49. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol
neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila
trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje
zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k
31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva

družstvazaúčelomprerokovanianezrovnalostíaproblémov(údajeosubjektoch,ktoréovládajúdružstvo
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného

potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods.
1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku
31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia
o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.

50. Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie konania žalobca uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho
súdu ČR 29 Cdo 4968/2009, zo dňa 11.4.2012, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje
možnosťpodaťveriteľom,ktorýsiprihlásilisvojupohľadávkudokonkurzu,žalobunanáhraduškodyproti
štátu a nerobí žalobu predčasnou. Ďalej poukázal na to, že žiadna platná právna norma neumožňujevysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť
vymôcťplnenieodsubjektu,ktorýjedinýjepodľanázoružalovanej,akoajprvoinštančnéhosúdupovinný
mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003

Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú
ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť
s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo
podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii

fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až
do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Navrhovateľ napokon v odvolaní namietol,
že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané
prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom
ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010 z 31.1.2012.

51. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý 1. výrok
rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že konanie vedené pod sp. zn. 25C 183/2011 preruší na čas
do právoplatného skončenia konania 19C 56/2011 a 3. výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak,
že uloží žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 7.816,01 eur s príslušenstvom a nahradiť

mu trovy prvoinštančného a aj odvolacieho konania, ktoré dodatočne vyčísli.

52. Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania podala odvolanie aj žalovaná, ktorá namietla, že
hoci bola v konaní úspešná, súd prvej inštancie jej náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, hoci v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

V skutočnosti teda prvostupňový súd rozhodol o trovách konania v nesúlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

53. Zdôraznila, že súd prvej inštancie aj napriek poznatkom z jeho súdnej činnosti o množstve žalôb
podaných proti NBS, vychádzal z hypotetických domnienok, že žalovaná vraj v rámci bežnej agendy
„má zabezpečené“ finančné a personálne vybavenie na hájenie správnosti svojho postupu na súde

vo všetkých súdnych veciach. Takýto záver súd urobil napriek extrémnemu nárastu stoviek (cca 800)
súdnych konaní proti NBS o náhradu údajnej škody, ktoré sú koordinovane vedené žalobcami z
prostredia skupiny Podielového družstva slovenské investície (PDSI). Navyše NBS nie je finančne
napojená na štátny rozpočet, teda na svoju činnosť nedostáva žiadne finančné prostriedky zo štátneho
rozpočtu (viď rozpočtové pravidlá verejnej správy, ktorej základ tvorí zák. č. 523/2004 Z.z.). Súd prvej

inštancie tiež nezohľadnil, že nerozhodoval vo veci správneho súdnictva, ale rozhodoval o uplatnenej
pohľadávke žalobcu na náhradu údajnej škody, pri ktorej sa právne vzťahy medzi žalobcom a žalovanou
zo zákona spravujú Občianskym zákonníkom. Preto na danú vec nemožno aplikovať rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 6A 90/1996-23, zo dňa 30.1.1998, ktoré sa vzťahuje výlučne na trovy
konania vo veciach správneho súdnictva. Naopak poukázala na konštantnú judikatúru Ústavného súdu

ČR (uznesenia sp. zn. II.ÚS 2257/08 zo 7.7.2009, sp. zn. III.ÚS 3026/08 zo dňa 22.1.2009 a sp. zn. II.úS
986/09 zo dňa 17.7.2009), podľa ktorej aj úspešnému štátu, resp. úspešnému orgánu verenej moci vo
všeobecnosti prináleží náhrada nákladov za ich zastúpenie advokátom.

54. Uviedla, že podľa čl. 37 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd vyplýva právo každého,

vrátane štátu a osôb s právnickým vzdelaním, na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, a tiež je garantovaná rovnosť všetkých
účastníkov konania pred zákonom. Toto ústavne garantované právo na právnu pomoc zásadne zahrňuje
právo účastníka zvoliť si, či sa nechá zastúpiť a kým. Právne zastúpenie je tak ponechané celkom na
vôli účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či by inak bol schopný zastupovať sa sám. Dôvody tohto

kroku totiž nemožno vidieť len v nedostatku príslušného právneho vzdelania, ale napr. aj vo vyššej
miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na danú hmotnoprávnu či procesnoprávnu
problematiku a podobne.

55. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že

žalovanej prizná náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 792,79 eur
(právne zastúpenie odporkyne pri procesnom úkone - výsluchu žalobcu cestou dožiadaného súdu).56. Žalovaná sa vyjadrila aj k odvolaniu žalobcu a navrhla v ňom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v žalobcom napadnutých častiach ako vecne a právne správny potvrdil.

57. K časti odvolania, týkajúceho sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 19C 56/2011 uviedla, že návrh žalobcu na prerušenie
konania považuje za jeho účelový pokus o predlžovanie prvoinštančného konania, keďže tento návrh
podal aj jeden a pol roka po tom, čo prvoinštančný súd konal v celom rade skutkovo a právne identických
veciach a po tom, čo dobre vedel, že Družstvo dňa 18.4.2011 podalo žalobu o náhradu údajnej škody

spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom NBS vedenej na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 19C 56/2011. Konanie pod sp. zn. 19C 56/2011 a predmetné konanie sú rozdielne a
vzájomne nezávislé súdne konania, v ktorých sa preukazujú rozdielne skutkové okolnosti s rozdielnou
právnou argumentáciou - preukazuje sa výkon dohľadu žalovanou nad dvomi rozdielnymi subjektmi.
V konaní pod sp. zn. 19C 56/2011 sa preukazuje údajný nesprávne úradný postup žalovanej na
Družstvom, pričom žalobca navrhuje preukazovať údajný nesprávny úradný postup aj nad obchodníkom

s cennými papiermi. Podľa jej názoru je takéto dokazovanie v predmetnom konaní a aj v ďalších
konaniachvsúdnomoddelení25Cprávneirelevantné,pretoženastranežalobcunemohlodôjsťkvzniku
škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym údajným nesprávnym úradným
postupom žalovanej nad obchodníkom s cennými papiermi, keďže nebol v žiadnom záväzkom vzťahu s
obchodníkom s cennými papiermi (s ním bolo v záväzkovom vzťahu iba Družstvo). Otázka existencie a

vzniku škody Družstvu je pre prejednávanú vec právne irelevantná aj z dôvodu, že rozhodnutie vydané
v konaní sp. zn. 19C 56/2011 bude mať význam len pre prebiehajúce konkurzné konanie Družstva a
nie pre konanie 25C 183/2011.

58. Až po vyčerpaní všetkých zákonných možností žalobcu k uspokojeniu jeho nárokov z

právneho vzťahu s Družstvom, môže byť nastolená otázka vzniku škody a prípadnej zodpovednosti štátu
za ňu. Žalobcovi doteraz nevznikla škoda spôsobená štátom (žalovanou) a nemožno ani odhadnúť, v
akej výške a kedy mu škoda v budúcnosti eventuálne vznikne a prípadné rozhodnutie v konaní vedenom
pod sp. zn. 19C 56/2011 túto skutočnosť nezmení ani neodstráni z dôvodu, že vznik samotnej škody
nezávisí od rozhodnutia vydaného v uvedenom konaní 19C 56/2011, ale od výsledku konkurzného

konania Družstva. Až keď nebude pohľadávka žalobcu voči jeho dlžníkovi uspokojená v rámci konkurzu,
až vtedy mu môže vzniknúť škoda, za ktorú by eventuálne zodpovedal štát.

59. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne skutkovo a právne posúdil návrh na prerušenie
konania, pretože v konaní19C 56/2011 sa nerieši významná otázka, ktorá by mala mať podstatný vplyv

a význam pre rozhodnutie prvostupňového súdu v prejednávanej veci.

60. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej uviedla, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci
vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový
stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Žalobcom

uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého rozhodovania súdu prvej inštancie,
pretože pojednávania v skutkovo a právne identických veciach sa konali už od 2.7.2012. Na základe
naznačených podstatných a rozhodujúcich vykonaných dôkazov a iných dôležitých skutočností
známych súdom prvej inštancie z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.) a na základe správneho zistenia a
posúdenia skutkového i právneho stavu veci je treba konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k

správnemu, logickému a riadne odôvodnenému rozsudku v predmetnej veci.

61. Za nepresné a účelové označila tvrdenie žalobcu, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp.
zn. I.ÚS 241/07). V odvolaní žalobca ani nešpecifikoval na ktoré otázky nedostal odpoveď. Tvrdenia

žalobcu nasvedčujú tomu že tento sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné
dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom žalobca nevyužil všetky možnosti na vymoženie
svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie
družstva, ktorí by boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s
majetkom družstva PDSI.

62. V súvislosti žalobcom namietaného porušenia princípov právneho štátu zo strany žalovanej uviedla,
že jej kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným právnymi
predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom postupevoči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené v zákone
o dohľade a zákone o cenných papieroch. Žalobca ako laik mohol sám požiadať žalovanú o vysvetlenie
jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázala na svoje

predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa podrobne vyjadrovala k otázkam namietaným žalobcom (napr.
vyjadrenie k doplnenej žalobe).

63. K poukazu žalobcu v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009,
zo dňa 11.4.2012 v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného návrhu uviedla, že tvrdenie

právneho zástupcu žalobcu je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž
primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne a marginálne
sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR
výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov
osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V predmetnom rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje,

že aj zo súdneho rozsudku zverejnené v zbierke pod č. R 48/2011 (rozsudok 25 Cdo 2601/2010)
vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie nevymáhateľnosti
pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď
poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to,
že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa žalobcovia domáhali
proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho
orgánusioneskorenesplnilipovinnosťpodaťnávrhnavyhlásenie konkurzunamajetokdanejobchodnej
spoločnosti.

64. Ako už bolo uvedené, žalobcovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik samotnej škody a jej
výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania Družstva. Až následne, ak pohľadávka žalobcu
voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, až vtedy jej môže vzniknúť škoda. Táto škoda
nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až
okamihom, keď sa právo veriteľa teda žalobcu voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. žalobca

si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jeho
dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody.

65. Pokiaľ žalobca tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení
v § 129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, žalovaná

uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v
súdnom spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne špecifikoval, o aké doklady išlo. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Obo/283/2006 z 27.2.2008 v zmysle, ktorého
netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. V danom prípade
boli všetky dôkazy, na ktoré žalobca poukazuje, súdu známe, pretože na Okresnom súde Bratislava I

sa vedú voči žalovanej stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých
sporoch je právnym zástupcom žalobcu (veriteľom družstva PDSI) advokátska kancelária FUTEJ &
Partners, s.r.o.. Okrem toho podľa vyjadrení právnej zástupkyne žalobcu a poverenej zamestnankyne
žalovanej na pojednávaní konanom dňa 28.10.2011 (č.l. 237) vyplýva, že obidve zhodne vyhlásili, že
listinné dôkazy nie je potrebné detailne oboznamovať, nakoľko im je ich obsah známy a majú ich k

dispozícii.

66. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe nich k správnemu právnemu
posúdeniu veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch napadnutých

odvolaním žalobcu (výrok 1 a 3) ako vecne a právne správny potvrdil.

67. K odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania sa vyjadril žalobca,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 21.2.2014. Uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku ohľadne nepriznania náhradu trov právneho zastúpenia

žalovanej.

68. Poukázal na to, že jednou zo zásad, ktorými sa majú súdy riadiť pri rozhodovaní o trovách konania
je, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelnéuplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť vynaložených trov bude vždy závisieť od konkrétnych
okolností danej veci. Uviedol, že v konaní by žalovanej patrila náhrada trov právneho zastúpenia za
stavu, že neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí náhradu trov konania

priznať celkom alebo sčasti (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Aplikácia tohto ustanovenia znamená odchýlku od
zásady zodpovednosti za výsledok a zodpovednosti za zavinenie. Podľa jeho názoru boli naplnené
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, nakoľko žalovaná
má zriadený odbor právnych služieb, súčasťou ktorého je právne oddelenie a teda disponuje viacerými
pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie. Napriek tomu udelila plnomocenstvo na zastupovanie

advokátovi, hoci vzhľadom na skutočnosť, že má vlastný právny útvar, nepotrebuje právne zastúpenie.
Takýto jej postup nezodpovedá účelu, ktoré procesné právo sleduje.

69. Navrhol, aby odvolací súd zamietol podané odvolanie žalovanej proti výrok o trovách konania
rozsudku súdu prvej inštancie, a aby rozsudok v napadnutej časti potvrdil.

70. K písomnému podaniu žalobcu, doručenému súdu prvej inštancie dňa 24.02.2014, sa vyjadril
žalovaný podaním zo dňa 18.01.2019, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho odvolania
podaného žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie sp.zn. 25C/183/2011-275, ktoré bolo doručené
súdu prvej inštancie dňa 13.12.2013 a k písomnému podaniu žalobcu uvádza ďalej, že výsluch žalobcu
a účasť právneho zástupcu žalovanej (advokáta, ako kvalifikovaného poskytovateľa právnej pomoci) je

úkon,ktorýsúvisískonaním,apretonáklady,ktorétýmtovzniklinemôžubyťnadbytočnéaneúčelné,ako
tvrdí žalobca. O vypočutie žalobcu na dožiadanom súde požiadal samotný žalobca, ktorý nevyužil svoje
právo vypovedať pred súdom prvej inštancie na vytýčených pojednávaniach. Žalobca musel vedieť, že
na výsluchu žalobcu na dožiadanom súde má právo zúčastniť sa aj druhá strana sporu, prípadne jej
právny zástupca, čo môže spôsobiť výdavky (trovy). Tieto výdavky boli vynaložené účelne v súvislosti

s uplatňovaním, alebo bránením práva, a v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany predmetu
konania.

71. Zákon žiadnej strane sporu nezakazuje a neobmedzuje právo využívať právnu pomoc advokáta.
Nemožno neobjektívne argumentovať tým, že bežnou agendou žalovaného (NBS) je cca 800 súdnych

sporov o náhradu škody, ktoré podala advokátska spoločnosť FUTEJ & Partners v mene svojich
klientov. Ide o obrovský rozsah tejto súdnej agendy, ktorá je svojim objemom enormné zaťažujúca aj
pre žalovaného (NBS). Konkrétne zamestnankyňa JUDr. Viera Polčanová, ktorá sa mala 01.07.2013
zúčastniť na 11-tich pojednávaniach na súde prvej inštancie na Okresnom súde Bratislava I vedených
v súdnom oddelení 7C a taktiež súbežne boli vytýčené ďalšie pojednávania, toto dôkazom je kópia

úradného záznamu o vytýčení pojednávania na deň 01.07.2013, ktoré tvorí prílohu tohto vyjadrenia.
V takom prípade v súbehu termínov jednotlivých pojednávaní sa týchto pojednávaní zúčastňovali aj
ďalšie zamestnankyne žalovaného, pričom v júni 2013 bola na Okresnom súde Bratislava I vytýčených
celkovo 49 pojednávaní v skutkovo a právne obdobných veciach o žalobách, členov družstva PDSI.
Popri účastiach na pojednávaniach bolo potrebné pripraviť súdu písomne vyjadrenia k rôznym žalobám

a podaniam jednotlivých žalobcov, prípadne doplniť, resp. vyhľadať množstvo listinných dôkazov.

72. Žalovaný poukázal na uplatnenú náhradu trov konania vo výške 792,79 eur, vo forme faktúry,
pričom k výsluchu žalobcu pre dožiadaným Okresným súdom v Lučenci sa zúčastnil za žalovanú aj
splnomocnený advokát P.. D. O., ktorý si vyúčtoval uplatnenú sumu 792,79 eur za 1 x prevzatie a

príprava veci, účasť na výsluchu, t.j. 2 x po 237,34 eur, cestové autom 130,39, režijný paušál 2x 7,89
eur, strata času 13,01 eur, ubytovanie 42,- eur. Občiansky súdny poriadok v § 142 ods. 1 a v § 137 a tiež
Civilný sporový poriadok v § 251 a v § 255 ods. 1 CSP uvádza, že úspešná strana sporu má právo na
priznanie náhrady trov vynaložených na účelne uplatnenie alebo bránenie práva proti neúspešnej strane
sporu, pričom medzi trovy konania patrí taktiež odmena za zastupovanie ak je zástupcom advokát, ako

aj hotové výdavky strán sporu a ich zástupcov. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd žalovanému
priznal náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú v sume 792,79 eur, ako trovy právneho zastúpenia
žalovaného.

73. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne nevyjadril.

74. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platítento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných

ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť
takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy

procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
75. Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal obe odvolania bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolania žalobcu nie sú dôvodné. Odvolanie žalovaného je dôvodne.
76. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby,

výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 CSP) a na ich základe
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležité odôvodil
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
77.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje sodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
78. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkovýstav,saodvolacísúd,ktorýnezistilvpostupesúduprvejinštanciezhľadiskaprocesnoprávneho
žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu sa po

skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá.
79. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V
tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

80. Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129
ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (zák. č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky

majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Preto
až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež
povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák.
č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009
na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (zák. č. 558/2008 Z.z.).

81. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák.
č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu,
žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto

správny názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať
a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla
kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z..
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou
je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. §

129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo zák. č.
566/2001 Z.z. vypustené novelou, vykonanou zák. č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Nemožno
pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností žalobca nebol vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho
argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemal vedomosť.
82. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný

predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorý mal vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu v
zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade Národnou bankou Slovenska.
83. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v
odvolaní poukazoval žalobca, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciužalovanej. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu
za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží

v konkurznom konaní žiadnu sumu. To v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri
rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.
84. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia
veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom
schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej

podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže
nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. V predmetnej veci v konkurznom
konaní, vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca
konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku a vzhľadom na
to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je
vyriešená, keďže nie je zrejmé, že v konkurznom konaní žalobca nedostane nič. Vzhľadom na túto

skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol
podaný predčasne.
85. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti prvému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
zamietoljehonávrhnaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhonaOkresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 56/2011, odvolací súd sa v plnom rozsahu odvoláva na dostatočné a

správne odôvodnenie tohto výroku súdom prvého stupňa, ale aj na správnu argumentáciu žalovanej vo
vyjadrení k odvolaniu žalobcu v tejto časti, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje.
86. K odvolaniu žalovanej proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania
odvolací súd má za to, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
87. Žalobca bol v spore neúspešný. Podľa § 255 ods. 1 CSP (procesný právny predpis platný od

01.07.2016) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Strana sporu má
nárok na náhradu trov konania voči protistrane v prípade jej úspechu v konaní. Plný úspech žalovaného
zmenná, že žalobcova žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
88. Neobstojí preto záver súdu prvej inštancie, že žalovaný mal povinnosť hájiťna súde správnosť
svojho postupu v rámci svojho rozpočtu s tým, že nemožno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby

hradil náklady tým, že žalovaný zabezpečil a splnomocnil na výsluch žalobcu dožiadaným súdom
advokáta, pričom žalovaný je vybavený i personálne na hájenie svojich práv, keď v predmetnej veci
sa na pojednávaní súdu zúčastnili poverení zamestnanci žalovaného s právnickým vzdelaním. Pokiaľ
súd prvej inštancie poukázal i na rozhodnutie vrchného súdu v Prahe, č.j. 6A/90/1996-23, odvolací súd
v danej veci poukazuje na uznesenie Najvyššie súdu SR z 19.06.2012, sp.zn. 7Cdo/73/2012, nález

Ústavného súdu SR z 15.10.2014, sp.zn. III. ÚS 457/2014-27, prípade i uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29.09.2015, sp.zn. 4McDo/16/2014 v zmysle ktorých, v prípade ak právnická osoba udelí plnú
moc na zastupovanie v konaní advokátovi, a napriek tomu zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním,
alebo má vlastný právny útvar, má právo na uplatnenie a následne priznanie trov konania v prípade
úspechu, pričom takto vynaložené trovy konania je možné považovať za účelné. Bude preto úlohou

súdu prvej inštancie, aby opätovne preskúmal predloženú faktúru žalovaného, ktorou si vyúčtoval trovy
provinštančného konania pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby, a s cestovných nákladov, či
ide o cestovné náklady hromadným dopravným prostriedkom, prípadne o náklady za použitie osobného
motorovéhovozidla,vrátanepotvrdeniaoceneubytovania,následneustálivýškuvyučovanýchnákladov
a rozhodne o trovách prvoinštančného konania ako je vyššie uvedené, nakoľko podľa odvolacieho súdu

ideúčelnevynaloženétrovykonaniastým,žesúdprvejinštancieustálivýškuvyúčtovanýchtrovkonania.
89. V súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
90. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).