Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 15. august 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/122/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202597
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8820202597.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: J. X., V..

XX.XX.XXXX, P. Č. XXX, XXX XX Č., zastúpený Advokátskou kanceláriou Mgr. Ondrej Barna Zámocká
529/34, 091 01 Stropkov proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany zastúpený GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom 1. mája 173 Trenčín , IČO: 47 234
679 o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 890,14 eur titulom bezdôvodného obohatenia
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 890,14 eur od 04.11.2020 do zaplatenia a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd u r č u j e,že zmluvná podmienka, v Zmluve o hotovostnom úvere a zmluve o revolvingovom
úvere č. 4402031836 z 11.02.2014 uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. - hotovostný úver a revolvingový úver v Hlave 18. Sankcie účtované v dôsledku
Vášho omeškania, v bode § 1 v znení: „Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať
a Vy ste povinný nám uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5 eur v prípade prvej upomienky a 12
eur v prípade druhej a ďalšej upomienky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, v Zmluve o hotovostnom úvere a zmluve o revolvingovom
úvere č. 4402031836 z 11.02.2014, uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. - hotovostný úver a revolvingový úver v Hlave 18. Sankcie účtované v dôsledku
Vášho omeškania, v bode § 2 v znení: „Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať
zmluvnú pokutu vo výške 17 eur, ktorú musíte uhradiť.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto

náhrady, bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal rozhodnutia totožného s výrokom tohto
rozhodnutia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že zmluvu o hotovostnom úvere a
zmluvu o revolvingovom úvere, č. 4402031836, z 11.2.2014 (ďalej ako úverová zmluva). Na základe
úverovejzmluvymubolposkytnutýúvervovýške1000,--eur,ktorýsomsazaviazalžalovanémuzaplatiť
v 60 mesačných splátkach vo výške 35,38 eura. V úverovej zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba
vo výške 28,55 %, RPMN vo výške 33 % a priemerná RPMN vo výške 25,84 %.Jedná sa o spotrebiteľskú

zmluvu, ktorú som uzatvoril ako spotrebiteľ so žalovaným, dodávateľom finančnej služby. Vzhľadom
na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods.
2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej ako ZoSÚ), platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa § 9 ods. 2 citovanéhozákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať: adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
(§ 9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ), dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ). Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere,
č. 4402031836, z 11.2.2014 neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo

výške 33 %. Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN. Správna výška RPMN podľa
internetovej kalkulačky vychádza 39,70 %. Nesprávne uvedenie výšky RPMN má rovnaký dôsledok ako
jejneuvedenievúverovejzmluve,t.j.bezúročnosťabezpoplatkovosťspotrebiteľskéhoúveru.Vzmluveo
hotovostnom úvere a zmluve o revolvingovom úvere, č. 4402031836, z 11.2.2014 je uvedená nesprávne
celkováčiastkasplatnáspotrebiteľomvovýške1904,40eura.Vzhľadomnadobusplácania60mesiacov
a výšku mesačnej splátky 35,38 eura, predstavuje celková čiastka správne sumu 2 122,80 eura (60

x 35,38 eura = 2 122,80 eura). V súvislosti s povinnosťou žalovaného uvádzať v úverovej zmluve aj
predpoklady, ktoré boli použité na výpočet RPMN, poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 3Co/7/2017, zo 6.4.2017, z ktorého cituje: „K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov)
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia

výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru,
výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je

nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli
použité pre výpočet RPMN, a preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že už len z tohto jediného
dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (porov. rozsudok KSPO sp.zn. 3Co
124/2016z3.11.2016).Jepritomnesporné,ževpredmetnejzmluvespomínanépredpokladyprevýpočet
RPMN uvedené nie sú. Súd len pripomína, že tá istá povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere je uvedená aj v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 a to v článku
10 ods. 2 písm. g/.“ Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere, č.
4402031836, z 11.2.2014 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/, f/ a j/ ZoSÚ, preto je

predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 451 ods. 1,
2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Bezdôvodné obohatenie žalujem vo výške rozdielu
medzi mojimi platbami, t.j. 1 890,14 eura a výškou úveru 1 000,-- eur, teda 890,14 eura. Zmluva o

hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere, č. 4402031836, z 11.2.2014 obsahuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
- hotovostný úver a revolvingový úver (ISH213), v Hlave 18. Sankcie účtované v dôsledku Vášho
omeškania, v bode § 1 v znení: „Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať a
Vy ste povinný(á) nám uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej upomienky a

12 EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky.“ V zmysle tohto ustanovenia, som sa mal zaviazať na
úhradu poplatkov za upomienky. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky žalovaného,
ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, a ktoré si on sám určil pevnou sumou vopred.
Výšku poplatkov za upomienky žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, a aj preto ich požadovanie
od spotrebiteľa odporuje dobrým mravom. Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom

úvere, č. 4402031836, z 11.2.2014 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v Úverových zmluvných
podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný úver a revolvingový úver (ISH213),
v Hlave 18. Sankcie účtované v dôsledku Vášho omeškania, v bode § 2 v znení: „Ak sa omeškáte s
úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR, ktorú musíte uhradiť.“ K
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky uvádzam, že zmluvnú pokutu som si so žalovaným individuálne

nedojednal. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových podmienok, na vopred pripravenom
tlačivezostranyžalovaného,pričomjasomjunemoholžiadnymspôsobomovplyvniť.Napodporumojich
tvrdeníohľadomneprijateľnostizmluvnýchpodmienokpoukazujeajnaprávoplatnýrozsudokOkresného
súdu Prešov, sp. zn. 9C/137/2016, z 3.10.2016, z ktorého citujem: „Procesný súd zastáva názor, žeupomienky v prejednávanej veci majú jednoznačne sankčný charakter (viď ich výšku ako aj rozdielnu
cenu za prvú a druhú upomienku hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie nepreukázanú ako aj
to, že za poplatok nie je poskytované žiadne plnenie v prospech spotrebiteľa), čo treba považovať za

neprípustné. Navyše tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta opätovne netransparentne uvedené
iba v ÚP a nie priamo v zmluve.“ Poukázal na ustanovenia, § 52 ods. 1 OZ „Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, § 53 ods. 1 OZ
„Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané, § 53 ods. 5 OZ „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. “ § 298 ods. 1 CSP „Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade

súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.“ Podľa §
298 ods. 2 CSP „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo

mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.“ Pojem neprijateľná
podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej

viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS).
Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci ( § 298 ods. 1 CSP, Rozsudok SD EÚ C-240/98
až C- 244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol
viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal
(§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná § 53 ods. 5

OZ) a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. S týmto stavom sa vyporiadal aj SD EÚ v
rozsudku č. C-473/00, keď uviedol, že „Národná právna úprava, ktorá národnému súdu v rámci konania
o žalobe podanej poskytovateľom spotrebiteľského úveru proti spotrebiteľovi a spočívajúcej na zmluve
medzi nimi uzavretej, znemožňuje po uplynutí premlčacej lehoty z úradnej povinnosti alebo na základe
podnetu spotrebiteľa určiť, že podmienka obsiahnutá v zmluve medzi nimi uzavretej, je v rozpore so

smernicou Rady 93/13/EHS." Súdny dvor judikoval, že existuje ,,nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalosť zmluvných podmienok a preto sa musí súd aj
bez návrhu zaoberať nekalými podmienkami". Poukazujem na rozsudky v spojených prípadoch Oceano
grupo editoriale, Godard čl. 61, Mostaza Claro čl. 25-28, Pannon, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10,
čl. 49- 51. „Žalovaný podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov neohraničenému okruhu

fyzických osôb, a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere" (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, zo
16.1.2013).

2. Žalovaný so žalobu nesúhlasil, uviedol, že žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáha

vydania bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č. 4402031836 uzatvorenej so žalovaným dňa
11.02.2014 z dôvodu, že úverovú zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov, na základe čoho
požaduje vydať bezdôvodné obohatenie predstavujúce preplatok zaplatenej istiny. Žalovaný so žalobou
nesúhlasí, popiera tvrdenia žalobcu a zastáva názor, že žalovaná úverová zmluva obsahuje všetky
povinné náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Súčasne vzhľadom na dátum poslednej úhrady žalobcu - dňa 26.11.2018, ako vyplýva zo žalobcom
predloženého prehľadu úhrad, žalovaný vznáša námietku premlčania na čiastočný žalobcom uplatnený
nárok v tomto konaní. V konaní je nevyhnutným prihliadať na nové ustanovenie § 54a zákona č. 40/1964
Zb., upravujúce premlčanie uplatňovaného nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. „Premlčané právo zo
spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie

je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva ZO spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom
alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý O premlčaní
vedel." Žalobca uhrádzal splátky na žalovanej úverovej zmluve v období od 26.03.201426.11.2018.
Pri posúdení premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vychádzalzo žaloby, ktorá bola doručená súdu dňa 12.10.2020. Aplikujúc premlčaciu lehotu v zmysle § 107
Občianskeho zákonníka, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy, ktorý
si uplatňuje pred lehotou 12.10.2018 je premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote, prípadne nárok ktorý

si uplatňuje pred 12.10.2017 je premlčaný aj v objektívnej premlčacej lehote. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto
obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to,
že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie,

čiže ide o obohatenie neoprávnené.
Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný :
plnením bez právneho dôvodu
plnením z neplatného právneho úkonu,
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol
z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 ObčZ) a

bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 ObčZ). Záväzkový
právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov,
ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť
získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a
príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymzískanímbezdôvodnéhoobohateniaurčitouosobouamajetkovou

ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo
117/2011). Žalovaný je presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na základe platne uzavretej
úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Žalobca teda uhrádzal

jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy. Žalovaný poukazuje na
to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia, a
to: získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného - žalovaný prijatím splátok uhrádzaných
žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou, keď prijímal plnenie,
na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny nárok. (Podľa § 566 Občianskeho zákonníka, veriteľ je

povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.) protiprávnosť
získania bezdôvodného obohatenia - žalovaný prijímal platby žalobcu oprávnene a v súlade so
zákonom, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými
podmienkami majetková ujma, ktorá postihuje žalobcu - riadnym plnením splátok žalovanému nemohla
vzniknúť žiadna majetková ujma, nakoľko žalobca sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne zaviazal k

povinnosti platiť žalovanému mesačné splátky úveru. príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu - nakoľko nedošlo k protiprávnemu
získaniu bezdôvodného obohatenia ani k majetkovej ujme na strane žalobcu, uvedený predpoklad
nemôže byť naplnený. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom
bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah

z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal,
že mu vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a
vznikom majetkovej ujmy. Na základe vyššie uvedených argumentov je zrejmé, že žalobca uvedené
skutočnosti nepreukázal, a preto žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené
sú žalovaní presvedčení o tom, že žalobcovi nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávky z titulu

bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo ani k plneniu bez právneho dôvodu - žalobca plnil na
základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom ani plnením z neplatného právneho úkonu
- úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú. ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol -
úverová zmluva nebola v čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú a ani bez poplatkov. Skutočnosť,
že uzavretá úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov je tvrdená len samotným

žalobcom. Žalobca toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym konkrétnym rozhodnutím súdu, ktoré by
určilo, že úverová zmluva č. 4402031836 uzavretá dňa 11.02.2014 je bezúročná a bez poplatkov.
Posúdenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotným žalobcom bez ďalšieho
nemôže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto posúdenie nie je spôsobilé
nahradiť rozhodnutie súdu. Žalovaný preto považuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za

neopodstatnený. K otázke inštitútu bezdôvodného obohatenia sa vyjadroval vo svojom rozsudku zo dňa
22.04.2009 aj Najvyšší súd SR, sp.zn. 2 Obo 3/2009 v nasledovnom znení: „Vydanie bezdôvodného
obohatenia totiž nie je vrátením dlhu... Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko,
ČO sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohateniespočívalo VO výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia S
predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky Z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne. Z obsahu spisu je zrejmé, a konštatuje to V odôvodnení aj rozsudok

súdu 1. stupňa, že žalovaný nebol pri získaní sporného bezdôvodného obohatenia nedobromyseľný,
ČO značí, že by V zmysle cit. ustanovenia § 458 ods. 1 a ods.2 Občianskeho zákonníka nebol povinný
vydať ani úžitky ZO sumy, ktorú podľa rozhodnutia súdu l. stupňa získal. Aplikácia ustanovenia §
517 Občianskeho zákonníka tak ako to navrhol žalobca, teda nie je na mieste. Je však nesporné, že
rozhodnutím súdu ukladajúcim žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie V sume 13.409,

7672 eur nadobúda táto suma charakter peňažného dlhu žalovaného voči žalobcovi a žalovaný je
preto V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný popri vydaní tejto sumy zaplatiť aj úrok
Z omeškania." Aj z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že bezdôvodné obohatenie
nadobúda charakter peňažného dlhu až rozhodnutím súdu a nie svojvoľným vyhodnotením žalobcu.
Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú
uvedené priamo v úverovej zmluve. Zákon č. 129/2010 Z.z. v prílohe upravuje vzorec výpočtu RPMN

nasledovne, kde x je ročná percentuálna miera nákladov, m je číslo posledného čerpania, k je číslo
čerpania, preto 1 < k < m, Ck je výška čerpania k, tak je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch
roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0, m'
je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, l je číslo splátky alebo platby poplatkov, Dl je výška
splátky alebo platby poplatkov, SI je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého

čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Z popisuje jednotlivých položiek vzorca je
zrejmé, že pri výpočte RPMN zohráva dôležitú úlohu aj presný dátum, kedy došlo k prvému čerpaniu
finančných prostriedkov. Na základe žalovanej úverovej zmluvy bol klientovi poskytnutý bezúčelový
úver vyplatený na bežný účet žalobcu. Žalobca len deklaratívne konštatuje, že hodnota RPMN je v
úverovej zmluve uvedená nesprávne, absolútne však neuviedol výpočet ani odôvodnenie, na základe

ktorého k danému záveru dospel. Pokiaľ výpočet realizoval prostredníctvom internetových kalkulačiek,
je potrebným uviesť, že tieto obsahujú len políčka na základne údaje bez zohľadnenia akýchkoľvek
špecifík jednotlivých poskytnutých úverov, na základe čoho vznikajú odchýlky. Žalovaný zastáva názor,
že internetové kalkulačky majú len informatívny charakter (uvedené aj priamo na internetovej stránke),
ktorý nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci nesprávnu hodnotu RPMN, nakoľko

tieto portály nie sú kompetentné a smerodajné na vyhodnocovanie správnosti výpočtu RPMN. Jediným
oprávneným orgánom, ktorý vzhľadom na zložitosť samotného výpočtu RPMN môže uskutočňovať
kontrolu RPMN je Národná banka Slovenska ako kontrolný orgán nebankových subjektov. Pokiaľ ide o
jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú uvedené priamo v texte úverovej zmluvy.

3.Žalovanýuviedol,žesmernicavosvojomustanovenípožadujeuviesťRPMN„zrozumiteľneastručne“,
čo by malo byť rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný výklad predmetného ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch. Keďže pravidlá pre výpočet RPMN ustanovené zákonom o spotrebiteľských
úveroch aj smernicou nedávajú iné kritérium, má žalovaný za to, že postupoval v súlade so zákonom
aj smernicou a ich cieľom a poskytol žalobcovi úplné a najpresnejšie informácie v požadovanej

zrozumiteľnej a stručnej podobe. Tá žalobcovi umožnila porovnanie úveru ponúkaného žalovaným s
akoukoľvek ďalšou ponukou na trhu. Z týchto dôvodov sa žalovaný domnieva, že nemôže ísť o ten istý
prípadakojeuvedenienesprávnehoúdajavneprospechspotrebiteľaalebojehoúplnéneuvedenie,ktoré
vnútroštátna úprava podľa §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že sa
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takáto sankcia by nemohla byť považovaná

za primeranú, keď žalobca mohol riadne posúdiť rozsah svojich budúcich záväzkov. V tejto súvislosti
žalovaný poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10. Aj v zmysle
rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, sa vyžaduje v prípade sankcionovania
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy uplatňovanie princípu primeranosti. Aj táto požiadavka by
malabyťkritériompreeurokonformnývýkladvnútroštátnehopráva.Vzmyslebodu72rozsudkuSúdneho

dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „Za primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade
s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné
následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi náležitostí upravených v článku 10 ods.
2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah
svojho záväzku,...“ zmysle bodu 73 rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15:

„...je potrebné odpovedať na siedmu otázku tak, že článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom
zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade,
ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedeniemôže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ Jednotlivé predpoklady pre
výpočet RPMN sú špecifikované priamo v úverovej zmluve v časti Úver, kde sú uvedené všetky položky,
ktoré do vzorca vstupujú. Žalovaný preto zastáva názor, že v zmluve uviedol správne výšku RPMN

spolu s predpokladmi jej výpočtu. Žalobca spochybňuje správnosť hodnoty RPMN uvedenej v úverovej
zmluve a to na základe výpočtu prostredníctvom internetových kalkulačiek. Žalovaný zotrváva na svojom
názore, že internetové kalkulačky majú len informatívny charakter (uvedené aj priamo na internetovej
stránke), ktorý nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci nesprávnu hodnotu RPMN,
nakoľko tieto portály nie sú kompetentné a smerodajné na vyhodnocovanie správnosti výpočtu RPMN.

Dôkaz o nepresnosti výpočtu žalovaný v prílohe dokladá. Na portáli Fininfo bol po zadaní jednotlivých
parametrov výsledok RPMN 39,70%, na stránke o peniazoch už bol výsledok RPMN 33,18%. Žalovaný v
prílohe zasiela metodické usmernenie k výpočtu RPMN, ktoré aj reálne zohľadňuje pri svojich výpočtoch.
Súčasne z neho vyplýva, že RPMN sa nedá laicky relevantne počítať e- kalkulačkami. Žalovaná úverová
zmluva bola uzatvorená v roku 2014, kedy sa interval medzi splátkami a poskytnutím úveru vyjadroval v
súlade so zákonom v dňoch. Následne v roku 2016 došlo implementáciou európskej legislatívy k zmene

vyjadrovania intervalov, čo je presne popísané v priloženom Metodickom usmernení NBS. Pokiaľ nie je
možné v internetových kalkulačkách nastaviť presne, podľa ktorej právnej úpravy sa RPMN počíta (čo
reálne nie je možné) musí sa takýto výpočet považovať VÝLUČNE ZA ORIENTAČNÝ. Okrem toho sa
v internetovej kalkulačke dá nastaviť splácanie úveru buď len na začiatku mesiaca alebo na konci. V
prípade žalovanej úverovej zmluvy bol termín prvej splátky v zmysle splátkového kalendára dojednaný

na 21.03.2014 a každá ďalšia splátka bola splatná do 15.dňa v mesiaci. Táto informácia je podstatná
pre výpočet podľa legislatívy pred i po implementácií európskej smernice. Pokiaľ túto skutočnosť nie
je možné v kalkulačke zohľadniť, nie je možné získať správny výpočet hodnoty RPMN. Pokiaľ ide o
sporné uvedenie celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom v úverovej zmluve, na základe ktorého žalobca
automaticky vyhodnotil aj RPMN za uvedenú nesprávne v neprospech spotrebiteľa, žalovaný dáva do

pozornosti nasledovné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. h) zákona
č. 129/2010 Z.z.: celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa rozumie súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených SO spotrebiteľským úverom. §
2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými SO spotrebiteľským
úverov sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré

musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti SO zmluvou O spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe,
okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace
SO zmluvou O spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok. samotnejúverovejzmluvejetakpoistenie,akoajďalšiealternatívneslužbyupravenévčasti

„DOPLNKOVÉ SLUŽBY“ Klient je pri uzatváraní úverovej zmluvy dopytovaný okrem požadovanej výšky
úveru a výšky splátok aj ohľadne možnosti uzatvorenia poistného, či iných doplnkových služieb a je len
na slobodnom rozhodnutí samotného klienta, či sa pre niektorú z doplnkových služieb rozhodne alebo
nie. V uvedenom prípade si klient mohol okrem poistenia zvoliť službu „zmenu výšky a počtu splátok“
a tiež službu „odložené splátky“. Klient si v prípade úverovej zmluvy č. 4402031836 zvolil poistenie a

tiež služby „možnosť zmeny výšky a počtu splátok“ a službu „odložené splátky“, ktoré bola spoplatnená
sumou1,49eurmesačne.Stýmsúvisínevyhnutnosťpriprepočtecelkovejčiastkysplatnejspotrebiteľom
odpočítať od sumy 2.122,80 eur (60x35,38) úhradu za poistné 39,60 eur (60x0,66), úhradu za službu
odložené splátky (60x1,49) a úhradu za službu zmena výšky a počtu splátok (60x1,49) a výsledkom je
suma uvedená v úverovej zmluve č. 4402031836 ako celková čiastka splatná spotrebiteľom 1.904,40

eur. Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy a jej konečnú splatnosť cieľom ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bolo, aby mal spotrebiteľ informáciu, aká je
doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď
Zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria,
podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy

je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Máme za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. aj vtedy, pokiaľ veriteľ
použije objektívne zistiteľné kritériá, z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín
konečnej splatnosti úveru, tak ako je tomu v danom prípade. Spotrebiteľ teda disponuje informáciou,
aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru,

a preto je cieľ sledovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2001 Z.z. dosiahnutý. Názor
žalovaného je v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C- 42/2015,
v ktorom sa vyjadril k niektorým náležitostiam úverových zmlúv. zmysle bodu 71 Rozsudku Súdneho
dvora EÚ ZO dňa 09.11.2016 VO veci C-42/15: „Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve O úveremôže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku
nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za
primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 a judikatúry pripomenutej v bode 63 tohto rozsudku.

V zmysle bodu 72 Rozsudku Súdneho dvora EÚ ZO dňa 09.11.2016 VO veci C-42/15: „Za primerané
by sa však nemalo považovať, ak v súlade S touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto
sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi
náležitostí upravených V článku 10 ods, 2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv
na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku,..." zmysle bodu 73 Rozsudku Súdneho dvora

EÚ ZO dňa 09.11.2016 VO veci C-42/15: „...Je potrebné odpovedať na siedmu otázku tak, že článok
23 smernice 2008/48 sa má vykladať V tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát VO svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že V prípade, ak zmluva O úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené V článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu O úvere bez
úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.“ Z dátumu konečnej splatnosti uvedenej v úverovej zmluve je žalobcovi

jednoznačne jasné a zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť úveru, preto má žalovaný za to, že
uvedená náležitosť úverovej zmluvy je splnená v zmysle § 9 ods. 2 písm. f). Na podporu svojich tvrdení
žalovaný poukazuje aj na novú legislatívnu úpravu, ktorú reflektuje v odôvodnení svojho rozsudku zo
dňa 15.01.2018 aj Okresný súd Rimavská Sobota v konaní sp.zn. 10Csp/90/2017 v znení: „Okrem toho
do pozornosti súd dáva, že už aj právna úprava SR reflektuje na nový vývoj rozhodovacej praxe (s

odkazom na vyššie citovaný rozsudok súdneho dvora), keď zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 od
01.05.2018 v rámci jej novely vykonanej zákonom č. 279/2017 Z.z. upravuje, že v § 9 ods. 2 písm. d)
sa vypúšťajú slová "a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ a v § 9 ods. 2 písm. i) sa slová
"a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami "frekvenciu splátok a". Nakoľko
teda zmluva obsahuje všetky náležitosti, nie je možné určiť, že je bez poplatkov a úrokov, preto súd

žalobu zamietol." Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu 01.05.2018 zmenil znenie
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d) tak, že povinnou náležitosťou je už len uvádzanie doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá^ je nepochybne v úverovej zmluve dodržaná. tejto súvislosti žalovaný
poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 19.09.2017 sp.zn. 4C/40/2014 v odôvodnení
ktorého sa súd taktiež vysporiadaval s otázkou dodržania dátumu konečnej splatnosti v úverovej zmluve

nasledovne:„ Súd preverením úverovej zmluvy O úvere Č. 39110377215000 ZO dňa 11.11.2009 zistil,
že žalovaný neporušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona Č. 258/2001 Z.Z. Z predmetnej úverovej
zmluvy, a to konkrétne Z bodov 43, 48 a 52 je možné veľmi jednoducho vyvodiť lehotu splatnosti
prvej splátky poskytnutého úveru, nasledujúcich splátok, ako aj lehotu konečnej splatnosti úveru. V
súlade S ustanovením § 1 vyhlášky Č. 620/2007Z.Z., ktorou sa vykonávajú ustanovenia § 3 ods. 9

zákona Č. 258/2001 Z.Z., možno považovať uvedenú formu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
za postačujúcu pre účely § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z., keď ani samotné zákonné
ustanovenie výslovne neustanovuje formu, ako má byť termín konečnej splatnosti úveru stanovený.
K tvrdenej skutočnosti týkajúcej sa neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru súd považuje za
potrebnéuviesť,žeVuzavretejzmluvejesplatnosťdostatočnejasneuvedenáajedostatočneurčiteľná."

A tiež rozsudok Okresného súdu Poprad, zo dňa 21.11.2017,sp. zn. 17Csp/158/2017, kde súd v bode
12 konštatoval: „K náležitosti V zmysle § 9 ods. 2 písm. f), zákona Č. 129/2010 Z.Z. súd konštatuje, že
V bode 41 zmluvy je uvedený termín konečnej splatnosti „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.
dňa V poslednom mesiaci". Podľa názoru súdu, Z uvedeného priemerný spotrebiteľ vie bezpečne zistiť
dátum termínu konečnej splatnosti úveru, keď zmluva O úvere bola uzavretá 03.09.2015, splatnosť 60

mesiacov, t.j. 5 rokov, termín konečnej splatnosti je 15.09.2020. Súd poukazuje i na rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie VO veci C - 42/15, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48
sa má vykladať V tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva O úvere uvádzala splatnosť splátok
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a S
istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Možno konštatovať, že žalovaný ako veriteľ použil objektívne

zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ mohol vedieť, aká je doba trvania zmluvy O spotrebiteľskom
úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Súd sa V tomto smere nestotožnil S tvrdením
žalobkyne O tom, že nie Je zrejmá doba trvania zmluvy a konečná splatnosť úveru." Rovnaký názor
zaujal aj Okresný súd Lučenec v rozsudku zo dňa 16.10.2017, sp. zn. 13Csp/132/2017, kde v 25.
uviedol, že: „ K otázke vyjadrenia konečnej splatnosti pôžičky (§ 9 ods. 2 písm. f] zákona Č. 129/2010

Z.Z.) vyjadrenej V zmluve V bode 42 (**), ktoré sú vysvetlené ako „Prvá splátka je splatná po mesiaci
od dátumu poskytnutia úver. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje
poradové číslo dňa poskytnutia úveru je splatnosť prvej splátky posledný deň V tomto kalendárnom
mesiaci.Dátumsplatnostidruhejanasledujúcejsplátkyjevždy15.deňVkalendárnommesiacipočítajúckalendárny mesiacom nasledujúcim po mesiaci, V ktorom je splatná prvá splátka." Vzhľadom na to,
že úver bol poskytnutý na dobu 60 mesiacov je ľahko zistiteľné, a to aj priemerným spotrebiteľom,
že dátum konečnej splatnosti úveru je 15.10.2018. Uvedené vyplýva aj ZO splátkového kalendára

predloženého žalobkyňou (Č.1.13). Takto uvedený termín konečnej splatnosti je možné bez akýchkoľvek
ďalších ťažkostí a prekážok zistiť ČO súd dáva do pozornosti aj V súvislosti S rozhodnutím Európskeho
súdu pod Č. C-42/15 VO veci Home Credit c/a Bíróová. Uvedenie konečného termínu splatnosti súd
preto považoval za zákonné nevyvolávajúce dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti pôžičky." Pokiaľ ide o
splnenie náležitosti v § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. , t.j. uvedenie adresy predávajúceho,

žalovaný dáva do pozornosti, že predmetom žalovanej úverovej zmluvy č. 4402031836 bolo poskytnutie
bezúčelového úveru, ako uvádza položka č. 27 úverovej zmluvy. Žalovaný teda nepreplácal kúpnu
cenu formou úveru žiadnemu predajcovi, preto uvedenie adresy neexistujúceho predávajúceho nie je
nemožné. Pokiaľ mal žalobca záujem podávať reklamáciu alebo sťažnosť, mohol sa obrátiť priamo na
žalovaného ako poskytovateľa úveru, ktorého adresa je uvedená hneď v úvode pod názvom Zmluva o
hotovostnom úvere a zmluva o revolvingový úvere. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení

neprijateľných zmluvných podmienok musí v konaní preukazovať žalobca, pričom naliehavý právny
záujem musí existovať a byť preukázaný nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, keď bol rozsudok
vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby
sa súd zaoberal vecou v jej merite. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä O určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva Z osobitného predpisu. Podľa rozsudku NS
SR sp.zn. 3 Cdo 112/2004 určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie
určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva,
alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)
právny vzťah alebo právo. V prípade možnosti žalovať priamo na splnenie povinnosti treba preto vždy

považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši
( neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych žalôb. Čo má žalovaný za preukázané aj v tomto
spore, nakoľko žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nepredstavuje žiadne vyriešenie
spornosti zmluvného vzťahu. Uvedený názor žalovaného je podložený aj rozsudkom Okresného súdu
Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp.zn. 16Csp/84/2016 zo dňa 12.09.2017 v znení: Právny

záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, tj. naliehavý, pričom posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je
potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, Z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah
medzi stranami sporu je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho

postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba
odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem
pri určovacích žalobách musí súd skúmať SO zreteľom na okolnosti prípadu, predovšetkým na cieľ
sledovaný podaním určovacej žaloby a konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia. Žaloba o
určenie spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej otázky

vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je alebo nie je, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši
alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Súd tak dospel
k záveru, že V danom prípade nebola ZO strany žalobcu osvedčená existencia naliehavého právneho
záujmu na jeho určovacej žalobe a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a preto jeho žalobu
zamietol. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je daný ani

v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP v znení: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
O určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva Z osobitného predpisu." Osobitným predpisom vo vzťahu k
spotrebiteľovijezákonč.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,ktorýv§11ods.4upravujevprípade
spotrebiteľských vzťahov možnosť podať žalobu o určenie bezúročnosti a bez poplatnosti, prípadne
neplatnosti úverovej zmluvy: „ Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy

O spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou." Nerozširuje však túto možnosť aj na žalobu ohľadne neprijateľných zmluvných
podmienok. Podľa § 53 ods 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené V spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že neprijateľné zmluvné podmienky
nespôsobujú neplatnosť zmluvy ako celku, ale výlučne konkrétnej neprijateľnej podmienky. Žalovaný

je presvedčený o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré
by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako uvádza žalobca. Podstatou
právnej úpravy vymedzenej smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, je ochrana spotrebiteľa pred ustanoveniami tzv. spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsahspotrebiteľ pred ich uzatvorením nemôže individuálne dohodnúť a tým ovplyvniť, a ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa
(článok 3 ods.1 Smernice). Rovnako i národná právna úprava zakotvila v ustanovení § 53 ods. 1 OZ,

v tzv. generálnej klauzule, obdobné znenie: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.“ Podstatným znakom conditio sine qua non neprijateľná podmienka je skutočnosť, že
zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to v takej kvality,
ktorá musí byť značná, nie malá či nepatrná, v neprospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa vychádza

z myšlienky vyrovnania rovnováhy v zmluvných vzťahoch v prospech spotrebiteľa. Predpokladá, že s
ohľadom na hospodársku silu je spotrebiteľ v značne nevýhodnom postavení voči dodávateľovi a štát
ako vykonávateľ štátnej moci vhodným spôsobom vyrovnáva pomer síl. Nemožno si však túto podporu
zamieňaťsnevhodnýmpaternalizmomštátnejmocivsúkromnoprávnychvzťahoch.Vtrhovomprostredí,
ktoré je v zmysle ústavy základom nášho štátu, je každý z účastníkov trhu už zo samotnej podstaty
konfrontovaný s rôznymi ponukami a lákadlami v podobe reklamy a marketingu. Štát, prostredníctvom

súdnej moci, nemôže za spotrebiteľa suplovať jeho rozhodovací proces a rozhodovať, ktoré ponuky sa
môžu dostať do jeho dispozície a ktoré nie sú vhodné z hľadiska ich domnelej výhodnosti z pohľadu
neosobného štátu. Spotrebiteľ má právo sa sám rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku využije a
v prípade, že áno, je zodpovedný za svoje konanie. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v
Hlave 18 úverových zmluvných podmienok v znení: § 1: Ak sa omeškáte S úhradou splátky, máme

právo Vám vyúčtovať a Vy ste povinný(á) nám uhradiť poplatok za upomienku VO výške 5 EUR
V prípade prvej upomienky a 12 EUR V prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide O
zaslanie úplne prvej upomienky počas trvania zmluvy, nebudeme Vám poplatok za upomienku účtovať.
Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok Vám bude poplatok za upomienku účtovaný maximálne
dvakrát za kalendárny mesiac a len za upomienku zaslaná V listinnej podobe. PO zosplatnení úveru

Vám už nebudú poplatky za upomienku účtované. A §2: V prípade omeškania klienta je Spoločnosť
oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti
zmluvná pokutu Vo výške 17,- EUR. Táto pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát
za dobu trvania zmluvy. Poplatky za upomienky nie sú zmluvnou podmienkou, ktorá sa aplikuje vždy.
Nastáva až v dôsledku porušenia povinností zo strany klienta, ktorý bol o tom vopred upozornený. Prvá

upomienka dokonca nie je spoplatnená vôbec . Vzhľadom k výške čerpaného bezúčelového úveru vo
výške 1.000 eur, žalovaný nepovažuje výšku upomienok za neprijateľnú z dôvodu ich neprimeranosti.
Skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v žiadnom prípade neznamená, že v prípade neplnenia
zmluvných povinností zo strany klienta - spotrebiteľa sú automaticky vylúčené akékoľvek sankcie.
Sankcie ako upomienky a zmluvné pokuty sú zákonom aprobované, je ohraničená len ich výška

v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 v § 3a. Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemerná hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnená podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov Z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za

rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky Z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky Z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Vzhľadom

na vyššie uvedenú právnu úpravu žalovaný považuje všetky spochybňované zmluvné podmienky za
uvedené korektne a v súlade so zákonom, ktoré nevykazujú charakter neprijateľnosti. Na základe vyššie
uvedených skutočností je preukázané, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho
úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne
ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov preto nepovažujeme žalobu za dôvodnú, keďže žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a navrhujeme, aby súd po vykonanom dokazovaní prihliadol na žalovaným
vznesenú námietku premlčania a zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú a priznal žalovanému
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby a to zmluvou o hotovostnom a
revolvingovom úvere, výpisom na čl. 5-9, úverovými zmluvnými podmienky na čl. 10-13, prepočtom
výpočtu RPMN na čl. 14, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 11.11.2020, prepočtom na čl. 33,
dokladom - kalkulačka prepočtu na čl. 34, metodickým usmernením - útvaru dohľadu nad finančnýmtrhom Národnej banky na čl. 35-40, podaním žalovaného, vyjadreniami žalobcu a žalovaného a
výsluchom žalovaného.

5. Na základe uvedeného zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zo zmluvy o úvere č. 4402031836, ktorú uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ vyplýva,
že žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 1000 eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu
vo výške 2.053,68 eur, v 60 mesačných splátkach po 35,38. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá

vo výške 28,55 %. RPMN bola uvedená 33%. Priemerná RPMN bola 25,84 %. Podľa textu zmluvy
uvedeného za bodom 43, RPMN bolo vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto
zmluvy, t.j. má sa za to, že úver bol v prípade výplaty v hotovosti poskytnutý v deň podpisu zmluvy
a v prípade výplaty na bankový účet klienta tretím dňom po dni jej podpisu. Prvá splátka je splatná
po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru
neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto

kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15.deň v kalendárnom
mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o hotovostnom úvere / ďalej iba „Zmluva“/ a Zmluvy o revolvingovom
úvere /ďalej iba „Zmluva o úvere z karty“/ sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. s kódom ISH213. Vy ako klient, svojim podpisom potvrdzujete, že ste úverové podmienky prevzali

ste s nimi oboznámený/á/, sú Vám všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považujete ich za dostatočne
určité a prejavujete súhlas byť nimi viazaný/á/. Ďalej potvrdzujete pravdivosť prehlásení uvedených pred
textom úverových podmienok. Dávate súhlas so spracovaním osobných údajov uvedených v Hlave 17
§ 1 úverových podmienok za účelom poskytnutia hotovostného a revolvingového úveru.

7. Podľa Hlavy 18 , § 1 Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. -
hotovostný úver a revolvingový úver Sankcie účtované v dôsledku Vášho omeškania, v bode § 1 „Ak
sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať a Vy ste povinný nám uhradiť poplatok za
upomienku vo výške 5 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky.“

8. Podľa Hlavy 18 , § 2 Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. -
hotovostný úver a revolvingový úver Sankcie účtované v dôsledku Vášho omeškania, v bode § 2 „Ak
sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17 eur, ktorú
musíte uhradiť.“

9. Z prehľadu platieb a výpisu vyplýva, že žalovaná uhradila celkovo sumu 1890,14 eur. Podľa prepočtu
RPMN realizovaného na stránke FINinfo na čl. 14 predloženého žalobcom vyplýva, že RPMN pri sume
úveru 1000 eur a 0 dodatočných nákladoch je 39,70( splatná suma 2122,80 eur).

10. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

11. Podľa ust. § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.13. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16.Podľa§3ods.3zákonaNRSRč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54

Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

19.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

20. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

22. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať

sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváralažalovaná ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových
podmienok bol daný žalovanou bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,

že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

23. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

24. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

26. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

28. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a. druh spotrebiteľského úveru,
b. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e. identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l. právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m. súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n. prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o. úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p. upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q. veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r. výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s. informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t. právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u. spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v. informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w. právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x. názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

29. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b. je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

30. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Podľa ustanovenia § 298 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou

je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.32. Podľa ustanovenia § 298 odsek 2 Civilného sporového poriadku, ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal

plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

33. Podľa ust. § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

35. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o

konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

36. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

38. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona.
Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské
úvery a žalobca bol v daných prípadoch spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluvy
uzavreté medzi stranami sporu majú charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č.

129/2010 Z. z., musia obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2
zák. č. 129/2010 Z.z.

39. Žalobca namietal, že zmluva neobsahuje údaje a to adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ), dobu trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ),
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ).

40. Uviedol, že zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere, č. 4402031836, z
11.2.2014 neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 33 %. Hodnota
RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN. Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky
vychádza 39,70 %. Nesprávne uvedenie výšky RPMN má rovnaký dôsledok ako jej neuvedenie vúverovej zmluve, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. V zmluve o hotovostnom
úvere a zmluve o revolvingovom úvere, č. 4402031836, z 11.2.2014 je uvedená nesprávne celková
čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 1 904,40 eura. Vzhľadom na dobu splácania 60 mesiacov a

výšku mesačnej splátky 35,38 eura, predstavuje celková čiastka správne sumu 2 122,80 eura (60 x
35,38 eura = 2 122,80 eura).

41. Súd v rámci dokazovania preskúmal, či zmluva obsahuje údaje, ktoré žalobca namietal, že
neobsahuje a či je uvedená správna výška RPMN.

42. Po preskúmaní veci je možné skonštatovať, že zmluva neobsahuje údaje uvádzané žalobcom a ani
správnu výšku RPMN. Tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe sú dôvodné a súd sa s nimi stotožňuje.

43. Pokiaľ ide o adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
(§ 9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ) súd zistil, že táto adresa sa v texte zmluvy nenachádza.

44. Pokiaľ ide o náležitosť dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ) súd sa s týmto tvrdením stotožňuje. Pod bodom č. 43
je uvedená lehota splatnosti , t.j. len počet splátok 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15 .dňa
v poslednom mesiaci.

45. Súd je toho názoru, že tento údaj nespĺňa zákonnú dikciu znenia náležitosti zmluvy v zmysle ust.
§ 9 ods. 2 písm.f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa zákona má byť presne a jasne uvedený dátumovo
deň, mesiac a rok ukončenia zmluvného vzťahu. Odkaz s dobou splatnosti 48 mesiacov bez ďalšieho
nie je v žiadnom prípade postačujúci. Je potrebné , aby bolo ohraničené odkedy dokedy doba splácania

plynie ináč ide o neurčitý údaj. Spotrebiteľ musí byť už pri podpise informovaný a akých termínoch ,
odkedy dokedy je povinný úvere plácať. Ak zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru je
možné jednoznačne konštatovať, že zmluva táto náležitosť v zmluve absentuje. Konečnou splatnosťou
je treba rozumieť konkrétny termín , deň s uvedením presného dátumu , čo v zmluve nie je. Nepochybne
zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona nemyslel

len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. l), kde
sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a
preto pri písm. f) citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť
určená dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co/286/14 zo dňa
27.5.2014).

46. Pokiaľ ide o ďalšiu namietanú náležitosť a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ) a súd sa s týmto tvrdením žalobcu tiež stotožňuje. Je potrebné

tiež uviesť, že v zmluve nie sú uvedené všetky údaje , predpoklady pre výpočet RPMN. V zmluve je
uvedená nesprávna čiastka , ktorú má žalobca ako spotrebiteľa zaplatiť. Uvedenie nesprávnej RPMN
znamená je absencia. Zákon vyžaduje uvedenie správnej výšky RPMN , čo nebola.

47. Na základe uvedeného a ust § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. je preto možné

konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonom vyžadovaných
zákonných náležitostí.

48. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil viac 1890,14 eur ako bola suma istiny ( 1000
eur ) žalovaný sa na jeho úrok bezdôvodne obohatil o sumu 890,14 eur, nakoľko na túto suma nemal

nárok.

49. Súd poukazuje na §451 ods. 1, 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka s tým, že plnenie bez
právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor
koho bolo získané.

50. Na základe uvedeného preto súd považoval žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v
sume 890,14 eur za dôvodný.51. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

52. Súd mal za preukázané, že žalobca v prospech žalovaného uhradil sumu 1890,14 eur. Úver bol vo
výške 1000 eur. Súd má za to, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi i plnenie získané bez právneho
dôvodu, teda bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi poskytnutými
prostriedkami zo strany žalovaného a žalobcom uhradenými prostriedkami činí sumu 890,14 eur.

53. Súd zároveň zaviazal žalovaného v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka k zaplateniu
zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % z dlžnej sumy od 04.11.2020, t.j. po uplynutí dvoch dní
od doručenia žaloby žalovanému, ako to žalobca žiadal, nakoľko mal za to, že k tomuto dňu bol žalovaný
v omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia

54. Podľa ust. § 100 ods. 1,2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

55. Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania, túto súd považoval za nedôvodnú. V
danom prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade vydania bezdôvodného obohatenia
u subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú, nie predpokladanú vedomosť
oprávneného (spotrebiteľa) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho
úkor obohatila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba

musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 OZ. Nie je možné
len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa to mohla
dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Ako bolo v danom prípade
uvedené o tejto vedomosti sa žalobca dozvedel od svojho právneho zástupcu . Keďže žaloba bola
podaná dňa12.10.2020 bola podaná včas. Podľa rozhodnutia európskeho súdu je potrebné aplikovať

10 ročnú premlčaciu lehotu.

56. Tvrdenie žalovaného uvedené v jeho vyjadrení nie sú dôvodné a súd sa s nimi nestotožňuje.

57. Súd sa stotožňuje ohľadom uplynutia premlčacej lehoty so žalobcom a s ním predloženým jedným

rozhodnutím. Súd mal za to, že premlčacia lehota neuplynula a nárok si žalobca uplatnil včas.

58. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 67/2011 oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného,
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Uvedený základný
predpoklad je potvrdený v desiatkach rozhodnutí ďalších súdov, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR a Najvyššieho súdu ČR (napríklad NS SR pod sp. zn. 2 Cz 35/77 v spojení s uznesením ÚS SR pod
sp. zn. III. ÚS 413/2013 [ ], NS ČR pod sp. zn. 30 Cdo 4366/2007[ ], NS SR pod sp. zn. 5 Cdo 121/2009,

NS ČR pod sp. zn. 33 Odo 477/2001[ ]).

59.Nazáversúdpoukazujeajnato,žeexoffopreskúmalajvýškuúrokovejsadzby.Vdanomprípadebol
dohodnutý vysoký úrok , ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa zmluvy bol úrok vo výške 28,55%.

60.Súdzisťovalvýškuúrokovejsadzbyzúverovobdobnýchvrozhodnomobdobínainternetovejstránke
Národnej banky Slovenska a zistil, že výška pri obdobných úveroch v rozhodnom období bola 11,16 %
ročne. Dohodnutá výška v danom prípade predstavuje zhruba niekoľko násobok výšky úrokovej sadzby
za ktorú poskytovali banky úvery v rozhodnom čase teda v čase uzavretia zmluvy. Preto je podľa názoru
súdu dohoda o úroku v rozpore s dobrými mravmi a preto v zmysle cit. zákonných ustanovení je táto

časť zmluvy neplatná. Z neplatnej dohody nemôže vzniknúť právo na plnenie.

61. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, akdohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát

zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými
a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

62. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014-65.
Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie

úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami.

63. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 28,55 %, pričom
úroky pri porovnateľných úveroch poskytované bankami v rozhodnom období boli 11,16%. V danom
prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s

poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym
úkonom.62. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená,
odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver,
poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V
konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba

úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely
tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší
súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy
úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací
súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon

absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 25. septembra2013 č. k. 3Co 151/201363. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že
„Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu
prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri

nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná
v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí
vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske
záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“64. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ
tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná

a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované
bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností

64.Vzhľadomnavyššieuvedenézáverysúdpovažovaldohoduoúrokochvovýške28,55%zaabsolútne
neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom a súd takto dohodnutú odplatu považoval aj za neprimeranú

v zmysle § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka.

65. Žalobca sa podanou žalobou domáhala vyslovenia neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok,
uvedených v hlave 18 , § 1 a 2.

66. Dôvodom ich vyhlásenia za neprijateľné zmluvné podmienky je fakt, že zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná, bola zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive,
pričom ju žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rôzne
súdne rozhodnutia , tak ako je to vyššie uvedené a na zákonné ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, § 53 ods.
1 OZ a § 53 ods. 5 OZ .

67. Po preskúmaní veci, doloženej zmluvy a úverových zmluvných podmienok súd dospel k záveru, že,
žalobe je dôvodná aj v tejto časti.

68. Je nesporne, čo vyplýva zo samotného textu zmluvy, úverových zmluvných podmienok, že nejde

o individuálne pojednané zmluvné podmienky, tieto boli zakomponované to textu , ktorý žalovaný
ako spotrebiteľa, slabšia strany nemohla v žiadnom prípade ovplyvniť, ani ich znenie. Žalovaný ako
spotrebiteľa mal na výber len to, že zmluvu a podmienky by akceptoval alebo nie. Ako slabšia strana
nemá žiadnu vyjednávaciu pozíciu.69. Ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

70. Navyše v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Súd poukazuje, že individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na úrokové
podmienky zmluva odkazuje.

71. Je potrebné poukázať na Rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 15CoCsp/10/2020 zo dňa
18.06.2020 a rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/38/2018 zo dňa 18.12.2018, v ktorom Krajský súd
konštatoval, že nemožno spochybniť, že uvedeným spôsobom sa spotrebiteľovi sťažuje orientácia v
jeho zmluvných povinnostiach, ak niektoré z nich nie sú uvedené priamo v zmluve, ale vyplývajú z
iného zmluvného dokumentu, pričom vzhľadom na jeho rozsiahlosť je orientácia v ňom problematická

a dohliadanie povinností, sankcií a ich výšky vzťahujúcich sa na porušenie určitej povinnosti je prácne
a tá - ktorá sankcia, respektíve iná povinnosť môže ľahko uniknúť pozornosti spotrebiteľa a byť
prehliadnuteľná. Pri takejto zmluvnej koncepcii podmienok nie je ničím neobvyklým, že spotrebiteľ sa
dozvie o existencii sankcie a jej výšky za porušenie povinnosti až v čase, kedy si dodávateľ túto
voči nemu uplatní. Odvolací súd nevylúčil možnosť určenia konkrétnej výšky sankcie v dokumentoch

tvoriacich prílohu zmluvy, je však nevyhnutné, aby zmluvné dojednania zakotvujúce povinnosti
zmluvných strán boli zrozumiteľne a určito vymedzené už v základnom zmluvnom dokumente, k
čomu však v predmetom prípade nedošlo. Všeobecné obchodné podmienky, úrokové sadzby, úverové
zmluvné podmienky vypracoval samotný žalovaný, tie neboli individuálne dojednané so spotrebiteľom.
Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C - 42/15 uviedol, že zmluva

o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v
článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.
Zároveň poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 3512/11,
podľa ktorého je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel
od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnuté do každej zmluvy

prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby
do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
ujdú. 26. Súd uvádza, že poplatky za upomienky a rovnako aj zmluvná pokuta boli uvedené iba v
úverových zmluvných podmienkach žalovaného.

72. Súd má za to, že žalovaný nepreukázal individuálnosť úverových zmluvných podmienok a že boli
dojednané so žalobcom ako spotrebiteľom a zároveň, že bol o nich poučený. Je potrebné tiež uviesť , že
ustanovenia o poplatkoch, zmluvných pokutách, ktoré sú obsiahnuté iba vo všeobecných obchodných
podmienkach, v úverových podmienkach, sadzobníkoch poplatkov, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno

považovať za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by
žalobca mal reálnu možnosť ovplyvniť. Spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Zmluva,ktorábolauzatvorenámedzižalobcomažalovaným
vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalovaným pri výkone jeho
podnikateľskej činnosti, ku ktorej mohol žalobca ako spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní

býva zo strany veriteľa v mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho
prekvapenia, čomu svedčí aj zapracovanie rôznych poplatkov, zmluvných pokút a sankcií do úverových
zmluvných podmienok ako aj do sadzobníka.

73. Poplatky za upomienky podľa názoru súdu nemôžu mať sankčný charakter, v opačnom prípade

by totiž mali povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné a
netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si plnil svoju
povinnosť plnením, ktoré je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu
vo forme akejsi finančnej sankcie voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech
dodávateľovi. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie ktoré

je poskytované spotrebiteľovi. Súd z tohto dôvodu tak považoval poplatky za upomienky, ktoré boli
dojednané v úverových zmluvných podmienkach za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujúplnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie veriteľa v účtovaní týchto poplatkov možno hodnotiť
vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce, preto s poplatkami za takéto plnenie sa spája záver o ich
neprijateľnosti.

74. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 17 Eur, ktorá bola upravená iba v úverových zmluvných
podmienkach, tu je potrebné považovať za absolútne neplatnú v súlade s § 544 a 545 Občianskeho
zákonníka, tá nebola individuálne dohodnutá so žalobcom, nakoľko úverové zmluvné podmienky neboli
žalobcom podpísané.

75. Pri dojednávaní o zmluvnej pokute v úverových zmluvných podmienkach, ide o dojednanie podľa
názoru súdu absolútne neplatné, tie sú písané veľmi drobným voľným okom skoro nečitateľným písmom,
ako aj celé úverové zmluvné podmienky.

76. Dojednanie o zmluvnej pokute ako to vyplýva z obsahu úverových zmluvných podmienok je

zapracované medzi menej podstatné a menej významné úverové zmluvné podmienky, čo môže vyvolať
u spotrebiteľa dojem, že aj táto je tak nedôležitá a nehovoriac o tom, že taký dojem vyvoláva aj veľkosť
písma, ktorým sú tieto podmienky písané. Úverové zmluvné podmienky sú prakticky nečitateľné, teda
nejasné, neurčité, a teda aj neplatné. Navyše, je nutné uviesť, že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute
ťažko možno akceptovať ako súčasť všeobecných zmluvných úverových podmienok. Podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta sa považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v
zákonom predpísanej písomnej forme.

77. Úverové podmienky ako je to už vyššie uvedené sú typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v
nich bude alebo nebude a v akej forme a v podobe určuje výlučne len žalovaný ako dodávateľ, ktorý

tieto podmienky robí a formuluje. Žalobca ako spotrebiteľ ich nemohol žiadnym zásadným spôsobom
ovplyvniť. Ak chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť len podpísať a akceptovať zmluvu ako aj
úverové zmluvné podmienky.

78. Súd preto po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v úverových

zmluvných podmienkach je neplatné.

79. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn.
15CoCsp/10/2020 z 18.06.2020 ako aj na rozsudok OS Prešov 7Csp/11/2020, kde boli rovnaké zmluvné
podmienky vyhlásené za neprijateľné.

80. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhlásil žalobcom
namietané zmluvné podmienky za neprijateľnú zmluvnú podmienku tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

81. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

83. Žalobca bol v súdnom konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal náhradu trov konania
vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.