Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/427/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203943
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1420203943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: N. A., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX,
D., t.č. bytom N. 8, D. a otec - C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. - N., t.č. Ústav na výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/170/2020-43, zo dňa 21.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého N. A., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným
zo sumy 50 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky počnúc
dňom 28.10.2020.
Zročné výživné na maloletého N. A., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.10.2020 do 28.02.2022 vo
výške 1.967 eur súd povoľuje otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 30 eur vždy do 15. dňa v
mesiaci popri bežnom výživnom do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 39C/335/2007-55, zo dňa 28.04.2010,
v časti o výživnom na maloletého Petra Dycha.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomč.k.25P/170/2020-43zodňa21.06.2021,zamietolnávrhmatky,ktorým
žiadala o zvýšenie výživného otcovi na maloletého N. na sumu 300 eur mesačne od podania návrhu.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, §
75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že o výživnom na maloletého

bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 39C 335/2007-55, zo dňa
28.4.2010, právoplatným dňa 21.5.2010, kedy bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu
rodičovskýchprávapovinností,pričomužvčaseuzavretiatejtodohodybolotecvoväzbe.Zvykonaného
dokazovania mal preukázané, že pomery na strane maloletého sa zmenili jeho prestupom na vyšší
stupeň vzdelávania a vyšším vekom, čo možno považovať za odôvodnenú zmenu. Prihliadol na
skutočnosť, že otec dlhodobo vykonáva trest odňatia slobody, pričom vo výkone trestu je pracovne
zaradený, avšak nedosahuje taký príjem, z ktorého by bol schopný prispievať na výživu maloletého

zvýšeným výživným. Doposiaľ určené výživné vo výške 50 eur mesačne považoval za primerané, s
prihliadnutím na skutočnosť, že aktuálne možnosti otca mu neumožňujú prispievať na výživu maloletého
viac. Napriek tomu, že u maloletého došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, dospel
k záveru, že návrhu matky nie je možné v súčasnosti vyhovieť. Berúc do úvahy vyjadrenie matky, zktorého vyplýva,žedosahujepríjemcca400eur mesačnenettoapoberá čiastočnýinvalidnýdôchodok,
dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu, keďže matka výživu dieťaťa je schopná zabezpečiť. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka navrhujúc napadnutý rozsudok zmeniť
a jej návrhu vyhovieť. Poukázala na to, že otec na základe svojho slobodného rozhodnutia konal
protiprávne, uvedomujúc si svoju trestnoprávnu zodpovednosť, čím vedome a dobrovoľne vystavil svoje
maloleté dieťa ohrozeniu plnohodnotného života a zdravia. Dala do pozornosti povinnosť oboch rodičov
podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Uviedla, že do momentu, kedy vládala, bola celá

starostlivosť o maloletého na nej a brala ohľad na otca dieťaťa. Ocitla sa však v situácii, kedy je skutočne,
reálne ohrozený zdravý vývin maloletého, pretože nie je vzhľadom na jej zdravotný stav a svoju situáciu
schopná zabezpečiť pre neho všetko potrebné. Zdôraznila, že pomery na jej strane sa zhoršili a zvýšili
sa aj výdavky na výchovu a náklady maloletého.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že je mu ľúto do akej situácie sa matka dostala a keby
bol na slobode, postaral by sa o maloletého a matku. Zdôraznil, že si odpykáva trest odňatia slobody,

vo výkone trestu pracuje a posiela výživné na maloletého. Trest odňatia slobody mu bude ukončený
dňa 15.11.2031. Z uvedeného dôvodu žiadal odvolaniu matky nevyhovieť. Uviedol, že okrem povinnosti
platiť výživné má aj ďalšie pohľadávky, ktoré nie je schopný zaplatiť.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca považovala prejav ochoty jej pomôcť v prípade, ak by bol
na slobode za účelový a zavádzajúci. Uviedla, že otec sa doteraz o maloletého nestaral, nezaujímal

sa o neho, jeho zdravotný stav, školské výsledky a život. Otec sa vedome rozhodol pre svoj spôsob
života, teda nejde o „smolu“, že bol odsúdený na 15 rokov trestu odňatia slobody. Konanie otca v rozpore
so zákonom ho nesmie ospravedlniť ani ochrániť pred plnením vyživovacej povinnosti. Otec nebol
odsúdený z nedbanlivosti, ale za úmyselne páchanú trestnú činnosť, pričom išlo o jeho rozhodnutie.
Presvedčenie otca, že sa dôsledkom svojho konania vyhne, nemôže byť ospravedlnením a odpustením

vyživovacej povinnosti a ani jeho minimalizáciou. Vo vzťahu k pohľadávkam otca poukázala na to, že
vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu má prioritu, pretože je naviazaná na kvalitu života dieťaťa,
ktoré rastie, vyvíja sa a má svoje potreby. Všetky ostatné pohľadávky môžu počkať, ale syn, jeho zdravie,
život a vývin nepočkajú. Uviedla, že ona pracuje, vedie riadny život, nepácha protiprávnu činnosť a
maloletý riadne navštevuje školu. Zdôraznila, že je v zúfalej situácii a postoj otca považuje za účelový

v snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), s verejným vyhlásením rozhodnutia
podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

8. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného vychádzal z kritérií
rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods.
1 Zákona o rodine, t.j. posudzoval zmenu pomerov na strane dieťaťa a rodičov. Súd prvej inštancie vo
veci vykonal potrebné dokazovanie, avšak odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky matky
sú čiastočne dôvodné.

9. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine), ktorú možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so
skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorá môže byť na strane
oprávneného, ako aj povinného, pričom nejde o zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov
môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (napr. strata zamestnania, závažné

ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane
dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o
rodine umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola
vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to,
že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu.

Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od
veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov
a pod. Odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, ale sú bezprostredne ovplyvňované
i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené,

sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých
nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov
veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so
zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu aobsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné
všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku
všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky výživného a ktoré sa závažnejším

spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy.
Preto aj dokazovanie súdu sa musí orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo
zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie
výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.
10. Podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov. Odvolací súd zdôrazňuje,

že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie potrieb týkajúcich
sa bývania (pomerná časť nákladov), stravovania, zdravotnej starostlivosti, poplatkov za návštevu
školského zariadenia a aktivít maloletého dieťaťa. Nie je povinnosťou rodiča predkladať všetky
pokladničné bločky o nákupoch vecí pre dieťa, súd vychádza z poznatkov o všeobecných cenách
tovarov s prihliadnutím na vek dieťaťa. Takýmito nákladmi sú platby za stravu, ošatenie a zabezpečenie
hygienických potrieb. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nárast potrieb maloletého

dieťaťaavýdavkovnajehozabezpečeniejenesporný.Vdanomprípadejenepochybné,že odposlednej
úpravy, t.j. od určenia výživného (schválená dohoda rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava V.
č.k. 39C/335/2007-55 zo dňa 28.04.2010, právoplatným dňa 21.05.2010), uplynula doba 11 rokov (do
vyhlásenia napadnutého rozsudku), počas ktorej došlo ku zmene pomerov na strane maloletého, jeho
prirodzeným rastom, nástupom na vyššie stupne vzdelávania a s tým súvisiacim zvýšením výdavkov na

jeho odôvodnené potreby. Ku zmene pomerov na strane maloletého došlo napokon aj od rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/56/2013-83, zo dňa 10.04.2013, právoplatné dňa 10.5.2013,
ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku
bol maloletý vo veku 16 rokov a jeho mesačné náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb
predstavovali platby za stravu (minimálne 120 eur), za ošatenie (min. 50 eur), hygienické potreby

(20 eur), doplatky za lieky v sume 20 eur mesačne (maloletý má zdravotné problémy, navštevuje
endokrinológa a alergológa). Do nákladov maloletého dieťaťa je potrebné zahrnúť aj podiel poplatkov
za bývanie, ktorých výška v danom prípade činí 75 eur mesačne (matka platí za podnájom celkovú
sumu 150 eur). Odvolací súd zdôrazňuje, že ustálenie nákladov na odôvodnené potreby maloletého je
skutočne na spodnej hranici, keď tieto, vzhľadom na vek dieťaťa v porovnaní s jeho rovesníkmi by boli

v prípade, ak by to pomery rodičov dovoľovali, podstatne vyššie. Pokiaľ ide o pomery na strane rodičov,
v konaní bolo preukázané, že matka v čase určenia výživného v roku 2010 aj v roku 2013 bola riadne
zamestnaná a dosahovala príjem cca 440 eur mesačne netto. Aktuálne je matka nezamestnaná, podľa
jej udania, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 158 eur mesačne a zarába si opatrovaním
inej osoby, z ktorej činnosti má príjem vo výške 400 eur mesačne. Skutočnosť, že matka má vážne

zdravotné problémy potvrdzuje aj predložená lekárska správa vyhotovená MUDr. Ľubicou Čápovou dňa
17.05.2021. Odvolací súd konštatuje, že otec bol počas celého obdobia, teda od určenia výživného na
maloletého, vo výkone trestu odňatia slobody, v minulosti bol zaradený do práce a dosahoval príjem
od 11 do 59 eur. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bol otec naďalej vo výkone trestu odňatia
slobody, a v konaní bolo preukázané, že na základe vykonanej práce zarobil v roku 2020 sumu 217 eur

netto, v roku 2021 od januára do marca sumu 236,64 eur netto. Z uvedené vyplýva, že na strane otca
nedošlokuzmene,avšakjepotrebnézohľadniťzmenupomerov,ktoránastalaumatkyahocijejejpríjem
čiastočne vyšší, jej pracovné možnosti sú obmedzené zo zdravotných dôvodov, pričom starostlivosť o
maloletého spočíva výlučne na matke a otec sa len čiastočne podieľa na nákladoch maloletého plnením
si výživného v nedostatočnom rozsahu. Napriek tomu, že otec nemá možnosti vykonávať riadne prácu

a je odkázaný na zárobok, resp. odmenu za prácu vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd
akceptoval námietky matky, že otec si situáciu zavinil sám svojim protiprávnym konaním. Skutočnosť,
že otec maloletého dieťaťa povinný platiť výživné sa dopustil úmyselného protiprávneho konania, za
ktoré mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu
jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Berúc do úvahy aktuálne reálne možnosti otca,

ktorého osobná sloboda je obmedzená a nemôže sa uplatniť na trhu práce, odvolací súd dospel k
záveru, že zvýšenie výživného na maloletého je primerané v sume 120 eur mesačne, ktorá zohľadňuje
zmenu pomerov na strane maloletého, matky a situáciu na strane otca, t.j. jeho obmedzené pracovné
možnosti, ktorý stav si však zavinil sám. Odvolací súd zdôrazňuje, že hoci matka vynakladá maximálne
úsilie na zabezpečenie základných a ani nie odôvodnených potrieb maloletého, pri jej zdravotnom

stave sú jej možnosti tiež obmedzené, ktorú skutočnosť je nutné zohľadniť. Matke dáva odvolací súd
do pozornosti, že potreby maloletého môžu byť zabezpečené formou náhradného výživného, ktoré
vypláca na základe podanej žiadosti za splnenia zákonom predpísaných podmienok (zák. č. 201/2008
Z.z. zákona o náhradnom výživnom) príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Odvolací súdneprihliadal na vyjadrenie otca, ktorý poukazoval na jeho dlhy a potrebu ich splatenia, pretože výživné na
maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami a je prvoradou povinnosťou rodiča.
11. Prihliadajúc na porovnanie zmeny pomerov od poslednej úpravy výživného na strane maloletého a

každého z rodičov a berúc do úvahy kritériá rozhodné pri zmene výšky výživného na maloleté dieťa (§
78 Zákona o rodine v spojení s § 62 a nasl. Zákona o rodine), odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
matky je čiastočné dôvodné, pričom vo zvyšku návrh matky, ktorým žiadala zvýšiť výživné na sumu 300
eur mesačne, zamietol ako neprimeraný s prihliadnutím na obmedzené možnosti na strane otca.
12. Zvýšením výživného na maloletého vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 28.10.2020 do

28.02.2022 vo výške 1.967 eur, čo predstavuje rozdiel medzi výživným pôvodne určeným vo výške 50
eur mesačne a zvýšením o 70 eur, teda alikvótnu časť výživného za mesiac október 2020 vo výške
7 eur (t.j.2,33 eur/na deň x 4 dni), za rok 2021 a 2022 vo výške po 840 eur (12 mesiacov x 70 eur)
a za januára a február 2023 vo výške po 140 eur (2 mesiace x 70 eur). Odvolací súd otcovi povolil
splácať zročné výživné mesačnými splátkami vo výške 30 eur vždy do 15 dňa v mesiaci popri bežnom
výživnom do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, aplikujúc ust. § 233 ods. 4 CSP a

prihliadajúc na skutočnosť, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.
13. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil.
14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).