Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/377/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307217206
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2307217206.51

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu:: O. W.,

D.. XX. XX. XXXX, N. D. XX/XX, Z., právne zastúpený Mgr. Petrom Magdálikom, advokátom, so sídlom
Vajanského 1520, Galanta, proti žalovaným: 1/ N. O., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XXX, Š., 2/ Stavebné
bytové družstvo Sereď, IČO: 30 997 755, so sídlom D. Štúra 2946, Sereď, 3/ O. C., D.. XX.XX.XXXX,
N. D. XX/XX, Z., o určenie neplatnosti dohôd o prevode členských práv a povinností a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nájomný vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným v II. rade, na základe nájomnej
zmluvy č. XXXXXXXX trvá a súd určuje, že žalobca je členom žalovaného v II. rade.

II. Súd v ostatnej časti konanie zastavuje.

III. Žalovaný v I. rade je povinný z titulu náhrady trov štátu zaplatiť 910,07 EUR do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet tunajšieho súdu.

IV. Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 EUR do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V. Súd žalobu v časti žalovaného v II. rade zamieta.

VI. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd 17. septembra 2007 žiadal, aby súd určil, že dohoda o
prevode členských práv a povinností a dohoda o vzájomnom vysporiadaní podpísaná 17. augusta 2007
bola určená za neplatnú. Žalobu odôvodňoval tým, že dohoda nebola urobená slobodne a vážne,
bola podpísaná za nápadne nevýhodných okolností a za jeho zlého zdravotného stavu. Žalovaný ako

stranu pôvodne označil žalovaného v 1. rade N. O.. V priebehu konania žiadal súd, aby do konania
pripustil žalovaného v 2. rade Stavebné bytové družstvo Sereď. Súd uznesením z 19. októbra 2009 vo
veci č. k. 10C/377/2007-128 pripustil Stavebné bytové družstvo Sereď do konania ako žalovaného v 2.
rade. Súd uznesením zo 14. októbra 2008 vo veci č. k. 10C/377/2007-61, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 20.marca 2009 do konania A. O. C. ako žalovanú v 3. rade z dôvodu, že žalovaný v 1.
rade previedol byt na O.F. C., ktorá je v súčasnej dobe nájomkyňou predmetného družstevného bytu.
2. Žalobca v priebehu konania niekoľkokrát menil žalobný petit pričom súd uznesením z 18. novembra

2008 vo veci č. k. 10C/377/2007-66, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04. septembra 2009
pripustil zmenu petitu, v zmysle ktorého súd mal určiť, že dohoda o prevode členských práv a povinností
a dohoda o vzájomnom majetkovo právnom vyporiadaní uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v
1. rade zo 17. augusta 2007 je neplatná a neúčinná. Ďalej, že dohoda, o prevode členských práva povinností a dohoda o vzájomnom majetkovo právnom vyporiadaní uzatvorená medzi žalovaným
v 1. rade a žalovanou v 3. rade je neplatná a neúčinná. A nakoniec, že nájomný vzťah vzniknutý
medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade na základe nájomnej zmluvy č. XXXXXXXX trvá a určuje, že

žalobca je členom žalovaného v 2. rade. Žalobca podaním z 28. septembra 2012 žiadal rozšíriť žalobný
petit o určenie, že nájomný vzťah medzi žalovaným v 2. rade žalovanou v 3. rade k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. Z. neexistuje a určiť, že žalovaná v 3. rade nie je členkou žalovaného v 2. rade.
Súd pripustil zmenu žalobného petitu uznesením zo 17. októbra 2012 vo veci č. k. 10C/377/2007-275,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. októbra 2012.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol rozsudkom z 11. marca 2013 č. k.
10C/377/2007-313 tak, že v I. výroku určil, že Dohoda o prevode členských práv a povinností a dohoda
o vzájomnom majetkovo právnom vyporiadaní podpísaná žalobcom a žalovaným v 1. rade 17. augusta
2007 je neplatná a neúčinná. V II. výroku určil, že Dohoda o prevode členských práv a povinností a
dohoda o vzájomnom majetkovo právnom vyporiadaní podpísaná žalovaným v 1. rade a žalovanou v 3.
rade 19 .novembra 2007 je neplatná a neúčinná. V III. výroku určil, že vzájomný vzťah vzniknutý medzi

žalobcom a žalovaným v 2. rade na základe Nájomnej zmluvy číslo: XXXXXXXX trvá a súd určil, že
žalobca je členom žalovaného v 2. rade. Vo IV. výroku určil, že nájomný vzťah medzi žalovaným v 2. rade
a žalovanou v 3. rade k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., P. Z., P. B., vedenej
Správou katastra B. na liste vlastníctva č. XXXX zapísanej ako byt číslo XX na X. p. bytového domu
súpisné číslo č. XX na parcele registra "C" č. XXXX, XXXX V. XXXX, orientačné číslo XX, označenie

vchodu XX na ul. D. S. Z., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
82/10000, neexistuje. V V. výroku V ostatnej časti žalobu zamietol. V VI. výroku zaviazal žalovaných v I.
rade z titulu náhrady trov štátu zaplatiť na účet tunajšieho súdu 600,61 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V VII. výroku zaviazal žalovaného v I. rade zaplatiť súdny poplatok na účet tunajšieho súdu vo
výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V VIII. výroku žalobcovi priznal náhradu trov

konania vo výške 3 731,23 eur do rúk advokátka JUDr. Martina Kuboviča, so sídlom Pekárska 8369/23,
Trnava do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Na základe odvolania Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením z 30. septembra 2014 č. k.
10Co/112/2013-347 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa súd musí pokúsiť o odstránenie vád žaloby v časti požiadaviek

na určenie neplatnosti a neúčinnosti oboch dohôd o prevode členských práv a zistiť, ako to bolo s
psychickým zdravím žalobcu a jeho dopadom na schopnosť robiť právne úkony cca rok pred uzavretím
prvejdohodyoprevodečlenskýchpráv,tedavčasedojednanianájomnejzmluvynadružstevnýbyt,ktorý
je predmetom konania. Do úvahy prichádzajú možnosti, a to že žalobca trpel psychickým problémom už
v čase uzavretia prvej zmluvy alebo k nástupu psychického ochorenia došlo už v čase medzi 1. júlom

2006 a 17. augustom toho roka nasledujúceho.
5. Po zrušujúcom rozhodnutí právny zástupca žalobcu čiastočne zobral žalobu späť a žiadal určiť, že
nájomný vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade na základe nájomnej zmluvy trvá a súd
určuje, že žalobca je členom žalovaného v 2. rade.
6. Za účelom zistenia skutkového stavu vo veci súd vypočul strany, právneho zástupcu žalobcu,

právneho zástupcu žalovaných, zástupcu žalovaného v 2. rade, svedkov, oboznámil sa s podstatným
obsahom spisu a zistil.
7. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť s poukazom na naliehavý právny
záujem, ktorý videl v tom, že bez takejto žaloby by právo žalobcu bolo neisté a iba týmto spôsobom je
možné odstrániť stav právnej neistoty. Poukázal na to, že v r. 2006 uzavrel žalobca so žalovaným v 2.

rade platnú nájomnú zmluvu a zmluvu o prevode členských práv a povinností. V roku 2007 mal žalobca
previesť tieto práva na žalovaného v 1. rade, avšak v tomto prípade k platnému prevodu nedošlo, keďže
žalobca v danom čase v roku 2007 trpel organickým cyklosyndrómom, ktorý podľa znaleckého posudku
ho diskvalifikoval na uzavretie zmluvy so žalovaným v 1. rade. Uvedené jednoznačne konštatoval aj
pribratý znalec v tomto konaní. Na druhej strane aj v súlade s vykonaným dokazovaním, t. j. znaleckým

dokazovaním a výsluchom svedkyne B. bolo preukázané, že žalobca sa stal členom žalovaného v
2. rade, ktorý právny úkon je platný. Sám znalec uviedol, že v prípade, ak mu povaha tohto úkonu
bola riadne vysvetlená osobou, ktorej dôveruje, tak žalovaný bol schopný pochopiť daný úkon a riadne
a platne uzatvoriť zmluvy v roku 2006. Na základe uvedeného mal za to, že dohoda o prevode
členských práv zo žalobcu na žalovaného v 1. rade zo 17. augusta 2007 je neplatnou dohodou, ako aj

neplatné sú následné prevody týchto členských práv. Odkázal na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka / ďalej len OZ /. Zo strany žalobcu daný prevod nemohol byť urobený slobodne, vážne,
určito, zrozumiteľne, keďže žalobca nemal vedomosť, že by pri tomto úkone, prevádzal členské práva.
Poukázal na § 38 ods. 2 OZ, keďže žalobca bol osobou, ktorá konala v duševnej poruche, ktorá ju natento úkon robila neplatnou, čo potvrdilo aj znalecké dokazovanie. Ďalej poukázal na § 39 OZ, keď úkon
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je neplatný a v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobcovi boli
prezentované absolútne iné skutočnosti ako to, že by uzavretou zmluvou mal previesť na žalovaného v

1. rade členské práva v družstve. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na tomto určení, žalobca
nemá žiadnu inú možnosť ako sa domáhať svojho práva na súde za účelom zvrátenia následkov tohto
absolútneneplatnéhoprevodučlenskýchpráv.Vdanomprípadesajednaloobyt,ktorýboljehovlastným
bytom. V súčasnosti žije v podnájme. Jeho bytová otázka je neistá. Sám nevie dokedy bude oprávnený
tento 1-izbový prenajatý byt užívať a teda jeho postavenie je neisté. Sú dané dôvody na vyhovenie

podanej žaloby, keďže bez toho, aby súd rozhodol o určení v súlade s petitom tejto žaloby nie je možné,
aby sa jeho postavenie resp. členstvo v bytovom družstve a nájomný vzťah obnovil. V tejto situácii ide
žalobcovi o strechu nad hlavou.
8. Zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že sa mu ťažko vo veci vyjadruje, pretože pri prevode
členských práv a povinností resp. družstvo zo žalobcu na žalovaného v 1. rade nebolo, takže aké
podmienky boli dohodnuté nevedel povedať. Družstvo je nestranné a z pohľadu správcu všetky dohody

boli riadne uzatvorené. Pokiaľ žalobca tvrdí, že bez kladného rozhodnutia súdu príde o strechu nad
hlavou uviedol, že potom o strechu nad hlavou príde žalovaná v 3. rade.
9. Žalovaná v 3. rade uviedla, že v tomto spore sa nachádza nevinne. Byt kupovala cez realitnú
kanceláriu, lebo si myslela, že je to istota.
10. Právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 3. rade žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože

podľa jej názoru dohoda, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným v 1. rade je platná. Žiadala po vykonaní
znaleckého dokazovania nariadiť doplnenie znaleckého posudku, pretože z psychiatrického hľadiska sa
jej nezdá, že by v osobe žalobcu sa jednalo o takú osobu, ako ju pomenoval znalec. Na tunajší súd 18.
februára 2013 podala podnet na začatie konania o spôsobilosti na právne úkonu žalobcu s poukazom
na závery znalca W.. O.. G. H. Y.. v znaleckom posudku č. XX/XXXX.

11. Žalobca bol nájomcom družstevného bytu nachádzajúceho sa v Z. na D. X.. XX/XX N. Č.. XX, D. Z. D.
X.A. na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy č. XXXXXXXX R. XX. M. XXXX na dobu neurčitú. Žalobca
so žalovaným v 1. rade uzatvorili dohodu o prevode členských práv a povinností a dohodu o vzájomnom
majetkovo právnom vyporiadaní 01. septembra 2007, pričom podpisy boli overené na Notárskom úrade
notárky M.. P. O. A.. XX. V. XXXX. Žalobca tvrdil, že na základe tejto uzatvorenej dohody prišiel o byt

a peniaze. M. Z., ktorý býva v tom istom paneláku ako on prišiel za ním, či si nechce zarobiť, pretože
potrebuje 500 000,-Sk. Podľa jeho udania bol na Notárskom úrade u M.. O. aj s M. Z., kde bola spísaná
zmluva o pôžičke a on M. Z. požičal 800 000,-Sk. Potom žalovaný v I. rade išiel na družstvo vybaviť
papiere ohľadne založenia bytu, pričom neskôr zistil, že nešlo o založenie bytu, ale k prevodu členských
práv a povinností. Papiere podpísal na družstve, ale si ich neprečítal. U notárky podpísali zápisnicu o

predaji bytu za 530 000,-Sk. Potom išli na družstvo, kde bola uzatvorená dohoda o prevode členských
práv a povinností. Až neskôr zistil, že podpísal dohodu o prevode členských práv a povinností k svojmu
bytu. Podľa jeho názoru táto dohoda je neplatná, pretože mal podpísať dohodu o založení bytu a nie o
prevode členských práv a povinností.
12. Žalovaný v 1. rade poukazoval na čestné vyhlásenie zo 17. augusta 2007, na základe ktorého

žalobca vyhlásil, že v predmetný deň prevzal 530 000,-Sk ako kúpnu cenu za byt v Z. , D.Á. XX/XX.
Podľa jeho názoru od žalobcu kúpil byt, pretože ho sám ponúkal, pretože potreboval peniaze. Dokonca
na bytovom družstve okrem kúpnej ceny vyplatil zaostalé nájomné za dva mesiace a tiež nedoplatky
na vode. Po uzatvorení dohody na druhý deň žalobca prišiel za ním a povedal mu, že nespal celú noc,
pretože N. /.podľa jeho názoru jedná sa o M. Z./ požičal peniaze. Na základe tejto skutočnosti navrhol

žalobcovi, že mu vráti peniaze a následne dôjde k prevodu členských práv a povinností k bytu. Žalobca
však nevedel, kde má zobrať peniaze a ešte mu poradil, aby si jeho brat zobral hypotekárny úver.
13. Žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalovanou v 3. rade dohodu o prevode členských práv a povinností
a dohodu o vzájomnom majetkovo právnom vyporiadaní k predmetnému bytu 01. decembra 2007.
Žalovaná v 3. rade uviedla, že predmetný byt kúpila cez realitnú kanceláriu v Z. za kúpnu cenu vo

výške 950 000,-Sk.
14. Na návrh žalobcu súd vypočul ako svedkyňu R. D., ktorá pracovala na Notárskom úrade o M.. O.
P. XX. T. XXXX W. XX. O. XXXX ako zapisovateľka. Pamätala si, že žalovaný v 1. rade na Notársky
úrad chodil častejšie za účelom overovania podpisov. Asi po dvoch týždňoch žalobca prišiel na notárky
úrad sa opýtať, či si pamätá, že mu overovala zmluvu. Pamätala si, že žalobca prišiel s nejakým pánom

za účelom overenia podpisov na zmluve o pôžičke, v zmysle ktorej došlo k pôžičke peňazí vo výške
800 000,-Sk. Žalobca požičiaval peniaze druhému pánovi. K odovzdaniu peňazí pred ňou nedošlo. Po
dvoch hodinách opätovne prišiel žalobca na notársky úrad aj so žalovaným v 1. rade za účelom overenia
podpisov na dohode o prevode členských práv a povinností k bytu. Žalovaný v 1. rade žalobcovi vyplatil500 000,-Sk, ktorú sumu si začal žalobca prepočítavať, ale po určitom čase peniaze zhrnul, pričom mu
povedala, že má čas, aby si peniaze riadne prepočítal.
15. Svedok M. U. bol v konaní vypočutý ako svedok, ktorého pôvodne žalobca označoval za M. Z..

Svedok si pamätal, že sa pýtal žalobcu, či niekoho nepozná, kto by mu požičal 500 000,-Sk, pretože
tieto peniaze súrne potreboval. Žalobca sa sám ponúkol, že mu požičia 500 000,-Sk s tým, že mu vráti
800 000,-Sk. U notára uzatvorili zmluvu o pôžičke, pred ktorým mu žalobca vyplatil 500 000,-Sk. Po 10
alebo 15 dňoch resp. o vyše mesiaca žalobcovi doma vrátil 550 000,-Sk v prítomnosti jeho kamaráta.
Okrem toho žalobcovi poskytol zelenú škodu T.. Kamarát, ktorý mu mal tieto skutočnosti potvrdiť sa

volá F. S., ktorého žalobca v konečnom dôsledku nežiadal vypočuť v konaní.
16. Svedkyňa Z. D. je pracovníčkou SBD Sereď od r. XXXX doposiaľ. Pamätala si, ako pred dvoma
rokmi žalobca so žalovaným v 1. rade prišli na družstvo za účelom prevodu členských práv a povinností.
Nespomínala si na žiadne zvláštne okolnosti daného prípadu.
17. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmáciu, odvetvie
psychiatria W.. O.. G. H. Y.. Znalec vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. Pri vypracovaní

znaleckého posudku znalec vychádzal zo zdravotnej dokumentácie obvodného lekára a z vlastného
vyšetrenia, a to ambulantnou formou, ktorú znalec považoval za dostatočnú pre posúdenie prípadu.
Diagnosticky prípad uzatvoril ako P. A. G. I. /. A. D., I., I./. V závere znaleckého posudku znalec
uviedol, že žalobca v čase uzatvorenia dohody o prevode členských práv a povinností a dohody o
vzájomnom majetkovom vyporiadaní trpel P. A.O., čo nie je prechodná psychická porucha. V dobe pred

uzavretím zmlúv a po nich prebehli u žalobcu epileptické záchvaty GM typu do obrazu ktorých patrí
aj zhoršenie orientácie pamäťových a rozhodovacích funkcií. Žalobca 17. augusta 2007 pri uzatvorení
dohody o prevode členských práv a povinností trpel organickým psychosyndrómom, čo je porucha
trvalého charakteru, pričom intenzita príznakov tohto ochorenia môže kolísať, nie však podstatne.
Žalobca v dôsledku porúch s najväčšou pravdepodobnosťou nevedel posúdiť následky svojho konania

pri uzatváraní dohôd. Stav v akom sa nachádzal dlhodobo podstatnou mierou negatívne ovplyvňoval
jeho schopnosť porozumieť podstate pripravenej zmluvy, ako aj jej dôsledkov a následne sa správne
rozhodnúť. Súčasťou takéhoto klinického stavu je aj zvýšená sugescibilita, ktorá negatívne intervenuje
do plnohodnotného rozhodovania jedinca. Jeho schopnosť posudzovať následky svojho konania bola
znížená podstatnou mierou. V dôsledku duševnej poruchy nemohol, nevedel rozoznať ani posúdiť

následky svojho konania medzi uzavretím záložnej zmluvy na byt a dohody o prevode členských práv
a povinností a dohody o vzájomnom vyporiadaní zo 17. augusta 2007 so žalovaným v 1. rade. Aj
v súčasnej dobe si žalobca pletie pojmy a fakty týkajúce sa predmetných udalostí a listín. Listiny
určite neštudoval a ani nepoznal riadne ich obsah. Je krajne pravdepodobné, že by ich aj študoval,
nebol by v jeho stave schopný ich plnohodnotne pochopiť, ale neprimerane sa spoliehal na podávané

vysvetlenia miesto toho, aby sa poradil s dôveryhodnou a kvalifikovanou osobou. Zjavne neporozumel
ani vysvetleniam finančných transakcií, ktoré mu boli vnútené, čoho dôkazom je aj svedecky doložená
skutočnosť, že si prijímané peniaze neprepočítal.
18. Po zrušujúcom uznesení súd nariadil v zmysle intencií Krajského súdu v Trnave doplňujúci znalecký
posudok, ktorý vypracoval znalec W.. O.. G. H., Y.. Č.. X/XXXXX. Znalec v znaleckom posudku uviedol,

že žalobca v dobe rok pred uzavretím prvej zmluvy trpel poruchou, ktorá vážne narúšala jeho chápanie a
rozhodovanie. Vzhľadom na svoj zdravotný stav nutne potreboval, aby mu bolo dostatočne vysvetlené,
o aký úkon sa jedná. Ani podrobné vysvetlenie však nie je zárukou, že by podstatu záležitostí v potrebnej
miere pochopil. Uzavretie nájomnej zmluvy má jednoduchšiu štruktúru pre pochopenie i po takom
duševnom stave, akým žalobca trpel v danej dobe. Dohoda o prevode členských práv a povinností

bola pripravovaná komplikovane, prípravy boli zložité, kontraproduktívne sľuby a manipulácie, ktorým
zvýšene sugestibilný duševne postihnutý posudzovaný nemohol plnohodnotne rozumieť. Podstatou
poruchou zdravia bola LIM / mozgová cievna porucha / s následkom ľavostrannej plégie / ochrnutia /
končatín. V období po utrpení prvej cievnej príhody mal opakovane epileptické záchvaty, ktoré tiež
podstatne intervenujú do psychických procesov, najmä do štruktúr myslenia a pamäťových funkcií.

Pacienti s takýmito poruchami sú ľahko manipulovateľní. Podstatná porucha zdravia u žalobcu vznikla
zrejme 10. júna 2005. Tento stav sa postupne zhoršoval.
19. Znalec bol vypočutý na pojednávaní konanom 09. júna 2020. Na pojednávaní znalec zotrval na
záveroch znaleckého posudku. Potvrdil, že u žalobcu sa jedná o nie prechodnú duševnú poruchu, ale má
trvalý charakter a treba si uvedomiť, že žalobca bol opakovane pre epileptické záchvaty hospitalizovaný

na neurológii s tým, že epileptický záchvat je elektrický výboj v mozgu, ktorý má za následok poruchu
vedomia v danom okamihu a potom následne poruchy pamäti, ktoré sa môžu postupne upravovať.
Opakované epileptické záchvaty zapríčiňujú gumovanie pamäťových funkcií. Okolnosti priebehu aktumôžu celý priebeh ovplyvniť. Zvlášť pokiaľ by sme predpokladali, že pri žalobcovi je osoba, ktorej
dôveruje.
20. Súd vo veci vypočul svedkyňu U. B. - dcéru žalobcu, ktorá uviedla, že v roku 2006 žalobca dostal

mozgovú porážku, v dôsledku ktorej skutočnosti mu pomáhala. V podstate bol mobilný a po psychickej
stránke všetkému rozumel, ale mu musela všetko vysvetliť. Následne dostal epileptický záchvat, a to
pomerne často sa začali opakovať. V dôsledku tejto skutočnosti prestal vnímať, začal zabúdať a musela
mu všetko vysvetľovať tak, aby veci pochopil. K prvému epileptickému záchvatu došlo v roku 2007. Po
rozvode manželstva jej rodičov, žalobca nadobudol členské práva a povinnosti k predmetnému bytu. V

tom čase bola s ním na družstve, pričom mu vysvetlila, že sa stal členom družstva a bude platiť poplatok.
Pri prevode členských práv a povinností so žalobcu na žalovaného v 1. rade nebola a o tomto prevode
nemala ani vedomosť. O prevode členských práv a povinností zo žalobcu na žalovaného v 1. rade sa
dozvedela od žalobcu. Žalovaný v 1. rade chcel žalobcu vysťahovať, ale žalobca si nepamätal, že by k
prevodu bolo došlo. V súčasnej dobe všetka starostlivosť o žalobcu je na nej, lebo mu musela zabezpečiť
bývanie a aj finančne mu pomáha.

21. Predloženými lekárskymi správami súd zistil, že žalobca ešte pred uzatvorením dohôd a následne aj
po uzatvorení dohôd navštevoval lekára internistu a psychiatra, s ktorými lekárskymi správami sa znalec
oboznámil a spomínal ich aj v znaleckom posudku.
22. Žalobca podal trestné oznámenie z podozrenia zo spáchania prečinu podvodu. Okresné riaditeľstvo
PZ v B. , Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície XX. Z. XXXX vo veci Č.: P.-XXX/OdV-

B.-XXXX , ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05. novembra 2007 trestné oznámenie odmietlo
nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
M. Z. sa mal dopustiť podvodu, pretože prišiel za žalobcom s tým, že by si chcel od neho požičať 500
000,-Sk s tým, že žalobca mu nemal z čoho požičať a preto mu M. Z. navrhol, aby založil družstevný
byt tretej osobe a peniaze, ktoré by týmto spôsobom získal, by mu požičal s čím žalobca súhlasil. Na

základe fiktívnej zmluvy požičal M. Z. 800 000,-Sk a následne na to odišli na Z. Z., kde prišiel žalovaný
v I. rade, ktorého zohnal M. Z. a ponúkol O. W. 500 000,-Sk za prevod členských práv a povinností.
Žalovaný v 1. rade s týmto súhlasil a svojim podpisom pred notárom v Z. vyjadril súhlas s prevodom
členských práv a povinností k predmetného bytu na žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade vyplatil
žalobcovi 500 000,-Sk, ktoré odovzdal M. Z. s tým, že mu ich do týždňa vráti. Následne na to malo

dôjsť k prepísaniu bytu na žalobcu. Nakoľko nebolo možné preukázať úmysel M. Z. podviesť žalobcu a
neboli zistené skutočnosti , ktoré by odôvodňovali naplnenie skutkových znakov niektorého z trestných
činov a neboli ani zistené konkrétne okolnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu trestného činu podvodu,
Okresné riaditeľstvo PZ v B., trestné podanie odmietlo.
23. Advokátska kancelária M.. W. C. podala na tunajší súd návrh na začatie konania vo veci spôsobilosti

na právne úkony žalobcu. Tunajší súd uznesením z 23. augusta 2016 č. k. 17Ps/2/2013-123 v prvom
výroku konanie zastavil a v II. výroku uviedol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2016.
24. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd vec právne uzatvára:
25. Žaloba bola podaná za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podľa § 80 písm.a/, b/,

c/ návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o osobnom stave (o rozvode,
o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o
spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona,
z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem.

26. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
27. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je
neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

28. Podľa § 38 os. 1, 2 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou.
29. V danom prípade predmetom konania je návrh žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby o určenie,
že nájomný vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade na základe nájomnej zmluvy

trvá a určuje, že žalobca je členom družstva. Ako už súd uviedol vyššie žalobca podal žalobu za
platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého pre kladný výsledok žalobcu sa
vyžadovalo preukázanie naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, pretože v opačnom prípade
súd by musel žalobu zamietnuť. Pri určovacích žalobách je potrebná existencia naliehavého právnehozáujmu. Naliehavý právny záujem je nevyhnutým predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Spravidla
bude daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo kde by sa bez tohto
požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V danom prípade žalobca odôvodňoval

naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby tak, že bez určenia neplatnosti dohôd by nebolo
možné odstrániť stav právnej neistoty a jeho právo by bolo neisté. Podľa názoru súdu žalobca mal
naliehavýprávnyzáujemnapodanítejtožaloby,pretožeinýmprostriedkomnemalmožnosťvyužiťzvrátiť
momentálny právny stavu ohľadne nadobudnutia členských práv a povinností k družstevného bytu.
30. Súd v prvom rade sa zaoberal prejudicionálnou otázkou platnosti nájomnej zmluvy a dohody o

prevode členských práv a povinností zo žalobcu na žalovaného v 1. rade.
31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným v 1. rade
uzatvorili 01. septembra 2007 dohodu o prevode členských práv a povinností a dohodu o vzájomnom
majetkovo právnom postavení pričom k overeniu podpisov došlo 17. augusta 2007 na notárskom úrade
u notárky M.. P. O. A.. Následne na to žalovaný v 1. rade previedol členské práva a povinnosti na
žalovanú v 3. rade, ktorá je v súčasnosti nájomníčkou predmetného bytu a členskou družstva. Strany

uzatvorili právny úkon v zmysle § 34 Obč. zák. Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby tento bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou
neplatnosťounemajúzanásledokvznik,zmenualebozánikprávalebopovinností.Absolútnaneplatnosť
nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku /ex tunc/ voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý
právny záujem môže sa aj bez časového obmedzenia dovolávať súdnou aj mimosúdnou cestou tejto

neplatnosti.Právnyúkonniejeurobenýslobodneakúčastníkkonápodnedovolenýmnátlakomzostrany
druhého účastníka alebo aj zo strany tretej osoby ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Právny
úkon nie je urobený vážne ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré
by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Právny úkon je nezrozumiteľný ak jeho obsah je vyjadrený
tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 ods. 2, 3 nemožno ustáliť čo sa s ním chcelo

vyjadriť. Nakoniec právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadriteľný, avšak jeho obsah je
nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť
ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2, 3. S poukazom na záver
znaleckého posudku súd uzatvára, že právny úkon je urobený nie vážne, pretože žalobca nechcel svojim
prejavom vôle pri uzatváraní dohôd vyvolať právne následky, ktoré nastali. Žalobca listiny neštudoval

a ani nepoznal riadne ich obsah vzhľadom na jeho duševnú poruchu. Znalec, ale aj svedkyňa / dcéra
žalobcu / v konaní preukázali, že v čase uzatvárania dohody o prevode členských práv a povinností zo
žalobcu na žalovaného v 1. rade, žalobcov zdravotný stav sa zhoršoval vplyvom epileptických záchvatov
GM-typu, ktorý má deštruktívny účinok na funkcie orientácie, správneho vnímania a chápania situácii a
informácii, ako aj funkcie rozhodovania a pamäťové funkcie. V praxi to vysvetlila svedkyňa, ktorá uviedla,

že už v čase uzavretia nájomnej zmluvy musela žalobcovi vysvetliť, že uzavretím nájomnej zmluvy sa
stáva členom družstva a musí platiť poplatky. Pri prevode členských práv a povinností prítomná nebola a
ani nevedela, že žalobca uzavrel takúto dohodu, a teda mu nevedela vysvetliť dopad a následky dohody
o prevode členských práv a povinností. Znalec jednoznačne uviedol, že pri prvom právnom akte žalobca
aj pri svojej chorobe dostatočne pochopil význam právneho úkonu. Druhý úkon bol komplikovanejší

dohodou strán a pokiaľ mu nemal kto vysvetliť následky tohto právneho úkonu, žalobca vzhľadom na
progresiu svojho ochorenia, mal byť poučený o úkone, ktorý mal vykonať z dôvodu, aby ho správne
pochopil. Keby ich aj študoval nebol by schopný ich pochopiť, ale sa spoliehal na vysvetlenia svedka
U. a žalovaného v 1. rade.
32. Neplatný je aj právny úkon pokiaľ ho urobil ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony alebo

ktorý urobila osoba konajúca v duševnej poruche. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2
OZ vyžaduje bezpečné zistenie, že žalobca nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje
konanie ovládnuť. Zo znaleckého posudku bezpečne vyplýva, že žalobca v čase uzatvorenia právneho
úkonu nevedel posúdiť následky svojho konania, pretože stav v akom sa nachádzal, podstatnou mierou
negatívne ovplyvňoval jeho schopnosť porozumieť dohodám ako aj ich dôsledkom a následne sa

správne rozhodnúť. V čase uzatvorenia dohôd žalobca trpel organických psychosyndrómom čo je
porucha trvalého charakteru.
33.Vzhľadomnaznaleckýposudokadoplnenieznaleckéhoposudkusúdmalzapreukázané,žežalobca
nedokázal v čase uzatvorenia dohody o prevode členských práv a povinností posúdiť následky svojho
konania, z ktorého dôvodu právny úkon je neplatný, pretože žalobca konal v duševnej poruche, ktorá

ho robila na tento právny úkon neschopnou. Potom aj dohoda o prevode členských práv a povinností zo
žalovaného v 1. rade na žalovanú v 3. rade je neplatná. V čase uzavretia nájomnej zmluvy túto uzatváral
v prítomnosti svojej dcéry, ktorá mu vysvetlila následky uzavretia právneho úkonu, ktorému porozumel
a podľa znalca pri tomto právnom úkone žalobca vedel rozoznať následky svojho konania.34. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie určil, že nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným v 2. rade trvá a žalobca je členom žalovaného v 2. rade.
35. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku / ďalej len Csp / v ostatnej časti súd konanie

zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby.
36. V časti žalovaného v 2. rade súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Vecnou
legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy je jedna strana občianskeho súdneho konania /
žalobca / subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide / je aktívne vecne legitimovaný /
a strana na opačnej procesnej strane / žalovaný / je subjektom hmotnoprávnej povinnosti / je pasívne

vecne legitimovaný / / uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2011, č. k. III.
ÚS 517/2011-9 /.
37. Súd mal za jednoznačne a bezpečne preukázané, že žalovaný v 2. rade nebola stranou
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzoval uplatnený nárok.
38. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s
nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán /
porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a

pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
39. Podľa § 255 Csp súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
v 1. rade bol neúspešnou stranou, z ktorého dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny

úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
40. Žalovaná v 3. rade nebola úspešná v konaní, ale v jej prípade súd sa riadil ustanovením § 257
Csp, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Žalovaná v 3. rade vstúpila do konania po podaní žaloby/ žaloba bola podaná 17. septembra
2007 / po tom, ako žalovaný v 1. rade previedol členské práva a povinnosti na žalovanú v 3. rade

01. december 2007. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje splnenie
dvoch kumulatívne podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Zákon tieto
podmienky nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na ustálenú súdnu prax / rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5 Cdo/67/2010, 3MCdo/46/2012 /,
podľa ktorej nemožno § 257 Csp považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť

aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť ku vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Predmetné ustanovenie zákona

neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami / nález Ústavného
súdu Českej republiky I. ÚS 2862/2007 /. Použitie tohto ustanovenia neodôvodňuje ani fakt, že strana
nie je solventná alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako
u proti strany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok, ktoré závery sa dajú

použiť aj pre tento prípad. Žalovaná v 3. rade nezadala ani jednu príčinu začatia súdneho konania. O
okolnostiach uzavretej dohody medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nemala žiadne vedomosti, ktoré
dobromyseľne prevzala zo strany žalovaného v 1. rade sprostredkovane cez realitnú kanceláriu. Bolo
by veľmi nespravodlivé voči jej osobe, keby bola zo strany súdu za týchto okolností zaviazaná platiť
náhradu trov konania ako neúspešná strana.

41. Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v tom čase platnou procesnou normou,
ustanovením § 148 OSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu,
že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu
uvedeného v čl. 4 ods. 2 Csp s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 Csp v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 Csp a § 470 ods. 2 Csp je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu

priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31. júla 2018, sp. zn. 4Obo/3/2018 - zverejnené v Zbierke rozhodnutí pod R/75/2018). V
danom prípade vznikli trovy štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním vo výške 910,07 eur / 554,46
eur ako odmena znalcovi za vypracovaný znalecký posudok, účasť na pojednávaní znalca 18. februára2013 vo výške 46,15 eur, za vypracovanie doplňujúceho znaleckého posudku vo výške 266,94 eur,
účasť na pojednávaní 9. júna 2020 vo výške 42,51 eur /, ktorú sumu je povinný zaplatiť žalovaný v 1.
rade.

42. Žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku a vzhľadom na neúspech v konaní súd
zaviazal žalovaného v 1.rade na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur podľa položky 1 písm.
b/ Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.