Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200951
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719200951.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XX, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., 2/ R. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., 3/ C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX,
XXX XX S., všetci žalovaní právne zastúpení advokátkou JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, so sídlom

Okružná 36, 058 01 Poprad, o určenie veci patriacich do dedičstva - odmietnutie podania, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 12C/8/2019-82 zo dňa 13. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd odmieta podanie žalobcu doručené Okresnému súdu Poprad dňa 19.02.2019.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 129 ods. 1, 2, 3, § 256 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca podal na súde dňa 19.02.2019 podanie, ktoré by podľa svojho
obsahu mohlo byť žalobou. Súd uznesením zo dňa 13.12.2019 vyzval žalobcu na odstránenie vád jeho
neúplného podania. Žalobca uviedol, že žiada o určenie veci patriacich do dedičstva, pričom doposiaľ
svoje nejasné podanie nedoplnil, teda neuviedol žalobný petit, hoci bol v uznesení o oprave vád podania
podrobne poučený o tom, ako je potrebné jeho podanie doplniť. Súd navyše navrhovateľa poučil aj o
možnosti právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a podanie žalobcu doručené dňa
19.02.2019 odmietol, pretože žalobca podanie neopravil ani nedoplnil a pre uvedený nedostatok
nemožno v konaní pokračovať.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko
navrhovateľ procesne zavinil odmietnutie podania a odporkyni žiadne trovy konania nevznikli.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že dňa 19.02.2019 boli na súd
doručené tlačivá vo veci žaloby o určení vecí patriacich do dedičstva po zosnulom A. L. zomrelom dňa
XX.XX.XXXX, pričom v dôkazných materiáloch dedičské konanie je uvedené, že terajší dediči sú len z

časti a vlastníci pozemkov sú viacerí, pričom polovičným vlastníkom hnuteľných vecí a nehnuteľných
vecí je aj B. L., mama nebohého A. L., ktorý asi zabudol na prepis majetku. Ďalej poukázal na to, žemapykatastrapotvrdzujúvlastníctvopozemkovnebohejmatkyjehootca.Ďalejpoukázalnato,žehlavný
odporca R. L. uviedol, že majetkové položky nepatria do dedičstva, ale boli používané v spoločnom
hospodárení a kto ich zabezpečil sa nedá určiť. Uviedol, že s uvedeným tvrdením sa nestotožňuje,

pretože toto sa určiť dá a o to, aby sa mohlo hospodáriť sa musel niekto postarať, ale oni to neboli,
pretože o všetko sa staral odvolateľ. V podanom odvolaní opísal začiatok spoločného hospodárenia,
svoj a žalovaných podiel na spoločnom hospodárení, ako aj to, že si po rodičoch prisvojili peniaze a tieto
nezmyselne míňali a aby sa dokázalo, že peniaze sú po rodičoch, tak ich presvedčil, aby sa kúpil traktor,
kosačky, vlečka, atď., pričom urobili chybu, lebo peniaze vydali, zatiaľ čo na opravu traktora investoval

už len odvolateľ zo svojich. Záverom poukázal na to, že ak toto nie sú preukázateľné veci, tak môžu
pomôcť už len orgány činné v trestnom konaní pre podozrenie trestného činu zatajenia veci, krádeže,
neoprávneného používania cudzích vecí a podvodu. Upozornil, že im zakázal používanie ich vecí, ktoré
má odložené v hospodárskych priestoroch, avšak tento zákaz nerešpektujú.

7. Súd prvej inštancie vyzval odvolateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy doplnil a opravil

svoje odvolanie v zmysle pokynu (označil rozhodnutie súdu, ktoré napáda; uviedol rozsah v akom
rozhodnutie napáda; odvolací návrh a odvolacie dôvody), pričom na uvedenú výzvu reagoval tak, že
doplnil označenie rozhodnutia, ktoré napáda, k rozsahu odvolania uviedol, že súd nekoná správne a
rozhodnutia má už dve a jedno s výstrahou bude ako dôkaz použité v ďalších konaniach. Ako odvolací
návrh uviedol určenie vecí patriacich do dedičstva, odvolací dôvod označil porušenie ústavného práva

o dedičstve. Ďalej uviedol, že podklady a opis skutočnosti sú pravdivé a veci patriace do dedičstva je
potrebné spravodlivo rozdeliť a chyby, ktoré nastali predtým opraviť, pričom menovaní sa dopúšťajú
trestných činov a A.. Z. ho chcela výzvou okradnúť a sumu prekročila o 260,- Eur. Záverom uviedol, že
všetkypodkladydodalapravdivoopísalaupozornenie,abynepoužívalijehoveciignorujú,čímdochádza
k ich poškodzovaniu.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poiraodk (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to

všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na

spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na
prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa

so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne

pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že došlo k naplneniu tejto odvolacej
námietky z dôvodu, že odmietnutím podania žalobcu mu bolo odopreté právo na prístup k súdu, a to

prílišným formalizmom vo vzťahu k posúdeniu náležitostí podanej žaloby.

11. Podľa čl. 11 ods. 1 C.s.p., úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.12. Podľa čl. 11 ods. 2 C.s.p., pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá
fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni
priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i

jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.

13. Podľa § 127 ods. 1 písm. a) až e), ods. 2 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,
v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

14. Podľa § 130 C.s.p., súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým
možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

15.Civilnýsporovýporiadokvovyššiecitovanomust.§127C.s.p.upravujezákladnénáležitostipodania,
ktoré musí každé podanie adresované súdu obsahovať a zároveň obsahuje aj postup súdu v prípade, ak
podanie neobsahuje uvedené náležitosti. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti aj čl. 11 Základných
princípov Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého je každý procesný úkon sporovej strany
potrebné vykladať predovšetkým s prihliadnutím na jeho obsah. Uvedená zásada je odrazom toho, že

zákon neupravuje obligatórne právne zastúpenie sporových strán v konaní, teda pamätá na situácie,
kedy podania sporových strán budú v tomto smere vykazovať aj isté laické prvky. V dôsledku uvedených
ustanovení tak možno dospieť k záveru, že súdom posudzované podania sporových strán nemajú
byť posudzované výlučne z prísne formalistického hľadiska, ale v prípadoch, keď tieto sporové strany
nie sú právne zastúpené má byť braný v zreteľ laický prvok, ktorý sa v týchto podaniach odráža. Na

strane druhej nemožno tento laický prvok podaní vykladať v tom zmysle, že nie je potrebné, aby ich
podania neobsahovali zákonom predpísané náležitosti upravené v § 127 C.s.p.. Z uvedeného dôvodu
taksúdpriposudzovaníakéhokoľvekpodaniasporovejstranymusínájsťprimeranýspôsob,abypodania
nevykladal jednak prílišne formálne alebo prílišne voľne.

16. V predmetnom prípade sa žalobca svojím podaním zo dňa 19.02.2019 domáhal prejednania vecí
patriacich do dedičstva po nebohom otcovi, nakoľko mal za to, že nie všetky hnuteľné ako aj nehnuteľné
veci boli v dedičskom konaní prejednané, pričom notár odkázal na uplatnenie práva týkajúceho sa
sporného majetku žalobou na súde. Súd prvej inštancie zo samotného podania ako aj z doplnenia
podania, ktoré žalobca uskutočnil po výzve súdu prvej inštancie nemal uvedený žalobný petit, preto

podanie žalobcu zo dňa 19.02.2019 odmietol. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa však
odvolací súd nemohol stotožniť.

17. Zo samotného podania žalobcu zo dňa 19.02.2019, ako aj z ďalších podaní urobených či už v
rámci prvoinštančného konania alebo v rámci odvolacieho konania je zrejmé, že sa žalobca domáha

určenia vecí patriacich do dedičstva po svojom nebohom otcovi, ktoré neboli prejednané v pôvodnom
dedičskom konaní. Ako vyplýva z príloh predložených žalobcom, tento sa prejednania vecí patriacich
do dedičstva po nebohom otcovi domáhal už podaním zo dňa 22.06.2016, ktorým inicioval konanie
o novoobjavenom majetku, pričom toto konanie bolo súdom zastavené z dôvodu, že všetky položky,
ktoré žalobca uviedol v prílohe návrhu na začatie konania o novoobjavenom majetku sú sporné a

ako také teda nemôžu byť predmetom dedičstva. Z uvedeného dôvodu rozhodol o zastavení konania
a zároveň v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uvedené rozhodnutie nebráni tomu, aby si dedič/ia
uplatnili svoje právo mimo dedičského konania na súde žalobou, čím de facto odkázal dedičov na
podanie žaloby o určenie dedičského práva k sporným veciam (č.l. 20 - 21). S uvedeným uznesením
súdu prvej inštancie sp. zn. 17D/94/2016-28 zo dňa 05.04.2017 žalobca zároveň predložil aj „Zoznam

majetku k 01.10.2015“ (č.l. 25), v ktorom uvedený hnuteľný a nehnuteľný majetok žiadal v rámci konania
o novoobjavenom majetku prejednať a ktorý sa stal medzi dedičmi sporný. Zároveň v podaniach v
predmetnom konaní žiadal prejednať aj finančné prostriedky z vkladnej knižky a nehnuteľný majetok
po nebohej otcovej matke, ktorý špecifikoval jednak doloženými katastrálnymi mapami a printscreenom
webovej stránky katastra nehnuteľností. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca svojim podaním, aj keď

nie najzreteľnejším spôsobom (nakoľko nebol právne zastúpený a prejavil sa tak laický prvok v konaní)
určil vo vzťahu k akým veciam podal žalobu o určenie vecí patriacich do dedičstva. V prípade, ak
mal súd prvej inštancie pochybnosti, či vo vzťahu k takto uvedenému okruhu vecí sa žalobca domáha
ich určenia, že patria do dedičstva, mal možnosť okrem písomnej výzvy na odstránenie vád podaniapostupovať aj v zmysle § 130 C.s.p. a žalobcu predvolať na výsluch a v prípade, ak by sa aj toto minulo
účinkom a súd prvej inštancie by stále nemal zreteľnú vedomosť o konkrétnom okruhu vecí, ktorých
prejednania sa žalobca domáha, až následne podanie odmietnuť. Odvolací súd preto v tomto smere

považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné a príliš formalistické.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil
napadnuté uznesenie a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

19. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom - opätovne posúdiť podania žalobcu vo vzťahu k určeniu žalobného petitu a urobiť všetky kroky
vymedzené Civilným sporovým poriadkom pre odstránenie prípadných nejasností podaní žalobcu -
následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v §
220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.

20. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.
3 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).