Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/119/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200137
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5720200137.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a

členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu: D. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XX, právne zastúpený: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., IČO: 50 711 776, so sídlom
v Martine, M. R. Štefánika 25, proti žalovaným: 1/ Ing. F. F., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Ing. Q. F., nar.
XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom L. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Sabina Hodoňová, PhD.,
advokátka so sídlom v I., F. Z. XX, o uloženie povinnosti odstrániť drenážnu rúru, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/3/2020-317 zo dňa 15. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu m e n í tak, že žalovaní v rade 1/, 2/ s ú p o v i n n í na parcele

nachádzajúcej sa v katastrálnom území L., ktorá je na Okresnom úrade Martin, odbore katastrálnom
zapísaná na LV č. XX a ktorá je označená ako parcela registra „C“, CKN parcela č. 141/17 - orná pôda o
výmere 2 550 m2 odstrániť osadenú drenážnu rúru v rozsahu lokalizovanom vo vytyčovacom náčrte č.
68/2021, vyhotovenom Ing. P. E., V. C. XXXX/XX, Q. zo dňa 10.05.2021, ktorý bol autorizačne overený
Ing. P. E. dňa 10.05.2021, v miestach tohto vytyčovacieho plánu označených od bodu 105 cez bod 106
do bodu 107, všetko vo vzdialenosti 14 cm od vonkajšej hrany betónového plotu žalovaných po celej
takto vytýčenej ploche a následne po odstránení tejto rúry uviesť pozemok do pôvodného stavu, a to do

15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vytyčovací náčrt Ing. P. E. a vytýčenie hraníc medzi pozemkami CKN
parc.č. 141/233, 141/44 a 141/17 č. 68/2021, vyhotovený 10.05.2021 Ing. P. E., autorizačne overený
10.05.2021 Ing. P. E., je súčasťou tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomprvoinštančnýsúdžalobužalobcuzamietol.Žalovaným1/a 2/vočižalobcovi
nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania s poukazom

na platnú právnu úpravu uzavrel, že drenážna rúra je osadená vo vzdialenosti 0,10 m od definovanej
hranice medzi pozemkami zohľadňujúc právnymi predpismi dovolenú odchýlku v triede presnosti T=3.
Za nutné považoval konštatovať, že oplotenie vrátane drenážnej rúry nezasahuje do vlastníctva žalobcu
ani len čiastočne. Medzi stranami nebolo sporné, že drenážna rúra bola osadená zároveň s výstavbou
oplotenia betónového múrika, čo bolo potvrdené aj žalobcom, ktorý bol prítomný pri výstavbe plota a
osadenia drenážnej rúry. Zároveň uzavrel, že drenážnu rúru je nutné považovať za súčasť oplotenia,
tvorí s oplotením vec jedinú, je s ním podrobená jednotnému právnemu režimu, to znamená, že nie

je možné samostatne oddeliť a určovať, že oplotenie je na pozemku vo vlastníctve žalovaných, avšak
drenážna rúra je už na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Oplotenie vrátene drenážnej rúry je vybudované
v rámci dovolenej odchýlky 0,24 m v triede presnosti T=3. Pre úplnosť uviedol, že špecifikáciu žalobného
petitu v podaní zo dňa 13.5.2021 (doplnenie vytyčovacieho náčrtu) nepovažoval za zmenu žaloby vzmysle § 140 CSP, keďže sa uplatnený nárok nerozširoval a neuplatňoval sa nárok iný. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a úspech
žalovaných v spore.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Uviedol, že súdnu
ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v ust. § 126
OZ vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. V právnej úprave
susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti, práva a povinnosti všetkých zúčastnených

subjektov susedských vzťahov sú rovnaké, čo súd v danom prípade nerešpektoval a zvýhodnil
žalovaných prijatým právnym záverom oproti žalobcovi. Nezohľadnil, že pozemok bol vytýčený čo do
hranice medzi pozemkami a v intenciách tohto vytýčenia žalovaní vybudovali plot. Postup vytýčenia
hranice bol žalobcom rešpektovaný s vedomosťou, že po osadení plota bude pozemok od telesa
plota v jeho vlastníctve. Stav ustálenej hranice trval až do času, kedy počas výstavby žalovaní za
plotom osadili drenážnu rúru. Jej osadenie z vonkajšej strany plota, teda na pozemku suseda nemá

ani logický podklad, ani to nie je právne opodstatnené, lebo hranica bola dohodou ustálená a súdom
prijatý záver odporuje všeobecnej spravodlivosti a logickému výkladu zákona. Dohodou o akceptácií
vytýčenej hranice účastníci odstránili mieru tolerancie T=3. Táto tolerancia bola odstránená dohodou o
zameraní hranice, znalci potvrdili, že stred stĺpikov je skutočnou hranicou a tieto stĺpiky a postavený plot
je prírodnou hranicou ustálenou dohodou účastníkov odstraňujúcou mieru tolerantnosti T=3. Nesúhlasil

so záverom súdu, že medzi stranami nebolo sporné, že drenážna rúra bola osadená zároveň s
výstavbou plota, betónového múrika. Žalobca osadenie rúry od počiatku namietal, avšak arogancia
pracovníkov žalovaných mu znemožnila zasiahnuť, obrátil sa na starostu. Za neudržateľný označil
záver súdu, že drenážnu rúru je nutné považovať za súčasť oplotenia. Obvykle sa rúra pri budovaní
oplotenia vedľa plotu nedáva, nie je technický potrebná a nemôže tvoriť jednu vec a nemôže podliehať

jednotnému právnemu režimu. To preto, že stavba plota podlieha minimálne ohláseniu stavby podľa
stavebného zákona. Ohlásenie si vyžaduje náčrt tejto stavby a jej popis. V rámci popisu by musela
byť rúra opodstatnená napr. pre výskyt vody na pozemku, na ktorom sa plot buduje. Ak ohlásenie
stavby nebolo, náčrt neobsahuje danú rúru, tak nie je možné považovať rúru sa súčasť oplotenia a
jednu vec. Tiež nie je možné súhlasiť s tvrdením súdu, že umiestnením drenážnej rúry sa skvalitňuje

pozemok žalobcu. Práve naopak, zvedením vody z pozemku žalovaných na pozemok žalobcu je
tento pozemok znehodnotený. Ak teda plot nebol vybudovaný zákonným postupom, bez príslušnej
zákonom predpísanej dokumentácie, nie je opodstatnené tvrdenie súdu, že ide o jednu vec, že je
nutné aplikovať jednotný právny režim, v rámci ktorého je možné rúru hodnotiť za súčasť hlavnej
veci. Podľa pôvodného tvrdenia žalovaných ide o melioračné zariadenie, ktoré je nutné považovať za

súčasť pozemku. Rúra nikdy nebola osadzovaná ako melioračné zariadenie. Osadenie svojvoľne urobili
žalovaní, ktorí rúrou odvádzajú vodu zo šachty, ktorá sa nachádza na ich pozemku. Hodnotenie súdu
a vysporiadanie sa s otázkou čo je súčasťou veci vyznieva nesprávne. Daná rúra nikdy funkčne nepatrí
k oploteniu. Jej odstránenie je vždy možné bez zásahu do inej veci. Konštrukčne, ani funkčne nepatrí
k inej veci. Jej funkčnosť teda nie je závislá od inej veci, to znamená, že jej odstránením nedôjde k

znefunkčneniu takejto veci a ani k jej znehodnoteniu. Rozhodnutím súdu došlo k nespochybniteľnému
zásahu do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca od začiatku osadenia tejto
rúry na svojom pozemku namietal. Vlastníckou hranicou v tomto konaní je nevyhnutné považovať
vybudované oplotenie, kedy toto definuje oddelenie nehnuteľností patriacich žalobcovi a nehnuteľnosti
patriace žalovaným v rade 1/ a 2/. Zameranie jestvujúceho plota v kategórií T-3 možno aplikovať jedine

ku vzťahu umiestneniu plota, kedy dovolená odchýlka je 24 cm a vzťahuje sa výlučne na tento plot
a to za účelom výstavby. Nemožno však od tohto odvíjať skutočnosť, že je v tejto odchýlke možno
vykonávať a obmedzovať vlastnícke právo svojvoľne na základe vlastného rozhodnutia žalovaných 1/ a
2/. Záver súdu, že oplotenie vrátane drenážnej rúry nezasahuje do vlastníctva žalobcu ani len čiastočne
z dôvodu dovolenej odchýlky T=3, t.j. 24 cm, odôvodňuje nebezpečenstvo a nezákonnosť takéhoto

rozhodnutia do budúcna a takéto rozhodnutie nespeje k vyriešeniu sporu, vytvára ďalší priestor pre
budúce vzájomné spory. V konaní vykonané dôkazy sú podkladom prezentovaného stanoviska žalobcu
o tom, že žalovaní umiestnili drenážnu rúru na pozemku žalobcu a bol preukázaný zásah do vlastníckych
práv. V nadväznosti na to žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť. Uviedli, že žalobca v podanom odvolaní využíva doposiaľ neuplatnené prostriedky procesného
útoku. Nikdy netvrdil, že strany sporu uzavreli dohodu o akceptácii vytýčenej hranice, ktorou odstránilimieru tolerancie T=3. Netvrdil, že rešpektoval postup vytýčenia hranice s vedomosťou, že po osadení
bude pozemok od telesa plota v jeho vlastníctve. Žalovaní od začiatku tvrdili, že so žalobcom sa na
umiestnení oplotenia nevedeli dohodnúť, tento sa odmietol podieľať na nákladoch na jeho vybudovanie,

preto žalovaní posunuli oplotenie smerom do vnútra svojho pozemku a pri základoch oplotenia v
hĺbke 1,5 m vybudovali drenážnu rúru. Tým sa nevzdali vlastníckeho práva za oplotením a ani sa
so žalobcom nedohodli na tom, že pozemok za telesom plota bude v jeho vlastníctve. Strany sporu
nikdy ani nekomunikovali o odstránení miery tolerancie T=3. Žalobca tiež netvrdil, že žalovaní na
jeho pozemok zvádzajú vodu, čím má dochádzať k jeho znehodnoteniu. Popod celým pozemkom

žalobcu sú vedené meliorizačné zariadenia, ktoré žalobcovi neprekážajú. Súd dospel k záveru, že
drenážna rúra je súčasťou oplotenia tak, ako to vyplynulo zo znaleckého posudku č. 9/2021 znalca
Ing. Martina Sýkoru. Žalovaní od začiatku tvrdili, že drenážna rúra bola vybudovaná spolu s oplotením
a, žalobca túto skutočnosť potvrdil. V konaní preukázal iba to, že je vedená pri základoch oplotenia a
je umiestnená v polohovej odchýlke triedy presnosti T-3. To, že drenážna rúra bola vybudovaná ako
súčasť oplotenia spolu s oplotením, nevyvrátila ani znalkyňa Ing. Anna Sobichová, ani geodet Ing.

P. E.. Vybudovanie oplotenia vlastnícku hranicu v právnom význame neprecizuje, čomu zodpovedá
aj množstvo súdnych sporov vedených vo veciach odstránenia oplotenia. Pokiaľ neexistuje právna
norma, ktorá by vymedzovala, čo môže a nemôže byť vybudované v rámci polohovej odchýlky, nemožno
vybudovanie drenážnej rúry v rámci tejto polohovej odchýlky považovať za zásah do vlastníckeho práva
žalobcu. Zároveň uviedli, že odstraňovanie rúry zakopanej pri základoch oplotenia v hĺbke 1,5 m pod

povrchom zeme určenej na odvádzanie vody, aby nedochádzalo k podmáčaniu oplotenia, by oplotenie
poškodilo. Dodali, že o výhradách žalobcu sa žalovaní dozvedeli až po vybudovaní oplotenia. Výzvu od
právneho zástupcu žalobcu obdŕžali až na konci roka 2019 a v januári 2020 žalobca už podal žalobu. V
konaní napokon ani nenavrhol vypočuť svedkov, ktorí by potvrdili, že na odstránenie rúry vyzýval.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov a rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobe žalobcu vyhovel.

5. Po preskúmaní veci a zopakovaní dokazovania oboznámením listinných dôkazov odvolací súd dospel

k záveru, že prvoinštančný súd síce vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, avšak z výsledkov
vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne
posúdil.

6. Z výpisu LV č. XX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre k. ú. L., obec L., okres

F. vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemku parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape
parcelné číslo 141/17 - orná pôda o výmere 2550 m2 je žalobca.

7. Z výpisu z LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre k. ú. L., obec L., okres
F. vyplýva, že vlastníkom pozemkov parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné

číslo 141/44 - orná pôda o výmere 461 m2 a parcelné číslo 141/233 - ostatná plocha o výmere 204 m2
sú žalovaní 1/, 2/ (BSM).
Z protokolu o vytýčení hranice pozemku a Vytyčovacieho náčrtu č. 68/2021 vyhotoveného Ing. P. E.,
V. C. XXXX/XX, Q., dňa 10.05.2021 vyplýva, že dňa 30.3.2021 a 8.4.2021 boli na žiadosť žalobcu
vytýčené hranice medzi pozemkami registra „C“ parcelné číslo 141/233, 141/44 a 141/17. Poloha

vytýčených bodov bola stabilizovaná sprejom na existujúci plot. Zamerané boli severné vonkajšie rohy
nadzemnej časti betónového základu. Severne od hranice je umiestnená drenážna rúra. Zameraná bola
os drenážnej rúry. Vonkajší priemer drenážnej rúry je 80 mm.
Žalovaní predložili znalecký posudok č. 9/2021 zo dňa 8.8.2021 vypracovaný znalcom Ing. Matejom
Sýkorom, ktorý na podklade zamerania konštatoval, že oplotenie parcely č. 141/44 a 141/233 je v celom

svojom úseku vybudované na týchto parcelách, od hranice s parcelou č. 141/17 vzdialené minimálne
0,04 metra. Lomové body sú definované v triede presnosti T = 3 v zmysle Vyhlášky č. 461/2009 Z .z.
Všetky prvky oplotenia a jeho súčasti vybudované do vzdialenosti 0,24 m od jestvujúceho oplotenia
smerom k pozemku parcely č. 141/17 do tejto parcely nezasahujú.

8. Súdna znalkyňa Ing. Anna Šobichová v znaleckom posudku č. 15/2021 zo dňa 9.11.2021 v spojení
s dodatkom k znaleckému posudku č. 15/2021 zo dňa 12.11.2021 ustálila, že dňa 7.10.2021 bolo
zamerané jestvujúce oplotenie medzi parcelami č. 141/17, 141/233 a 141/44, bola zameraná jestvujúca
drenážna rúra v celom rozsahu umiestnená na parcele č. 141/17. Uviedla, že drenážna rúra je v celomrozsahuumiestnenánatejtoparcelevovzdialenosti0,12a0,10metrovodvlastníckejhranice.Vlastnícka
hranica medzi predmetnými parcelami bola v prírode ustálená jestvujúcim oplotením. Podľa skutočného
zamerania je v dovolenej polohovej odchýlke. Dňa 10.5.2021 bol vyhotovený vytyčovací náčrt č. 68/2021

Ing. P. E., ktorý nezávisle na opakovanom meraní dospel k rovnakému záveru ako je uvedené v tomto
posudku.

9. Podľa § 3 ods. 2 zák. 162/1995 Z .z. o katastri nehnuteľnosti a o zápisoch vlastníckych a iných
práv, v znení zmien a doplnkov hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov

vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných
pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

10. V preskúmavanej veci za hranicu susedných pozemkov oddeľujúcu pozemok žalobcu od pozemkov
žalovaných 1/, 2/ je potrebné v zmysle protokolu o vytýčení hranice pozemkov a Vytyčovacieho náčrtu
č. 68/2021 vyhotoveného Ing. P. E. 10.5.2021 považovať existujúci plot medzi oboma susediacimi

pozemkami. V konaní bolo nesporne preukázané, že drenážna rúra bola žalovanými umiestnená
na pozemku žalobcu, parcele č. 141/17, ako bola lokalizovaná vo Vytyčovacom náčrte č. 68/2021
vyhotovenom Ing. P. E. dňa 10.5.2021. Zo záverov znaleckého posudku č. 15/2021 zo dňa 9.11.2021
v spojení s dodatkom k znaleckému posudku č. 15/2021 zo dňa 12.11.2021 vypracovaného Ing.
Annou Šobichovou vyplýva, že drenážna rúra je v celom rozsahu umiestnená na parcele č. 141/17 vo

vzdialenosti 0,12 a 0,10 metrov od vlastníckej hranice.

11. V kontexte uvedeného s poukazom i na vyššie citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 2 kat. zákona
odvolací súd považoval za zmätočné akékoľvek úvahy vyslovené v znaleckom posudku č. 9/2021 zo dňa
8.8.2021 znalcom Ing. Matejom Sýkorom o tom, že pokiaľ sú lomové body definované v triede presnosti

T=3 v zmysle Vyhl. č. 461/2009 Z.z. všetky prvky oplotenia a jeho súčasti vybudované do vzdialenosti
0,24 metra od jestvujúceho oplotenia smerom k pozemku parc. č. 141/17 nezasahujú do tejto parcely
a že do vzdialenosti 24 cm od vonkajšej hrany oplotenia sa môžu prvky považovať za vybudované na
pozemkoch žalovaných č. 141/44 a 141/233.

12. V predmetnej právnej veci hranica medzi pozemkami bola vytýčená Ing. P. E. 10.5.2021 a
zaznamenaná do protokolu o vytýčení hranice pozemku a Vytyčovacieho náčrtu č. 68/21. V intenciách
tohto vytýčenia vlastnícku hranicu medzi pozemkami žalobcu a žalovaných tvorí vybudované oplotenie.
Ak bolo v konaní preukázané, že drenážna rúra bola žalovanými umiestnená za jestvujúce oplotenie
- vlastnícku hranicu oddeľujúcu pozemky žalovaných od pozemku žalobcu možno ustáliť, že bola

umiestnená na pozemku žalobcu a žalovaní tak neoprávnene zasiahli do jeho vlastníctva. Akékoľvek
úvahy o tom, že pokiaľ bola drenážna rúra umiestnená v dovolenej odchýlke do 24 cm od vonkajšej
hrany oplotenia, je možné považovať ju za vybudovanú na pozemkoch žalovaných, i napriek tomu, že sa
reálne nachádza za oplotením na pozemku žalobcu, odvolací súd považoval za neprípustné. Vychádzal
z toho, že pokiaľ bola medzi pozemkami žalovaných a žalobcu oboma stranami uznaná vlastnícka

hranica, oddeľujúca susedné pozemky, všetko, čo je vybudované, resp. umiestnené za touto vlastníckou
hranicou, je umiestnené na cudzom pozemku.

13. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

14. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

15. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.

16. Podľa § 128 ods. 1 OZ vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom
záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno
dosiahnuť inak.

17. Podľa § 128 ods. 2 OZ vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona len na tento účel a za náhradu.18. Z poukazovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva, spočívajúce
v povinnosti vlastníka strpieť, aby bez jeho privolania dočasne iba na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej
miere a za náhradu bola jeho vec použitá je možné iba v stave núdze alebo naliehavom verejnom

záujme, pričom i toto obmedzenie vlastníckeho práva prichádza do úvahy len ak účel nemožno
dosiahnuť inak.

19. Iba za splnenia uvedených zákonných predpokladov možno považovať dočasné použitie cudzej
veci za oprávnený zásah, obmedzujúci právo vlastníka veci.

20. V odseku 2 je premietnutý článok 20 ods. 4 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., podľa ktorého vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme,
a to na základe zákona za primeranú náhradu.

21 V prejednávanej právnej veci odvolací súd naplnenie predpokladov vyplývajúcich z ust. § 128 OZ

nezistil a preto i umiestnenie drenážnej rúry žalovanými na pozemku žalobcu považoval za nezákonné.

22.Podľa§120ods.1OZsúčasťouvecijevšetko,čoknejpodľajejpovahypatríanemôžebyťoddelené
bez toho, že by sa predtým vec znehodnotila.

23 Súčasť veci patrí k (hlavnej) veci a tvorí s ňou jeden celok. Súčasť veci sa riadi právnym režimom
hlavnej veci. Zásadne nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, takže právne
úkony, týkajúce sa veci, týkajú sa v celom rozsahu aj súčasti.

24. Na rozdiel od prvoinštančného súdu odvolací súd drenážnu rúru nepovažoval za súčasť

vybudovaného oplotenia. Drenážnu rúru možno funkčne aj technicky oddeliť a jej odstránením nedôjde
k ohrozeniu funkčnosti ani trvácnosti základov oplotenia. Jej odstránením nedôjde k znefunkčneniu
oplotenia ani jeho znehodnoteniu.

25. Žalobca v konaní preukázal vlastníctvo k pozemku parc. č. 141/17 zapísaného na LV č. XX

vedenom Okresným úradom Martin kat. odbor pre k. ú. L., obec L., ako i tú skutočnosť, že na tomto
pozemku žalovaní 1/, 2/ osadili drenážnu rúru, nesúhlas s osadením ktorej žalobca preukázal a to i
prostredníctvom listov adresovaných Obecnému úradu L., ktorými žiadal o vyriešenie susedského sporu
v súvislosti s osadením odvodňovacej drenáže na jeho pozemku žalovanými.

26. Na podklade vyššie uvedených skutočností odvolací súd žalobe žalobcu vyhovel. Uložil žalovaným
1/, 2/ odstrániť osadenú drenážnu rúru v rozsahu lokalizovanom vo vytyčovacom náčrte č. 68/2021,
vyhotovenom Ing. P. E., V. C. XXXX/XX, Q. zo dňa 10.05.2021, ktorý bol autorizačne overený Ing. P.
E. dňa 10.05.2021, v miestach tohto vytyčovacieho plánu označených od bodu 105 cez bod 106 do
bodu 107, všetko vo vzdialenosti 14 cm od vonkajšej hrany betónového plotu žalovaných po celej takto

vytýčenej ploche a následne po odstránení tejto rúry uviesť pozemok do pôvodného stavu, a to do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

27. Žalobca bol v konaní úspešný, v nadväznosti na čo mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)