Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 26Cb/171/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709203875
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1709203875.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu S. L.

B..K.., K. K. L. XXX/X, XXX XX R. R., P. : XX XXX XXX zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Havlátom,
Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava proti žalovanému C. K. K..Q..X.., K. K. XXX XX Q. XXX, P. :
XX XXX XXX zastúpenému advokátkou JUDr. Dagmar Matúškovou, so sídlom Búdkova 12, 811 04
Bratislava za účasti intervenienta na strane žalovaného O. S., B.. K.., K. K. F. L. X/A, XXX XX C., P.:
XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou SHM PARTNERS s. r. o., so sídlom Svätoplukova 28, 821 08
Bratislava, IČO : 47 235 616 o zaplatenie regresného nároku na náhradu škody vo výške 164.309,90
eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 164.309,90 Eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 164.309,90 Eura od 07.06.2009 do zaplatenia a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.05.2009 doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.05.2009 žalobca žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 192.480,44 euro s príslušenstvom

a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.07.2008 nadobudol
právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť spoločností
V. P. B..K.. sumu 215.760,47 eura (pôvodne 6.500.000,-Sk) ako náhradu škody vzniknutej v súvislosti
s poškodením rotora odvodňovacie odstredivky E. D. Y., R. K. - X výrobné číslo XXXX. Súčasne bol
zaviazaný zaplatiť náhradu trov prvostupňového konania vo výške 25.232,-Sk, odvolacieho konania
vo výške 73.359,-SK, trov štátu vo výške 3.428,-Sk a 2.820,-Sk všetko spolu vo výške 3.480,02 eura
(pôvodne 104.839,-Sk). Uvedenú náhradu trov spolu vo výške 104.839,-Sk zaplatil žalobca prevodmi zo

dňa 19.08.2008. Dňa 20.10.2008 uzavrel žalobca s poškodeným dohodu o nahradení škody, ktorou bol
znížený záväzok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 215.760,47 eura (pôvodne 6.500.000,-
Sk) o sumu 1.550.000,-SK na čiastkou 164.309,90 (pôvodne 4.950.000,-Sk), keď predmetom dohody
bola zmena výšky, nie právneho dôvodu (obsahu) pôvodného záväzku. Sumu 164.309,90 (pôvodne
4.950.000,-Sk) z titulu náhrady škody zaplatil žalobca poškodenému dňa 23.10.2008. V súvislosti
s vedením sporov zaplatil žalobca právnemu zástupcovi za obdobie rokov 2004 až 2008 zmluvnú
odmenu v celkovej výške 24.690,52 eura, ktorá bola platená priebežne podľa hodín. Rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne bolo uvedené, že vznik škody bol v príčinnej súvislosti s protiprávnym
úkonom spoločnosti C. K. K..Q..X... Voči poškodenému bol zodpovednostným subjektom žalobca, z
dôvodu že príčinou vzniku škodovej udalosti bol protiprávne konanie žalovaného. Zodpovednostný
vzťah medzi žalobcom a poškodeným sa riadil ustanoveniami § 721 a nasl. o podnikateľskom nájmehnuteľnej veci. Právny predchodca žalobcu spoločnosť R.Ý. L., B..K.. si objednala u žalovaného spätnú
montáž predmetnej odstredivky, ktorý v dôsledku neodborného výkonu spôsobil škodnú udalosť. K
uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe objednávky žalobcu číslo S. zo dňa

02.06.2003, ktorej akceptáciou žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo. K škodovej udalosti došlo
dňa 05.06.2003 v areáli bývalého cukrovaru V. P. B..K.. pri jej spätnej montáži v budove Č., keď
došlo pri zdvíhaní k pádu z výšky 6,5 - 7 metra. Príčiny udalosti boli prešetrené v správnom konaní
príslušným inšpektorátom práce v 1. a 2. stupni, ktorý z listín zistil ako príčinu havárie neoprávnený
zásah do ručného kladkostroja použitím elektromotora s prevodovkou na ťahanie ručnej reťaze, teda

nedodržanie podmienok prevádzky zdvíhacieho zariadenia použité žalovaným pri spätnej montáži
odstredivky. Zaplatením škody poškodenému, náhrady trov poškodenému a štátu a trov súdneho
konania vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na úhradu vzniknutej škody, keď žalobca bol z
titulu svojej zodpovednosti plniť spoločnosti V. P. B..K.. respektíve ostatným veriteľom. Žalobca vyzval
žalovaného listom zo dňa 27.03.2008 na pristúpenie ako vedľajšieho účastníka do súdneho konania
vedeného so spoločnosťou V. P. B..K.., žalovaný túto výzvu odmietol. Po vynesení rozsudku sa žalobca

obrátil na žalovaného s oznámením o budúcom uplatnení nároku vyplývajúceho zo zodpovednostného
vzťahu na náhradu škody spočívajúcej v úbytku jeho majetku, ktorý bol potrebný k vyváženiu dôsledkov
plynúcich zo škodovej udalosti. Žalovaný oznámil neexistenciu svojej zodpovednosti. Žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo výške 192.380,44 eura listom zo dňa 04.05.2009 a žalovaný
túto sumu nezaplatil. V písomnom podaní zo dňa 24.05.2010 PZ žalobcu uviedol, že zodpovednostný

právny vzťah medzi spoločnosťou V. P. B..K.. a žalobcom bol posúdený ako občianskoprávny a nie
obchodnoprávny, výška škody bola určená v súlade s § 136 O.s.p. a odvodená z písomných záverov
previerky, vykonanú v dňoch 15. - 17.05.2006 spoločnosťou L., K..Q..X.., ktorá vyčíslila predpokladané
náklady opravy odstredivky na 160.000,-eur bez dopravy, od ktorého dôkazu odvodil súd náhradu výšku
škody.Žalovanýjeinformovaný,žeodstredivkasanachádzauspoločnostiV.P.B..K...Žalovanýodmietol

vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na základe výziev zo dňa 19.03.2008 a 27.03.2008, preto
sa nemôže dovolávať nedostatku subjektívneho dosahu právoplatného rozsudku. Pokiaľ ide o príčinnú
súvislosť poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne. Vykonanie revíznej skúšky na zdvíhacom
zariadení neoprávnenou osobou nepovažoval za priamu bezprostrednú príčinu vzniku škody. Chýbajúce
oprávnenie na vykonávanie nájmu Š. K., B..K.., je bezvýznamné, keďže išlo o jednorazový prenájom.

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne XCob/XX/XXXX je sú viazané štátne orgány a teda aj tunajší súd
a to vrátane vyriešenia hmotnoprávnej otázky o zodpovednosti žalovaného a príčinnej súvislosti. Pokiaľ
ide o viazanosť NÚP Nitra, rozhodnutím správneho orgánu o otázke vyriešenej oprávneným orgánom
je súd viazaný. Žalobca poukazuje na porušenie prevenčnej povinnosti žalovaným a na objektívnu
zodpovednosťžalovanéhozavýsledok-montáž.Napojednávanídňa06.12.2010PZžalobcuuviedol,že

právny predchodca žalobcu si objednal objednávkou č. S. u žalovaného demontáž a montáž odstredivky,
ich vzťah sa spravoval Obchodným zákonníkom, pri činnosti podľa tejto zmluvy žalovaný porušil svoje
povinnosti a to preventívnu povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. predmetná odstredivka bola
vovlastníctveŠ.K.,B..K..,odktorejbolžalobcatútovužívanípodľanájomnejzmluvy.Prispätnejmontáži
túto vykonával žalovaný tak, že do pohonu zdvíhacieho zariadenia neoprávnene zasiahol použitím

elektrického pohonu s prevodovkou, keď však toto zariadenie nebolo určené na použite elektromotora.
Žalovaný tiež porušil pravidlá podľa normy Č. XXXXXX, kde zdvíhacie zariadenie je možné používať len
na ten účel pre ktorý je skonštruované. Úroky z omeškania žiada od 08.05.2009, keď dňom 07.05.2009
bola žalovanému doručovaná výzva na zaplatenie. V písomnom podaní zo dňa 31.01.2011 PZ žalobcu
žiadal priznať úrok z omeškania od 07.06.2009. Ďalej uviedol, že žalovaný sa nemôže liberovať

poukazovaním na nezabezpečenie vykonania skúšky na zdvíhacom zariadení oprávnenou osobou,
keďže žalovaný zodpovedá aj za prípadné porušenie povinnosti na splnenie povinností zo záväzkového
vzťahu použitej tretej osoby t.j. spoločnosti V. P. B..K.. respektíve ňou použitej osoby t.j. A. C. Z.. Navyše
pre posúdenie platnosti vykonanej odbornej skúšky je právne irelevantné, či vykonávajúca osoba konala
nad rozsah svojho oprávnenia, keďže analógiou k § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že platnosť

právneho úkonu tým nie je dotknutá, pričom navyše bol odborne spôsobilý pre zariadenia s vyššou
mierou ohrozenia ako sú žeriavy a zdvíhadla všeobecne. Žalovaný mal uvedené zariadenie riadne
skontrolovať z pohľadu jeho funkčnosti a prípadné pochybnosti nechať overiť na to oprávnenou osobou.
Žalovaný mal v čase pred použitím zdvíhacieho zariadenia od spoločnosti V. P., B..K.. zariadenie riadne
skontrolovať z pohľadu jeho funkčnosti a prípadné pochybnosti mal nechať overiť oprávnenou osobou.

Tvrdenie žalovaného spočívajúce v použití elektromotora neobstojí, keďže žalovaný ako zhotoviteľ bol
povinnýupozorniťprávnehopredchodcužalobcuakoobjednávateľananevhodnúpovahuprevzatejveci.
Žalovaný na uvedenú nevhodnosť použitia elektromotora v prípade ručného zdvíhacieho zariadenia
žalobcu nikdy neupozornil. V písomnom podaní zo dňa 08.11.2011 PZ žalobcu uviedol, že tunajší súdje viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne o predbežnej otázke a to zodpovednosti žalobcu
voči spoločnosti V. P., B..K... Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne založilo u žalobcu legitímne
očakávanie čo do zistenia osoby škodcu ako aj práva domáhať sa voči nemu v rámci všeobecného

postihového práva náhrady škody na čo bol zaviazaný sám, t.j. od osoby použitej na plnenie ktorou je
žalovaný. Žalovaný sa konania pred okresným a krajským súdom v Trenčíne odmietol zúčastniť. Výška
škody určená Krajského súdu v Trenčíne postup, podľa § 136 O.s.p. vychádzal z vyjadrenia jedinej
známej odborne zdatnej spoločnosti. Predmetom záväzkovo-právneho vzťahu žalobcu so žalovaným
bola spätná montáž odstredivky, žalovaný postupoval samostatne a nebol viazaný pokynmi žalobcu,

vlastná realizácia a postupy boli v zmysle § 537 ods. 1 ObZ vecou žalovaného. Neoprávneným zásahom
žalovaného do pohonu ručného mostového žeriavu použitím elektrického pohonu s prevodovkou,
porušilpovinnosťzvoliťsprávnytechnologickýpostup.Žalovanýporušilvšeobecnúprevenčnúpovinnosť
podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Účelne vynaložené náklady na právne zastupovanie v súvislosti
uvedenou škodou sú v celkovej výške 24.6690,52 eura, uplatnený nárok je len obdobie od roku 2004
do roku 2009 skutočne zaplatenej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb súvisiacich

s danou škodovou udalosťou. Súdne konania pred Okresným súdom Trenčín a Krajským súdom v
Trenčíne si nevyhnutne vyžadovali odborné poradenstvo advokáta vzhľadom na všeobecnú prevenčnú
povinnosť. Na pojednávaní dňa 16.11.2011 PZ žalobcu uviedol, že rozhodnutia Okresného súdu Trenčín
a Krajského súdu v Trenčíne sú pre tunajší súd záväzné a teda vykonanie dokazovania tak ako
to navrhuje PZ žalovaného považuje za nadbytočné. K späťvzatiu dovolania došlo, aby mohla byť

vyrokovaná znížená náhrada škody zo 6,5 mil. Sk na 4,5 mil. Sk. Pokiaľ ide o funkčnosť odstredivky túto
preskúmala autorizovaná spoločnosť. Centrivit a konštatovala poškodenie keramického obloženia a to
v tomto minimálnom rozsahu aj keď bez samotného roztvorenia odstredivky. Odstredivka padla z výšky
10 až 11 m, nešlo teda o zošuchnutie sa odstredivky. Výška škody tvrdená PZ žalovaného vychádza
z účtovníctva Š. L.. Pri zakladaní Š. K. uložil bez základného imania hnuteľné a nehnuteľné veci, až

následne došlo k zlúčeniu Š. L. s R. L.. O rohatke zváračský ústav konštatoval, že bola opotrebená,
avšak k zlomeniu zubu došlo v dôsledku zrýchlených otáčok vyvolaných elektromotorom použitým
pracovníkmi žalovaného. Na pojednávaní dňa 30.01.2012 PZ žalobcu uviedol, že napriek nevyužitiu
mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania ako aj nevyužitiu ústavnej sťažnosti sme v konaní
pred Okresným súdom Trenčín konali dostatočne s náležitou starostlivosťou a snahou o úspech vo veci.

Pokiaľ ide o výmena súčiastky na kladkostroji ako okolnosti majúcej vylúčiť zodpovednosť žalovaného
o tom žalovaný nič neuvádzal. Žalovaný ako osoba odborne zdatná si mala preveriť, či zariadenie, ktoré
používa pri plnení svojich zmluvných povinností je nefunkčné a zodpovedajúce všetkým požiadavkám.
Pokiaľ žalobca plnil na základe nároku priznaného právoplatným rozsudkom, je nadbytočné v tomto
konanívykonávaťdokazovanie.Vpísomnompodanízodňa18.04.2012PZžalobcuuviedol,žežalovaný

nebol v konaní pred Krajským súdom v Trenčíne vypočutý, lebo na opakované výzvy žalobcu odmietol
postavenievedľajšiehoúčastníka.Právnypredchodcažalobcusizmluvouodieloobjednalu žalovaného
demontáž odstredivky z R. L. B..K.. a montáž v Č. N. Š. K.. Záväzok žalobcu sa vzťahoval výlučne
k preprave odstredivky, povinnosť zabezpečiť žeriav sa nevzťahovala na montáž odstredivky v Š..
Zdvíhacie zariadenie bolo poskytnuté Š. K.. Zodpovednosť za výber vhodného zdvíhacieho zariadenia

má dodávateľ montážnych prác, ktoré má vykonať s odbornou starostlivosťou a to žalovaný, ak mal
žalovaný pochybnosti o vhodnosti použitého technologického zariadenia, mal na ich nevhodnú povahu
upozorniť. Na naplnenie liberačného dôvodu mal žalovaný preveriť zdvíhacie zariadenie aj elektromotor,
v prípade pochybností mal ich nechať overiť oprávnenou osobou. Žalobca nemal povinnosť nechať
odstredivku poistiť, mal len znášať náklady na poistenie a to len za podmienky, ak mu Š. K. ako

prenajímateľ poskytne potrebné informácie a doklady, čo však nebolo splnené. Vzťah medzi žalobcom a
žalovaným je obchodnoprávny, námietka žalovaného o premlčaní je bezpredmetná. Žiadne ustanovenie
nájomnej zmluvy neupravuje otázky týkajúce sa zdvíhacieho zariadenia, ale výlučne otázky predmetu
nájmu, t.j. poškodenej odstredivky. Pokiaľ ide o výšku škody zistenej aj bez otvorenia odstredivky,
táto bola určená v súlade s § 136 O.s.p.. Na pojednávaní dňa 31.05.2013 PZ žalobcu uviedol, že

trhavé pohyby má z poznámok ktoré si poznačil pri informačných výsluchoch, ktoré vykonal v r. 2005.
Má za potrebné vychádzať z ustanovenia § 373 nasl. Obchodného zákonníka a § 420a Občianskeho
zákonníka upravujúce objektívnu zodpovednosť. Na pojednávaní dňa 02.10.2013 PZ žalobcu uviedol,
že má pochybnosti o možnosti určiť neplatnosť revíznej správy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
podľa Obchodného zákonníka nedostatok oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti nespôsobuje

neplatnosť právneho úkonu pri vykonávaní tejto činnosti osobou bez oprávnenia. V písomnom podaní
zo dňa 03.12.2013 PZ žalobcu uviedol, že skutočnosť vykonania revízie zdvíhacieho zariadenia nad
rámec oprávnenia A.. C. nič nemení na skutočnosti, že bola vykonaná riadne tak ako to uviedol v revíznej
správe, navyše účelom na § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka je ochrana tretích osôb pred subjektmipodnikajúcimi neoprávnene, nepôjde tak o právny úkon nedovolaný a ani absolútne neplatný. Svedok
O. sa nevyjadril k čomu bol súdom predvolaný, vypovedal však o tom, že zdvíhacie zariadenie sekal
a malo nepravidelný chod. Bolo preto povinnosťou žalovaného prerušiť montážne práce a odstráni

závadu na zdvíhacom zariadení. Navyše z výpovede svedka Z. pri demontáži k žiadnemu trhaniu ani
sekaniu nedochádzalo. Nie je potvrdené jeho výpoveď o tom, že žalovaný požiadal žalobcu a to p. U. o
vykonanie revízie. Pre demontáži bola odstredivka rozobratá na dve časti aby sa zmestila cez montážny
otvor, pri montáži žalovaný takýto postup nezvolil. V písomnom podaní zo dňa 03.12.2013 PZ žalobcu
uviedol, že žalovaného protiprávne konanie spočíva v neoprávnenom zásahu do pohonu s prevodovkou,

čím došlo k preťaženiu predmetného zdvíhacieho zariadenia a následnému poškodeniu žalovaným
v rámci spätnej montáže zdvíhaného bremena. Použitie elektromotora bol neoprávnený zásah do
ručeného kladkostroja, čo bolo príčinou vzniku škody. Žalovaný mal vykonať dielo na svoje náklady
a nebezpečenstvo a to samostatne, pričom nebol viazaný pokynmi žalobcu. Mal upozorniť žalobcu
na nevhodnú povahu vecí prevzatých od žalobcu. Poukazuje na výpoveď svedka T. B. Z.. Porušenie
povinnosti postupovať schváleným technologickým postupom je aj porušením prevenčnej povinnosti. Ak

mal žalovaný indície vade zdvíhacieho zariadenia, napríklad v podobe nepravidelného chodu, sekania,
trhania a pod., mal toto nahlásiť. Žalovaný nepreukázal liberačné dôvody, keď nepreukázal, že ide
o neodvratnú, nepredvídateľnú udalosť, keď napr. svedok O. uvádzal nepravidelný chod zdvíhacieho
zariadenia. Na pojednávaní dňa 05.09.2014 PZ žalobcu uviedol, že s premlčaním nemožno súhlasiť,
keďže až po právoplatnom skončení konania v Trenčíne bolo možné ustáliť, že zodpovedným subjektom

je žalovaný vo vzťahu k žalobcovi a bolo možné si v presnej výške voči žalovanému náhradu škody
uplatniť. Namietal nedostatočnú odbornú starostlivosť, poukazoval na toto základné ustanovenie a
nie na omeškanie. Náhradu trov konania, ktoré si žalobca uplatňuje voči žalovanému z titulu ich
vzniku v konaní pred súdom v Trenčíne majú priamy súvis s týmto konaním o náhradu škody. PZ
žalovaného argumentuje nedostatočným hájením práv v konaní v Trenčíne, s ktorým hodnotením

nesúhlasí, avšak poukazovanie na tento súvis samotnou PZ žalovaného je len potvrdenie, že NTK
vzniknuté žalobcovi v konaní v Trenčíne si je možné voči žalovanému uplatniť dôvodne. Výška zmluvnej
odmeny vyplatenej žalobcom svojmu PZ v konaní v Trenčíne, bolo za zastupovanie v dvoch konaniach
na dvoch stupňoch. Považuje za správnu úvahu súdu v Trenčíne, ktorý v zmysle § 136 O.s.p. určil výšku
škody, keďže samotné zisťovanie výšky škody bolo možné vykonať len s nepomernými ťažkosťami v

dôsledku predpokladu výšky nákladov na preprava do odborne spôsobilej skúšobne v NSR a spojených
nákladov vo výške veľmi blízkej k samotnej výške predmetu sporu. Na pojednávaní dňa 13.06.2018 PZ
žalobcu uviedol, že žalovaný vadnou obsluhou zdvíhacieho zariadenia porušil svoju právnu povinnosť
vykonať dielo jeho riadnym ukončením a vykonať dielo s odbornou starostlivosťou podľa § 554 ods.
1 Obchodného zákonníka. S prihliadnutím na § 551 Obchodného zákonníka sa otázka premlčania

riadi ustanovením § 387 ods. 1 v spojení s § 397 Obchodného zákonníka t. j. premlčacia doba 4
rokov podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka začne plynúť dňom kedy vznikla objektívna možnosť
podať žalobu (takzvaná actio nata). Ustanovenie § 398 Obchodného zákonníka rozoznáva dve lehoty
a to subjektívnu 4-ročnú a objektívnu 10-ročnú, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
musia byť splnené 2 podmienky bez ktorých žalobca nemohol uplatniť svoj nárok na náhradu škody

sú to po a) vedomosť o škode a po b) vedomosť o osobe povinnej na jej náhradu. Obe podmienky
musia byť splnené kumulatívne. Vedomosť o škode musí byť reálna, takisto nestačí vedomosť o príčine
spôsobujúcej škodu, vedomosť o udalosti spôsobujúcej škodu a vedomosť o škode nemusia časovo
spadať do 1 dňa. Ani škodná udalosť a deň vzniku škody nemusia byť totožné. Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúca vedomosť o škode. Treba vedieť o druhu škody s takým

stupňom určitosti, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde. Poukazuje na rozsudok NS ČR
sp. zn. 21Cdo/2958/2007 z 13.11.2008, podľa ktorého o škode sa po škode dozvie vtedy keď zistí
skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah tak, aby
bolo možné pripadne tiež určiť aspoň približne výšku škody v peniazoch, obdobne tiež judikoval NS
ČR v rozsudku sp. zn. 21Cdo/2423/2006 z 26.07.2007, rovnaký názor zastávajú aj na SR najznámejšie

komentáre k príslušným právnym predpisom. Ohľadom druhej podmienky začatia plynutia subjektívnej
premlčacej doby žalobca musel mať vedomosť o škodcovi t.j. o tom kto ju spôsobil resp. o osobe,
ktorej sa ukladá povinnosť. Žalobca svoju vedomosť o škode získal resp. mohol získať prvýkrát dňa
01.06.2006 kedy v pripojenom súdnom spise Okresný súd Trenčín sp. zn. XXCb/XX/XXXX v spojení s
odvolacím spisom Krajský súd v Trenčíne sp. zn. XCob/XX/XXXX primárne poškodený Š. K.Ť. B..K..,

zaniknutý zlúčením so spoločnosťou V. P. B..K.. doručila na Okresný súd Trenčín návrh na rozšírenie
žalobného petitu z 31.05.2006 na takzvaný eventuálny. Pôvodný petit znejúci na uvedenie poškodenej
hnuteľnej veci do predošlého stavu bol rozšírený na povinnosť zaplatenia náhrady škody vo výške
6.500.000,-Sk. Ak žalobca doručil žalobu na tento súd 11.05.2009 tak si svoj nárok uplatňuje v 4 ročnejsubjektívnej premlčacej dobe, nakoľko od tohto momentu bola splnená jedna z dvoch podmienok začatia
plynutia subjektívnej premlčacej doby, kedy mohol aspoň orientačne určiť výšku škody v peniazoch.
Vedomosť o tomto návrhu Š. K. objektívne získal až neskôr. K bodu 57 zrušujúceho uznesenia Krajského

súdu v Bratislava uvádza, že prvostupňový súd na približne 13-ich pojednávaniach vykonal rozsiahle
dokazovanie ku všetkým 3 bodom potrebným na vznik nároku na náhradu škody podľa § 373 a nasl.
Obchodného zákonníka. K bodu 56 zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislava uvádza, že
skutočná výška škody, porušenie konkrétnej právnej povinnosti, príčinná súvislosť a výlučnosť vzniku
škody z dôvodu neoprávneného zásahu do zdvíhacieho zariadenia boli zodpovedané. K bodu 57

zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislava uvádza, že nebol ani nie je vlastníkom poškodenej
hnuteľnej veci t.j. nie je primárne poškodený, primárne poškodený bol vlastník uvedenej veci Š. K. B..K..
(V. P. B..K..). Podľa zistení žalobcu je hodnota neupravených nadrozmerných predmetov zo železa 0,17
eura na kg, pričom ak poškodená odstredivka nevážila viac ak 10 ton, hodnota šrotovného by bola
približne 1.700 eura. Žalovaný v doplnení svojho odvolania z 02.02.2003 proti rozhodnutiu inšpektorátu
prace v Nitre sp. zn. XX/XX/SE uviedol, že pred zahájením prác podľa zmluvy o dielo žiadali od Š.

K. B..K.. revíznu správu ručného kladkostroja v Š., čo potvrdil žalovaný opätovne aj na pojednávaní
na prvostupňovom súde 06.12.2010, keď uviedol, že došlo k porušeniu právnych predpisov zo strany
primárnej poškodeného - spoločnosti V. P. B..K.., pretože zveril žalovanému zdvíhacie zariadenie a
uviedol ho do omylu, že je funkčné revíznou správou z 02.06.2003, ktorá však nebola vykonaná
odborne spôsobilou osobou. K bodu 54 zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislava uvádza,

že zodpovednosť podľa Obchodného zákonníka je objektívna a nevyžaduje zisťovanie zavinenia. Pri
určení výšky škody prvostupňový súd vychádzal z úvahy v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
04.06.2008, z ktorého vyplýva, že sa riadil § 136 O.s.p., keďže určenie výšky náhrady škody bolo
možné zistiť vzhľadom na vykonané dokazovanie len s tzv. nepomernými ťažkosťami. Výšku určil v
súlade s platnou rozhodovacou praxou súdov, pričom poukázal vo svojom odôvodnení na rozsudok

NS SR sp. zn. 3Cdo/298/2006. K bodu 44 zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislava uvádza,
že interný záznam Š. K. k manipulácii s elektromotorom jednak podpísal vlastnoručne hlavný montér
žalovaného pán M. a jednak bola pravdivosť tohto záznamu preverená v správnom konaní vedenom
pred inšpektorátom práce v Nitre. K bodu 43 zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislava
uvádza, že žalobca nemal povinnosť poskytnúť návod na obsluhu ani oboznamovať žalovaného s jeho

obsluhou, keďže mu táto povinnosť nevyplývala ani zo zmluvy o dielo ani zo všeobecne záväzných
právnych predpisov. Okrem svedka T. aj znalec z VUZ doc. Z. potvrdil skutočnosť a to v zhode s
predtým vyhotoveným posudkom, že zámena motora mohla mať vplyv na poškodenie zdvíhacieho
zariadenia. K bodu 9 zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislava uvádza, že uvedeným
rozsudkom Okresný súd Trenčín bola žaloba primárne poškodeného v Š. K. zamietnutá. Uvedené

konanie bolo až uznesením Krajského súdu v Trenčína zo dňa 31.03.2008 zmenené aj na konanie o
náhradu škody v peniazoch. Žalobca žalovaného opakovane vyzval prostredníctvom jeho advokátskej
kancelárie Majeríkova, Koštiel Turčan and partners s.r.o. na vstup do uvedeného konania kedy mohol
účinne vzhľadom na vývoj súdneho sporu uplatniť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany ako to predpokladala vtedajšia aj dnešná civilná úprava. K nepostupovaniu v konaní

riadne vzatím dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Trenčína späť poukazuje na právny názor NS
ČSRz24.10.1979,zverejnenépodč.R22/1979,podľaktoréhoriadnepokračujevkonanítenktonebráni
svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym
rozhodnutím nemožno teda napr. uvažovať o riadnom pokračovaní v konaní tam, kde žalobca vezme
žalobu späť prípadne nepodá návrh na pokračovanie v konaní prerušenom podľa § 110 O.s.p.. Pokiaľ

však poškodený nepodá čo i len odvolanie proti rozsudku prvého stupňa a nezúčastní sa konania na
súde druhého stupňa nemožno na základe toho urobiť záver že nepokračuje riadne v konaní. Konanie
žalovaného súvisiace jednak so škodovou udalosťou a jednak v súvislosti s predchádzajúcimi súdnymi
konaniami možno považovať za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa
§ 265 Obchodného zákonníka. V prvom rade išlo o nedovolenú manipuláciu s elektromotorom po

vzniku škodovej udalosti, ktorej prešetrenia sa v tomto konaní domáha žalovaný a v druhom rade ide
o odmietnutie pristúpiť ako vedľajší účastník do konania XCob/XX/XXXX na Krajský súd v Trenčíne.
Žalobca tiež poukazuje na vyjadrenie P.. F.. Z. T. N. C. uvádzajúceho, že k poškodeniu rohatky došlo
v dôsledku elektromotora. V písomnom podaní zo dňa 10.07.2018 PZ žalobcu uviedol, že porušenie
právnej povinnosti spočívalo v porušení povinnosti pre žalobcu zabezpečiť bezvadný výsledok

objednanej demontáže a montáže odstredivky a hydromotora, povinnosť voliť správny technologický
postup a všeobecnú prevenčnú povinnosť keď zasiahol do ručného pohonu kladkostroja. Pokiaľ ide
o zabezpečenie žeriavu na manipuláciu žalobcom, predmetom objednávky nebola manipulácia ani
preprava predmetnej odstredivky zo závodu v R. M. V. P., B..K.. N. Š., ale len demontáž a následnáspätná montáž t.j. dvíhanie zapožičanej odstredivky ručným kladkostrojom poskytnutým na tento účel
žalovanému spoločnosťou V. P., B..K.. N. Č. N. Š.. Bola zavedená obchodná prax v povinnosti žalobcu
zabezpečiť žalovanému žeriav výlučne na manipuláciu - nakládku odstredivky, na samotnú inštaláciu

žeriav použitý byť nemohol ,o uvedenom svedčia aj listiny, kde sám žalovaný uvádza, že žeriav poskytla
spoločnosť V. P., B..K.. žalovanému a nie žalobcovi. V písomnom podaní zo dňa 10.07.2018 PZ žalobcu
uviedol, že v Občiansky zákonník predstavuje lex generalis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku.
Právna úprava Obchodného zákonníka je v prípade náhrady škody upravená pomerne komplexne,
rieši iba kontraktuálnu zodpovednosť v rámci obchodnoprávnych vzťahov, všeobecné ustanovenia tejto

právnej úprave chýbajú, je preto nevyhnutné aplikovať primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka,
keď poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 120/2011. Aj Obchodný
zákonník potom počíta so zodpovednosťou za škodu spôsobenou tretím subjektom (subdodávateľom),
neupravuje vzťah medzi dodávateľom a subdodávateľom je nevyhnutné aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to ustanovenie § 440 Občianskeho zákonníka. Postihový nárok v zmysle
§ 440 Občianskeho zákonníka nie je nárokom na náhradu škody, ale osobitným právnym nárokom,

vzniká žalobcovi ako postihovateľovi voči žalovanému ako postihovanému z dôvodu, že musel za
žalovaného ako škodcu uhradiť primárne poškodenému škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný ako
pôvodca protiprávneho konania. Žalobcovi vzniká voči žalovanému nárok na náhradu toho, čo musel za
žalovaného uhradiť poškodenému, nie osobitný nárok na náhradu škody. Nie je teda potrebné vykonávať
osobitné dokazovanie vo vzťahu k výške škody, nakoľko nárok na regres v zmysle § 440 Občianskeho

zákonníka nie je nárokom na náhradu škody, ale osobitným nárokom plynúcim práve z vykonanej
úhrady, ktorou žalobca uhradil za žalovaného škodu, ktorá vznikla primárnemu poškodenému priamo
voči žalovanému ako škodcovi. Vznik škody tretej osoby je v predmetnom prípade nespochybniteľný
a bol jednoznačne preukázaný v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne vedenom pod sp.
zn. XXCb/XX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne vedenom pod sp. zn. XCob/XX/

XXXX. Na pojednávaní dňa 20.08.2018 PZ žalobcu uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby je pri
posúdení nároku ako regresu od zaplatenia, pri posúdení nároku ako náhradu škody od uplatnenia si
peňažnej náhrady voči žalobcovi v konaní vedenom na Okresný súd Trenčín. Žalobca sa nedomáha
nárokov v zmysle § 562 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o skúmanie, či zdvíhacie zariadenie malo
vady, ktoré spôsobili alebo mohli mať vplyv na pád odstredivky, poukazujem na skutočnosť, že zdvíhacie

zariadenieposkytlaspoločnosťV.P.B..K..aniežalobca.Žalovanýtotozariadeniepoužilužnademontáž
odstredivky a neuviedol, že by toto trpelo nejakými vadami, žalovaný by tak v prípade existujúcich vád
zdvíhacieho zariadenia pred montážou odstredivky porušil povinnosť oznámiť nevhodnosť zdvíhacieho
zariadenia na činnosť montáže. K príčinám vzniku škody sa vyjadrili znalci t. j. odborne zdatné osoby,
pokiaľ ide o výpoveď p. O., tento odborne zdatnou osobou nie je a navyše má vzťah k veci žalovanému.

Poukazujem tiež na v čase škody účinnú vyhlášku č. 374/1990 Zb. upravujúca postup a podmienky
používania zdvíhacieho zariadenia, z ktorej vyplýva, že nesplnenie podmienok tým, čo použil zdvíhacie
zariadenie, vzniká mu zodpovedá za škodu v zmysle porušenia prevenčnej povinnosti predchádzať
škodám. Žalobcovi bol doručený rozsudok odvolacieho súdu v Trenčíne, tento bol po doručený záväzný
a právoplatný žalobca tak musel podľa neho postupovať. Z výpovedí svedkov vyplýva, že zdvíhacie

zariadenie sa pri montáži odstredivky správalo neštandardne, žalovaný bol preto povinný prerušiť
montáž,čovšakneurobil.Žalobcasiuplatňujesvojnárokvsúladesozákonomanievrozporespoctivým
obchodným stykom. Z rozhodnutí súdov v Trenčíne je zrejmé, že škoda vznikla, kto ju zavinil a nárok na
jej náhradu zanikol zaplatením. Odstredivka bola vložená ako nepeňažný vklad do spoločnosti Š.V. L. do
spoločnosti Š. K. následne premenovanej na V. P. B..K.., teda v čase škodovej udalosti bolo vlastníctvo

zrejmevkonanípreukázané.Napojednávanídňa27.02.2019PZžalobcuuviedol,žeklistuV.P.B..K..zo
dňa20.11.2018poukazujenazhrňujúcevyjadreniezodňa24.08.2018najehobod1a2odkazujúcomna
rozhodnutie NS ČSFR popisujúcom, ktorá skutočnosť je rozhodná pre výšku náhrady škody. Uvedené je
dôležité, pokiaľ by bol vzťah právne kvalifikovaný, ako náhrada škody. Dáva do pozornosti súdu právne
posúdenie, ktoré posudzuje náš nárok, ako postihové právo podľa § 440 Občianskeho zákonníka, ktoré

sa podporne použije aj pre obchodnoprávne vzťahy, keď v Občianskom zákonníku obdobné ustanovenie
nie je. Pokiaľ ide o dovolanie, žalobca ako výrobný podnik musel vykonať úkony, aby bola zachovaná
prevádzka a preto skôr odrokoval zníženie náhrady škody, čo sa aj podarilo a nepokračoval v dovolacom
konaní, čím sa vyhol exekúcii, tento postup má za súladný s § 384 Obchodného zákonníka.

2. V písomnom podaní zo dňa 21.12.2009 PZ žalovaného uviedla, že otázkou porušenia povinností
pri správe majetku zo strany spoločnosti V. P. B..K.. respektíve spoluzavinenia na vzniku škody zo
strany tejto spoločnosti alebo žalobcu sa Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. X L. - XXX zo
dňa 04.06.2008 vôbec nezaoberal. Z rozhodnutia súdu nevyplýva ako a na základe čoho dospelsúd k výpočtu výšky náhrady škody, keď až po vynesení rozsudku spoločnosť L. listom zo dňa
23.06.2008uviedlaakopredpokladanúminimálnuvýškucenyopravyzariadenia.Žalobcabolrozsudkom
sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 18.07.2008 zaviazaný na vrátenie odvodňovacej odstredivky, z čoho

vyplýva, že odvodňovacia odstredivka nie je k dispozícií spoločnosti V. P. B..K... Nie je daná príčinná
súvislosť medzi vznikom škody na strane poškodeného ako aj žalobcu a porušením práva na strane
žalovaného.Nebolopreukázanéporušeniepovinnostivyplývajúcejzobchodnéhozáväzkovéhovzťahua
to vznik škody zmluvnej strane, dodržanie zásady predvídateľnosti a preukázanie neexistencie okolností
vylučujúcich protiprávnosť. Za najpravdepodobnejšiu technickú príčinu pádu odstredivky označil žalobca

v predmetnom odvolaní zlý technický stav motorového zdvíhadla poskytnuté Š. K., B..K... K. V. P.
B..K.. opomenula povinnosť vykonať potrebné skúšky na zaistenie riadneho fungovania zdvíhacieho
systému. Na strane spoločnosti V. P. B..K.. bola opomenutá povinnosť vopred vykonať potrebné skúšky
na zaistenie riadneho fungovania zdvíhacieho systému. Ak je príčin viac, je pre existenciu príčinnej
súvislosti nevyhnutné, aby reťazenie postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku
škodynatoľkoprepojený,žeužzpôsobeniaprvotnejpríčinymožnodôvodnevyvodzovaťvecnúsúvislosť

so vznikom škodlivého následku. Prvotnou príčinou vzniku škody zo strany spoločnosti V. P. B..K..
je nezabezpečenie vykonania skúšky na zdvíhacom zariadení a predložením potvrdenia o skúške
osobou nedisponujúcou oprávnením oprávnení na vykonanie takejto skúšky, neoznámenie zo strany
poškodeného vedeniu spoločnosti V. P. B..K.. o zmene spôsobu zdvíhania bremena zo strany žalovanej
spoločnosti, porušenie § 8a ods. 6 z. č. 330/1996. V prípade zistenia, že osvedčenie o vykonaní skúšky

dvojnosníkového ručného mostového žeriavu vykonávala neoprávnená osoba, by žalovaný nevykonal
spätnú montáž ani by nepristúpil k realizácii zásahu do pohonov žeriava vykonanou úpravou. Š. K.
B..K.. od roku 2000 nevykonávala podnikateľskú činnosť vo výrobe cukru, v predmete činnosti nemala
nájom hnuteľných vecí. Výlučná zodpovednosť zo strany žalovaného nebola doposiaľ jednoznačne
preukázaná. Jediný orgán, ktorý sa nad rámec svojich oprávnení zaoberal príčinou vzniku poškodenia

odstredivky bol Inšpektorát práce Nitra a následne NIP ako odvolací orgán, ktorý ako príčinu havárie
stanovil neoprávnený zásah do ručného kladkostroja použitím elektromotora s prevodovou na ťahanie
ručnej reťaze vychádzajúc z technickej správy N. z 12.09.2003 a zo stanoviska firmy C. z 01.04.2004 a
záväzného stanoviska Technickej inšpekcie SR - Nitra zo dňa 06.04.2004. Použitie elektrického pohonu
na zdvíhanie rotora odstredivky bolo vykonané už pri montáži a demontáži odstredivky v cukrovare

v R. a to so súhlasom riaditeľa Š. K. B..K.. a zástupcu žalobcu. Neboli predložené žiadne doklady
o nadobudnutí žeriavu výrobné číslo XXX, rok výroby 1992, od výrobcu VASTA ČR ani doklady o
technickom stave tohto žeriavu či o vykonaných odborných prehliadkach a skúškach za obdobie od jeho
uvedenia do prevádzky až do dňa havárie. Otázkou opotrebovania materiálu žeriavu s ručným pohonom
výrobné číslo 022 v dôsledku viac ako jeho desaťročného používania sa nikto nezaoberal. Inšpektorát

práce konštatoval, že skúška na uvedenom zariadení bola vykonaná osobou, ktorá nedisponovala
oprávnením na vykonanie uvedenej skúšky, teda neboli zo strany spoločnosti V. P. B..K.. splnené
podmienky pre zabezpečenie riadneho výkonu činností žalovaného pri spätnej montáži odstredivky
HW2A v areáli Š. K., B..K.., keď zdvíhacie zariadenie vôbec nebolo spôsobilé na zdvíhanie. Odvolávanie
sa žalobcu na závery NIP Nitra bez skúmania miery zavinenia zúčastnených strán na vzniku škody

nemá právne opodstatnenie. Ustanovenia zákona 330/1996 Z.z. neustanovujú otázku ochrany majetku
ani zodpovednosti za škodu. Súčasne navrhol vstup spoločnosti O. K. S. B..K.. do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V písomnom podaní je zo dňa 30.11.2010 PZ žalovaného
uviedla, že žalobca vyzval žalovaného na vstup do konania až po vynesení rozsudku na Okresný súd
Trenčín, do tej doby sa nedomáhal vstupu do konania. Neumožnil žalovanému ani ako svedkovi byť

v označenom konaní vypočutý a hájiť tak svoje práva z hľadiska preukázania neexistencie príčinnej
súvislosti. Na pojednávaní dňa 06.12.2010 PZ žalovaného uviedla, že na spätnú montáž bol použitý
ručný mostový žeriav vo vlastníctve spoločnosti V. P. B..K.., tento bol v 100% stave pred použitím,
zmluvu o dielo so žalobcom nespochybňuje. Odstredivka bola demontovaná v priestoroch V. P., B..K..
podobným zariadením a takým istým spôsobom bola namontovaná v priestoroch predchodcu žalobcu.

Žalovaný s týmto žeriavom manipuloval po príchode do Š. L., B..K.., tam mu pri demontáži odstredivky
približne vo výške 3 metre nad zemou táto skočila dole, v dôsledku čoho zapochyboval žalovaný o
funkčnosti ručného mostového žeriavu a žiadal o vykonanie revízie 02.06.2003. Vykonanie revízie
si objednala spoločnosť Š. L., B..K.., bol vykonaný osobou na to neoprávnenou. Došlo k porušeniu
právnych predpisov zo strany primárne poškodeného, pretože zveril žalovanému zariadenie, ktoré

nebolo technicky od kúpy odskúšané, pričom ho uviedol ho do omylu, že je funkčné revíznou správou
zo dňa 02.06.2003, ktorá však nebola vykonaná odborne spôsobilou osobou. Liberačný dôvod tiež
spočíva v tom, že žalovaný použil k montáži zariadenie, ktoré mu dodal sám právny predchodca
žalobcu t. j. používaný elektromotor. V písomnom podaní zo dňa 16.11.2011 PZ žalovaného uviedol,že pokiaľ je škoda spôsobená viacerými na seba viazanými udalosťami, ich naviazanie nesmie byť
ničím porušené, ak by k ich porušeniu došlo, došlo by aj k porušeniu príčinnej súvislosti. Žalobca
vyzval žalovaného na vstup do konania až po vynesení prvostupňového rozhodnutia na Okresnom súde

Trenčín a do tej doby sa nedomáhal, aby žalovaný do konania vstúpil ako vedľajší účastník. Krajský
súd v Trenčíne sa nedostatočne vysporiadal s otázkou príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného
a vznikom škody, na ktorú bol žalobca predmetnými rozsudkami zaviazaný. Primárne poškodený
podľa tvrdenia jedného z vtedajších zamestnancov mal pred vykonaním revízie zdvíhacieho zariadenia
vymeniť na kladkostroji súčiastku, ktorá pri zdvíhaní odstredivky spôsobila pád rotora, čo nebolo v

konaní pred Krajským súdom v Trenčíne preskúmané. žalovaný v čase pred použitím kladkostroja nemal
žiadnu možnosť uvedené zariadenie riadne skontrolovať z pohľadu jeho funkčnosti. Nutnosť následnej
kontroly oprávnenosti osoby nie je s poukazom na okolnosti prípadu obvyklá, nebolo zistené, že v
akom rozsahu rotor motora odstredivky bol poškodený a či vôbec bol poškodený, keď po páde bolo
viditeľné len roztrhnutie remenice rotora. Žalovaný použil k montáži zariadenie dodané mu samotným
predchodcom žalobcu, ktorý boe akýchkoľvek závad bol na zdvíhanie toho istého bremena používaný

u právneho predchodcu žalobcu. Použito elektromotora nebolo zľahčenie práce ale zabezpečenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalovaný ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol
predvídať prekážku spočívajúcu v zásahu do integrity kladkostroja. Na pojednávaní dňa 16.11.2011 PZ
žalovaného uviedol, že súd nie je viazaný celým rozsudkom Okresného súdu Trenčín a Krajského súdu
v Trenčíne, ale z týchto rozhodnutí má len vychádzať. Má za nepreukázanú nefunkčnosť odstredivky,

ktorá navyše nepadla z veľkej výšky, ale sa údajne len zošuchla. V doterajších konaniach a to či pred
súdmi alebo pred inšpektorátmi práce nebola skúmaná nefunkčnosť tohto zariadenia. Žalobca podal
dovolanie voči rozhodnutiam súdov v Trenčíne, v ktorých uvádzal hodnotu odstredivky nižšiu ako 4
milióny SK. Nebolo skúmané či rohatka nebola poškodená už pred samotnou haváriou. Inšpektorát
práce sa tiež nezaoberal tvrdeniami svedkov, že došlo k manipulácii s kladkostrojom zo strany primárne

poškodeného. Žalobca zobral späť dovolanie voči rozhodnutiam súdov v Trenčíne. Samotné vyjadrenia
spoločnosti V. P. B..K.. pred súdmi v Trenčíne, pokiaľ ide o výšku škody, má za zavádzajúcu, keď v
nich sa uvádza hodnota čističky vôd 161 mil. Sk. Má tiež za pochybnú aktívnu legitimáciu žalobcu,
keď Š. L., B..K.. sa spojil s R. L. a bola vytvorená Š. K.., ktorej základné imanie bolo tvorené aj
nepeňažným vkladom niektorého z akcionárov, ale nebol to Š. L.. Vychádza z vyjadrenia znalca, ktorý

uviedol, že oprava je možná avšak nie je účelná. V písomnom podaní zo dňa 30.01.2012 PZ žalovaného
uviedla, že z predložených nárok žalobcu nie je zrejmé, či sa nárok na náhradu škody týka trov v
konaní XXCb/XX/XXXX B. XXCb/XX/XXXX oba vedené na Okresnom súde Trenčín. Nebolo preukázané
ani v jednom konaní v akom rozsahu bola odstredivka poškodená. Nebolo preukázané, že by za
vzniknutú škodu v celom rozsahu zodpovedal žalovaný. Žalobca sa zaviazal zabezpečiť prepravné

vozidlo a žeriavy k manipulácií k preprave. Ani žalobca ani Š. K., B..K.. ako primárne poškodená
neposkytli pri spätnej montáži potrebnú súčinnosť, žalobca nezabezpečil potrebný žeriav, čím nesie
spoluzodpovednosť. Žalobca v konaní XXCb/XX/XXXX uviedol, že vznik škody je v príčinnej súvislosti
s nesplnením povinnosti prenajímateľa t.j. Š. K., B..K.. poskytnúť na spätnú montáž technicky spôsobilé
zariadenie. Ak by mal žalovaný vedomosť o skutočnosti, že zdvíhacie zariadenie nebolo pred vykonaním

montážnych prác riadne odskúšané, nebol by dňa 05.06.2003 pristúpil k realizácií spätnej montáže
odstredivky. Z posudku P.. T. v konaní XXcb/XX/XXXX vyplýva vykonanie skúšky podľa inej normy,
s nižšou záťažovo hmotnosťou, zlá funkcia brzdy kladkostroja a obmedzená činnosť západky boli
spôsobené zlým technickým stavom kladkostroja. Všeobecná cena rotora podľa znalca je k 05.06.2003
vo výške 119.273,94 eura (pôvodne 3.593,247,-Sk). Súdne konanie XX/Cb/XX/XXXX na Okresnom

súde Trenčín a Krajskom súde v Trenčíne vykazuje nezákonnosti, keď súd vôbec neskúmal či bolo
odvolanie podané v zákonnej lehote, keď odvolanie malo byť odmietnuté, pre skutočne oneskorene
podané odvolanie, až po vynesení rozhodnutia na Okresný súd Trenčín a Krajským súd v Trenčíne
požiadala spoločnosť V. P., B..K.. listom o stanovisko a spoločnosť L. toto vydala, teda Krajský súd v
Trenčíne rozhodoval bez právne relevantných dôkazov. Nie je zrejmé kedy a akým spôsobom prešla Č.

do vlastníctva Š. K., B..K... Závery NIP Nitra boli bez skúmania podielu účasti na vzniku škody zo strany
zainteresovaných strán. Zásah do pohonu žeriava nebol protiprávny, ale v súlade s § 7 z. č. 330/1996
vo vzťahu k dodržiavaniu zásad prevencie. Škoda vznikla neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcu pôvod
v prevádzke žalovaného a bola spôsobená zavinením aj zo strany poškodeného i žalobcu. Žalobca
sa dozvedel dňa 05.06.2003 o škode aj keď nebolo vyčíslená a mohol si uplatniť voči žalovanému

svoj nárok do 05.06.2007, vznáša teda námietku premlčania. Na pojednávaní dňa 30.01.2012 PZ
žalovaného uviedla, že pred Krajským súdom v Trenčíne sa konalo o odvolaní, ktoré bolo oneskorene
podané, došlo k porušeniu práv tunajším žalobcom. Pokiaľ ide o žalobcom podané dovolanie v konaní
v Trenčíne nebolo prejednané, lebo bol žalobca nečinný a nezaplatil súdny poplatok. Trovy konaniažalobca nepreukázal, že vznikli v súvislosti so súdnym konaním XXCb XX/XXXX Q.. XXCb/XX/XXXX,
keď ide len o všeobecné poukazovanie platieb na účet PZ, teda v tejto časti nie je preukázaná príčinná
súvislosť medzi tvrdenou škodou a konaním žalovaného. Namieta premlčanie pretože pokiaľ by sa

právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom spravoval Občianskym zákonníkom bol by nárok žalobcu
premlčaný. V konaní XXCb/XX/XXXX pred Okresným súdom Trenčín z nepochopiteľných dôvodov
odmietli vykonať dokazovanie v tomto smere. Zo zmluvy o nájme z 31.10.2002 na základe ktorej bol
žalovanému prenechaný do užívania kladkostroj má za preukázané vykonávanie opravy žalobcom a
zodpovedal za náležitý stav tohto kladkostroja. Zo spisu XXCb/XX/XXXX a to str. 340 a 450 vyplýva zlý

technický stav kladkostroja. Znalec T. poukazuje na nesprávne vykonanú záťažovú skúšku táto mala
vyť vykonaná podľa inej normy s bremenom 10 % ťažším uvedené mohlo mať vplyv na posúdenie
vhodnosti použitia kladkostroja. Na pojednávaní dňa 23.04.2012 PZ žalovaného uviedla, že výšku
škody má za pochybnú. V písomnom podaní zo dňa 06.06.2012 PZ žalovaného uviedla, že žalobca
v konaní XCob/XX/XXXX nevyužil zákonom danú možnosť mimoriadneho opravného prostriedku, ani
nevykonal žiaden úkon smerom k súdu, aby vyzval žalovaného do konania ani nepožiadal o výsluch

žalovaného ako svedka v tomto súdnom konaní. K poruche došlo bez výraznejšej plastickej deformácie
v mieste iniciácie lomu, zub rohatky bol postupne zdeformovaný predchádzajúcim používaním až do
takej miery, že došlo k zlyhaniu jeho funkcie - preskočeniu západky, ktorá sa zasekla na nasledujúcom
zube a došlo k malému zhupnutiu bremena, ktorá dynamická sila spôsobila zlom medzi valcovou a
ozubenou časťou rohatky. Charakter lomu nasvedčuje, že v prechode medzi valcovou a ozubenou

časťou rohatky už v minulosti v dôsledku predchádzajúceho používania došlo k vzniku mikrotrhliny.
Elektromotorom boli bremená zdvíhané rovnomernou rýchlosťou do výšky 7,5 metra. K rozlomeniu
rohatky došlo v dôsledku jej zlého technického stavu vzniknutého predchádzajúcim používaním žeriavu.
Na pojednávaní dňa 31.05.2013 PZ žalovaného uviedla, že vo výpovedi svedka S. pred Inšpektorátom
práce nie je uvedené, že by uvádzal zasekávanie resp. sekané pohyby 3-4 cm pri spúšťaní. Revízna

správa nemá dátum, nie je zrejmé, či a kedy bola vykonaná. Má za potrebné skúmať revíznu správu,
keďže svedok D. sa vyjadril, že ak by nebola revízna správa tak by nebol zariadenie použil. Navyše
svedok D. uviedol, že revíznu správu mal od pracovníka žalobcu. Na pojednávaní dňa 02.10.2013 PZ
žalovanéhouviedla,ževystalinovéskutočnostivovzťahukoprávneniup.C.vykonaťrevíziuzdvíhacieho
zariadenia, zvažuje určenie neplatnosti revíznej správy zdvíhacieho zariadenia. Na pojednávaní dňa

05.09.2014 PZ žalovaného uviedla, že konanie v Trenčíne bolo konaním kde nesprávnym postupom
sa došlo k nesprávnym záverom. Úvaha tamojšieho súdu vedúca k ustáleniu výšky priznanej škody
nebola správna, nebola na základe dôkazov. Sumu priznanú v konaní v Trenčíne má za neprimeranú,
rovnako došlo k zásahu do práv žalobcu tým, že v konaní pred súdom v Trenčíne bol označený
za zodpovedný subjekt za vznik škody. Nebol tiež vyhotovený znalecký posudok k zisteniu výšky

škody, ale bol vyhotovený len znalecký posudok k technickému stavu zariadenia, v dôsledku zlyhania
ktorého došlo ku škode, pričom má za to, že nielen použitím elektromotora pri zdvíhaní došlo ku
škode, ale k havárií došlo aj v dôsledku zlého technického stavu samotného zdvíhacieho zariadenia.
Aj samotné elektrické zariadenie bolo vo vlastníctve žalobcu. V písomnom podaní zo dňa 05.09.2014
PZ žalovaného uviedla, že doposiaľ nedošlo k preukázaniu rozsahu poškodenia odstredivky. Pri dvíhaní

rotora s hydromotorom dňa 05.06.2003 došlo k ulomeniu valcovej časti rohatky vplyvom extrémneho
rázového namáhania, ktoré bolo spôsobené nezaskočením západky v celom profile do zubu rohatky.
Na pojednávaní dňa 13.06.2018 PZ žalovaného uviedla, že žiada zistiť, kde sa v súčasnosti nachádza
samotná odstredivka a to za účelom posúdenia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody žalobcovi
a tvrdením porušením právnej povinnosti žalovaným. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nesplnil

povinnosti dané mu ustanovenia § 562 Obch Z, do dnešného dňa nepreukázal, že ak si dielo prezrel
resp. zariadil jeho prezretie zistené vady diela uplatnil u žalovaného bez zbytočného odkladu. Žalovaný
nemohol objektívne posúdiť, či išlo o dovolený alebo nedovolený zásah do zdvíhacieho zariadenia aj z
dôvodu, že mu nebol žalobcom poskytnutý návod na jeho obsluhu a nebol ani žalobcom na jeho obsluhu
zaškolený. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že k poškodeniu odstredivky došlo výlučne

alebo čiastočne v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného a z vykonaného dokazovania
nevyplývaanivýškaskutočnejškodyvzniknutejžalobcovivpredmetnejveci.Navrhujevyzvaťžalobcuna
predloženie obsahu vyššie uvedeného dovolania. Žalobca bol povinný dodať odstredivku vo funkčnom
stave a túto povinnosť si zjavne nesplnil. Na pojednávaní dňa 20.08.2018 PZ žalovaného uviedla, že
premlčacia lehota začala plynúť najneskôr podaním žaloby na Okresnom súde Trenčín a teda by už

nárok bol premlčaný v čase podania žaloby na tomto súde. V písomnom podaní zo dňa 10.09.2018 PZ
žalovaného žiadala vyzvať spoločnosť V. P. B..K.., aby oznámili či plnoplášťová závitová odvodňovacia
odstredivka typ S 5-1. výrobné číslo XXXX, výrobca: KLID Humboldt Wedag, Nemecko sa ku dňu
vyžiadania informácie nachádza v majetku spoločnosti V. P. B..K.., P.: XX XXX XXX, ak áno, či došlok jej oprave a je prevádzkyschopná, aká bola účtovne evidovaná zostatková hodnota odstredivky
ku dňu 20.10.2008. Na pojednávaní dňa 27.02.2019 PZ žalovaného uviedla, že už v čase vydanie
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne bola hodnota odstredivky nula, rozhodnutie Krajského súdu v

Trenčíne má za nezákonné, napriek tomu, že dňa 28.07. nadobudlo právoplatnosť. Súčasťou práva na
spravodlivý proces je aj právo na spravodlivé rozhodnutie, žalobca mal teda v konaní v Trenčíne uplatniť
aj mimoriadne opravné prostriedky, žalovaný však za podané dovolanie nezaplatil poplatok, preto bolo
dovolacie konanie zastavené. Poukazuje na § 135 a 194 Obchodného zákonníka, podľa ktorých je
štatutárny orgán povinný vykonávať svoju funkciu riadne s odbornou starostlivosťou, čo však svojím

postupom v konaní na súde v Trenčíne nevykonali. Odstredivka bola nepoužívaná, zošrotovaná, došlo
tak k bezdôvodnému obohateniu na strane V. P. B..K.. voči žalobcovi, avšak toto nemôže byť prenesené
na žalovaného. PZ žalobcu tiež tvrdí zmenu právnej kvalifikácie, táto nebola tvrdená od začiatku, preto
má aj z tohto dôvodu nárok za premlčaný, ktorý postup považuje voči žalovanému za spravodlivý, keď
navyše bola škoda spoluspôsobená z dôvodu, že s odstredivkou bolo nakladané v areáli žalobcu a
tento dal súhlas na použitie elektromotora. P.. T. v znaleckom vyjadrení uviedol výšku škody 119.274,-

eura, ktorá je skoro polovičná zo sumy zaplatenej žalobcom spoločnosti V. P. B..K... Právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným je zo zmluvy o dielo a nie zo zmluvy o nájme na nehnuteľné veci. Žalobca by
v konaní v Trenčíne postupoval podľa § 384, keď podal dovolanie, pričom poukázal na premlčanie ale
nepoukázal na výšku škody, požiadal aj o odklad vykonateľnosti. Uvedené bolo dostatočné na zvrátenie
nepriaznivého rozhodnutia, následne však v konaní nepokračoval.

3. Písomným podaním zo dňa 22.12.2010 spoločnosť O. S., B.. K.. vstúpila do konania ako vedľajší
účastník. V písomnom podaní zo dňa 04.08.2011 PZ vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
uviedol, že žalobcovi nevznikla škoda na základe novej škodovej udalosti, ale v dôsledku poškodenia
predmetnej hnuteľnej veci dňa 05.06.2003. Závery inšpektorátu práce sú bezpredmetné, keďže konanie

bolo zastavené bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej, navyše tento nie je kompetentný
posudzovať zodpovednosť za škodu. Súd v konaní XCob/XX/XXXX nebol oprávnený posudzovať
otázku porušenia či neporušenia povinností žalovaným, pretože žalovaný nebol účastníkom konania
a nebol ani účastníkom zmluvného vzťahu, z ktorého spoločnosť V. P. B..K.. uplatňovala náhradu
škody. Súd nezisťoval výšku škody na základe odborného posúdenia tejto technickej a odbornej

otázky, ale pri vyčíslení výšky vzniknutej škody vychádzal výlučne z vyčíslenia len predpokladaných
nákladovnaopravu.Súdvodôvodnenírozhodnutiavýslovneuvádza,žeprimeranosťsumypožadovanej
spoločnosťou V. P. B..K.. ako náhradné plnenie neskúmal, pretože vychádzal z návrhu spoločnosti V.
P. B..K... K vzniku škody došlo v dôsledku poškodenia predmetnej hnuteľnej veci počas vykonávania
diela, ku vzniku škody však nedošlo v dôsledku nevykonania diela alebo oneskoreného vykonania diela,

žalovaný potom nemôže zodpovedať podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka. Sám žalobca sa
označujezapoddodávateľažalovaného.Privykonávanípredmetnéhodielabolsamotnýžalobca,pričom
žalobca nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť vykonanie skúšky na zdvíhacom zariadení oprávnenou
osobou a uvedená skutočnosť bola príčinou poškodenia v predmetnej hnuteľnej veci. Žalovanému
vznikne voči žalobcovi právo na náhradu škody vzniknutej žalobcovi. Žalobca nemá právo na náhradu

škody vzniknutej žalobcovi v súvislosti s poškodením predmetnej hnuteľnej veci, pretože nesplnenie
uvedenej povinnosti žalobcu bolo príčinou vzniku prekážky brániacej žalovanému splnenie jeho
povinnosti vykonať predmetné dielo. Žalobca má v prípade vzniku práva na náhradu škody voči
žalovanému nárok len na náhradu nákladov účelne vynaložených pri uplatňovaní práva na náhradu
škody, žalobca však neuvádza žiadne odôvodnenie preukazujúce, že ním uplatnená náhrada nákladov

predstavuje účelne vynaložené náklady. Na pojednávaní dňa 05.09.2014 PZ vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o premlčanie, nie je potrebné, aby bola škoda judikovaná,
postačuje vedomosť poškodeného o tom, kto škodu spôsobil a jej približný rozsah. V písomnom
podaní zo dňa 10.07.2018 PZ intervenienta na strane žalovaného uviedla, že žalobcom uvádzaný
návrh na rozšírenie žalobného petitu nepredstavoval uplatnenie nového nároku na náhradu škody v

súdnom konaní, predstavoval len rozšírenie žalobného návrhu na náhradu škody o ďalší nový spôsob
nahradenia vzniknutej škody. Žalobca mal vedomosť o vzniku škody odo dňa jej vzniku a taktiež o
uplatnení nároku na náhradu škody voči nemu spoločnosťou V. P. B..K.. v súdnom konaní. Povinnosť
nahradiť škodu vzniknutú spoločnosti V. P. B..K.. poškodením odstredivky vznikla žalobcovi okamihom
poškodenia odstredivky, teda dňom 05.06.2003 a súčasne v rovnaký okamih vzniklo žalobcovi právo

na náhradu škody voči žalovanému ako subjektu ,pri ktorého činnosti pre žalobcu došlo k poškodeniu.
Predpokladaná výška vzniknutej škody sa uvádzala už pri šetrení predmetnej udalosti inšpektorátom
práce.Samotnýžalobcauznal,žepriprvostupňovomrozhodnutíčiastkovúneskúmalaanijunezohľadnil
vo svojom rozhodnutí. Spôsobilosť zdvíhacieho zariadenia zabezpečeného žalobcom na zdvíhanieodstredivky bola sporná, pretože jeho technický stav bol posudzovaný neodbornou a neoprávnenou
osobou. V písomnom podaní zo dňa 02.09.2017 PZ vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
uviedol, že Inšpektorát práce Nitra ako a Národný inšpektorát práce sú orgánmi štátnej správy, sú

preto oprávnené posudzovať otázku, či pri vykonávaní činnosti pracovníkmi žalovaného boli alebo
neboli dodržané predpisy z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nie sú však oprávnené
posudzovať otázku, či škoda vzniknutá na predmetnej hnuteľnej veci v súvislosti s posudzovanou
činnosťou vznikla v dôsledku porušenia právnych predpisov. Súd v konaní v Trenčíne nebol oprávnený
posudzovať otázku porušenia povinnosti žalovaným, pretože žalovaný tam nebol účastníkom konania.

Dielom bola demontáž a následná montáž predmetnej hnuteľnosti a k vzniku škody nedošlo v dôsledku
porušenia nevykonania diela, pretože ukončeniu bránila vzniknutá prekážka. Žalobca bol povinný
zabezpečiť pre vykonanie diela potrební zdvíhacie zariadenie a to samozrejme v technickom stave
umožňujúcom riadne a bezpečné vykonanie dohodnutého diela. Žalovaný požiadal o vykonanie revíznej
skúšky zdvíhacieho zariadenia pred začatím vykonávania diela. Žalovaný vzhľadom na predloženie
revíznej správy, vydanej neoprávnenou osobou, vychádzal z tejto a nemohol namietnuť nevhodnosť

zariadenia. Je potom neprípustné tvrdenie žalobcu, že poškodenie bolo dôsledkom len neoprávneného
zásahu do zdvíhacieho zariadenia, za škodu potom zodpovedá výlučne žalobca. Žalovanému vznikne
právo na náhradu škody voči jeho poddodávateľovi v prípade, ak by žalovaný ako zhotoviteľ diela
musel uhradiť objednávateľovi škodu vzniknutú objednávateľovi v dôsledku porušenia povinnosti
poddodávateľom. Keďže poddodávateľom žalovaného bol žalobca, vznikom práva na náhradu škody

vzniká súčasne žalovanému právo na náhradu škody voči žalobcovi, tieto však vzájomným zápočtom
zaniknú. Na pojednávaní dňa 13.06.2018 PZ intervenienta na strane žalovaného sa pripojil k žiadosti PZ
žalovaného zistiť kde sa odstredivka nachádza a to za účelom zistenia škody, ktorá vznikla z prípadného
protiprávneho konania žalovaného voči žalobcovi, keďže v tomto záväzkovo-právnom vzťahu môže
byť skutočnosť, ktorá bude modifikovať výšku škody ako bola určená zo záväzkovo-právneho vzťahu

medzi žalobcom a V. P. B..K... V písomnom podaní zo dňa 15.08.2018 PZ vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného uviedol, že ustanovenia § 440 Občianskeho zákonníka je možné aplikovať výlučne
v prípade, ak sa preukáže zavinenie žalovaného za vznik škody vzniknutej poškodenému subjektu, v
prejednávanej veci však ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, nie je potom možné
aplikovať na prípade objektívnej zodpovednosti za škodu bez ohľadu na zavinenie, čo má vyplývať aj z

literatúry Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol. Občanský zákoník I. § 1-459. Komentár, 1. Vydanie,
Praha: C.H.BECK, 2008, s. 1131.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 04.06.2008, výpisy z účtu žalobcu zo dňa 19.08.2008,

Dohoda o nahradení škody, výpisy z účtu žalobcu zo dňa 23.10.2008, faktúra odmien a výdavkov
za úkony právnej pomoci č. XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, výpisy z účtu žalobcu z januára

2004 a zo dňa 19.02.2004, 18.03.2004, 09.06.2005, 28.10.20005, 15.11.2005, 13.06.2006, 13.11.2006,
12.10.2006, 17.01.2006, 24.05.2006, 18.09.2007, 14.02.2007, 10.05.2007, 10.04.2007, 16.03.2007,
19,07,2007, 10.08.2007, 11.10.2007, 13.11.2007, 17.12.2007, 08.02.0208, 13.05.2008, 08.04.2008,
10.07.2008, 14.08.2008, 11.09.2008, 09.10.2008, potvrdenka č. XXXXXXX, list P.. Z. T. PZ žalobcu zo
dňa 07.04.2008, pokladničný doklad K., Potvrdenka B. XXXXXXX, uznesenie Okresného súdu Trenčíne

č.k. XXCb/XX/XXXX - XXX zo dňa 19.09.2007, list spoločnosti Advokátska kancelária Majeriková,
Koštiaľ, Turčan & Partners s.r.o. adresovaný spoločnosti Havlát & partners zo dňa 03.09.2008 s obálkou,
list PZ žalobcu adresovaný spoločnosti Advokátska kancelária Majeriková, Koštiaľ, Turčan & Partners
s.r.o. zo dňa 04.05.2009, objednávka č. S., rozhodnutie národného inšpektorátu práce číslo XXX/XXXX -
X,X zo dňa 25.02.2005, list PZ žalobcu zo dňa 19.03.2008 adresovaný žalovanému s doručenkou, list PZ

žalobcu zo dňa 27.03.2008 adresovaný žalovanému s doručenkou, list PZ žalobcu zo dňa 08.08.2008
adresovaný žalovanému s doručenkou, Záznam z mimoriadnej udalosti/poškodenia rotora hydromotora
odvodňovacej odstredivky K.-X, Č. XX XXXX, Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XXCb/XX/
XXXX - XXX zo dňa 14.09.2006, list Inšpektorátu práce Nitra z 13.04.2004, protokol Inšpektorátu práce
Nitra č. P.-X-XX-X/P-A.-XX zo dňa 13.04.2004, fax inštitútu bezpečnosti práce, Zdvíhacieho zariadenia,

osvedčenie, Stanovisko k havárií dvounosníkové kočky s kladkostrojem typ F nosnost 10 t výr. č. XXX
s kontrolným výpočtom rohatky kladkostroja K50, Technická správa N. vyhotovená P.. Ľ. Z., S.. analýza
príčin porušenia západky mostového zdvíhadla september 2008, Odborné a záväzné stanovisko k
bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia č. XXXX/X/XXXX, list PZ žalobcu zo dňa 08.04.2008adresovaný žalovanému s doručenkou, Zmluva o nájme zariadenia pre Č. zo dňa k 31.10.2002, listu
žalobcu spoločnosti B. A. K..Q..X.. zo dňa 13.06.2008, listu žalobcu spoločnosti Q. K.. K. Q..X.. zo
dňa 09.06.2008, list spoločnosti Q. K. K..Q..X.. adresovaný spoločnosti S. L. B..K.., email z adresy

K..K.-A..K., ručne písané poznámky z 31.01.2005, 27.10.2005, 26.10.2005, list inšpektorátu práce
Nitra z 26.08.2013, Protokol č. P.-X-X-P.-B.-XX-XX, rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra z 28.04.2004,
Zápis o odbornej prehliadke zdvíhacieho zariadenia vykonanej dňa 12.11.1998, Zápis o overovacej
skúške zdvíhacieho zariadenia, Zápisu o pravidelnej prehliadke zdvíhacieho zariadenia vykonanej dňa
09.09.1999,Záznamzmimoriadnejudalosti/poškodenierotoraahydromotoraodvodňovacejodstredivky

K. X-X, Čestné prehlásenie P.. A. U. zo dňa 02.12.2013, list spoločnosti L. K..Q..X.. S. zo dňa 08.07.2014
s listom zo dňa 30.05.2006, Doplnenie odvolania zo dňa 02.12.2003 proti rozhodnutiu XX/XX/SE
adresované Národnému inšpektorátu práce Bratislava a list spoločnosti V. P., B..K.. zo dňa 20.11.2018
všetko v kópiách, výsluchom svedkov P.. Z. T., S.., P.. Z. S., S.., P.. Ľ. Z.. L.., A. D., N. S., P.. A.
U., A. C., F. O. a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :
Zo Zápisu o odbornej prehliadke zdvíhacieho zariadenia vykonanej dňa 12.11.1998 výrobcu N. Č.,

R. M., výška zdvihu 3,5 m, pohon ručný, rok výroby 1992 užívateľa Š. L. má súd preukázané, že
zariadenie vyhovuje vo funkčnej skúške a skúške bezpečnostných zariadení a je schopné prevádzky.
Zo Zápisu o pravidelnej prehliadke zdvíhacieho zariadenia vykonanej dňa 09.09.1999 výrobcu N. Č.,
typ M., výška zdvihu 3,5 m, pohon ručný, rok výroby 1992 užívateľa Š. L. má súd preukázané, že
zariadenie vyhovuje vo funkčnej skúške a skúške bezpečnostných zariadení a je schopné prevádzky.

Zo Zápisu o overovacej skúške zdvíhacieho zariadenia má súd preukázané, že zariadenie vyrobené
v roku 1992 typ M., výška zdvihu 3,5 m, s nosnosťou 10 000 kg, r. výroby 1992 umiestnené v Š. L.,
B..K.. vyhovuje po vykonaní statickej skúšky s bremenom 12 000 kg a dynamickej skúšky s bremenom
11 000 kg. Z faxu inštitútu bezpečnosti práce má súd preukázané, že A. C. ako odborný pracovník
skupiny B.-B.- dňa 21.01.1998 prehlásil, že vykonal statickú skúšku technického zariadenia s bremenom

10 ton a súčasne že zdvíhadlo je schopné trvalej a bezpečnej prevádzky. Zo Zdvíhacieho zariadenia,
osvedčenie má súd za preukázané, že rozsah odbornej spôsobilosti pri skupine A a) žeriavy a zdvíhadlá,
pri skupine A c) sú výťahy a pri skupine E4 sú elektrické časti zdvíhacích zariadení. Zo Zmluvy o nájme
zariadenia pre Č. zo dňa k 31.10.2002 má súd preukázané uzavretie zmluvy, predmetom ktorej bolo
prenechanie do užívania zariadenia a to odstredivky zeminy pre čistiareň odpadových vôd Š. K. B..K..

ako prenajímateľom spoločnosti R. L. B..K.. ako nájomcovi za odplatu vo výške 2.600.000,-Sk na dobu
trvania repnej kampane v R. L. v roku 2002. Podľa čl. VII ods. 3 žalobca zaplatí Š. K., B..K.. všetky
finančné náklady na opravu za poškodenie, zničenie stroja a jeho príslušenstva. Podľa čl. VII ods. 6
žalobca znáša všetky náklady na demontáž, montáž a prepravu prenajatého zariadenia pri prevzatí i
vrátení predmetu nájmu. Z objednávky č. S. má súd preukázané, že R. L. B..K.. si objednal u žalovaného

demontáž odstredivky D. o hmotnosti maximálne 10 ton v R. L., B..K.. a montáž v ŠV. K., B..K.., E. R. L.
B..K.. zabezpečí prepravné vozidlo a žeriavy k manipulácii a preprave. Objednávka nahrádza zmluvu v
plnom rozsahu, pričom žalovaný akceptoval a potvrdil objednávku. Z Protokolu Inšpektorátu práce Nitra
zo dňa 02.03.2004 má súd preukázané deklarovanie orgánom štátnej správy, že A. C. vykonal odbornú
prehliadku a statickú skúšku dvojnosníkového ručného mostového žeriavu, pričom zápis o vykonaní

odbornej prehliadky obsahuje niekoľko nesprávnych údajov a o nesprávne zaradenie do skupiny, odkaz
na nesprávny právny predpis, vykonanie statickej skúšky, ktorá však je súčasťou odbornej prehliadky a
opečiatkovanie zápisu razítkom pracovníka, ktorý má oprávnenie na vykonávanie odborných prehliadok
a skúšok výťahov v rozsahu B.-B.-G., keď zariadenie je skupiny Aa. Zo Záznamu z mimoriadnej
udalosti/poškodenia rotora hydromotora odvodňovacej odstredivky K. X-X má súd preukázané, že dňa

05.06.2003 spoločnosť Š. K. B..K.. a žalovaný spísali listinu, kde bolo uvedené, že v sídle spoločnosti
Š. K.H. B..K.. pracovali pracovníci žalovaného, ktorí sa o cca. 12.15 hod. vrátili z obeda. Následne sa
pracovník SBS odobral do miesta výkonu montáže motora odstredivky a zistil, že rotor je na podlahe
a predtým bol vo výške, spýtal sa pracovníkov čo sa stalo odpoveď bola, že to spadlo. Po príchode
na miesto budovy odstrediviek zistil, že kladka na ktorej zdvíhali pracovníci žalovaného odstredivky

je poškodená „zlomená brzda“ a posunutý šnek kladky do strany cca. 10 až 15 centimetrov. Pri
ohliadke zistil, že pracovníci žalovaného odložili mimo miesta činu elektrickú kladku, preto ich vyzval,
aby uvedené uviedli do pôvodného stavu. Z Technickej správy N. vyhotovenej P.. Ľ. Z., S.. analýza
príčin porušenia západky mostového zdvíhadla september 2003 má súd preukázané, že rohatka bola
porušená vo dvoch miestach, pri manipulácií so zdvíhacím zariadením mechanizmom došlo k veľkému

zaťaženiu rohatky, u ktorej sa hladká valcová časť porušila ohybom a následne západka porušila
jeden zo zubov. K lomu rohatky došlo v dôsledku preťaženia ohybom. Lom valcovej časti bol krehký
so štiepnym transkryštálovým mechanizmom. Identifikovaný charakter lomu svedčí o tom, že k jeho
vzniku došlo v dôsledku preťaženia. Skúmanie bolo vykonané vizuálnou kontrolou, mikroštruktúrnymrozborom, chemickou analýzou a fraktografickým rozborom na riadkovacom elektrónovom mikroskope.
Z listu žalovaného Národnému inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 11.02.2004 s doručenkou má súd
preukázané oznámenie NIP dňa 12.02.2004, že p. D. vyhlásil v novembri 200, že predmetný žeriav

mal nerovnomerný chod, a bremenom trhalo. Revíziu vykonal A. C., ktorý však na to nebol oprávnený.
Elektrický pohon použili ako pomôcku ,tento im zapožičal riaditeľ R.D. L.. Bremeno sa dvíhalo rýchlosťou
6cm/min.ZrozhodnutiaNárodnéhoinšpektorátuprácečísloXXX/XXXX-X,Xzodňa25.02.2005másúd
preukázané zastavenie konania vo veci odvolania žalovaného proti rozhodnutiu inšpektorátu práce Nitra
č. XX/XX/SE zo dňa 13.11.2003 o uložení pokuty. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje

so skutkovým a právnym stavom veci zisteným a vykonaným orgánom 1. stupňa, keď príčinou havárie
bol neoprávnený zásah do ručného kladkostroja použitím elektromotora s prevodovkou na ťahanie
ručnej reťaze. Vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty pre uplatnenie pokuty však konanie zastavil.
Z Odborného a záväzného stanoviska k bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia č. XXXX/X/
XXXX má súd preukázané vykonanie skúšky Mostového dvojnosníkového žeriavu s ručným pohonom,
typ M. dňa 29.03.2004 umiestneného v Š. K., B..K.. a bolo zistené z hľadiska bezpečnosti zariadení

nedostatok spočívajúci v pohone zdvihového mechanizmu kladkostroja elektromotorickým pohonom čo
je rozpor so K., teda zariadenie bolo prevádzkované v rozpore s čl. XX K. XX XXXX a čl. 4 písm. a/,
e/ Technickej správy tým, že na pohon zdvihového mechanizmu kladkostroja s ručným pohonom bol
použitý elektrický pohon. Z listu Inšpektorátu práce Nitra z 13.04.2004 spolu s protokolom Inšpektorátu
práce Nitra č. P.-X-XX-X/P-A.-XX zo dňa 13.04.2004 má súd preukázané konštatovanie Inšpektorátom

práce Nitra, že dňa 05.06.2003 došlo k poškodeniu zariadenia v Č. budove odstrediviek kalu, Š.
K. B..K.., z dôvodu chybného pracovného postupu, keď obsluha nespĺňala kvalifikačné predpoklady.
Odstredivka dvíhali pracovníci žalovaného pomocou elektrického pohonu tak, že bola naklonená aby
sa zmestila do kratšieho otvoru keďže bola dlhšia, bremeno dvíhali s prestávkami. Zo strany Š. K.
B..K.. neboli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou, zo strany žalovaného boli zistené

nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou spočívajúce v neoprávnenom zásahu do pohonu ručného
mostového žeriavu použitím elektrického pohonu s prevodovkou, na tento účel neurčeným a žalovaný
neurčil svojim pracovníkom bezpečný pracovný postup pri montáži rotora odstredivky pomocou ručného
mostového žeriavu v spoločnosti Š. K. B..K... Ako ďalšie nedostatky, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s
udalosťou bolo zistené porušenie zo strany A. C. Z., ktorý vykonal odbornú skúšku ručného mostového

žeriavu nad rámec svojho oprávnenia, zo strany Š. K. B..K.. nezabezpečenie vykonania skúšky na
zdvíhacom zariadení a žalovaným preukázateľne neoboznámením s predpismi pre obsluhu ručného
mostového žeriavu a prakticky zaučení na obsluhu zdvíhacieho zariadenia. Bremeno o váhe 8,5 t
sa dvíhalo ručným kladkostrojom typ F, výrobcu BRANO s nosnosťou 10 ton, výrobné číslo XXX. Z
expertízy Výskumného ústavu zváračského vyplynulo, že k lomu rohatky došlo v dôsledku preťaženia pri

manipulácii so zdvíhacím zariadením. Š. K. B..K.. sprístupnila žalovanému na práce len zdroj elektrickej
energie, samotné práce riadil a spôsob určil majster žalovaného a práce vykonávali výlučne pracovníci
žalovaného. Zo Stanoviska k havárií dvounosníkové kočky s kladkostrojem typ F nosnost 10t výr. č.
XXX má súd preukázané oznámenie, že použitím elektromotoru s prevodovkou pri zdvíhaní došlo k
zakázanej manipulácii s kladkostrojom, čí došlo k porušeniu bezpečnostných zásad, keď elektromotor

nebol vybavený poistnou spojkou, pri dvíhaní bremena pomocou elektromotoru nemožno poznať, čo
došlo k zvýšeniu ovládacej sily spôsobenej vzpriečením sa bremena o prekážku a rázy vznikajúce pri
prerušovanom zapnutí a vypnutí elektrického pohonu sú podstatne väčšie ako pri ovládaní kladkostroja
ručne. Na kladkostroj bola dňa 02.06.2003 vykonaná revízia so skúšobnými bremenom o hmotnosti 10
ton bez závad. K deštrukcii rohatky došlo dôsledkom preťaženia kladkostroja, ktorý vznikol použitím

elektrického pohonu pôsobením nadmerných rázov pri zapínaní a vypínaní elektromotoru, vzpriečením
sa bremena pri dvíhaní do otvoru menšieho ako je bremeno. Z faktúr odmien a výdavkov za úkony
právnej pomoci č. XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX,

XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX v spojení s výpismi z účtu žalobcu z januára
2004 a zo dňa 19.02.2004, 18.03.2004, 09.06.2005, 28.10.2005, 15.11.2005, 13.06.2006, 13.11.2006,
12.10.2006, 17.01.2006, 24.05.2006, 18.09.2007, 14.02.2007, 10.05.2007, 10.04.2007, 16.03.2007,
19.07.2007, 10.08.2007, 11.10.2007, 13.11.2007, 17.12.2007, 08.02.2008, 13.05.2008, 08.04.2008,
10.07.2008, 14.08.2008, 11.09.2008, 09.10.2008, 12.03.2008 v spojení s potvrdenkou č. XXXXXXX,

listomP..Z.T.PZžalobcuzodňa07.04.2008,spokladničnýmdokladomK.aspotvrdenkouB.XXXXXXX
má súd preukázané, že žalobca zaplatil JUDr. Jánovi Havlátovi peňažné sumy obsahujúce sumy 480,-
eur, 2727,-eur, 4383,-eur, 800,-eur, 320,-eur, 1.700,-eur, 280,-eur, 940,-eur, 220,-eur, 840,-eur, 900,-eur,
420,-eur, 730,-eur (všetko v prepočte na Sk), 800,-Sk, 12.000,-Sk, 14.400,-Sk, 12.800,-SK, 13.600,-Sk,32.800,-Sk, 30400,-Sk, 1.600,-Sk, 67.200,-Sk, 5.600,-Sk, 17.600,-Sk, 16.800,-Sk, 66.400,-Sk, 58.400,-
Sk, 26.400,-Sk, 11.200,-Sk, 16.800,-Sk, 15.200,-Sk, 62.400,-Sk za vykonané úkony právnej služby resp.
ako náhradu nákladov vzniknutých JUDr. Jánovi Havlátovi v súvislosti s vedením súdneho sporu medzi

V. P. B..K.. B. S. L., B..K... Z pokladničného dokladu K. má súd preukázané kúpu šiestich K.. Rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. XXCb/XX/XXXX - XXX zo dňa 14.09.2006 súd žalobcu spoločnosti Š. K.,
B..K.. zamietol s tým, že je nesporné poškodenie odstredivky pri montáži v sídle žalobcu v dôsledku čoho
si uplatnil právo na náhradu škody uvedením do pôvodného stavu, podľa § 722 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa povinnosť nájomcu nahradiť škodu spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

súd má za to, že spoločnosť Š. K., B..K.. preukázala zmenšenie majetku v dôsledku poškodenia
odstredivky avšak neboli podmienky pre náhradu škody uvedením do pôvodného stavu, keďže nebolo
preukázané, že spoločnosti Š. K., B..K.. požadovaná oprava odstredivky je možná a účelná, súd sa
potom nezaoberal skúmaním existencie uvedených základných predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu t.j. porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a zavinenie. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. XXCb/XX/XXXX - XXX zo

dňa 19.09.2007 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku (doplatku) za odvolanie vo výške
10.000,-Sk. Z listu PZ žalobcu zo dňa 19.03.2008 adresovaného žalovanému s doručenkou má súd
preukázané, že PZ žalobcu vyzval dňa 25.03.2008 žalovaného na vstup do konania vedeného na
Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. XCob/XX/XXXX a to z dôvodu predpokladu, že k uvedenej havárii
škodovej udalosti došlo pri montáži vykonávanej žalovaným v predmetnej časti odstredivky zeminy.

Z listu PZ žalobcu zo dňa 27.03.2008 adresovaného žalovanému s doručenkou má súd preukázané,
že PZ žalobcu vyzval dňa 31.03.2008 žalovaného na zúčastnenie sa pojednávania na Krajskom súde
v Trenčíne pod sp. zn. XCob/XX/XXXX dňa 09.04.2008 za účelom predchádzaniu ďalším škodám v
zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Z listu PZ žalobcu zo dňa 08.04.2008 adresovaného žalovanému
s doručenkou má súd preukázané, že PZ žalobcu oznámil dňa 11.04.2008 spoločnosti Advokátska

kancelária Majeríková, Koštialová, Turčan a Partners akceptáciu časti navrhovanej argumentácie a
to preukázanie spôsobenej škody vadným stavom zdvíhacieho zariadenia poskytnutého poškodeným,
objasnenie znaleckým dokazovaním či škodu spôsobilo použitie elektrického pohonu. Z listu P.. Z. T.
PZ žalobcu zo dňa 07.04.2008 má súd preukázané, že P.. Z. T. žiadal od PZ žalobcu za vypracovanie
znaleckého posudku sumu 11.900,-Sk. Z listu spoločnosti Q. K.. K. Q..X.. adresovaného spoločnosti S.

L. B..K.. zo dňa 24.06.2008 má súd preukázané oznámenie, že pre odstredivku KHD Humoldt Wedag
typ S 5-1 nemá poverenie od výrobcu, nakoľko sa jedná o sporný prípad, opravu nie je schopný vykonať.
Podľa jeho informácií sa opravy vykonávajú priamo u výrobcu zastúpeného na Slovensku spoločnosťou
B. A. K..Q..X... Z emailu z adresy K..K.-A..K. má súd preukázané, že spoločnosť B. A. K..Q..X.. začína
vykonávať opravy odstrediviek len pre typy CP3034, CP3044, CP3054 a CP3074, opravy ostatných

typov vykonáva priamo výrobca. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX
zo dňa 04.06.2008 bolo rozhodnuté tak, že S. L., B..K.. je povinný zabezpečiť vykonanie opravy
odvodňovacej odstredivky výrobcu a po oprave zabezpečiť montáž opraveného rotora spoločnosti V.
P. B..K.. a uviesť odvodňovaciu odstredivku zeminy do prevádzky schopného stavu, v akom bola pred
daním odstredivky do nájmu spoločnosti S. L. B..K.. alebo je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.500.000,-

SK ako náhradu škody vzniknutej v súvislosti s poškodením rotora odvodňovacej odstredivky KHD
Humboldt Wedag typu S5-1 výrobné číslo XXXX. Súčasne bol zaviazaný zaplatiť spoločnosti V. P. B..K..
náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového konania vo výške 25.232,-Sk, odvolacieho konania
vo výške 73.359,-Sk a trov štátu vo výške 3.428,-Sk a 2.820,-Sk. Krajský súd v Trenčíne tak rozhodol
z toho dôvodu, že žalobca plniac si svoju povinnosť voči spoločnosti V. P. B..K.. podľa čl. VII ods. 5

ZmluvyonájmezariadeniapreČ.zodňa31.10.2002vykonaťrevíziufunkčnostizariadeniaapodľačl.VII
ods. 6 Zmluvy o nájme zariadenia pre Č. zo dňa 31.10.2002 odovzdať spoločnosti V. P. B..K.. hnuteľnú
vec na dohodnuté miesto, porušil svoju povinnosť, keď, použijúc na plnenie spoločnosť C. K. K..Q..X..,
vykonal zásah do pohonu ručného mostového žeriavu použitím elektrického pohonu s prevodovkou,
ktorý na to nebol určený a porušil svoju povinnosť tým, že spoločnosť C. K. K..Q..X.. neurčila svojim

pracovníkom bezpečný pracovný postup pri montáži rotora odstredivky pomocou ručného mostového
žeriavu, práve v dôsledku čoho došlo k poškodeniu hnuteľnej veci vo vlastníctve spoločnosti V. P. B..K..
o celkovej výške zmenšenia majetku 215.760,47 eura (pôvodne 6.500.000,-Sk). Z listu PZ žalobcu zo
dňa 08.08.2008 adresovaného žalovanému s doručenkou má súd preukázané, že PZ žalobcu oznámil
v auguste 2008 spoločnosti Advokátska kancelária Majeríková, Koštialová, Turčan a Partners, že mu

bol doručený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bol zaviazaný na uvedenie odstredivky do
prevádzkyschopného stavu alebo na zaplatenie sumy 6.500.000,-SK ako náhrady škody, ktorá vznikla v
súvislosti s poškodením rotora odvodňovacej odstredivky KHD Humoldt Wedag typ S5-1 výrobné číslo
XXXX. Vzhľadom na to, že splnením jedného z alternatívnych výrokov vznikne žalobcovi škoda, žiadažalovaného o poskytnutie súčinnosti. Z výpisov z účtu žalobcu zo dňa 19.08.2008 má súd za preukázané
zaplatenie na účet Krajského súdu v Trenčíne sumy 93,61 eura (pôvodne 2.820,-Sk), na účet súdu v
Trenčínev113,79eura(pôvodne3.428,-Sk),naúčetJUDr.AnnyHudákovejsumy837,55eura(pôvodne

25.232,-Sk), na účet M.. A.. U. L.. sumy 2.435,07 eura (pôvodne 73.359,-Sk). Z listu spoločnosti
Advokátska kancelária Majeriková, Koštiaľ, Turčan & Partners s.r.o. adresovaného spoločnosti Havlát &
partners zo dňa 03.09.2008 s obálkou má súd preukázané oznámenie PZ žalovaného PZ žalobcu, že
žalobca nemá regresný nárok voči žalovanému. Z Dohody o nahradení škody má súd za preukázané,
že dňa 20.10.2008 bola uzavretá zmluva medzi spoločnosťou V. P. B..K.. ako prenajímateľom na

jednej strane a spoločnosťou S. L. B..K.. ako nájomcom, v ktorej prehlásili, že zmluvné strany vedú
na Okresnom súde Trenčín dva spory pod sp. zn. XX L. B. XX L. a prejavili záujem ukončiť spory
a nahradiť všetky prípadné záväzky z nich vyplývajúce vrátane náhrady trov týchto konaní novým
záväzkom znejúcim na jednej strane na zaplatenie zníženej výšky náhrady škody ako bola spoločnosti
V. P. B..K.. voči žalobcovi priznaná rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. X L. - XXX zo dňa
04.06.2008, avšak s rovnakým obsahom t. j. z titulu zodpovednosti žalobcu za škodu. Predpokladaná

minimálna výška ceny opravy je 6.500.000,-Sk, pričom na základe vyčíslenia spoločnosťou L., K.. K.
Q..X.. mal žalobca za to, že náhrada škody formou uvedenia veci do pôvodného stavu by bola z
pohľadu spoločnosti žalobcu vrátanie jeho regresných dlžníkov vyššia ako náhrada škody v peniazoch,
dohodli sa na nahradení škody za podmienok uvedených v tejto dohode. Účastníci dohody nahrádzajú
záväzkyžalobcuvyplývajúcemuzosúdnehosporuzprávoplatnéhorozsudkuKrajskéhosúduvTrenčíne

XCob/XX/XXXX - XXX a zo dňa 04.06.2008 ako aj akékoľvek ďalšie záväzky vyplývajúce žalobcovi
zo súdneho konania vedeného na Okresný súd Trenčín sp. zn. XXCb/XX/XXXX a zo právneho vzťahu
založenéhomedzispoločnosťouV.P.B..K..ažalobcomZmluvouonájmezariadeniapreČ.z31.10.2002
novým záväzkom a to záväzkom žalobcu zaplatiť spoločnosti V. P. B..K.. za poškodenú odvodňovaciu
odstredivku výrobcu KHD Humboldt Wedag náhradu škody v peniazoch vo výške 4.950.000,-Sk ako

zníženú náhradu škody, na ktorú bol žalobca pôvodne zaviazaný právoplatným rozsudkom a to do
piatich pracovných dní od podpísania tejto dohody. Spoločnosť V. P. B..K.. súhlasí s uvedenou zmenou
výšky (nie obsahu t. j. otázky zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu) pôvodného záväzku
vyplývajúceho jej z právoplatného rozsudku XCob/XX/XXXX - XXX, zvyšnej čiastky náhrady škody
v časti 51.450,57 eura (pôvodne 1.550.000,-Sk) sa vzdáva. Zmluvné strany sa vzájomne zaväzujú

navzájom si neuplatňovať alebo nepokračovať v uplatňovaní iných ako v tejto dohode uvedených práv
alebo nárokov vyplývajúcim im zo zmluvy o nájme zariadenia pre Č.G. zo dňa 31.10.2002. Účastníci tejto
dohody záväzne a neodvolateľne prehlasujú, že zaplatením zníženej náhrady škody považujú vzájomné
nároky týkajúce sa právneho vzťahu založeného zmluvou o nájme zariadenia pre Č. zo dňa 31.10.2002
za vysporiadané. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 23.10.2008 má súd preukázané, že žalobca dňa

23.10.2008 zaplatil spoločnosti V. P. B..K.. sumu 4.950.000,-Sk z titulu súdneho konania XCob/XX/XXXX
-XXX.ZlistuPZžalobcuspoločnostiAdvokátskakanceláriaMajeriková,Koštiaľ,Turčan&Partnerss.r.o.
zo dňa 04.05.2009 s doručenkou má súd preukázané oznámenie, že vo veci poškodenia odvodňovacej
odstredivky spoločnosti V. P. B..K.. značky KHD Humboldt Wedag, typ S5-1 výrobné číslo XXXX zo dňa
05.06.2003,ktorejdošloprijejmontáživykonávanejžalovanýmoznamuje,žedňa28.07.2008nadobudol

právoplatnosť rozsudok odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne XCob/XX/XXXX - XXX. V spojení s
týmto rozsudkom plnil žalobca poškodenému, respektíve ostatným veriteľom sumu 192.480,44 eura,
o ktorých zaplatenie týmto žalobca žiada žalovaného. Z listu Inšpektorátu práce Nitra z 26.08.2013
má súd preukázané že A. C. bola vydané dňa 03.07.1998 oprávnenie v rozsahu zdvíhacích zariadení,
montáže, opravy, údržby, odborných prehliadok a skúšok a výťahy. Z listu spoločnosti L. K..Q..X.. Praha

zo dňa 08.07.2014 s listom zo dňa 30.05.2006 má súd preukázané, že inšpekcia bola vykonaná v máji
2006, podrobná inšpekcia vo výrobnom závode nebola vykonaná z cenových dôvodov. Predpokladané
celkové náklady na opravu sú 160.000,-eur bez DPH a bez dopravy s platnosťou ponuky do 30.06.2006.
Z listu spoločnosti V. P., B..K.. zo dňa 20.11.2018 má súd preukázané, že Odstredivka typ S 5-1 výr.
číslo XXXX výrobca KHD Humboldt Wedag sa toho času nenachádza v majetku spoločnosti, k oprave

odstredivky nedošlo, nakoľko žalovaný spoločnost' S. L., B..K.. si na základe alternatívneho výroku
rozsudku vybral zaplatenie náhrady škody, keďže znalec v posudku skonštatoval, že oprava odstredivky
je neúčelná. Zostatková hodnota uvedenej odstredivky k 20.10.2008 bola vo výške 0 Sk, predmetná
odstredivka bola vyradená podľa dostupnej účtovnej evidencie z majetku spoločnosti dňom 30.10.2008.
V roku 2008 a 2009 sa likvidovali technologické zariadenia v celom areáli, nie je možné určiť výšku

príjmu za zošrotovanie odstredivky. Na pojednávaní dňa 23.04.2012 P.. Z. T., S.. pri výsluchu ako svedok
uviedol, že podával znalecký posudok a už si to nepamätám. Pamätá si, že súčiastka bola z krehkej
liatiny, išlo o razový lom, teda nešlo o únavu materiálu, ale o náhle dynamické zaťaženie, presnejšie
prekročenie medze jeho pevnosti. Nepozeral pod mikroskopom na lom, neskúmal som či mala súčiastkavadu, vychádzal z posudku, ktorý bol priložený a ktorý tiež konštatoval, že išlo o razový lom. Použitie
elektrického zariadenia na obsluhu ručného kladkostroja mohlo mať vplyv na poškodenie súčiastky, keď
pri stroji boli predpokladané iné otáčky, nebolo predpokladané permanentné otáčanie a pod. Pracovníci

pri používaní kladkostroja využili elektrický prístroj asi preto, že inač by bola obsluha veľmi namáhavá,
keďbyjumuseliťahaťpribližne80až100kg.Pokiaľsarohatkatočírýchlejšieakojepovolenéprípadneaj
niejeriadneudržiavaná,môžedôjsťkvylomeniuzubaakojevidieťnaobrázku2ztechnickejsprávyVÚZ
a následne zaseknutiu rohatky a západky a následne k odlomeniu hriadeľa silou rázu. Trvá na výpočte
všeobecnej hodnoty v bode B v nej vypracovanom znaleckom posudku. Technický stav žeriavu môže

mať vplyv na dvíhanie bremena týmto žeriavom. Pri určovaní príčiny poškodenia kladkostroja vychádzal
z výpovedi pracovníkov a z listinných materiálov, ktoré mal k dispozícií. Mohlo dôjsť k vzpriečeniu
stroja a keďže bremeno dvíhal žeriav poháňaný elektricky a nie ručne ten samozrejme necítil zvýšenú
zaťaž. Pred zhotovením posudku sa oboznámil len so správou revízneho technika, zlý technický stav
kladkostroja sa v podstate dá vylúčiť, keďže sa nedvíhalo bremeno na skúšku, je však možné, že bola
zanedbaná údržba. Na pojednávaní dňa 23.04.2012 P.. Z. S., S.. pri výsluchu ako svedok uviedol, že PZ

žalovaného ho zastupuje v jednom spore. Robil prehliadku predmetu o ktorý sa tu jedná. Nemal možnosť
ohľadom vnútorného zariadenia, neskúmal zariadenie, ani pri točení sa nedalo zistiť, či došlo k prípadnej
poruche vplyvom pádu, keď ohliadal zariadenie výlučne vizuálne. Zariadenie sa malo opraviť v NSR,
pričom v takom prípade by muselo dôjsť ku kompletnému rozobratiu zariadenia, revízií a uvedenie do
stavu zodpovedajúceho výrobnému stavu. Zvonku nebolo na zariadení viditeľné znehodnotenie vplyvom

pádu, na mieste kde zariadenie padlo na zem bolo z betónu odrobené, keďže bol betón nekvalitný,
dôsledku čoho došlo k útlmu pádu, a na zariadení nebolo viditeľné poškodenie. Na 60 % nebolo potrebné
toto zariadenie opravovať, keďže nebolo viditeľné jeho poškodenie. Vplyvom samotnej prevádzky a
to čistením a prečerpávaním kalu, ktoré má istú hmotnosť by dochádzalo k tlmeniu chvenia a preto
by nedochádzalo k nemožnosti prevádzkovať. Kritéria pre posúdenie účelnosti opravy zariadenia bol

vizuálne zistený stav. Spoločnosť Q. dôverne poznal, často s nimi spolupracoval, vedel že by opravu
zvládli, nekontaktoval ich však. Nevie či by B. A. vedel opraviť. Odhad nákladov na opravu vo výške 8 mil.
Sk bol nepodložený, na pojednávaní dostal otázku a nemal som so sebou podklady, išlo o maximálnu
hranicu. Pred vyhotovením znaleckého posudku X/XXXX nemal kompletný spisový materiál, nejaké
podklady však mal. Pokazené zariadenie - rotor videl na vlastné oči, predmet ležal na zemi, sa s ním

nemanipulovalo,lebo,žepôjdehoredoopravy.Pokiaľideoopravu,svedoknavrhovalnazačiatokabysa
zariadenie roztočilo. Ako prvá prišla do styku s podlahou remenica, táto viditeľne nebola znehodnotená.
Požadovaná hodnota na opravu bola stanovená približne, nebolo to nič presné. Príčinou poškodenia
bolo zlyhanie zdvíhacieho zariadenia. V spise došlo k nesprávnemu výkladu technickej normy, keď pri
dvíhaní bremena ručne dochádza k dynamickému zaťaženiu zdvíhacieho zariadenia a mykaním resp.

dvíhaním bremena môže dôjsť k postupnému ulomeniu časti zdvíhacieho zariadenia. Svetlé časti na
lome tejto súčiastky sú postupujúci únavový lom, pričom po dostúpení praskliny do určitého rozmeru
došlo k porušeniu pevnosti a k deštrukcií súčiastky, to bola príčina pádu, lebo to nebrzdilo - nedržalo
to a tak to padlo. Príčinou pádu bol stav zariadenia. Lesklé plochy na súčiastke sú vlastne výsledkom
opakovaného otvárania a zatvárania praskliny a teda jadra by boli deformované, uvedené bolo príčinou

pádu. Svedok bol spoločníkom s P.. Z. B. A.. Z. v spoločnosti M., K..Q..X.., teraz sú tam jeho deti. Má za
to, že k odlomeniu rohatky došlo postupným preťažovaním, čomu jednoznačne nasvedčuje charakter
lomu. Bola mu ukazovaná valcová časť, z ktorej je zrejmý postupujúci lom, nebola mu predložená
rohatka, ani sa nevyjadroval k jej deformácií. Na fotografií č. 24 je jednoznačný príklad postupnej
deformácií súčiastky a že ten postupujúci lom dostúpil do takej hĺbky, že sa stratila pevnosť materiálu v

tom mieste. Má za to, že bola poškodená pred dvíhaním predmetného bremena, bola poškodená dlhou
dobou.Eštemázato,žetakéhopoškodeniebymohlovzniknúť,akbysabremenooniečozaseklo.Vtedy
by bol dokončený lom. Ak by tam lom nebol ani začatý a došlo by k zaseknutiu bremena odlomilo by sa
to ako celok a charakter lomu by bol v celom priereze rovnaký. Na pojednávaní dňa 06.06.2012 P.. Ľ. Z.,
L.. pri výsluchu ako svedok uviedol, že mal vyhotoviť posudok na zistenie príčiny porušenia súčiastky.

Vychádzal som zo zistení a to pomocou chemickej analýzy svetelnej a elektrónovým mikroskopom.
Zisťovaný bol druh materiálu, jeho štruktúrne zloženie a mechanizmus porušenia. Skúmaná bola
rohatka, ktorá bola pravdepodobne súčasťou zdvíhacieho zariadenia - jeho brzdiaceho mechanizmu,
slúžiaca ako poistný mechanizmus. Išlo o krehký lom vzhľadom na typ materiálu a to sivú liatinu tento
je citlivý na preťaženie. Podľa jeho názoru došlo k poškodeniu náhlym preťažením. Nebolo možné zistiť

ako na ňu sily pôsobili, na to by bolo potrebné poznať celú konštrukciu zariadenia. Pri analýze nebola
zistená výrobná vada súčiastky, pričom toto bolo zisťované. Tento typ materiálu zvykne mať ako výrobnú
chybu riediny, pričom tieto neboli zistené. Pri tomto type materiálu je krehký lom jedeným spôsobom
ako dochádza k poškodeniu materiálu. Podstatná je aj úroveň preťaženia keď sa nedá vylúčiť istá mierazvýšenápreťaženiaužpredvznikomsamotnéholomu.Povrchovýlombolrelatívnečistýčosvedčíotom,
že bolo poškodenie súčiastky relatívne čerstvé. Tento typ materiálu oxiduje pokiaľ by trhlina a materiál už
bola predtým bola by táto oxidácia pravdepodobne viditeľná. Tento typ materiálu sa skôr pri pôsobení sily

náhle pretrhne, nedochádza k výraznej plastickej deformácii. Nízka deformita materiálu je spôsobená
zloženímtohtomateriálu,ktorýjezloženýajzgrafituatozgrafitickýchlupienkovumiestnenýchvkovovej
hmote a ďalej tiež z vrubového účinku konštrukčného riešenia v mieste porušenia. Sivá liatina je preto
sivou liatinou, pretože jej lom je sivý, pokiaľ je časť lomu, lesklá tak jej charakter zodpovedá krehkému
porušeniu. Lesklé plochy lomu sú charakteristické pre kovové materiály, pri sivej liatine ťažko možno

hovoriťolesklýchplocháchsledovanýchvizuálne.Použitémetódyskúmaniamateriálovsúštandardnými
metódami.Svedokbolvbudovekdeprišlokpoškodeniusúčiastky.Lomomnavalcinadvochprotiľahlých
stranách by mohli zodpovedať aj lesklé plochy na druhej časti súčiastky, táto časť súčiastky takéto lesklé
časti neobsahuje, predpokladám že by k vzniku týchto svetlých častí došlo až po lome nejakým udretím
alebo podobne. Má za málo pravdepodobné a vylúčené, že by tieto svetlé časti boli pred lomom a to
vzhľadom na veľkosť týchto plôch a na materiál, z ktorého je látka. Takýto prípad by prichádzal do úvahy

ak by rohatka bola z konštrukčnej ocele a nie zo sivej liatiny. Na lome na ozubenej časti rohatky nie
sú takéto dve svetlé časti. Toto ma utvrdzuje v tom, že svetlé plochy na valcovej časti rohatky na jej
lome boli spôsobené po lome. Už je ťažko zistiť ktorej časti na ozubenej časti rohatky zodpovedá svetlá
plocha na valcovej časti rohatky na jej ľavej strane má však za to, že k lomu došlo v časti rohatky, kde
sa prechádza čelná časť rohatky do valcovej časti rohatky, tejto časti zodpovedá na fotografii zobrazená

valcová časť rohatky hore. Či po poškodení zuba rohatky trhlinou došlo k zrúteniu tela mechanizmu, či
ostatné zuby nezadržali pád mechanizmu je skôr otázka na konštruktéra zariadenia, tiež sa mu zdá,
že zuby boli poškodené prevádzkou. Osobne by som povedal, že pri malých rýchlostiach otáčania
rohatky by mohlo dôjsť k zachyteniu a pri veľkých resp. pri väčších by nemuselo dôjsť. Poškodenie zuba
rohatky na obr. 3 č.l. 286 na samej pravej strane pôsobí byť skôr opotrebenie, vylomenie nie je možné

vylúčiť. Podľa vzhľadu sa mu zdá, že to mohlo byť pred porušením celej rohatky. Poškodenie rohatky
sa skúmalo všeobecne, z fotografií nachádzajúcich sa v technickej správe by povedal, že poškodenie
zubov sa nachádzalo ešte pred haváriou. Z dokumentácie by povedal, že to bolo skôr, ale nedá sa to
presne určiť, principiálne to mohlo zapríčiniť. Vylomenie zubu súvisí s trhlinou, ktorá je na tejto rohatke
zrejmá pričom zub samej pravej časti na tejto fotografii na neho pôsobí byť opotrebovaný. Ide o čerstvý

lom, pričom poškodenie zubu v pravej časti mohlo byť spôsobené následne. Považuje za nejasné
ako došlo k odtlačeniu samého pravého zubu na obr. 3 č.l. 286. Vzhľadom na charakter materiálu
považuje za málo pravdepodobné že sa nachádzala trhlina na materiáli. predtým ako došlo k náhlemu
roztrhnutiu zuba, tento typ materiálu má minimálnu schopnosť zadržať trhliny. Otázka technického stavu
zariadenia zohráva úlohu pri funkcii dvíhacieho zariadenia, významný bude aj spôsob prevádzkovania

zariadenia. Na pojednávaní dňa 06.06.2012 A. D. pri výsluchu ako svedok uviedol, že žalovaný je jeho
zamestnávateľ, začal u neho pracovať v r. 1990. Bol prítomný pri demontáží a montáži, jeden deň sa
odstredivka dávala hore následne sa dala aj dole a keďže to išlo ťažko, na druhý deň pri dvíhaní použili
elektrické zariadenie. Zariadenie malo byť tak sprevodované že ho bude ovládať jeden človek v tom
prípade traja ľudia dvíhali a išlo to ťažko. Odstredivka sa dvíhala našikmo, tenšou časťou sa dvíhala

smerom nahor hrubšia časť bola spodná. Keď bolo zariadenie nad montážnym otvorom počuli puknutie
a celé zariadenie letelo dole, najprv sa odstredivka vyrovnala, takže udrela do montážneho otvoru zhora
následne sa odrazila a padla nadol keď zo zeme sa odrazila do boku. Elektrické zariadenie bol obyčajný
elektromotor s kolieskom patriaci R. L., ktorý zariadenie požičal, keď ho dávali vedeli za akým účelom ho
požičiavajú, svedok sa bavil s riaditeľom cukrovaru s p. U. o tom, že to ide ťažko a ten povedal, že prečo

nepoužijeme elektromotor. Elektromotor na dvíhanie bol pripravený na stojane. S týmto zariadením
odstredivku demontovali takže poznali ako funguje, technické údaje od tohto elektromotoru nedostal. O
použití elektromotora sa svedok dohodol s p. U.. Nemal školenie na obsluhu elektromotora, keďže nešlo
o certifikované zariadenie. Nemalo by sa obsluhovať neschválené technické zariadenie, ale robilo sa
to tak vtedy v cukrovare to používali bežne. Odstredivka buchla na obidva konce montážneho otvoru,

až následne padla dole. Keď odstredivku spúšťali dole ručne deň pred pádom, tak boli občas trhnutia
kvôli tomu, že z reťaz zvykne zvrtnúť a váha ju vyrovná. Keď sa bremeno dvíhalo elektromotorom v
deň pádu, nešlo o jednorazový plynulý pohyb, keďže bremeno sa dvihlo vždy o nejaký meter alebo o
koľko a potom sa dvíhanie prerušilo nachvíľu a následne sa to opäť dvihlo o nejaký kúsok. Dvíhanie
odstredivkytrvaloodhadomod8.00hod.dopoldvanástej.Včasepádubolozariadenianižšoučasťouasi

10 cm, vyššou časťou možno 1,10 m, ja som v tom čase bol nad montážnym otvorom. Prestávok počas
dvíhania bremena elektrickým zariadením v deň pádu boli asi 3 - 4 z dôvodu, že jednotlivý pracovníci
si počas týchto prestávok zafajčili, tí čo nefajčili vykonávali niečo iné. Pýtali revíznu správu. Svedok
bol prítomný pri demontáži odstredivky v Š.. Pri demontáži počas dvíhania keď spúšťali zariadenie doLiaz-ky tak niekedy zariadenie náhle kleslo 2-3 cm bol to náhly skok, možno 2- alebo 3-krát sa to stalo,
preto požadovali revíziu a bez revízie to nechceli montovať. Pri revízií zdvíhacieho zariadenia svedok
nebol prítomný, avšak keď prišiel posledný deň, tak sa tam niečo robilo. Zariadenie fungovalo tak, že

išlo o obyčajné dvíhanie keď sa ťahalo prechytávaním. Bremeno sa pri dvíhaní nespriečilo, prvý deň,
keď sa dvíhalo bremeno ručne sme sa nedostali nad rovinu montážneho otvoru a to ani vyššou časťou,
preto to dali dole, lebo videli, že to nestihnú, na druhý deň pri dvíhaní elektromotorom sa bremene
nespriečilo. Počul, že revízny technik tam niečo na zdvíhacom zariadení opravoval, nejakú rohatku alebo
také niečo. Po páde zariadenia sa zbalili a ešte v ten deň odišli. V súvislosti s pádom odstredivky bol

svedok vypočúvaný pracovníkmi inšpektorátu bezpečnosti práce v Nitre a to raz priamo v cukrovare a
raz v Nitre. Nemá vedomosť o tom, že by po tejto havárii niekto skúmal stav technické zariadenie. Po
havárií videl na zemi súčiastky ktoré boli zo zdvíhacieho zariadenia, robila sa z tohto fotodokumentácia
pánom M.. Odstredivka udrela najprv na hradu otvoru, ktorý nie je zachytený na fotografii, keď v tejto
časti bola odstredivka tenšia, následne teleso udrelo na hrany otvoru ktorá je vyobrazená, v tejto časti
bolo zariadenie asi 10 cm nad hranou bola to tá hrubšia časť. Je časť rohatky sa nachádzala priamo

na mieste, ležala pri reťazi. Odstredivka ako padala poškodila aj protiľahlú stenu otvoru. Nemyslí, že
dôvod ťažkého zdvíhania zariadenia bola váha bremeno vo výške 8,5 tony, keďže zdvíhacie zariadenie
bolo určené na dvíhanie 10 ton a to jednou osobou. V Trnave to nešlo ťažko, elektromotor tam bol
použitý z toho dôvodu, že tam sa to tak aj demontovalo, tam sa používal elektromotor. Na pojednávaní
dňa 31.05.2013 N. S. pri výsluchu ako svedok uviedol, že bol montérom v montážnej skupine p. D.,

mali prevážať zariadenie v cukrovare v R. M. Š. do cukrovaru, zariadenie v R. naložili, v K. v areáli
cukrovaru vozidlo pristavili, hneď z vozidla sa toto zviazalo a bolo pripravené na umiestnenie, vozidlo
odišlo, zariadenie ostalo vo vzduchu zhruba vo výške 1,30 m. Následne začali zariadenie dvíhať na
miesto určenia a to pomocou žeriava, robilo sa to ručne. Ťahali to 2 - 3 chlapi, má za to že technický
stav zdvíhacieho zariadenia musel byť zlý, išlo to veľmi ťažko. Keď to dvihli tesne pod otvor, cez ktorý

malo zariadenie prejsť, zistili že sa zariadenie nezmestí a preto na konci dňa zariadenie dali dole. Na
druhý deň mali so sebou už elektrické zariadenie na dvíhanie. Nebola tam elektrika a preto sa privádzala
zo zhruba 200 m vzdialeného miesta. Zariadenie sa previazalo do šikmej polohy, aby sa zmestilo cez
otvor všetko premerali a tak začali dvíhať. Tenká časť zariadenia bola svedkom usmerňovaná pomocou
pripevneného lana a to kvôli tomu, že pri dvíhaní sa zariadenie točilo. Keď bolo zariadenie zhruba 1 m

až 1,2 m na úrovňou poschodia, kam sa malo dvihnúť, zariadenie padlo. Po tomto páde sa p. Hronca
pýtal na revíznu správu na zdvíhacie zariadenie. Zhruba po hodine prišli pracovníci nejakého cukrovaru
a súčiastky ktoré boli roztratené po priestore, kde sa zariadenie dvíhalo začali rozhadzovať, zberať,
manipulovať s nimi. Nevie čo sa stalo s týmito súčiastkami, svedok potom odišiel, nevie či ich zobral ten
pracovník. Bremeno sa dvíhalo pomaly, pohyb bol plynulý, začali sme okolo 08.00 hod. až 09.00 hod.,

skončili niekedy okolo 11.30 hod., mali 2 - 3 prestávky, možno 10 až 15 min. Zdvíhané bremeno prešlo
približnú výšku min. 5 m. Bremeno sa dvíhalo tenkou časťou napred, tá bola nad úrovňou podesty 1 m
- 1,20 m. Keď sa dostala tenká časť nad podestu začal ju p. Hronec regulovať ručne, pohyb bol pomalý,
svedok vtedy už lanom dvíhané bremeno proti točeniu neovládal. Myslí, že posledné zastavenie pred
pádombolotesnepodpodestoupotomaždotejvýškyhornejčasti1maž1,20manadpodestuzdvíhacie

zariadenie pracovalo súvisle. Od posledného zastavenia prekonalo dvíhané bremeno dráhu vo výške
1 m až 1,20 m + hrúbka podesty + dĺžka medzi spodnou časťou podesty a vrchnou časťou bremena.
Poskočenie bremena o 3 - 4 cm v prvý deň pri jeho spúšťaní dole mohlo to byť spôsobené pretočením
reťaze. Súhlas montážnej skupine na použitie elektrického zdvíhacieho zariadenia riešil p. D., niekto
mu musel dať súhlas, že sa môže napojiť. V prvý deň po príchode do objektu s technickým zariadením

ich člen SBS pustil, všetko pozamykané, on otvoril všetky potrebné priestory. Druhý deň sa bremeno
počas dvíhania nezaseklo, dvíhanie sa zastavilo len keď sme si dali prestávku. Počas dvíhania sa nikde
o niečo nevzpriečilo, keďže bremeno bolo vo vzduchu. Bremena padlo to obyčajným spôsobom, išlo
to voľným pádom. Druhý výsluch pred Inšpektorátom práce sa vykonal v Nitre na úrade. Svedok nebol
zaškolený na obsluhovanie zdvíhacieho zariadenia, na to netreba nejaké školenie, bolo to obyčajné

ručné dvíhanie, je to manipulačný úkon. Červená časť odstredivky je tenšia časť, s ktorou svedok pri
zdvíhaní manipuloval. Na pojednávaní dňa 07.08.2013 P.. A. U. pri výsluchu ako svedok uviedol, že
v rokoch 1999 až 2004 bol výrobno-technický riaditeľ R. L.. V r. 2002 počas kampane sa rozhodli si
zapožičať odstredivku od Š. L., montáž vykonával žalovaný. V čase keď sa odstredivka montovala do Š.
L. sa mu ozval predseda predstavenstva buď R. B. Š. L., cca. do 2 hod. bol na mieste havárie, videl tam

padnutú odstredivku. Odstredivka bola pod kladkostrojom po ktorom sa ťahala hore, bola v jednom kuse
nebolo rozobratá, keď počul, že pri jej demontáži bola rozobratá na dve časti. Žalovaný si objednali kvôli
tomu, že je to renomovaná firma, títo si požičiavali počas kampane od R.É. L. nástroje, resp. zariadenia
ak bolo potrebné vykonať nejaké práce na ktoré boli objednané ich služby. Následne sa dozvedel,že odstredivka je nepoužiteľná, ostala v Š. L., nevie čo sa s ňou dialo. Pred budovou bolo vyvezené
zariadenie a to prevodovka s motorom na dvíhanie bremien, toto zariadenie v podstate nahrádza ľudskú
silu, keď nemusia potom ťahať bremeno pomocou kladky ľudia ale zdvíha to stroj. Nebol požiadaný

o zapožičanie tohto elektrického zariadenia. Neodporúčal použitie tohto zariadenia, nevyjadroval sa k
tomuto, nebolo to jeho vecou. Ešte pred pádom odstredivky požiadal riaditeľa Š. L., aby bola vykonaná
revízia kladkostroja, myslí si, že táto bola vykonaná. R. L. mal zabezpečiť žeriavy a to naloženie na
vozidlo a zloženie z vozidla. Mali sme prepraviť odstredivku pred budovu Š. L., keďže tam sa nedalo ísť
ale muselo sa to vtiahnuť do areálu čo už robili oni. Pri demontáži bola vybúraná časť steny pri skončení

kampane a to potom ako spol. L. S. skontrolovala funkčnosť odstredivky po skončení kampane. Mali
dohodnuté so Š.V. L., že odstredivka bude vrátená tomuto cukrovaru. Revízia zdvíhacieho zariadenia sa
robila preto lebo pred demontážou odstredivky sa bavili o spôsobe jej dopravy resp. o podrobnostiach jej
demontovania.Cukrovaruž2rokynefungoval,anitentokladkostrojsanepoužívaldlhšiudobu,pretomali
za potrebné, aby sa urobila nejaká revízia alebo repasácia tohto stroja. R. L. nebola doručená písomnosť
oznamujúca vykonanie revízie. Užitá elektrika pri umiestňovaní odstredivky v Š. bola elektrika Š. L..

Nevie o tom, že by niekto so zamestnancov žalovaného požiadal, aby bola vykonaná revízia zdvíhacieho
zariadenia. Na pojednávaní dňa 02.10.2013 A. C.Ú. pri výsluchu ako svedok uviedol, že v Š. L. sa dvíhal
nejaký stroj pomocou kladkostroja, robil revíziu na tento kladkostroj, avšak v čase keď ju vykonával,
už nemal rozsah oprávnenia revízie žeriavov, ale výťahov stále mal. Kladkostroj nie je ani výťah ani
žeriav je to niečo úplne iné treba na to osobitné skúšky. Jeho prácu na kladkostroji si objednal Š.V. L..

Prijal vyhotovenie tejto správy z dôvodu, že p. M., ktorý mal oprávnenie vyhotovovať tieto správy nebol
prítomný a Š. L. to potreboval vyhotoviť veľmi rýchlo. Revízia prebiehala tak, že si zariadenie prezrel
najskôr zrakom bez optických prístrojov, potom som ho fyzicky preskúšal či ide doľava, doprava, hore,
dole a to ovládacími reťazami, považoval to za funkčné, hore kladku premazal a následne urobil statickú
skúšku ktorá spočívala v tom, že sa na kladku zavesilo 10 tonové bremeno a ostalo to visieť asi 10 min.

potom ako sa to dvihlo cca 2 m do výšky. Po týchto 10 min. sa bremeno zvesilo premeralo sa či sa dĺžky
zmenili a keďže bolo všetko v poriadku žiadne dĺžky sa nepohli považoval skúšku za úspešnú. Následne
svedok vykonal zápis a to bolo všetko. Výťahy a kladkostroje spadajú pod jednu skupinu a to zdvíhacie
zariadenia. Inšpektorát práce vyhlásil skúšku za neplatnú. Aby vyhotovil revíznu správu netlačil na neho
nikto, iba od neho chceli, aby to urobil, keďže robil revíziu výťahov a poznal kolegu P.. Z.H. M.. Revízne

skúšky sa majú pri kladkostroji vykonávať každé 2 roky, pri výťahoch sa má vykonávať prehliadka každé
3 mesiace, odborná skúška každé 3 roky. Na pojednávaní dňa 02.10.2013 F. O. pri výsluchu ako svedok
uviedol, že má absolvovanú strojnícku priemyslovku nemá iné technické vzdelanie, v Š. L. sa dvíhalo
bremeno a to odstredivka, ktoré však predtým keď sa dávalo dolu pomocou zdvíhacieho zariadenia
tak to sekalo - vykazovalo to nepravidelný chod. Chceli preto vykonanie prehliadky kladkostroja, túto

zabezpečil Š. L. ako majiteľ. Bolo im oznámené, že prehliadka bola úspešná, pochybuje o jej úspešnosti,
keďže bremeno padlo a zdvíhacie zariadenie sa doslova rozsypalo. Bol na mieste pádu potom, ako sa to
stalo, asi o dva dni tam tie rozsypané súčiastky z kladkostroja boli. Pri riadnej prehliadke rohatky by zistili,
že táto má trhliny a teda by sa predišlo pádu pri riadnom vykonaní prehliadky. Rohatku videl po nehode,
pred nehodou ju nevidel. Na tej rohatke bolo zrejmé, že prasklina na nej bola už pred pádom, lebo to

bolo také matnejšie kde začínala tá trhlina a ten zvyšok lomu bol čistý, aj výskumný ústav toto označil
za únavový lom. O vykonanie revízie požiadali R. L. a to p. U.. Za rozbitý kladkostroj náhradu škody
nikto nežiadal. Pokiaľ ide o rozsah škody spôsobenej na odstredivke dopočul sa o tom ohromnom čísle,
ktoré podľa neho nezodpovedá skutočnosti, odstredivka už bola k ničomu, cukrovar bol už nefunkčný a
už tam prevádzka neprebiehala, zariadenia sa postupne rozpredávali. Zamestnanci žalovaného nemali

príkaz vyžadovať revíznu správu, hlásili však, že keď sa odstredivka dávala dole, že s tým boli nejaké
problémy, preto požiadali p. U. o revíziu. Na opravu odstredivky peniaze použité neboli, zrejme išla
odstredivka do šrotu. Nevie ako bola stanovená výška škody, viem o nejakom vyjadrení servisného
technika z Prahy, ktorý na základe toho, že mu bol oboznámený pád odstredivky povedal, čo všetko
tam mohlo byť pokazené a celková suma za tieto všetky potenciálne poškodenia. Zo strany súdu nebol

nikdy ani žalovaný žiadaný, aby v nejakom konaní vystúpili, len boli dotazovaní S. L. či sú ochotní prísť
na pojednávanie.

5. Tunajší súd uznesením č.k. 26Cb/171/2009 - 242 zo dňa 06.12.2010 pripustil zmenu návrhu v časti
petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy

192.480,44 eura od 08.05.2009 do zaplatenia.6. Tunajší súd uznesením č.k. 26Cb/171/2009 - 293 zo dňa 28.03.2011 rozhodol o pripustení spoločnosti
O. S., B.. K.. do konania ako vedľajšieho účastníka, keď jeho vstup navrhol žalovaný a spoločnosť O.
S., B.. K.. oznámila vstup do konania ako vedľajší účastník a žalobca stým súhlasil.

7. Tunajší súd rozsudkom č.k. 26Cb/171/2009 - 692 zo dňa 05.09.2014 rozhodol tak, že konanie v časti
úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 192.480,44 Eura od 08.05.2009 do 06.06.2009 v
súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil, deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu
vo výške 164.309,90 Eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 164.309,90

Eura od 07.06.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
žalobu zamietol, súčasne rozhodol o náhrade trov súdneho konania vo výške 70,73%. Svoj rozsudok
odôvodnil tým, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 04.06.2008
konštatoval, že S. L., B..K.. nesie zodpovednosť voči spoločnosti V. P. B..K.. za konanie spoločnosti
C. K. K..Q..X.., keď vznik škody je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním spoločnosti C. K.
K..Q..X.., tunajší súd je viazaný rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo

dňa 04.06.2008 v časti konštatovania, že spoločnosť S. L., B..K.. porušila svoju právnu povinnosť voči
spoločnosti V. P. B..K.. a to vrátiť vec (odstredivku) v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu
užívania veci (§ 682 Občianskeho zákonníka) a preto má povinnosť opraviť vec, alternatívne zaplatiť
peňažnú sumu a to z dôvodu porušenia právnej povinnosti spoločnosťou S. L., B..K... Následne došlo
k uzavretiu dohody o judikovanej povinnosti a to Dohodou o nahradení škody zo dňa 20.10.2008, ktorú

súd posúdil ako dohody o zrušení (časti) práva, potom nedošlo k pretrhnutiu potenciálnej príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym porušením povinnosti žalobcom vo vzťahu k spoločnosti V. P. B..K.. a
poskytnutím peňažného plnenia žalobcom tejto spoločnosti. Pri posúdení príčiny porušenia rohatky súd
vychádzal predovšetkým z Technickej správy, analýza príčin porušenia západky mostového zdvíhadla
vyhotovená P.. Ľ. Z., S.. za Výskumný ústav zváračský Bratislava. K poškodeniu rohatky (k jej lomu)

došlo v dôsledku vadnej obsluhy zariadenia. Žalovaný tak vadnou obsluhou zariadenia porušil svoju
právnu povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a vykonať dielo s odbornou starostlivosťou
(§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalobca zaplatil spoločnosti V. P. B..K.. sumu 164.309,90
Eura (pôvodne 4.950.000,-Sk). Príčinná súvislosť medzi zmenšením majetku a to zaplatením sumy
164.309,90 Eura (pôvodne 4.950.000,-Sk) a porušením právnej povinnosti žalovaného vykonať dielo

riadne, je daná tým, že v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného došlo bezprostredne k
poškodeniu hnuteľnej veci spoločnosti V. P. B..K.. a teda aj k povinnosti žalobcu zaplatiť spoločnosti V.
P. B..K.. náhradu za zmenšenie majetku. Poškodenie hnuteľnej veci žalovaným potom malo priamo za
následok povinnosť žalovaného zaplatiť sumu, teda malo za následok zmenšenie majetku žalobcu. Boli
tak splnené všetky podmienky na vznik povinnosti žalovaného nahradiť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu

vo výške 164.309,90 Eura ako náhradu škody (§ 378 Obchodného zákonníka), preto žalovanú istinu
v tejto výške žalobcovi voči žalovanému priznal. Pri zodpovednosti za škodu vzniknutou zaplatením
náhrady trov konania zaplatenej žalobcom podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCob/XX/
XXXX - XXX zo dňa 04.06.2008 nie je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného
a vzniknutým zmenšením majetku žalobcu. Navyše v Dohode o nahradení škody zo dňa 20.10.2008

sa deklaroval „záujem ukončiť spory a nahradiť všetky prípadné záväzky z nich vyplývajúce vrátane
náhrady trov týchto konaní novým záväzkom“ a v čl. I sa prejavila vôľa „nahradiť záväzky žalovaného
vyplývajúce mu zo súdneho sporu z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne XCob/XX/XXXX
- XXX a zo dňa 4. 6. 2008 ...novým záväzkom“, teda žalobca nebol povinný plniť spoločnosti V. P. B..K..
osobitne náhradu trov právneho zastúpenia, teda v tejto časti došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti

medziporušenímpovinnostižalovanéhoazmenšenímmajetkužalobcuajztohtosamostatnéhodôvodu.
Súd preto zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 28.170,54 eura a to spolu s príslušenstvom. Námietku
premlčania vznesenú PZO má súd za nedôvodnú, keď ide o obchodnoprávny vzťah a všeobecná
premlčacia doba je štyri roky (§ 397 Obchodného zákonníka) a táto pred podaním žaloby neuplynula.
Úrok z omeškania priznal v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §

3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z..

8. Krajský súd Bratislava ako odvolací súd uznesením č.k. XCob/XXX/XXXX - XXX zo dňa 19.10.2017
zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie skutkový stav veci
nebol zistený dostatočne a súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil. Súd prvej inštancie

pri posúdení nároku žalobcu pochybil v otázke viazanosti rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 4.6.2008, ktorým bolo rozhodnuté tak, že spoločnosť S. L., B..K.. má
hmotnoprávnu povinnosť voči spoločnosti V. P. B..K.., a súčasne bolo spoločnosti V. P. B..K.. priznané
právo na náhradu trov súdneho konania. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne konštatoval, že S. L.,B..K.. nesie zodpovednosť voči spoločnosti V. P. B..K.. za konanie spoločnosti C. K. K..Q..X.., keď
vznik škody je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním spoločnosti C. K. K..Q..X... S takýmto
záverom bez ďalšieho odvolací súd nesúhlasí, keď má za to, že v danom prípade právny vzťah medzi

žalobcom a žalovaným vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 03.06.2003, v zmysle
ktorej mal vykonať montáž a demontáž odstredivky, ktorú si žalobca, resp. jeho právny predchodca
na základe zmluvy o pôžičke zapožičal Š. K., B..K.. (právny predchodca spoločnosti V. P., B..K..). Pri
spätnej montáži odstredivky dňa 05.06.2003 došlo k jej spadnutiu. Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí
XCob/XX/XXXX-XXX zo dňa 04.06.2008 dospel k záveru, že pre rozhodnutie sú relevantné závery NIP

Nitra o vyšetrení príčin havárie z dôvodu, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z ust. §
420 ods. 1 a § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 682 Občianskeho zákonníka.
Spoločnosť S. L., B..K.. ako nájomca nevrátil žalobcovi, spoločnosti V. P. B..K.. predmet nájmu v stave
akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Z pohľadu ust. § 682 Občianskeho zákonníka
si prenajímateľ vždy uplatňuje svoj prípadný nárok na náhradu škody výlučne so svojím zmluvným
partnerom a teda s nájomcom prenajatej veci. Z pohľadu prenajímateľa je potom irelevantné, kto v

skutočnosti škodu spôsobil teda, či priamo nájomca, alebo jeho subdodávateľ. Svoje nároky si v zásade
uplatňuje voči svojmu zmluvnému partnerovi, teda v danom prípade spoločnosťou S. L., B..K.., R. R..
V tomto konaní medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah výlučne na základe uzatvorenej
zmluvy o dielo zo dňa 03.06.2003, nakoľko žalovaný v danom prípade nebol účastníkom zmluvného
vzťahu na základe uzatvorenej zmluvy o nájme hnuteľnej veci uzavretej v r. 2002 medzi žalobcom a

spoločnosťou V. P. B..K... Nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie priamo poukazujúceho
na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX zo dňa 4.6.2008 s potrebou vychádzať zo
zisteného skutkového stavu ako z totožného a určujúceho pre rozhodnutie v tejto veci, keďže rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne v konaní sp. zn. XCob/XX/XXXX vychádzal z úplne iného zmluvného vzťahu
založenéhonaust.§682Občianskehozákonníka.Povinnosťousúduprvejinštanciejeposudzovaťdaný

vzťah medzi stranami sporu na základe takto uzatvorenej zmluvy, vychádzajúc z obsahu uzatvorenej
zmluvy a zodpovednosti, v súvislosti s porušením právnych povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo.
Odvolací súd sa stotožňuje s obranou žalovaného, že Krajský súd v Trenčíne v označenom konaní
nepripustil žiadne dokazovanie ohľadom príčinných súvislostí medzi vznikom škody a jej zavinením,
dokonca sa nezaoberal ani eventuálnou reálnou výškou škody, nakoľko rozhodnutie Krajského súdu

v Trenčíne vo svojom odôvodnení neobsahuje úvahu súdu ako dospel k záveru o výške prípadnej
škody. Rozsah odškodnenia v prípade preukázaného vzniku škody musí v konečnom dôsledku vždy
zodpovedať škode, ktorú poškodený skutočne utrpel. Ak by bolo došlo k úplnému zničeniu odstredivky,
musela by byť pri náhrade škody odpočítaná tá časť, ktorú poškodený získal jej predajom do zberne
šrotu a podobne. Ak by súd prvej inštancie po doplnení dokazovania ustálil, že žalovaný zodpovedá

za škodu žalobcovi, bude sa musieť zaoberať otázkou skutočnej výšky škody, k porušeniu akej právnej
povinnosti došlo na základe uzatvorenej zmluvy o dielo ako i príčinnou súvislosťou medzi vznikom
škody, porušením právnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania nevyplýva záver, že k poškodeniu
zdvíhacieho zariadenia a následnému poškodeniu predmetnej hnuteľnej veci došlo výlučne z dôvodu
neoprávneného zásahu žalovaného do zdvíhacieho zariadenia. Úlohou súdu prvej inštancie bude

tiež zistiť, či samotný žalobca neporušil niektorú so svojich povinností, tak ako namieta žalovaný v
podanom odvolaní pred začatím vykonania diela. Rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný
pre nevysporiadanie sa s námietkami žalovaného ako i intervenienta v podanom odvolaní. Posúdenie
vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného ako i intervenienta nie je v napadnutom rozsudku
žiadnym spôsobom vyhodnotené. Súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie

uvedeného, doplní dokazovanie v naznačenom smere, vysporiada sa so všetkými námietkami, ktoré
vyhodnotil odvolací súd za relevantné v podanom odvolaní žalovaného ako i intervenienta žalovaného.

9. Sumy uvedené slovenských korunách súd prepočítal v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá z.č. 659/2007
Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež

„zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike“) a to na sumy uvedené v eurách.

10. V súvislosti s obchodným menom žalovaného je potrebné uviesť, že toto bolo do 01.02.2005 „Z.
K. K. Q..X..“, následne došlo k zmene právnej formy a obchodné meno znelo „Z., B..K..“, po opätovnej
zmene právnej formy ako aj zmene obchodného mena toto znelo „Z. Z., K.. Q.. X..“ a to od 09.04.2008.

Od 14.05.2010 došlo k zmene obchodného mena na „C. K. K.. Q.. X..“. V rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 04.06.2008 je žalovaný označovaný ako Z., K..Q..X.., súd
ho však pre prehľadnosť označuje ako C. K. K..Q..X.. napriek tomu, že v čase vyhlásenia rozsudkuKrajského súdu v Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 04.06.2008 bolo jeho obchodným menom
Z., K..Q..X...

11. Predmetom konania je žalobcom vznesený nárok, ktorého skutkovým základom je tvrdené
zmenšenie majetku žalobcu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Vzhľadom na to, že tunajší
súd rozsudkom č.k. XXCb/XXX/XXXX - XXX zo dňa 05.09.2014 zamietol žalobu v časti náhrady
škody spočívajúcej v náhrade nákladov vynaložených v súvislosti so súdnymi konaniami vedenými na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX B. XXCb/XX/XXXX a na Krajskom súde v Trenčíne

pod sp. zn. XCob/XX/XXXX.

12. Účastníkmi konania sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra a teda účastníci
právneho vzťahu sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“). S prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným a to predmetu podnikania strán sporu, dohodnutý predmet plnenia žalovaného

pre žalobcu, je zrejmé, že k zmenšeniu majetku žalobcu malo dôjsť v dôsledku porušenia povinností
ustanovených Obchodným zákonníkom (§ 757 Obchodného zákonníka) a porušením povinnosť zo
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (§ 373 Obchodného zákonníka), teda ich vzťah je
upravený Obchodným zákonníkom a v súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aj Občianskym
zákonníkom.

13. Z objednávky č. P73 má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola písomne
uzavretá zmluva o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného
demontovať odstredivku HW2A v R. L., B..K.. a vykonať jej montáž v Š. K., B..K.., keď žalobca sa
zaviazal poskytnúť súčinnosť a to zabezpečiť prepravné vozidlo a žeriavy k manipulácií a preprave a

zaplatiť odplatu (§ 537 ods. 1 Obchodného zákonníka) a záväzok žalobcu za toto zaplatiť odplatu vo
výške 240,-Sk/1 osoba/1 h po odsúhlasení kompetentným pracovníkom žalobcu (§ 546 Obchodného
zákonníka). Nie je sporné, že táto zmluva bola riadne žalovaným plnená v časti demontáže odstredivky
v R. L., B..K.. (§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka), avšak vykonanie diela montážou odstredivky v Š.
K., B..K.. nebolo vykonané riadne, keď pri tomto došlo k pádu odstredivky na zem z výšky cca. 7 m.

14. Žalobca tvrdil, že zabezpečil len zariadenie na naloženie odstredivky, pričom zariadenia na ďalšiu
manipuláciu zabezpečiť nemal. Súčasne poukazoval na skutočnosť, že žalovaný sám uvádzal, že
zdvíhacie zariadenie si zaobstaral od spoločnosti Š. K., B..K... Zo zmluvy v podobe objednávky č.
S. je preukázaná povinnosť žalobcu zabezpečiť „žeriavy k manipulácii“, z čoho je zrejmé, že mal

zabezpečiť nielen žeriavy potrebné na naloženie a vyloženie odstredivky z prepravného vozidla, ale
aj na akúkoľvek inú manipuláciu, t.j. vrátane demontáže a montáže. V tejto súvislosti súd poukazuje
na skutočnosť, že uvedené by bez ďalšieho neimplikovalo vznik zodpovednosti žalobcu za prípadnú
vadné zdvíhacie zariadenie, keďže sám žalovaný označil, že motorové zdvíhadlo bolo „poskytnuté Š.
K., B..K..“. a ďalej tiež, že „vykonanie revízie si objednala spoločnosť Š. L., B..K..,“., z čoho vyplýva,

že sám žalovaný si zaobstaral zdvíhacie zariadenie. Aj keď si žalobca nesplnil svoju povinnosť, nemá
toto porušenie za následok vznik zodpovednosti žalobcu za výber prípadne nevhodného zdvíhacieho
zariadenia žalovaným.

15.Žalovanýmaldieloatodemontážamontážodstredivkyvykonaťdňa05.06.2003,montážodstredivky

v R. L., B..K.. vykonal riadne včas (§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka), nevykonal však montáž
odstredivky a to z dôvodov pádu odstredivky z výšky cca. 7,5 na zem. Výšku, z ktorej odstredivka padla
másúdzapreukázanúztvrdeniažalovanéhoavýpovedesvedkaS.(„Zdvíhanébremenoprešlopribližnú
výšku min. 5 m“), pričom rozpor 7,5 m vs. 5 m je spôsobený nepresným odhadom svedka S.R..

16. Keďže k pádu odstredivky došlo pri plnení zmluvy žalobcom pre spoločnosť Š. K. B..K.. (teraz V.
P., B..K..) a odstredivka bola vo vlastníctve Š. K. B..K.., domáhala sa táto spoločnosť voči žalobcovi
náhrady škody vzniknutým tým, že sa zmenšil majetok Š. K. B..K.. poškodením odstredivky v dôsledku
pádu. Krajský súd v Trenčíne č. k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 04.06.2008 rozhodol tak, že žalobca
je povinný zabezpečiť vykonanie opravy odvodňovacej odstredivky alebo je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 6.500.000,-SK ako náhradu škody.

17.Podľa§230Civilnéhosporovéhoporiadkuaksaoveciprávoplatnerozhodlo,nemôžesaprejednávať
a rozhodovať znova, pričom podľa § 194 ods. 1 Civilného sporového poriadku otázku, o ktorej máprávomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193 Civilného sporového poriadku (t.j.
ústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva, súd o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ich spáchal,
orgán verejnej správy o tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt a kto ich spáchal,

súd o osobnom stave, vzniku a zániku spoločnosti a orgán verejnej správy o vzniku právnickej osoby
vznikajúcej registráciou) môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Podľa § 194 ods. 2
Civilného sporového poriadku ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Napriek zmene právnej úpravy oproti
Občianskemu súdnemu poriadku (§ 159 ods. 2 pred bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku

„výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány“), neznamená táto
nová úprava, že by rozhodnutia súdov o majetkovoprávnych vzťahoch nemuseli byť rešpektované
a mohlo sa nanovo inými súdmi rozhodovať, keď opak by bol v rozpore s princípom právnej istoty
ako imanentnej súčasti právneho štátu (čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Ustanovenie § 230
Civilného sporového poriadku je potom potrebné vykladať v spojení s § 194 ods. 2 Civilného sporového
poriadku tak, že pokiaľ je súdom právoplatne rozhodnuté o majetkovom práve fyzickej alebo právnickej

osoby, žiaden súd, mimo stanoveného inštančného postupu, nesmie nanovo posudzovať skutočnosti, o
ktorých už bolo rozhodnuté a teda je viazaný výrokom takéhoto rozhodnutia.

18. Každý meritórny výrok súdu vychádza z predmetu nároku, ktorý vychádza zo základu nároku. Výrok
súdu, ktorým sa rozhodne o žalobe na plnenie (§ 137 písm. a/ Civilného sporového poriadku) má

deklaratórne účinky, teda rozhodnutím súdu sa deklaruje, že tu konkrétne právo je alebo nie je. Napriek
pravidelnému zneniu výrokov rozsudkov v civilných sporoch, že „niekto je povinný zaplatiť niekomu
peňažnú sumu“, je obsahom tohto výroku povinnosť nie suma za čokoľvek, ale vždy sa deklaruje
konkrétneprávo.Meritórnyvýroksúdunaplneniepotomobsahuje,že„niektojepovinnýzaplatiťniekomu
peňažnúsumuatozkonkrétnehoprávnehotituluvymedzenéhoskutkovýmstavom“.Uvedenévyplývaaj

zo zisťovania totožnosti veci pri skúmaní podmienok konania, keď sa zisťuje nielen totožnosť subjektov
a predmetu nároku, ale aj základ nároku t.j. rozhodujúci skutkový stav.

19. Pokiaľ teda Krajský súd v Trenčíne rozhodol rozsudkom č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa
04.06.2008, že „žalovaný je povinný zabezpečiť vykonanie opravy odvodňovacej odstredivky výrobcu

a po oprave zabezpečiť montáž opraveného rotora žalobcu a uviesť odvodňovaciu odstredivku zeminy
do prevádzky schopného stavu, v akom bola pred daním odstredivky do nájmu spoločnosti S. L. B..K..
alebo je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.500.000,-Sk ako náhradu škody vzniknutej v súvislosti s
poškodením rotora odvodňovacej odstredivky KHD Humboldt Wedag typu S5-1 výrobné číslo XXXX“,
súd tým de facto aj de iure deklaroval, že „spoločnosť S. L. B..K.. plniac si svoju povinnosť voči

spoločnosti V. P. B..K.. po ukončení nájmu odovzdať spoločnosti V. P. B..K.. odstredivku na dohodnuté
miesto porušil svoju povinnosť, keď použijúc na plnenie spoločnosť C. K. K..Q..X.., vykonal zásah do
pohonu ručného mostového žeriavu použitím elektrického pohonu s prevodovkou, ktorý na to nebol
určený a súčasne porušil svoju povinnosť tým, že spoločnosť C. K. K..Q..X.. neurčila svojim pracovníkom
bezpečný pracovný postup pri montáži rotora odstredivky pomocou ručného mostového žeriavu, práve

v dôsledku čoho došlo k poškodeniu odstredivky vo vlastníctve spoločnosti V. P. B..K.. pádom na zem
o celkovej výške zmenšenia majetku 215.760,47 eura (pôvodne 6.500.000,-Sk) a teda spoločnosť S. L.
B..K.. je povinná zabezpečiť vykonanie opravy do prevádzky schopného stavu, v akom bola pred daním
odstredivky do nájmu spoločnosti S. L. B..K.. alebo je povinná zaplatiť spoločnosti V. P. B..K.. sumu
6.500.000,-Sk“. Tunajší súd potom nemôže ani de facto zmeniť obsah rozhodnutia tak, že by priznaný

nárok na vykonanie opravy alebo zaplatenie peňažnej sumy zmenil tak, že tento je za iné porušenie
povinností ako je uvedené v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa
04.06.2008, alebo dokonca zo zmluvného plnenia.

20. Uvedené platí dokonca aj napriek tomu, že (vtedy) prvostupňový súd zamietol žaloba z dôvodu

„nesplnenia podmienok pre náhradu škody naturálnou reštitúciou a nezaoberal sa skúmaním existencie
ostatných uvedených základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu“, pričom Krajský súd
v Trenčíne tento rozsudok zmenil, v dôsledku čoho (vtedy) účastníci konania sa nemohli oboznámiť s
posúdením súdu existencie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, ale súčasne nie je z neho ani celkom dostatočne zistiteľné, akými úvahami sa odvolací

súd spravoval pri ustálení výšky škody. V tejto súvislosti potom súd uvádza, že všetky námietky žalobcu
a intervenienta ohľadne vád konania pred Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. XCob/XX/XXXX sú v tomto
konaní irelevantné, keďže tunajší súd nemôže prehodnocovať zistenia Krajského súdu v Trenčíne.21. Žalobca bol povinný v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. X L. - XXX zo dňa 04.06.2008
splniťdeklarovanépovinnostiakonštituovanúpovinnosťnahradiťtrovykonania,pričomnáslednedošlok
uzavretiudohodyojudikovanejpovinnostiatoDohodouonahradeníškodyzodňa20.10.2008.Súdpreto

musel posúdiť Dohodou o nahradení škody zo dňa 20.10.2008, ktorá zmluva ako právna skutočnosť
môže mať vplyv na posúdenie povinnosti žalovaného voči žalobcovi. Túto zmluvu súd, vychádzajúc
z prejaveného úmyslu konajúcich osôb (§ 266 ods. 1 Obchodného zákonníka), posúdil ako dohodu o
zrušení (časti) práva (§ 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zmluva na jednej strane obsahovala text
„zmluvné strany...prejavili záujem ukončiť spory a nahradiť všetky prípadné záväzky z nich vyplývajúce

vrátane náhrady trov týchto konaní novým záväzkom“ a predovšetkým v čl. I Dohody o nahradení
škodyzodňa20.10.2008„...účastnícidohodyprejavujúsvojuvôľunahradiťzáväzkyžalovaného...novým
záväzkom...spoločnosti S. L., B..K.. zaplatiť“, čo by nasvedčovalo skôr dohode o privatívnej novácií
(§ 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka), avšak v Dohode o nahradení škody zo dňa 20.10.2008 bola
opakovane vyjadrená vôľa, že žalobca má byť povinný zaplatiť náhradu škody aj keď v menšom rozsahu,
ako aj vôľa zachovania doterajšieho obsahu záväzku. Dohoda o nahradení škody zo dňa 20.10.2008 nie

je tiež urovnaním (§ 585 a nasl. Občianskeho zákonníka), keď bola uzavretá po odstránení spornosti čo
do hmotnoprávnej povinnosti z titulu porušenia právnej povinnosti, dohoda tak nesledovala odstránenie
spornosti práv, ale smerovala k zmene rozsahu povinnosti žalobcu (tam žalovaného - S. L. B..K..).

22. Vzhľadom na posúdenie Dohody o nahradení škody zo dňa 20.10.2008 ako dohody o zrušení (časti)

práva, potom nedošlo k pretrhnutiu potenciálnej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym porušením
povinnosti žalobcom vo vzťahu k spoločnosti V. P. B..K.. a poskytnutím peňažného plnenia žalobcom
tejto spoločnosti, teda možno konštatovať, že žalobca zaplatil spoločnosti V. P. B..K.. sumu 164.309,90
Eura (pôvodne 4.950.000,-Sk) ako následok porušenia jeho právnej povinnosti vrátiť vec v stave
zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci, keď nešlo o povinnosť žalobcu z nového

právneho dôvodu - z titulu existencie Dohody o nahradení škody zo dňa 20.10.2008.

23. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti
nemu postih. Na vznik nárok na regresnú náhradu je potrebné podmienok (i) zodpovednosť za škodu
domáhajúceho sa, (ii) zaplatenie škody domáhajúcim sa a (iii) subjektívna zodpovednosť priameho

škodcu - toho, voči komu je regresný nárok uplatnený.

24. Zodpovednosť žalobcu za škodu konštatoval Krajský súd v Trenčíne v rozsudku XCob/XX/XXXX -
XXX zo dňa 04.06.2008. Odhliadnuc od toho, že súd vychádza z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne
(§ 194 Civilného sporového poriadku), žiadne ustanovenie zákona nezbavuje ani neobmedzuje nárok

toho domáhajúceho sa postihu v prejednávanej veci.

25. Samotné plnenie žalobcom peňažnej sumy 164.309,90 Eura (pôvodne 4.950.000,-Sk) spoločnosti
V. P. B..K.. nebolo sporné, naplniac tak jednu z alternatív svojej povinnosti podľa rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 04.06.2008 ako aj náhradu trov konania navyše je

preukázané prevodným príkazmi a výpismi z účtu žalobcu.

26. Subjektívna zodpovednosť žalovaného je rovnako konštatovaná v rozsudku Krajského súd v
Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 04.06.2008. K zodpovednosti žalovaného voči žalobcovi a
spoločnosti V. P. B..K.. má súd za potrebné uviesť, že žalovaný sa zaviazal vykonať práce pre žalobcu

a to demontáž a následne montáž zariadenia - odstredivky. Žalovaný bol pri týchto prácach povinný
vykonávať tieto nielen na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase (§ 537 ods. 1
Obchodného zákonníka), ale samozrejme bol povinný konať tak, aby predchádzal možným škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí (§ 145 Občianskeho zákonníka).

27. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné použitie elektromotora ako hnacieho mechanizmu ručného
kladkostroja, keď uvedené bolo aj preukázané z listín rozhodnutie Národného inšpektorátu práce
číslo XXX/XXXX - X,X zo dňa 25.02.2005, z Odborného a záväzného stanoviska k bezpečnosti
vyhradeného technického zariadenia č. XXXX/X/XXXX a zo Stanoviska k havárií dvounosníkové kočky
s kladkostrojem typ F nosnost 10t výr. č. XXX ako aj z výpovede svedka D., pričom listiny uvedenú

skutočnosť označili ako za príčinu zlyhania kladkostroja. Predovšetkým je potrebné uviesť, že pri
použití elektromotora ako hnacej sily je podstatne vyššia rázová sila pri spúšťaní pohybu, čomu musia
byť prispôsobené materiál ako aj konštrukcia zdvíhacieho zariadenia a pokiaľ tak nie je, pravidelným
následkom je poškodenie zariadenia a to v závislosti od rozsahu zaťaženia. Z výpovedí svedkov N.S. B. A. D. má súd preukázané vykonanie 2 až 4 prestávok, teda elektromotor sa spúšťal 3- až 5-
krát. Uvedené potom mohlo mať vplyv na poškodenie rohatky, keď každé takéto rozbehnutie pohybu
je záťaž na rohatku v stroji, ktorý na takúto záťaž nie je určený. Pri posúdení príčiny porušenia

rohatky súd vychádzal predovšetkým z Technickej správy, analýza príčin porušenia západky mostového
zdvíhadla vyhotovená P.. Ľ. Z., S.. za Výskumný ústav zváračský Bratislava. V tejto sa konštatuje,
že ide o transkryštalický lom, teda lom vzniknutý v dôsledku veľkej energie trhajúcej kryštalické jadrá
a to v dôsledku preťaženia ohybom. Navyše žalovaný skrátil prevodovú reťaz na prevod hnacej sily
elektromotora na kladkostroj, ktorá skutočnosť mala tiež negatívny vplyv na činnosť zariadenia, keď je

daná priama úmera medzi dĺžkou reťaze prevodu a vôľou tejto reťaze tlmiacej rázovú silu. Kladkostroj
má predpísanú maximálnu nosnosť 10 t, minimálna hmotnosť hnuteľnej veci (uvádzaná PZ žalovaného)
bola 7,8 t, pričom druhovo rovnaké zariadenia má hmotnosť 8,5 t ako vyplýva z odborných posudkov.
Žalovaný teda pri zaťažení na 78% resp. 85% z maximálnej nosnosti vykonával obsluhu kladkostroja
vadným spôsobom rozporným s predpísaným spôsobom, čím vystavil zariadenie kladkostroja rázovej
sile, na ktorú nebolo zariadenie dimenzované. Nebol preto potenciál samotného zariadenia vysporiadať

sa s vadnou obsluhou zariadenia a vstrebať rázovú silu, na ktorú nebolo zariadenie dimenzované. Súd
má potom za to, že k poškodeniu rohatky (k jej lomu) došlo v dôsledku vadnej obsluhy zariadenia.
Žalovaný tak vadnou obsluhou zariadenia porušil svoju právnu povinnosť vykonať dielo jeho riadnym
ukončením a vykonať dielo s odbornou starostlivosťou (§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka).

28. Ďalej tiež podstatný rozdiel medzi pohonom elektromotorom a ručným pohonom je ten, že pokiaľ
pri odlomení zubu rohatky pri pohone elektromotorom, tento ženie pohon ďalej a následne zaseknutiu
rohatkyazápadkyanáslednekodlomeniuhriadeľasilourázu(Zacharda),pričomprimalýchrýchlostiach
otáčania rohatky by mohlo dôjsť k zachyteniu a pri veľkých resp. pri väčších by nemuselo dôjsť (Z.), keď
pri pohone ľudskou silou by sa prejavilo zaseknutie zubu a osoba poháňajúca otočný mechanizmus by

zacítila náhlu zmenu ťahania a to zvýšenie odporu.

29. Možno sa potom len stotožniť, že neoprávnený zásah do hnacieho mechanizmu kladkostroja bol
bezprostrednou príčinou zrútenia hnacieho mechanizmu bez možnosti toto odvrátiť a zlyhania rohatky
ako bezpečnostnej súčiastky. Teda žalovaný zásahom do hnacieho mechanizmu kladkostroja porušil

svoju povinnosť vykonávať dielo s odbornou starostlivosťou (§ 537 ods. 1 Obchodného zákonníka)
a súčasne porušil povinnosť predchádzať škodám (§ 415 Občianskeho zákonníka) v dôsledku čoho
vznikla spoločnosti V. P. B..K.. škoda na zariadení a to

30. Boli tak splnené všetky podmienky na vznik regresného nároku žalobcu voči žalovanému za

žalobcom zaplatenú náhradu škody vo výške 164.309,90 eura na účet spoločnosti V. P. B..K.., zaplatenú
podľa na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa
04.06.2008.

31. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 04.06.2008 bolo

rozhodnuté tak, že spoločnosť S. L., B..K.. má hmotnoprávnu povinnosť voči spoločnosti V. P. B..K.. a
súčasne bolo spoločnosti V. P. B..K.. priznané právo na náhradu trov súdneho konania. Toto rozhodnutie
je záväzné pre účastníkov a pre všetky orgány a to priamo zo zákona v časti výroku rozhodnutia (§ 159
ods. 2 O.s.p.), t.j. v časti existencie povinnosti opraviť vec alternatívne zaplatiť peňažnú sumu a to z
dôvodu porušenia právnej povinnosti spoločnosťou S.Ý. L., B..K... Potom tunajší súd viazaný rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 04.06.2008 v časti konštatovania,
že spoločnosť S. L., B..K.. porušila svoju právnu povinnosť voči spoločnosti V. P. B..K.. a to vrátiť
vec (odstredivku) v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci (§ 682 Občianskeho
zákonníka), pričom tunajší súd nie je viazaný konštatovaním o protiprávnom konaní spoločnosti C.
K. K..Q..X.. a ani konštatovaním o možnosti žalobcu uplatniť si náhradu škody voči spoločnosti C. K.

K..Q..X.. v osobitnom konaní.

32. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným ako aj intervenientom, táto spočíva v tom, že
premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť vznesením nároku na zaplatenie náhrady škody spoločnosťou
V. P. B..K... Táto úvaha nevychádza z plateného právneho stavu. Právo, ktoré je predmetom konania je

právom zo záväzkového vzťahu preto podlieha premlčaniu (§ 387 ods. 2 Obchodného zákonníka). Právo
sa premlčí uplynutím premlčacej doby (§ 387 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorá je v dĺžke štyri roky
(§ 397 Obchodného zákonníka) od dňa keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Žalobcovi sa zmenšil majetok a teda mu vznikla škoda až zaplatením náhrady škody podľarozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 04.06.2008, ktorá suma bola
zaplatená poškodenému dňa 23.10.2008. Až dňa 23.10.2008 mohol žalobca vyzvať žalovaného na
zaplatenie regresného nároku a žalovaný bol povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ

o plnenie požiadal (§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka), teda po uplynutí troch dní, ktorú dobu má súd
za dostatočnú, teda žalobcovi začala plynúť premlčacia doba dňom 27.10.2008 a od tohto momentu
začala plynúť 4-ročná premlčacia doba. Súčasne tiež začala plynúť subjektívna premlčacia doba (§ 398
Obchodného zákonníka), pričom žalobca sa dozvedel o výške a kto je povinný na jej náhradu až dňom
doručenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 04.06.2008 a to dňa

25.07.2008. Keďže žalobca podal žalobu na zaplatenie regresného nároku dňa 05.05.2009 podal ju pred
uplynutím premlčacej doby, ktorá uplynie dňom 27.10.2012.

33. Úvahy o skoršom začatí počítania premlčacej doby je celkom zrejme nesprávna, keďže pokiaľ
by žalobcovi mala začať plynúť premlčacia doba doručením žaloby v konaní XXCb/XX/XXXX alebo
doručením návrhu na zmenu pripustenie alternatívneho petitu, musel by mať žalobca možnosť sa už

vtedy domáhať zaplatenia regresného nároku. Pokiaľ by však žalobca podal žalobu skôr, ako zaplatil
náhradu škody spoločnosti V. P. B..K.., bola by jeho žaloba zamietnutá ako predčasne podaná, keďže
poškodený môže pýtať len skutočnú škodu a nie škodu hypotetickú, budúcu, ktorá mu možno, aj keď
vysoko pravdepodobne, vznikne.

34. Žalovaný a intervenient tiež namietali zostatkovú hodnotu odstredivky, pričom žalobca odhadol
výpočtom zostatkovú hodnotu vo výške 1.700,-eur. Predovšetkým vzhľadom na to, že ide o regresný
nárokažalobcazaplatilspoločnostiV.P.B..K..sumuprevyšujúcu164.309,90eura,malžalobcanárokna
zaplatenie regresného nároku v plnej výške, keď výška jeho regresu je závislá na výške ním zaplatenej
sume. Pokiaľ chcel žalovaný alebo intervenient znížiť túto sumu z dôvodu, že prevyšuje skutočnú výšku,

mali vykonať také prostriedky procesnej obrany, aby to dosiahli. K odhadu vykonanému PZ žalobcu
je potrebné uviesť, že tento je na prvý pohľad nesprávny, keďže zo spisu vyplýva, že minimálne časť
hmotnosti pripadá na keramické obloženie, ktoré nebude možné predať za ceny železa. Navyše aj
samotnéželezomározdielnecenyatopodľatoho,akýjetvarželeznéhošrotu,akáječistota.Anaostatok
nie je zrejmé, či vôbec odstredivka je zo železnej zliatiny a ak áno z akej.

35. Žalovaný tiež tvrdil, že zostatková hodnota odstredivky v čase jej pádu je nula. Toto tvrdenie má
súd za účelové, keďže účtovne možno bola odstredivka odpísaná a jej hodnota bola nízka až nulová,
avšak náhrada škody sa priznáva za skutočnú hodnotu ktorá ubudla poškodenému, resp. ktorú nezískal
ak by okolnosti bežali pravidelným spôsobom. Minimálne zo zmluvy o nájme, ktorou je žalobca dostal

do užívania je zrejmé, že mala podstatne vyššiu hodnotu ako nula, keď len samotné nájomné bolo vo
výške 86.304,19 eura (pôvodne 2.600.000,-Sk).

36. Pokiaľ ide o nevykonanie výsluchu svedkov T., M. L., tieto má súd nielen za nadbytočné, ale
predovšetkým PZ žalovaného na týchto netrvala.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar.
87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 vl.
nar. č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu 07.06.2009
vo výške 1,25% p.a. takže úrok z omeškania je po pripočítaní 8 percentuálnych bodov vo výške 9,25%
p.a.. Súd teda uznal aj nárok žalobcu na úrok z omeškania v požadovanej výške. Vzhľadom na zistený
skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak,
že čiastočne úspešnému, ale v prevažnej miere žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v
spore proti žalovanému plne úspešný. Výška priznaného nároku je 70,73 %, keď žalobcovi úspešnému
vo výške 164.309,90 eura z 192.480,44 eura t.j. 85,36 % priznal tomu nárok na náhradu trov súdneho

konania. Pri úspechu žalobcu vo výške 94,28 % je potom prislúchajúca náhrada trov súdneho konania
vo výške 70,73 % [(85,37 - 50) × 2]. O absolútnej výške náhrady trov súdneho konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

žalobca podať návrh na exekúciu.