Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202630
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5620202630.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Ing. C. G., D.., nar.

XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, zastúpeného BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava,
IČO: 36 860 581, proti žalovanému TRANOSCIUS, a.s., so sídlom Tranovského 1, Liptovský Mikuláš,
IČO: 00 179 159, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Petko s.r.o., so sídlom Drotárska cesta
7, Bratislava, IČO: 50 218 107, o uloženie povinnosti uverejniť odpoveď, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s

tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, prijatou podľa elektronickej doručenky dňa 16. 09. 2020 o 15:36 hod. elektronickou
podateľňou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zverejniť v najbližšom printovom vydaní týždenníka Evanjelický posol spod Tatier, týždenník
evanjelikov na Slovensku, spôsobom podľa § 8 ods. 5 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači
a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Tlačový zákon“)
odpoveď v znení:

„B.. C. G., D.. pri odovzdávaní agendy spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. novému vedenie neuviedol, že
momentálne nevie predložiť žiadne dokumenty s odôvodnením: „Lebo, proste tak... A vôbec, mali sme
sa ohlásiť vopred, že prídeme.“, ani žiadne obdobné tvrdenie. Spôsob odovzdávania agendy spoločnosti
bol navrhnutý bývalým predsedom predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS a. s., B.. C. G. a nikto z
prítomných na stretnutí tento spôsob odovzdávania nenamietal.“
„B..C.G.,D..neuviedolnovémuvedeniuspoločnostiTRANOSCIUS,a.s.ktvrdeniu,žespolusostatnými
podajú na nich žalobu a že ich nepovažujú za legitímne zvolených, tvrdenie, že nie, to vôbec nie je

také. B.. C. G., D.. spolu s ďalšími bývalými členmi predstavenstva už na valnom zhromaždení avizoval
podanie žaloby na priebeh valného zhromaždenia na súd, čo spolu s ostatnými žiadal uviesť aj v
zápisnici.“
„B.. C. G., D.. ako predseda predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. riešil problémy spoločnosti.“
„B.. C. G., PhD. ako predseda predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. žiadnym spôsobom
nerozkladal ECAV, nešíril zlobu a nenávisť zneužívaním EPST pre vlastné propagandistické účely a
ciele bývalého vedenia cirkvi a spoločnosti.“

„B.. C. G., D.. žiadnym spôsobom vedome systémovo nepoškodzoval dobré meno ECAV na Slovensku
a jej niektorých predstaviteľov a členov, ako aj samotné dobré meno, dôveryhodnosť a ekonomickú
aktivitu spoločnosti TRANOSCIUS, a. s. a nepriviedol spoločnosť do ekonomicky, personálne, technicky
informačne a právne ohrozujúceho stavu.“2. Tvrdil, že žalovaný, ako vydavateľ týždenníka Evanjelický posol spod Tatier, týždenník evanjelikov
a. v. na Slovensku (ďalej aj „periodikum“, alebo „EPST“), uverejnil dňa 07. 07. 2020 v dvojčísle 27-28

na stranách 9-12 článok s názvom „Správa predstavenstva o vedení obchodnej činnosti spoločnosti a
o stave majetku za rok 2019 (ďalej aj „napadnutý článok“), ktorý obsahuje na stranách 9 - 11 viaceré
nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce tvrdenia, ktoré sa dotýkajú cti a dôstojnosti žalobcu, a to konkrétne:
1) „Po „expresnom“ príchode nám celý spotený na rokovaní spolu s „pravou rukou“ G. L. oznámil, že on
momentálne nevie predložiť žiadne dokumenty s odôvodnením: „Lebo, proste tak... A vôbec, mali sme

sa ohlásiť vopred, že prídeme.“ Podobnú odpoveď sme dostali od bývalého predsedu predstavenstva
C. G., ktorý sa opäť v telefóne nezaprel a pokarhal nás rozprávkou, že čo sú toto za spôsoby prísť bez
ohlásenia a vymieňať zámky, veď sme mohli slušne zavolať a oni by nám boli bývali slušne otvorili...
Následnenámoznámil,žeagendumôžupostupneodovzdaťažotýždeňneskôr,lebovrajjetohostrašne
veľa...“
2) „Keď sme trošku namietali, že veď predsa už na konci VZ sa nám vyhrážali, že podajú žalobu a že

nás nepovažujú za legitímne zvolených, obidvaja - C.. G. aj Ľ.. F. - svorne krútili hlavami, že predsa nie,
to vôbec nie je také...“
3) „(Ne)riešenie problémov spoločnosti bývalým vedením.“
4) „Namiesto riešenia týchto a mnohých ďalších podobných problémov sa bývalé vedenie sústredilo na
rozkladanie ECAV, šírenie zloby a nenávisti zneužívaním EPST pre vlastné propagandistické účely a

ciele bývalého vedenia cirkvi a spoločnosti. Z veľkého manažéra C.. G. sa stal hlavný ideológ ASLOZ,
o čom veľmi pekne svedčí aj správa predstavenstva predkladaná na VZ v roku 2019 - plná obhajoby
článkov v EPST a glorifikácie vznešených cieľov boja za slobodu cirkvi a Augsburské vyznanie.“
5) „Na základe všetkých dostupných informácií je možné sa domnievať, že niektorí členovia vedenia
spoločnosti (najmä tandem C.. G. /. Ľ.. F.) spolu s bývalými redaktorkami EPST G.. L. a Q.. Q. od roku

2015 a ich následným konaním po VZ v roku 2019 bezprecedentným spôsobom vedome systémovo
poškodzovali dobré meno ECAV na Slovensku a jej niektorých predstaviteľov a členov, ako aj samotné
dobré meno, dôveryhodnosť a ekonomickú aktivitu spoločnosti a priviedli spoločnosť do ekonomicky,
personálne, technicky informačne a právne ohrozujúceho stavu.“
Vyslovil názor, že uvedený text obsahuje skutkové tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, resp. pravdu

skresľujúce a zároveň zasahujú do cti a dôstojnosti žalobcu, preto sa žalobca domáhal uverejnenia
odpovede žiadosťou zo dňa 04. 08. 2020, doručenou žalovanému dňa 05. 08. 2020. Žalovaný si však
zákonnú povinnosť nesplnil a odpoveď neuverejnil do 3 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, resp. v
najbližšom vydaní periodickej tlače. Preto sa žalobca tohto nároku domáha žalobou v tomto súdnom
konaní.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06. 11. 2020 označil žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Tvrdil,
že žaloba bola podaná oneskorene, čím došlo k preklúzii práva žalobcu, ktoré nie je možné priznať
súdnou cestou. Sporný článok v periodiku, vydávanom žalovaným, bol vydaný dňa 07. 07. 2020.
Žiadosť žalobcu o uverejnenie odpovede bola žalovanému doručená dňa 05. 08. 2020, pričom najbližšie

vydanie periodika po doručení žiadosti o odpoveď vyšlo dňa 18. 08. 2020. Hmotnoprávna lehota
na podanie žaloby o uloženie povinnosti uverejniť odpoveď tak uplynula dňa 17. 09. 2020, pričom
žaloba bola súdu doručená dňa 18. 09. 2020, teda po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 10 ods. 3
Tlačového zákona. Ako ďalší dôvod žalovaný uviedol, že napadnutý článok (obsahujúci namietané
skutkové tvrdenia) je v celom rozsahu citáciou správy predstavenstva žalovaného počas konania 30.

valného zhromaždenia žalovaného dňa 26. 06. 2020 v Liptovskom Mikuláši a na ktorej príprave s
podieľali všetci členovia predstavenstva žalovaného. Nebolo potom úlohou žalovaného hodnotiť obsah
takto pripravenej správy, ani ju žiadnym spôsobom modifikovať. Citácie článku v bodoch 2), 3), 4), 5)
žaloby označil žalovaný za hodnotiace úsudky autora danej časti správy, pričom právo na odpoveď je
možné uplatniť výlučne voči skutkovým tvrdeniam. Nakoľko nemožno splniť požiadavku na preukázanie

pravdivosti hodnotiaceho úsudku, požiadavka žalobcu o zverejnenie odpovede sama o sebe porušuje
slobodu názoru. Žiadosť o uverejnenie odpovede, špecifikovanej v bode 1) svojim obsahom presahuje
tvrdenia, presahuje tvrdenia, uvedené v napadnutom článku. Žalovaný tvrdil, že v žalobe absentuje
odôvodnenie spôsobilosti skutkových tvrdení zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, nakoľko nestačí,
ak žalobca v žiadosti o uverejnenie odpovede obmedzil iba na konštatovanie, že uverejnením článku

došlo závažným spôsobom k zásahu do jeho cti alebo dôstojnosti. Potom žiadosť žalobcu o uverejnenie
odpovede nespĺňa podmienky Tlačového zákona. Uviedol, že všetky namietané pasáže článku sa týkajú
výkonu funkcie žalobcu ako predsedu predstavenstva žalovaného, ktorý v tomto smere je povinný
zniesť väčšiu mieru kritiky, ako je to obdobne aj pri verejne známych osobách alebo politikoch. Všetkynamietanécitáciečlánkusatýkajúvýkonufunkciežalovanéhoakopredsedupredstavenstvažalovaného
a obmedzujú sa iba na hodnotenie výkonu tejto jeho funkcie v minulosti. Poukázal zároveň na ustálenú
judikatúru a niektoré rozhodnutia súdov. Žalobu preto žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca v replike zo dňa 03. 12. 2020 zotrval na podanej žalobe. Tvrdil, že žaloba bola súdu
doručená 16. 09. 2020, pričom sám žalovaný za posledný deň na podanie žaloby označil 17. 09.
2020. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil aj doručenku z elektronickej schránky. Pokiaľ namietané
skutkové tvrdenia tvoria obsah správy predstavenstva žalovaného, nepredstavuje to výnimku podľa §

5 ods. 2 Tlačového zákona, a teda žalovaný zodpovedá za obsah napadnutých skutkových tvrdení.
Vyslovil názor, že všetky výroky podľa žaloby sú skutkovými tvrdeniami, pričom poukázal na to, že vo
vyjadrení žalovaného chýba argumentácia, prečo považuje niektoré výroky za hodnotiace úsudky a nie
za skutkové tvrdenia. Uviedol, že všetky označené tvrdenia v žalobe sa dotýkajú osobnostných práv
žalobcu, čo bolo tak v žiadosti, ako aj v žalobe odôvodnené. Žiadna z namietaných citácií nepresahuje
takú mieru záshu do dôstojnosti alebo cti žalobcu, ktorú by nebol povinný zniesť z titulu výkonu svojej

funkcie a nevyhnutnosti podrobiť tento výkon funkcie kontrole.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 17. 12. 2020 zotrval na vyjadrení k žalobe, t. j. trval na oneskorenom
podaní žaloby. Vyjadril sa k jednotlivým častiam článku, ktoré sú predmetom konania. Vyslovil názor, že
žalobcom namietaný článok má jasný a nepochybný skutkový základ. To, že sa žalobca nestotožnil s

autorom článku, automaticky nezakladá jeho právo domáhať sa odpovede.

6. Po tom, ako bolo vo veci prvýkrát nariadené pojednávanie na deň 02. 03. 2021, sa k tvrdeniam
žalovaného, uvedeným v duplike, žalobca opäť vyjadril podaním zo dňa 22. 02. 2021, v ktorom zotrval
na podanej žalobe. O všetkých piatich výrokoch tvrdil, že sa jedná o skutkové tvrdenia, čo žalovaný

nespochybnilujednéhovýroku,pridvochvýrokochneuviedolžiadnuargumentáciu,pričomnepravdivosť
ani jedného z výrokov nebola rozporovaná. Poukázal aj na to, že súd môže vyhovieť žalobe aj len
čiastočne.

7. Žalobný petit obsahuje 5 rozličných nárokov, ku ktorým sa strany vyjadrovali takto:

8. Prvý nárok

Napadnutý text, zverejnený v periodiku: „Po „expresnom“ príchode nám celý spotený na rokovaní spolu
s „pravou rukou“ G. L. oznámil, že on momentálne nevie predložiť žiadne dokumenty s odôvodnením:

„Lebo, proste tak... A vôbec, mali sme sa ohlásiť vopred, že prídeme.“ Podobnú odpoveď sme dostali od
bývalého predsedu predstavenstva C. G., ktorý sa opäť v telefóne nezaprel a pokarhal nás rozprávkou,
že čo sú toto za spôsoby prísť bez ohlásenia a vymieňať zámky, veď sme mohli slušne zavolať a oni
by nám boli bývali slušne otvorili... Následne nám oznámil, že agendu môžu postupne odovzdať až o
týždeň neskôr, lebo vraj je toho strašne veľa...“

Žiadaná odpoveď: B.. C. G., D.. pri odovzdávaní agendy spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. novému
vedenie neuviedol, že momentálne nevie predložiť žiadne dokumenty s odôvodnením: „Lebo, proste
tak... A vôbec, mali sme sa ohlásiť vopred, že prídeme.“, ani žiadne obdobné tvrdenie. Spôsob
odovzdávania agendy spoločnosti bol navrhnutý bývalým predsedom predstavenstva spoločnosti

TRANOSCIUS a. s.,
B.. C. G. a nikto z prítomných na stretnutí tento spôsob odovzdávania nenamietal.

9. Podľa názoru žalobcu sa jedná o skresľujúce tvrdenie. Nie je pravdou, že by žalobca oznámil,
že momentálne nevie predložiť žiadne dokumenty s odôvodnením „lebo proste tak“ ani, že podobnú

odpoveď dal aj žalobca v telefonickom rozhovore. Spôsob odovzdávania agendy spoločnosti bol
navrhnutý žalobcom, ako bývalým predsedom predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS, a.s., čo nikto
z prítomných na stretnutí nenamietal. Zverejnené pravdu skresľujúce tvrdenie v celom kontexte evokuje,
ako keby žalobca bezdôvodne odmietal vydať agendu spoločnosti, sledujúc tým vlastné záujmy, resp.
záujmy iných osôb, čím dochádza k zásahu do jeho cti a dôstojnosti. V prvej časti požadovanej

odpovede popiera pravdivosť dotknutého skutkového tvrdenia a následne skutkové tvrdenie dopĺňa,
resp. vysvetľuje tak, že spôsob odovzdania agendy bol dohodnutý iným spôsobom.10. Žalovaný označil žiadosť o uverejnenie odpovede za presahujúcu tvrdenia, uvedené v pôvodnom
článku. Mal za to, že požadovaná odpoveď presahuje mantinely odpovede, stanovené v § 8 ods. 3
Tlačového zákona. Žalobca pritom v odpovedi odkazuje na iné stretnutie, ktorého sa mal zúčastniť aj

žalobca a ktoré nemá žiadnu spojitosť s namietaným tvrdením, voči ktorému žiadal žalobca uverejniť
odpoveď, ani vo vzťahu k namietanému tvrdeniu v článku. Vo vzťahu k namietanému tvrdeniu v článku
odpoveď nepredstavuje doplnenie, spresnenie alebo vysvetlenie tak, ako to vyžaduje Tlačový zákon.

11. Druhý nárok

Napadnutý text, zverejnený v periodiku: „Keď sme trošku namietali, že veď predsa už na konci VZ sa
nám vyhrážali, že podajú žalobu a že nás nepovažujú za legitímne zvolených, obidvaja - C.. G. aj Ľ.. F.
- svorne krútili hlavami, že predsa nie, to vôbec nie je také...“
Žiadaná odpoveď: B.. C. G., D.. neuviedol novému vedeniu spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. k tvrdeniu,
že spolu s ostatnými podajú na nich žalobu a že ich nepovažujú za legitímne zvolených, tvrdenie, že

nie, to vôbec nie je také. B.. C. G., D.. spolu s ďalšími bývalými členmi predstavenstva už na valnom
zhromaždení avizoval podanie žaloby na priebeh valného zhromaždenia na súd, čo spolu s ostatnými
žiadal uviesť aj v zápisnici.

12. Žalobca zverejnené tvrdenie označil za nepravdivé, čo preukazuje minimálne už len tá skutočnosť,

že žalobca spolu s ďalšími bývalými členmi predstavenstva už na predmetnom valnom zhromaždení
avizoval podanie žaloby na priebeh valného zhromaždenia na súd, čo spolu s ostatnými žiadal uviesť aj
v zápisnici. Z toho dôvodu by bolo zverejnené tvrdenie žalobcu v rozpore s akoukoľvek elementárnou
logikou. Toto tvrdenie zasahuje do cti a dôstojnosti žalobcu, keď z kontextu celého odseku v ktorom je
toto tvrdenie uvedené (končí sa slovami „nie nadarmo sa hovorí - slovo robí chlapa“ je zrejmý zmysel

žalovaného uraziť a vykresliť ho ako osobu, ktorá svoje nedodržiava. Tvrdil, že v žiadosti aj v žalobe
dostatočne konkretizoval v čom sa skutkové tvrdenia dotýkajú jeho osobnostných právd. Poukázal na to,
že ako predseda predstavenstva spoločnosti žalovaného nebol povinný znášať väčšiu mieru kritiky, ako
bežná osoba. Nie je politikom ani žiadnou verejne činnou osobou, takže nie je zrejmé z akého dôvodu
vzťahuje žalovaný východiská o znášaní kritiky verejne známymi osobami aj na žalobcu.

13. Podľa názoru žalovaného žalobca opäť reaguje na hodnotiaci úsudok autora príslušnej časti
správy predstavenstva. Vyslovil názor, že žalobca chce v danom prípade odpoveďou dať na pravú
mieru skutočnosť, že od začiatku vyhlasoval, že podá žalobu o neplatnosť namietaného valného
zhromaždenia. Účel jeho odpovede spočíva v tom, že chcel navonok prejaviť svoju vôľu od začiatku

žalobu podávať. Žalovaný ale v článku neuviedol, že na valnom zhromaždení sa žalobca vyhrážal
podaním žaloby. Následné uvedenie slov „svorne krútili hlavami, že predsa nie, to nie je také“ je
hodnotenímneverbálnehoprejavužalobcuzapoužitiamechanikysvalovkrku,ktoréjevstredoeurópskej
kultúre všeobecne považované za vyjadrenie nesúhlasu alebo záporu. Takže nie je zrejmé, či podaním
žaloby chce žalobca docieliť uverejnenie odpovede, že nekrútil hlavou. Poukázal na to, že nie je možné

voči takto žalobcom namietaným hodnotiacim úsudkom uplatniť právo na odpoveď, navyše žiadosť o
odpoveď je v tomto smere nesprávne koncipovaná a nespĺňa tak zákonné náležitosti žiadosti o odpoveď
v zmysle Tlačového zákona, pretože smeruje voči hodnotiacim úsudkom.

14. Tretí nárok

Napadnutý text, zverejnený v periodiku: „(Ne)riešenie problémov spoločnosti bývalým vedením.“

Žiadaná odpoveď: B.. C. G., D.., ako predseda predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS, a.s., riešil
problémy spoločnosti.

15. Žalobca tento nárok odôvodnil tým, že sa jedná o nepravdivé tvrdenie, pretože bývalé vedenie
spoločnosti, vrátane žalobcu, ako predseda predstavenstva problémy spoločnosti riešil a celkovo konal
so starostlivosťou náležitého hospodára. Toto tvrdenie zasahuje do cti a dôstojnosti žalobcu, keďže
ho obviňuje z neplnenia si jeho povinností v rámci výkonu funkcie. Jedná sa nepochybne o skutkové

tvrdenie, nejde teda o názor, ale o objektívnu skutočnosť, čo vyplýva už zo samotnej vecnej konštrukcie
tohto výroku.16. Žalovaný označil citáciu článku za hodnotiaci úsudok, čo vyplýva už zo samotného umiestnenia
danej citácie ako podnadpisu, nie textu článku. Týmto podnadpisom autor príslušnej časti správy
predstavenstva zosumarizoval a zhodnotil skutočnosti, ktoré sú ďalej v príslušnej časti správy uvedené.

O skutočnosti, ž sa jedná o hodnotiaci úsudok, svedčí aj to, že autor príslušnej časti článku uviedol
predponu v zátvorke, čím dával čitateľovi samotnému priestor, aby si utvoril vlastný úsudok, pričom
autor iba poukazuje na skutočnosť možného problematického riešenia problémov spoločnosti bývalým
vedením a hodnotí tak predošlé kroky vedenia, pričom vyslovuje záver o riešení/neriešení týchto
problémov bez bližšej konkretizácie. Odpoveď žalobcu smeruje výlučne voči hodnotiacemu úsudku, nie

voči skutkovému tvrdeniu, čo je v zmysle Tlačového zákona neprípustné.

17. Štvrtý nárok

Napadnutý text, zverejnený v periodiku: „Namiesto riešenia týchto a mnohých ďalších podobných
problémov sa bývalé vedenie sústredilo na rozkladanie ECAV, šírenie zloby a nenávisti zneužívaním

EPST pre vlastné propagandistické účely a ciele bývalého vedenia cirkvi a spoločnosti. Z veľkého
manažéra C.. G. sa stal hlavný ideológ ASLOZ, o čom veľmi pekne svedčí aj správa predstavenstva
predkladaná na VZ v roku 2019 - plná obhajoby článkov v EPST a glorifikácie vznešených cieľov boja
za slobodu cirkvi a Augsburské vyznanie.“

Žiadaná odpoveď: B.. C. G., D.., ako predseda predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS, a.s., žiadnym
spôsobom nerozkladal ECAV, nešíril zlobu a nenávisť zneužívaním EPST pre vlastné propagandistické
účely a ciele bývalého vedenia cirkvi a spoločnosti.

18.Žalobcaoznačiluverejnenétvrdeniezanepravdivé,nakoľkožalobcažiadnymspôsobomnerozkladal

ECAV, ani nešíril zlobu a nenávisť zneužívaním EPST pre vlastné propagandistické účely a ciele
bývalého vedenia cirkvi a spoločnosti. Jedná sa o nepravdivé tvrdenie, ktoré zasahuje do cti a dôstojnosti
žalobcu, keďže ho obviňuje z neplnenia si povinností v rámci výkonu funkcie, ako aj z nekalého
správania. Nejedná sa o vyjadrenie názoru (čo vyplýva rovnako už zo samotnej vetnej konštrukcie
výroku), ale o objektívu skutočnosť. Bývalé vedenie spoločnosti totiž buď konalo spôsobom, ako je

uvedené vo výrokoch, alebo nie. Označený dôkaz, uznesenie Synody, nesúvisí s prejednávanou vecou.

19. Podľa názoru žalovaného sa jedná opäť o hodnotiaci úsudok autora príslušnej časti správy
predstavenstva, v ktorom komplexne hodnotí predošlé kroky žalobcu aj s ohľadom na iné externé zdroje
informácií, napr. uznesenie synody ECAV na Slovensku (uznesenie č. 27-01). Tento úsudok je potrebné

brať v širšom kontexte a je reakciou na celkové aktivity žalobcu, opísané aj vo zverejnenej správe
predstavenstva žalovaného. Ako dôkaz predložil označené uznesenie Synody.

20. Piaty nárok
Napadnutý text, zverejnený v periodiku: „Na základe všetkých dostupných informácií je možné sa

domnievať, že niektorí členovia vedenia spoločnosti (najmä tandem C.. G. / Ľ.. F.) spolu s bývalými
redaktorkami EPST G.. L. a Q.. Q. od roku 2015 a ich následným konaním po VZ v roku 2019
bezprecedentným spôsobom vedome systémovo poškodzovali dobré meno ECAV na Slovensku a
jej niektorých predstaviteľov a členov, ako aj samotné dobré meno, dôveryhodnosť a ekonomickú
aktivitu spoločnosti a priviedli spoločnosť do ekonomicky, personálne, technicky informačne a právne

ohrozujúceho stavu.“

Žiadaná odpoveď: B.. C. G., D.. žiadnym spôsobom vedome systémovo nepoškodzoval dobré meno
ECAVnaSlovenskuajejniektorýchpredstaviteľovačlenov,akoajsamotnédobrémeno,dôveryhodnosť
a ekonomickú aktivitu spoločnosti TRANOSCIUS, a. s. a nepriviedol spoločnosť do ekonomicky,

personálne, technicky informačne a právne ohrozujúceho stavu.“

21. Žalobca zverejnené tvrdenie označil za nepravdivé, pretože žalobca žiadnym spôsobom vedome
systémovo nepoškodzoval dobré meno ECAV na Slovensku a jej niektorých predstaviteľov, ako aj
samotné dobré meno, dôveryhodnosť a ekonomickú aktivitu spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. Ako

predseda predstavenstva si riadne plnil svoje povinnosti, nepoškodzoval dobré meno ECAV na
Slovensku, ani jej niektorých predstaviteľov. Toto tvrdenie zasahuje do cti a dôstojnosti žalobcu, keďže
ho obviňuje z nekalého správania v rámci výkonu jeho funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti,
ako aj z porušovania jeho občianskoprávnych povinností.22. Žalovaný opäť označil zverejnenú časť článku za hodnotiaci úsudok, ktorého účelom bolo komplexne
zhrnúť jednotlivé skutkové tvrdenia, uvedené v článku a tieto zhodnotiť. Autor komplexne hodnotil

predošlé kroky žalobcu aj s ohľadom na externé zdroje informácií, napr. uznesenie Synody č. 27 -
01. Z použitia vetnej konštrukcie a slovného spojenia „je možné sa domnievať“ je zrejmé, že autor
hodnotí kroky predošlého vedenia a v namietanej pasáži vyslovuje svoj názor v podobe hodnotiaceho
úsudku. Jedná sa teda o hodnotiaci úsudok autora správy, a to záverečné hodnotenie k predchádzajúcim
zisteniam, konštatovaným v zverejnenej správe žalovaného za rok 2019.

23. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (Tlačový zákon)
(1) Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu
skresľujúceskutkovétvrdenie,ktorésadotýkacti,dôstojnostialebosúkromiafyzickejosoby,alebonázvu
alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba

právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a Tlačová agentúra sú povinní odpoveď
uverejniť bezodplatne; uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu
právo na opravu.
(2) Žiadosť o uverejnenie odpovede sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo Tlačovej
agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva,

ktoré obsahuje skutkové tvrdenie podľa odseku 1, inak právo na odpoveď zaniká.
(3) Žiadosť o uverejnenie odpovede musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Žiadosť
o uverejnenie odpovede musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia
agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie podľa odseku 1, popis tohto skutkového
tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom

sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej
osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve nachádzalo.
Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede musí byť písomné znenie odpovede. Odpoveď sa obmedzí
len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa odseku 1 poprie, doplní, spresní alebo
vysvetlí. Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie podľa

odseku 1 a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok.
(4) Vydavateľ periodickej tlače je povinný odpoveď uverejniť do troch dní odo dňa doručenia žiadosti o
uverejnenie odpovede alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o
uverejnenie odpovede. Tlačová agentúra je povinná odpoveď uverejniť do troch dní odo dňa doručenia
žiadosti o uverejnenie odpovede.

24. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 Tlačového zákona
1) Ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače
a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá Tlačová agentúra.
(2) Vydavateľ periodickej tlače a Tlačová agentúra nezodpovedajú za

a) obsah informácie, ktorú poskytol ústavný činiteľ, orgán verejnej moci, rozpočtová organizácia alebo
príspevková organizácia zriadená orgánom verejnej moci alebo právnická osoba zriadená zákonom, ak
je táto informácia uverejnená v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve v pôvodnom znení a
jej spracovaním pre uverejnenie sa nezmenil jej pôvodný obsah,
b) obsah uverejneného oznámenia v naliehavom verejnom záujme.

(3) Vydavateľ periodickej tlače nezodpovedá za pravdivosť informácie zverejnenej v oprave, odpovedi,
dodatočnom oznámení, inzercii a za klamlivú reklamu alebo porovnávaciu reklamu; to sa nevzťahuje na
inzerciu, ktorou vydavateľ periodickej tlače propaguje svoju osobu, aktivity, služby alebo produkty.

25. Podľa § 10 ods. 2, 3, 6 Tlačového zákona

(2)AkvydavateľperiodickejtlačealeboTlačováagentúraneuverejniaopravu,odpoveďalebododatočné
oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti
uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie
vydavateľa periodickej tlače alebo Tlačovú agentúru požiadala, súd.
(3) Návrh podľa odseku 2 sa musí podať na súd do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie

opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy,
odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká.
(6) Na doručovanie žiadostí podľa § 7 až 9 sa primerane vzťahujú ustanovenie § 111 ods. 3 Civilného
sporového poriadku.26. Podľa § 32 ods. 1, ods. 5 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

(1) Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa
objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
(5) Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú,
ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy.
27. Medzi stranami bolo nesporné, že napadnutý článok bol zverejnený v periodiku, uverejnenom dňa

07. 07. 2020 v dvojčíslí 27 - 28 na stranách 9 - 12 s názvom „Správa predstavenstva o vedení obchodnej
spoločnosti a o stave majetku za rok 2019“. Takisto bolo nesporné, že žalovanému bola dňa 05. 08.
2020 doručená žiadosť žalobcu o uverejnenie odpovede podľa Tlačového zákona, pričom požadovaná
odpoveď je totožná s návrhom žalobného petitu v tejto veci. V konaní žalovaný nenamietal, že by
žiadosť o uverejnenie odpovede nespĺňala formálne náležitosti podľa § 8 ods. 3 Tlačového zákona.
Takisto bolo nesporné, že najbližšie periodikum vyšlo dňa 18. 08. 2020, v ktorom žalovaný odpoveď

nezverejnil a odpoveď nezverejnil doteraz. Potom 30-tym dňom na podanie žaloby podľa § 10 ods. 3
Tlačového zákona uplynul dňom 17. 09. 2020 (štvrtok, ktorý bol pracovným dňom). Podľa elektronickej
doručenky, pravdivosť ktorej v konaní nebola vyvrátená (§ 30 ods. 5 zákona o e-Governmente), bola
žaloba prijatá elektronickou podateľňou Ministerstva spravodlivosti SR dňa 16. 09. 2020. Následne
z portálu Ministerstva spravodlivosti SR bolo podanie žalobcu prenesené Okresnému súdu Liptovský

Mikuláš dňa 18. 09. 2020 o 06:01:25 hod., v dôsledku čoho podateľňou súdu bolo podanie žalobcu
spracované dňa 18. 09. 2020 a tento dátum bol uvedený aj v uznesení súdu, ktorým žalovaný bol
vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril. V zmysle zákona o e-Governmente sa správa považuje za doručenú
jej uložením, teda okamihom, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v
elektronickej schránke adresáta, čo v tomto prípade bolo dňa 16. 09. 2020. Súd preto ustálil, že žaloba

bola podaná v zákonnej lehote podľa § 10 ods. 3 Tlačového zákona.

28. Nesporné bolo aj to, že napadnutý článok predstavuje úplné znenie Správy predstavenstva
žalovaného o vedení obchodnej činnosti spoločnosti a o stave majetku za rok 2019 (ďalej aj „Správa“),
vyhotovenej a schválenej predstavenstvom spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. na jeho zasadnutí,

uskutočneného dňa 12. 06. 2020 a prednesenom na 30. valnom zhromaždení TRANOSCIA, a.s.,
konanom dňa 26. 06. 2020. Potom sa nejedná o informácie alebo oznámenie, za ktoré by nezodpovedal
vydavateľ periodickej tlače podľa § 5 ods. 2, 3 Tlačového zákona a nakoľko žalovaný nepochybne bol
vydavateľom EPST č. 27 - 28/2020, zodpovedá za obsah tohto spravodajstva aj keď sa jedná o doslovný
text správy predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS, a.s.

29. Podľa § 153 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

30. Súd vykonal dôkazy, označené stranami do začatia pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. 05.
2021. Nad rámec takto označených dôkazov súd vypočul žalobcu, aj keď tento dôkaz bol navrhnutý až
na pojednávaní, nakoľko žalobca bol osobne prítomný a vykonanie tohto dôkazu nemalo za následok
odročenie pojednávania. Súd neprihliadol na navrhnutý dôkaz - výsluch 6 svedkov, pretože tento

dôkaz žalovaný navrhol až na pojednávaní a jeho vykonanie by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania. Žalovaný pritom neosvedčil, že výsluch svedkov nemohol navrhnúť už skôr. Nie je právne
významné, že žalovaný sa spoliehal na to, že žaloba bola podaná oneskorene, a preto očakával, že v
dôsledku preklúzie súd žalobu zamietne. Námietku preklúzie žalovaný uviedol vo vyjadrení k žalobe,
aj v duplike napriek tomu, že žalobca v replike uviedol, že žaloba bola podaná včas a na preukázanie

tohto tvrdenia pripojil aj elektronickú doručenku, podľa ktorej elektronický dokument bol doručený 16.
09. 2020. Žalovaný preto mohol predpokladať, že nedôjde k zamietnutiu žaloby pre preklúziu, a preto
mu nič nebránilo, aby najneskôr v duplike označil dôkazy tak, aby tieto bolo možné vykonať na prvom
pojednávaní.31. Žalobca vo výpovedi uviedol, že obsah sporného článku vnímal ako dehonestáciu v očiach
evanjelickej spoločnosti. Dvanásť rokov je predsedom predstavenstva Chemosvitu vo Svite, pričom v

práci, v nemocnici aj v obci sa ho pýtajú, čo sa to v cirkvi deje. Uviedol, že si nie je vedomý toho, že by
poškodzovali (tým myslel zrejme bývalé vedenie) spoločnosť žalovaného; naopak snažili sa postupovať
proaktívne a v jej záujme. Vyslovil názor, že na valnom zhromaždení v roku 2019 boli porušené
všetky zásady, interné predpisy, pokiaľ ide o zvolenie nového vedenia spoločnosti TRANOSCIUS.
Takýto postup namietali, pričom podali aj žalobu na súd, o ktorej však doteraz nebolo rozhodnuté.

Pokiaľ ide o ekonomické problémy, žalobca uviedol, že sa k týmto problémom dostal až v roku 2014
po prevzatí spoločnosti REFORMATA, kde vykonával funkciu člena dozornej rady. Boli to problémy
s odovzdaním účtovníctva s tým, že 17 mesiacov trvalo len odovzdanie papierového účtovníctva a
elektronické účtovníctvo nebolo odovzdané vôbec. Zistili vážne pochybenia v nájomných zmluvách, v
daňovom účtovníctve a tieto zistenia prezentovali v periodiku EPST, pričom poukázal na uplatnený nárok
č. 4 žaloby. Poukazovanie na nekalé praktiky cirkvi bolo druhou časťou cirkvi posudzované ako šírenie

zloby a nenávisti zneužívaním EPST pre vlastné propagačné ciele. Žalobca potvrdil, že na valnom
zhromaždení v roku 2019 sa viackrát vyjadroval, že budú namietať jeho priebeh, čo je pravdepodobne
zapísané aj v zápisnici.

32. V zmysle ustanovenia § 5 Tlačového zákona, k vzniku zodpovednosti musia byť splnené

tri zákonné predpoklady, a to existencia zásahu, ktorý je špecifikovaný v § 8 ods. 1, § 9 ods.
1 Tlačového zákona, musí ísť o zásah neoprávnený a musí byť daná príčinná súvislosť medzi
oboma uvedenými predpokladmi. Hmotnoprávnym predpokladom je skutočnosť, že osoba musí byť
uverejnením skutkového tvrdenia dotknutá; nemôže sa jednať len o subjektívny pocit. Z práva na
odpoveď sú pritom vylúčené hodnotiace prejavy.

33. Vykonaným dokazovaním a vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných
súvislostiach súd dospel ohľadne jednotlivých nárokov k týmto záverom:

34. Prvý nárok

Prvá časť označeného textu, t. j. „po „expresnom“ príchode nám celý spotený na rokovaní spolu s
„pravou rukou“ G. L. oznámil, že on momentálne nevie predložiť žiadne dokumenty s odôvodnením:
„Lebo, proste tak... A vôbec, mali sme sa ohlásiť vopred, že prídeme“ sa netýka žalobcu, ale z obsahu
článku s podnadpisom „Prevzatie spoločnosti - prvý kontakt vyplýva“, že takto bolo opísané správanie

vtedajšieho riaditeľa spoločnosti G.. Ľ. F.. Správania žalobcu sa potom týka iba text: „Podobnú odpoveď
sme dostali od bývalého predsedu predstavenstva C. G., ktorý sa opäť v telefóne nezaprel a pokarhal
nás rozprávkou, že čo sú toto za spôsoby prísť bez ohlásenia a vymieňať zámky, veď sme mohli slušne
zavolať a oni by nám boli bývali slušne otvorili... Následne nám oznámil, že agendu môžu postupne
odovzdať až o týždeň neskôr, lebo vraj je toho strašne veľa...“

V napadnutom článku preto nebolo vôbec zverejnené znenie „podobnej“ odpovede žalobcu. V článku
pritom ani nebolo jednoznačne uvedené, že to bol žalobca, ktorý nevedel momentálne predložiť žiadne
dokumenty s odôvodnením „lebo proste tak ... A vôbec, mali sme sa ohlásiť vopred, že prídeme“. Pokiaľ
ide o časť článku, týkajúcu sa žalobcu, t. j. údaj, že „prišli bez ohlásenia a vymenili zámky“, spochybnené
žalobcom nebolo. Potom sa predpokladá, že sa jedná o pravdivé tvrdenie, navyše vytrhnuté z kontextu.

Podľa názoru súdu časť namietaného textu, ktorá sa vzťahuje na žalobcu, nie je spôsobilá dotknúť
sa cti žalobcu odhliadnuc od toho, že ako bývalý predseda predstavenstva žalovaného musí zniesť
vyšší stupeň kritiky vo veciach, týkajúcich sa výkonu jeho povolania (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
302/2010). Posledná veta žalobcom žiadanej odpovede presahuje rámec doplnenia, spresnenia alebo
vysvetlenia skutkového tvrdenia tak, ako to má na mysli ustanovenie § 8 ods. 3 predposledná veta

Tlačového zákona. Žalobca nevyvrátil tvrdenie žalovaného, uvedené vo vyjadrení zo dňa 06. 11. 2020,
že žiadaná odpoveď v druhej vete opisuje iné stretnutie, ktoré nemá žiadnu spojitosť s namietaným
tvrdením. Z obsahu celého článku možno vyvodiť, že opisované stretnutie nebolo plánované a že
žalobca vytkol žalovanému, že nové vedenie sa neohlásilo aspoň telefonicky - tieto skutkové tvrdenia
žalobcanenamietal.Žalobcanetvrdil,ževpopisovanýdeňnavrholspôsobodovzdaniaspoločnosti,ktorý

nebol namietaný. Žiadaná odpoveď preto nekorešponduje s napadnutým textom článku, a pretože súd
je žalobným návrhom viazaný, žalobcom požadovaná odpoveď nezodpovedá ustanoveniam Tlačového
zákona.35. Druhý nárok

Odpoveď, žiadaná žalobcom nekorešponduje so zverejneným textom, ktorý žalobca napadol v tejto

časti žaloby. Žalobcom označený text popisuje reakciou členov výboru na výhrady žalobcu a Ľ.. F.K.
voči spôsobu prevzatia agendy predstavenstva (prvé dve vety článku s podnadpisom „Prevzatie agendy
predstavenstva“), ktoré však žalobca nenamietal. Namietaný text je vytrhnutý z kontextu, pričom článok
neobsahuje tvrdenie, že by žalobca bol pri odovzdávaní agendy uviedol, že „spolu s ostatnými podajú
na nich žalobu a že ich nepovažujú za legitímne zvolených“. Podľa uverejneného textu sa totiž členovia

predstavenstva iba odvolávali na výroky žalobcu, ktoré mali byť prednesené na valnom zhromaždení,
čo žalobca ani nenamietal a dokonca žiadal túto skutočnosť zverejniť v rámci odpovede. Text, že
žalobca s Ľ.. F. „svorne krútili hlavami, že predsa nie, to vôbec nie je tak“, nie je možné označiť ako
skutkové tvrdenie, ktoré navyše nie je ani spôsobilé zasiahnuť do cti žalobcu. Nakoľko žiadaná odpoveď
nekorešponduje so zverejneným textom, ktorý navyše nie je spôsobilý zasiahnuť do cti žalovaného,
žalobcom požadovaná odpoveď nezodpovedá Tlačovému zákonu.

36. Tretí nárok

Žiadaná odpoveď vôbec nekorešponduje s namietaným textom, ktorý je podnadpisom správy - to samo
o sebe znamená, že sa nejedná o skutkové tvrdenia, ale o hodnotiaci úsudok. Skutkovými tvrdeniami

v tejto časti článku boli údaje rozdelené do 12 odsekov, ktoré však žalobca nenamietal a nežiadal
zverejniť odpoveď v ktorej by uviedol vlastné stanovisko. Správa vyslovila názor, že bývalé vedenie
neriešilo problémy spoločnosti, preto ide jednoznačne o hodnotiaci úsudok, ktorý vyjadruje subjektívny
postoj autora k riadiacej činnosti žalobcu počas výkonu jeho funkcie riaditeľa. Pretože hodnotiaci úsudok
nepripúšťa dôkaz pravdy, nie je možné naň ani odpovedať, a preto aj v tejto časti návrh nebol dôvodný.

37. Štvrtý nárok

Označený text je jednoznačne hodnotiacim úsudkom o skutkových tvrdeniach, uvedených v Správe, pri
ktorých žalobca nežiadal zverejnenie odpovede, teda nenamietal ich pravdivosť. Napadnutý text článku

predstavuje hodnotenie činnosti žalobcu vo vzťahu k jeho pôsobeniu vo funkcii riaditeľa EPST. Správa
vyslovila názor, že bývalé vedenie neriešilo problémy v spoločnosti, ale zameriavalo sa na rozkladanie
ECAV, šírenie zloby a zneužívalo EPST pre vlastné propagandistické ciele. Tento hodnotiaci úsudok má
navyše aj podklad v odsudzujúcom uznesení č. 27 - 01 voči žalobcovi, prijatom na synode, konanej dňa
21. - 22. 06. 2019. Pretože hodnotiaci úsudok nepripúšťa dôkaz pravdy, žalobca sa nemôže domáhať

zverejnenia odpovede. Pokiaľ ide o druhú vetu článku „Z veľkého manažéra C.. G. sa stal hlavný ideológ
ASLOZ o čom veľmi pekne svedčí aj správa predstavenstva, predkladaná na VZ v roku 2019, plná
obhajobyčlánkovvEPSTaglorifikácievznešenýchcieľovbojazasloboducirkviaaugsburskévyznanie“,
žalobca v navrhnutej odpovedi nezaujal žiadne stanovisko k tomuto hodnoteniu jeho činnosti a ani v
odpovedi tieto údaje nespomína. Zo Stanov Asociálne slobodných zborov ECAV na Slovensku (ASLOZ),

zverejnených na internete, vyplýva, že žalobca je jej predsedom minimálne od 12. 03. 2019. Žalobca
ani netvrdil, že v tejto druhej vete sa jedná o nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce tvrdenia.

38. Piaty nárok

Napadnutý text je v celom rozsahu hodnotiacim úsudkom autora správy. Jedná sa pritom o záverečné
hodnotenie k predchádzajúcim zisteniam konštatovaním v zverejnenej správe žalovaného za rok 2019.
Pretože hodnotiaci úsudok nepripúšťa dôkaz pravdy, nie je možné naň ani odpovedať.

39. Súd poukazuje na to, že v prípade nároku na odpoveď podľa Tlačového zákona je dotknutá osoba

povinná uviesť, v čom sa mali uverejnené skutkové tvrdenia dotknúť jej cti, dôstojnosti alebo súkromia.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody však žalobca nepreukázal, že v časti, pokiaľ napadnutý text článku
obsahoval skutkové tvrdenia, boli tieto spôsobilé takéhoto zásahu a že nešlo len o jeho subjektívny pocit.
V časti, pokiaľ žalobca žiadal uverejniť odpoveď na hodnotiace úsudky, nárok bol nedôvodný, pretože z
práva na odpoveď sú vylúčené hodnotiace prejavy. V dôsledku toho súd žalobu zamietol.

40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Vzhľadom na výsledok konania súd priznal žalovanému, ako úspešnej strane sporu, voči žalobcovi,
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.